Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313219542
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4313219542.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriu
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Rotaridesa 440/16, Šahy, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice, č.k. 9Er/777/2013-50 zo dňa 18.júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
sp. zn. 9Er/777/2013, EX 18791/13 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26.08.2013
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 1, §

243f ods. 1 až 6, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 3 ods. 2,§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, čl. 2 písm. b) Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 39, § 52 ods. 2,4, § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žiadosť súdneho exekútora, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 27.09.2013, uznesením č.k. 9Er/777/2013-11 zo dňa 01.10.2013 zamietol. Na základe podaného
odvolania oprávneného, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie a to uznesením zo dňa 30.10.2013 č.k. 7CoE/117/2015-32.

3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 03.02.2016 súdny exekútor

postúpil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré mu dňa 21.01.2016 doručil oprávnený
v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“) a ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený
v podaní uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu
exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, pričom boli známe súdnemu exekútorovi a
aj súdu. Keďže medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov, oprávnený

navrhol, aby súd bez odkladu rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie
z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 03.09.2010 zmluvu o úvere č. 404400343,
pričom žalobca v postavení oprávneného a žalovaný v postavení povinného zabezpečili svoj záväzkový
vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou dňa 03.09.2010, kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ
a žalobca ako remitent. Povinný ako dlžník mal v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia
zmenky postavenie spotrebiteľa. Vychádzal zo toho, že oprávnený ako veriteľ pri vyplnení zmenky

porušil ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii vznení neskorších predpisov platného a účinného v čase vystavenia a vyplnenia zmenky. Dôvodil tým,
že zmenková suma 226,- eur presahuje 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pretože
povinnému bol poskytnutý úver vo výške 200,- eur z čoho 30% je 60,- eur. Zmenka teda mohla byť

vystavená len na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, vystavená však bola až na sumu 226,-
eur. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že takáto zmenka je v priamom
rozporesozákonomapredstavujeabsolútneneplatnýprávnyúkonpodľaustanovenia§39Občianskeho
zákonníka. Z úverovej zmluvy zo dňa 03.09.2010 uzatvorenej medzi povinným ako dlžníkom a
oprávneným ako veriteľom a zistil, že táto zmluva nemá obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4

ods. 2 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
úverovej zmluvy, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na
článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v
ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú
sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia
veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za situácie, že

ide o spotrebiteľský vzťah, nebolo individuálne dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto toto dojednanie súd prvej vyhodnotil
ako neprijateľné a tým aj neplatné podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky uviedol, že táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky spotrebiteľa, pričom z uzatvorenej dohody
žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre povinnú nevyplývajú. Oprávnený sa svojej
zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na
princíp ,,ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov
v neprospech povinného. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického

života odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Uviedol, že
preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže
byť na ujmu.

4. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že zmenka, titulom ktorej oprávnený uplatňuje

žalovanú sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1968 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vystavenia a
vyplnenia zmenky. Zmluva o úvere uzavretá medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom
nemá obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení

účinnom v čase uzatvorenia zmluvy čo má za následok, že súd prvej inštancie úver považoval úver za
bezúročný a bez poplatkov. Napokon ustálil, že článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §
53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, čo má za následok nielen neplatnosť Dohody o vyplnení
zmenky, ale aj neplatnosť samotnej zmenky.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený
v podanom odvolaní uviedol, že svoje odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval

právny predpis. Uviedol, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje len to, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Ďalej zdôraznil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy

k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov v zmysle odvolania nesprávne zistil skutkový
stav veci, keď namietol skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská
zmluva. Oprávnený uviedol, že on s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnejlistine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval,atakzaťažilkonanievadounesprávnezistenéhoskutkovéhostavu.Vzmyslečl.2ods.2tejto

zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou
o úvere na všeobecný súd.

6.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 9a ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení

zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii,
neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.

10. Podľa § 9a ods.3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladáakonávrhnavykonanieexekúcie,námietkyprotiexekúcii,návrhnazastavenieexekúcieanávrh

na odklad exekúcie.

11. Podľa § 9a ods.4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa
21.08.2013, spísaným pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského
úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie istiny

vo výške 226,- eura, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 226,- eur od 29.06.2011
do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 226,- eur od 12.09.2011 do zaplatenia,
trov konania v sume 130,27 eura, trov exekúcie oprávneného v sume 91,99 eura.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a

svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia, odvolací súd uvádza, že exekučným titulom je v tomto prípade rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09895/11 zo dňa 08.03.2012, z ktorého odôvodnenia vyplýva,
že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

16. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného
poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods.4, § 57 ods. 1 písm. m) a tiež § 243f, ktorý

predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely.
V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (teda vyššie citovanej novely)
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnostitohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 EP.
Citované ust. § 39 ods. 4 EP touto povinnosťou teda zaťažuje oprávneného v tých konaniach, ktoré sú
vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý

je fyzickou osobou.

17. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

18. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie stotožnil s názorom

súdu prvej inštancie v tom, že oprávnený a povinný si svoj záväzkový vzťah zabezpečili zmenkou
vystavenou povinným ako dlžníkom, ktorá zmenka je v rozpore so zákonom a podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za situácie, že ide o spotrebiteľský vzťah, nebolo individuálne
dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech

spotrebiteľa, a preto je neprijateľné a tým neplatné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských úverov a ochrany spotrebiteľa v znení účinnom
do 31.12.2010 umožňovala v striktne stanovenom rozsahu používať zmenky aj v spotrebiteľských

vzťahoch. Až od 01.01.2011sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže. Na prejednávané
veci je preto potrebné aplikovať hmotnú právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. V danom prípade bola zmenka vystavená dňa 03.09.2010.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo

dňa 03.09.2010 uzatvorená medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou
štandardným formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je zrejmé, že
veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej

podnikateľskejčinnostiadlžník,vtomtosporepovinný,jeosoba,ktorápriuzatváranízmluvyvystupovala
v pozícii spotrebiteľa.

21. Odvolací súd dodáva, že v danej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie
sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 03.09.2010. S poukazom na

uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

22. V súvislosti s rozhodcovskou zmluvou a rovnako na zdôraznenie správnosti napadnutého

uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011,
č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu
nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Rozhodcovská zmluva v predmetnej
veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, možnosť voľby
spotrebiteľa je len zdanlivá, nakoľko v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť

výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. S
poukazom na uvedené potom treba považovať túto rozhodcovskú zmluvu bez ohľadu na jej formu
a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a
núti ho v neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská zmluva akoneprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a
štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

23. S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).