Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 16, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205200
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8513205200.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v súkromnoprávnom spore žalobcov:

1/. G. R., r. E., nar. X.X.XXXX, XX G. A., E. XXX XX, U. C., Z., 2/. G. E., nar. X.X.XXXX, XX T. A., E. XXX
XX, U. C., Z., 3/. E. D. E., nar. XX.X.XXXX, XX E. D., X., XXX XX U. C., Z., 4/. K. E., nar. X.XX.XXXX,
bytom XX T. A., E. XXX XX, U. C., Z., právne zastúpených: Mgr. Pavol Dlugolinský, advokát, so sídlom
Nám. gen. Štefánika 5, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: B.. H. L., nar. X.X.XXXX, E. XXXX/XX,
D., právne zastúpenému: JUDr. Stanislav Lampart, advokát, so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064
01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1/. - 4/. rade v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 26.9.2013 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností v kat. úz. S., a to stavby - rodinného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parcela
KN-C č. 224, pozemku parc. č. KN-C 222 o výmere 2181 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty;
pozemku parc. č. KN-C 223 o výmere 226 m2, druh pozemku záhrady; pozemku parc. č. 224 o výmere
784 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre

kat. úz. S., obec S., okres E. F..

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalované nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. S. na Správe
katastra v E. F., kde je uvedené, že vlastníkom týchto nehnuteľností je žalovaný, ktorý mal nadobudnúť
predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou od svojho otca H. L.. V skutočnosti tieto nehnuteľnosti sú
vlastníctvom žalobcu G. E., ktorý ich nadobudol od svojich rodičov G. E. a T. E., rod. L.. V rodinnom dome
č. XX býval žalobca spolu so svojou manželkou a deťmi do roku 1951, kedy odišiel do USA a v dome

zostala bývať jeho manželka a deti. V roku 1956 odišla do USA za manželom aj ona spolu so svojimi
deťmi Pri odchode požiadala p. K. H., aby sa starala o ich dom a pozemky, čo p. H. aj v skutočnosti
vykonávala, neskôr sa o dom staral p. H. T., bratranec K. E.. Žalobca, ako vlastník nehnuteľnosti, sa
pravidelne informoval o stave týchto nehnuteľností. O tom, že sporné nehnuteľnosti sú v skutočnosti
vlastníctvom žalobcu, svedčí aj skutočnosť, že otec žalovaného zaslal žalobcovi list zo dňa 2.7.2001, v
ktorom reaguje na výzvu žalobcu k urovnaniu situácie ohľadne neoprávneného vlastníctva nehnuteľností
otcom žalovaného H.om L.. Q. zastáva názor, že H. L. nadobudol sporné nehnuteľnosti, ktoré neskôr

daroval svojmu synovi - žalovanému, v rozpore so zákonom. Tvrdí, že on je vlastníkom sporných
nehnuteľností, tieto nikdy neprestal vlastniť a ani sa o ne starať. O dom sa starali ním poverené osoby,
ktoré mu poskytovali aj potrebné informácie. Q. má v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujemžalobcu na určovacej žalobe je daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľnosti tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, pretože on vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol riadnym zákonným spôsobom, rovnako ako jeho právny
predchodca. Zastáva názor, že žalobca v konaní nijako nepreukázal oprávnenosť jeho návrhu, a teda,
že by bol vlastníkom nehnuteľností. Iba v žalobe tvrdí, že je ich vlastníkom, pričom túto skutočnosť
nijako nepreukázal. V ďalšom vyjadrení zo dňa 5.10.2015 (č.l. 84) žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom konania, nadobudli jeho právni predchodcovia na základe neformálnej darovacej
zmluvy ešte v roku 1973, a to počas návštevy darcov na Slovensku v roku 1973, od otcovho strýka G.
E. a jeho manželky. V tom čase mal 3 roky a o týchto veciach vie iba z rozprávania v rodine. Taktiež
vychádza z príloh k notárskej zápisnici o vydržaní zo dňa 4.5.1999 Notárskeho úradu JUDr. Čabru, v
ktorom sa uvedené skutočnosti uvádzajú, pričom má za to, že predmetné vyhlásenie je platné a bolo
vydané v súlade so skutkovým stavom. Že tomu bolo skutočne tak, nepochybuje, veď tvrdenie jeho

otca riadne potvrdili dvaja svedkovia, osoby znalé pomerov v obci, a to bývalý starosta Emil Knap a p.
H. Mikluš. Podľa toho čo vie, v roku 1973 sa z predmetnej nehnuteľnosti sťahovala škôlka a vlastníci
nehnuteľnosti ich darovali jeho otcovi a do domu sa presťahovali. Otec dom opravil tak, aby bol schopný
užívania. Jeho rodina v ňom bývala až do roku 1982, po celý čas sa o nehnuteľnosť riadne starali.
Po odsťahovaní sa z domu nehnuteľnosti naďalej udržiavali v riadnom stave, kosili pozemky, pestovali

zemiaky, zeleninu, pivnicu využívali na uskladnenie úrody. Podľa jeho názoru je dôležité to, že po celý
čas za tieto nehnuteľnosti, ako vlastníci, riadne platia dane.

4. Na pojednávaní dňa 24.6.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že pre vydanie osvedčenia o
vydržaní sporných nehnuteľností, z roku 1995 u JUDr. Gočovej, neboli splnené zákonom stanovené

podmienky, pretože právny predchodca žalovaného uviedol, že tam uvedené nehnuteľnosti nadobudol
neformálnou darovacou zmluvou v roku 1973 počas návštevy jeho strýka G. a K. E. na Slovensku.
Zároveň tam však uviedol, že G. E. a K. E.ová zomreli a ich deti nie sú známe. Dal do pozornosti súdu
list zo dňa 2.7.2001, z ktorého vyplýva, že ho právny predchodca žalovaného adresuje G.ovi a K. E.
a žiada o urovnanie situácie. Ďalej poukázal na to, že dňa 4.5.1999 sa na notársky úrad JUDr. Čabru

dostavil v zastúpení H. L. žalovaný za účelom spísania zápisnice o vlastníctve rodinného domu č. XX
v S.e, ku ktorému mal, najneskôr v roku 1973, nadobudnúť vlastníctvo H. L., ktorý ho mal nadobudnúť
neformálnou darovacou zmluvou od G. E.. Nepredložil však k danému úkonu ani výpovede svedkov,
ktoré by to potvrdzovali. Tvrdí, že konanie H. L. nespĺňalo zákonné predpoklady, ktoré zákon predpisuje
pre dobromyseľnosť držby, v osvedčeniach o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním sú uvedené

nepravdivé a zavádzajúce údaje, naproti tomu má za to že vlastnícke právo žalobcu bolo v tomto konaní
preukázané a preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 24.6.2016 uviedol, že podľa jeho názoru je žaloba
nedôvodná. Poukázal na to, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

pričom v roku 1951 odišiel do USA a ani jemu nevznikli predpoklady vydržania, teda nespĺňal všetky
podmienky reálnej držby sporných nehnuteľností. Dal do pozornosti súdu obsah kúpnej zmluvy z
23.11.1950, v zmysle ktorej mal žalobca kupovať od otca s mamou podiely na určitých nehnuteľnostiach,
pričom v článku 8 danej zmluvy je uvedené, že predávajúci ho splnomocňujú správou domu a všetkých
ich budov, ktoré majú v S.e, čo sa však nevzťahuje na scudzenie alebo zaťaženie. Teda aj toto

spochybňuje jeho dobromyseľnosť ako vlastníka rodinného domu. Na základe toho mali tu vystupovať
všetci dedičia po jeho rodičoch.

6. Listom zo dňa 14.11.2016 oznámil právny zástupca žalobcu, že žalobca zomrel. Na žiadosť súdu
o poskytnutie súčinnosti, a to predloženie úmrtného listu žalobcu a oznámenie identifikačných údajov

vo vzťahu k dedičom žalobcu, právny zástupca žalobcu listom zo dňa 17.5.2017 oznámil súdu údaje
jedného z dedičov žalobcu, a to dcéry G. R..

7. Následne súd vyzval dcéru žalobcu G. R., aby zaslala kópiu úmrtného listu, kópiu dedičského
rozhodnutia a oznámenie ďalších potencionálnych dedičov a zároveň aby oznámila súdu, či chce v

konaní vedenom na Okresnom súde E. F. sp. zn. 6C/188/2013 vystupovať ako žalobkyňa. V podaní
zo dňa 2.10.2017 G. R. prehlásila, že chce vystupovať ako žalobkyňa v tomto konaní, oznámila mená
ďalších, do úvahy prichádzajúcich dedičov: E. E. a G. E. a priložila kópiu úmrtného listu jej otca - E.Jr. G.a. Predložila súdu úmrtný list G. E. a ohľadom kópie dedičského rozhodnutia požiadala o bližšie
vysvetlenie, čo súd žiada.

8. Uznesením sp. zn. 6C/188/2013-150 zo dňa 10.1.2019 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi
žalobcu - G. E. Jr., a to G. R., G. E., E. D. E..

9. Vzhľadom na to, že konanie v predmetnej veci začalo za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (žaloba bola podaná na súd dňa 26.9.2013) a dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový

procesný predpis zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vyzval súd sporové strany uznesením
č.k. 6C/188/2013-162 zo dňa 11.6.2019, podľa § 167 ods. 3, 4 CSP, aby v lehote 15 dní predložili všetky
ďalšie skutočnosti, ktoré považujú za potrebné v tomto konaní uviesť, označili dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, pričom ich zároveň poučil o možnosti sudcovskej koncentrácii konania.

10. Právny zástupca žalobcu dňa 14.6.2019 doručil súdu podanie označené ako „Predloženie

dedičského rozhodnutia“. Listina, ktorú preložil právny zástupca súdu, bola vyhotovená v anglickom
jazyku, preto súd vyzval žalobcu, aby zabezpečil preklad tohto listinného dokladu do štátneho
(slovenského) jazyka. Slovenský preklad bol predložený súdu dňa 24.9.2019. Z prekladu listiny
vyplynulo, že ide o závet žalobcu, ktorý bol spísaný dňa 25.3.2011 v New Jersey a podľa tohto závetu,
žalobca, v článku IV. vyslovil vôľu, že ak ho manželka prežije, dáva a odkazuje všetok majetok a reality

manželke K. E..

11. Na pojednávaní dňa 3.10.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že má vedomosť, že manželka
žalobcu K. E. ešte žije.

12. Následne súd po citácii ustanovení § 37d a § 45 zák. č. 97/1963 Zb., § 63 ods. 1 CSP, § 473, 479
a 478 Občianskeho zákonníka konštatoval, že vzhľadom na to, že súdu nebolo predložené dedičské
rozhodnutie,zktoréhobybolzrejmýokruhdedičovpoporučiteľoviG.oviE.oviavzmysle§63ods.2CSP
súd pokračuje v konaní s dedičmi strany, stanovenie okruhu subjektov, s ktorými súd v sporovom konaní
má konať, je prvoradou úlohou súdu. V danom prípade, keďže súdu nie je známe, s akým výsledkom sa

skončilo dedičské konanie a či vôbec prebehlo, je potrebné konať so všetkými do úvahy prichádzajúcimi
dedičmi, ku ktorým, podľa doposiaľ predložených listín, patrí aj manželka žalobcu K. E., ktorá jednak
podľa úmrtného listu žalobcu bola ako oznamovateľka smrti žalobcu a jednak je v závete žalobcu, v
prípade prežitia, uvedená ako dedič po žalobcovi.

13. Právny zástupca navrhol, aby súd pripustil do konania ako ďalšiu žalobkyňu K. E. a predložil súdu
plnú moc na jej zastupovanie v konaní s tým, že menovaná ako právny nástupca žalobcu podľa § 63 a
64 CSP prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

14. Uznesením č.k. 6C/188/2013-218 zo dňa 6.12.2019 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s Annou

E., ktorá bude v konaní vystupovať ako žalobkyňa v 4/. rade.

15. Následne súd vytýčil pojednávanie na deň 16.12.2019. Na tomto pojednávaní bol, na návrh
žalovaného, vypočutý svedok C. W., ktorý uviedol, že má vedomosť o tom, že rodina žalovaného v
dome, ktorý je predmetom tohto sporu, bývala, že k ním chodila rodina žalobcov na návštevu, avšak

nevedel sa vyjadriť k tomu, či si robili nejaké nároky na tento dom. Taktiež uviedol, že videl na sporný
pozemok chodiť pani H. a pána H. T..

16. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 16.12.2019 v reakcii na podanie právneho zástupcu
žalovaného zo dňa 14.10.2019 uviedol, že tento návrh, že stranami sporu by mali byť všetci zapísaní

podieloví spoluvlastníci, ktorí boli na pôvodnej zápisnici č. 223 pre kat. úz. S., vedení ako podieloví
spoluvlastníci, pričom sa jednalo tam o dom XX a XX, považuje za nedôvodný, pretože aj v inventári,
ktorý bol priložený žalobe, je uvedené že rodinný dom č. XX a XX . je zbúraný. V reakcii k výpovedi
žalovaného opätovne poukázal na list jeho otca, ktorý adresoval E.ovým do USA, v ktorom uvádza, že
„pri návšteve tvojej matky tu na Slovensku došlo k tomu, že ona mi dovolila užívať dom, o ktorom pôjde

reč“ a taktiež poukázal na ďalšiu časť listu, v ktorom sa uvádza, že „ja som s tým domom nerobil nič,
dom chátra a ničí sa“. V tejto súvislosti uviedol že pokiaľ je uvedené v liste, že p. E.ová dovolila dom
užívať, neznamená tom že dom darovali. Taktiež poukázal na to, že v liste sa uvádza, že je ochotný
zaplatiť nejakú sumu. Ak by mal vedomosť o tom, že dom je darovaný, tak by určite neuvádzal, že zaplatínejakú sumu, nešlo by potom o dar. V záverečnej reči poukázal na prednes, ktorý realizoval na tomto
pojednávaní a pripojil sa k nemu.

17. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobcovia spochybňujú všetko, k čomu
sa v konaní dospelo, nevyprodukovali však žiaden dôkaz o tom, že tomu tak aj bolo. Má za to, že
žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem podľa § 137c CSP. Naproti tomu žalovaný predložil
súdu relevantné dôkazy, a to osvedčenia, súčasťou ktorých bolo potvrdenie obce a potvrdenie dvoch
svedkov, medzi ktorými bol aj starosta, ktorý potvrdzoval tento stav. Ďalej poukázal na nerušené bývanie

a užívanie nehnuteľností viac ako 10 rokov a riadne platenie daní z týchto nehnuteľností. Za podstatnú
považuje skutočnosť, že pôvodný žalobca G. E. si privlastňuje vlastnícke právo, ktoré v živote nemal.
On nikdy nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu, pričom poukázal
na zápisy v pozemnoknižných zápisniciach, kde je uvádzaný ako vlastník G. E., pričom sa však jedná
o otca žalobcu. Zdôraznil, že žaloba v predmetnej veci je postavená ako určovacia žaloba na určenie
vlastníckeho práva pôvodného žalobcu p. G. E., teraz po jeho smrti, jeho dedičov. Poukázal na

ustanovenie§7ods.2Občianskehozákonníkaauviedol,ževzhľadomnatožep.E.zomrel,jehosmrťou
zanikámožnosťnadobúdaťprávaapovinnosti,pretoužlenztohtodôvoduniejemožnéžalobevyhovieť.
Na základe uvedeného mal za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a navrhol ju zamietnuť.

18. Súd sa oboznámil so spisovým materiálom, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedka

C.a W., oboznámením listinných dôkazov a ustálil tento skutkový stav:

19. Žalobcovia 1/. - 4/. sa ako právni nástupcovia po poručiteľovi H.ovi E.ovi domáhajú určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu súp. č. XX postavenému na pozemku p.č. KN-
C 224, pozemku parc. č. KN-C 222 o výmere 2.181 m2, pozemku parc. č. KN-C 223 o výmere 226 m2,

pozemku parc. č KN-C 224 o výmere 784 m2, všetko zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. S., obec S..

20. Podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti, z listu vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX je ako vlastník týchto
nehnuteľností vedený žalovaný v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva V 957/08 zo
dňa 5.8.2008.

21. Na základe notárskeho osvedčenia N 4/1995 a NZ 4/95 zo dňa 11.1.1995 (č.l. 25-26) spísaného
u JUDr. T. Gočovej bola osvedčená pravdivosť vyhlásenia právneho predchodcu žalovaného, H. L.
o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľnosti kat. úz. S. ako
parcela KN p. č. 222, o výmere 2.181 m2, KN p. č. 223 o výmere 226 m2, KN p.č. 224 o výmere 784 m2.

Na základe ďalšej notárskej zápisnice č. N 201/99, NZ 201/99 zo dňa 4.5.1999 v spojení s dodatkom
N XX8/99, NZ XX8/99 zo dňa 19.7.1999 (č.l. 32-33) bolo pojaté osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
žalovaného, že jeho otec H. L. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti kat. úz. S. a to domového majetku
č. súp. XX, ktorý je postavený na parc. č. 244 a to z titulu prevodu realizovaného najneskôr do roku 1973.

22. Z darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N 122/2008, Nz 29556/2008 zo dňa
10.7.2008 (č.l. 21-22) vyplýva, že otec žalovaného daroval žalovanému sporné nehnuteľnosti uvedené
v tejto darovacej zmluve - nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV XXX S. - parc. č. 222
o výmere 2.181 m2, parc. č. 223 o výmere 226 m2, parc. č. 224 o výmere 784 m2, stavbu: rodinný dom
súp. č. XX evidovaný na KN-C parcele č. 224.

23. Z geometrického plánu geodeta Miroslava Gladiša zo dňa 29.11.1994 overeného Správou katastra
E. F. dňa 16.12.1994, č. overenia 754/94 (č.l. 29 p.v. - XX) plynie, že nehnuteľnosti zapísané v
katastri nehnuteľnosti ako KN p. č. 222, 223 a 224 boli odčlenené z parciel pôvodne zapísaných v
pozemnoknižnej vložke - záp. č. 195 pod parcelovým číslom 16/a záp. č. 261 pod parcelovým číslom

16/b kat. úz. S..

24.Zkúpnejzmluvyuzavretejdňa23.11.1950medziG.omE.om,jehoženouT.E.ovouaichsynomG.om
E.om ml. vyplýva, že predávajúci odpredal, kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané v pozmenoknižnom
protokole (vložke) obce S., čís. 86, 14, 15, 16, 66, 68, 80, 86, 138, 116, 135, 168, 192, 193, 194, 290 a

361. V bode 8./ je uvedené, že súčasne predávatelia splnomocňujú kupiteľa správou domu a všetkých
ich budov, ktoré majú v S.e a ktoré sú zapísané v pozemnoknižných protokoloch obce S. č 195 pod B
9, B 10/a, čís. 251 pod B 8, B 9/a. Táto plná moc sa nevzťahuje ale na scudzenie alebo zaťaženie.25. Z úmrtného listu zo dňa X.XX.XXXX vystaveného v New Jersey (č.l. 140) je zrejmé, že G. E., Jr.,
nar. X.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX. Oznamovateľkou jeho smrti bola jeho manželka K. E..

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

26. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

28. Podľa § 63 ods. 1, 2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd
pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú
v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

29. Podľa § 37d zák. č. 97/1963 Zb. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
len „ZMPSP“) výlučná právomoc slovenského súdu je výlučne daná a) v konaní, ktorého predmetom
sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej
republiky.

XX. Podľa § 45 ZMPSP slovenský súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Slovenskej republike
a) ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo slovenských občanov slovenským
súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa
dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí.

XX. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

32. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľovi deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

33. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

34. Podľa § 478 Občianskeho zákonníka, akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne
následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.

35. Podľa § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ak sa objaví po právoplatnosti

uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na
návrhvykonáotomtomajetkudodatočnékonanieodedičstve.Aksaobjavíibadlhporučiteľa,dodatočné
konanie o dedičstve sa nevykoná.

36. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá

fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.

37. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.38. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

39. Podľa § 868 Obč. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

40. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je
alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu.

Právne posúdenie vecí:

41. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnej
určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, predtým
§ 80 písm. c/ O.s.p. účinného do XX.6.2016 (ďalej len „§ 137 písm. c/ CSP).

42. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c/ CSP možno uplatniť pozitívne alebo

negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania
súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno
domáhať priamo plnenia, a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté.

43. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c/ CSP právny záujem
na požadovanom určení. Právny záujem procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c/ CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom

bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná

aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

44. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ pre jeho
usporiadanie). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie

naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny
záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/264/2007, 5Cdo/XX/2011, 4Cdo/111/2008).

45. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný

a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.

46. V prejednávanej veci sa pôvodne žalobca G. E., neskôr jeho, do úvahy prichádzajúci dedičia -
žalobcovia v 1/. - 4/. rade, svojou určovacou žalobou, podanou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (teraz
137 písm. c/ CSP), domáhali určenia, že G. E., nar. 8.2.1924, je vlastníkom sporných nehnuteľností.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodnili tým, že tento je daný jej spôsobilosťou
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal
skutočnému stavu.47. K tomu, aby žalobcovia 1/. - 4/. nadobudli právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam, je však potrebné
právoplatné rozhodnutie súdu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, až následne môže byť táto
nehnuteľnosť prejednaná v dedičskom konaní a zatiaľ nie je zrejmé, ktorý z dedičov pôvodného žalobcu

G. E. nadobudne vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam. Ak teda právny predchodca žalobcov v 1/.
- 4/. rade nežije, mohlo byť len žiadané, aby súd rozhodol, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva
po ich právnom predchodcovi.

48. Súd v rámci civilného sporového konania nemôže priamo prejednávať dedičstvo. Civilné sporové

konanie nemôže nahradiť dedičské konanie. Pre civilné sporové konanie platia iné procesné podmienky
a iná procesná právna úprava, je v ňom iný okruh strán sporu, ako je to v dedičskom konaní, na ktoré
sa vzťahuje iný procesný zákon.

49. Keďže žalobcovia sa nedomáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich
právnom predchodcovi, na žalobe na určenie vlastníctva poručiteľa k sporným pozemkom nemajú

naliehavý právny záujem.

50. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné dodať, že v rámci všeobecnej poučovacej povinnosti,
upravenej v § 160 ods. 1 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a
povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Akákoľvek poučenie o tom, akým spôsobom

by mali žalobcovia formulovať žalobný návrh, aby mohli byť v spore úspešní, by presahovalo rámec
poučovacej povinnosti zakotvenej v Civilnom sporovom poriadku, navyše poučovaciu povinnosť súd
nemá, ak je strana zastúpená advokátom (§ 160 ods. 3 písm. b/ CSP). Ak je žalobca zastúpený
advokátom a súd mu poskytne poučenie nad rámec zákona, môže dôjsť k porušeniu rovnosti sporových
strán a tým aj práva na spravodlivý proces žalovaného.

51. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žalobu zamietol pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu.

52. Napriek tomu, že neexistencia naliehavého právneho dôvodu je samostatným dôvodom pre

zamietnutie žaloby, súd navyše, pokiaľ ide o vec samú, poznamenáva, že v prejednávanej žalobca
žiadal určiť vlastnícke právo s sporným nehnuteľnostiam, pričom tvrdil, že vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam nadobudol darovacou zmluvou od svojho otca H. L.. K žalobe priložil ako dôkaz výpis
z listu vlastníctva č. XXX (podľa ktorého vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí v prospech
žalovaného) a list H. L.. Z kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.1950, uzavretej medzi G.om E.om a jeho ženou

T. E.ovou (rodičmi pôvodného žalobcu) a G.om E.om (žalobcom) je zrejmé, že predmetom tejto zmluvy
boli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnom protokole (vložka) obce S. na čísl. 86, 14, 15, 16, 66, 68,
80, 86, 138, 116, 135, 168, 192, 193, 194, 290 a 361. Z geometrického plánu Miroslava Gladiša zo dňa
29.11.1994 a ostatných listinných dôkazov je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti - parc. č. KN-C 222, KN-C
223 a KNC-224, kat. úz. S. boli odčlenené z parciel pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke - záp.

č. 195 pod parcelovým číslom 16/a záp. č. 261 pod parcelovým číslom 16/b kat. úz. S.. Z uvedeného
teda vyplýva, že predmet sporu (nehnuteľnosti zapísané v PKV - záp. č. 195 pod parc. č. 16/a a v PKV
- záp. č. 261 pod parc. č. 16/b) neboli predmetom prevodu medzi právnymi predchodcami pôvodného
žalobcu (rodičmi G. E.) a pôvodným žalobcom (G.om E.om) - kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.1950, keďže
predmetom tejto kúpnej zmluvy boli iné nehnuteľnosti, vedené na iných PKV kat. úz. S.. Na základe

uvedeného súd má za to, že v konaní napokon ani nebolo preukázané, že pôvodnému žalobcovi svedčí
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam tak, ako sa to tvrdí k žalobe.

53. Pokiaľ pôvodný žalobca, a teraz žalobcovia v 1/. - 4/. rade spochybňujú vlastnícke právo žalovaného
k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že majú za to, že ich H. L. nadobudol v rozpore so zákonom,

k tomu súd uvádza, že v zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona (zák. č. 162/1995 z.z.) údaje katastra
uvedené v § 7, čiže okrem iného geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností, parcelné
čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape a druhy a výmery pozemkov, sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

54. To boli podstatné, dôvody, na základe ktorých súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť
a preto ju v celom rozsahu zamietol.

Trovy konania55. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. V prejednávanej veci bola žaloba žalobcov v 1/. - 4/. zamietnutá, teda žalovaný bol v konaní úspešný
v v celom rozsahu, preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/. - 4/. rade v rozsahu 100 %. O výške trov bude

rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.