Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219201158
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4219201158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Agrodružstvo Kameničná, so sídlom
946 01 Kameničná, Hlavná 104, IČO: 00 193 071, v konaní práv. zast. JUDr. Michalom Hargašom,
advokátom, so sídlom 811 07 Bratislava, Radlinského 51, IČO: 42 267 153, proti žalovanému:
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, Farský úrad, so sídlom 946 02 Čalovec, Hlavná 42, o
určenie platnosti právneho úkonu a vzájomnej žalobe o vydanie pozemkov, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30. októbra 2020, č. k. 15C/16/2019-195, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p

o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 30. októbra 2020, č. k. 15C/16/2019-195
zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu (I. výrok) a uložil žalobcovi povinnosť vydať žalovanému
pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území V., ktoré sú vedené Okresným úradom T., katastrálnym
odborom, na liste vlastníctva č. XXX, ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape:
- parc. č. 767/48, druh pozemku: orná pôda, o výmere 19.980 m2,

- parc. č. 916/4, druh pozemku: orná pôda, o výmere 57.481 m2,
- parc. č. 965/2, druh pozemku: zast. plocha a nádvorie, o výmere 1.527 m2,
- parc. č. 967/2, druh pozemku: orná pôda, o výmere 175.842 m2,
a ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu:
- parc. č. 1226, druh pozemku: orná pôda, o výmere 14.056 m2,
- parc. č. 1227, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 500 m2,
- parc. č. 1228, druh pozemku: orná pôda, o výmere 4.165 m2,

- parc. č. 1229, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 10.531 m2,
- parc. č. 1230, druh pozemku: vodná plocha, o výmere 5.963 m2,
- parc. č. 1231, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2.417 m2,
- parc. č. 1232, druh pozemku: vodná plocha, o výmere 1.018 m2,
- parc. č. 1233, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 550 m2,
- parc. č. 1234, druh pozemku: orná pôda, o výmere 17.642 m2,
- parc. č. 1235, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 26.374 m2,

- parc. č. 1236, druh pozemku: vodná plocha, o výmere 5.126 m2,
- parc. č. 1237, druh pozemku: vodná plocha, o výmere 3.715 m2,
- parc. č. 1238, druh pozemku: vodná plocha, o výmere 14.527 m2
a to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.2. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 137 CSP, § 126 ods. 1, § 43a ods. 1, § 43c ods.
1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 663, § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, 3,
§ 14 ods. 1, § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2019.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 22.03.2019 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca
voči žalovanému domáhal určenia platnosti nájomnej zmluvy na tom skutkovom základe, že žalobca
je dlhodobým nájomcom a užívateľom poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve žalovaného,
zapísaných na LV č. XXX k. ú. V.. V čase, keď mala uplynúť doba nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy
č. 506/2009, žalobca si uplatnil prednostné právo na uplatnenie nájmu a zaslal žalovanému návrh
Nájomnej zmluvy dňa 26.11.2018. Na základe takto predloženého návrhu žalovaný zaslal cenový návrh

- Rozhodnutie o nájme pozemku zo dňa 16.11.2018. Toto potvrdenie nájomnej ceny a rozhodnutie o
nájomnej zmluve bolo žalobcovi doručené 06.12.2018. Žalobca cenový návrh prijal a po zvážení ho
zvýšil na sumu 160,- eur na hektár. Takto doplnenú zmluvu zaslal žalovanému obratom, ktorý ju dňa
10.12.2018 prevzal. Žalovaný podal dňa 11.12.2018 podanie označené ako výpoveď z nájmu a výzvu
na vrátenie a prevzatie pozemkov, pričom podľa žalobcu, toto podanie nemá v zákone č. 504/2003

Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a
o zmene niektorých zákonov (ďalej v texte len zákon č. 504/2003 Z. z.) oporu a nie je právnym
aktom, pretože nie je špecifický a je neúčinný. Žalobca reagoval listom zo dňa 17.01.2019. Žalovaný
svojím listom zo dňa 28.1.2019 - doručeným dňa 30.01.2019, zaslal svoje vyjadrenie, kde poprel
prednostné právo žalobcu s poukazom na §13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., keď žalobca nedodržal

zmluvné podmienky a to tým, že neplatil nájom načas. Následne žalobca zaslal svoje vyjadrenie zo
dňa 04.02.2019, na ktorý žalovaný reagoval listom zo dňa 12.02.2019, kde trval na vrátení pozemkov,
neakceptoval uzatvorenie nájomnej zmluvy a poprel prednostné právo žalobcu. Žalobca namietal, že
tvrdenia žalovaného, sú účelové a nepravdivé tvrdenie, bez akéhokoľvek predloženého dôkazu. Žalobca
si svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorených nájomných zmlúv riadne plnil. Žalobca svoj naliehavý

právny záujem preukazoval najmä tým, žalobca na základe rozhodnutia súdu bude môcť nerušene
naďalej užívať predmet nájmu počas celého trvania nájomného vzťahu, to je do roku 2029 tak, ako
to vychádza z právnej úpravy. Žalobca by tak ďalej mohol pokračovať v užívaní predmetu nájmu a v
hospodárení na ňom a pokračovať v hospodárskej činnosti, ktorá predstavuje zdroj jeho príjmu. Zároveň
s poukazom na stanovisko žalovaného uviedol, že je zrejmé, že predmetné poľnohospodárske pozemky

chce žalovaný prenajať tretej osobe. Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd určil, že Zmluva o
nájme poľnohospodárskeho pozemku č. 2/2019 spis č. 5/94, zo dňa 10.12.2018 je platná a žalovanému
sa ukladá povinnosť strpieť užívanie a hospodárenie žalobcu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v
katastrálnom území V., ktoré sú vedené Okresným úradom T., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva
č. XXX, ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. 767/48, druh pozemku: orná

pôda, o výmere 19.980 m2, parc. č. 916/4, druh pozemku: orná pôda, o výmere 57.481 m2, parc. č.
965/2, druh pozemku: zast. plocha a nádvorie, o výmere 1.527 m2, parc. č. 967/2, druh pozemku: orná
pôda, o výmere 175.842 m2, a ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc.
č. 1226, druh pozemku: orná pôda, o výmere 14.056 m2, parc. č. 1227, druh pozemku: trvalý trávny
porast, o výmere 500 m2, parc. č. 1228, druh pozemku: orná pôda, o výmere 4.165 m2, parc. č. 1229,

druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 10.531 m2, parc. č. 1230, druh pozemku: vodná plocha,
o výmere 5.963 m2, parc. č. 1231, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2.417 m2, parc. č. 1232, druh
pozemku: vodná plocha, o výmere 1.018 m2, parc. č. 1233, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere
550 m2, parc. č. 1234, druh pozemku: orná pôda, o výmere 17.642 m2, parc. č. 1235, druh pozemku:
trvalý trávny porast, o výmere 26.374 m2, parc. č. 1236, druh pozemku: vodná plocha, o výmere 5.126

m2, parc. č. 1237, druh pozemku: vodná plocha, o výmere 3.715 m2, parc. č. 1238, druh pozemku:
vodná plocha, o výmere 14.527 m2 (ďalej v texte ako Predmetné pozemky alebo aj Pozemky).

5. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že Zmluva o
nájme poľnohospodárskeho pozemku č. 2/2019, spis č. 5/94 zo dňa 10.12.2018 je platná a ukladá sa

žalovanému povinnosť strpieť užívanie a hospodárenie žalobcu na Predmetných nehnuteľnostiach. Pre
účely ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti - neplatnosti právneho
úkonu (v tomto prípade platnosti Zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku č. 2/2019) ako žalobu o
určenie právnej skutočnosti. Žaloba v prejednávanej veci bola na súd doručená dňa 22.03.2019, teda zaúčinnosti procesnoprávneho predpisu Civilného sporového poriadku. Predchádzajúci procesnoprávny
predpis Občiansky súdny poriadok neobsahoval všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis
upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto otázke

nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za
predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V
praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti zvyčajne pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca
preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí
nový procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť

aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však
nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá
výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný.

6. Pokračoval, že určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je platný, odporuje
vo svojej podstate tejto zásade. Od 01.07.2016 je záujmom zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a

nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré
vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok
pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne
za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zák. č.
311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (žaloba o určenie neplatnosti právneho

úkonu o skončení pracovného pomeru podľa ust. § 77), Občiansky zákonník (žaloba nájomcu na určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 alebo žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove
právne úkony sú voči nemu právne neúčinné podľa § 42 a), zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
zneníneskoršíchpredpisov(žalobanaurčenieneplatnostiuzneseniavalnéhozhromaždeniaspoločnosti
s ručením obmedzeným podľa § 131, uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti podľa

§ 183 alebo uznesenia členskej schôdze družstva podľa § 242 a 260) alebo zák. č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2).
Pre tieto výnimky (podľa ust. § 137 písm. d/ CSP) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp.
právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej

skutočnosti.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že Zmluva o nájme
poľnohospodárskeho pozemku č. 2/2019, spis č. 5/94 zo dňa 10.12.2018 je platná. Nejedná sa potom
o domáhanie sa určenia práva ani právneho vzťahu v zmysle § 137 písm. c/ CSP, ale o určenie právnej

skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Takúto žalobu však možno podať len v prípade, ak to vyplýva
z osobitného predpisu. Pokiaľ ide o zákon č. 504/2003 Z. z., z uvedeného predpisu právo domáhania sa
určenia platnosti zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku súdnou cestou (v občianskoprávnom
konaní) nevyplýva. Citované zákonné ustanovenie § 137 CSP vymedzuje podmienky prípustnosti žalôb.
Zatiaľ čo podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle § 137 písm. c/

CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu, prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti,
ktorou je aj žaloba na určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, musí vyplývať z osobitného
predpisu, inak je takáto žaloba neprípustná. V danom prípade však zo žiadneho ustanovenia zákona
č. 504/2003 Z. z. ako ani iného zákona nevyplynula možnosť podať žalobu na určenie platnosti či
neplatnosti zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku a preto súd dospel k záveru, že v danom

prípade je takáto žaloba neprípustná a je potrebné žalobu v tomto znení a v tejto časti zamietnuť.

8.Žalobcasaďalejdomáhaluloženiapovinnostižalovanémustrpieťužívanieahospodáreniežalobcuna
predmetných nehnuteľnostiach, pričom zároveň žalovaný vzájomnou žalobou žiadal, aby súd žalobcovi
uložil povinnosť v lehote do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku vydať žalovanému Predmetné

pozemky a zároveň priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania.

9. Právo na plnenie vyplýva z relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné
obohatenie, iná právna skutočnosť). Aj žaloby na plnenie, ktoré sú primárne založené na absolútnych

právach (napríklad vlastnícke žaloby, dedičské žaloby), vyplývajú z právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, do ktorého sa toto absolútne právo relativizovalo. Právo uplatňované žalobou na plnenie
je právo už existujúce (žalobca jeho existenciu tvrdí). Žalobca teda žalobou na plnenie žiada vydanierozsudku s deklaratórnymi účinkami. Žalobou na plnenie sa poskytuje ochrana právu, ktoré už bolo
porušené.

10. Žalobca sa s poukazom na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka bránil, že vzájomná žaloba
žalovaného bola podaná oneskorene. Žalobca a žalovaný sa v Zmluve o nájme pozemku č. 506/2019
zo dňa 29.12.2008 v čl. VI bod 4 dohodli, že ak nepríde k odstúpeniu od zmluvy podľa ods. 3 a ak
prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bola zmluva dojednaná, písomne nevyzve
druhú zmluvnú stranu na vrátenie alebo prevzatie pozemku po skončení nájmu, obnovuje sa zmluvný

vzťah na dobu podľa § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.

11. Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. od
01.01.2008 do 31.08.2009 stanovovalo, že ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na
ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého
pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8, podľa ktorého sa pozemok

nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak
zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac
15 rokov.

12. Prechodné ustanovenie k úpravám zákona č. 504/2003 Z. z. účinné od 1. mája 2018 v § 24d ods. 3

ustanovilo, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa
posudzujú podľa doterajších predpisov.

13. Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. od
01.01.2008 do 31.08.2009 stanovovalo, že ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na
ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého
pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8, podľa ktorého sa pozemok
nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak

zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac
15 rokov.

14. Prechodné ustanovenie k úpravám zákona č. 504/2003 Z. z. účinné od 1. mája 2018 v § 24d ods. 3
ustanovilo, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa
posudzujú podľa doterajších predpisov.

15. Ustanovenie § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2018 ustanovilo,

že ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie
navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol
alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, pričom užívateľ vlastníka pri návrhu
uzatvorenia nájomnej zmluvy upozornil na právne dôsledky jeho nekonania, predpokladá sa, že
uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu nájomnej zmluvy medzi nimi vznikol nájomný

vzťah na neurčitý čas podľa § 6; to neplatí, ak vlastník pred doručením návrhu na uzatvorenie nájomnej
zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku.

16. V danom prípade mal prvoinštančný súd za to, že základné pravidlá o nájme poľnohospodárskych
pozemkov sú upravené v Občianskom zákonníku a tieto sú v zásade rovnaké ako pri nájme iných

pozemkov. Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov následne obsahuje osobitnú úpravu, ktorá
sa vzťahuje len na poľnohospodárske pozemky a v tejto súvislosti platí pravidlo, že právnou úpravou
v Občianskom zákonníku sa právny vzťah riadi, pokiaľ zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
neustanovuje inak. Podľa názoru súdu v danom prípade nie je možné na daný prípad aplikovať pravidlá
obsiahnuté v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka týkajúce sa obnovenia nájomnej zmluvy, keďže zákon

o nájme poľnohospodárskych pozemkov vo svojich ustanoveniach účinných v čase uzatvorenia Zmluvy
o nájme pozemku č. 506/2019 zo dňa 29.12.2008 upravoval a následne aj za účinnosti zákona o nájme
poľnohospodárskych pozemkov v znení účinnom od 01.05.2018 do 31.01.2019 upravoval podmienky
obnovenia nájomného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, za podmienok stanovených v § 12 uvedenéhozákona. S prihliadnutím na prechodné ustanovenia účinné od 01.05.2018 sa na obnovenie nájomnej
zmluvy použijú pravidlá účinné od 01.05.2018, ktoré spočívajú v tom, že užívateľ pozemkov (v tomto
prípade žalobca po 31.12.2018) je povinný preukázateľne navrhnúť uzatvorenie nájomnej zmluvy a

upozorniť vlastníka pozemkov (v tomto prípade žalovaného) na právne dôsledky nekonania (vlastníka),
za splnenia predpokladu, že vlastník pozemkov do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu tento
návrh neodmietne alebo nevyzve užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie. Až po splnení týchto
predpokladov a uplynutí dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu nájomnej zmluvy sa predpokladá,
že medzi užívateľom a vlastníkom vznikol nájomný vzťah na neurčitý čas podľa § 6. V danom prípade

mala byť Zmluva o nájme pozemku č. 506/2019 zo dňa 29.12.2008 ukončená dňa 31.12.2018, pričom
napriek skutočnosti, že žalobca navrhol uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný v lehote
dvoch mesiacov neodmietol, žalobca ako užívateľ pozemkov pri návrhu uzatvorenia nájomnej zmluvy
žalovaného neupozornil na právne dôsledky nekonania a preto podľa názoru súdu k vzniku nájomného
vzťahu na neurčitý čas podľa § 6 zákona č. 504/2003 Z. z., tak ako to predpokladá § 12 ods. 4, dôjsť
nemohlo. Naviac, žalovaný listom zo dňa 12.02.2019 vyzval žalobcu na vrátenie a vymeranie pozemkov

v lehote najneskôr do 31.03.2019. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že neboli splnené
zákonom vyžadované predpoklady k obnoveniu nájmu postupom podľa § 12 zákona č. 504/2003 Z.
z. v znení účinnom od 01.05.2018, pričom toto ustanovenie ani neupravuje možnosť automatického
obnovenia zmluvy na určitý čas tak, ako tomu bolo za účinnosti zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom
od 01.01.2008 do 31.08.2009. Ako súd uviedol vyššie, v danom prípade nie je možné na daný prípad

aplikovať pravidlá obsiahnuté v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka týkajúce sa obnovenia nájomnej
zmluvy ako následok nepodania žaloby, keďže zákon č. 504/2003 Z. z. stanovuje osobitné pravidlá
automatického obnovenia nájomnej zmluvy a preto námietka žalobcu o oneskorenom podaní žaloby nie
je podľa názoru súdu dôvodná. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobca Predmetné pozemky od
01.01.2019 užíva bez akéhokoľvek právneho titulu, teda neprávom. Súd sa teda musel vysporiadať s

otázkou, či žalobcovi svedčí právny titul na užívanie Predmetných pozemkov.

17. Ďalej uviedol, že ako vyplynulo zo Zmluvy o nájme pozemku č. 506/2009 zo dňa 29.12.2008,
žalobca v postavení nájomcu a žalovaný v postavení prenajímateľa uzatvorili Zmluvu o nájme pozemku
č. 506/2009 zo dňa 29.12.2008 na poľnohospodárske pozemky o celkovej výmere 385.729 m2, pričom

prenajímateľ prehlásil, že je vlastníkom pozemkov. Táto zmluva bola uzatvorená na obdobie 10 rokov
s účinnosťou od 01.01.2009 a v zmluve bolo dohodnuté, že ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred
uplynutím doby, na ktorú bol nájom dohodnutý písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a
prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, predlžuje sa doba nájmu v súlade s § 12 ods. 1
zákona číslo 504/2003 Z. z. Nájomné bolo dohodnuté na dobu 10 rokov vo výške 3.841,16 eura ročne

so splatnosťou vždy k 01. októbru kalendárneho roka, pričom nájomné malo byť vyplatené poštovou
poukážkou na adresu prenajímateľa. Zmluvu bolo možné zmeniť alebo doplniť so súhlasom zmluvných
strán len písomným dodatkom.

18. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že bolo nesporné, že žalobca v čase, keď mala uplynúť doba

nájmu v zmysle Zmluvy o nájme pozemku č. 506/2009 zo dňa 29.12.2008, zaslal žalovanému návrh
novej Nájomnej zmluvy č. 170/2018 zo dňa 26.11.2018. Žalovaný zaslal žalobcovi podanie označené
ako Rozhodnutie o nájme pozemku zo dňa 16.11.2018, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil o zvýšenie
ceny nájmu na 150,- eur/ha/rok. Žalobca cenový návrh zvýšil na sumu 160,- eur/ha/rok a zaslal
žalovanému návrh Zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku č. 2/2019, ktorá bola žalovanému

doručená dňa 10.12.2018. Žalovaný podaním zo dňa 11.12.2018, ktoré bolo žalovanému doručená dňa
12.12.2018 vypovedal žalobcovi nájom zo zmluvy č. 506/2009 zo dňa 29.12.2018 a vyzval na žalobcu
na vrátenie pozemkov. Dňa 17.01.2019 podal žalobca stanovisko k výpovedi z nájmu, v ktorom uviedol,
že na základe rozhodnutia žalovaného o nájme pozemkov a cenovej ponuky, žalobca cenovú ponuku
akceptoval a zvýšil sumu požadovaného nájomného jednostranne o 10,- eur/ha/rok. Žalovaný svojim

listom zo dňa 28.01.2019 doručeným žalobcovi dňa 30.01.2019 zaslal svoje vyjadrenie, kde popieral
prednostné právo, lebo sa domnieval, že podľa § 13 ods. 2 žalobca nedodržal zmluvné podmienky a
to tým, že neplatil nájomné včas.

19. Súd prvej inštancie skúmal, či žalobca nemal prednostné právo na uzatvorenie novej zmluvy

na pozemok, ktorý mal žalobca doteraz v užívaní za nájomné v obvyklej výške. Podmienkou na
prednostné uzatvorenie novej nájomnej zmluvy je splnenie povinnosti, aby si nájomca riadne a včas
plnil svoje záväzky zo zmluvy, ktorá bola uzatvorená. Základnou povinnosťou žalobcu vyplývajúcou
zo Zmluvy o nájme pozemku č. 506/2019 zo dňa 29.12.2008 bolo platenie nájomného do stanovenejvýške vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Z poštových poukazov ako aj z výpisov z účtu žalobcu
založených v spise na č. l. 84 až 86 vyplynulo, že žalobca platby žalovanému zasielal v mesiaci
december príslušného kalendárneho roka. Žalobca argumentoval, že s bývalou farárkou žalovaného

došlo k uzatvoreniu dohody o termíne plnenia nájomného za každý rok užívania poľnohospodárskych
pozemkov. Z vyjadrenia C. zo dňa 20.03.2020, vyplynulo, že táto podpisovala Zmluvu o nájme pozemku
č. 506/2019 zo dňa 29.12.2008 so žalobcom, pričom sa dohodli, že platby nájomného budú uhrádzané
ku koncu kalendárneho roka a nie ku koncu hospodárskeho roku. Zo znenia Čl. 7 bod 3 Zmluvy o nájme
pozemku č. 506/2019 zo dňa 29.12.2008 pre prvoinštančný súd jednoznačne vyplynulo, že zmluvu

bolo možné zmeniť, alebo doplniť so súhlasom zmluvných strán len písomným dodatkom. Z obsahu
listinných dôkazov predložených súdu však nevyplynula skutočnosť, že by medzi žalobcom a žalovaným
bol podpísaný dodatok k Zmluve o nájme pozemku č. 506/2019 zo dňa 29.12.2008, ktorým by sa zmenil
dátum (lehota či termín) splatnosti príslušných splátok. Keďže žalobca si žalobca si včas neplnil svoje
záväzky zo zmluvy, nemohlo mu podľa § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. vzniknúť prednostné právo
na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na pozemok.

20. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie zameral aj na skúmanie podmienok toho, či žalobca v lehote
stanovenej v § 13 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., doručil preukázateľným spôsobom prenajímateľovi
návrh novej nájomnej zmluvy. Z listinných dôkazov založených v spise vyplynulo, že žalobca návrh
zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku č. 170/2018, spis č. 5/94 zo dňa 26.11.2018 vypracoval

dňa26.11.2018anapoštovúprepravupodaldňa27.11.2018,čímpodľanázorusúdunesplnilpodmienku
uvedenú v § 13 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., kedy nájomca najskôr o rok a najneskôr 2 mesiace
pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, bol povinný doručiť preukázateľným spôsobom
prenajímateľovinávrhnovejnájomnejzmluvy.Návrhnovejnájomnejzmluvybolžalovanémudoručovaný
po uplynutí tejto zákonnej dvojmesačnej lehoty.

21. Prvoinštančný súd ďalej skúmal, či v danom prípade došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy aktom
zaslania písomného návrhu nájomnej zmluvy č. 170/2018 dňa 28.11.2018, ktorú mal žalovaný podľa
vyjadrenia žalobcu akceptovať vyjadrením cenovej ponuky zo dňa 16.11.2018.

22.VnávrhuZmluvyonájmepoľnohospodárskehopozemkuč.170/2018zodňa26.11.2018bolpredmet
nájmuidentifikovanýocelkovejvýmere333.859m2,pričomcenanájomnéhobolaurčenápridobenájmu
na 5 rokov vo výške 83,- eur/ha/rok, pri dobe nájmu na 10 rokov vo výške 100,- eur/ha/ rok, pri dobe
nájmu na 15 rokov vo výške 120 eur/ha/rok. Dňa 06.12.2018 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie o
nájme pozemku, na základe ktorého žalovaný žalobcovi oznámil o zvýšení nájomného na 150,- eur/

ha/ rok od 01.01.2019 na dobu 10 rokov, pričom výmera predmetu nájmu bola určená na 361.414 m2.
Dňa 10.12.2018 (č. l. 34 spisu) žalobca zaslal žalovanému návrh Zmluvy o nájme poľnohospodárskeho
pozemku č. 2/2019, spis č. 5/94, kde predmet nájmu bol identifikovaný o celkovej výmere 361.414 m2,
pričom cena nájomného bola určená pri dobe nájmu na 10 rokov vo výške 160,- eur/ha/rok s účinnosťou
zmluvy od 01.01.2019. Nájomné malo byť splatné vždy do 31.12. príslušného kalendárneho roka. Táto

Zmluva o nájme poľnohospodárskeho pozemku č. 2/2019, spis č. 5/94, nebola žalobcom ani žalovaným
podpísaná.

23. Dňa 12.12.2018 bola žalobcovi doručená listina žalobcu - výpoveď z nájmu a výzva na vrátenie a
prevzatie pozemkov.

24. S poukazom na § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2018 do 31.01.2019,
na vznik zmluvy o nájme pozemku poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžadovala
dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom Zmluvu o nájme poľnohospodárskeho
pozemku č. 170/2018 zo dňa 26.11.2018 je možné považovať za návrh zmluvy podľa § 43a) ods. 1

Občianskeho zákonníka, keďže tento návrh bol dostatočne určitý a vyplývala z neho vôľa žalobcu,
aby ňou bol viazaný v prípade jej prijatia. Cena za nájom pozemkov bola pri dobe nájmu na 10 rokov
navrhnutá vo výške 100,- eur/ha/rok, pričom predmet nájmu bol žalobcom identifikovaný o celkovej
výmere 333.859 m2. Dňa 06.12.2018 bolo žalobcovi doručené podanie označené ako Rozhodnutie o
nájmepozemku,nazákladektoréhožalovanýžalobcovioznámilsvojerozhodnutieozvýšenínájomného

na cenu 150,- eur/ha/rok od 01.01.2019 na dobu 10 rokov pričom výmera predmetu nájmu bola vyššia,
a to 361.414 m2. Z uvedeného konania žalovaného však podľa názoru súdu nie je možné vyvodiť
súhlas žalovaného, ktorý by bolo možné považovať za prijatie návrhu podľa § 43c ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže z podania žalovaného zo dňa 16.11.2018 vyplýva iba to, že žalovaný rozhodol ozvýšení nájomného, pričom aj výmera pozemkov bola vyššia. Je preto možné konštatovať, že konanie
žalovaného nie je možné považovať za včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie, z ktorého by bolo
možné vyvodiť súhlas žalovaného s návrhom zmluvy. Žalovaný preto podľa názoru súdu neakceptoval

návrhzmluvypredloženýžalobcomapredložilžalobcovinovýnávrhsnovoucenouspolusinouvýmerou
pozemkov, ktoré mali byť predmetom nájmu.

25. Súd ďalej skúmal, či v danom prípade došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy č. 2/2019. Dňa
10.12.2018 (č. l. 34 spisu) žalobca zaslal žalovanému návrh Zmluvy o nájme poľnohospodárskeho

pozemku č. 2/2019, kde predmet nájmu bol identifikovaný o celkovej výmere 361.414 m2, pričom cena
nájomného bola určená pri dobe nájmu na 10 rokov vo výške 160,- eur/ha/rok s účinnosťou zmluvy
od 01.01.2019. Nájomné malo byť splatné vždy do 31.12. príslušného kalendárneho roka. Táto zmluva
nebola žalobcom ani žalovaným podpísaná. Žalobca tvrdí, že cenový návrh žalovaného prijal a po
zvážení zvýšil na cenu nájmu na sumu 160,- eur/ha/rok. Zo znenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
však jednoznačne vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné

zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Z obsahu spisu a ani z listinných dôkazov
predložených žalobcom nevyplynulo, že by žalobca (a rovnako tak aj žalovaný) včasne vyhlásil alebo
inak včasne konal a že by z takéhoto vyhlásenia alebo konania bolo možné vyvodiť jeho súhlas s prijatím
návrhu, keďže žalobca zapracoval žalovaným určenú veľkosť (výmeru) predmetu nájmu v metroch
štvorcových do návrhu zmluvy a jednostranne zvýšil sumu nájomného z pôvodne navrhovanej sumy

150,- eur/ha/rok na sumu 160,- eur/ha/rok, pričom zo žiadnej listiny založenej v spise, napriek tvrdeniu
žalobcu v žalobe, že cenový návrh prijal, nevyplynula skutočnosť o včasnom vyhlásení alebo inom
konaní, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho súhlas s prijatím návrhu. Naviac, imanentnou súčasťou
nájomnej zmluvy podľa § 10 zákona č. 504/2003 Z. z. je dohoda zmluvných strán o výške nájomného
alebo o spôsobe jej určenia. Jednostranné zvýšenie nájomnej ceny v takomto prípade je podľa názoru

súdu potrebné považovať za závažnú zmenu, ktorá podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie
je prijatím návrhu, ale odmietnutím návrhu a následne novým návrhom na uzatvorenie zmluvy. Zo
žiadneho ďalšieho úkonu žalovaného nevyplýva, že by návrh Zmluvy o nájme poľnohospodárskeho
pozemku č. 2/2019 akceptoval. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že návrh Zmluvy o nájme
poľnohospodárskeho pozemku č. 2/2019 bol novým návrhom na uzatvorenie zmluvy a nie akceptáciou

cenovej ponuky žalovaného.

26. Z obsahu listinných dôkazov založených v spise ako aj vyjadrení žalovaného jasne vyplýva, že
žalovaný na uzatvorení ďalšej zmluvy, respektíve predĺžení nájmu so žalobcom netrval a ani netrvá.
Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané obnovenie

nájomnej zmluvy medzi stranami sporu, ďalej nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k
uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy ako ani nebolo preukázané, že žalobca má prednostné právo na
nájom Predmetných pozemkov, a preto súd žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému strpieť
užívanie a hospodárenie žalobcu na Predmetných pozemkoch zamietol.

27. Súd prvej inštancie uviedol, že ako vyplýva z druhej vety ustanovenia § 12 ods. 3 zákona číslo
504/2003Z.z.vzneníúčinnomod01.05.2018do31.01.2019,aknedôjdekuzatvoreniunájomnejzmluvy
s vlastníkom alebo s vlastníkmi nadpolovičného spoluvlastníckeho podielu alebo ak bola doručená
výzva na vrátenie a prevzatie pozemku vlastníka alebo vlastníkov nadpolovičného spoluvlastníckeho
podielu, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody, alebo ak ide o pozemok,

na ktorom nebola založená úroda, do konca príslušného kalendárneho roka. V danej veci nebolo
preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a tak bol žalobca ako
užívateľ pozemku povinný podľa § 12 ods. 3 zákona číslo 504/2003 Z. z. pozemok vrátiť. Žalobca
uvedenú povinnosť nesplnil. Keďže z obsahu spisu ako ani z listinných dôkazov založených v spise
nebolo preukázané, že žalobca mal na Predmetných pozemkoch založenú úrodu a že bolo potrebné

vykonať zber úrody, súd predpokladal, že na Predmetných pozemkoch úroda založená nebola a preto
bol žalobca v znení vyššie uvedeného zákonného ustanovenia povinný najneskôr do konca príslušného
kalendárneho roka t. j. roka 2019 Predmetné pozemky žalovanému vrátiť. Naviac, žalovaný opakovanou
výzvou zo dňa 12.02.2019, doručenou žalobcovi dňa 15.02.2019 vyzval žalobcu, aby v lehote najneskôr
do 31.03.2019 žalovanému vrátil a vymeral Predmetné pozemky. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní

nebolo preukázané žalobcovo právo na užívanie Predmetných pozemkov a žalovaný ako ich vlastník
vyzval žalobcu na ich vydanie a vrátenie (vymeranie), súd vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel a uložil
žalobcovi povinnosť vydať žalovanému Predmetné pozemky v rozsahu špecifikovanom v druhom výroku
tohto rozsudku.28. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP s prihliadnutím na žiadosť žalovaného, v
zmysle ktorej žalovaný žiadal, aby súd žalobcovi uložil povinnosť vydať predmetné pozemky v lehote

30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

29. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd,
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie. Mal za to, že boli riadne splnené všetky
povinnosti súvisiace so zmluvným konaním, predložením návrhu a akceptovaním protinávrhu, že došlo v

podstatekuzatvoreniuzmluvy,kdenáslednežalovanýzmenilsvojnázoradalvýpoveďnájomnejzmluvy.

30. K plneniu si povinností z nájomnej zmluvy uviedol, že žalobca v rámci konania vysvetlil, prečo a akým
spôsobom došlo k posunu termínu platenia nájmu. Dohoda o termíne a splatnosti nájmu bola uzatvorená
s bývalou štatutárnou zástupkyňou žalovaného - C.. C. V. N., ktorá pôvodnú zmluvu uzatvorila a ústne sa
dohodla o zmene termínu platieb nájomného, ktorý bol akceptovaný oboma zmluvnými stranami počas

celej doby nájmu. Jej právny nástupca tiež tento stav plne akceptoval, bol si toho plne vedomý. Námietku
neplatenia použil vtedy, keď chcel zmeniť užívateľa pôdy.

31. Ďalej uviedol, že písomný dodatok zmluvy, ktorý konajúci súd berie ako podstatnú náležitosť zmluvy
síce nebol vyhotovený, ale práva vyplývajúce z tohto bodu boli ustálené vzájomnou dohodou. Má za to,

že Občiansky zákonník v rámci ust. § 663 a nasl. o nájomnej zmluve neukladá povinnosť k písomnému
vyhotoveniu takéhoto dokumentu, a teda nie je možné, že nedošlo k takémuto právnemu úkonu alebo
že vypracovanie písomného dodatku zakladá neplatnosť takéhoto úkonu.

32. Podľa názoru žalobcu mu vzniklo prednostné právo v zmysle § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z.,

pretože nedošlo k omeškaniu platenia nájmu a ani iným povinnostiam vyplývajúcim z nájomnej zmluvy.

33. Poukázal na ust. § 676 Občianskeho zákonníka a záverom uviedol, že podanie žalovaného zo dňa
15.05.2019 doručené súdu 16.05.2019 ako vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu možno kvalifikovať
ako vzájomnú žalobu podľa § 147 CSP, pričom namietol tú skutočnosť, že súd vec spojil v zmysle § 166

CSP a to bez vydania uznesenia, resp. neoznámil žiadnym iným spôsobom účastníkom konania, že toto
podanie berie ako kvalifikovaný návrh - vzájomné podanie. Ďalej namietol aj to, že sa súd nevysporiadal
s námietkou prekluzívnej lehoty 30 dní podľa § 676 Občianskeho zákonníka.

34. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že súd prvej inštancie vec skutkovo aj právne

posúdil správne, žalobu žalobcu vyhodnotil podrobne, zrozumiteľne, spôsobom preskúmateľným, vo
všetkých súvislostiach, a následne do odvolaním napadnutého rozsudku svoje skutkové a právne závery
správne obsiahol. Vzhľadom na uvedené má za to, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdil, a teda odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

35. Podľa názoru žalovaného argumentácia obsiahnutá v odvolaní nie je spôsobilá zmeniť alebo
aspoň spochybniť skutkové a právne závery vyjadrené v napadnutom rozsudku. Poukazuje na vzťah
subsidiarity medzi Občianskym zákonníkom (lex generalis) a zákonom č. 504/2003 Z. z. (lex specialis),
ktorý sa prednostne aplikuje na daný právny vzťah. Podľa názoru žalovaného nie je možné aplikovať
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože zákon č. 504/2003 Z. z. obnovenie nájomnej zmluvy

upravoval aj v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy. Uviedol, že aj v prípade aplikovateľnosti §
676 ods. 2 Občianskeho zákonníka na daný prípad, nájom by bol obnovený s platnosťou k 01.01.2020,
po tomto dátume by žalobca opäť užíval pozemky žalovaného neoprávnene, a žalobca by bol povinný
pozemky vydať a vrátiť aj v tomto prípade. Podľa jeho názoru nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy
2/2019, o určenie platnosti ktorej sa žalobca domáha aktom písomného návrhu nájomnej zmluvy č.

170/23018, ani č. 25/2019 s poukazom na § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom od
01.05.2018 do 21.01.2019, na § 43c ods. 1, § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje, že
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh. Pri každom návrhu žalobcu o uzatvorenie nájomnej zmluvy platí, že nebol
stranami podpísaný, vždy išlo o nový návrh vo vzťahu k podstatnej náležitosti zmluvy - vo vzťahu k

výške nájomného, ako aj vo vzťahu k výmere pôdy, ktorá mala tvoriť predmet nájmu, a tieto nové návrhy
nebolidruhoustranouprijaté.Naďalejtvrdí,žeprednostnéprávonauzavretienájomnejzmluvyžalobcovi
nevzniklo.36. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Podľa jeho názoru boli cenové návrhy v
plnom rozsahu rešpektované, návrh bol prijatý, a preto namieta to, že by zo strany žalobcu došlo k
neakceptovaniu ceny. Má za to, že stanovisko žalovaného je len obštrukciou a obchádzaním zákona.

Námietky žalovaného vo vzťahu k neplneniu si povinností zo zmluvy považuje za neakceptovateľné,
pretože k úprave času plnenia došlo vzájomnou dohodou.

37. K podanému vyjadreniu zo strany žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že v celom rozsahu
trvá na svojich tvrdeniach a argumentáciách obsiahnutých v jeho podaniach.

38. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

40.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,

ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd sa
teda stotožňuje z podstatnými závermi prvoinštančného súdu ohľadne skutkových a právnych záverov,

že nebolo preukázané obnovenie nájomnej zmluvy medzi stranami sporu, žalobca neplatil nájomné
podľazmluvyvčas,nebolotiežpreukázané,žemedzistranamisporudošlokuzatvoreniunovejnájomnej
zmluvy, žalobca nemá prednostné právo na nájom predmetných pozemkov a s tým súvisiaca okolnosť
včasnosti podania vzájomnej žaloby.

42. Vzhľadom na to, že odvolací súd vyhodnotil rozsudok prvoinštančného súdu za správny s dôsledkom
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP, nebude opakovať všetky dôvody a závery prvoinštančného súdu. Možno
súhlasiť s podstatným dôvodom zamietnutia žaloby v časti žaloby o určenie platnosti právneho úkonu,
že taká žaloba predpokladá osobitný predpis, ktorý takú žalobu pripúšťa, čo v tomto prípade splnené
nebolo (§ 137 písm. d/ CSP).

43. Vo vzťahu k ďalším argumentom a na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že nemožno
súhlasiť s argumentáciou žalobcu o splnení podmienok uzavretia zmluvy v procese kontraktácie, kedy
ku kreácii vôle strán a ich stretu malo prísť faktom, že žalobca odoslal návrh zmluvy so zvýšenou
výškou nájomného. Hoci spočiatku mohol žalobca eventuálne uvažovať o tom, že žalovaný mal v úmysle

prenajať pozemky v roku 2018 opätovne, faktom zostáva, že proces oferty a akceptácie nebol zavŕšený
spôsobom ako vyžaduje zákon, preto ako pôvodný návrh zmluvy č. 170/2018, tak aj následný návrh
zmluvy č. 2/2019 nebol akceptovaný žalovaným spôsobom, ktorý by založil vzťah s obsahom z nájomnej
zmluvy. Rozmenením na drobné „návrh zmluvy“ č. 170/2018 ani nebol celkom návrhom zmluvy, ale
konceptom návrhu zmluvy (sám žalobca predpokladal doplnenie zmluvných dojednaní), ktorú mal ako

návrh zmluvy odoslať žalovaný po uvedení spôsobu platieb a doby prenájmu. Návrh zmluvy žalobcu
č. 2/2019 už návrhom zmluvy bol, ale bez jeho akceptácie žalovaným. K uzavretiu novej zmluvy teda
neprišlo.

44. S poukazom na čiastkový argumentačný dôvod žalobcu ohľadne riadneho plnenia podmienok

zmluvy č. 506/2009 (v odvolaní nesprávne uvedené číslo 206/2009) v otázke plnenia „nájomného“
možno súhlasiť s tým, že hoci obsahom neformálnej dohody s bývalou štatutárnou zástupkyňou
žalovaného bola možnosť platiť nájomné do konca toho ktorého roka, nemení to nič na veci, že uvedenú
„akceptáciu“ bolo možné považovať za tolerovanie platenia nájomného zo strany žalovaného, nešlovšak o zmenu zmluvy, pretože tá mala byť ako dodatok v písomnej forme, na čo správne poukázal súd
prvej inštancie.

45. Pokiaľ išlo aplikovateľnosť § 676 ods. 2 OZ a splnenie predpokladov ust. § 12 zákona č. 504/2003
Z. z., odvolací súd odkazuje na argumentáciu prvoinštančného súdu uvedenú v bode 45 napadnutého
rozsudku.

46. K poslednému odvolaciemu dôvodu, ktorý sa týkal skutočnosti podania vzájomnej žaloby žalovaným

odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade súd nespájal veci podľa § 166 CSP a ani nemal dôvod
spájať vzájomnú žalobu a konanie o žalobe žalobcu, pretože v tomto prípade išlo o vzájomnú žalobu,
tak ako ju predpokladá ust. § 147 CSP. Uvedené ustanovenie priamo predpokladá aktivitu žalovaného
(teda nie všeobecný subjekt, ktorý podáva žalobu podľa § 131 CSP), ktorý v prebiehajúcom konaní
uplatní svoj procesný nárok vzájomnou žalobou. Až následne sa konajúci súd zaoberá otázkou (ex offo
a bez nutnosti prejavu navonok), či vzájomná žaloba spĺňa podmienky na spojenie a ak nie, potom môže

vzájomnú žalobu vylúčiť (pozri § 147 ods. 4 CSP). Vzájomnú žalobu však súd nespája.

47. Len pre úplnosť k časti vyhovujúceho výroku o povinnosti vydať žalovanému predmetné pozemky
žalobcom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že existuje právny dôvod
na užívanie predmetných nehnuteľností, preto rozhodnutie prvoinštančného súdu logicky vyústilo do

potreby zaviazať žalobcu na uvedenú povinnosť.
48. S poukazom na uvedené odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
49. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP s tým, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči procesne neúspešnému

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

50. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).