Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120257256
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:6120257256.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v sporovej veci

žalobcu: BTL PLUS s.r.o., so sídlom Selyeho ulica 2986/7, 945 01 Komárno, IČO: 52 280 292, zast.:
JUDr. Gergely Pšenák - advokát, so sídlom M.R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému:
EX-IN SPEED s.r.o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44
532 733, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom
Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 50 491 300, o zaplatenie 4.239,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
4.239,00 EUR s príslušenstvom.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného sprostredkoval služby (prácu), za ktorú aj vystavoval

faktúry, ktoré žalovanému doručil. Z celkovej dlžnej sumy 5.239,- EUR uhradil žalovaný 1.000,- EUR.
Na úhradu dlžnej sumy vyzval žalobca žalovaného viackrát, no ten svoj dlh neuhradil.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (odpor voči platobnému rozkazu), uviedol, že s
podaným návrhom nesúhlasí a rozporuje ho v celom rozsahu. Medzi žalobcom a žalovaným nie je
uzatvorená žiadna písomná zmluva a vzťah fungoval len na základe vzájomných operatívnych dohôd
a objednávok. Je pravdou, že žalovaný už uhradil časť pohľadávky, pričom považuje svoj záväzok

voči žalovanému za vyrovnaný. Žalovaný totiž uhradil FA 19/0011 sumou 1.000,- EUR, pričom táto
suma bola sprostredkovateľským honorárom za to, že žalobca dodal pre žalovaného šoférov. Dohoda
medzi žalobcom a žalovaným však bola taká, že zamestnanci u žalovaného odpracujú minimálne pol
roka, čo sa však nestalo. Žalovaný tak požiadal žalobcu aby faktúru dobropisoval a žalovaný ju preto
nepovažuje za relevantnú, keďže žalobca nedodržal stanovené podmienky. Žalobca okrem toho, že
požadoval províziu od žalovaného, rovnako tak ju žiadal aj od zamestnancov, čo sa nezhodovalo s ich
predchádzajúcou dohodou, pričom pre žalovaného to znamenalo to, že jeho zamestnanci nechceli ďalej

pracovať, keďže pre nich to nebolo výhodné. Žalovaný vystavené faktúry neeviduje v účtovníctve, na čo
žalobcu viackrát upozornil. Žalobca si tiež uplatňuje sadzbu DPH, napriek tomu, že nie je platcom DPH.3. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 10.03.2020 uviedol, že žalovaný poukazuje, že spornú
faktúru neeviduje v účtovníctve, avšak žalobcovi nie je známe prečo uhradil sumu 1.000,- EUR bez
relevantného dokladu. Žalovaný sa k uvedeným tvrdeniam nevyjadril. Žalovaný poukazuje na nejaké

dohody o platnosti záväzku a tiež na sprostredkovateľský honorár, ale nepredložil žiadny dôkaz.

4. Dňa 01.06.2020 doručil súdu svoju dupliku žalovaný. Nie je mu zrejmé, aké dôkazy mal do súdneho
konania predložiť, keďže medzi stranami nebola uzatvorená žiadna písomná dohoda. Žalovaný uviedol z
akého dôvodu uhradil 1.000,- EUR. Vzájomný vzťah strán fungoval len na základe dohôd a objednávok.

Svoj záväzok považuje za vyrovnaný.

5. Na pojednávanie dňa 07.04.2022 sa dostavil iba právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa nedostavil.
Doručenie predvolania mal riadne vykázané, z neúčasti sa mailom zo dňa 06.04.2022 ospravedlnil a
zároveň dal súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Žalobca na pojednávaní prezentoval vyjadrenia, ktoré korešpondovali s jeho už skôr predloženými

písomnými podaniami.

6. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúry za poskytnuté služby podľa
dohody nasledovne:
Dňa 26.09.2019 fa. č. 19/0011, splatná 11.10.2019 na sumu 2.500,- EUR, z ktorej žalovaný splatil dňa
23.10.2019 sumu 1.000,- EUR.
Dňa 17.10.2019 fa č. 19/0013, splatná 31.10.2019 na sumu 807,- EUR,

Dňa 03.12.2019 fa č. 19/0016, splatná 17.12.2019 na sumu 750,- EUR,
Dňa 18.12.2019 fa č. 19/0018, splatná 31.12.2019 na sumu 738,- EUR,
Dňa 10.01.2020 fa č. 20/0001, splatná 24.01.2020 na sumu 444,- EUR.

8. Mailovou správou zo dňa 25.04.2019 vyzval žalobca žalovaného na úhradu faktúr č. 190010 a č.

190011. V prílohe zároveň zaslal faktúru č. 190012.
Následne mailom z 22.01.2020 žiadal žalovaného o úhradu faktúr 19/0018, 19/0016, 19/0013, 19/0011
- z tejto malo byť uhradené len 1.000,- EUR, no faktúra bola vystavená na 2.500,- EUR.
Dňa 03.03.2020 žalobca opätovne vyzval žalovaného na úhradu faktúr 19/0018, 19/0016, 19/0013 a
časti 19/0011.

9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.

4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458,
459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, §
655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, §
711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

12.Podľa§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

13. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj

právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

14. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.15. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou

osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

16. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná iba čiastočne.

17. V danom prípade jestvoval medzi stranami sporu obchodnoprávny záväzkový vzťah, na základe
ktorého žalobca pre žalovaného v súlade s neformálnymi - ústnymi objednávkami sprostredkovával
pre žalovaného určitých zamestnancov (vodičov), za čo mu žalovaný platil odplatu. Uvedený zmluvný
vzťah medzi stranami mal charakter zmluvy o sprostredkovaní upravenej v § 642 a nasl. Obchodného
zákonníka, a vznikal vždy osobitne, na základe konkrétnych objednávok. Sprostredkovateľský zmluvný
vzťah v zmysle zákona nevyžaduje pre svoje platné uzatvorenie obligatórnu písomnú formu právneho

úkonu. Na jej platné vzniknutie postačuje ústna dohoda zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach
(ako tomu bolo aj v tomto prípade). Možno teda konštatovať, že takýto zmluvný vzťah medzi stranami
platne vznikol a v rozhodnom čase existoval. Sporným medzi stranami zostala oprávnenosť vystavených
faktúrzostranyžalobcu,nakoľkožalobcomvystavenéfaktúryžalovanýneevidovalvúčtovníctveaneboli
v danom prípade splnené ani podmienky dohodnuté medzi stranami, podľa ktorých by mal mať žalobca

právo na vyplatenie vystavených faktúr.

18. Žalobca v konaní predložil jednotlivé faktúry, z ktorých žalovaný uhradil čiastočne len faktúru č.
19/0011 vystavenú na sumu 2.500,- EUR, a to v sume 1.000,- EUR. Ostatné faktúry žalovaný neuhradil
ani z časti a popiera, že by mu vôbec boli zo strany žalobcu doručené. Zo strany žalobcu nebolo

podľa názoru súdu v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že by predložené faktúry zodpovedali
dodaniu akýchkoľvek služieb pre žalovaného, ani to, že by tieto faktúry žalovanému vôbec doručil.
Samotnémailovéurgencieavýzvynazaplateniefaktúrsúdnepovažujezadostatočnepreukázanietoho,
že by na ich základe existoval zmluvný vzťah. Vystavená faktúra sama o sebe nepreukazuje existenciu
zmluvného vzťahu. Uvedené je preto aj dôvodom, prečo súd v tejto časti podanú žalobu zamietol.

19. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pre každú sprostredkovateľskú
činnosť žalobcu pre žalovaného sa mal ad hoc zakladať samostatný zmluvný vzťah. Uvedené vyplýva
aj zo zhodných tvrdení strán sporu, keď v danom prípade nebola uzatvorená jedna zmluva, na
základe ktorej by žalobca následne vystavoval faktúry, ale každej samostatne vystavenej faktúre mala

predchádzať samostatná dohoda medzi stranami sporu o tom, čo je v tom ktorom konkrétnom prípade
potrebné pre žalovaného sprostredkovať (teda čo faktúra, to samostatná zmluva).

20. Pokiaľ ide o faktúru č. 19/0011, na sumu 2.500,- EUR, ktorá bola čiastočne uhradená zo strany
žalovaného, čo v konaní potvrdil aj žalovaný, v danom prípade podľa názoru súdu žalovaný svojim

plnením potvrdil, že mu na základe tejto faktúry boli poskytnuté služby zo strany žalobcu, avšak svoje
tvrdenia o tom, že neboli poskytnuté vo vyfakturovanom rozsahu, už súdu nepreukázal. Preto súd túto
pohľadávku žalobcu uznal aj v jej zostávajúcom rozsahu. Podľa názoru súdu, pokiaľ žalovaný uhradil
čiastočne faktúru žalobcu bez toho, aby uviedol ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené a úhrada
ani neuhradený zvyšok nesúhlasia so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, je možné v takomto

prípade uplatniť vyvrátiteľnú domnienku upravenú v § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Takýmto
čiastkovým plnením sa dôkazné bremeno presúva na stranu, ktorej bolo plnenie poskytnuté, čo bol
v danom prípade žalovaný, ktorý toto dôkazné bremeno v konaní neuniesol. Súd preto v tejto časti
považovalžalobužalobcuzadôvodnúažalovanéhozaviazalnadoplatenievystavenejfaktúryč.19/0011
v jej neuhradenej časti, teda 1.500,- EUR.

21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keď žalobca preukázal dôvodnosť podanej žaloby len v
časti, pričom v jej zostávajúcom rozsahu neuniesol dôkazné bremeno, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia a žalobe žalobcu vyhovel v uvedenom rozsahu.

22. V nadväznosti na čiastočnú úhradu zo strany žalovaného, súd záverom poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na
jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia
primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov.23. „Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného
dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať

podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú. V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa
skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo
opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom
prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie
platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej

svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera
takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004).

24. „Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce
k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za
predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať

bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je
zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu. V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky
zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v
prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania
dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ)

dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak
by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane
vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu
dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať
existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie

jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna
2004).

25. „Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia
považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z

čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods. 3
OBZ.“ (uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006).

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.500,- EUR, žalovaný bol v konaní

úspešný v zamietnutej časti o zaplatenie 2.739,- EUR. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 35,00 % a
vo zvyšku bol neúspešný. Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 65,00 % a vo zvyšku bol neúspešný.
Rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného tak predstavuje čistý úspech žalovaného v
rozsahu 30,00 % (65,00 % - 35,00 % = 30,00 %). Súd preto rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 30,00 %.

27. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).