Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58Cb/159/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120347027
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:6120347027.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v sporovej veci

žalobcu: ARVAL SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pribinova 4253/19, 811 09 Bratislava, IČO: 35 890 487,
zast. advokátskou kanceláriou: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03
Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: E- RAN GROUP, a. s., so sídlom Astrová 2/A, 821 01
Bratislava, IČO: 47 975 938, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor,
s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, o zaplatenie 9.977,91 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
9.977,91 EUR s príslušenstvom.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.03.2016 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného
REKODOM, s.r.o., Rámcovú zmluvu o nájme motorových vozidiel, ktorej predmetom bola dohoda medzi

žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou REKODOM ako nájomcom o rámcových podmienkach
nájmu motorových vozidiel a o poskytovaní technických asistenčných služieb týkajúcich sa prenajatých
motorových vozidiel. Súčasťou zmluva boli aj VOP účinné od 01.03.2016.
Na základe tejto zmluvy uzatvorili strany viaceré zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Podľa
VOP sa za nájomnú zmluvu považuje objednávka motorového vozidla, ktorá v súlade s VOP
obsahuje špecifikáciu vozidla, vymedzenie technických a asistenčných služieb a kalkuláciu nájomného.
REKODOM na podklade 12 objednávok užívala 12 motorových vozidiel. S účinnosťou od 10.05.2019

previedlaspoločnosťREKODOMniektorésvojezáväzkyvyplývajúceznájomnýchzmlúvnažalovaného.
Prechod práv a povinností zo zmlúv nebol realizovaný dohodou. V dôsledku korporátnych zmien došlo
k faktickému transferu šiestich vozidiel v rámci prepojených spoločností zo spoločnosti REKODOM na
žalovaného. Motorové vozidlá žalobcu boli v nadväznosti na požadovaný presun dané do užívania
žalovaného. Z dôvodu personálneho prepojenia spoločnosti REKODOM a žalovaného neboli predmetné
autá fakticky odovzdané žalovaným keďže štatutárne orgány obidvoch boli totožné. Z 12 vozidiel, ktoré
mali byť v užívaní REKODOM užíval žalovaný 6 vozidiel. Preto došlo k ukončeniu nájomných zmlúv

a vozidlá boli v máji a júni 2020 odovzdané žalobcovi zo strany žalovaného. Protokolmi o odovzdaní
vozidielžalovanýpotvrdil,žeužívalvozidlá.Žalovanývurčitomobdobíajuhrádzalpožadovanénájomné,
avšak v určitých mesiacoch ich užíval bez akejkoľvek úhrady.Dohodu o prevode práv a povinností je možné čiastočne subsumovať pod inštitút prevzatia dlhu a
postúpenia, a to z dôvodu, že ide o obdobnú skutkovú podstatu spočívajúcu v zmene v osobe dlžníka,
resp. veriteľa v súvislosti s postúpením práv. Žalobca má za to, že prevod práv a povinností z nájomných

zmlúv zo spoločnosti REKODOM na žalovaného mal byť vykonaný na základe zmluvy v písomnej forme.
Vdôsledkutohojetátodohodaneplatná.Ideoabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonuapretoaninemohlo
dôjsť k prevodu práv a povinností z nájomných zmlúv. Žalovaný však vozidlá užíval aj keď ich užívanie
nebolo založené na riadnom právnom dôvode. Aj v prípade argumentácie, že žalovaný uzatvoril so
žalobcom samostatné nové zmluvy o nájme, dospel žalobca k záveru, že ústna zmluva o nájme je

obdobne neplatná pre nedostatok formy, keďže zákon vyžaduje písomnú formu takejto zmluvy.
Žalovaný tak užíval vozidlá bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatil. Prípadne, ide
o bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení z neplatného právneho úkonu, ak by žalovaný
argumentoval, že užívanie vozidiel bolo založené na základe ústne uzatvorených nájomných zmlúv.
Žalobcauplatňujenároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod01.09.2019do30.09.2019
a od 01.02.2020 do 24.06.2020, v celkovej výške 9.977,91 EUR.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (odpor voči platobnému rozkazu), uviedol, že k
bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Ak má žalobca nejaký nárok, je to len na úhradu nezaplateného
nájomného z Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosti REKODOM. Avšak, tento
nárok má žalobca len voči nájomcovi. Žalovaný nie je ani zmluvnou stranou tejto zmluvy ani nepristúpil

k záväzku. Preto nie je možné v tomto konaní voči žalovanému uplatňovať akékoľvek nároky, ktoré by
inak mal voči nájomcovi, čo nespochybňuje ani žalobca. Zmluva stále trvá a nebola zrušená. Rovnako
zmluva medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzatvorená a nebola uzatvorená ani zmluva, ktorou
by práva a povinnosti zo zmluvy prešli z nájomcu na žalovaného. Toto tvrdí aj sám žalobca.
Je pravdou, že žalovaný v istom období platil nájomné, ktoré mal platiť nájomca sám, avšak tento platil

len z dôvodu a na podklade internej dohody medzi žalovaným a REKODOM. Žalobca sám tieto platby
nenamietal.
Žalovaný popieral, že by došlo k faktickému alebo právnemu transferu šiestich vozidiel. Tie boli užívanie
rovnako ako predtým, než začal za nájomcu platiť nájomné žalovaný. Interná dohoda nemala vplyv na
užívanie vozidiel. K vzniku bezdôvodného obohatenia nemohlo dôjsť. Počas trvania nájomnej zmluvy

je právo nájomcu vec užívať, pričom vlastník toto právo nemá. Nemôže mu tak vzniknúť nárok z
bezdôvodného obohatenia, ale iba pohľadávka na zaplatenie nájomného s eventuálnymi zmluvnými
pokutami. Nárok na bezdôvodné obohatenie môže prenajímateľovi vzniknúť len voči tretej osobe, ktorá
by užívala vec a došlo by k zmenšeniu majetkovej sféry nájomcu v príčinnej súvislosti.
Ak by sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, mohol by žalobca získať duplicitné plnenia za nájom

od nájomcu aj od žalovaného, keďže zmluva stále trvá. Žalovaný tiež rozporuje výšku uplatneného
bezdôvodného obohatenia tiež z dôvodu, že v návrhu uvádzané mesačné výšky nájmu nekorešpondujú
so sumami dohodnutého v zmluvách so spoločnosťou REKODOM.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení z 08.10.2020 uviedol, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí. Zo

strany žalovaného nedochádzalo len k uhrádzaniu odplaty za užívanie vozidiel, ale tieto aj reálne
užíval. Spoločnosť REKODOM má v súčasnosti len jedného zamestnanca, zatiaľ čo žalovaný má
25-49 zamestnancov. Je teda nepravdepodobné, že by spoločnosť REKODOM využívala 6 vozidiel.
Ak skutočne existovala nejaká dohoda medzi REKODOM, žalovaným a žalobcom, tak jej obsahom
bol jedine prevod práv a povinností z jednotlivých nájomných zmlúv, a teda nie len povinnosť úhrady

nájomného.
Z odovzdávacích protokolov vyplýva, že 6 z 12 vozidiel boli odovzdané zástupcovi žalobcu zo strany
žalovaného. Žalovaný sa svojim konaním snaží vyhnúť plateniu svojich záväzkov a to presunutím
zodpovednosti na REKODOM, ktorá je v konkurznom konaní. V danom prípade nejde o duplicitné
plnenie z dôvodu, že motorové vozidlá užíval žalovaný a nie REKODOM. Žalobcovi nevznikol nárok

na plnenie z titulu nájmu, keďže REKODOMu nebolo poskytované požadované plnenie - možnosť
užívať motorové vozidla, keďže užívacie právo vykonával žalovaný. Čo sa týka výpočtu bezdôvodného
obohatenia, sumy sú určené podľa nájomných zmlúv pre konkrétne vozidlo za kalendárny mesiac bez
DPH. Výška odplaty sa odvíja od nákupnej ceny vozidla a zároveň odhadu užívania vozidla zo strany
nájomcu.

4. Dňa 03.11.2020 doručil súdu svoju dupliku žalovaný. Nerozporuje užívanie motorových vozidiel na
podklade osobitnej dohody medzi žalovaným a spoločnosťou REKODOM. Vozidlá však boli užívané v
rámci skupiny oboma spoločnosťami podľa potreby a nie je možné presne určiť, kto ich kedy užíval.Žalovaný ale popiera, že došlo k faktickému a právnemu transferu vozidiel na žalovaného a teda k
zmene nájomcu. V danom prípade nebola uzatvorená žiadna dohoda medzi žalovaným a žalobcom,
predmetom ktorej by bol akýkoľvek prevod práv a povinností zo zmluvy o nájme na žalovaného, a teda

nenastala situácia, kedy by bol žalovaný v akomkoľvek právnom vzťahu so žalobcom, t.j. žalovaný sa
nestal zmluvnou stranou rámcovej nájomnej zmluvy.
Žalobca s osobitnou dohodou medzi REKODOM a žalovaným vyslovil súhlas, aby oprávnenie užívať
vec vykonával žalovaný, čo potvrdzuje vo svojom vyjadrení. Z uvedeného vyplýva, že sa nemôže jednať
o bezdôvodné obohatenie. Žalobca má so spoločnosťou REKODOM stále uzatvorenú platnú rámcovú

zmluvu o nájme, z ktorej mu vzniká nárok na nájomné. Žalovaný je názoru že nie je pasívne vecne
legitimovaný a žalobca sa nesprávne domáha vydania bezdôvodného obohatenia.

5. Na pojednávaní dňa 05.04.2022 strany sporu zotrvali na svojich doposiaľ prezentovaných
argumentáciách a odkázali na svoje predchádzajúce písomné podania vo veci.

6. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Dňa 10.03.2016 uzatvorili žalobca so spoločnosťou E-RAN Slovakia spol. s r.o. (dnes REKODOM, s. r.
o.vkonkurze,IČO:36336530),rámcovúzmluvuonájmemotorovýchvozidiel(ďalejlen„zmluva“),ktorej

predmetom bola dohoda medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom o rámcových podmienkach
nájmu vozidiel a o poskytovaní technických a asistenčných služieb týkajúcich sa prenajatých vozidiel,
ak ich poskytovanie je medzi zmluvnými stranami v tejto zmluve dohodnuté.
Podľa bodu 1.3. zmluvy, na základe tejto zmluvy bude v súlade so Všeobecnými obchodnými
podmienkami spoločnosti ARVAL SLOVAKIA, s.r.o. účinnými od 01.03.2016, uzatvárať prenajímateľ s

nájomcom ku každému vozidlu osobitnú nájomnú zmluvu.
Podľa bodu 4.7. zmluvy, na úpravu práv a povinností založených touto zmluvou sa primárne
použijú ustanovenia tejto zmluvy. Vo veciach neupravených touto zmluvou sa použijú ustanovenia
príslušnej nájomnej zmluvy. Vo veciach neupravených touto zmluvou ani nájomnou zmluvou sa
použijú ustanovenia všeobecných podmienok. V prípade rozporu medzi touto zmluvou a všeobecnými

podmienkami majú prednosť ustanovenia tejto zmluvy. V prípade rozporu medzi touto zmluvou a
nájomnou zmluvou majú prednosť ustanovenia nájomnej zmluvy. V prípade rozporu medzi nájomnou
zmluvou a všeobecnými podmienkami majú prednosť ustanovenia nájomnej zmluvy.
Podľa bodu 6.1. zmluvy, táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.
Podľa bodu 6.3. zmluvy, obsah tejto zmluvy je možné meniť alebo dopĺňať iba vo forme písomných

dodatkov podpísaných oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.

8. Dňa 10.03.2016 podpísali zmluvné strany aj Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti ARVAL
SLOVAKIA, s.r.o (ďalej len „VOP“).
Podľabodu4.3.prvávetaVOP,nájomcajeoprávnenývozidlozveriťdoužívaniavodičovi.Vodičommôžu

byť zamestnanci nájomcu, členovia jeho korporátnych orgánov alebo iné nájomcom písomne určené
osoby.
Podľa bodu 8.1. VOP, nájomca je povinný platiť prenajímateľovi nájomné za užívanie vozidla a
poskytovanie technických a asistenčných služieb spojených s užívaním vozidla v zmysle podmienok
dohodnutých v rámcovej zmluvy a v nájomnej zmluve. Súčasťou nájomného sú okrem odplaty za

užívanie vozidla aj všetky náklady a položky vynaložené prenajímateľom v súvislosti s poskytovaním
technických a asistenčných služieb spojených s užívaním vozidla tak, ako sú tieto ako súčasť nájomného
uvedené v rámcovej zmluve alebo nájomnej zmluve. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, bude
prenajímateľ refakturovať nájomcovi v plnej výške všetky ďalšie náklady, ktoré neboli zahrnuté v
nájomnom a ktoré prenajímateľ vynaložil v zmysle rámcovej zmluvy alebo nájomnej zmluvy v prospech

nájomcu. Všetky tieto náklady za tzv. dodatočné služby, ktoré nie sú zahrnuté v nájomnom bude
prenajímateľ evidovať a fakturovať nájomcovi oddelene od nájomného.

9. Na podklade objednávok uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so spoločnosťou REKODOM ako
nájomcom, nájomné zmluvy za účelom užívania 12 motorových vozidiel. Jednalo sa o objednávky

č. 2016.076.002 - na vozidlo Z. A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A
XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A
XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A10. Z výpisov z účtu žalovaného v období od 06.09.2019 do 24.06.2020 vyplýva, že žalobcovi uhradil
platby v celkovej výške 6.624,27 EUR. Každá odoslaná platba bola označená jedinečným variabilným
symbolom.

11. Súd nevykonal dokazovanie dopytom Sociálnej poisťovne za účelom zistenia zamestnancov
spoločnosti REKODOM a spoločnosti žalovaného v rokoch 2019 až 2019, ako to navrhol žalobca,
nakoľko uvedený dôkaz nemal žiadny význam pre posúdenie veci samej. Navyše jeho vykonanie by
bolo značne nehospodárne pre priebeh konania, pričom jeho vykonanie by nemalo vplyv pre ustálenie

skutkové stavu ako ho súd zistil z vykonaných dôkazov.

12. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a

týmto zákonom.

15. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.

4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458,
459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, §
655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, §
711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

16. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

18. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

19. Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v
zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať
prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

20. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

21. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu

možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

22. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť.

23. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.977,91 Eur s
príslušenstvom, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný mal užívať motorové
vozidlá žalobcu bez právneho dôvodu.24. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou E-RAN
Slovakia spol. s r.o. (dnes REKODOM, s. r. o. v konkurze), bola uzatvorená rámcová zmluva o
prenájme motorových vozidiel. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca prenajímal uvedenej spoločnosti

motorové vozidlá na základe osobitných objednávok, čím sa pre každé motorové vozidlo zakladala
osobitná nájomná zmluva, ktorá sa spravovala rámcovou nájomnou zmluvou a VOP podpísanými
obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca v konaní uviedol, že spoločnosť REKODOM užívala celkovo 12
motorových vozidiel, na podklade osobitných objednávok., čo rovnako nebolo medzi stranami sporné,
ako ani to, že nájomca REKODOM umožnil žalovanému užívať niektoré prenajaté motorové vozidlá.

25. Medzi stranami zostalo sporné, či žalobcovi mohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému, ktorý mal užívať motorové vozidlá bez právneho dôvodu, nakoľko žalobca
tvrdil, že v dôsledku korporátnych zmien v spoločnosti REKODOM došlo k faktickému transferu šiestich
vozidiel v rámci prepojených spoločností zo spoločnosti REKODOM na žalovaného. Žalovaný tak mal
užívať vozidlá bez riadneho právneho dôvodu, keďže medzi ním a žalobcom neexistoval právny vzťah

(nájomná zmluva), čím mal naplniť skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia.

26. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva.
Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku je reparácia nerovnováhy,
ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov.

Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne
splnenie zákonných predpokladov:
Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu,
merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického
stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia.

Zároveň, toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok
jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného
subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením a úbytkom.
Až následne, za predpokladu splnenia uvedených podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré
musia byť splnené v každom jeho prípade, je možné subsumovať konkrétny nežiadúci stav pod určitú

skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia.

27. V danom prípade, žalobca poukazoval, že žalobca užíval motorové vozidlá bez právneho dôvodu.
Uvedené však podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal. V konaní mal súd preukázané, že
za účelom užívania motorových vozidiel bola medzi žalobcom a spoločnosťou REKODOM uzatvorená

rámcová nájomná zmluva, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj VOP, zo dňa 10.03.2016. V zmysle
bodu 4.3. týchto podmienok, ktoré sa zmluvné strany zaviazali rešpektovať a dohodou v zmluve vylúčili
účinnosť len bodov 8.5. a 8.6. VOP, bol nájomca oprávnený vozidlo zveriť do užívania aj iným osobám,
pričom predmetné VOP nijakým spôsobom nelimitujú, koho možno za iné osoby považovať.

28. V praxi tak pokiaľ spoločnosť REKODOM ako nájomca vytvorila objednávku, na podklade ktorej
uzatvorila so žalobcom ako prenajímateľom nájomnú zmluvu na prenájom konkrétneho motorového
vozidla, v zmluve ako ani vo VOP neboli stanovené žiadne prekážky tomu, aby nájomca umožnil užívať
motorové vozidlo aj iným subjektom, teda aj žalovanému, bez ohľadu na to, či sú uvedené spoločnosti
hospodársky, personálne alebo inak prepojené. Uvedené v danom prípade nemá žiadnu relevanciu. V

zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nájomca povinný užívať
vec spôsobom určeným v zmluve. Žalobca však nepreukázal, že by tým, že spoločnosť REKODOM
ako nájomca umožnila užívať motorové vozidlá aj tretiemu subjektu (žalovanému) porušila akékoľvek
ustanovenie zmluvy, VOP alebo zákona.

29. Keďže súd ustálil, že v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok mal nájomca možnosť zveriť
do užívania motorové vozidlo aj iným subjektom, nemohla byť na tomto základe založená niektorá zo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku. V tejto súvislosti si
súd dovoľuje poukázať na subsidiárny charakter bezdôvodného obohatenia ako inštitútu v tom zmysle,
že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou

úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení.
Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná
právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia
sa neuplatní. A contrario sa právna úprava bezdôvodného obohatenia uplatní výlučne vtedy, aknerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie
relevantného právneho dôvodu.
Nakoľko v danom prípade bola právnym dôvodom akýchkoľvek hoci aj hypotetických nárokov, ktoré by

mohli vzniknúť v budúcnosti nájomná zmluva, všetky nároky z nej vyplývajúce je v prvom rade potrebné
posudzovať z hľadiska kontraktuálnej úpravy práv a povinností strán. Preto ak by mala v právach a
povinnostiach subjektov vzniknúť majetková nerovnováha v dôsledku zmluvy o nájme, nemôže byť
riešená ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení, ale aplikáciou režimu danej zmluvy. Tento všeobecný
právny režim vylučuje aplikáciu ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

30. Pokiaľ preto žalobca ako prenajímateľ tvrdí, že došlo na jeho strane k majetkovému úbytku z dôvodu
neuhradeného nájomného za užívanie motorových vozidiel, bol povinný vychádzať z právnej úpravy
dohodnutej nájomnej zmluvy a domáhať sa svojich nárokov, ktoré vyplývajú z uzatvorenej zmluvy voči
svojmu zmluvnému partnerovi, čo bola spoločnosť E-RAN Slovakia spol. s r.o. (dnes REKODOM, s.
r. o. v konkurze). Vzhľadom na uvedené tak žalovaný ani nemôže byť pasívne vecne legitimovaným

subjektom v tomto konaní, keďže ako mal súd za preukázané, nájomná zmluva bola uzatvorená s inou
spoločnosťou, pričom bola uzatvorená na dobu neurčitú a v konaní nebolo preukázané, že by takáto
nájomná zmluva k dnešnému dňu akýmkoľvek spôsobom zanikla a teda je možné konštatovať, že stále
trvá a je pre zmluvné strany záväzná. Práva a povinnosti z nej vyplývajúce (prípadne ich porušenie) sú
tak výhradne vecou medzi zmluvnými stranami.

Žalobca v konaní síce tvrdil, že medzi spoločnosťou REKODOM a žalovaným mala existovať ústna
dohoda o prevode práv a povinností z jednotlivých nájomných zmlúv, uvedené však nepodložil žiadnymi
relevantnými dôkazmi. Uvedené navyše vyznieva v kontexte zistených skutočností nadbytočne. Súdu
nie je zrejmé, prečo by mala spoločnosť REKODOM a žalovaný dohodami prevádzať práva a povinností
z nájomnej zmluvy, keď ako súd uvádza vyššie, nájomcovi samotná zmluva a VOP dovoľovali umožniť

užívanie prenajatých motorových vozidiel aj iným osobám, teda žalovanému, čo priamo vylučuje vznik
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaný mal užívať motorové vozidlá žalobcu
bez právneho dôvodu.

31. Rovnako právny význam pre podstatu posudzovanej veci nemalo ani to, že žalovaný uhrádzal za

žalobcu niektoré platby dlžného nájomného. Uvedené nepreukazuje vznik bezdôvodného obohatenia
ani to, že by naňho boli ústnou dohodou prevedené práva a povinnosti z nájomnej zmluvy. V tejto
súvislosti súd tiež poukazuje na ustanovenie 6.3. stále platnej a účinnej zmluvy, v zmysle ktorého
túto zmluvu možno meniť alebo dopĺňať iba vo forme písomných dodatkov. Akákoľvek zmena v osobe
nájomcu by teda vyžadovala uzatvorenie písomného dodatku, k čomu však v tomto prípade nedošlo.

32. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť ním žalovaného
nároku, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu žalobcu zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní
plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

34. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).