Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121203632
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2121203632.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: L. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, R. B.,
zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP 2, Trnava, proti žalovanému: T. Š., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. R. XX, zastúpený: Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., Ulica Adama Štrekára 8255/50,
Trnava,ovyporiadanieBSM,rozhodujúconávrhužalobkynenanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
zo dňa 5.5.2022, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej doručenou súdu dňa 18.6.2021 domáha vyporiadania BSM.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.11.2021 sa žalobkyňa domáhala nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadala, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením
záložného práva v prospech žalobkyne voči žalovanému na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne, ktorá
jej vznikne na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bude vydané v konaní vedenom pred Okresným
súdom Trnava, sp. zn. 27C/43/2021, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to
na nehnuteľnosti, pozemok, parcela registra „K.“ evidovaný na katastrálnej mape pod parcelným č.
XXX, o výmere: XXXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku:

XX, umiestnenie pozemku: X, a stavba so súpisným číslom XX, postavená na parcele č.: XXX,
druh stavby: XX, popis stavby: rodinný dom, umiestnenie stavby: X, všetko zapísané Okresným
úradom A., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre okres: A., obec: R. R., katastrálne
územie: R. R., a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Súd tomuto návrhu vyhovel
uznesením č. k. 27C/43/2021-114 zo dňa 25.11.2021, ktoré bolo na odvolanie žalovaného rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/24/2022-170 zo dňa 13.4.2022 zmenené tak, že návrh na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, a to z dôvodu, že nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým
sa žalobkyňa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, neboli aktuálne zapísané na liste
vlastníctva v katastri nehnuteľností tak ako to tvrdila žalobkyňa (z katastra nehnuteľností ako verejného
registra odvolací súd zistil, že v danom katastrálnom území /R. R./ nie je aktuálne /ku dňu rozhodovania
odvolacieho súdu/ evidovaná parcela registra „K.“ č. XXX) a nariadené zabezpečovacie opatrenie nie
je materiálne vykonateľné.

3. Dňa 6.5.2022 doručila žalobkyňa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiada,
aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobkyne voči
žalovanému na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne, ktorá jej vznikne na základe súdneho rozhodnutia,
ktoré bude vydané v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava, sp. zn. 27C/43/2021, o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to na nehnuteľnosti, pozemok, parcela
registra „K.“ evidovaný na katastrálnej mape pod parcelným č. XXX/X, o výmere: XXXX m2, druhpozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X, a
stavba so súpisným číslom XX, postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby: XX, popis stavby: rodinný
dom, umiestnenie stavby: X, všetko zapísané Okresným úradom A., katastrálnym odborom, na liste

vlastníctva č. XXX, pre okres: A., obec: R. R., katastrálne územie: R. R., a to až do právoplatného
skončenia vo veci samej.

4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho žalobkyňa odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným

bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 04.09.2018, č.k. 14Pc/6/2018-32, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.03.2019, č.k. 11CoP/2/2019-66, ktoré nadobudli
právoplatnosť dňa 23.04.2019. Tým zaniklo aj BSM, ktorého vyporiadanie je predmetom konania vo
veci samej. V čase podania príslušnej žaloby o vyporiadanie BSM mal žalovaný vlastnícke právo
nehnuteľnosti len v podiel 3/4, pričom zvyšný podiel 1/4 vlastnila S. Š., matka žalobkyne. Ku dňu
podania tohto návrhu už žalovaný stihol nadobudnúť k tejto nehnuteľnosti vlastnícke právo v podiele

1/1, pričom vklad bol povolený dňa 25.06.2021. Koncom roka 2021 žalovaný rozdelil svoj pozemok,
pôvodne zapísaný ako parcela č. XXX, o výmere: XXXX m2 a novovytvorenú parcelu č. XXX/X, o
výmere XXX m2 previedol do vlastníctva susedov I. T. a S. T. (vklad povolený dňa 20.12.2021). V
súvislosti s touto pozemkovou došlo aj k zmene údajov vyššie uvedenej nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného; nehnuteľnosť je v súčasnosti evidovaná ako pozemok, parcela registra „K.“ evidovaná na

katastrálnej mape pod parcelným č. XXX/X, o výmere: XXXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X, a stavba so súpisným číslom XX,
postavená na parcele č.: XXX/X, druh stavby: XX, popis stavby: rodinný dom, umiestnenie stavby: X,
všetko zapísané Okresným úradom A., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre okres: A.,
obec: R. R., katastrálne územie: R. R. a žalovaný má naďalej vlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiele

1/1. Žalobkyňa ďalej uviedla, že za trvania manželstva mala príjem v celkovej hodnote 205.669,56 €,
pričom prínos žalovaného do BSM bol minimálny, nakoľko počas celého manželstva nemal stabilný zdroj
príjmov, vystriedal viacero zamestnaní a niekedy mal príjem iba zo sezónnych prác. Pred uzavretím
manželstva mal pôžičku vo výške 10.000,- SK, ktorá bola postupne splatená z peňazí zarobených počas
manželstva. Jeho celoživotné príjmy sa prejavujú na výške jeho dôchodku, ktorý je rovnako minimálny,

taktiež nenadobudol žiaden príjem z predaja alebo užívania majetku nepatriaceho do BSM alebo
pôžičiek alebo úverov uzavretých len na jeho meno. Titulom vyporiadania BSM si žalobkyňa nárokuje na
vyplateniesumyvovýške110.000,-€,resp.navrhujevyriešiťvecprostredníctvomzmieru,kedyžalovaný
prevedie v jej prospech vlastnícke právo v podiele, ktorý bude zodpovedať 1/2 jeho spoluvlastníckeho
podielu k predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemá prakticky žiaden

stabilný príjem a ani nenadobudol žiadne väčšie finančné prostriedky, existuje dôvodné riziko, že
nebude reálne schopný uspokojiť nárok žalobkyne, a to bez ohľadu na jeho výšku priznaného súdom v
konaní o vyporiadanie BSM, pričom k uspokojeniu nárokov žalobkyne môže dôjsť len prostredníctvom
zmieru alebo exekúcie. Túto skutočnosť si žalovaný uvedomuje a je s cieľom ochrany vlastného
majetku (najmä ochrany svojho nároku na užívanie nehnuteľnosti) spraví všetko preto, aby veritelia,

a to najmä žalobkyňa, nemohla riadne uspokojiť svoje nároky, ako ani prostredníctvom exekúcie na
majetok žalovaného. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa predovšetkým obáva, že žalovaný účelovo prevedie
nehnuteľnosť, resp. vlastnícke právo k nej na tretiu osobu a stratí reálnu možnosť uspokojenia jej
pohľadávky titulom vyporiadania podielov z BSM. V otázke vyporiadania BSM je teda zásadný problém
v tom, že absolútna väčšina peňazí nadobudnutých počas manželstva, sú investované v nehnuteľnosti,

ktorá je vo výhradnom vlastníctve žalovaného. Celková výška peňazí investovaných do nehnuteľnosti
bola odhadnutá na sumu vo výške 180.000,- €, pričom všetky investície do nehnuteľnosti boli zaplatené
z peňazí patriacich do BSM. V prípade, že by BSM bolo vyporiadané rovným dielom, mala by žalobkyňa
nárok na vyplatenie sumy minimálne vo výške 90.000,- €, nakoľko však vložila do BSM podstatne viac
ako žalovaný, požaduje titulom vyporiadania BSM sumu 110.000,- €. Nakoľko predmet celého BSM

prakticky tvoria len investície do nehnuteľnosti, ktorou disponuje výhradne žalovaný, existuje obava, že
prípadná exekúcia pohľadávky žalobkyne bude ohrozená. Táto obava je daná najmä z toho dôvodu,
že žalovaný sa jej vyhrážal, že nikdy od neho nič nedostane, ďalej že nadobudol vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/1 a je teda plne oprávnený disponovať s celou nehnuteľnosťou.
Nakoľko je dôvodné predpokladať, že žalovaný dobrovoľne nesplní súdom určenú povinnosť voči

žalobkyni, a zároveň bude chcieť ochrániť svoje majetky (predovšetkým predmetnú nehnuteľnosť) pred
exekúciou pohľadávky žalobkyne (určenú v konaní o vyporiadanie BSM), exituje z tohto dôvodu reálne
riziko, že žalovaný vyvinie všetko úsilie a bude schopný vykonať všetky právne úkony, ktorými znemožníexekúciu pohľadávky žalobkyne, a to najmä že účelovo prevedie vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti
na tretiu osobu. K návrhu žalobkyňa pripojila výpis z LV č. XXX zo dňa 5.5.2022 a zo dňa 29.6.2021.

5. Podľa § 343 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), zabezpečovacím
opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bol
neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

6. Vo vzťahu medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením súd konštatuje, že ide
o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov

prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným
opatrením.

7. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného

práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení.

8. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie ako také,
ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie). Osvedčenie rozhodujúcich
skutočností nie je možné stotožniť s dokazovaním. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti

je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o zabezpečovacím
opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na zabezpečovacie opatrenie nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na zabezpečovacie opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada

a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.9. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predloženými listinnými
dôkazmi a taktiež ostatným obsahom spisového materiálu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok
žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný, nakoľko žalobkyňa neosvedčila

základné predpoklady pre prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa neosvedčila
existenciu svojho nároku. Predmetom sporu je vyporiadanie BSM, pričom žalobkyňa tvrdí, že jej
pohľadávka má vzniknúť ako vyrovnací podiel v rámci vypriadania BSM, keďže predmet celého BSM
prakticky tvoria len investície do nehnuteľnosti, ktorou disponuje výhradne žalovaný. Žalobkyňa si teda
vo veci samej uplatňuje pohľadávku voči žalovanému vo výške 110.000,- eur z titulu vyrovnacieho

podielu v rámci vyporiadania ich BSM, nakoľko za trvania manželstva mala príjem v celkovej hodnote
205.669,56 eur a ako jediná z manželov (keďže prínos žalovaného do BSM bol minimálny) vytvorila
podmienky na investovanie týchto peňazí do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktorej výsledná
hodnota je vo výške cca 180.000,- eur, pričom všetky investície do nehnuteľnosti boli zaplatené z peňazí
patriacich do BSM a v prípade, ak by bolo vyporiadané rovným dielom, mala by nárok na vyplatenie
minimálne 90.000,- eur, avšak keďže vložila do BSM podstatne viac ako žalovaný, požaduje titulom

vyporiadania sumu 110.000,- eur. Žalobkyňa však v návrhu neosvedčila, že jej uplatňovaná pohľadávka
je v takej výške ako tvrdí, keďže pre vyporiadanie investícií nie je rozhodujúca hodnota, ktorá vznikla v
rámci týchto investícií, ale len skutočná výška vynaložených finančných prostriedkov.

10. Súd taktiež prihliadol aj na proporcionalitu zásahov do práv strán sporu. Vzhľadom na to, že výška
pohľadávky žalobkyne nie je riadne a spoľahlivo preukázaná, bolo by nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neproporcionálne, nakoľko zabezpečená pohľadávka by mohla byť v nepomerne nižšej sume,
v porovnaní s hodnotou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktorej zabezpečenia sa domáha.

11. Súd teda nevyhovel návrhu žalobkyne, ktorým žiadala nariadiť zabezpečovacie opatrenie, nakoľko
vo svojom návrhu neopísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, ako aj obavu, že exekúcia bude ohrozená a neosvedčila skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

12. Súd o náhrade trov konania nerozhodol, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o náhrade trov
zabezpečovacieho opatrenia sa rozhodne až pri rozhodovaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).