Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 9, 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Pc/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201730
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2521201730.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa - muža, ktorého

otcovstvo má byť zapreté: O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, S., proti maloletému dieťaťu:
J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany a proti matke dieťaťa: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytoA. B. XXXX/
XX, D. - Z.y, právne zastúpená: JUDr. Barbora Volárová, advokátka, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany,
o návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na zapretie otcovstva z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2021 domáhal, aby súd zrušil jeho
otcovstvo k mal. J.. Návrh odôvodnil tým, že si zakúpil DNA testy otcovstva vo forme pre osobnú
informáciu na vlastné náklady a výsledky testov DNA preukázali, že mal. J. má s ním 0 % zhodu, čo
znamená, že nie je jeho syn. Z uvedeného dôvodu žiadal o vydanie príkazu na nový test otcovstva
na mal. J. na náklady matky a po preukázaní opätovného výsledku o zrušenie otcovstva a určenie
biologického otca zo strany matky a tak isto o vyporiadanie výživného, ktoré riadne platí od roku 2017.
Uviedol, že o okolnostiach, že nie je otcom mal. J. sa dozvedel až teraz, a to bol dôvod prečo si dal na

vlastné náklady urobiť testy DNA. K návrhu pripojil výsledok testu DNA zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Podaním zo dňa 26.10.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2021 sa matka mal. J. vyjadrila
k návrhu navrhovateľa. Vo vyjadrení uviedla, že s navrhovateľom ako životní partneri žili v spoločnej
domácnosti 9 rokov. Počas ich spolužitia sa im narodili dvaja synovia, mal. E. D., E.. XX.XX.XXXX a
mal. J. D., E.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti v októbri 2017. Uviedla, že
absolútne vylučuje, že by otcom maloletého J. D. bol iný muž. V priebehu ich spolužitia sa nikdy nerozišli

a nemala iného partnera ako navrhovateľa. Otcovstvo k maloletému J. D. bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov po narodení syna. Krátko po jej návrate z pôrodnice boli s navrhovateľom podpísať
spoločné vyhlásenie na matričnom úrade. Rovnako postupovali aj pri narodení prvého syna E. D..
Navrhovateľ svoje otcovstvo D. J. do tohto roku ani náznakom nespochybnil, nikdy o svojom otcovstve
nepochyboval, zmenilo sa to po svadbe s jeho súčasnou manželkou, ktorá začala systematicky vzťah
otca so synom J. ako aj s druhým synom Nikolasom narušovať a ničiť. Maloletý J. sa vracal z návštev
u otca a jeho novej manželky často s modrinami, sťažoval sa, že ho udrel alebo zhodil syn manželky

navrhovateľa Z. a otec sa ho nezastal. Starší syn E. tieto problémy nemával. Tento týždeň jej dokonca
starší syn povedal, že maloletý J. počas poslednej návštevy u otca dostal od manželky navrhovateľa
facku, hneď nato dostal druhú facku aj od otca. V júli 2021 jej začali od manželky navrhovateľa chodiť
správy, že deti E. W. J. nie sú deťmi jej manžela, že ten má už novú rodinu a výživné na deti platiťnebude. Manželka navrhovateľa jej zasielala aj vyhrážky, vec preto nahlásila na polícii a kontakt na
ňu si zablokovala. Naďalej jej však chodia anonymné hovory a správy, že jej mám dať pokoj a pod.,
pričom ona navrhovateľa ani jeho manželku nijak nekontaktuje. Tento mesiac ju manželka navrhovateľa

udala, že sa riadne nestará o deti, bola u nej vykonaná kontrola, ÚPSVaR žiadne nedostatky nezistil.
Navrhovateľ sa o svoje deti od júla 2021 nezaujíma, ak nepočíta prvú septembrovú sobotu, kedy si
deti vzal len preto, aby im jeho manželka odobrala sliny za účelom vykonania skúšky DNA. Na druhý
deň už otec po deti neprišiel. Inak sa navrhovateľ s deťmi (a to ani s maloletým E., ktorého otcovstvo
nespochybnil) nestretáva ani ich nekontaktuje. Navrhovateľom predložený dôkaz, výsledok testu DNA

zo dňa XX.XX.XXXX od DNA Diagnostického Centra s.r.o., ktorý má preukazovať jeho tvrdenie, že nie
je biologickým otcom maloletého J. D., nemôže byť použitý ako dôkaz na súde k určeniu otcovstva
a ďalším súvisiacim právnym úkonom, vzhľadom k tomu, že diagnostické laboratórium nemôže overiť
pôvod odobraných vzoriek. Uvedené poučenie sa napokon nachádza priamo na predloženom doklade.
Spochybňuje vzorku, ktorú manželka navrhovateľa odoslala do laboratória ako vzorku označenú menom
maloletého J. D.. Deti po návrate od otca dňa 04.09.2021 uviedli, že manželka navrhovateľa odoberala

vzorky slín nielen im dvom, ale aj svojmu synovi Z., ktorého otcom je jej bývalý manžel. Pokiaľ by
mal navrhovateľ skutočne pochybnosť o svojom otcovstve k synom E. W. J., nebol dôvod odoberať
vzorku DNA zároveň aj tretiemu dieťaťu, u ktorého je zrejmé, že jeho biologickým otcom navrhovateľ
nie je. Na základe uvedených skutočností sa domnieva, že manželka navrhovateľa zámerne pod
menom jej syna J. zaslala do diagnostického centra DNA vzorku svojho syna Z. práve za účelom

podania žaloby o zapretie otcovstva k maloletému J. a následného zrušenia vyživovacej povinnosti
navrhovateľa k dieťaťu. Maloletý J. D. má v súčasnosti 6 rokov, pričom lehota na zapretie jeho otcovstva
súdnou cestou navrhovateľovi uplynula pred 3 rokmi. Žaloba je tak podaná oneskorene a súd by ju
mal zamietnuť. Márnym uplynutím zákonnej lehoty právo navrhovateľa na podanie návrhu na zapretie
otcovstva zaniklo. Dodala, že aj v prípade, ak by neuplynuli 3 roky odo dňa určenia otcovstva, nie je

splnená ani druhá zákonná podmienka, že by bolo vylúčené, že by mohol byť navrhovateľ otcom dieťaťa.
Navrhovateľom predložený „dôkaz“ je bezpredmetný a vzhľadom na okolnosti odobratia vzoriek slín pre
účely tohto testu je ako dôkaz v konaní neprípustný. Absolútne nedôvodný je tiež návrh navrhovateľa
na vykonanie znaleckého dokazovania na určenie skúšky otcovstva k maloletému J., ktorého náklady
má v celom rozsahu podľa jeho návrhu platiť ona, keď ad 1) návrh je podaný dávno po uplynutí

prekluzívnej zákonnej lehoty, ad 2) neexistuje žiaden relevantný dôkaz, že by otcovstvo navrhovateľa
k maloletému J. D. bolo vylúčené, ad 3) konanie navrhovateľa (resp. jeho manželky), najmä zámena
vzoriek DNA detí v domácnosti manželky navrhovateľa, je zjavne účelové s cieľom zbaviť sa zákonnej
vyživovacej povinnosti k dieťaťu akoukoľvek cestou, čoho dôkazom je aj návrh navrhovateľa na vydanie
neodkladného opatrenia zo dňa 21.09.2021 v konaní č. 6P/63/2021. Zároveň poukázala na citované ust.

§78 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri zrušení výživného spotrebované výživného na maloleté
dieťa nevracia a preto ani táto žaloba nemôže byť navrhovateľovi prostriedkom a dôvodom na vrátenie
výživnéhozaplatenéhonamaloletéhoJ.zaobdobieodroku2017,ktoréhosažaloboudomáha.Záverom
dodala, že všetky popísané kroky navrhovateľ vykonal len preto, aby sa „zbavil“ zákonnej vyživovacej
povinnosti na syna. Jedná sa ale predovšetkým o iniciatívu jeho manželky, ktorá písala samotnú žalobu

(rukopis na žalobe nepatrí navrhovateľovi), pričom navrhovateľ veľmi dobre vie, že maloletí E. W. J. sú
jeho biologickými deťmi. Je poľutovaniahodné, že sa nechal svojou súčasnou manželkou zmanipulovať
až do takej miery, že tým ohrozuje a ničí svoj vzťah k vlastným deťom. Na základe uvedeného navrhla,
aby súd žalobu zamietol a aby zaviazal žalobcu k náhrade trov konania v rozsahu 100%.

3. Podaním zo dňa 10.11.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2021 sa navrhovateľ vyjadril k
vyjadreniu matky. Vo vyjadrení uviedol, že to niekoľko rokov celé drží v sebe nechcel si pripustiť slová
svojich rodičov, kamarátov, rodinných známych a kolegov v bývalej práci. Všetko sa to zmenilo tým, že
matka zámerne na neho poslala exekúciu, že si nespĺňa svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi E. W.
J., vtedy si povedal dosť a zakúpil si testy otcovstva DNA pre osobné účely, keď platí riadne tak nech vie

komu, jeho manželka s týmto nemá nič spoločné. Argument, že mal. TF. dostal od neho facku a od jej
manželky tiež, a že jej syn Z. robí zakaždým zle je celé klamstvo, aby jeho a jeho manželku pošpinila a
očiernila pred súdom, vždy keď boli chlapci u nich bol celý deň celú dobu pri nich a spoločne sa hrávali,
nikdy sa nestalo, že by sa tu syn bil a skutok, že dostal facku sa nikdy nestal a je to len výmysel. Uviedol,
že nie je pravda, že bol pre svoje deti prvú septembrovú sobotu za účelom, aby im urobil doma testy

otcovstva. Matka udáva, že bol v sobotu pre deti a druhý deň neprišiel, zabudla však uviesť skutočnosť,
ktorá sa vtedy stala. V ten deň doma robil aj test otcovstva synovi E., J. a jemu, nikomu inému. Ďalej
mali deti urobený program na celý deň, kde sa dobre zabávali aj hrali a potom aj spoločne najedli v
danom podniku, kde boli s deťmi. Vtedy jeho manželke zvonil telefón, kde sa sestra matky maloletéhovyhrážala, že si ju podá a počká v obci I., kde večer niesli deti na odovzdanie matke. Matka mala už
pred tým konflikt z jeho manželkou, ktorá podala na ňu trestné oznámenie, ktoré je riadne zapísané na
polícii v Z.. Tento fakt tu matka zabudla napísať, že práve ona je celou príčinou ich terajších rozporov. V

tú sobotu pri odovzdávaní detí napadla sestra matky jeho manželku, kde musela zakročiť polícia, vtedy
matka vykrikovala pred deťmi, že na druhý deň v nedeľu sa už nemá ani opovážiť pre deti prísť a že
ich viac neuvidí. Toto celé videli a počuli deti jeho manželky ako aj jeho synovia. Navrhovateľ trval na
svojom návrhu.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie a z návrhu na začatie konania, z výsledku testu DNA zo
dňa 13.09.2021, z vyjadrenia matky zo dňa 26.10.2021, z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 10.11.2021,
z výsluchu navrhovateľa a matky, ako aj z obsahu spisového materiálu zistil tento skutkový stav veci.

5. Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že návrh podal potom, ako mu prišli výsledky testu DNA, ktoré
si dal urobiť v diagnostickom centre, tieto testy sa robili spôsobom podľa návodu, odobral sliny obom

deťom, teda mal. J. a mal. E., potom manželka odobrala sliny jemu. Následne vzorky poslali poštou do
Bratislavy a na výsledky čakali 7 týždňov a keď prišli výsledky rozhodol sa podať tento návrh. Dovtedy
mal pochybnosti o svojom otcovstve, avšak to neriešil, nechával si to pre seba. Už dlhšiu dobu počul od
x ľudí (známych rodičov matky, bývalých kolegov), že sa na neho mal. J. nepodobá, ale nepripúšťal si to,
avšak potom ako prišla exekúcia na vymáhanie výživného sa rozhodol urobiť testy DNA. S matkou mal.

žili v spoločnej domácnosti do roku 2017 počas tohto spolužitia si všimol, resp. videl, že mal. J. sa na
neho nepodobá, mal vnútorné pochybnosti o svojom otcovstve, avšak matke to nepovedal a nechal si to
pre seba. V súčasnosti však trvá na tom, aby sa vykonali testy DNA. Na otázku prečo sa od septembra
2021 nestretáva s oboma svojimi synmi navrhovateľ odpovedal, že z toho dôvodu, že to má od matky
detí zakázané.

6. Z výpovede matky bolo zistené, že s návrhom na zapretie otcovstva nemôže súhlasiť, pretože je to
nezmysel. Celých 6 rokov nemal navrhovateľ pochybnosti o svojom otcovstve až potom ako sa oženil,
takže podľa jej názoru je pod vplyvom svojej manželky. Keď žili v spoločnej domácnosti nebol z jeho
strany ani len náznak pochybnosti a boli partneri, ona iného partnera nemala.

7. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyplýva, že tento navrhol návrh otca zamietnuť
jednak preto, že otec nevyužil zákonnú dobu, pričom rodinu majú v evidencií od roku 2018 a otec za
celé obdobie ani raz nevyjadril pochybnosť o svojom otcovstve a zapretie otcovstva nie je ani v záujme
maloletého.

8. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu..

9. Podľa § 90 zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

10. Podľa § 91 ods. 1, 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. (2) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným

úradom alebo pred súdom.

11. Podľa § 93 ods. 2 zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že
by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

12.Prenavrhovateľasvedčídruházákonnádomnienkaotcovstvavzmysle§90zákonaorodine,pretože
jeho otcovstvo k mal. J. D., E.. XX.XX.XXXX, ktorého matkou je A. D., E.. XX.XX.XXXX bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom. Súd uvádza, že použitie druhej domnienky
otcovstva je možnosť, nie povinnosť, v zmysle zákona. Uplatní sa v prípade, ak sa nezosobášení

biologický rodičia dieťaťa o určení otcovstva dohodnú. Nie je však samozrejme vylúčené, aby otcovstvo
týmto spôsobom uznal aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, čomu sa však prakticky nedá
zabrániť. Ani súd, ani matrika nevykonávajú dokazovanie o otcovstve, len zaznamenajú, že došlo k
právnemu úkonu - uznaniu otcovstva rodičmi.13. Navrhovateľ tvrdil, že si zakúpil DNA test otcovstva pre osobnú informáciu a výsledky testov
DNA preukázali, že mal. J. má s ním 0 % zhodu, čo znamená, že nie je jeho syn a uvedené sa

dozvedel len teraz (test zo dňa 13.09.2021). Súd uvádza, že nápravu prípadného rozporu so stavom
biologickýmmožnodosiahnuťprostredníctvominštitútuzapretiaotcovstva,avšakzasplneniazákonných
podmienok. S poukazom na ustanovenie § 93 ods. 2 zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov, má právo zaprieť otcovstvo pred súdom, teda navrhovateľ je
aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na zapretie otcovstva, pretože takéto právo patrí mužovi,

ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Tu súd poukazuje opätovne na § 93 ods.
2 zákona o rodine, podľa ktorého zapieracia lehota je trojročná, teda navrhovateľ mohol podať návrh
na zapretie otcovstva do troch rokov odo dňa určenia otcovstva, len ak je vylúčené, že by mohol byť
otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Jedná sa o
prekluzívnu lehotu, jej plynutie je jednou z prvých skúmaných skutočností v konaní, zmeškanie lehoty
znamená zamietnutie návrhu bez meritórneho rozhodovania.

14. Navrhovateľ doručil návrh na zapretie otcovstva Okresnému súdu Piešťany dňa 21.09.2021 pričom
maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX a rodičia urobili súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva k mal.
J. krátko po narodení maloletého. Súd preto dospel k názoru, že navrhovateľ podal návrh neskoro,
po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty a preto neostalo súdu iné ako návrh zamietnuť. Navyše sa

navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že by jeho otcovstvo k maloletému J. bolo vylúčené, pričom
ním predložený výsledok testu DNA nemôže súd považovať za relevantný dôkaz vylučujúci otcovstvo
navrhovateľa.

15. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.