Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200411
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5018200411.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Brniakovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne),
v právnej veci žalobcu: Mgr. Robert Antal, so sídlom Ul. B. T. č. X, Q. Q., správca konkurznej podstaty
úpadcu: Bavlnárske závody - Texicom, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 388 777, so sídlom Textilná č. 23,
Ružomberok, právne zast.: Mgr. Martin Štoffa, advokát, so sídlom P. č. X, Q. Q., proti žalovanému:

Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina,
za účasti ďalších účastníkov: v rade 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova č. 8,
Bratislava, IČO: 31 364 501, v rade 2/ TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii, so sídlom
Bratislavská č. 125, Trenčín, IČO: 00 153 141, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného Číslo: OU-ZA-OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 22.08.2018 v spojení s jeho opravou Číslo:
OU-ZA-OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 05.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných

prostriedkov, pozemkový referát Číslo: OU-ZA-OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 22.08.2018 v spojení
s jeho opravou Číslo: OU-ZA-OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 05.09.2018 a rozhodnutie Okresného
úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor 1RE 25-2018/000263-130 zo dňa 20.03.2018 a v e
c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vrátane

trov kasačného konania.

III. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 2/ právo na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“)
rozhodnutím č. 1RE 25-2018/000263-130 zo dňa 20.03.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
postupompodľa§7ods.6zákonač.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) rozhodol o zmene údajov
v schválenom registri obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“ alebo „register“) v katastrálnom
území D. v písomnej a grafickej časti k parcele určeného operátu č. 7997 evidovanej na mape určeného
operátu nasledovne:
Nesprávny zápis v katastri nehnuteľností:
- LV č. XXXXX

časť A: majetková podstata
E-KN p. č. 7997, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 521 m2
časť B: vlastníci a iné oprávnené osoby, účastník právneho vzťahu: vlastník1 Bavlnárske závody - TEXICOM, s.r.o., Textilná 23, Ružomberok, IČO: 36 388 777, spoluvlastnícky
podiel : 1/1
opravil v písomnej časti takto:

- nový list vlastníctva
časť A: majetková podstata E-KN p. č. 7997, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 501 m2
časť B: vlastníci a iné oprávnené osoby, účastník právneho vzťahu: vlastník
1 TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii, Bratislavská 125, Trenčín, IČO: 00 153 141,
spoluvlastnícky podiel 1/1

- LV č. XXXXX
časť A: majetková podstata, E-KN p. č. 10001, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
20 m2,
časť B: vlastníci a iné oprávnené osoby, účastník právneho vzťahu:
vlastník
1 Slovenská republika, spoluvlastnícky podiel: 1/1, titul nadobudnutia železničná kniha vložka č. 34,

pôvodný zápis.
správca
2 Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, v skrátenej forme ŽSR, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31
364 501, spoluvlastnícky podiel: 1/1.
V grafickej časti považoval za potrebné vykonať nový zákres parc. určeného operátu v súlade so

súborom UO_ 7997_10001.vgi. 20.03.2018 09:16 800 bajtov.
Grafická časť schváleného ROEP v katastrálnom území D. mala byť opravená v súlade s UO_
7997_10001.vgi. 20.03.2018 09:16 800 bajtov, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť prvostupňového
rozhodnutia.
V ostatnej časti údaje mal ROEP v kat. úz. D., ktorý bol schválený rozhodnutím č. 1RE

9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.07.2012, zostať v
písomnej a v grafickej časti nezmenené. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia mal Okresný
úrad Ružomberok, katastrálny odbor uvedenú zapísať zmenu údajov do katastra nehnuteľností.

2. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že ROEP bol schválený rozhodnutím č. 1RE

9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.07.2012. Dňa
05.04.2013 bolo ukončené automatizované preberanie elaborátu registra do operátov katastra
nehnuteľností (ďalej KN). Zápis do KN bol vykonaný pod položkou výkazu zmien 2243/12, 2244/12 a
1/13 a v súpise listín je register evidovaný pod č. Z 2724/12 a uložený v zbierke listín kat. úz. D..
Podnet na úpravu chybných údajov schváleného ROEP podali Železnice Slovenskej republiky, Stredisko

železničnej geodézie Bratislava dňa 17.03.2016, v ktorom žiadajú zápis vlastníctva v časti E-KN p. č.
7997 v kat. úz. D. v prospech SR v správe Železníc SR. Správny orgán prešetril grafickú identifikáciu
parcely E-KN č. 7997 a zistil, že v mieste predmetu reklamácie je priebeh hranice tejto parcely v rámci
diela ROEP vyhotovený nesprávne a časť E-KN p. č. 7997 tvorí podľa zákresu grafickej časti železničnej
knihyazákresupozemkovoknižnejmapyželezničnételeso.PretojepotrebnévrámciopravydielaROEP

zmeniť E-KN p. č. 7997 tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Novovzniknutá parcela E-KN č.
10001 patrí do vlastníctva SR-ŽSR a zmenená parcela E-KN č. 7997 patrí podľa rozhodnutia č. 1RE
13-2018/000504-13P zo dňa 23.02.2018 TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii, Bratislavská
125, Trenčín.
Správny orgán vyzval 07.09.2017 komisiu, aby v súlade s § 7 ods. 6 Zákona č. 180/1995 Z. z. prešetrila

podanienazmenuúdajovvschválenomregistri.Komisiadňa17.01.2018navrhlavykonaťopravuúdajov
schváleného registra tak, že dôjde k zmene písomnej a grafickej časti, a to k podlomeniu E-KN p. č.
7997 na E-KN p. č. 7997/101 a 7997/102 a zmene vlastníctva na novovytvorenej E-KN p. č. 7997/102
v prospech SR - ŽSR.
Ďalej citoval ust. § 7 ods. 6, § 4 ods. 6, § 6 ods. 1, § 7 ods. 7, § 1 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. v

znení neskorších predpisov.

3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Číslo: OU-
ZA-OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 22.08.2018 (v spojení s jeho opravou Číslo: OU-ZA-
OOP6-2018/028530/HOL zo dňa 05.09.2018) prvostupňové rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu a

odvolanie žalobcu zamietol.
V odôvodnení uviedol, že schválený register nadobudol právoplatnosť 26.07.2012. Dňa 05.04.2013
bolo ukončené automatizované preberanie elaborátu registra do operátov katastra nehnuteľností. Dňa
17.03.2016 podali ŽSR Bratislava, Stredisko železničnej geodézie návrh na zmenu údajov v schválenomregistri týkajúci sa aj E-KN p. č. 7997 kat. úz. D.. V zmysle § 4 ods. 6 Zákona č. 180/1995 Z. z.
komisia zaniká uplynutím piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Register
bol zapísaný do KN dňa 05.04.2013. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 07.09.2017 vyzval

komisiu, aby v súlade s ust. § 7 ods. 6 Zákona č. 180/1995 Z. z. prešetrila návrh na zmenu údajov v
schválenom registri, čo komisia aj učinila a podnet na opravu posúdila 17.01.2018. Účastníci konania
boli upovedomení o začatí konania, boli oboznámení s možnosťou nahliadať do spisu, mali možnosť
pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu a spôsobu jeho zistenia, ktorú možnosť nikto nevyužil.
Čo sa týka veci samej, odvolací orgán sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením

prvostupňového orgánu Ďalej poukázal na § 29b Zákona č. 180/1995 Z. z. účinného od 01.05.2014,
ktoré prechodné ustanovenie upravuje, ako sa majú dokončiť registre neukončené do 30.04.2014. Podľa
názoru žalovaného sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov, z toho dôvodu má
odvolací orgán za to, že správny orgán mal postupovať pri oprave chýb registra v zmysle § 7 ods. 6
zákona podľa platného znenia, t. j. znenia platného v čase vydania rozhodnutia. Prvostupňový orgán
vydal napadnuté rozhodnutie 23.02.2018 (správne 20.03.2018- pozn. správneho súdu), čiže postupoval

v súlade s platným znením zákona účinným od 01.07.2016. Ďalej poukázal na právny názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v rozsudku č. k. 1Obo/7/2017 zo dňa 30.01.2018, ktorým
potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 49Cbi/2/2015-157 zo dňa 27.01.2017.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu (v spojení s opravou zo

dňa 29.01.2019).
V rámci argumentácie poukázal na nesprávnu aplikáciu § 7 ods. 6 Zákona č. 180/1995 Z. z. v znení
neskorších predpisov, keď správne orgány vychádzali z päťročnej lehoty na opravu schváleného ROEP.
Zákonom č. 115/2014 Z. z. sa v § 7 ods. 6 síce zmenila lehota na opravu chybných údajov registra z troch
na päť rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak v prechodných ustanoveniach

účinných od 01.05.2014 sa v § 29b ods. 1 uvádza, že konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa §
7 ods. 1 uverejnený do 30.04.2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 01.05.2014. Z uvedeného
logicky vyplýva, že konania, v ktorých bol návrh registra uverejnený do 30.04.2014, sa dokončia
podľa zákona účinného do 30.04.2014. Zároveň považoval za nesporné, že právna úprava účinná
od 01.05.2014 sa nijako nevzťahuje na konania už skončené. Pretože bol ROEP zverejnený cca 2

roky pred 30.04.2014, dokonca do tohto dňa bol už aj schválený, je vylúčené, aby sa na opravu
jeho prípadných chýb mohla vzťahovať päťročná lehota podľa zákona platného od 01.05.2014. Pokiaľ
žalovaný v odôvodnení uvádza, že prechodné ustanovenie sa nedotýka opravy chýb už skončených a
zapísanýchregistrov,potomjecelkomzrejmézásadnénepochopeniezmysluaúčelutohtoprechodného
ustanovenia, ktorým je určiť jasnú hranicu medzi konaniami, na ktoré sa nová právna úprava vzťahuje,

a ktoré sa dokončia podľa doterajšej právnej úpravy. Z prechodného ustanovenia jasne vyplýva, že
nová právna úprava sa vzťahuje výlučne na tie konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do
30.04.2014. Všetky konania, v ktorých bol návrh registra zverejnený do 30.04.2014, sa dokončia podľa
doterajšej právnej úpravy, teda vrátane skončených konaní.
Podľa názoru žalobcu je vylúčená aplikácia novely č. 115/2014 Z. z. na konania, ktoré v čase jej

schválenia boli skončené, pretože by išlo o neprípustnú retroaktivitu. V danom prípade bolo konanie
právoplatne skončené už 26.07.2012 a je nespochybniteľné, že návrh registra podľa § 7 ods. 1 zákona
bol zverejnený najneskôr pred júnom 2012. Na tie konania, v ktorých návrh k 30.04.2014 už bol
uverejnený, sa nová právna úprava, a teda ani predĺžená lehota na opravu chýb registra nevzťahuje.
Žalobca mal tiež za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je aj nezrozumiteľné, keďže zo znenia

§ 29 zákona (správne § 29b - poznámka správneho súdu) explicitne vyplýva, podľa ktorej právnej úpravy
sa dokončia konania, v ktorých nebol návrh registra uverejnený do 30.04.2014, t. j. podľa novej právnej
úpravy platnej a účinnej od 01.05.2014.
Ďalej žalobca namietal, že nehnuteľnosti, ktoré sú riadne zapísané do súpisu konkurznej podstaty,
nemôžu byť z nej vylúčené iným ako zákonným spôsobom upraveným v § 19 zákona o konkurze

a vyrovnaní. S výnimkou konkurzného súdu žiadny iný súd ani správny orgán nemá kompetenciu
akokoľvek postihnúť v konkurznej podstate zapísané nehnuteľnosti a už vôbec nie ich z konkurznej
podstaty vyňať a zapísať ich v prospech tretej osoby. Žalovaný tak urobil bez ohľadu na to, že v
predmetnej veci prebieha na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/105/2017 konanie o všeobecnej
správnej žalobe, predmet ktorej je úplne identický s týmto a líšia sa len dotknuté parcely. Ak má teda

správnyorgánpochybnostiotom,čidotknutéparcelypatriadosúpisupodstaty,moholpodaťvylučovaciu
žalobu na konkurznom súde a domáhať sa ich vylúčenia.
Žalobca namietal tiež vecnú nesprávnosť napadnutých rozhodnutí. Poukázal na to, že TEXICOM
Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii, v prospech ktorého bola parcela podľa opravy schváleného ROEPzapísaná do vlastníctva, podal na konkurznom súde žalobu o vylúčenie dotknutej parcely z konkurzu,
avšak svoju žalobu vo veci zobral sčasti späť, čím deklaroval, že nemá žiadny nárok na pozemky, ktoré
boli obsahom jeho žaloby a tieto sú do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísané oprávnene.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.12.2018 a túto navrhol zamietnuť. Zotrval na
právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí, najmä poukázal na právny názor
NS SR v rozsudku č. k. 1Obo/7/2017 zo dňa 30.01.2018. Uviedol, že komisia v zmysle § 4 ods.
6 Zákona č. 180/1995 Z. z. zaniká uplynutím piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra

nehnuteľností; pokiaľ register bol zapísaný do katastra 05.04.2013, komisia mohla dňa 17.01.2018
prerokovať a posúdiť podľa § 7 ods. 6 zákona podnet na opravu chybných údajov v schválenom registri.
Podľa názoru žalovaného správny orgán I. stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď v zákonom
stanovenej päťročnej lehote dňa 07.09.2017 vyzval komisiu, aby návrh na opravu schváleného ROEP
prešetrila. Prechodné ustanovenie, na ktoré poukazuje žalobca, upravuje, ako sa majú dokončiť registre
neukončené do 30.04.2014, ale nedotýka sa opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov.

6. Ďalší účastník v rade 1/ Železnice Slovenskej republiky sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa
12.12.2018. Uviedol, že vecné dôvody nesprávnosti rozhodnutí, ktoré žalobca uvádza v bode 4 žaloby,
konkrétne konkludentné deklarovanie neexistujúceho nároku voči predmetným pozemkom späťvzatím
žaloby ďalším účastníkom TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii sa týkajú iba tohto účastníka

a nie ďalšieho účastníka v rade 1/. Považuje napadnuté rozhodnutie za vecne aj procesne správne,
stotožňuje sa s argumentáciou správnych orgánov, že išlo o právoplatne ukončené konanie ROEP, preto
na opravu ROEP sa nevzťahuje § 29b ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení. Vzhľadom k
tomu správne postupovali správne orgány, keď rozhodli v lehote 5 rokov. Na základe uvedeného žiadal
žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že ŽSR - Stredisko železničnej geodézie Bratislava označené ako

ďalší účastník je jeho organizačnou zložkou.

7. Na tomto mieste odôvodnenia považuje správny súd za potrebné uviesť, že listom zo dňa 25.04.2022
oznámil účastníkom konania, že ďalej už nebude osobitne konať so ŽSR - Strediskom železničnej
geodézie Bratislava, so sídlom Železničiarska č. 1, Bratislava, pôvodne označovaným ako ďalší účastník

v rade 2/, keďže ide o organizačnú zložku Železníc Slovenskej republiky, ktoré už vystupujú v konaní
ako ďalší účastník v rade 1/. Správny súd poukazuje na to, že podmienkou toho, aby niekto mohol byť
účastníkom správneho súdneho konania je, že má spôsobilosť byť účastníkom konania, čím sa rozumie
spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom
konania. Ide teda o procesnú subjektivitu, ktorú spôsobilosť upravuje Správny súdny poriadok v

ustanovení § 35 ods. 1 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej
správy a ten, komu ju zákon priznáva. V správnom súdnom konaní majú spôsobilosť byť účastníkom
konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda
všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu podľa § 18 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorý

musí správny súd prihliadať v každom štádiu konania. Odštepný závod ani iná organizačná zložka
podniku podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže nemá hmotnoprávnu subjektivitu,
nemá spôsobilosť byť ani účastníkom správneho súdneho konania.

8. Ďalší účastník v rade 2/ TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v likvidácii sa k žalobe nevyjadril.

9. Žalobca vo svojom ďalšom stanovisku zo dňa 07.05.2019 opätovne zopakoval argumentáciu týkajúcu
sa nemožnosti aplikácie novely podľa zákona č. 115/2014 Z. z. na posudzovanú situáciu. Zdôraznil
tiež, že vinou nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným sa nedovoleným spôsobom rozširuje
okruh pôsobnosti prijatej novely a zasahuje tak do vzťahov, kde ich účastníci sa už právom spoliehali

a očakávali, že isté predvídateľné právne účinky nastanú, resp. nebude už do nich zasahované. t. j. že
po uplynutí pôvodne stanovenej lehoty troch rokov od zápisu údajov schváleného registra do katastra
nehnuteľností už nebude možné vykonávať ich zmenu, v súvislosti s čím poukázal aj na nález Ústavného
súdu SR spis. zn. PL. ÚS 9/2014 zo dňa 12.11.2014. Je presvedčený, že spôsob výkladu, ktorý žalovaný
použil pri svojom rozhodovaní a postupe, je neudržateľný, v rozpore s ústavným princípom právnej istoty

a ako taký viedol zjavným nesprávnym právnym posúdením k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré
jepotrebnézrušiťspolusrozhodnutímprvostupňovým,nakoľkotietobolivydanépozákonomstanovenej
lehote, kedy bolo možné rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra ROEP.V ďalšom citujúc z dôvodovej správy (ktorú je možné považovať za druh tzv. autentického výkladu
právnej normy) k bodu 4 a bodu 7 novely podľa zákona č. 115/2014 Z. z., ktorými došlo s účinnosťou
od 01.05.2014 k predĺženiu pôvodnej lehoty troch rokov na novú päťročnú lehotu v ust. § 4 ods. 6 a §

7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., uviedol, že inštitút možnosti zmeny údajov schváleného registra v
zmysle ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. má primárne slúžiť prípadom opravy (spravidla náhodnej
a ojedinelej) chyby v písaní, tzn. zjavného omylu a nesprávnosti pri vyhotovovaní údajov registra. V
posudzovanom prípade došlo konaním správnych orgánov k „oprave“ zápisu vlastníckeho práva zo
žalobcu na tretie osoby, pričom tieto tretie osoby buď právom predurčené nástroje pre obranu svojho

„údajného“ vlastníctva buď vôbec nevyužili (inštitútom určovacej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c)
CSP), alebo tieto nástroje využili (inštitútom vylučovacej žaloby v zmysle ust. § 19 zákona č. 328/1991
Zb.) avšak v konaní pred súdom svoje nároky neobhájili, tzn. boli právoplatne neúspešní resp. vzali
žaloby pre neexistenciu nárokov späť.
Aj za situácie, kedy by mal byť použitý výklad žalovaného v otázke aplikovania „predĺženej“ lehoty
na uskutočnenie zmeny údajov schváleného ROEP v zmysle ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.

z., v posudzovanom prípade nedošlo k dodržaniu zákonom stanoveného rozsahu (časového limitu),
dokedy bolo možné o takej zmene údajov rozhodnúť a správne orgány preto postupovali v rozpore
so zákonom. Z uvedenej dikcie a použitia slovného spojenia „možno rozhodnúť“ v normatívnom texte
podľa názoru žalobcu nepochybne vyplýva úmysel zákonodarcu, aby stanovenej lehote s presne
stanoveným momentom začiatku jej plynutia skutočne nastali účinky rozhodnutia o zmene údajov

schváleného ROEP, tzn. aby sa prijaté rozhodnutie prejavilo s reálnymi dopadmi na právnu sféru
jeho adresátov. Inými slovami povedané, v zákonom stanovenej lehote musí prípadné rozhodnutie
o zmene údajov schváleného registra ROEP nadobudnúť právoplatnosť, pretože dovtedy nemožno
hovoriť o jeho právnych účinkoch. Žalovaný vo svojej argumentácií vychádza jednak z toho, že v
danom prípade bol register ROEP zapísaný do katastra nehnuteľností údajne dňa 05.04.2013 a ďalej

hneď uvádza, že prvostupňové rozhodnutie o zmene údajov bolo vydané dňa 20.03.2018, z čoho
následne dedukuje, že bolo vydané v súlade so zákonom a v rámci zákonom stanovenej lehoty. Z
porovnania dátumov preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané
dňa 20.03.2018 a žalobcovi bolo doručené dňa 23.03.2018. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo
vydané dňa 22.8.2018 a žalobcovi bolo doručené dňa 07.09.2018. To znamená, že konanie o zmene

údajov schváleného registra ROEP sa mohlo v tomto prípade právoplatne skončiť najskôr dňa 7.9.2018,
pričom uvedený dátum je každopádne už po zákonom stanovenej trojročnej lehote od údajného dátumu
zápisu registra ROEP do katastra nehnuteľností dňa 05.04.2013. Opačný výklad, t. j. ten, ktorý zaujal
žalovaný a správny orgán prvého stupňa, je neudržateľný, nakoľko by fakticky viedol k ďalšiemu
predlžovaniu zákonom stanovenej lehoty, ak by právoplatnosť (t. j. právne účinky) rozhodnutia o zmene

údajov schváleného registra ROEP mali nastať až po stanovenej dobe.
Správne orgány uvádzajú deň, kedy bol prenos údajov registra údajne ukončený, avšak z toho nie je
možné nijako vyvodiť, kedy bol pre jednotlivé nehnuteľnosti (pozemky a listy vlastníctva) reálne zápis
vykonaný, nakoľko k tomu mohlo dôjsť vo vzťahu k rôznym nehnuteľnostiam v rôzne dni (obdobia),
teda správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci. Už len zo samotného dňa právoplatnosti

schváleného registra ROEP (26.7.2012), ďalej označenia položiek výkazu zmien (2243/12 a 2244/12)
a označenia súpisu listín (Z 2724/12) vyplýva, že sa tak začalo diať určite už v roku 2012. Pokiaľ však
správne orgány uvádzajú v rozhodnutiach len dátum 05.04.2013 ako jediný a rozhodný, potom pre
uvedené východisko v administratívnom spise chýba akýkoľvek podklad, nie je to nijako zdôvodnené
a vzhľadom na vyššie uvedené nejednoznačnosti ide o neúplný, nepreukázaný a zmätočný údaj, ktorý

objektívne znemožňuje exaktné určenie okamihu začiatku počítania zákonom stanovenej lehoty pre
prípadné opravy údajov schváleného registra ROEP.

10. Krajský súd v Žiline vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 30S/139/2018 - 139 zo dňa 7.5.2019 tak, že
správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Kasačnú sťažnosť žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom sp.

zn. 6Sžrk/7/2019 zo dňa 16.01.2020 zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ (žalobca) ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd SR
nálezom č. k. II. ÚS 249/2020-80 zo dňa 06.05.2021. Spomínaným nálezom bol rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. k. 6Sžrk/7/2019 zo dňa 16.01.2020 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následne
vo veci rozhodol Najvyšší správny súd SR; tento v súlade s citovanými závermi nálezu Ústavného súdu

rozsudkom sp. zn. 6Sžrk/4/2021 zo dňa 16.02.2022 rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/139/2018
- 139 zo dňa 07.05.2019 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd sa vo vzťahu
k spornej aplikácii prechodného ustanovenia 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. na prejednávanú vec
stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR, že v čase rozhodnutia správneho orgánu o schváleníregistra, vzhľadom na vtedy účinnú právnu úpravu, bola sťažovateľovi zrejmá tá skutočnosť, že jeho
právna neistota ohľadne správnosti údajov schváleného registra môže trvať maximálne tri roky odo dňa
zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Správne orgány boli oprávnené rozhodnúť o zmene

údajov registra len v tejto trojročnej lehote, a pokiaľ tak neurobili, ich právo rozhodnúť o zmene údajov
registra zaniklo uplynutím času.

11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, opätovne vec prejednal, a to bez nariadenia pojednávania
za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdnyporiadok(ďalejlen„SSP“),priskonštatovaníabsencieexistenciedôvodunariadeniapojednávania
podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne
25.05.2022 verejne vyhlásil rozsudok, súc podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.
Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ,aksprávnysúdzrušujenapadnutérozhodnutiealeboopatreniežalovaného,vzávislosti
od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

Podľa § 191 ods. 4 SSP ,
ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne
vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku
3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v
ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov

pripojených k prejednávanej veci.

Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku,
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie , krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Podľa § 7 ods. 5 veta prvá zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č.

180/1995 Z. z.“), schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje
registra do katastra nehnuteľností.14)
14) § 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení zákona č. 255/2001 Z. z.
Podľa § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa § 7 ods. 1
uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014.

Podľa§7ods.6zákonač.180/1995Z.z.,akschválenýregisterobsahujeúdajeopozemkochaprávnych
vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii
rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sanové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu
údajov registra do katastra nehnuteľností.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2014, ak schválený register

obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6
ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po
právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene
možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

13. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa a postupov správnych orgánov, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, v zmysle § 177 a
nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba
je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné
zrušiť z nasledovných dôvodov:

14. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že návrhom zo dňa 15.03.2016 sa ďalší účastník v
rade 1/ domáhal opravy chyby v katastrálnom operáte ROEP kat. úz. D. - reklamácia č. 2, predmetom
ktorého návrhu bola aj oprava E-KN p. č. p. č. 7997 v kat. úz. Ružomberok. Žiadosťou zo dňa 07.09.2017
prvostupňový správny orgán požiadal Mesto Ružomberok, komisiu RvIN v zmysle § 7 ods. 6 Zákona
č. 180/1995 Z. z. v platnom znení o posúdenie návrhu opravy schváleného registra. Dňa 19.01.2018

bol správnemu orgánu doručený podklad napadnutého rozhodnutia, a to stanovisko k prerokovaniu
údajov v schválenom registri od Komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim pre
kat. úz. D. zo dňa 17.01.2018, ktorý vo vzťahu k E-KN p. č. 7997 navrhol vykonať opravu písomnej a
grafickej časti schváleného registra, a to podlomiť E-KN p. č. 7997 na parcely 7997/101 a 7997/102 a
zmeniť vlastníctvo novovytvorených E-KN parcely 7997/102 v prospech SR - ŽSR. Podaním zo dňa

23.01.2018 boli účastníci, medzi nimi aj Mgr. Robert Antal, správca konkurznej podstaty, upovedomení
o začatí konania podľa Zákona č. 180/1995 Z. z. na opravu schváleného ROEP ohľadne okrem iného
E-KN p. č. 7997 kat. úz. D.. V tomto upovedomení boli účastníci vyzvaní, aby sa v lehote 7 dní od
doručenia upovedomenia vyjadrili, resp. nahliadli do spisu na tunajšom úrade, prípadne navrhli jeho
doplnenie tiež v lehote do 7 dní od doručenia tohto upovedomenia. Žalobca, ako i ďalší účastníci

administratívneho konania, sa v stanovenej lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadrili. Následne bolo
vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodoval žalovaný
napadnutým rozhodnutím.

15. Odvolacie námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú v samotnej podstate identické

s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní a možno ich koncentrovať do
nasledovných okruhov:

16. Žalobca prioritne namietal nesprávne posúdenie aplikácie § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.
z. s tým, že o zmene údajov registra bolo rozhodnuté po zákonnej lehote, predĺžená lehota sa má

vzťahovať výlučne na konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.4.2014, ktoré žalobné
body počas správneho súdneho konania rozvinul o právny názor, podľa ktorého výkladom žalovaného
došlo k porušeniu zákazu retroaktivity, nakoľko v súlade s doktrínou legitímneho očakávania sa žalobca
spoliehal, že po uplynutí lehoty troch rokov od zápisu údajov registra nebude možné vykonať ich zmenu,
pričom preskúmavané rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť ani v predĺženej lehote piatich rokov.

Podstatným a primárnym žalobným bodom bolo vyhodnotenie namietaného nesprávneho právneho
posúdenia aplikácie spomínaného intertemporálneho ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.
V doterajšom priebehu konania nie je sporná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané
v lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Preskúmavané rozhodnutie,
ktoré je predmetom tohto konania nadobudlo právoplatnosť (§ 135 ods. 1 SSP) po účinnosti novely

zákona č. 180/1995 Z. z., ktorou bola lehota na rozhodnutie o zmene údajov registra predĺžená z troch
na päť rokov odo dňa schválenia registra.

17. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, týkajúcej sa aplikácie prechodného

ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. (účinného od 1.5.2014), a to najmä z toho hľadiska,
či orgány verejnej správy mali o zmene údajov v registri rozhodnúť v lehote troch rokov od zápisu údajov
registra do katastra nehnuteľností (právna úprava účinná do 30.4.2014), alebo o zmene schválenéhoregistra mohli rozhodnúť v predĺženej zákonnej lehote piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra
nehnuteľností (právna úprava účinná v čase vydania prvostupňového rozhodnutia).

18. V súvislosti s posúdením primárnej otázky - týkajúcej sa aplikácie prechodného ustanovenia §
29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. (účinného od 1.5.2014) bolo na základe ústavnej sťažnosti
žalobcu vedené konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 249/2020. V
spomínanom náleze Ústavného súdu SR, č. k. II. ÚS 249/2020-80 zo 6.5.2021 sú vo vzťahu k
prejednávanej veci koncipované nasledovné ústavnoprávne východiská, a to najmä v bodoch 17. až

23. jeho odôvodnenia, ako aj v bodoch 24., 25. a 31. Z odôvodnenia predmetného nálezu jednoznačne
vyplýva, že pri aplikácii všeobecných ústavnoprávnych východísk sa v argumentácii nemožno obmedziť
na gramatický a teleologický výklad dotknutých zákonných ustanovení a opomenúť ústavnoprávne
aspekty posudzovania intertemporálneho ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., a to
konkrétne z hľadiska ústavnoprávnych princípov zákazu pravej retroaktivity a rešpektovania a ochrany
legálne nadobudnutých práv.

19. V bode 25. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR uviedol: „Z pohľadu ústavného
súdu sa javí ako rozhodujúce, že právoplatným skončením konania o schválení ROEP a zápisom jeho
výsledkov do katastra nehnuteľností bolo ustálené majetkovoprávne postavenie sťažovateľa ohľadom
jeho nehnuteľností uvedených v rozhodnutí o schválení ROEP. Došlo k tomu podmienene s tým, že v

lehote do troch rokov nebude rozhodnuté o zmene zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.
Sťažovateľ teda v súlade s právnym stavom daným v inkriminovanom čase nadobudol právny nárok
na to, aby po márnom uplynutí trojročnej zákonnej lehoty sa stali údaje vyplývajúce z právoplatného
rozhodnutia o schválení ROEP konečnými a záväznými. Z ústavnoprávneho hľadiska sa javí ako
neprípustné odňať sťažovateľovi tento jeho nadobudnutý nárok (právo), resp. ho obmedziť do minulosti

tým, že k nadobudnutiu nároku dôjde (vzhľadom na neskoršiu zmenu príslušného ustanovenia) až po
uplynutí lehoty piatich rokov.“

20. V bode 31. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR skonštatoval: „V konečnom dôsledku
predchádzajúceúvahytýkajúcesacharakteruopravyúdajovschválenéhoROEPvýrazneposilňujútézu,

podľa ktorej vydaním právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP a zápisom jeho údajov do katastra
nehnuteľností dostal sťažovateľ záruku (získal právny nárok), že novovytvorený stav po troch rokoch už
nebude možné revidovať a stane sa stavom konečným.“

21. Pri svojom rozhodnutí správny súd zohľadnil právne závery vyslovené tak v Náleze Ústavného

súdu SR, č. k. II. ÚS 249/2020-80 zo 6.5.2021 (najmä bod 25. a 31. odôvodnenia nálezu) ako aj
kasačného súdu podľa jeho rozsudku sp. zn. 6Sžrk/4/2021 zo dňa 16.02.2022. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného správny súd konštatuje, že za takých okolností, aké sú okolnosti prejednávaného prípadu, by
výsledkom posúdenia veci podľa výkladu prezentovaného žalovaným bol právny stav, kedy by dotknuté
ustanovenie§7ods.6zákonač.180/1995Z.z.(účinnéod1.5.2014)opäťročnejlehotenarozhodnutieo

zmene údajov registra pôsobilo spätne/retroaktívne na právne vzťahy žalobcu do minulosti. Výklad, ktorý
prezentoval žalovaný vo vzťahu k aplikácii prechodného ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995
Z. z., je v rozpore s princípom právnej istoty v právnych vzťahoch a princípom legitímneho očakávania
účastníka konania. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány boli oprávnené rozhodnúť o zmene
údajov registra len do troch rokov odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností a pokiaľ tak

správne orgány neurobili, ich právo rozhodnúť o zmene údajov registra zaniklo uplynutím času.

22. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodnutí teda vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci, preto správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil v súlade s cit. ust. § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3

písm. a) SSP a súčasne vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Povinnosťou žalovaného bude postupovať v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným v
odôvodnení tohto rozsudku.

23. Nakoľko citovaný právny záver je dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného

a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, správny súd nepovažoval za potrebné reagovať na
všetky ďalšie argumenty prezentované účastníkmi v tomto správnom súdnom konaní prihliadajúc na
to, že predmetom tohto súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, a nieurčenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktorých sa predmetné administratívne konanie
o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov týkalo.
24. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

25. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný, voči žalovanému správny súd náhradu dôvodne vynaložených trov konania priznal

v plnom rozsahu, a to vrátane trov kasačného konania.
26. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľ im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

27. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 2/ rozhodol správny súd podľa
citovaného ust. § 169 SSP a contrario tak, že im ich náhradu trov voči žalovanému nepriznal, nakoľko
im správny súd v tomto konaní neuložil žiadnu povinnosť, a teda im nevznikli trovy v súvislosti s plnením
povinnosti uloženej správnym súdom. Pre priznanie náhrady ďalších trov konania neboli zistené ani
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.