Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 18, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216344
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7716216344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1a/ Y. M., nar. X.X.XXXX, bytom X.
M.Š., E. X, 1b/ C. M., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX (právni nástupcovia po pôvodnej žalobkyni v 1. rade
R. M., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom X. V. XXX), 2/ L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
V. XX, žalobca v 2. rade zastúpený JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, so sídlom v Michalovciach,
Kpt. Nálepku 8, proti žalovaným: 1/ U. V., nar. X.XX.XXXX, bytom X. M., D. XXXX/XX, 2/ R. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. Č., P. XX, obaja zastúpení JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20, 3/ L. P., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané,

o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16. októbra
2020, sp. zn. 16C/248/2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 16. októbra 2020 č.k. 16C/248/2016-225.

Žalobcovia majú proti žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
výrokom I. určil, že dôvody pre vydedenie žalobcov v 1. a 2. rade poručiteľkou, ich matkou R. P., rod.

G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V.R. XX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, uvedené v bode 3
závetu a listiny o vydedení, spísanej vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 1571/2015 Nz 46461/2015,
NCRIs 47404/2015 dňa 25.11.2015, nie sú dané. Výrokom II. určil, že závet poručiteľky R. P., rod. G.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, uvedený v bode 1 závetu a
listiny o vydedení, spísaný vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 1571/2015, Nz 46461/2015, NCRIs
47404/2015, dňa 25.11.2015, podľa ktorého bol za dediča celého hnuteľného a nehnuteľného majetku
ustanovený žalovaný v 1. rade U. V., nar. X.XX.XXXX, je neplatný v časti, v ktorej poručiteľka neodkazuje

zákonný podiel z dedičstva po nej žalobcom v 1. a v 2. rade. Výrokom III. žalobcom v 1. a 2. rade priznal
nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovaných v 1. až 3. rade s tým, že
títo sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcom v 1. a 2. rade tento nárok, ktorého výška bude
vyčíslená v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

2. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 469a ods. 1 písm. a/, b/ a § 479
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná v celom rozsahu.

3. Súd z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že poručiteľka R. P., ktorá zomrela dňa
18.5.2016, spísala na notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej, so sídlom v Košiciach, dňa 25.11.2015
závet, v ktorom všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanechala vnukovi U. V. a zároveň ustanovilanáhradnú dedičku P. G., pričom v tej istej listine vydedila svoje deti R. M., L. P. a L. P.. Keďže k vydedeniu
žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného v 3. rade došlo z dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm. a/ a b/
Občianskeho zákonníka, t.j., že v rozpore s dobrými mravmi neposkytli poručiteľke potrebnú pomoc v

chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch (písm. a/) a že o poručiteľku trvalo neprejavovali
opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať (písm. b/), súd zameral dokazovanie na
zisťovanie, či sú dané tieto dôvody vydedenia.

4. Z výpovedí žalobcov a svedkov C. M., Y. M. R. U. P. vzal za preukázané, že do roku 1995 boli

vzťahy medzi žalobcami a poručiteľkou dobré a tieto sa zhoršili po smrti otca žalobcov v roku 1995,
kedy došlo k sporu o rodičovský dom, ktorý nebol zahrnutý do dedičstva po otcovi a ktorý darovala
poručiteľka žalovanému v 1. rade. Skutočnosť, že rodičovský dom patrí do dedičstva po nebohom
otcovi, bola preukázaná v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 10C/170/2010
a v tomto konaní bolo určené, že dom č. 11, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. Beňatina, patrí do
dedičstva po nebohom L. P., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a zároveň bolo určené, že darovacia zmluva,

uzavretá medzi poručiteľkou R. P. a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným, je neplatná. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2015. Súd uzavrel, že žalobcovia sa oprávnene dožadovali, aby ich
matka - poručiteľka dom ako svoje výlučné vlastníctvo nedarovala žalovanému v 1. rade, ale aby tento
dom bol zahrnutý do dedičstva po ich otcovi. Skutočnosť, že žalobcovia sa napriek uvedenému snažili s
matkou - poručiteľkou kontaktovať a komunikovať s ňou, vyplynula z výpovedí samotných žalobcov, ale

aj svedkov - detí pôvodnej žalobkyne v 1. rade (ďalej len žalobkyňa v 1. rade) Y. M. a C. M., ktorí ako
svedkovia potvrdili, že vzťah medzi ich matkou - žalobkyňou v 1. rade a poručiteľkou sa zhoršil po tom,
čo táto darovala rodičovský dom žalovanému v 1. rade. Potvrdili ďalej, že žalobkyňa v 1. rade sa napriek
tomu snažila s matkou - poručiteľkou komunikovať, avšak poručiteľka sa správala k nej tak, že odmietla s
ňou komunikovať, čoho boli sami svedkami, keď boli so žalobkyňou v 1. rade navštíviť poručiteľku a táto

na žalobkyňu v 1. rade kričala a nechcela, aby bola u nej v dome, čo žalobkyňa v 1. rade ťažko znášala.

5. Vykonaným dokazovaním ďalej súd zistil, že posledné tri roky pred smrťou poručiteľky sa o ňu starala
žalovaná v 2. rade, s ktorou žalobkyňa v 1. rade mala zlé vzťahy a z uvedených dôvodov žalobkyňa
v 1. rade žalovanú v 2. rade nenavštevovala a žalovaná v 2. rade ju o stave matky - poručiteľky

neinformovala. Pokiaľ poručiteľka bývala v Beňatine, bola sebestačná a nikdy žalobkyňu v 1. rade
o pomoc nežiadala. Ani následne žalovaná v 2. rade žalobkyňu v 1. rade nikdy neoslovila ohľadne
poskytnutia nejakej pomoci poručiteľke. Tieto skutočnosti pritom potvrdila aj svedkyňa U. P., ktorá je
manželkou žalovaného v 3. rade a žila až do odchodu poručiteľky k žalovanej v 2. rade v blízkosti, keďže
rodinný dom, v ktorom svedkyňa U. P. býva a rodinný dom, v ktorom bývala poručiteľka, sú v susedstve,

a preto videla, kto chodieva k poručiteľke. Aj z jej výpovede vzal súd za preukázané, že poručiteľka sa
vedela sama o seba postarať a pokiaľ jej bolo treba pomôcť s nejakými prácami ohľadne domu alebo
záhrady, pomáhala jej svedkyňa spolu s manželom, žalovaným v 3. rade, pričom ani žalovaný v 1. rade
a ani žalovaná v 2. rade poručiteľku nenavštevovali a ani jej nepomáhali. Táto svedkyňa potvrdila, že
poručiteľka skutočne počas návštevy žalobkyňu v 1. rade vyhnala z domu a kričala na ňu, aby odišla a

vtedy žalobkyňa v 1. rade s plačom prišla ku svedkyni a jej manželovi (žalovaný v 3. rade). Svedkyňa
vedela aj o tom, že práve žalovaná v 2. rade a otec žalovaného v 1. rade vytvárali nepriateľstvo medzi
poručiteľkou a žalobkyňou v 1. rade a poručiteľka preto mala negatívny vzťah k žalobkyni v 1. rade. Z
výpovede svedkyne U. P. vzal súd za preukázané, že žalobcovia poručiteľku nenavštevovali, a to ani
v Beňatine, ani v Čani a že ju navštevovala žalovaná v 2. rade a žalovaný v 1. rade. Táto svedkyňa

tiež vo výpovedi uviedla, že pred ňou sa poručiteľka zmieňovala, že chce, aby dom patril žalovanému
v 1. rade, a že preto aj vydedí žalobcov. Potvrdila, že poručiteľka mala negatívny vzťah k žalobkyni v
1. rade, nerada sa s ňou stretávala a odmietla s ňou komunikovať. Tiež svedok L. V., otec žalovaného
v 1. rade, potvrdil, že po smrti otca žalobcov a po smrti manželky, ktorá bola tiež dcérou poručiteľky a
matkou žalovaného v 1. rade, poručiteľka sa rozhodla darovať dom žalovanému v 1. rade. Z výpovede

žalovaného v 3. rade súd zistil, že býval v susedstve poručiteľky, ako jej syn jej pomáhal, aj napriek
tomu, že sa o seba vedela postarať a až tri roky pred smrťou, keď už bývala v Čani, mala zdravotné
problémy a bolo treba sa o ňu starať. Potvrdil tiež, že vzťahy medzi poručiteľkou a žalobcami neboli
dobré a poručiteľka v čase, keď žila v Čani, sa na žalobkyňu v 1. rade ani nepýtala.

6. Súd uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že poručiteľka nemala záujem sa so žalobkyňou v
1. rade a so žalobcom v 2. rade stretávať a komunikovať s nimi, a to dlhodobo, pričom dôvodom
bol majetkový spor, ktorý medzi nimi vznikol po smrti manžela poručiteľky a otca žalobcov L.Á. P.
v roku 1995, kedy sa poručiteľka rozhodla darovať rodinný dom žalovanému v 1. rade. Žalobkyňanemala ani záujem o pomoc zo strany žalobcov v 1. a 2. rade, a preto títo nemohli jej z tohto dôvodu
ani potrebnú pomoc poskytnúť a prejaviť opravdivý záujem. Na strane žalobcov išlo o nezavinené
neprejavovanie záujmu, nemali reálnu možnosť prejavovať o poručiteľku záujem, nakoľko táto sama

nemala v záujme udržiavať s nimi bežné rodinné a príbuzenské vzťahy, ktoré odmietala. Samotná
poručiteľka teda prispela k pretrhnutiu rodinných väzieb medzi ňou a žalobcami v 1. a 2. rade. V tejto
súvislosti poukázal na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/239/2009 zo dňa 29.2.2012,
ktorým sa prejudikovalo, že o neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v zákone pôjde najmä
vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc,

hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu
pomoc mohol poskytnúť. Zdôraznil, že v prejednávanej veci žalobcovia boli poručiteľkou odmietaní a
táto s nimi nechcela udržiavať vzťahy vzhľadom na majetkové spory a o prípadnú pomoc žiadala a
komunikovala iba so žalovanou v 2. rade a rodinou žalovaného v 1. rade. Dospel preto k záveru, že
neboli dané dôvody vydedenia v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a/,b/ OZ, z ktorého dôvodu určil, že tieto
dôvody pre vydedenie nie sú dané a zároveň s poukazom na ust. § 479 OZ určil, že závet poručiteľky

je neplatný v časti, v ktorej poručiteľka neodkázala zákonný podiel z dedičstva po nej žalobcom v 1. a
2. rade ako zákonným dedičom.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom priznal nárok
na náhradu účelne vynaložených trov voči žalovaným.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná
im náhradu trov konania, alternatívne navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na nové konanie. Zdôraznili, že podstata vydedenia spočívala v skutočnom nezáujme, dokonca až v

nenávisti žalobcov voči svojej matke - poručiteľke. Výpoveď žalovaných ohľadne tejto skutočnosti súd
vôbecnebraldoúvahyazohľadnillenvýpovedežalobcovasvedkov,ktorýchonisaminavrhli.Žalobcovia
vedeli o tom, že rodičovský dom bude patriť matke žalovaného v 1. rade E. V., keďže ostatné deti dostali
podiel z majetku a napriek tomu sa žalobcovia začali o dom súdiť potom, čo bol darovaný žalovanému
v 1. rade po smrti jeho matky E. V.. Žalobkyňa v 1. rade a poručiteľka mali rovnakú povahu, a preto sa

veľakrát stalo, že sa navzájom pohádali a navzájom na seba kričali, čo bolo u nich bežnou praxou. Nie
je teda pravdou, že iba poručiteľka kričala na žalobkyňu v 1. rade. Poručiteľka mala záujem stretávať
sa so všetkými deťmi a nie je pravdou, že by ich odmietala, práve naopak, čakala, kedy ku nej kto príde
a chodieva aj k synovi L., ktorý býval neďaleko (žalovaný v 2. rade), pričom tento ju nechcel pustiť do
domu. Dokonca, keď kráčal po dedine, ani sa neotočil k matke a nepozdravil ju, čo poručiteľku veľmi

trápilo.Nebolototedasprávanieporučiteľky,ktorébybolovrozporesdobrýmimravmi,aleprávenaopak,
správanie žalobcov bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa o ňu nijakým spôsobom nezaujímali
a správali sa ku nej dehonestujúco. Poručiteľku trestali tým, že sa o ňu nezaujímali, a to z dôvodu,
že im nedala dom. O poručiteľku sa postarali žalovaná v 2. rade a žalovaný v 1. rade a jeho rodina.
Poručiteľka aj v čase, keď už bývala v Čani, trpela tým, že ju žalobcovia odmietajú, že za ňou neprídu a

nestarajú sa o ňu, čo vyplynulo z výpovede žalovaných a svedkov. Žalobcovia nikdy neprejavili záujem
navštíviť poručiteľku, nikdy sa neinformovali telefonicky alebo iným spôsobom o jej stave a práve z týchto
dôvodovporučiteľkaveľmitrpelaarozhodlasaspísaťzávetavydeďovaciulistinu.Žalobkyňav1.radesa
nezúčastnila ani pohrebu poručiteľky a správala sa k nej dehonestujúco. Žalobcovia teda o poručiteľku
neprejavovali opravdivý záujem a nie je pravdou, že by ich poručiteľka odmietala. Nepreukázané je aj

tvrdenie, že samotná poručiteľka prispela k pretrhnutiu rodinných väzieb. Vyčítali súdu, že vyhodnotil
len výpovede žalobcov a svedkov, ktorých oni navrhli a neprihliadal na výpovede žalovaných a ďalších
svedkov, ktorí boli navrhnutí z ich strany. Z týchto dôvodov považujú rozhodnutie za vecne nesprávne.

9. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť

a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na to, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že počas obdobia, keď nebohá poručiteľka bývala ešte v Y. Č.. XX X. D. V., snažili sa jej v
rozsahu jej potrieb pomáhať, či pri prácach v záhrade, pri príprave dreva na kúrenie na zimu, žalobkyňa v
1. rade poručiteľku v mieste jej trvalého bydliska navštevovala až do momentu, kým poručiteľka nezačala
odmietať jej návštevy, a to v záujme, aby nedochádzalo k zhoršovaniu vzťahov. Aj keď žalobkyňa v

1. rade poručiteľku nenavštevovala, zaujímala sa o ňu a mala informácie o poručiteľke od ďalších
príbuzných. Poukázali na to, že napriek vedomosti, že rodinný dom č. 11 v obci Beňatina patril do
BSM, a teda do dedičského konania po nebohom otcovi, žalovaní vedome túto skutočnosť zatajili a
nesúhlasili so zaradením rodinného domu do dedičstva po nebohom otcovi a následne vykonali všetkykroky smerujúce k tomu, aby ako výlučná vlastníčka bola zapísaná poručiteľka. Po zápise jej výlučného
vlastníctva nehnuteľnosť previedla do vlastníctva žalovaného v 1. rade. Následne v súdnom konaní
bolo preukázané, že rodinný dom patrí do dedičstva a darovacia zmluva je neplatná. Poukázali na

to, že práve správanie a konanie žalovanej v 2. rade viedlo k zhoršeniu vzťahov medzi súrodencami,
ako aj k zhoršeniu vzťahov poručiteľky voči žalobcom. Stotožnili sa so záverom súdu, že poručiteľka
svojim konaním prispela k zhoršeniu rodinných väzieb medzi ňou a žalobcami. Pokiaľ ide o potrebu
pomoci poručiteľke, zdôraznili, že o poručiteľku bolo dobre postarané, žila u žalovanej v 2. rade a
nebola odkázaná na pomoc žalobcov a nikdy neprejavila záujem sa s nimi stretnúť v čase, keď bývala

u žalovanej v 2. rade v Čani. O tom, že poručiteľka zomrela, sa žalobca v 2. rade a jeho manželka
dozvedeli iba od cudzích ľudí napriek tomu, že žalovaný v 3. rade býva v mieste bydliska žalobcu v 2.
rade a o tejto skutočnosti vedel a nepovažoval za potrebné brata o tom informovať. Trvajú na tom, že
dôvody vydedenia nie sú dané a rozhodnutie súdu je preto zákonné a správne.

10. Žalovaní v 1. a 2. rade v replike zotrvali na dôvodoch podaného odvolania. Zdôraznili, že samotný

fakt, že poručiteľka sa rozhodla žalobcov vydediť, svedčí o tom, že ich správanie voči nej už bolo
neúnosné.

11. Ďalšie vyjadrenia v spore neboli podané.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysleust.§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom
z ust. § 379 písm. b/ a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP), pričom pokračoval v konaní s dedičmi pôvodnej žalobkyne v 1. rade v zmysle uznesenia súdu

prvej inštancie zo dňa 17.3.2021 č.k. 16C/248/2016 - 274 a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných
nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. októbra 2021 o 9.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 12. októbra 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods.
1,3 CSP.

15. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistenýskutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, t.j. každý dôkaz jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnejsúvislosti,pričomprihliadolnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,ztýchtodôkazovdospel

k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

21. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Žalovaní v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej
inštancie, tieto boli predmetom dokazovania a s týmito sa súd náležite vysporiadal pri rozhodovaní sporu
a tieto odvolacie námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

a privodiť jeho zmenu.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nenaplnení (neexistencii) dôvodov
pre vydedenie pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade (R. M. R. L. P.) a ich potomkov poručiteľkou R. P. podľa
§ 469a ods. 1 písm. a/ a b/ OZ a v nadväznosti na to so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti tej

časti závetu, v ktorom poručiteľka neodkázala zákonný podiel z dedičstva pôvodnej žalobkyni v 1. rade
R. M. a žalobcovi v 2. rade, ktoré závery viedli k vyhoveniu žalobe v celom rozsahu.

24. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné ustanovenia OZ, ktoré

aplikoval v prejednávanej veci.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací
súd dopĺňa nasledovné:

26. Predmetom konania je určenie, že dôvody vydedenia pôvodnej žalobkyne v 1. rade R. M. a žalobcu
v 2. rade a ich potomkov poručiteľkou R. P., uvedené v listine o vydedení, spísanej vo forme notárskej
zápisnice zo dňa 25.11.2015 sp. zn. N 1571/2015, Nz 46461/2015 nie sú dané a že závet je v časti, v
ktorej pôvodná žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade boli opomenutí ako zákonní dedičia, neplatný
podľa § 479 OZ.

27. Poručiteľka R. P. v závete a v listine o vydedení uviedla dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm.
a/ a b/ OZ, t.j., že pôvodná žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade (ako aj žalovaný v 3. rade) v rozpore s
dobrými mravmi neposkytli jej potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch
a neprejavovali trvalo o ňu opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať.

28. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v § 469a ods. 1 písm. a) OZ pôjde najmä vtedy,
kedy dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a v starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci
o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc
mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc

poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Je potrebné neposkytnutie
pomoci posudzovať z toho hľadiska, či dedičovo správanie (ne)bolo v rozpore s dobrými mravmi. K
naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť
ako staroba alebo ocitol sa v inej ťažkej životnej situácii. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom,
či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto

pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok,
ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal
reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad
zdravotný stav potomka.29. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) OZ, t. j. neprejavovanie
opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a

potomkom, najmä, či tento vzťah má charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho. Pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno
opomenúťanikonkrétnemožnostidedičaprejavovaťtakýtozáujemaajokolnosti,zaktorýchkvydedeniu
došlo. Tento dôvod vydedenia vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom
zavinené a musí ísť o taký nezáujem, ktorý bol v rozpore s dobrými mravmi trvalý, v dôsledku čoho

neprejavoval voči poručiteľovi potomok ani minimálny záujem o jeho život a zdravie a podobne. Nestačí
teda len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa,
treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Z hľadísk, ktoré je potrebné pri
tomto dôvode vydedenia vždy skúmať, je aj to, či potomok poručiteľa má reálnu možnosť o poručiteľa
prejavovať opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, t. j. či poručiteľ mal záujem sa s
potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské stavy. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale

neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka,
nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na
jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde
v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (viď rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/109/2010, 4Cdo/59/2012, 4Cdo/32/2014).

30. V prejednávanej veci súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedeným výkladom ust. §
469a ods. 1 písm. a) a b) OZ a jeho právne závery zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim z
vykonaného dokazovania.

31. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal tým, či správanie pôvodnej žalobkyne v 1. rade a žalobcu
v 2. rade, t. j. neposkytnutie pomoci poručiteľke v chorobe a starobe bolo v rozpore s dobrými mravmi a
či neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku bolo v rozpore s dobrými mravmi trvalé a zavinené
žalobcami v 1. a 2. rade, najmä s prihliadnutím sa na správanie samotnej poručiteľky voči nim.

32. Aj podľa názoru odvolacieho súdu za konanie v rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať
neposkytnutie pomoci poručiteľke za situácie, že poručiteľka nebola odkázaná na pomoc žalobcov v
chorobe a starobe, lebo túto pomoc jej riadne zabezpečovala žalovaná v 2. rade a poručiteľka žalobcov
ani o pomoc nežiadala, a to ani prostredníctvom žalovanej v 2. rade, respektíve žalovaného v 1. a 3. rade
a ich príbuzných. Pôvodná žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade pritom poskytovali pomoc poručiteľke

včase,keďžilaeštevmiestesvojhotrvaléhobydliskaBeňatina,atopodľasvojichschopnostíamožností
a podľa jej potrieb, najmä pokiaľ ide o pomoc s prácami okolo domu a v záhrade.

33. Za situácie, že poručiteľka nebola odkázaná na pomoc žalobcov, táto jej bola riadne zabezpečená
zo strany žalovanej v 2. rade a komunikáciu s pôvodnou žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade

odmietala a nechcela s nimi udržiavať vzťahy, súd prvej inštancie správne dospel k záveru o neexistencii
dôvodu pre vydedenie v zmysle § 469a ods. 1 písm. a) OZ.

34. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku, zavinené pôvodnou žalobkyňou

v 1. rade a žalobcom v 2. rade, a to s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Neprejavovanie záujmu pôvodnej žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade o poručiteľku
nebolo iba jednostranné, sama poručiteľka nemala záujem stretávať sa a komunikovať s pôvodnou
žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade a k tomuto stavu sama prispela aj poručiteľka svojim konaním
a správaním, keď majetok patriaci do dedičstva po svojom manželovi a otcovi žalobcov a žalovaných v

2. a 3. rade do dedičstva nezahrnula a darovala ho výlučne vnukovi po nebohej dcére E. V. (žalovanému
v 1. rade). K náprave následkov tohto jej konania došlo až na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola
vyslovená neplatnosť darovacej zmluvy a určené, že Y. Č.. XX X. D. V. patrí do dedičstva po nebohom
L. P.. Majetkový spor v rodine po smrti L. P. v roku 1995 prispel celkovo k zhoršeniu vzťahov nielen
medzi pôvodnou žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade a poručiteľkou, ale aj medzi žalobcami a

žalovanými v 1. a 3. rade ako súrodencami navzájom a k zlepšeniu príbuzenských vzťahov nedošlo až
do smrti poručiteľky.35. Za tejto situácie neprejavovanie záujmu o poručiteľku zo strany pôvodnej žalobkyne v 1. rade a
žalobcu v 2. rade nemožno pripísať výlučne ich zavineniu a je potrebné zohľadniť, že nemali reálnu
možnosť prejavovať o poručiteľku záujem tak, ako na to správne prihliadol súd prvej inštancie, keďže

táto o komunikáciu so žalobcami a o udržiavanie bežných rodinných a príbuzenských vzťahov s nimi
nemala záujem.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru aj o
neexistencii dôvodu vydedenia pôvodnej žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade a ich potomkov

poručiteľkou v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) OZ.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli dané zákonné dôvody pre vydedenie pôvodnej žalobkyne v 1.
rade a žalobcu v 2. rade, ako aj ich potomkov v zmysle § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ, súd prvej inštancie
správne určil neplatnosť závetu poručiteľky v časti týkajúcej sa pôvodnej žalobkyne v 1. rade a žalobcu v
2.radeakozákonnýchdedičov,ktorýmsamusídostaťaspoňtoľko,koľkorobí1/2ichdedičskéhopodielu

zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených
potomkov. Keďže v prejednávanej veci súd správne rozhodol, že dôvody vydedenia nie sú dané, závet
poručiteľky v časti týkajúcej sa pôvodnej žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade a ich potomkov odporuje
§ 479 OZ, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol aj o neplatnosti závetu v tejto časti.

38.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

39. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, preto im patrí náhradu trov odvolacieho

konania proti neúspešným žalovaným, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc
ust. § 251 CSP.

40.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej

vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).