Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618201895
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7618201895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore Ž. E. S., Y.. XX.X.XXXX, J., S. XXX/
XX, t.č. C. Y. G., R. XX, zast. JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská
Nová Ves, Letná 45, proti žalovanému B. S.Q., Y.. XX.X.XXXX, Ž., E. XXX, zast. Advokátska kancelária
- Ján Buroci, s.r.o., Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne
a žalovaného proti rozsudku 7C/14/2018-602 zo 17.12.2019 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku III.

M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM
31.003,49 eur, do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom rozhodol tak, že: I. Vyporiadava bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z vecí patriacich do BSM strán sporu sa do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikazuje: AKTÍVA: Hnuteľnosti:
1. Práčka zn. ELEKTROLUX v cene 100,- eur,

2. Detské stoličky 2 ks zelenej farby v cene 23,066 eur,
3. Detské postele (poschodová - masív) a matrace v cene 41,21 eur,
4. Spálňová stena - dyhovaná dub - skrine 3 ks - v cene 52,86 eur,
5. Komoda - dyhovaná dub - v cene 15,22 eur,
6. Stôl - masív buk + 4 stoličky - v cene 16,66 eur,
7. Záhradný domček drevený v cene 128,26 eur,
8. Detská hojdačka + šmýkačka plast - 0,- eur. II. Z vecí patriacich do BSM strán sporu do výlučného

vlastníctva žalovaného prikazuje: AKTÍVA: 1./ Nehnuteľnosti:
- zapísané na LV č. XXXX k. ú. J., Obec J., Okres Spišská Nová Ves, Okresný úrad Spišská Nová Ves
- katastrálny odbor, a to:
- Rodinný dom so súpisný číslom XXX, postaveným na parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/X
o výmere 150 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
- Stolárska dielňa, postavená na parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/X o výmere 75 m2 -
zastavané plochy a nádvoria,

- Pozemok na parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/X o výmere 150 m2 - zastavané plochy a
nádvoria,
- Pozemok na parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/X o výmere 575 m2 - zastavané plochy a
nádvoria,- Pozemok na parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/X o výmere 75 m2 - zastavané plochy a
nádvoria,
to všetko v 1/1, teda v celosti v cene 130.000,- eur. 2./ Hnuteľnosti:

1. Osobné motorové vozidlo zn. X. S., ev. č. C. XXX E. v cene 4.696,- eur,
2. Stropné svietidlá 4 ks - 0,- eur,
3. Sedacia súprava zn. Moskva v cene 350,15 eur,
4. Elektrická rúra zn. ELEKTROLUX v cene 100,- eur,
5. Kotol Junkers s Junkers FW 100 regulátorom v cene 1.540,80 eur,

6. Krbové kachle na tuhé palivo - piecka v cene 631,20 eur . PASÍVA: Zostatok nesplatenej istiny
hypotekárneho úveru vedeného v Tatrabanke, a. s. pod č.: XXXXXXXXXX ku dňu 25. 3. 2015, teda ku
dňu zániku BSM vo výške 64.096,72 eur. III. Žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni titulom
vyporiadania BSM k vyššie popísaným aktívam a pasívam sumu vo výške 25.157,- eur do 6 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov
konania. V. Stranám sporu uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu do 10 dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku trovy preddavkované štátom - preddavkovo zaplatené znalečné spolu
vo výške 989,54 eur, a to žalobkyňa 519,77 eur a žalovaný 469,77 eur. VI. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť štátu na jeho účet do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku časť súdneho poplatku z návrhu
a za vyporiadanie BSM, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Z rozsudku súdu sp. zn. 15P/84/2014 súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne
rozvedené25.3.2015.Štyrispoločnémaloletédetibolirozsudkomsúduzverenédoosobnejstarostlivosti
matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 210,- eur mesačne. Z dôkazného spisu o
rozvode súd zistil, že žalobkyňa v čase podania návrhu o rozvod B. S. žila už s iným druhom, s ktorým
sa jej narodilo ďalšie dieťa. Bývalí manželia po uzavretí manželstva žili so štyrmi maloletými deťmi a

rodičmi žalobkyne v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v J.Q., ktorý rodičia žalobkyne odpredali
E. A. B. S. za kúpnu cenu 95.000,- eur (vklad kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra pod č.
V XXX/XXXX dňa 20.8.2012). Ešte pred rozvodom manželstva žalobkyňa odišla so štyrmi maloletými
deťmi pochádzajúcimi z manželstva so žalovaným a s ďalším dieťaťom bývať do spoločnej domácnosti
s druhom I. R., s ktorým doteraz býva v podnájme v 2-izbovom byte v Spišskej Novej Vsi s ktorým má

ďalšie spoločné dieťa. Rodinný dom, ktorý nadobudli kúpou od rodičov žalobkyne bývalí manželia do
ich bezpodielového spoluvlastníctva v J., zostal nikým neužívaný, je doposiaľ prázdny. Žalovaný býva v
spoločnej domácnosti s jeho rodičmi, prechodne je ubytovaný v mieste výkonu práce. Tak, ako uviedol
v rozvodovom konaní, tak aj v tomto konaní predložil dôkazné listiny preukazujúce, že odkedy na kúpu
domu si s manželkou zobrali v Tatra banke, a. s. úver, tento spláca výlučne on, ako aj ďalšie úvery,

ktoré za trvania manželstva boli ním čerpané. Z výpovedí strán sporu, ako aj z predmetného dôkazného
rozvodového spisu a z obsahu žaloby, mal súdu za zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi boli, aj sú
veľmi zlé, čo dokazovala aj tá skutočnosť, že rodičia sa nevedeli dohodnúť o právach a povinnostiach
k maloletým deťom, takže následne nebola medzi nimi možná ani mimosúdna dohoda o vyporiadaní
BSM, hlavne čo sa týka vyporiadania nehnuteľnosti - rodinného domu v J. a pasív patriacich do BSM.

Podľa výpisu z LV č. XXXX v kat. území J., súd zistil, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
rodinného domu súp. č. XXX, parc. č. XXX/X, X,X, stolárskej dielne postavenej na parc. č. XXX/X. Z
výpovede svedkov - rodičov žalobkyne, zistil, že rodičia previedli rodinný dom na dcéru a jej bývalého
manžela kúpnou zmluvou, avšak ku výplate kúpnej ceny zo strany kupujúcich nikdy nedošlo. Žalobkyňa
túto skutočnosť potvrdila, žalovaný žiadnymi relevantnými dôkazmi túto skutočnosť nevyvrátil. Žiaden

z účastníkov kúpno-predajnej zmluvy sa súdne nedomáhali neplatnosti tohto právneho úkonu, takže
predmetná nehnuteľnosť naďalej patrí do BSM bývalých manželov a bola predmetom vyporiadania
v tomto konaní. Ďalším dokazovaním - výpoveďami strán sporu a z dôkazných listín predložených
žalobcom, súd vzal za preukázané, že bývalí manželia si za trvania manželstva, podľa výpovede
žalovaného pre účely kúpy predmetného rodinného domu, zobrali od Tatra banky, a. s. hypotekárny úver,

ktorý ku dňu zániku BSM bol vo výške 64.096,72 eur. Predmetný úver splácal počas manželstva a po
jeho rozvode výlučne žalovaný. Ku dňu 23.3.2018 zostatok úveru bol vo výške 57,846,- eur. Ďalší úver
čerpali z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. vo výške 23.300,- eur, pričom celkové náklady úveru boli vo
výške 36.333,58 eur. Po zániku BSM bol úver splácaný výlučne žalovaným. Ku dňu 16.5.2016 žalovaný
splatil titulom predmetného úveru sumu vo výške 13.416,39 eur a 10.232,10 eur, čím došlo k jeho zániku.

Žalovaný splatil predmetný úver výlučne sám vo výške 23.648,49 eur, z čoho 1/2 činí 11.824,25 eur.
Podľa vyjadrenia Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 11.5.2018 súd zistil, že stav na predmetnom účte
medziúveru bol ku dňu 25.3.2015 (ku dňu zániku BSM) vo výške 23.353,65 eur a kredit bol k uvedenému
dátumu vo výške 8.217,09 eur. Po odpočítaní kreditu bol zostatok na predmetnom úvere vo výške15.136,56 eur, takže súd pri konečnom vyporiadaní odpočítal sumu vo výške 7.568,28 eur od sumy,
ktorúbolžalovanýpovinnývyplatiťžalobkynititulomvyporiadaniaBSM.Žalovanýpreukázalajexistenciu
ďalších úverov, ktoré patria do BSM a ktoré aj napriek tomu, že žalovaná o nich nemala vedomosť,

sú predmetom tohto vyporiadania. Žalovaná súdu nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktorými by
preukázala, že finančné prostriedky poskytnuté z týchto úverov, použil jej bývalý manžel na svoju vlastnú
potrebu. Preto pri konečnom vyporiadaní BSM súd odpočítal tie sumy, ktoré žalovaný titulom splácania
predmetných úverov uhrádzal aj za žalobkyňu - uvedené v bodoch 6. a 19 . odôvodnenia rozsudku,
spolu vo výške 5.418,60 eur /čl. 109 a 111 spisu./ Z výpovede svedka K. K. - otca žalobkyne, o.i. zistil,

že tento od roku 1991 podnikal ako stolár v stolárskej dielni, ktorú mal situovanú pri dome. Nakoľko za
trvania manželstva zariadenie domácnosti, teda aj všetok drevený nábytok vyrobený otcom žalobkyne,
bol ním aj jeho manželkou daný do užívania a vlastníctva bývalých manželov, súd hnuteľné veci, tak,
ako ich navrhol žalovaný, posúdil, že patria do BSM bývalých manželov. Žalobkyňa, ktorá tieto položky
rozporovala, nepredložila žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázala, že ako ona, tak aj jej bývalý
manžel, darovali zariadenie spálne, skrine a komodu jej matke, takže aj tieto hnuteľné veci patria v

zmysle § 143 a nasl. Obč. zák. do BSM. Nakoľko strany sporu sa nevedeli v konaní dohodnúť o
hodnote hnuteľností patriacich do BSM, súd za účelom ich ocenenia ustanovil v tomto konaní znalcov
na ocenenie kotla, krbových kachlí, osobného motorového vozidla zn. X. S. a zariadenia domácnosti
podľa súdom ustáleného súpisu položiek patriacich do BSM. Pri konečnom vyporiadavaní BSM súd
vychádzal zo znaleckého posudku č. 28/2019, kde znalec Q.. I. W., určil všeobecnú hodnotu osobného

motorového vozidla zn. X. S. ev. č. C. XXX E. na sumu 4.696,- eur. Znaleckým posudkom č. 1/2019
znalec Q.. A. I. určil všeobecnú hodnotu kotla Junkers spolu s regulátorom ku dňu zániku BSM na
sumu 1.540,80 eur a krbových kachlí na tuhé palivo - piecky na sumu 631,20 eur. Súd na ustálenie
ceny predmetných hnuteľností vypočul znalcov, nakoľko žalovaný rozporoval závery týchto znaleckých
posudkov. Z výpovedí znalcov súd vzal za preukázané, že títo postupovali správne pri oceňovaní

hnuteľných vecí v zmysle zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch v spojení s vykonávacou
vyhláškou č. 490/2004 Z.z. a v zmysle pokynu súdu, keď oceňovali predmetné hnuteľnosti, v stave,
v akom boli ku dňu zániku BSM v cenách platných v čase oceňovania. Zariadenie domácnosti bolo
ocenené znalcom Q.. K. C. znaleckým posudkom č. 2/2019, ktoré závery znaleckého posudku žalovaná
strana nerozporovala. Pri určení hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. území J., súd

vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 65/2018 vyhotoveného Q.. H. E., ktorá určila všeobecnú
hodnotu rodinného domu s priľahlými stavbami a drobnými pozemkami na sumu 130.000,- eur. Žalovaný
rozporoval závery predmetného znaleckého posudku, mal zato, že súčasná cena domu je cca 100.000,-
eur. Navrhoval ustanoviť znalca pre účely vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku. Súd návrh
na vykonanie takéhoto dôkazu zamietol, nakoľko predmetný znalecký posudok bol vyhotovený ku dňu

15.5.2018, javilo sa súdu dostatočne aktuálny na vyjadrenie všeobecnej ceny tejto nehnuteľnosti v
stave ku dňu zániku BSM v cenách platných v čase oceňovania. Tak, ako pri podávaní žalobného
návrhu, tak aj v ďalšom konaní žalobkyňa navrhovala prikázať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
v kat. území J. a zostatok hypotekárneho úveru a pôžičky poskytnutej Prvou stavebnou sporiteľňou, do
výlučného vlastníctva žalovaného. Predmetný návrh odôvodňovala tým, že toho času je na materskej

dovolenke, stará sa o 6 maloletých detí, nemá žiadne finančné prostriedky, ktorými by mohla pokryť
výdaje spojené s vlastníctvom a užívaním sporných nehnuteľností. Súhlasila, aby z hnuteľných vecí
jej boli prikázané do vlastníctva - práčka zn. Elektrolux, a 2 ks detských stoličiek a matrace. Ostatné
hnuteľné veci, ktoré odsúhlasila, že patria do BSM, a to kotol, krbové kachle, sedaciu súpravu zn.
Moskva, elektrickú rúru zn. Elektrolux, stropové svietidlá a osobné motorové vozidlo zn. X. S. navrhovala

prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, čo odôvodnila tým, že predmetné motorové vozidlo od
rozvodu je výlučne v užívaní žalovaného, toho času je garážované pri dome, ako aj ostatné hnuteľné
veci, ktoré zostali v rodinnom dome v J.. Žalovaný v úvode súdneho sporu najprv súhlasil s návrhom
žalobkyne, aby mu boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva. V ďalšom štádiu konania
navrhoval ich prikázať do podielového spoluvlastníctva strán sporu a v záverečnom vyjadrení na tomto

návrhu zotrvával. Toto stanovisko odôvodnil tým, že na nehnuteľnostiach viazne ťarcha - záložné právo
v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, pričom záložnými dlžníkmi sú rodičia žalobkyne, pričom
výška dlhu by mala byť vo výške 10.000,- eur. Žalovaný práve z tohto dôvodu nemá o nehnuteľnosť
záujem, nakoľko je nepredajná a odmieta prijímať od potenciálneho kupca zníženú kúpnu cenu o dlh
rodičov žalobkyne. Dodal, že nehnuteľnosť v celku nie je možné prikázať žalobkyni, nakoľko táto ho nie

jeschopnávyplatiť.Nadruhejstranevrozporestýmtostanoviskomvzáveresvojhovyjadreniapožaduje,
aby ho žalobkyňa titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplatila sumou 52.666,16 eur
do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. K takejto výške výplaty došiel potom, čo navrhoval, aby
do výlučného vlastníctva žalobkyne bolo prikázané osobné motorové vozidlo X. S. v cene 1.500,- eur,kotol Junkers v cene 200,- eur, piecka v hodnote 150,- eur, elektrická rúra a práčka obe zn. Elektrolux
spolu v cene 200,- eur, práčka Zanussi v cene 100,- eur, zariadenie domácnosti podľa znaleckého
posudku Q.. C. pod bodom 1. až 8. v cene 227,27 eur, nakoľko tieto veci spolu v hodnote 2.427,27

eur užívala po rozvode žalobkyňa s rodinnými príslušníkmi. Zostatok úveru v Tatra banke vo výške
64.101,61 eur navrhol prikázať jemu, ako aj sedaciu súpravu zn. Moskva v hodnote 350,15 eur. Súd,
vychádzajúc z § 143, § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, § 147 ods. 1, 2, § 149 ods. 1, 2, 3, § 150
Obč. zák. pri vyporiadaní BSM strán sporu mal za to, že návrh žalovaného v znení, ako je uvedené v
bode 32. odôvodnenia, je pre daný skutkový a právny stav neakceptovateľný. Už samotné, nelogické

a pre daný prípad súdu sa javilo len účelové, je tvrdenie žalobcu, že dom nie je možné prikázať mu
do výlučného vlastníctva, nakoľko je zaťažený ťarchou v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania a z
toho dôvodu by bol dom nepredajný. Na druhej strane žalovaný navrhuje práve z toho dôvodu prikázať
nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva, aby do budúcna sa mohli strany sporu domáhať žalobou
o zrušenie podielového spoluvlastníctva odpredaja tejto nehnuteľnosti. K uvedenému argumentu súd
odkázala na znenie bodu 2 ods. 2.3.1 kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.2012, kde sa predávajúci manželia

K. K. A. N. K. zaviazali naďalej splácať povinné zmluvné splátky v prospech ŠFRB až do úplného
splatenia dlžoby. S poukazom na uvedené mal za zrejmé, že predmetnú ťarchu nie je povinný splácať
terajší vlastník spornej nehnuteľnosti. Odhliadnuc od posudzovania uvedenej námietky žalovaného, súd
z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pre účely vykonateľnosti rozsudku a v záujme oboch
strán sporu je najvhodnejšie a najreálnejšie vyhovieť návrhu žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd prikázal

spornú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd pri tomto rozhodovaní prihliadal v zmysle
ustanovení § 150 Obč. zák. na potreby maloletých detí pochádzajúcich z manželstva strán sporu a
na to, ako sa ten-ktorý z bývalých manželov pričinil o udržanie spoločných vecí (platenie úverov).V
zmysle uvedených zásad súd po prevedenom dokazovaní po zistení, že v rodinnom dome, ktorý je
predmetom vyporiadania, toho času ani jedna zo strán sporu nebýva a predovšetkým z dôvodu, že

všetky úvery spojené so zakúpením a zariaďovaním domu, spláca od rozvodu výlučne žalovaný, prikázal
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v kat. území J. do jeho výlučného vlastníctva. Vzal pritom do
úvahy aj tú skutočnosť, že žalobkyňa sa stará o 6 maloletých detí. Toho času je na materskej dovolenke.
Nie je schopná akejkoľvek výplaty a už vôbec nie v takej výške, akej sa žalobca v jeho konečnom návrhu
domáha. Žalovaný je vojak z povolania. Má teda stály príjem a aj do budúcnosti je predpoklad, že bude

finančne zabezpečený s možnosťou nadštandardného dôchodku. Zo svojho príjmu je schopný aj naďalej
splácať predmetné úvery, takže je predpoklad, že predmetná nehnuteľnosť sa takýmto spôsobom
zachová do budúcna a môže byť využívaná deťmi pochádzajúcimi z bývalého manželstva strán sporu.
Čo sa týka námietky žalobkyne, že predmetný dom pôvodne patril do výlučného vlastníctva jej rodičov,
a že bývalí manželia jej rodičom nevyplatili kúpnu cenu, ako aj ďalšie námietky, že žalovaný za trvania

manželstva jednostranne a neúmerne rodinu zadlžoval, pričom tieto dôvody disparity by mal súd pri
vyporiadaní BSM zohľadniť v prospech žalobkyne v pomere 2:1, súd takúto námietku hodnotil ako za
príliš jednostrannú a nedôvodnú. V danom prípade nie je dôvod na jej vyslovenie, nakoľko z dokazovania
vyplynulo, že rodinu finančne zabezpečoval výlučne žalovaný, žalobkyňa sa na druhej strane starala o
chod domácnosti a o 4 maloleté deti, avšak bola to práve ona, ktorá zapríčinila rozpad rodiny svojou

neverou. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že bývalí manželia mali spoločný účet, takže žalobkyňa
mala možnosť prehľadu o stave financií v domácnosti a jej tvrdenie, že o ďalších úveroch nevedela,
nemá vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože predmetné úvery boli brané za trvania manželstva a boli
použité pre účely rodiny. Čo sa týka vyporiadania hnuteľných vecí, tieto súd prikázal tak, ako je uvedené
v enunciáte rozsudku tomu z bývalých manželov, ktorí predmetné veci od rozvodu užívajú, resp. ich

majú v držbe, prípadne ich rodinní príslušníci (tak, ako je tomu pri zariadení spálne a detskej šmýkačky
a hojdačky, ktoré sú v držbe príbuzných žalobkyne). Žalovaný preukázal, že pasíva - hypotekárny úver,
pôžičky, úvery, poistky a debet na spoločnom účte boli a sú hradené výlučne žalovaným, súd prikázal ku
dňu rozvodu existujúci zostatok na hypotekárnom úvere do výlučného vlastníctva žalovaného. V zmysle
ustanovení § 144 a § 147 v spojení s § 150 Obč. zák., zvyšné úvery, ktoré boli po zániku BSM, teda po

rozvode žalovaných, splatené, boli v polovici odpočítané od výšky vyplácanej sumy. Žalovanému teda
bola určená povinnosť vyplatiť žalobkyňu sumou vo výške 25.157,- eur do 6 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovanému boli prikázané do výlučného vlastníctva aktíva spolu vo výške 137.318,15
eur (nehnuteľnosti v hodnote 130.000,- eur a hnuteľné veci vrátane osobného motorového vozidla spolu
v hodnote 7.318,15 eur), z čoho polovica činí 68.659,08 eur. Žalobkyni boli prikázané do výlučného

vlastníctva aktíva - hnuteľné veci spolu vo výške 377,27 eur, z čoho polovica činí 188,64 eur. Žalobcovi
bola prikázaná pôžička - hypotekárny úver ku dňu zániku BSM vo výške 64.096,72 eur. Z toho polovica
činí 32.048,36 eur. Uvedená suma spolu s odpočtom pôžičiek uhrádzaných výlučne žalovaným po
zániku BSM vo výške 5.418,60 eur bola odpočítaná od polovičnej hodnoty žalobcom nadobudnutýchaktív, takže výsledná suma, akú má žalovaný vyplatiť žalobkyni, je vo výške 25.157,- eur. Vzhľadom na
charakter sporu a na to, že obe strany sporu v konaní mali čiastočný úspech, súd o trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. S

poukazom na uvedené rozhodnutie o náhrade trov konania určil stranám sporu pomerne zaplatiť trovy
štátu - preddavkovo zaplatené znalečné pomerne každému v 1/2 s prihliadnutím na výšku uhradeného
preddavku žalovaným (50,- eur). Nakoľko žalobkyňa bola v tomto konaní v zmysle § 254 C.s.p. od
súdnych poplatkov oslobodená, podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť
prechádza na žalovaného, preto súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok z návrhu

a za vyporiadanie BSM, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žalovaný.

4. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku v rozsahu III. a V. výroku rozsudku, t.j. výroku, ktorým súd
zaviazal žalovaného vyplatiť jej titulom vyporiadania BSM sumu vo výške 25.157,00 eur do 6 mesiacov

od právoplatnosti rozsudku a V. výroku rozsudku, ktorým ju súd zaviazal zaplatiť štátu na účet okresného
súdu do 10 dní od právoplatnosti rozsudku trovy preddavkované štátom zaplatené za znalečné 519,77
eur z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.

5. Citujúc znenie § 150 Obč. zák. poukázala na to, že so žalovaným majú spolu 4 maloleté deti,

ktoré boli zverené do jej osobnej starostlivosti, že zabezpečuje všetky ich potreby vrátane bytových,
pričom bývajú v rodinnom dome, ktorý je predmetom vyporiadania BSM bolo znemožnené žalovaným
znefunkčnením kúrenia, čo tento aj potvrdil vo svojej výpovedi. Poukázala na svoju starostlivosť
o rodinu, že už počas približne rok trvajúceho rozvodového konania sa 4 spoločné maloleté deti
nachádzali v jej osobnej starostlivosti, že žalovaný si voči nim až do rozhodovania súdu vyživovaciu

povinnosť len v minimálnom rozsahu plnil a to napriek jeho nadpriemernému príjmu profesionálneho
vojaka a že nemá ani v súčasnosti o svoje maloleté deti záujem. Čo sa týka kritérií zásluhovosti na
nadobudnutie a držaní predmetu BSM uviedla, že sa aktívne žalovaný podieľa len na pasívach, kedy
počas manželstva zväčša jednostranne neúmerne zadlžoval, čo je preukázané skutočnosťou, že na
zmluvách o spotrebných úveroch je iba jeho podpis, pričom aktíva (predmetné nehnuteľnosti) žalovaný

nadobudol do svojho bezpodielového spoluvlastníctva od rodičov žalobkyne pochybným spôsobom
bez poskytnutia protihodnoty. Tvrdila, že výsledkom konania žalovaného je chátranie predmetných
nehnuteľností, strata ich hodnoty a skutočnosť, že jej rodičia, ako aj ona so spoločnými deťmi musí v
súčasnosti bývať v nájme. Uvedené dôvody sú považované súdnou praxou za dôvody disparity podielov
v rámci vyporiadania BSM. Trvala na zohľadnenie dôvodov disparity a žiadala ich pri vyporiadaní BSM

zohľadniť v jej prospech v pomere 2:1. Nesúhlasila s určením hodnoty sedacej súpravy zn. Moskva
na sumu 350,15 eur, čo predstavuje jej hodnotu v čase oceňovania určeným znalcom a poukázala
na to, že je nutné vychádzať z hodnoty 937,34 eur, čo predstavuje hodnotu určenú znalcom ku dňu
zániku BSM, nakoľko túto sedaciu súpravu od zániku BSM užíval v súčasnosti aj užíva výlučne žalovaný
a je neprípustné, aby strata jej hodnoty vplyvom opotrebenia užívaním výlučne žalovaným šla na jej

vrub. Taktiež nesúhlasila s náhradou znalečného. Citujúc znenie § 257 C.s.p. poukázala na dôvody
hodné osobitného zreteľa na jej strane, na jej nízky príjem, že jej jediný príjem tvorí materská a
že nedisponuje ani žiadnym hodnotným majetkom a uvedenú požičanú požadovanú sumu nedokáže
pri svojej najlepšej vôli uhradiť. Ďalej poukázala na to, že nedala návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania, pričom hodnoty vecí patriacich do BSM strán určenej znalcami sa zásadne neodlišujú od

hodnôt ňou uvádzaných a že mala snahu sa na hodnote týchto vecí so žalovaným dohodnúť. Vzhľadom
na jej sociálnu situáciu a okolnosti sporu je podľa nej situácia, ktorá opodstatňuje nepriznanie náhrady
trov konania v zmysle § 257 C.s.p. Vo zvyšku sa úplne stotožnila s predmetným rozsudkom a jeho
odôvodnením.Navrhlarozsudokvnapadnutýchvýrokochzmeniťtak,žesúdzaviažežalovanéhovyplatiť
jej sumu 33.843,00 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a štátu nepriznať náhradu trov

znalečného voči žalobkyni. Žalobkyňa v podaní zo 6.2.2020 (č.l. 631) opravila návrh na rozhodnutie
odvolacieho súdu tak, že má správne znieť: na zaviazanie žalovaného vyplatiť jej sumu 37.105,49 eur
do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalovaný podal odvolanie voči výrokom I. až IV. rozsudku.

7. Namietal, že žalobkyni nebolo do jej výlučného vlastníctva prikázané motorové vozidlo X.W. S., ev. č.
C. XXX E. v cene 4.696,- eur. Žalovaný sa k tejto položke vyjadril, že nemá záujem o jej prikázanie do
svojho vlastníctva. Súd mal prikázať toto vozidlo žalobkyni. Napokon súd by mal vyporiadavať hnuteľnéveci tak, aby vznikla povinnosť výplaty druhej strany v čo najmenšej výške, teda rozdeliť veci podľa
ich hodnoty. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že predmetné vozidlo má hodnotu vo výške 4.696,- eur , tak jej
mal súd vozidlo prikázať. Námietkou je i samotné ohodnotenie predmetného vozidla. Toto vozidlo je

odhlásené z evidencie vozidiel a bolo odhláseným už ku dňu začatia súdneho konania. Je v dezolátnom
stave a jeho hodnota nemôže presahovať hodnotu 1.500,- eur, ktorú hodnotu namietal . Uvedené platí
i pre Kotol Junkers a Krbové kachle na tuhé palivo. Tvrdil, že znalci vôbec nezohľadnili hodnotu vecí
ku dňu vyporiadania BSM, ale riadili sa pokynom súdu určovať hodnotu veci v ich technickom stave
ku dňu zániku BSM. Žiadnu z týchto vecí neužíval po zániku BSM ani žalobkyňa a ani žalovaný.

Pripisovať znehodnotenie týchto vecí plynutím času (a nie užívaním) na vrub žalovaného je pre neho
nespravodlivé. Inak uvedené, nie je schopný tieto veci predať za ceny, ktoré znalci konštatujú. Uvedené
znamená, že sa vyrovnáva podiel žalobkyne z hodnoty vecí, ktoré mali hodnotu zistenú k roku 2015.
Pokiaľ i judikatúra konštatuje, že sa zisťuje stav veci ku dňu zániku BSM a vyporiadavajú sa veci v
cenách ku dňu vyporiadania BSM, tak to len znamená, že sa zisťuje právny stav vecí ku dňu zániku
BSM a cena má byť zistená ku dňu vyporiadania BSM. Akýkoľvek iný názor totiž znamená, že strana,

ktorej sú veci prikázané je „stratová“, čo zjavne nie je zmyslom právnej úpravy. Jedinou výnimkou je,
pokiaľ by po zániku BSM využívala vec len jedna zo strán a užívanie veci by bolo jej prospechom do
vyporiadania BSM. V tomto prípade však neužívala označené veci žiadna zo strán. Pri zisťovaní ceny
vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, platí zásada, podľa ktorej treba
vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov -

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 9/97. Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet
BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami
v danom mieste a čase, ku ktorému ktorému sa BSM vyporiadava vyporiadava - NS SR sp. zn. 4
Cdo 113/2000 „Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa
vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (viď

R 42/1972, ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 19.januára 2009 sp. zn. 3 Cdo 56/2008, zo 4.
marca 2009 sp. zn. 5 Cdo 95/2008 a z 31. októbra 2012 sp. zn. 2 Cdo 176/2011). “ Uznesenie NS SR 3
Cdo 174/2012 z 25.7.2013. Tvrdil, že súd nesprávne vyčíslil výšku vyrovnávacieho podielu. Od zániku
BSM ku dňu vyporiadania BSM (napadnutým rozsudkom) uhradil žalovaný spoločné dlhy strán sporu vo
výške 41.580,83 eur, k čomu vypracoval a aktualizoval pre súd aj prehľadnú tabuľku, ktorá je súčasťou

spisu. Súd mal všetky úhrady riadne preukázané, a teda pri zachovaní parity i za žalobkyňu uhradil
sumu 20.790,42 eur, čo žiadal zohľadniť pri výške vyrovnávacieho podielu. Žalobkyni boli prikázané
hnuteľné veci v hodnote 377,28 eur, žalovanému nehnuteľné a hnuteľné veci v hodnote 137.318,15
eur a pasívum k úhrade 64.096,72 eur. Jeho podiel teda zodpovedá hodnote 73.221,43 eur, pričom
pre matematické účely od uvedeného možno odpočítať hodnotu hnuteľných vecí žalobkyne vo výške

377,28 eur a vydeliť sumu na polovicu. Výsledná suma 36.422,75 eur činí podiel na vyrovnanie , bez
prihliadnutia úhrad spoločných dlhov žalovaným. Po ich odpočítaní by vyrovnávací podiel predstavoval
sumu 15.631,66 eur, no i tu platí, že táto suma je založená na nesprávnom ohodnotení hnuteľných
vecí, objektívne je teda ešte nižšia. Súd v odôvodnení rozsudku konštatuje úhrady v bode 24. a 25.
odôvodnenia rozsudku len v časti sumy 15.136,56 eur a 5.418,60 eur. Nemožno však zistiť, na základe

čoho vôbec neprihliadal na úhrady spoločného hypotekárneho úveru a ostatné úhrady spotrebiteľských
úverov. V tejto časti je teda napadnuté rozhodnutie súdu i nepreskúmateľné. Výsledok o nepriznaní
náhrady trov konania v časti úspechu žalovaného je taktiež nesprávnym. Výsledok, že spor musel
rozhodnúť súd je práve dôsledkom toho, že žalobca od počiatku vychádza z nesprávnych postupov pri
výpočte vyrovnávacieho podielu. Vyporiadanie BSM dohodou navrhoval žalovaný žalobkyni v intenciách

vyššie uvedeného vyrovnávacieho podielu už na začiatku súdneho konania. Žalovaný je presvedčený,
že by žalobkyňa mala niesť zodpovednosť za svoj neúspech v pomere k úspechu žalovaného. Na
základe uvedeného navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne namietal tvrdenia žalobkyne, že mal akokoľvek
znemožniť bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, rodinnom dome. Nepravdivé sú taktiež tvrdenia o
zásluhovosti pri nadobudnutí spoločných vecí. Žalovaný bol jediný, ktorý živil rodinu a taktiež aj
rodičov žalobkyne. Je a bol profesionálnym vojakom, mal teda príjmy, aby svoju rodinu živil, čo i
robil. Napriek uvedenému sa v BSM pasíva objavili len v dôsledku vysokého životného štandardu,

ktorý nastavila žalobkyňa, a ktorý sa ukázal ako neudržateľný. Žalovaný ďalej namieta, aby bolo
nadobudnutie nehnuteľnosti patriacej do BSM akokoľvek „pochybné“ ako to opisuje žalobkyňa. Uvedené
nijako nekonkretizuje a je nutné i uviesť, že túto nehnuteľnosť nadobudol i on. Vyslovenie disparity
v tejto veci nemá žiaden základ, nakoľko žalovaný bol jediným živiteľom rodiny, žalobkyňa ani opakneuvádza, a žalobkyňa sa starala o maloleté deti. Ide o vzorovú deľbu povinností v rodine. Nijakým
spôsobom nevybočuje z riadneho fungovania rodiny, niet teda dôvodu vyslovovať disparitu podielov
manželov. Pokiaľ ide o moment, ku ktorému sa má zisťovať hodnota vyporiadaných vecí, s tvrdením

žalobkyne, že sa má zisťovať hodnota k roku 2015 nesúhlasil. Bližšie sa k tomu vyjadroval v podanom
odvolaní proti rozsudku. Námietky žalobkyne považuje za nedôvodné. Samotný návrh pre rozhodnutie
odvolacieho súdu je obsiahnutý v podanom odvolaní proti rozsudku, ktoré bolo zo strany žalovaného
učinené samostatným podaním.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že motorové vozidlo značky X. S. ocenené
znalcom na sumu 4.696,00 eur súd správne prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko
žalovaný toto motorové vozidlo od zániku BSM strán, výlučne užíval sám a až v priebehu tohto
konania ho pristavil k rodinnému domu, ktorý tvorí predmet BSM. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný
sa v priebehu konania dokonca vyjadril, že toto vozidlo po zániku BSM odpredal svojmu otcovi,
resp. bolo toto vozidlo neskôr odhlásené z evidencie. Rovnako aj ocenenie predmetného motorového

vozidla znalcom ku dňu zániku BSM strán výlučne užíval žalovaný, pričom rapídna strata jeho hodnoty
ku dňu vyporiadania, na ktorú poukázal žalovaný, je spôsobená vplyvom opotrebenia spôsobeného
práve výlučným užívaním motorového vozidla žalovaným, ako aj ďalším zaobchádzaním s vozidlom
žalovaným v čase po zániku BSM (napr. odhlásenie vozidla z evidencie, zásahy do vozidla, tvrdený
ďalší predaj vozidla a pod.). Ak by odvolací súd zohľadnil námietku protistrany, že hodnota predmetného

motorového vozidla má byť určená ku dňu vyporiadania BSM, strata hodnoty motorového vozidla
vplyvom jeho opotrebenia by tak šla na výlučne vrub strane, ktorá predmetné motorové vozidlo po zániku
BSM reálne neužívala, čím by došlo na jej úkor k obohateniu sa druhej strany. K druhému bodu odvolania
žalovaného uviedla, že kotol ocenený znalcom na sumu 1.540,80 eur súd taktiež správne prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko žalovaný ho po zániku BSM odmontoval z predmetného

rodinného domu a umiestnil v dome svojich rodičov a až v priebehu tohto konania ho bez zamontovania
odniesol späť, čo vo svojich výpovediach aj sám potvrdil. Znehodnotenie kotla, na ktoré žalovaný
poukázal vo svojich vyjadreniach, tak zapríčinil práve on jeho demontážou. Dala do pozornosti súdu, že
žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že kotol odmontoval z dôvodu jeho revízie, čo však bolo zjavne lživé
tvrdenie, nakoľko revízia takéhoto zariadenia sa vykonáva iba v režime jeho zapojenia, resp. prevádzky.

Odmontovanie vykurovania predmetného domu bola zo strany žalovaného číra zlomyseľnosť, ktorou
zabránil v užívaní domu žalobkyňou a ich štyrom spoločným maloletým deťom. Uvedené platí rovnako aj
pre krbové kachle. Zároveň poukázala na skutočnosť, že ocenenie predmetného kotla a krbových kachlí
znalcom ku dňu zániku BSM je správne a to z rovnakých dôvodov ako uviedla pri motorovom vozidle. Čo
satýkanámietkyoceneniapredmetnýchnehnuteľností,tupoukázalanaskutočnosť,žežalovanýnijakým

spôsobomnepreukázalichinúhodnotu,akájeuvedenávznaleckomposudkupredloženomžalobkyňou,
hoci mal na to dokonca možnosť, keď súd nad rámec C.s.p. mal v úmysle ustanoviť znalca za účelom
ocenenia predmetných nehnuteľností, avšak žalovaný neuhradil preddavok na jeho trovy. Poukázala
ďalej na skutočnosť, že znefunkčnením kúrenia žalovaný spôsobil rýchlejšie chátranie predmetného
rodinného domu a tým aj pokles jeho hodnoty, ktorá by v prípade fungujúceho kúrenia bola nepochybne

vyššia ako je uvedené v predmetnom znaleckom posudku. Ďalej uviedla, že súd pri výpočte sumy, ktorú
mážalovanýnadorovnaniemajetkovejhodnotyvrámcivyporiadaniaBSMvyplatiťžalobkyni,postupoval
správne. Súd prikázal žalovanému zostatok úveru vo výške k zániku BSM strán a teda nie je potrebné od
tejto sumy odrátavať ešte sumu, ktorú žalovaný uhradil za žalobkyňu na splátkach tohto úveru od zániku
BSM ku dňu vyporiadania, nakoľko v takomto prípade by v prospech žalovaného bola 2x pripočítaná tá

istá finančná čiastka. Postup, ktorý navrhol žalovaný, by bol na mieste iba v prípade, ak by žalovanému
bol prikázaný zostatok úveru vo výške ku dňu vyporiadania. Uviedla, že v predmetnom konaní súd, až
na drobné rozdiely, rozhodol v intenciách návrhov žalobkyne a preto rozhodol správne, keď žalovanému
nepriznal náhradu trov konania. Zdôraznila, že žalovaný svoje postoje počas konania neustále menil,
nedokázal jasne sformulovať svoje požiadavky, pričom nedokázal sformulovať ani svoj záverečný návrh.

10. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu namietol tvrdenia, že by užíval predmetné
motorové vozidlo. Skutočnosť, že bolo vozidlo odhlásené z evidencie len preukazuje dezolátny technický
stav motorového vozidla. Poprel pravdivosť tvrdení žalobkyne, že odmontoval kotol a následne ho mal
odniesť späť, ktoré tvrdenie nedáva zmysel, nakoľko na uvedené neexistoval žiaden dôvod a navyše

demontáž nemá nič spoločné s užívaním kotla a stratou jeho hodnoty. Odmietal tvrdenia, že sa pričinil o
stratu hodnoty predmetného kotla a že by znefunkčnil kúrenie v dome. Poukázal na to, že bol to práve on,
kto výlučne živil celú rodinu a ešte rodinu žalobkyne (rodičov), že bola to žalobkyňa, ktorá bola neverná
a opustila domácnosť a že sa snaží vykresliť žalovaného v nepriaznivom svetle, pričom opomína, že privyporiadaní BSM by sa malo prihliadať i na dôvody rozpadu manželstva, kde na uvedenom má výlučné
zásluhy žalobkyňa.

11. Žalobkyňa k podaniu žalovaného zotrvala na svojom vyjadrení a poukázala na to, že sám žalovaný
potvrdil na pojednávaní 9.10.2010 skutočnosti ohľadom užívania predmetného motorového vozidla a
poukázala na to, že po zániku BSM bolo motorové vozidlo plne funkčné, čo vyplýva aj zo znaleckého
posudku, v ktorom bolo ocenené v technickom stave ku dňu zániku BSM. K odmontovaniu kotla a
piecky žalovaným uviedla, že okrem nej, opätovne to potvrdil aj samotný žalovaný, keď na pojednávaní

9.10.2010 uviedol, že tento kotol a piecku odniesol do jeho rodičovského domu na adresu Žakovce 155
a na jar 2018 kotol a piecku doniesol naspäť do domu, teda že ona tieto veci neužívala. Opakovane
tvrdila, že nie je pravdou, že žalovaný živil celú rodinu, ako aj jej rodičov, že počas manželstva bola
taktiež zamestnaná, zárobkovo činná.

12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z § 380
ods. 1 C.s.p. a rozsudok, okrem výroku III. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.,
lebo súd v uvedenom rozsahu úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s rozhodnutím súdu (okrem výroku

III.) v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody odkazuje, lebo sú správne a presvedčivé, na čom
nič nemení ani podané odvolanie žalobkyňou a žalovaným. Rozsudok vo výroku III. zmenil tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM 31.003,49 eur do 6 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku podľa § 388 C.s.p., lebo neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku
v uvedenom rozsahu ani na jeho zrušenie.

13. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., t.j. že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tento odvolací dôvod, aj keď ho
žalovaný v odvolaní vyslovene neuviedol, uplatnil aj žalovaný, lebo skutočnosti v ňom uvedené sa dajú
podradiť pod tento odvolací dôvod.

14. Odvolanie žalobkyne je sčasti dôvodné a to voči výroku III. rozsudku, čo do zaplatenia výšky
vyrovnávacieho podielu pri vyporiadaní BSM z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom
aj keď z iného dôvodu, ako žiadala žalobkyňa. Pri výške výplaty z titulu vyporiadania BSM žiadala
aplikovať disparitu pri vyporiadaní BSM v pomere 2:1 a neriadiť sa zásadou určenia percentuálnej

výšky vyrovnávacieho podielu vo výške 1/2 pre každého z manželov. Dôvody, pre ktoré si disparitu
uplatnila boli jej starostlivosť o maloleté deti a nezáujem žalovaného o ne, znefunkčnenie kúrenia v ich
spoločnom rodinnom dome žalovaným, výškou príjmu žalovaného ako profesionálneho vojaka, ktorý
podľajejtvrdenianemalriadneuhrádzaťvýživnénamal.detiauzatváranieúverovýchzmlúvžalovaným.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený

skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

16. Súd vo vzťahu k namietanej disparite žalobkyňou použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil

a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval, to znamená z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v uvedenom bode
47. odôvodnenia rozsudku, ktorý námietku žalobkyne, ktorá tvrdila, že žalovaný za trvania manželstva
jednostranne a neúmerne zadlžoval rodinu, čo mal zohľadniť v prospech žalobkyne v pomere 2:1,

hodnotil ako jednostrannú a nedôvodnú. Z dokazovania vyplynulo, že rodinu finančne zabezpečoval
výlučne žalovaný a na druhej strane žalobkyňa sa starala o chod domácnosti a o 4 maloleté deti, že
to bola práve ona, ktorá zapríčinila rozpad rodiny svojou neverou. Z dokazovania zároveň vyplynulo,
že bývalí manželia mali spoločný účet, takže žalobkyňa mala možnosť prehľadu o stave financií v
domácnosti a jej tvrdenie, že o ďalších úveroch nevedela, nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože

predmetné úvery boli brané za trvania manželstva a boli použité pre účely rodiny.

18. Pri aplikácii § 150 Obč. zák. sa vychádza z princípu, že podiely bývalých manželov sú v zásade
rovnaké. Prioritnou zásadou pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu je
záver, že podiely manželov na majetku nadobudnutého do BSM sú rovnaké. To má len ten následok,

že ak pôjde o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, prichádza do úvahy iba zohľadnenie niektorých
skutočností, umožňujúcich prihliadnuť na skutočnosti, ktoré tento pomer narušia. Priorita uvedenej
zásady sa premieta aj do procesnej roviny. Treba zdôrazniť, že dôkazným bremenom je zaťažený ten
z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú tu dané niektoré skutočnosti, na ktoré treba pri
vyporiadaní zobrať zreteľ, majúce ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa neuplatní zásada rovnakých

podielov bývalých manželov. Napriek všeobecne akceptovanej zásade rovnosti podielov, výnimočne
prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, avšak len vtedy, ak ide o také konanie (alebo aj nečinnosť)
jedného z manželov, ktoré významne ovplyvňuje manželské spolužitie a súčasne sa premieta do
hospodárenia so spoločným majetkom.

19. Súdna prax sa zjednotila aj na tom, že posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva sa v súdnom konaní
uplatňuje výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva
buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa
o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej

spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil
len v podstatne menšej miere.

20. Ani odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by žalobkyni mal prináležať vyporiadací podiel na majetku
v jej prospech 2:1 namiesto rovnakých podielov, keďže to z vykonaného dokazovania nevyplynulo

a dôkazné bremeno bolo na žalobkyni preukázať, že žalovaný za trvania manželstva si počínal
nezodpovedne voči rodine, že sa nestaral o jej potreby, resp. že by spôsobil škodu, ktorá by musela
byť za trvania manželstva uhradená a druhý z manželov na jej spôsobení by nemal žiadnu vinu alebo
ak by sa zistilo, že o nadobudnutie spoločných vecí by sa zaslúžila výlučne a v podstatne vyššej miere
žalobkyňa oproti žalovanému.

21. Súd však nesprávne vypočítal výšku vyrovnávacieho podielov v neprospech žalobkyne v sume
25.157,00 eur ( výpočet v bodoch 49. a 50. rozsudku).

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, že hodnota aktív,

ktorá bola prikázaná žalovanému je v sume 137.318,15 eur, z čoho 1/2 je 68.659,08 eur (nehnuteľnosti v
sume 130.000,00 eur a hnuteľné veci vrátane osobného motorového vozidla spolu v sume 7.318,15 eur).
Žalobkyni boli prikázané aktíva v sume 377,27 eur, z čoho 1/2 aktív je 188,064 eur. Žalovanému bolo
súdom prikázané splatiť hypotekárny úver vedený v Tatra banke a.s. pod č. 2011072620 k 25.3.2015
(teda ku dňu zániku BSM - právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva) vo výške 64.096,72 eur, z

čoho 1/2 je 32.048,36 eur. Z vykonaného dokazovania, a z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že titulom
splácania úverov, ktoré uhrádzal žalovaný aj za žalobkyňu (body 6. a 19. rozsudku) za žalobkyňu uhradil
po rozvode manželstva spolu 5.418,60 eur. Hodnota pasív prikázaná žalovanému zaplatiť po rozvode
manželstva z titulu hypotekárneho úveru v Tatra banke v rozsahu 1/2 je 32.048,36 eur, ku ktorej je
potrebné pripočítať sumu, ktorú zaplatil žalovaný po rozvode manželstva aj za žalobkyňu, t. j. 5.418,60

eur (32.048,36 + 5.418,60 = 37.466,96 eur). Celková suma, ktorú je potrebné odpočítať pri výpočte
vyrovnávacieho podielu je 37.466,96 eur od polovičnej hodnoty žalobcom nadobudnutých aktív, t.j. od
sumy68.659,08(68.659,08-37.466,96=31.192,12)aodtejtosumyodpočítať ajpolovicuhodnotyaktív
prikázaných žalobkyni, t.j. 188,64 (31.192,12 -188,64 = 31.003,49 eur ). Celková suma, ktorú je napokonžalovaný povinný zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania BSM je 31.003,49 eur. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok vo výroku III. zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom
vyporiadania BSM 31.003,49 eur.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu ohľadom určenia hodnoty všetkých hnuteľných vecí v
znaleckom dokazovaní a ich prikázaní tomu ktorému z bývalých manželov do výlučného vlastníctva, na
ktoré v celom rozsahu odkazuje.

24. Sedacia súprava zn. Moskva bola ohodnotená na 350,15 eur znalcom znaleckým dokazovaním,
v cenách platných v čase oceňovania predmetnej veci, z ktorej súd správne pri vyporiadaní BSM
vychádzal.

25. Odvolací súd nevidel dôvody na to, aby žalobkyňa nebola povinná nahradiť trovy štátu z titulu

preddavkov uhradeného znalečného v sume 519,77 eur, keďže bolo aj v jej záujme určiť hodnotu vecí,
ktoré boli predmetom vyporiadania BSM a ktoré preddavkovo uhrádzal štát namiesto žalobkyne, ktorá
povinnosť bola, o.i. určená aj žalovanému v rozsahu neuhradeného preddavku.

26. Odvolanie žalovaného odvolací súd považuje za nedôvodné a to vo vzťahu k všetkým napadnutým

výrokom I. až IV. rozsudku.

27. Námietka žalovaného, že už sa vyjadril, že nemá záujem o prikázanie tohto vozidla do svojho
vlastníctva, že ho mal súd prikázať do vlastníctva žalobkyne, že je v dezolátnom stave a že jeho
hodnota nemôže presahovať hodnotu 1.500,00 eur je nedôvodná. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia

( bod 48.) podrobne vysporiadal s dôvodmi prikázania jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva
žalovaného a ich hodnoty (vrátane osobného motorového vozidla) a rešpektoval faktický stav tak,
ako sa v súčasnej dobe užívajú predmetné veci od rozvodu manželstva, resp. u koho sú v držbe,
prípadne ich rodinných príslušníkov. Predmetné osobné motorové vozidlo po rozvode manželstva bolo
v držbe a v užívaní žalovaného, pričom je potrebné vychádzať aj zo zásady účelného využitia veci,

ktorá svedčí žalovanému. Určenie hodnoty motorového vozidla v sume 4.696,00 eur je v súlade s
vykonaným znaleckým dokazovaním a závermi znaleckého posudku č. 28/2009 znalcom Q.. I. W., ktorý
určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla zn. X. S., H.: C. XXX E. na sumu 4.696,00 eur, a trval na
záveroch znaleckého posudku aj pri svojom výsluchu na pojednávaní súdu , ktorý vychádzal z ceny,
ktorú mala vec v čase vyporiadania BSM. Vyplýva to aj z úlohy znalca, ktorá bola uložená súdom (viď

úvodná časť znaleckého posudku č. 28/2019 vo veci výpočtu hodnoty vozidla X. S., ktorou úlohou v bode
1. bolo určiť všeobecnú hodnotu osobného motorového vozidla X. S., ktorú mal znalec oceniť v stave, v
akom bol ku dňu zániku BSM a v cenách platných v čase oceňovania. Obdobnú výhradu mal aj žalovaný
pri určení hodnoty hnuteľnej veci kotol Junkers a krbové kachle na tuhé palivo. Znalec určil hodnotu
kotla Junkers spolu s regulátorom na sumu 1.540,80 eur a krbových kachlí na tuhé palivo - piecky na

sumu 631,20 eur. Súd, o.i., dopĺňacím uznesením 7C/14/2018-12 z 20.2.2019 doplnil uznesenie, ktorým
nariadil znalecké dokazovanie na ohodnotenie predmetných hnuteľných vecí v zmysle nariadeného
znaleckého dokazovania na stanovenie ceny predmetných hnuteľných vecí tak, že mal veci oceniť v
stave, v akom boli ku dňu zániku BSM, teda ku dňu 25.3.2015 a to v cenách platných v čase oceňovania .
Z uvedených dôvodov výhrady žalovaného sú neopodstatnené.

28. Výška vyrovnávacieho podielu určená vo výroku III. rozsudku, ktorú namietal okrem žalobkyne aj
žalovaný, bola odvolacím súdom zmenená, preto už nie je potrebné sa s touto osobitne zaoberať. Súd
prikázal žalovanému zostatok hypotekárneho úveru vo výške 64.096,72 eur k dátumu zániku BSM, ktorú
sumu už ako celok žalovanému započítal v jeho prospech, z uvedeného dôvodu už nemožno od tejto

sumy odpočítať časť tejto sumy, ktorú uhradil po rozvode manželstva aj za žalobkyňu, lebo by sa mu
táto suma započítala duplicitne.

29. Súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá
právo na náhradu trov konania.

30. Je potrebné dodať, že pri vyporiadaní BSM súd nie je viazaný návrhmi strán sporu , ako sa má
BSM vyporiadať, a preto zásada úspechu a neúspechu v prejednávanej veci nie je namieste. Súd, o.i.rozhodol inak, ako to navrhovali strany sporu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok aj
vo výroku o trovách konania.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

32. V odvolacom konaní z vyššie uvedených dôvodov stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania
nebola priznaná.

33. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).