Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417204606
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1417204606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: H. X., L. X, L., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou R. SK, R..K..S.., A.: XX XXX XXX, Ď. XX, L., proti žalovanému: X. G. R.,
C..R.., A.: XX XXX XXX, G. M. XX, L., zastúpenému R. - Š.V., R..K..S.., A.: XX XXX XXX, Š. XX, L., o
zaplatenie 177.107,95 eura, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 20.11.2019, č.k. 16C/22/2017-1177, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v
sume 177.107,95 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o jej výške rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 07.04.2017 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 177.107,95 eura a náhrady trov konania titulom doplatenia trhovej hodnoty

vyvlastnených nehnuteľností. Dôvodil, že Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,
vydal dňa 22.03.2016 rozhodnutie č. S.-L.-S.-XXXX/XXXX/GRJ, ktorým vyvlastnil nehnuteľnosti vo
vlastníctve a spoluvlastníctve žalobcu v prospech žalovaného (ďalej aj ako „rozhodnutie o vyvlastnení“),
nachádzajúce sa v katastrálnom území J. L., okres L. A., obec L. - m. č. J. L., konkrétne :
- parcelu registra „E“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 10.790 m2, zapísanú na liste vlastníctva (ďalej
len „LV“) č. XXXXX (správne má byť č. XXXX - pozn. odvolacieho súdu), pričom spoluvlastnícky podiel
žalobcu predstavoval 11/180 z celku, z ktorej boli vytvorené parcely registra „M.“, č. XXXX/XX, o výmere

293 m2, č. XXXX/XX, o výmere 2.905 m2, a č. XXXX/XX, o výmere 4.035 m2,
- parcelu registra. „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 1.763 m2, pričom vlastnícky podiel žalobcu
bol o veľkosti 1 z celku,
- parcelu registra „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 157 m2, kde vlastnícky podiel žalobcu bol o
veľkosti 1 z celku,
- parcelu registra „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 166 m2, pričom vlastnícky podiel žalobcu bol
o veľkosti 1 z celku,

- parcelu registra „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 9.196 m2, kde vlastnícky podiel žalobcu
predstavoval 1 z celku,
- parcelu registra „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 946 m2, na ktorej vlastnícky podiel žalobcu
zodpovedal veľkosti 1 z celku,a parcelu registra „M.“ č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 46 m2, na ktorej vlastnícky
podiel žalobcu predstavoval 1 z celku, všetky parcely zapísané na LV č. XXXX (ďalej spolu aj
ako „nehnuteľnosti“ a „pozemky“), o celkovej výmere 6.579,0167 m2, zodpovedajúcej vlastníckym

a spoluvlastníckym podielom žalobcu ako trvalý záber, za hodnotu určenú znaleckým posudkom
vypracovaným dňa 04.03.2016 R. V. N. Y. L. (ďalej ako „R.“) č. XX/XXXX (ďalej ako „znalecký posudok
R. č. XX/XXXX“) v sume 430.070,32 eura, čomu zodpovedala jednotková hodnota nehnuteľností á
65,37 eura/m2. Okresný úrad Bratislava začal vyvlastňovacie konanie na návrh žalovaného z dôvodu
výstavby verejnoprospešnej stavby „K. M. K. L. J.“ (ďalej aj ako „K.“) v katastrálnom území J. L..

Žalobca namietal tak rozsah vyvlastnenia, ako aj výšku náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti,
určenú znaleckým posudkom spoločnosti ÚEOS - Komercia, a.s. č. XXX/XXXX v sume á 55,20
eura/m2 a á 61,50 eura/m2 (predloženým žalovaným), keď sa odvolával na znalecké posudky A..
A. Č. č. X/XXXX a č. XX/XXXX, stanovujúce všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu á 92,28
eura/m2, resp. pri parcelách č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX na sumu á 92,43 eura/m2
a na znalecký posudok vypracovaný spoločnosťou R. M. C. B. Ú., C..R.. č. X/XXXX, stanovujúci

všeobecnú hodnotu parciel č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX na sumu á 106,48 eura/m2.
Okresný úrad Bratislava preto požiadal o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, ktorý mal stanoviť
všeobecnú hodnotu nehnuteľností a tiež posúdiť už predložené znalecké posudky; týmto bol znalecký
posudok R. č. XX/XXXX. Predmetný znalecký posudok podľa žalobcu stanovil všeobecnú hodnotu
nehnuteľností neobjektívne, keď z neho nevyplývalo ako bola táto za vyvlastňované pozemky určená a

či zodpovedala trhovej cene, chýbala v ňom analýza miestneho trhu všetkými rovnocennými metódami,
a to porovnávaním kúpnych cien, kapitalizáciou čistých výnosov a nákladov podľa cien stavebných
prác; zároveň tento posudok vyhodnotil všeobecnú hodnotu určenú podľa ním predložených znaleckých
posudkov nesprávne ako nadhodnotenú. Žalobca mal za to, že Okresný súd Bratislava prevzal cenu
vyvlastňovaných nehnuteľností v sume á 65,37 eura/m2 zo znaleckého posudku R. č. XX/XXXX bez

zohľadnenia všetkých relevantných skutočností, nevysporiadal sa s jeho námietkami, pričom odkázal
len na ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie
výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len „zákon č. 129/1996 Z.z.“). Keďže náhrada
za vyvlastnenie má byť stanovená tak, aby vyvážila ujmu, ktorá vyvlastnením vzniká, a teda majetok
vyvlastňovaného má byť v zásade rovnaký ako predtým, bol žalobca toho názoru, že primeranou

náhradou je cenu, za ktorú možno pozemok kúpiť alebo predať v čase uskutočňovaného úkonu alebo
rozhodnutia o vyvlastnení. Vychádzajúc z predložených znaleckých posudkov považoval žalobca za
primeranú náhradu za vyvlastňované nehnuteľnosti všeobecnú hodnotu odvíjajúcu sa od znaleckého
posudku A.. A. Č. č. XX/XXXX, a to:
- za novovytvorené parcely registra „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 293 m2, č. XXXX/XX, orná

pôda, o výmere 2.905 m2, č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 4.035 m2 (z pôvodnej parcely registra „U.“
č. XXXX/X) v spoluvlastníckom podiele žalobcu o veľkosti 11/180 z celku, ktorému zodpovedá výmera
442,02 m2 v hodnote á 92,43 eura/m2, potom ich hodnota predstavuje 40.855,91 eura; keďže boli
vyvlastnené za sumu 28.894,85 eura, rozdiel predstavoval 11.961,06 eura,
- za parcelu registra „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 1.763 m2, v spoluvlastníckom podiele

žalobcu o veľkosti 1 z celku, ktorému zodpovedá výmera 881,50 m2, v hodnote á 92,28 eura/m2,
potom jej hodnota predstavuje 81.344,82 eura; keďže bola vyvlastnená za sumu 57.623,66 eura, rozdiel
predstavoval 23.721,16 eura,
- za parcelu registra „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 157 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobcu
o veľkosti 1 z celku, ktorému zodpovedá výmera 78,50 m2 v hodnote á 92,28 eura/m2, potom jej hodnota

zodpovedá sume 7.243,98 eura; keďže bola vyvlastnená za sumu 5.131,55 eura, rozdiel predstavoval
2.112,43 eura,
- za parcelu registra „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 166 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobcu
o veľkosti 1 z celku, ktorému zodpovedá výmera 83 m2 v hodnote á 92,28 eura/m2, potom jej hodnota
zodpovedá sume 7.659,24 eura; keďže bola vyvlastnená za sumu 5.425,71 eura, rozdiel predstavoval

2.233,53 eura,
- za parcelu registra „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 9.196 m2, v spoluvlastníckom podiele
žalobcu o veľkosti 1 z celku, ktorému zodpovedá výmera 4.598 m2 v hodnote á 92,28 eura/m2, potom jej
hodnota zodpovedá sume 424.303,44 eura; keďže bola vyvlastnená za sumu 300.571,26 eura, rozdiel
predstavoval 123.732,18 eura,

- za parcelu registra „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 946 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobcu
o veľkosti 1 z celku, ktorému zodpovedá výmera 473 m2 v hodnote á 92,28 eura/m2, potom jej hodnota
zodpovedá sume 43.648,44 eura; keďže bola vyvlastnená za sumu 30.920,01 eura, rozdiel predstavoval
12.758,43 eura,- za parcelu registra „M.“ č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 46 m2, v spoluvlastníckom
podiele žalobcu o veľkosti 1 z celku, ktorému zodpovedá výmera 23 m2 v hodnote á 92,28 eura/m2,
potom jej hodnota zodpovedá sume 2.122,44 eura; keďže bola vyvlastnená za sumu 1.503,51 eura,

rozdiel predstavoval 618,93 eura.
Vzhľadom na to, že žalobcove nehnuteľnosti boli vyvlastnené za celkovú sumu 430.070,32 eura, pričom
znaleckým posudkom A.. A. Č.Á. č. X/XXXX a č. XX/XXXX ustálená primeraná náhrada za vyvlastnenie
predmetných nehnuteľností zodpovedala sume 607.178,27 eura, domáhal sa žalobca voči žalovanému
doplatenia rozdielu v sume 177.107,95 eura.

3. Konajúci súd vykonal vo veci dokazovanie, pričom zistil, že Okresný úrad Bratislava vydal dňa
22.03.2016 rozhodnutie č. S.-L.-S.-XXXX/XXXX/GRJ, právoplatné dňa 13.04.2016, ktorým vyvlastnil
pozemkyvovlastníctveaspoluvlastníctvežalobcuvprospechžalovanéhoocelkovejvýmere6.579,0167
m2, zodpovedajúcej vlastníckym a spoluvlastníckym podielom žalobcu ako trvalý záber za hodnotu
určenú znaleckým posudkom R. č. XX/XXXX, spolu v sume 430.070,32 eura, čomu zodpovedala

jednotková všeobecná hodnota nehnuteľností v sume á 65,37 eura/m2. Žalovaný predložil vo
vyvlastňovacom konaní žalovaný znalecký posudok spoločnosti Ú. - F., C..R.. Č.. XXX/XXXX, v zmysle
ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov bola v sume á 55,20 eura/m2,
resp. á 61,50 eura/m2 a žalobca predložil znalecké posudky A.. A. Č. č. X/XXXX a č. XX/XXXX;
podľa znaleckého posudku č. X/XXXX určil znalec jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemkov parcela

č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX sumou á 92,28 eura/
m2, kým podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX túto pri pozemkoch parcela č. XXXX/XX, č. XXXX/
XX a č. XXXX/XX určil sumou á 106,48 eura/m2. Z dôvodu rozdielne stanovených všeobecných hodnôt
pozemkov si Okresný úrad Bratislava nechal vypracovať znalecký posudok R. (č. XX/XXXX), v zmysle
ktorého predstavovala jednotková všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov ku dňu 16.12.2015

sumu á 65,37 eura/m2; R. v predmetom posudku konštatovala, že jednotková všeobecná hodnota
pozemkov stanovená v znaleckom posudku spoločnosti ÚU. - F., C..R.. č. XXX/XXXX sa vzhľadom k
typu nehnuteľností, ich polohe, súčasnému a budúcemu využitiu a tiež vzhľadom k okolitej zástavbe
a prírodným prekážkam obmedzujúcim využitie pozemkov, javí ako podhodnotená, kým jednotková
všeobecná hodnota pozemkov stanovená znaleckými posudkami A.. A. Č. č. X/XXXX a č. XX/XXXX, sa

naopak, javila ako nadhodnotená. R. sa pritom nevyjadrovala k znaleckému posudku vypracovanému
spoločnosťou R. M. C. B. Ú., C..R.., keďže táto ho vypracovala nad rámec svojich kompetencií z dôvodu,
že bola v zozname znalcov zapísaná v inom znaleckom odvetví. Okresný úrad Bratislava následne ako
základ pre stanovenie náhrady za vyvlastnenie považoval hodnotu pozemkov stanovenú znaleckým
posudkom R. č. XX/XXXX, t.j. sumu 430.070,32 eura.

4. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predložil súkromný znalecký posudok č.
141/2017 zo dňa 19.10.2017, v spojení s dodatkom zo dňa 10.12.2017, vypracovaný znalcom A.. J.
Y. (ďalej len „znalecký posudok A.. J. Y. č. XXX/XXXX“), v zmysle ktorého znalec určil jednotkovú
všeobecnú hodnotu vyvlastnených pozemkov ku dňu vyvlastnenia (dňa 22.03.2016) v sume á 100,18

eura/m2.

5. K stanoveniu všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov sa v rámci výsluchu vyjadrila znalkyňa
A.. R. D., ktorá sa podieľala na vypracovaní znaleckého posudku R. č. XX/XXXX, spolu s ďalšími
riešiteľmi, okrem iného i A.. E.. Úloha A.. E. pritom spočívala len v administratívnych prácach,

a preto nemohla meniť obsah a závery posudku, nakoľko v čase jeho vypracovania ešte nebola
zapísaná v zozname znalcov. Znalecký posudok podpísala G.. A.. B. J., ktorá bola v zmysle § 15
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, zodpovedná za výkon znaleckej činnosti
ústavu pre odbor stavebníctvo. Znalecký ústav pritom mal vedomosť, že bude požiadaný o vypracovanie

znaleckých posudkov v súvislosti s vyvlastňovaním pozemkov pod obchvat L. ešte skôr ako mu
Okresný úrad Bratislava dodal písomnú a datovanú objednávku. Znalkyňa A.. R. D. ďalej uviedla, že
stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov je v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška č. 492/2004
Z.z.“) možné tromi metódami, a to metódou polohovej diferenciácie, porovnávacou metódou alebo

výnosovou metódou, s tým, že v znaleckom posudku R. č. XX/XXXX aplikovali metódu polohovej
diferenciácie, keďže ďalšie dve zmienené metódy nebolo možné v tom čase použiť; dodala, že s
pozemkami tohto charakteru sa bežne na realitnom trhu neobchoduje, avšak pokiaľ by bolo úlohou
znalca ohodnotiť dané pozemky v súčasnosti, do úvahy by pripadala i porovnávacia metóda, z dôvodudostupnosti porovnateľných podkladov. Znalkyňa ďalej uviedla, že vo všeobecnosti pri hodnotení
pozemkovurčenýchprelíniovústavbujezmenaspôsobuichbudúcehovyužitiazohľadnenáužvpoužitej
východiskovej hodnote pozemkov a v prístupe k ich hodnoteniu ako pozemkov stavebných, pričom

povyšujúce alebo redukujúce faktory je možné použiť, len ak už neboli zohľadnené vo východiskovej
hodnote alebo v predchádzajúcich faktoroch. V prípade hodnotených pozemkov sa správoplatnením
územného rozhodnutia stali z pôvodne poľnohospodárskej pôdy s hodnotou cca á 4,50 eura/m2
pozemky stavebné, ktorých východisková hodnota pre L. predstavovala á 66,39 eura/m2, a táto sa
následne objektivizovala ďalšími koeficientmi na úroveň trhovej ceny príslušného typu pozemkov v

mieste a čase hodnotenia. Vyhláška č. 492/2004 Z.z. striktne predpise sedem objektivizačných faktorov
a intervaly ich hodnôt, pričom znalec volí zatriedenie a hodnoty jednotlivých koeficientov z príslušného
intervalu na základe vlastnej erudovanosti a poznania trhu s nehnuteľnosťami. Vzhľadom na pomerne
široké intervaly hodnôt koeficientov, majú znalci možnosť ohodnotiť akýchkoľvek druh pozemku a
svoje dôvody pre použitie príslušnej hodnoty i náležite odôvodniť. Pokiaľ išlo o použitie koeficienta
povyšujúcich faktorov, jeho hodnotu stanovili v znaleckom posudku R. č. XX/XXXX na 1,10, považujúc

ju za primeranú s ohľadom na právoplatné územné rozhodnutie a určenie pozemkov na vyššie využitie.
Pokiaľ v tejto súvislosti pri popise tohto koeficienta uviedli, že sa povyšujúce faktory nevyskytujú, išlo
o formálnu chybu, ktorá však nemala vplyv na závery posudku, nakoľko číselná hodnota bola pri
výpočte koeficienta polohovej diferenciácie uvedená správne. Znalecký ústav pri hodnotení pozemkov
nachádzajúcich sa v oblasti J. L. tieto de facto rozdelil do dvoch cenových hladín, keď prvá sa vzťahovala

na pozemky južne pod areálom R., v lokalite F., bez priameho prístupu z verejnej komunikácie, s cenou
á 65,37 eura/m2, do ktorej patrili i vyvlastnené pozemky žalobcu; určená hodnota sa pritom nachádzala
v intervale zrealizovaných kúpnych cien porovnateľných pozemkov v území J. L. - F. (od 57,32 eura/m2
po 67,08 eura/m2), ktoré mali od zadávateľa (v počte 7) a zvyšné si samy obstarali (v počte 5). Druhá
cenová hladina sa týkala pozemkov pri areáli firmy R. na P. N. v L., pre ktoré stanovili cenu á 73,06

eura/m2. Znalkyňa sa nevedela vyjadriť ku kúpnym cenám za pozemky pod obchvat mesta J. (v sume
á 103,57 eura/m2), za pozemky v lokalite X. - M. (v sume á 96,75 eura/m2), L. L. (v sume á 105,54
eura/m2) a F. - Š. (v sume á 68,70 eura/m2), nakoľko tieto neboli stanovené znaleckým ústavom R.,
pričom nemala vedomosť ani o kúpnych zmluvách s inými kúpnymi cenami ako už uviedla, obzvlášť nie
o kúpnych zmluvách s kúpnou cenou á 102,20 eura/m2, za pozemky v katastrálnom území J. L.; bola

totiž presvedčená, že všetky kúpne zmluvy na pozemky v danom území boli uzatvorené na jednotnú
kúpnu cenu.

6.Pokiaľišloohodnotupozemkovvsumeá92,28eura/m2,resp.á92,43eura/m2,stanovenúznaleckým
posudkom A.. A. Č. č. X/XXXX a č. XX/XXXX, túto označila ako nadhodnotenú v priemere o viac ako

30%, pričom za nadhodnotenú označila i tú podľa znaleckého posudku č. 3/2015 znaleckej organizácie
R. M. C. B. Ú., a.s., a to o viac ako 41%, pri znaleckom posudku A.. Y. č. XXX/XXXX išlo o nadhodnotenie
o viac ako 33%. Na uvedenom základe mala za to, že znalecké posudky A.. Č. č. X/XXXX a č. XX/
XXXX, spoločnosti R. M. C. B. Ú.R., C..R.. č. X/XXXX, resp. č. XXX/XXXX A.. J., nereflektujú trhovú
cenu predmetných pozemkov, na preukázanie ktorej skutočnosti vypracoval znalecký ústav R. i odborné

stanovisko č. XX/XXXX, v ktorom exaktnejšie odôvodnil nesprávnosti označených znaleckých posudkov.
O jeho vypracovaní mal znalecký ústav vedomosť vopred, preto na ňom priebežne pracoval.

7. Znalkyňa A.. R. D. bola vypočutá i v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn.
40C/24/2017, a v rámci svojho výsluchu sa vyjadrovala nielen k spôsobu určovania všeobecnej hodnoty

pozemkov v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z., najmä za použitia metódy polohovej diferenciácie, ale
i k výslednej jednotkovej hodnote pozemkov v sume á 65,37 eura/m2, a napokon i k rozdielnosti vo
všeobecnej hodnote nehnuteľností stanovených znaleckým posudkom č. X/XXXX, č. XX/XXXX a č.
XX/XXXX A.. Č., Č.. X/XXXX vypracovaného Ú. - F., Č.. XXX/XXXX A.. C.. B. C. Č.. XX/XXXX A.. J..
Zdôraznila,žepokiaľznalecpoužilsíceinúhodnotupríslušnéhokoeficienta,avšaknevybočilzvyhláškou

stanovených hraníc, nejde o pochybenie, avšak použitie vyššej hladiny faktora, resp. blízko jeho hornej
hranice, môže spôsobiť nadhodnotenie jednotkovej ceny pozemku na m2.

8. Podľa kúpnych zmlúv uzatváraných medzi tretími osobami a žalovaným (č. l. 439 - 452 a č. l. 461
- 486) v spojení s kópiou katastrálnej mapy, odkazom na databázu kúpnych zmlúv a výpismi z listov

vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, pre katastrálne územie J. L., na ktoré konajúci súd prihliadal,
hoci boli predložené po uplynutí lehoty v rámci sudcovskej koncentrácie konaní z dôvodu náročnosti ich
vyhľadania,žalovanýodkúpilodtretíchosôbpozemkyvpredmetnomkatastrálnomúzemí,nachádzajúce
sa v bezprostrednej blízkosti pozemkov žalobcu pre rovnaký účel za jednotkovú kúpnu cenu v sumeá 102,20 eura/m2. Súd prvej inštancie pritom neprihliadal na ďalšie kúpne zmluvy, katastrálne mapy a
cenové mapy predložené žalobcom po opakovane predĺženej lehote v rámci sudcovskej koncentrácie
konania (do 30.06.2018), pričom obdobne postupoval i v prípade ďalších dôkazov predložených

žalovaným, najmä odborného stanoviska R. č. XX/XXXX, doloženého dňa 26.04.2019. Konajúci súd
nevykonal dokazovanie pripojením znaleckých posudkov zo spisov Okresného súdu Bratislava IV pod
sp. zn. 10C/13/2017, sp. zn. 10C/14/2017, sp. zn. 40C/19/2017, sp. zn. 8C/8/2018, sp. zn. 8C/36/2017
a sp. zn. 40 C/24/2017, keďže právna zástupkyňa žalobcu netrvala na ich pripojení, konštatujúc, že na
tieto len odkazovala. Nevykonal ani žalovaným navrhované znalecké dokazovanie Ú. R. A. Ž. N. Y. Ž.,

nakoľkopredmetnýnávrhpredložilžalovanýpouplynutílehotyvrámcisudcovskejkoncentráciekonania,
poukazujúc pritom na ustanovenie § 207 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), v zmysle ktorého je návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom
prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo ak sú
závery znalcov v zrejmom rozpore; podľa mienky konajúceho súdu nebola v danom prípade splnená ani
jedna z uvedených podmienok, keďže stanovenie hodnoty pozemku nepovažoval za obzvlášť závažný

prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie; navrhované dokazovanie pritom nebolo potrebné ani
so zreteľom na zistený skutkový stav a zásadu hospodárnosti konania.

9. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie, za súčasnej aplikácie článku 20 ods. 1, ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, § 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),

§ 111 ods. 1, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj ako
„stavebný zákon“), ako aj § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z., dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.

10. Súd prvej inštancie v prvom rade konštatoval, že nie je oprávnený vyjadrovať sa k správnosti alebo

nesprávnosti procesného postupu Okresného úradu Bratislava v konaní o vyvlastnenie pozemkov a
jeho úlohou nebolo ani preskúmať zákonnosť jeho rozhodnutia o vyvlastnení, a to ani v časti priznanej
náhrady; týmto rozhodnutím bol viazaný v tom smere, že po ustálení primeranej náhrady bol povinný
odpočítať sumu poskytnutej náhrady za vyvlastnenie v rámci vyvlastňovacieho konania.

11. V ďalšom uviedol, že žalobca sa domáhal doplatenia náhrady za vyvlastnené pozemky v zmysle §
8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z., na základe žaloby podanej v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení, a preto sa zameral na skúmanie, či pri vyvlastňovaní pozemkov obdržal
primeranú náhradu v intenciách rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného
súdu Slovenskej republiky a tiež Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“). Podľa nej

sa primeraná náhrada zisťuje analýzou miestneho trhu všeobecnými rovnocennými metódami, ktorými
sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác,
pričom táto by sa mala poskytnúť v celom rozsahu trhovej ceny tak, aby vyvážila ujmu vzniknutú odňatím
veci a aby majetkové pomery vyvlastňovaného ostali i po vyvlastnení v zásade rovnaké ako pred ním.
Vo výnimočných prípadoch judikatúra ESĽP pripúšťa poskytnutie i nižšej náhrady ako je náhrada v

plnej výške trhovej ceny vyvlastneného majetku, avšak táto má povahu výnimky z pravidla, pričom
štát zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že zníženie kompenzácie pod plnú výšku trhovej hodnoty
je opodstatnené. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil existenciu výnimočných
okolností pre priznanie nižšej náhrady ako v plnej výške trhovej ceny vyvlastneného majetku, pričom
také okolnosti nekonštatoval ani žalovaný.

12. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že pozemky žalobcu boli vyvlastnené z dôvodu verejného
záujmu, a to výstavby líniovej stavby - G. G. K. M. K. (ďalej aj ako „G.“); i v takom prípade nemohol
opomenúť zásah do vlastníckeho práva súkromnej osoby, ktorý možno vykompenzovať poskytnutím
peňažnej náhrady v primeranej výške. Žalobca na podporu svojho nároku poukazoval na znalecké

posudky predložené v rámci vyvlastňovacieho konania, a to konkrétne na znalecké posudky A.. A.
Č. č. X/XXXX a č. XX/XXXX, ako i na znalecký posudok spoločnosti R. M. C. B. Ú.R., C..R.. č. X/
XXXX, keď žalovanú sumu vyčíslil ako rozdiel medzi sumou mu vyplatenou za vyvlastnenie na základe
znaleckého posudku R. č. XX/XXXX a sumou stanovenou v znaleckých posudkoch A.. A. Č. Č.. X/XXXX
C. Č.. XX/XXXX. Žalovaný sa bránil odkazom na znalecký posudok R. č. XX/XXXX, ktorý okrem iného

konštatoval, že zvyšné posudzované znalecké posudky spĺňali formálne a metodické náležitosti, pričom
odlišnosti v stanovení hodnoty pozemkov vychádzali z rozdielneho pohľadu znalcov na ohodnocované
nehnuteľnosti, kde do výpočtu vstupovala i veľká miera subjektivity znalcov, pričom tento rozdiel bol
znásobený faktom, že išlo o pozemky, s ktorými sa bežne na trhu s nehnuteľnosťami neobchodovalo,a preto na stanovenie objektívneho intervalu cien porovnateľných pozemkov formou prieskumu trhu
nemali znalci ani dostatok možností. V súvislosti so znaleckými posudkami A.. A. Č. Č.. X/XXXX C. Č..
XX/XXXX, spoločnosti R. M. C. B. Ú.R., C..R.. Č.. X/XXXX, spoločnosti Ú. - F., C..R.. Č.. XXX/XXXX,

ako i znaleckým posudkom R. Č.. XX/XXXX, súd prvej inštancie konštatoval, že tieto nemali povahu
súkromných znaleckých posudkov, resp. znaleckých posudkov súdom ustanoveného znalca, keďže išlo
o listinné dôkazy predložené v rámci vyvlastňovacieho konania vedeného Okresným úradom Bratislava.
Vzhľadom na opakované námietky strán voči týmto znaleckým posudkom konajúci súd preto vychádzal
najmä z obsahu žalobcom predloženého znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX, spĺňajúceho všetky

náležitosti súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., ktorý napokon ani nebol
kvalifikovaným spôsobom spochybnený, keďže všetky námietky žalovaného smerovali voči znaleckým
posudkom z vyvlastňovacieho konania. I keď žalovaný za účelom podpory svojich tvrdení o správnosti
znaleckého posudku R. Č.. XX/XXXX predložil odborné stanovisko č. XX/XXXX, Y. R., konajúci súd
zdôraznil, že na toto stanovisko neprihliadal s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania; dodal
pritom, že odborné stanovisko skúmalo len znalecké posudky predložené v rámci vyvlastňovacieho

konania, a teda sa nevzťahovalo a nespochybnilo súkromný znalecký posudok A.. J. Y. Č.. XXX/XXXX;
tento v rámci svojho výsluchu napokon nespochybnila ani znalkyňa A.. R. D. samotným tvrdením
o nadhodnotení koeficientu povyšujúcich faktorov v rozsahu 1,80 A.. Y.. Samotná znalkyňa zároveň
vyjadrila, že nie je v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z.z., ak znalci využívajú predmetný koeficient v
inej hladine ako ho použila R.. Predmetná vyhláška pritom striktne predpisuje sedem objektivizačných

faktorov a intervaly ich hodnôt, pričom znalec volí zatriedenie a hodnoty jednotlivých koeficientov z tohto
intervalu hodnôt na základe vlastnej erudovanosti a poznania trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste
a čase, pričom pokiaľ znalec neprekročí určený interval stanovený pre konkrétny koeficient, nejde o
pochybenie znalca, ktoré by malo mať negatívny vplyv na správnosť záveru znaleckého posudku a tento
diskvalifikovať z hľadiska jeho dôkaznej sily.

13. Následne, posudzujúc znalecký posudok A.. J. Y. Č.. XXX/XXXX, pri vypracovaní ktorého znalec
postupoval podľa právnych predpisov platných a účinných v čase, ku ktorému ohodnocoval vyvlastnené
pozemky, konajúci súd konštatoval, že v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. môžu znalci využívať hladinu
koeficienta povyšujúcich faktorov v rozsahu od 1,01 po 3,00, a preto pokiaľ ho znalec stanovil v

hodnote 1,80, nevybočil z medzí stanovených právnymi predpismi; uvedenú hodnotu zároveň nemožno
považovať za neprimerane vysokú, keďže sa nachádza približne v polovici určeného intervalu. To isté
konštatoval konajúci súd i pri ostatných koeficientoch použitých znalcom A.. Y. pri stanovení všeobecnej
hodnoty vyvlastnených pozemkov, ktoré tento použil buď v rovnakom, prípadne i v nižšom rozmedzí,
ako ho použila R. v znaleckom posudku č. XX/XXXX; konkrétne išlo o koeficient všeobecnej situácie v

hodnote 1,15 (R. použila 1,30), koeficient intenzity využitia v hodnote 0,90 (R. použila 0,90), koeficient
obchodnej a priemyselnej polohy v hodnote 0,90 (R. použila 0,90), koeficient technickej infraštruktúry
1,00 (R. použila 1,00), koeficient redukujúcich faktorov 1,00 (R. použila 1,00). V tejto súvislosti konajúci
súd poukázal na rozporné tvrdenia znalkyne A.. R. D., ktorá na jednej strane tvrdila, že pri hodnotení
pozemkovurčenýchprelíniovústavbujezmenaspôsobuichbudúcehovyužitiazohľadnenáužvpoužitej

východiskovej hodnote (pre L. v sume á 66,39 eura/m2), pričom na strane druhej však uviedla, že
pokiaľ je pozemok určený na zastavanie pre stavbu v schválenom územnom pláne mesta, je možné
ho v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. zaradiť do skupiny E 3.1.1 (kde je východisková cena á 66,39
eura/m2), pričom z dôvodu správoplatneného územného rozhodnutia a určenia pozemkov na vyššie
využitie územným plánom, použila R. v znaleckom posudku č. XX/XXXX povyšujúci faktor 1,10. Je teda

zrejmé, že pokiaľ A.. Y. aplikoval koeficient povyšujúcich faktorov v hodnote 1,80 z dôvodu, že pozemky
sú určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti, nevybočil z medzí
stanovených vyhláškou č. 492/2004 Z.z.; i podľa znalkyne A.. R. D. predmetná vyhláška umožňuje,
aby existencia územného rozhodnutia bola zohľadnená vo viacerých koeficientoch; územné rozhodnutie
pritom bolo súčasťou rozhodnutia Okresného úradu Bratislava o vyvlastnení.

14. Konajúci súd zhodnotil, že A.. J. Y. pri vypracovaní znaleckého posudku č. XXX/XXXX pristupoval
ku každému ohodnocovanému pozemku individuálne, zohľadniac pritom všetky faktory vstupujúce do
ich hodnoty. Jeho znalecký posudok obsahoval všetky formálne zákonné náležitosti, bol jasný, úplný
a zrozumiteľný a jeho závery náležite odôvodnené, podložené obsahom znaleckého posudku, pričom

znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal vysporiadať. Predmetný znalecký posudok
bol v súlade i s ostatnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré podporovali jeho tvrdenia o nesprávne
určenej výške primeranej náhrady za vyvlastnené pozemky, napr. s kúpnymi zmluvami č. XXXXX/
KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, č. XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, č. XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX,č. XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/
XXXX/XXXX, č. XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, č. XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, č. XXXXX/KZ-
X/XXXX/XXXX/XXXX a č. XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, v spojení s kópiou katastrálnej mapy,

odkazom na databázu kúpnych zmlúv a výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, pre
katastrálne územie J. L.. Z nich vyplynulo, že žalovaný odkúpil od tretích osôb pozemky v uvedenom
katastrálnom území v bezprostrednej blízkosti pozemkov žalobcu pre rovnaký účel (výstavba rovnakej
líniovej stavby) za jednotkovú kúpnu cenu á 102,20 eura/m2, pričom rozdiel v tejto cene oproti cene, za
ktorú boli vyvlastnené pozemky žalobcu, žalovaný dostatočne presvedčivo nevysvetlil; tieto nevysvetlila

ani znalkyňa A.. R. D., ktorej argumentácii o navýšení kúpnej ceny pozemkov z dôvodu zohľadnenia
20% dane z príjmov, ktorú by predávajúci boli povinní uhradiť štátu, aby pri predaji pozemkov neboli
škodní, konajúci súd neuveril. So zreteľom i na ďalšie žalobcom predložené dôkazy, a to kúpne zmluvy z
M.Z. K. B. C. H. pre F. - Š., J., L.Ú. L., X. (na č. l. 276 - 299), z ktorých vyplynulo, že všeobecná hodnota
pozemku určeného pre líniové stavby, vyplatená právnickej osobe na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy
so Slovenskou republikou zastúpenou Slovenskou správou ciest, bola vyššia ako v Hlavnom meste SR

Bratislava (v ktorom sú nehnuteľnosti najdrahšie) konajúci súd konštatoval, že realite nezodpovedali
tvrdenia znalkyne A.. R. D., že jednotková všeobecná hodnota pozemkov stanovená R. na á 65,37
eura/m2 sa nachádzala v intervale zrealizovaných kúpnych cien porovnateľných pozemkov. Hoci sa
pozemky, na ktorých kúpne ceny konajúci súd poukazoval, nachádzali i v inom katastrálnom území,
mohol ich v konaní použiť ako dôkaz o neprimerane nízkej hodnote vyvlastnených pozemkov žalobcu.

Pri ustálení primeranej náhrady potom súd prvej inštancie vychádzal z jednotkovej všeobecnej hodnoty
vyvlastnených pozemkov podľa znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX, ktorý túto určil na sumu á
100,18 eura/m2, čo pri zohľadnení rozsahu vyvlastnenia zodpovedalo náhrade v sume 659.000 eur
(oproti sume 430.070,32 eura priznanej vo vyvlastňovacom konaní); v nadväznosti na to by vznikol
žalobcovi nárok na doplatenie sumy 228.929,68 eura. Rešpektujúc však zásadu ne ultra petitum, súd

prvej inštancie žalobcovi priznal sumu ním v konaní uplatnenú, t. j. 177.107,95 eura, ktorá predstavovala
rozdiel medzi sumou vyplatenou mu vo vyvlastňovacom konaní a sumou stanovenou v znaleckých
posudkoch A.. A. Č. Č.. X/XXXX C. Č.. XX/XXXX.

15. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že sa nezaoberal námietkami žalobcu, napríklad o

personálnom prepojení znalcov, o objednávateľovi znaleckého posudku R. č. XX/XXXX a podobne,
keďže tieto s prejednávanom vecou nijako nesúviseli a jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému v celom rozsahu.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) až f) a h) C.s.p. a navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť
alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený

nárokbezadekvátnehoskúmanianavrhovanýchdôkazov,konštatujúcsprávnosťavierohodnosťobsahu
súkromného znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX, hoci tento žalovaný rozporoval mnohými
odbornýminámietkamiadôkazmi,ktorésúdprvejinštancienevzaldoúvahyprimeritórnomrozhodovaní.
Pritom súkromný znalecký posudok možno spochybniť i inými dôkaznými prostriedkami, nakoľko v
zmysle článku 15 ods. 2 C.s.p. nemá žiaden dôkaz predpísanú zákonnú silu. Žalovaný v tomto

smere poukázal najmä na znalecký posudok R. Č.. XX/XXXX, na výsluch znalkyne A.. R. D., ako
aj na odborné stanovisko č. XX/XXXX; mal za to, že práve nimi vyvrátil správnosť a relevantnosť
súkromného znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX, ako aj ostatných žalobcom predložených
znaleckých posudkov.

18. Znalecký posudok R. Č.. XX/XXXX, hoci mal povahu len listinného dôkazu, bol vypracovaný
v čase vyvlastnenia nehnuteľností žalobcu, a preto mal status elementárneho dokumentu, podľa
ktorého bola žalobcovi poskytnutá náhrada za vyvlastnenie. Vypracoval ho R. ako znalecký ústav,
ktorý má privilegované postavenie v zmysle § 207 ods. 3 C.s.p. Tento znalecký posudok spĺňal
všetky formálne a metodické náležitosti vyžadované príslušnými predpismi, bol riadne odôvodnený,

preskúmateľný a zodpovedal zásadám logiky. Jeho obsah a metodický postup určovania všeobecnej
hodnoty pozemkov boli plne odborné a spôsobilé znegovať všetky znalecké posudky predložené
žalobcom, nakoľko popisoval i jednotlivé nesprávnosti posudkov. Zároveň sa znalecký posudok R.
Č.. XX/XXXX vyčerpávajúco zaoberal najmä rozdielmi v hodnotách koeficientov použitých v skoršiepredložených znaleckých posudkoch; z týchto dôvodov mal žalovaný za to, že jeho závery možno
plne aplikovať i na žalobcom predložený súkromný znalecký posudok A.. Y. Č.. XXX/XXXX, najmä
v časti metodického vysvetlenia nesprávnosti použitia koeficientu povyšujúcich faktorov v hodnote

1,80, ktorý mal v kontexte výpočtu všeobecnej hodnoty pozemkov rozhodujúci význam. V tomto
smere žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie bol povinný skúmať nielen formálnu, ale i metodickú
správnosť znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX a následne túto vyhodnotiť; jeho vyhodnotenie však
považoval za vadné a nedostatočné, a to najmä s poukazom na odborný popis metodiky ohodnocovania
nehnuteľností prezentovaný v znaleckom posudku R. č. XX/XXXX, vo výsluchu znalkyne A.. R. D., a

napokon aj v odbornom stanovisku R. č. XX/XXXX. Žalovaný bol toho názoru, že by bolo bez praktického
významu, aby do konania predložil iný súkromný znalecký posudok, keďže jeho závery by podľa
všetkého kopírovali tie uvedené v znaleckom posudku R. Č.. XX/XXXX. Napokon k najzásadnejšej vade
všetkých znaleckých posudkov, najmä však znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX, a to k použitiu
koeficienta povyšujúcich faktorov v neprimerane vysokej hodnote 1,80, sa vyjadrila i znalkyňa A.. R. D.
ktorá uviedla, že za správnu považuje hodnotu 1,10. I napriek tomu, že znalci môžu v zmysle vyhlášky

č. 492/2004 Z.z. využívať hladinu povyšujúcich faktorov v rozpätí od 1,01 po 3,00, konkrétne zvolenie
príslušnej hodnoty koeficienta nemôže byť ľubovoľné. Podľa mienky žalovaného sa znalci oslovení
žalobcom nespravovali metodikou použitou vo vyhláške č. 492/2004 Z.z., pričom túto ani konajúci súd
nevyhodnotil správne. Na uvedenom základe mal žalovaný za to, že znaleckým posudkom R. Č.. XX/
XXXX,vspojenísvýsluchomznalkyneA..R.D.S.asodbornýmstanoviskomR.Č..XX/XXXXspochybnil

správnosť súkromného znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX.

19. V ďalšom žalovaný upriamil pozornosť na to, že žalobca pri vyčísľovaní svojho nároku odkazoval
na znalecké posudky A.. Č. Č.. X/XXXX C. Č.. XX/XXXX, a teda jeho dôvodnosť, a napokon ani
samotnúvýšku,neosvedčovalsúkromnýmznaleckýmposudkomA..Y.Č..XXX/XXXX,čoboloevidentné

najmä z matematického výpočtu požadovanej náhrady. Majúc za to, že bolo výlučným právom a
rozhodnutím žalobcu zvoliť si formu uplatňovania a osvedčenia nároku, bol žalovaný toho názoru, že
túto nemohol nahradiť súd prvej inštancie, ktorý modifikoval jeho nárok podľa obsahu súkromného
znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX. Konajúci súd tak de facto nahradil procesnú aktivitu žalobcu,
keď rozhodol, že je dôvodnejšie a vhodnejšie, aby si uplatnil nárok prostredníctvom nového znaleckého

posudku, čím porušil celý rad práv žalovaného priznaných mu Civilným sporovým poriadkom.

20. Podľa mienky žalovaného konajúci súd vec nesprávne právne posúdil i z dôvodu, že hoci predmetom
sporu bolo posúdenie primeranosti náhrady za vyvlastnenie pozemkov žalobcu nachádzajúcich sa v
katastrálnom území J. L., akceptoval žalobcom predložené kúpne zmluvy a v nich uvedené cenové

údaje vzťahujúce sa k nehnuteľnostiam v iných katastrálnych územiach, s odlišnou charakteristikou,
ako napríklad v X., J. a L. L., čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a narušil zásadu právnej istoty. V súvislosti s výškou kúpnej ceny za tieto pozemky
dodal, že tieto odkúpila Slovenská správa ciest, a preto nevedel vysvetliť cenové relácie uvedené v
kúpnych zmluvách, čo konajúci súd napokon nezohľadnil. Podotkol tiež, že tieto pozemky nemožno

z hľadiska ich umiestnenia a charakteristiky porovnávať s pozemkami, ktoré sú predmetom sporu; tie
pritom boli ornou pôdou, umiestnenou na okraji Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobcom predložené
kúpne zmluvy preto žalovaný hodnotil ako ničotné, nepreskúmateľné listiny, bez dôkaznej sily, nakoľko z
nich nemožno zistiť ani úvahy vedúce k stanoveniu kúpnej ceny. Stanovenie primeranej vyvlastňovacej
náhrady podľa širokospektrálneho a analogického poukazu na kúpne ceny pozemkov na území celej

Slovenskej republiky je pritom v rozpore i s legálnou definíciou náhrady za vyvlastnenie podľa § 111
ods. 2 stavebného zákona. Pri určovaní primeranej náhrady je totiž potrebné vziať zreteľ na ceny
rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej
kvalite. Do týchto definičných znakov potom nepochybne nespadali tie pozemky umiestnené v F., J.,
X. alebo v L. L.. Žalovaný podotkol, že určenie hodnoty pozemkov je dané prostredníctvom mnohých

individuálnych faktorov, ktoré majú v konečnom dôsledku dopad na objektívnu voľbu hodnoty toho -
ktorého objektivizačného koeficientu, avšak tieto, a napokon ani výslednú cenu pozemkov, zo žalobcom
predložených dôkazov nemožno zistiť, ani porovnať, resp. inak analyzovať. V tomto smere poukázal
žalovaný i na odborné stanovisko č. XX/XXXX, v zmysle ktorého znalec postupuje nesprávne i vtedy,
pokiaľ porovnáva pozemky v rôznych cenovo neporovnateľných katastrálnych územiach mesta L., a

preto je odborne neprijateľné, aby zohľadnil kúpne zmluvy (výlučne) z iného katastrálneho územia;
konajúci súd sa však predmetným odborným stanoviskom odmietol v konaní zaoberať, čoho dôsledkom
bolo, že napadnutý rozsudok neobsahuje náležitosti rozhodnutia, ktoré by posilňovalo právnu istotu a
právo strany sporu (žalovaného) na odborné a spravodlivé prejednanie sporu.21. Vo vzťahu k odbornému stanovisku R. Č.. XX/XXX žalovaný zdôraznil, že hoci primárne popisovalo
vady znaleckých posudkov A.. A. Č.K. Č.. X/XXXX a č. XX/XXXX, bolo ho možné aplikovať i na súkromný

znalecký posudok A.. Y. Č.. XXX/XXXX, najmä v časti zdôvodnenia neprimeraného nadhodnotenia
ceny pozemkov. Žalovaný ho síce predložil po lehote v rámci sudcovskej koncentrácie konania (v
rámci podania zo dňa 26.04.2019), avšak išlo nepochybne o taký relevantný dôkaz, na ktorý mal
konajúci súd prihliadať a tento vyhodnotiť; nezávisle po jeho doložení pritom konajúci súd nariadil ďalšie
pojednávania, na ktorých vykonával ďalšie dôkazy, pričom k jeho obsahu sa vyjadril žalobca, ako aj

znalkyňa A.. R. D. v rámci jej výpovede; kvôli samotnému posúdeniu odborného stanoviska R. Č.. XX/
XXXX teda konajúci súd nemusel nariadiť ďalšie pojednávanie, pričom žalobca mal zároveň dostatok
času vzniesť voči nemu námietky. Okrem toho, odborné stanovisko obsahovalo i doložku v zmysle § 209
ods. 2 C.s.p., a teda bolo potrebné hodnotiť ho ako znalecký úkon vypracovaný súdom ustanoveným
znalcom, ktorý nemá nižšiu dôkaznú silu ako súkromný znalecký posudok A.. Y. Č.. XXX/XXXX. Súd
prvej inštancie preto pochybil pokiaľ nevykonal dôkaz (odborné stanovisko R. Č.. XX/XXXX) potrebný na

zistenie rozhodujúcich skutočností, hoci tak mohol učiniť bez porušenia zásady hospodárnosti konania.
Uvedené žalovaný vzťahoval i na návrh na doplnenie dokazovania konfrontáciou znalcov, prezentovaný
v emailovej komunikácii zo dňa 10.09.2019; jeho účelom pritom malo byť nezávislé a bezprostredné
posúdenie odbornosti a erudovanosti príslušných znalcov zo strany konajúceho súdu, čo by rovnako
nepochybne prispelo k vytvoreniu lepšieho názoru o správnosti a objektivite znaleckých posudkov; i

tento návrh súd prvej inštancie zamietol dôvodiac sudcovskou koncentráciou konania.

22. So zreteľom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj na úvahy, ktorými sa súd
prvej inštancie spravoval, mal žalovaný za to, že v tomto obzvlášť závažnom prípade bolo za účelom
posúdenia správnosti skutkových zistení nevyhnutné predovšetkým nariadiť znalecké dokazovanie

znaleckým ústavom, nakoľko závery znalcov boli v zrejmom rozpore a predmetná vec preto vyžadovala
vysoko odborné posúdenie. I napriek tomu, že taký návrh podal po lehote v rámci sudcovskej
koncentrácie konania, ani jeho vykonaním by podľa neho nedošlo k porušeniu zásady hospodárnosti
konania, keďže ho navrhol za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností, a to ustálenia spravodlivej
náhrady za vyvlastnenie. Vzhľadom na to, že nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom

hodnotil žalovaný naďalej za vysoko potrebné, navrhol, aby sám odvolací súd nielen zopakoval
dokazovanie, ale ho i sám doplnil, a oboznámil sa s odborným stanoviskom R. Č.. XX/XXXX, vykonal
vzájomnúkonfrontáciuznalcov,ktorýchznalecképosudkybolivsporerelevantné,anariadildokazovanie
znaleckým ústavom. V danej veci totiž evidentne došlo k vzniku dôvodných pochybností o správnosti
všetkých znaleckých posudkov predložených žalobcom, pričom medzi znalcami žalobcu a R. vznikli i

zásadné metodické rozpory v otázke, aké skutočnosti alebo faktory boli obsiahnuté a zohľadnené vo
východiskovej hodnote vyvlastnených pozemkov a následne v použitých koeficientoch; v tomto smere sa
pritomsámplnepridržiavalmetodikyaplikovanejvznaleckomposudkuR.Č..XX/XXXX.Vtejtosúvislosti
žalovaný podotkol, že potrebu znaleckého dokazovania znaleckým ústavom nemohol znegovať poukaz
konajúceho súdu na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 10Co/62/2019, keďže v

jej rámci do spisu nezaložil odborné stanovisko R. Č.. XX/XXXX. Zároveň pripomenul, že hoci zakúpil
niektoré okolité nehnuteľnosti za jednotkovú cenu á 102,20 eura/m2, túto bolo v rámci určovania
všeobecnej hodnoty nehnuteľností potrebné ako nadhodnotenú vylúčiť.

23. Žalovaný sa v odvolaní vyjadril i k dôvodnosti upustenia od kompenzácie žalobcu v plnej výške, ktorú

od počiatku namietal dôvodiac, že žalobca nadobúdal pozemky v katastrálnych územiach dotknutých
výstavbou diaľnice G. a rýchlostnej cesty K. nedobromyseľne, keďže tieto systematicky vykupoval od
osôb, ktoré o projekte výstavby diaľnice nemali vedomosť; naviac, na niektorých listoch vlastníctva
figuroval spolu s ďalšími spoluvlastníkmi (E.. F., J.., L. V.), ktorí si rovnako uplatnili nárok na doplatenie
vyššej náhrady za vyvlastnenie na súde. Poukazujúc na početné novinové články, ktoré v priebehu

konania založil do súdneho spisu, žalovaný nesúhlasil s názorom konajúceho súdu, že nezistil existenciu
výnimočnýchokolností,prektorébymalabyťžalobcovipriznanánižšianáhradaakovplnejvýšketrhovej
ceny vyvlastneného majetku.

24. Žalovaný uzavrel, že nárok žalobcu na doplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie ako bola

poskytnutá vo vyvlastňovacom konaní nebol dôvodný, pričom by bol opodstatnený len v prípade
preukázania nelogickosti alebo nesprávnosti znaleckého posudku R. Č.. XX/XXXX, a teda správnosti
tých znaleckých posudkov predložených žalobcom, na ktorých základe si žalobca uplatňoval svoj
nárok; tento žalobca pritom neodvíjal od súkromného znaleckého posudku IX.. Y. Č.. XXX/XXXX,majúceho charakter len podporného dôkazu. Vzhľadom na to, že v konaní predložil dostatok dôkazov
spochybňujúcich všetky znalecké posudky predložené žalobcom, navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

25. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný sa v odvolaní sústredil takmer výlučne na
znalecké posudky, ktoré podľa neho mali zrejme tvoriť jediný dôkazný prostriedok v spore; znalecké
posudky pritom predstavovali len jeden z radu ďalších dôkazov posúdených konajúcim súdom v rámci

sudcovskej úvahy. Žalovaný svoju argumentáciu postavil na všeobecnej cene vyvlastnených pozemkov
určenej znaleckým posudkom R. Č.. XX/XXXX, ktorej správnosť obhajoval odvolávaním sa na výpovede
tých istých znalcov, ktorí predmetný znalecký posudok vypracovali a tiež i na odborné stanoviská
vypracované rovnakými osobami; riešitelia zadanej úlohy potom logicky obhajovali len nimi pôvodne
určenú cenu v znaleckom posudku R. Č.. XX/XXXX. Žalobca v konaní predložil niekoľko dôkazov,
ktoré vo vzájomnej súvislosti a komplexnosti vyvrátili primeranosť poskytnutej náhrady a zároveň

relevantným spôsobom spochybnili trhovú cenu určenú znaleckým posudkom R. Č.. XX/XXXX, najmä
kúpne zmluvy na líniové stavby, ktorými žalovaný odkupoval pozemky v susedstve pozemkov žalobcu,
a teda v rámci toho istého územného obvodu mesta L., súkromný znalecký posudok, posudky ďalších
znalcov, a podobne; súkromný znalecký posudok A.. Y. Č.. XXX/XXXX teda bol jedným z dôkazných
prostriedkovpreukazujúcidôvodnosťžaloby,nakoľkosúdnemôžebyťviazanýlenznaleckýmposudkom,

ale musí komplexne prihliadať na všetky predložené dôkazy. Súd prvej inštancie sa v konaní podrobne
vysporiadal s dôkaznou situáciou, podrobne analyzoval početné vyjadrenia strán sporu, a tieto následne
vo vzájomnej súvislosti a komplexnosti vyhodnotil, bez súčasného vyhovenia návrhom žalovaného na
doplnenie dokazovania.

26. Žalobca podotkol, že žalovaný v odvolaní nepreukázal a ani nekonkretizoval skutočnosť, pre ktorú by
súdprvejinštancienemalbyťnestrannýalebobyporušiljehoprávonaspravodlivýsúdnyproces,vrátane
porušenia rovnosti zbraní ako zásady tvoriacej elementárnu súčasť spravodlivého súdneho konania. V
priebehu konania trvajúceho viac ako dva roky mali obe sporové strany dostatok času predkladať dôkazy
a vyjadrenia, a tak preukázať svoje tvrdenia, čo napokon aj využívali. Ak mala byť v tomto smere niektorá

zo strán ukrátená, tak to bol práve on (žalobca), nakoľko žalovaný disponoval v podstate neobmedzenou
ekonomickou silou, vrátane dôkazov, ktoré boli pre žalobcu neprístupné (napr. kúpne zmluvy uzatvorené
medzi žalovaným a tretími osobami za účelom získania vlastníckeho práva k pozemkom pod líniovú
stavbu G.).

27. Žalobca v ďalšom zdôraznil, že v žalobnom návrhu jasne vymedzil predmet konania tak po
právnej, ako aj skutkovej stránke, ktoré skutočnosti súd prvej inštancie v plnom rozsahu rešpektoval v
odôvodnení rozhodnutia, zdôvodniac precízne svoju úvahu vedúcu k priznaniu žalovanej sumy. I keď
znalec A.. Y. ocenil vyvlastnené pozemky podľa súkromného znaleckého posudku na vyššiu sumu ako
bola žalovaná istina, konajúci súd, viazaný žalobným návrhom a zásadou ne ultra petitum, nemohol

priznať vyššiu ako uplatnenú náhradu. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaný kvalifikovane
nespochybnil súkromný znalecký posudok A.. Y. Č.. XXX/XXXX, ktorý súd prvej inštancie detailne
skúmal, čo bolo zrejmé z podrobného odôvodnenia jeho rozhodnutia; z neho vyplýva, že v obsahu tohto
posudku nenašiel žiaden rozpor so zákonom, či akékoľvek metodické vady. Podľa mienky žalobcu bolo
prekvapivé, že hoci žalovaný nepokladal za hospodárne predkladať v konaní ďalší súkromný znalecký

posudok, navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie Ú.R. R. A. Ž. N. Y. Ž.; vykonanie navrhovaného
dôkazu by pritom bolo neúčelné, hrubo porušujúce princíp hospodárnosti konania.

28. Podľa mienky žalobcu sa žalovaný v odvolaní snažil odviesť pozornosť od toho, že odkúpil
pozemky susediace s vyvlastnenými pozemkami žalobcu za sumu á 102,20 eura/m2 (určenú na základe

znaleckého posudku objednaného samotným žalovaným), ktorá skutočnosť sama o sebe preukazovala
dôvodnosť podanej žaloby, keď v odpovedi na žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádzajúco uviedol, že najvyššia
kúpna cena predstavovala á 85,18 eura/m2. V tomto smere pritom neobstála jeho argumentácia
ohľadom realizácie výkupu susedných pozemkov predošlým vedením žalovaného.

29. Pokiaľ žalovaný ako najzásadnejšiu vadu súkromného znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX
namietal použitie povyšujúceho faktora v hodnote 1,80, so súčasným poukazom na výpoveď znalkyne
A.. R. D., jej výpoveď vytrhol z kontextu dvoch samostatných odpovedí na samostatné otázky, vytvárajúctak neexistujúcu súvislú výpoveď; zároveň konštatoval, že povyšujúce faktory v ním predložených
znaleckých posudkoch boli použité nielen v súlade s právnymi predpismi, ale i s názormi R.; sama
znalkyňa, obhajujúc logicky ňou uplatnenú hodnotu koeficienta, pritom použitie koeficientu v inej hladine,

než použila R., avšak stále sa nachádzajúceho v rámci zákonného limitu, nehodnotila ako pochybenie.
V tejto súvislosti žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že povyšujúce faktory je možné použiť, ak
tieto už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote pozemku, nakoľko východisková cena je pevne
stanovená vyhláškou č. 492/2004 Z.z., a teda táto je cenou základnou, nezohľadňujúcou žiadne faktory.

30.PokiaľišloosamotnýznaleckýposudokR.Č..XX/XXXX,ktorýpovažovalžalovanýzajedinýsprávny,
a tým za privilegovaný dôkaz, keďže ho vypracoval znalecký ústav, tento podľa žalobcu vykazoval
viacero pochybení, na ktoré v priebehu konania pred súdom prvej inštancie podrobne poukázal. Bol toho
názoru, že i keď rôzni znalci využili na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov prirodzene odlišné
hodnoty koeficientov, podstatné bolo, že napokon všetci dospeli k približne rovnakej jednotkovej hodnote
pozemku,čonapokonpotvrdilaiznalkyňaA..R.D..Vtomtosmerepovažovalvypracovanieakéhokoľvek

iného znaleckého posudku, a to i Ú. R. A. Ž. N. Y. Ž., za nehospodárne. Žaloba podotkol, že žalovaný
sa dožadoval znaleckého dokazovania predmetným ústavom až potom, čo výpovede znalcov, ktorí
vypracovali znalecké posudky R., vyzneli v jeho neprospech, čo hodnotil ako obštrukciu, odkazujúc na
vyjadrenia už prezentované v konaní. Zároveň sa nestotožnil ani s námietkami žalovaného vo vzťahu
k hodnoteniu odborného stanoviska R. Č.. XX/XXXX konajúcim súdom, ktoré stanovisko nemožno v

zmysle § 209 C.s.p. stotožňovať so znaleckým posudkom. Pokiaľ žalovaný poukazoval na cenovú mapu
Slovenskej republiky, túto pokladal žalobca za relevantnú z dôvodu, že aj prostredníctvom nej preukázal
významné cenové rozdiely pri stanovení cien pozemkov v rámci celého územia Slovenskej republiky, a
teda preukázal rozdielny prístup žalovaného pri odkupovaní pozemkov v L. a v iných častiach Slovenska
pre rovnaký účel; túto skutočnosť súd prvej inštancie správne zohľadnil a vo svojom rozhodnutí i náležite

odôvodnil.

31. A napokon sa žalobca vyjadril i k požiadavke žalovaného na upustenie od plnej kompenzácie
za vyvlastnenie z dôvodu, že nekonal dobromyseľne. Podľa neho sa žalovaný vnášaním vybraných
novinových článkov do sporu a vykresľovaním jeho osoby ako nemorálnej, snažil zavádzať konajúci súd,

keďže tieto skutočnosti neboli pre rozhodnutie sporu relevantné. Zároveň vyjadril presvedčenie, že to bol
práve žalovaný, o ktorého dobromyseľnosti možno pochybovať, a to s poukazom na jeho vykupovanie
pozemkov za podhodnotené ceny.

32. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na argumentácii, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o

dôvodnosti žaloby vychádzal najmä zo žalobcom predloženého súkromného znaleckého posudku A..
Y. Č.. XXX/XXXX, neprihliadajúc na ním predložený znalecký posudok R. Č.. XX/XXXX. Žalobca síce
vniesol voči nemu, ako i voči odbornému stanovisku R. Č.. XX/XXXX námietky, tieto však nemali
vplyv na správnosť v nich uvedených záverov. Znalecký posudok R. Č.. XX/XXXX bol totiž vypracovaný
odborne a na jeho podklade bola žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní vyplatená primeraná náhrada;

o jeho vypracovanie pritom požiadal Okresný úrad Bratislava, a preto žalovaný poprel, že by mal
na niektorého zo znalcov vplyv, resp. že by sa usiloval o zámerné podhodnocovanie vyvlastnených
nehnuteľností. Zopakoval, že v konaní predložil množstvo relevantných dôkazov a tvrdení, na ktoré súd
prvej inštancie bez primeraného vysvetlenia neprihliadal, pričom tieto sa týkali metodických a formálnych
vád v znaleckých posudkoch predložených žalobcom, nedobromyseľnosti žalobcu, logickej a odbornej

nemožnosti porovnávania výkupných cien pozemkov z rôznych katastrálnych území v rámci celého
územia Slovenskej republiky, ako aj z rôznych katastrálnych území v rámci mesta L., zdôrazňujúc, že
pokiaľ išlo o kúpnu cenu pozemkov na území hlavného mesta v sume á 102,20 eura/m2, túto neurčil na
základe ním objednaného znaleckého posudku.

33. Žalovaný mal za to, že R. pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností v znaleckom posudku
č. XX/XXXX postupovala konzistentne, pričom riadne a odborne zdôvodnila použitie jednotlivých
koeficientov, na rozdiel od znalcov oslovených žalobcom; v ich postupe videl žalovaný snahu žalobcu
dopracovať sa, za použitia širokej škály hodnôt koeficientov, k cene nehnuteľností, ktorú subjektívne
hodnotil ako primeranú a vhodnú. Uvedené viedlo žalovaného k vysloveniu pochybnosti o objektívnosti

ocenenia nehnuteľností týmito znaleckými posudkami. V odvolaní popísal, akým spôsobom konajúci
súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, keďže žalobcovi neprípustne priznal žalobný nárok
vychádzajúc zo súkromného znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX, a nie zo starších znaleckých
posudkov vypracovaných počas vyvlastňovacieho konania; žalobca pritom svoj nárok evidentne kreovalpráve na základe týchto znaleckých posudkov a súkromný znalecký posudok využil len ako podporný
dôkaz. Tvrdenie žalobcu o jeho údajnom slabšom postavení v spore považoval žalovaný za irelevantné,
nakoľko, s ohľadom na charakter sporu, ako aj na výšku náhrady, ktorú obdržal vo vyvlastňovacom

konaní, mohol žalobca využiť všetky dostupné prostriedky procesného útoku. Žalovaný zotrval i na
námietke nepoužiteľnosti listinných dôkazov - kúpnych zmlúv z iných katastrálnych území ako boli
vyvlastňované pozemky, keďže z nich nebolo možné zistiť úvahy vedúce k stanoveniu príslušnej kúpnej
ceny. V tomto smere osobitne podotkol, že pokiaľ išlo o jednotkové ceny pozemkov nachádzajúcich
sa v katastrálnom území Nivy, tieto nemohli byť predmetom porovnania najmä pre celkovo vyššiu

cenu nehnuteľností v tomto katastrálnom území oproti nehnuteľnostiam v katastrálnom území J. L.; v
Bratislavskom kraji pritom nemožno predpokladať konštantnú cenu pozemkov, keďže i v prípade inzercií
realít badať rozptyl cien medzi jednotlivými mestskými časťami. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal i na
tvrdenia znalkyne A.. R. D. prednesené v rámci jej výsluchu v prejednávanej veci, ako i v inom konaní
vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 25C/13/2017, k čomu predložil i zápisnicu z pojednávania
zo dňa 09.09.2019. Žalovaný súčasne predložil i znalecké posudky vypracované spoločnosťou Ú.

- F., C..R.. Č.. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX, obhajujúc pritom správnosť znaleckého posudku R. Č..
XX/XXXX, ako i odborného stanoviska R. Č.. XX/XXXX, na ktoré mal podľa jeho mienky súd prvej
inštancie prihliadať. Pripustenie, resp. vykonanie tohto dôkazu by pritom viedlo k naplneniu zásady
formálnejpravdy,najmäpokiaľižalobcavkonanípredložilpočetnédôkazypouplynutílehotysudcovskej
koncentrácie konania, a tieto súd prvej inštancie neodmietol a pri svojom rozhodovaní na nich prihliadal,

čím porušil zásadu rovnosti zbraní. Primárnym účelom odborného stanoviska R. Č.. XX/XXXX pritom
nebolo potvrdenie správnosti záverov znaleckého posudku R. Č.. XX/XXXX, ale vykonanie rozboru
pochybení v znaleckých posudkoch predložených žalobcom, vrátane súkromného znaleckého posudku
A.. Y. Č.. XXX/XXXX. Tým, že odborné stanovisko vypracoval znalec, zapísaný v zozname znalcov, má
toto podobné vlastnosti ako znalecký posudok podľa § 209 C.s.p. Pokiaľ išlo o použitie hodnoty 1,80

ako koeficientu povyšujúcich faktorov zo strany znalca A.. Y., žalovaný sa nestotožnil s tým, že by v
danom prípade išlo o odbornú aplikáciu výšky koeficienta povyšujúceho faktora, ktorý by zohľadňoval
charakteristiku vyvlastňovaných pozemkov, poukazujúc pritom opätovne na výpoveď znalkyne A.. R. D..
PokiaľR.použilakoeficientvrovnakejhodnote(1,80)vinýchposudkoch,aplikovalahopriohodnocovaní
pozemkov vo vzdialenom a charakteristicky inom katastrálnom území, ktoré nemožno porovnávať s

územím, v ktorom sa nachádzali pozemky žalobcu.

34. Žalovaný zotrval i na dôvodnosti nariadenia znaleckého dokazovania prostredníctvom Ú. R. A. Ž.
N. Y. Ž. v odvolacom konaní, považujúc námietky žalobcu v tomto smere za irelevantné; navrhované
dokazovanie podľa neho vyrieši otázku oprávnenosti nároku žalobcu a môže tiež vyústiť do určenia

primeranej náhrady za vyvlastnenie. V tomto smere žalovaný poprel, že by konajúci súd už disponoval
znaleckým posudkom vypracovaným ústavom, keďže znalecký posudok R. Č.. XX/XXXX vyhodnotil
súd prvej inštancie pre absenciu doložky v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p. ako listinný dôkaz. A napokon
za irelevantné považoval žalovaný i námietky žalobcu týkajúce sa obsahu predložených novinových
článkov, ktorými mienil preukazovať jeho nedobromyseľnosť; predmetom sporu totiž malo byť, okrem

iného, i skúmanie osoby žalobcu ako vyvlastňovaného subjektu, a preto tieto nepochybne majú väzbu
na predmet konania.

35. V reakcii na vyššie uvedené, žalobca v odvolacej duplike konštatoval, že žalovaný neuviedol žiadne
argumenty, ktorými by spochybnil jeho skutkové tvrdenia a argumenty. Zotrval na tom, že napadnutý

rozsudok je vecne správny, vychádza z dôkladne zisteného skutkového stavu, ktorý konajúci súd
dôsledne vyhodnotil a následne tento presvedčivo právne posúdil. Žalobca zdôraznil, že i keď námietky
proti znaleckému posudku R. Č.. XX/XXXX, ako i odbornému stanovisku R. Č.. XX/XXXX podložil vždy
relevantnými dôkazmi, na rozdiel od žalovaného, za ktorého prevzala rolu podávania námietok R.,
čím sa de facto spor preniesol na spor medzi žalobcom a R., podstata sporu sa neodvíjala len od

znaleckých posudkov, keď dôvodnosť jeho žaloby preukazovali i iné listinné dôkazy. V tomto smere
upriamilpozornosťnato,žesámžalovanýakceptovalkúpnucenuá102,20eura/m2,uvedenúvkúpnych
zmluvách, na základe ktorých odkúpil desiatky pozemkov v bezprostrednej blízkosti jeho pozemkov,
pričom nedokázal vysvetliť svoje tvrdenia o rozdielnosti cien, resp. o ich podhodnotení v prípade
pozemkov umiestnených v katastrálnom území J. L.. Pritom východisková cena pre všetky pozemky

v L. (á 66,39 eura/m2) bola totožná, bez rozdielu katastrálneho územia, pozemky v katastrálnych
územiach J. L. a X. boli dotknuté jednou a tou istou líniovou stavbou, vzťahovalo sa na nich to isté
územné rozhodnutie, mali obdobnú charakteristiku, pričom i renomované realitné portály nerozdeľovali
pozemky na katastre a brali celé územie ako jeden obvod Bratislava II. Žalobca poukázal i na pozemkyodkúpené žalovaným v území F.A. - Š., ktoré sú svojou polohou, pozíciou, či umiestnením charakterovo
horšie ako vyvlastnené pozemky v území P. H. R. L., a v porovnaní s ktorými potom tieto boli
značne podhodnotené; na všetky tieto skutočnosti súd prvej inštancie podľa jeho mienky prihliadal. V

ďalšom zotrval na už prezentovanej argumentácii týkajúcej sa uvedenia nesprávnej hodnoty koeficientov
povyšujúceho faktora v ním predložených znaleckých posudkoch, porušenia zásady rovnosti zbraní,
jeho nedobromyseľnosti pri nadobúdaní nehnuteľností, ako aj pripustenia relevantnosti odborného
stanoviska R. Č.. XX/XXXX. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný navrhol nariadiť znalecké dokazovanie
znaleckým ústavom, žalobca poukázal na to, že svoj návrh podložil ustanovením § 207 C.s.p., a nie §

209 ods. 2 C.s.p.

36. Podľa mienky žalobcu mohol žalovaný založiť tie dôkazy, ktoré predložil spolu s odvolacou replikou,
a to zápisnicu z konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava IV, pod sp. zn. 25C/13/2017, a
znalecké posudky vypracované spoločnosťou Ú. - F., C..R.. č. XXX/XXXX C. Č.. XXX/XXXX, kedykoľvek
počas konania na súde prvej inštancie, a preto tieto predstavujú nové dôkazy, na ktoré by nemal

odvolací súd prihliadať. Z opatrnosti, najmä vo vzťahu k výpovedi znalca R. v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25C/13/2017, žalobca uviedol, že znalec nezodpovedal dôvody
vedúce k rozdielnemu využívaniu koeficienta povyšujúcich faktorov, resp. i iných faktorov pri hodnotení
pozemkov v rámci tej istej líniovej stavby; sám pritom nepovažoval za rozporné, pokiaľ rôzni znalci pri
stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov aplikujú rozdielne koeficienty, nakoľko každý znalec pristupuje

k oceneniu pozemkov podľa vlastného uváženia, čo napokon predpokladá i vyhláška č. 492/2004 Z.z.
Uzavrel,žežalovanývkonaníneposkytoltakévyjadreniaanáslednetietonepodložiltakýmirelevantnými
dôkazmi, ktorými by vyvrátil opodstatnenosť žalobného nároku.

37. Žalovaný vo vyjadrení k odvolacej duplike žalobcu zo dňa 02.08.2021 v prvom rade odkázal na

svoje predchádzajúce písomné podania a vyjadrenia, na ktorých dôvodnosti zotrval. Zásadne odmietol
tvrdenie žalobcu, že by R. aktívne prevzala rolu žalovaného v spore len preto, že v rámci prostriedkov
procesnej obrany používal na podporu svojich skutkových tvrdení vyjadrenia okruhu odborníkov a
znalcovzjejradov,ktorénašliopodstatnenievznaleckýchposudkochastanoviskáchR..Ovypracovanie
odborných stanovísk požiadal R. primárne z dôvodu, že táto už bola v danej problematike zorientovaná a

dlhodobo sa jej venovala na vysokej úrovni. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom prezentovaným názorom,
podľa ktorého nejde o spor založený výlučne na znaleckých posudkoch, keďže práve na ich základe
žalobca vyvodzoval a vyčíslil nárok uplatňovaný žalobou, z dôvodu ktorého potom vyvstala i potreba
tieto posudky dôsledne analyzovať. Znalecké posudky žalobcu pritom vykazovali zásadné metodické
vady, čo napokon konštatovali znalci R., a preto nešlo výlučne len o jeho subjektívny názor tak ako

namietal žalobca.

38. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie presadzoval porovnávanie rôznorodých pozemkov
určených na výstavbu líniových stavieb, umiestnených tak v regióne L., ako aj v iných častiach
Slovenskejrepubliky,ktorúargumentáciusináslednenesprávneosvojilisúdprvejinštancie.Sozreteľom

na tieto skutočnosti preto založil do súdneho spisu podľa neho mimoriadne zásadné, novo získané
dôkazy, ktorými nedisponoval v konaní pred súdom prvej inštancie a žiadal na nich prihliadať, nakoľko
nimi preukazoval, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Konkrétne išlo o znalecký posudok vypracovaný Ú. R.G. A. Ž. N. Y. Ž. Č.. XXX/XXXX (ďalej
aj „znalecký posudok Ú.R. Ž. Č.. XXX/XXXX“), doručený mu dňa 21.09.2020, znalecké posudky

vypracované znalcom A.. D. L. Č.. XX/XXXX, spolu s doplnením č. 1, doručené mu dňa 20.11.2020
a č. XX/XXXX, doručený dňa 04.12.2020, a znalecký posudok vypracovaný znalkyňou A.. C. H.M.
Č.. XX/XXXX, ktorý obdržal dňa 15.08.2020. Dôvodil, že Ú. R. A.A. Ž. N. Y. Ž. vypracoval znalecký
posudok č. XXX/XXXX na základe rozhodnutia súdu v obdobnom konaní, v ktorom si žalobca voči nemu
uplatnil nárok na doplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie pozemkov, umiestnených v katastrálnom

území E., pre účely výstavby projektu G.; znalecký ústav v ňom pritom stanovil jednotkovú všeobecnú
hodnotu oceňovaných pozemkov v sume á 62,14 eura/m2. Vzhľadom na to, že lokalita katastrálneho
územia E. je na realitnom trhu atraktívnejšia oproti lokalite vyvlastňovaných pozemkov, považoval takto
stanovenú jednotkovú cenu za dôkaz negujúci žalobcove tvrdenia o podhodnotení jeho pozemkov.
V tejto súvislosti žalovaný podotkol, že znalecký posudok Ú. Ž. Č.. XXX/XXXX vypracoval znalecký

ústav, ktorému Civilný sporový poriadok poskytuje v rámci znaleckého dokazovania privilegované
postavenie. Pokiaľ išlo o znalecké posudky vypracované A.. D. L. tieto mali charakter „kontrolného“
znaleckého posudku v inom, obdobnom konaní, v ktorom žalobca od neho rovnako žiadal doplatenie
vyššej náhrady za pozemky vyvlastnené v katastrálnych územiach J. L. (Č.. XX/XXXX v znení jehodoplnenia č. 1 s jednotkovou všeobecnou hodnotou v sume á 66,88 eura/m2) a R.Ý. E. (Č.. XX/XXXX
s jednotkovými všeobecnými hodnotami pozemkov v sumách á 68,20 eura/m2 a á 67,87 eura/m2).
Znalecké posudky vypracoval súdom ustanovený, vo veci nezaiteresovaný znalec, pričom osobitne

v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorého predmetom boli pozemky bezprostredne susediace s
pozemkami žalobcu, znalec použil porovnávaciu metódu, v rámci ktorej pracoval i s vyššími kúpnymi
cenami v sume á 85,18 eura/m2, čo po navýšení zákonným koeficientom zodpovedalo sume á 102,22
eura/m2. Pokiaľ išlo o znalecký posudok A.. C. H. Č.. XX/XXXX tento znalkyňa vypracovala na
základe jeho objednávky do obdobného konania, v ktorom si iný žalobca uplatnil nárok na doplatenie

náhrady za vyvlastnenie pozemkov v katastrálnom území J. L., s podobnou charakteristikou. Znalkyňa
v predmetnom znaleckom posudku stanovila jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemkov v sume á
76,13 eura/m2. Žalovaný mal za to, že všetky ním novo predložené znalecké posudky preukazujú, že
jednotkové všeobecné hodnoty pozemkov stanovené v znaleckých posudkoch žalobcu boli extrémne
nadhodnotené, a to vzhľadom k typu nehnuteľnosti, ich polohe a tiež súčasnému i budúcemu využitiu;
všetky zároveň osvedčovali aktuálnosť jeho návrhu na vykonanie dokazovania znaleckým ústavom, a

to najmä za účelom odstránenia existujúcich rozporov znalcov. V rámci znaleckého dokazovania bude
pritom potrebné sa zaoberať i hodnotami objektivizačných koeficientov, keďže tieto majú nepochybne
vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu posudzovaných pozemkov. Pre prípad, že by odvolací súd
považoval takéto dokazovanie za nehospodárne, resp. neaktuálne, navrhol nariadenie znaleckého
dokazovania v zmysle § 207 ods. 1 C.s.p.

39. Žalovaný ďalej uviedol, že z predložených znaleckých posudkov vyplýva, že sa nesnažil
podhodnocovať ceny pozemkov dotknutých výstavbou projektu G.. Pokiaľ v tomto smere žalobca
poukazoval na kúpnu cenu pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území X. v sume á 133 eur/m2,
ako i á 186 eur/m2, tieto mali podľa žalovaného inú charakteristiku, omnoho vyššiu bonitu a následne

i hodnotu, než pozemky v katastrálnom území J. L., a preto považoval ich vzájomné porovnávanie za
neprípustné. Žalovaný sa vyjadril i k predloženej zápisnici z výsluchu znalca R. v konaní Okresného
súdu Bratislava IV pod sp. zn. 25C/13/2017, pomocou ktorej len aktívne využíval prostriedky procesnej
obrany.

40. Žalovaný zotrval i na existencii dôvodov pre upustenie od plnej kompenzácie žalobcu pre jeho
nedobromyseľnosť pri nadobúdaní pozemkov, ktoré boli následne vyvlastnené, majúc za to, že túto
možno vyvodiť z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, odbor
kriminálnejpolíciezodňa20.12.2018,ČVS:S.-XXX/X-Y.-L.-XXXX,vovecivyšetrovaniazločinupodvodu
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len

„Trestný zákon“) k § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona v časti dokonaného a v časti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a zločinu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona k § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „uznesenie o začatí
trestného stíhania“), ktoré pripojil; podotkol, že predmetné uznesenie nemohol predložiť skôr, nakoľko ho
v anonymizovanej podobe obdržal až dňa 02.06.2020. I keď pre prípad vyvlastnenia je nutné zohľadniť

vzťah žalobcu ako vlastníka k vyvlastneným nehnuteľnostiam, resp. to, že o vlastnícke právo k nim
prišiel proti svojej vôli, práve uznesenie o začatí trestného stíhania zakladá záver, že žalobca dotknuté
pozemky skupoval účelovo a podvodne, so zrejmou vedomosťou, že budú vyvlastnené, resp. odkúpené
žalovaným na účely realizácie projektu G.; tým podľa mienky žalovaného žalobca de facto neprišiel o
svoje vlastnícke právo proti svojej vôli. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že judikatúra ESĽP

pripúšťa vo výnimočných prípadoch i poskytnutie nižšej náhrady, ako je náhrada v plnej výške trhovej
ceny vyvlastneného majetku, a to práve z dôvodu nedobromyseľnosti žalobcu. Žalobca na základe
jemu dostupných informácií o trase, po ktorej povedú líniové stavby, systematicky vykupoval pozemky
v príslušných lokalitách od osôb, ktoré o predmetnom projekte nemali vedomosť, a teda nadobudol
pozemky dotknuté výstavbou projektu G. systematickým, úmyselným a protiprávnym konaním; táto

okolnosť potom vylučuje akékoľvek vyváženie údajnej ujmy potenciálne vzniknutej vyvlastnením jeho
pozemkov.

41. Žalobca v reakcii vo vyjadrení zo dňa 23.03.2022 podotkol, že ostatné vyjadrenie, v ktorom žalovaný
len zopakoval tvrdenia prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie, ako i v odvolaní, predložil po

viac ako 18-tich mesiacoch od uplynutia lehoty na podanie odvolania, z dôvodu ktorého navrhol, aby na
neho, ako i na pripojené prílohy, odvolací súd neprihliadal. Mal za to, že žalovaným predložené znalecké
posudky nemožno označiť za „novoty“ v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku,
keďže o ich vykonaní v iných súdnych konaniach mal žalovaný vedomosť, a preto pokiaľ ich mienilpredložiť i v prebiehajúcom spore, mal svoj úmysel vopred konajúcemu súdu, resp. odvolaciemu súdu
oznámiť. Napokon, žalovanému nič nebránilo, aby založil do súdneho spisu i ním objednaný súkromný
znalecký posudok. Podľa mienky žalobcu žalovaným novo založené dôkazy nemali žiadnu relevantnú

výpovednú hodnotu a žalovaný nimi len preukazoval snahu predlžovať súdne konanie.

42. Pokiaľ išlo o uznesenie o začatí trestného stíhania, ktorým žalovaný disponoval už odo dňa
02.06.2020, žalobca zdôraznil, že samotné začatie trestného stíhania nemožno považovať za dôkaz
preukazujúci akékoľvek skutočnosti v prejednávanej veci, ani v inom súdnom konaní; samotnú trestnú

veci pritom označil za účelovo vedenú a ničím nepodloženú. Zverejnenie uznesenia o začatí trestného
stíhania považoval za porušenie jeho práv, čo konštatoval napokon i Úrad inšpekčnej kontroly, útvar
kontroly, L., č.j. N.-F.-S.-XX-XXX/XXXX/K.

43. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie(§383C.s.p.)dospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné.Odvolacísúdrozsudok
verejne vyhlásil dňa 28.04.2022 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

44. Podľa § 111 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa

náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej
ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje
cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej
kvalite.

45. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o
náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume
zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. 23) S požiadavkou na vyššiu náhradu za
vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči
stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o

vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie
vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
vyvlastnení stavebníkovi.

46. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi

odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi
a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalovaný výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní zo dňa
30.12.2019; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych
skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne
podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd

sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany,
ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom
vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej
argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne
uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.

47. Pokiaľ išlo ďalšie skutočnosti, ako i dôkazy, ktoré žalovaný uvádzal, a v prípade dôkazov predkladal,
v následných vyjadreniach (v odvolacej replike, vo vyjadrení k odvolacej duplike žalobcu zo dňa
02.08.2021), na tieto nemohol odvolací súd prihliadať v zmysle § 365 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého možno
odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (k tomu aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 90/2019); tá
žalovanému uplynula dňa 02.01.2020, keď napadnutý rozsudok bol doručený jeho právnemu zástupcovi
dňa 17.12.2019. Odvolací súd sa pritom nemohol stotožniť ani s argumentáciou žalovaného ohľadne
pripustenia novo predložených dôkazov (tvoriacich prílohu odvolacej repliky a vyjadrenia k odvolacej
duplike) v zmysle § 366 písm. c) a d) C.s.p. Vychádzajúc z výslovnej dikcie predmetného zákonného

ustanovenia je zrejmé, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré odvolateľ v konaní
pred súdom prvej inštancie nepoužil, možno za splnenia stanovených podmienok uplatniť len pri podaní
odvolania, t.j. v jeho obsahovom rámci, nie však v rámci následných vyjadrení odvolateľa; pripustením
výkladu prezentovaného žalovaným by tak došlo k neprípustnému „predlžovaniu“ lehoty na uplatnenienových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré odvolateľ nevyužil, i po uplynutí lehoty
na podanie odvolania.

48. Posudzujúc obsah odvolania, žalovaný v ňom vo veľkej miere zotrval na svojich tvrdeniach
z prvoinštančného konania, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
dostatočne a presvedčivo vysporiadal, pričom v ďalšom, okrem nedostatkov v procesnom postupe
konajúceho súdu, vytýkal nesprávnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel primárne vo
väzbe na obsah znaleckých posudkov z vyvlastňovacieho konania, na súkromný znalecký posudok A..

Y. Č.. XXX/XXXX, ako i na ďalšie listinné dôkazy (kúpne zmluvy za iné vyvlastnené pozemky), považujúc
žalobcov nárok na doplatok náhrady za vyvlastnené pozemky vo výške žalovanej istiny za nedôvodný.

49.Odvolacísúdsavprvomradenestotožnilstvrdenímžalovanéhoomodifikovanížalobouuplatneného
nároku konajúcim súdom ako nároku vyplývajúceho zo súkromného znaleckého posudku A.. Y. Č..
XXX/XXXX, a nie zo znaleckých posudkov IX.. A. Č. Č.. X/XXXX C. Č.. XX/XXXX. Vychádzajúc

z obsahu žaloby je evidentné, že žalobca svoje skutkové tvrdenia založil na tom, že nesúhlasil s
náhradou priznanou mu za vyvlastnené pozemky vo vyvlastňovacom konaní pred Okresným úradom
Bratislava, považujúc ju za neprimeranú, pričom na preukázanie tejto neprimeranosti sa odvolával na
všeobecnú hodnotu pozemkov určenú znalcom A.. A. Č. Y. B. J. Č.. X/XXXX C. Č.. XX/XXXX, vyčísľujúc
požadovanú náhradu ako rozdiel medzi sumou priznanou mu vo vyvlastňovacom konaní (430.070,32

eura) a sumou určenou predmetnými znaleckými posudkami (607.178,27 eura). Žalobca sa tak pri
osvedčovaní oprávnenosti svojho nároku odvolával na znalecké posudky, ktoré založil do súdneho
spisu, a keďže tieto mali len povahu listinných dôkazov, opodstatnenosť svojho nároku zdôrazňoval
obsahom súkromného znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX, stanovujúceho vyššiu jednotkovú
všeobecnú hodnotu vyvlastňovaných pozemkov (v sume á 100,18 eura/m2). Žalobca, i po vypracovaní

predmetného súkromného znaleckého posudku, tento nepoužil ako podklad pre vyčíslenie výšky
požadovanej náhrady, keď túto naďalej odvodzoval od všeobecnej hodnoty vyvlastnených nehnuteľností
určenej v pôvodných posudkoch A.. A. Č., čo napokon rešpektoval i súd prvej inštancie (viď bod
41. odôvodnenia napadnutého rozsudku), keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú
a dôkazne preukázanú sumu 177.107,95 eura. Konajúci súd podľa mienky odvolacieho súdu nijako

nepochybil, keď pri meritórnom rozhodovaní uznal súkromný znalecký posudok A.. Y. Č.. XXX/XXXX
za jeden z rozhodujúcich dôkazov, ktorý v spojení i s ďalšími listinnými dôkazmi, podporoval žalobcom
tvrdenú neprimeranosť poskytnutej náhrady za vyvlastnené pozemky, akceptujúc súčasne, že žalobca
i po predložení súkromného znaleckého posudku nepožadoval vyššiu náhradu, čo napokon vyjadril i v
odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 38., 40. a 41.; myšlienkové úvahy súdu prvej inštancie a

ním prijaté závery tak nijako nevybočili z medzí žalobcom podanej žaloby (návrhu).

50. Pokiaľ v tejto súvislosti konajúci súd zdôraznil, že žalovaný kvalifikovaným spôsobom nespochybnil
súkromný znalecký posudok A.. Y. Č.. XXX/XXXX, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v
priebehu celého konania nenamietal formálne nedostatky tohto kľúčového dôkazného prostriedku,

predstavujúceho zároveň výsledok špecializovanej odbornej činnosti v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, keďže sa sústredil primárne na obhajobu znaleckého posudku
R. č. XX/XXXX a na preukázanie nedostatkov znaleckých posudkov A.. A. Č. Č.. X/XXXX C. Č.. XX/
XXXX, čo napokon vyplýva nielen z jeho písomných vyjadrení, ale i z ústnych prednesov jeho právneho
zástupcu. Súkromný znalecký posudok A.. Y. Č.. XXX/XXXX pritom relevantne nespochybňovala ani

výpoveď znalkyne A.. R. D.U., príp. odborné stanovisko R. Č.. XX/XXXX, na ktoré konajúci súd
neprihliadal z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania. Znalkyňa sa pritom v súvislosti so
súkromným znaleckým posudkom A.. Y. Č.. XXX/XXXX obmedzila len na z jej pohľadu neadekvátne
určenie hodnoty koeficienta povyšujúcich faktorov (1,80), oproti tej, stanovenej v znaleckom posudku
R. Č.. XX/XXXX (1,10). Odhliadnuc od toho, že označený posudok R. mal na rozdiel od súkromného

znaleckého posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX, charakter len listinného dôkazu, znalkyňa v ňom (ako i vo
svojej výpovedi) len vyjadrila svoj názor, resp. názor R., ohľadne určitej hodnoty koeficienta povyšujúcich
faktorov, nepovažujúc pritom za pochybenie, pokiaľ znalec priradil tomuto koeficientu inú, i vyššiu
hladinu, pohybujúcu sa v rámci vyhláškou č. 492/2004 Z.z. stanovenej hranice. Hodno uviesť, že
R., rovnako ako i znalec A.. Y., pri úvahe o konkrétnej hodnote koeficienta povyšujúcich faktorov

zohľadnili tak existenciu právoplatného územného rozhodnutia, ako i to, že pozemky boli určené na
vyššie využitie, než na aké slúžili, ktorú skutočnosť však R. následne nepretavila do odôvodnenia
znaleckého posudku, keďže pri uvedenom koeficiente uviedla nesprávne „nevyskytuje sa“; túto okolnosť
označila znalkyňa A.. R. D. síce len za formálnu chybu, avšak podľa mienky odvolacieho súdu tátospôsobuje nepreskúmateľnosť posudku R. v tejto časti. Znalkyňa, rovnako ako ani žalovaný, v ďalšom
nevytkli, že by súkromný znalecký posudok A.. Y. Č.. XXX/XXXX nespĺňal metodické, príp. formálne
náležitosti kladené právnymi predpismi na znalecký posudok, keď prípadné rozdielnosti v určení

konkrétneho koeficientu mali vychádzať z rozdielneho pohľadu znalcov na nehnuteľnosti, s ktorými
sa bežne neobchodovalo. Treba pritom podotknúť, že porovnávajúc hodnoty i ostatných koeficientov
potrebných pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov použitých v znaleckom posudku R. č. XX/XXXX
a v súkromnom znaleckom posudku A.. Y. Č.. XXX/XXXX, je zrejmé, že tieto sú totožné pokiaľ ide o
koeficient intenzity využitia (0,9), obchodnej a priemyselnej polohy (0,9), technickej infraštruktúry (1,00)

a redukujúcich faktorov (1,00), pričom sa mierne líšia pri koeficiente všeobecnej situácie (1,15 u B. Č..
XXX/XXXX a 1,3 u B. R. Č.. XX/XXXX) a dopravných vzťahov (0,9 u B. Č.. XXX/XXXX a 0,85 u B. R. Č..
XX/XXXX). Odvolací súd je toho názoru, že bolo v plnej kompetencii príslušného znalca uviesť odlišnú
hodnotu príslušného koeficienta ako uviedla R. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, pokiaľ jeho použitie
primerane odôvodnil a pri ustálení jeho konkrétnej výšky nevybočil z rozpätia stanoveného vyhláškou č.
492/2004 Z.z.; taký nedostatok (príp. i iný) súd prvej inštancie u súkromného znaleckého posudku A..

Y. Č.. XXX/XXXX nezistil a žalovaný nenamietal.

51. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ žalovaný mienil v konaní pred súdom prvej inštancie
spochybňovať závery, ku ktorým dospel A.. Y. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, bolo jeho
povinnosťou tvrdiť a následne i včas predložiť ku svojim tvrdeniam procesne relevantné dôkazné

prostriedky spochybňujúce odborné závery znalca. Žalovaného ako stranu sporu totiž zaťažuje dôkazné
bremeno pre každé tvrdenie súvisiace s následnou rozhodovacou činnosťou konajúceho súdu, a
preto nebolo postačujúce, keď len vznášal výhrady voči znaleckým posudkom z vyvlastňovacieho
konania, bez toho, aby tieto špecifikoval uvádzaním konkrétnych nedostatkov (s výnimkou koeficienta
povyšujúcich faktorov) i v súvislosti so súkromným znaleckým posudkom A.. Y. Č.. XXX/XXXX, a tak

vyvrátil alebo minimálne spochybnil závery, ku ktorým dospel znalec (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Sžd 4/2014, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR
č. 10/2015, pod číslom 102). Pokiaľ sa v tomto smere žalovaný odvolával na znalecký posudok R. Č..
XX/XXXX, majúc za to, že sa v ňom STU vyčerpávajúco zaoberala rozdielmi v hodnotách koeficientov v
skoršie použitých znaleckých posudkoch (Ú.-F., C..R.. Č.. XXX/XXXX, A.. Č. Č..X/XXXX C. Č.. XX/XXXX

a R. M.X. C. B. Ú., C..R.. Ž. Č.. X/XXXX), ktoré závery možno aplikovať i na súkromný znalecký posudok
A.. Y. Č.. XXX/XXXX, odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. R. v predmetnom posudku
konštatovala, že R. M.X. C. B. Ú., C..R.. Ž. vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX nad rámec svojich
odborných kompetencií, a preto na neho nemožno prihliadať. Následne, venujúc sa zvyšným znaleckým
posudkom, R. uviedla, že znalci 1/ primerane zdôvodnili použitie metódy polohovej diferenciácie, za

súčasného uvedenia dôvodov, pre ktoré vylúčili tak metódu výnosovú, ako aj metódu porovnávaciu,
2/ správne vychádzali z jednotkovej východiskovej hodnoty pozemkov pre L. á 66,39 eura/m2, pričom
3/ i keď zvolené koeficienty polohovej diferenciácie ustálili z intervalu hodnôt koeficientov uvedených
vo vyhláške č. 492/2004 Z.z., bola R. toho názoru (javilo sa jej), že jednotkové všeobecné hodnoty
pozemkov boli s ohľadom na typ nehnuteľnosti, polohu, súčasné a budúce využitie, okolitú zástavbu

a prírodné prekážky obmedzujúce využitie pozemkov, buď podhodnotené (pri B. Č.. XXX/XXXX) alebo
nadhodnotené (B. Č.. X/XXXX C. Č.. XX/XXXX). Vo vzťahu k znaleckému posudku A.. A.na Č. znalecký
ústav R. podotkol, že znalec v ňom zohľadnil i kúpne zmluvy pozemkov v katastrálnom území Vajnory,
uzavretézrejmezaúčelomstavbydiaľnice,ktorévšaknedalkdispozícii(akoprílohuZP).R.vznaleckom
posudkuč.XX/XXXXnezistila,žebyposudkyzvyvlastňovaciehokonanianespĺňalipredpísanéformálne

a metodické náležitosti, práve naopak; súčasne pritom poukázala na rozdielnosti vo výške všeobecnej
hodnoty nehnuteľností, ktoré podľa nej vyplývali z odlišných pohľadov znalcov na ohodnocované
nehnuteľnosti, keď do ich výpočtu vstúpila i veľká miera subjektivity znalcov. Tieto, v prevažnej miere
všeobecné zistenia R., vzťahujúce sa len k znaleckým posudkom z vyvlastňovacieho konania, nemožno
aplikovať na súkromný znalecký posudok A.. Y. Č.. XXX/XXXX, o ktorom znalecký posudok R. Č.. XX/

XXXX, i z dôvodu jeho vypracovania až v priebehu súdneho konania, vôbec nepojednáva; preto možno
súhlasiť s názorom konajúceho súdu, že pokiaľ tento súkromný znalecký posudok žalovaný v priebehu
konania kvalifikovaným spôsobom nespochybnil, možno z neho vychádzať na účely preukázania, že
žalobcovi nebola za vyvlastnené pozemky poskytnutá primeraná náhrada.

52. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, podľa ktorej sa mal súd prvej inštancie
zaoberať odborným stanoviskom R. Č.. XX/XXXX, hoci tento dôkaz predložil po lehote stanovenej v
rámci sudcovskej koncentrácie konania.53. V prvom rade treba uviesť, že ťažiskovým princípom v sporovom procese je prejednací princíp,
ktorý znamená, že súd vytvára skutkový základ konečného rozhodnutia vo veci z úkonov, ktoré plynú
z procesnej aktivity strán sporu. Limitom uplatňovania prejednacieho princípu je koncentrácia konania,

a to jednak zákonná (§ 154 C.s.p.), ako aj sudcovská (§ 153 C.s.p.). Sudcovská koncentrácia konania
v zmysle § 153 C.s.p. stanovuje povinnosť stranám sporu uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. I keď pri posudzovaní použiteľnosti toho ktorého prostriedku
procesnej obrany alebo procesného útoku naďalej ostáva ako prvoradá jeho relevantnosť pre
prejednávanú vec, je evidentné, že ďalším rozhodujúcim kritériom je včasnosť jeho uplatnenia. Ide teda

o určité časové kritérium, ktoré nie je dané exaktnou časovou hranicou, pričom je charakterizované
tým, že úkon uplatnenia procesného prostriedku nemohla strana sporu vykonať skôr, pričom zároveň
konala podľa úvahy súdu rýchlo a hospodárne. Účelom sudcovskej koncentrácie je spor celkovo zrýchliť
a zefektívniť, zabrániť špekulatívnemu postupu strán pri predkladaní nových skutkových tvrdení alebo
návrhov na doplnenie dokazovania v neskoršom štádiu konania.

54. Z obsahu spisu vyplýva, že konajúci súd, využijúc oprávnenie priznané mu procesným kódexom,
stanovil na pojednávaní dňa 13.11.2017 lehotu na predkladanie návrhov na doplnenie dokazovania
do 13.12.2017, ktorú na pojednávaní dňa 23.04.2018 predĺžil do 30.06.2018, v oboch prípadoch
s poučením o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle § 153 C.s.p. Žalovaný predložil odborné
stanovisko R. Č.. XX/XXXX ako súčasť podania zo dňa 26.04.2019, t.j. takmer 10 mesiacov od

uplynutia druhý krát predĺženej lehoty sudcovskej koncentrácie konania, pričom tento, vychádzajúc
zo zadanej znaleckej úlohy, reflektoval len na znalecké posudky z vyvlastňovacieho konania, ktorých
metodický postup vypracovania znalecký ústav R. posudzoval. Odvolací súd má bez akýchkoľvek
pochybností za to, že predmetný dôkaz mohol žalovaný v konaní použiť skôr, ak by konal starostlivo
a hospodárne, a preto konajúci súd nijako nepochybil, pokiaľ na tento dôkaz neprihliadal, odvolávajúc

sa na ustanovenie § 153 C.s.p. a zásadu hospodárnosti konania. Treba zdôrazniť, že koncentráciu
konania uplatňuje príslušný sudca podľa svojej vlastnej úvahy, a teda do jeho výlučnej kompetencie
spadározhodnutie,činaprostriedokprocesnéhoútokualeboprocesnejobrany,ktorýstranasporumohla
predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.
Konajúci súd, zvážiac všetky okolnosti prejednávanej veci, nebol teda povinný prihliadať na žalovaným

predložený odborný posudok R. Č.. XX/XXXX; z rovnakých dôvodov súd prvej inštancie nevyhovel
návrhu žalovaného na vykonanie konfrontácie znalcov (predložený mailom dňa 10.09.2019), a napokon
ani na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania Ú. R. A. Ž. N. Y. Ž. (predložený dňa 24.08.2018).
Za procesnej situácie, keď žalovaný procesne kvalifikovane nespochybnil súkromný znalecký posudok
A.. Y. Č.. XXX/XXXX, nebol dôvod nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie, naviac, pokiaľ taký návrh

žalovaný uplatnil po uplynutí lehoty v rámci sudcovskej koncentrácie konania. S uvedeným záverom sa
možno plne stotožniť i pre účely dokazovania navrhovaného žalovaným v odvolacom konaní. Odvolací
súd pritom zdôrazňuje, že žalovaný, majúc vedomosť, že jedinou spornou otázkou tohto konania bola
výška náhrady za vyvlastnenie, určená viacerými znaleckými posudkami v rôznej hodnote, nevyužil
dobu poskytnutú konajúcim súdom na predkladanie návrhov na doplnenie dokazovania, keď tieto návrhy

predkladal po uplynutí lehoty v rámci sudcovskej koncentrácie konania, čo zohľadnil i odvolací súd,
nevidiac za daného stavu súčasne potrebu doplnenia dokazovania.

55. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný namietal, že konajúci súd neprípustne a v rozpore s princípom
rovnosti strán sporu, prihliadal na žalobcom predložené listinné dôkazy (kúpne zmluvy na č.l. 439-452

a č.l. 461-486), hoci tieto predložil rovnako po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie konania,
odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie zdôvodnil svoj procesný postup poukazom na
komplikovanosť spôsobu nachádzania a vyhľadávania predmetných kúpnych zmlúv cez webovú stránku
žalovaného; takto poskytnuté zdôvodnenie považoval za akceptovateľné, nenarušujúce rovnosť strán
v konaní.

56. Správnosti úvahe konajúceho súdu o neprimeranosti výšky poskytnutej náhrady za vyvlastnené
pozemky, okrem už zmieneného súkromného znaleckého posudku IX.. Y. Č.. XXX/XXXX, nasvedčujú i
žalobcom predložené kúpne zmluvy vzťahujúce sa k pozemkom v susedstve vyvlastnených pozemkov,
v katastrálnom území J. L.; tieto žalovaný odkúpil v prevažnej miere za kúpnu cenu á 102,20 eura/

m2, pričom jej výšku nevedel relevantným spôsobom zdôvodniť, keď len odkazoval na to, že kúpnej
zmluvy uzatváralo predchádzajúce vedenie. Vzhľadom na to, že išlo o pozemky rovnakého druhu, v
rovnakej lokalite, na ktoré sa vzťahovalo to isté územné rozhodnutie, a teda boli dotknuté tou istou
líniovou stavbou, konajúci súd nepochybil, pokiaľ na tieto kúpne zmluvy a na v nich uvedené cenovéhladiny prihliadal, majúc za to, že tieto odzrkadľovali trhovú cenu pozemkov v danom mieste a čase.
Za spôsobilý dôkaz možno napokon považovať i kúpne zmluvy, na základe ktorých došlo k výkupu
pozemkov v iných regiónoch Slovenska (F.A.-Š., J., L. L., X.) pre rovnaké účely; tieto dokresľovali obraz

o tom, v akých cenových reláciách sa pohybovali kúpne ceny pozemkov vyvlastňovaných pre potreby
líniových stavieb. Aj v prípade týchto kúpnych zmlúv možno súhlasiť s úvahou konajúceho súdu, že
žalovanýnijakýmlogickýmaprijateľnýmspôsobomnevysvetlildôvodystanovenianeporovnateľnenižšej
jednotkovej ceny vyvlastnených nehnuteľností oproti cenám nehnuteľností v iných mestách, v ktorých
boli v tom čase vo všeobecnosti nižšie ceny za jeden meter štvorcový ako v L., kde sú ceny nehnuteľností

najvyššie v Slovenskej republike, čo je všeobecne známa skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať
(viď i rozsudok Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci sp. zn. 10Co/62/2019). S prihliadnutím i na
tieto žalobcom predložené dôkazy, osobitne na kúpne zmluvy vzťahujúce sa k pozemkom v susedstve
vyvlastnených pozemkov (katastrálne územie J. L.), sa konajúci súd nijako neodklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; v jej zmysle sa totiž primeranosť náhrady
za vyvlastňovanú nehnuteľnosť určuje podľa trhovej ceny, resp. všeobecnej hodnoty pozemku určenej

znaleckým posudkom, za ktorú treba považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom
istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Súkromný znalecký posudok A.. Y. Č.. XXX/
XXXX, ako i kúpne zmluvy predložené žalobcom, vzťahujúce sa najmä k pozemkom v katastrálnom
území J. L., jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti potvrdzujú, že žalovaný vykupoval nehnuteľnosti
na účely postavenia líniovej stavby G. za cenu takmer dvojnásobne vyššiu oproti cene určenej v

znaleckom posudku R. Č.. XX/XXXX, na základe ktorého určil Okresný úrad Bratislava náhradu za
vyvlastnené pozemky.

57. A napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o potrebe upustenia od
kompenzácie žalobcu v plnej výške trhovej ceny vyvlastnených pozemkov, ktorú žalovaný zdôvodňoval

tým, že žalobca mal nadobudnúť pozemky v katastrálnych územiach dotknutých výstavbou diaľnice G.
a rýchlostnej cesty K. nedobromyseľne, keďže tieto systematicky vykupoval od tretích osôb, ktoré o
existencii tohto projektu nemali žiadnu vedomosť; tieto okolnosti nemožno podľa mienky odvolacieho
súdu hodnotiť za dôvody pre zníženie, resp. nepriznanie plnej náhrady za vyvlastnenie pozemkov.

58. V prvom rade treba uviesť, že inštitút vyvlastnenia považuje Ústava Slovenskej republiky za
výnimočný spôsob zásahu do vlastníckeho práva, pri splnení prísne stanovených podmienok, majúcich
kumulatívnu povahu (článok 20, ods. 4 Ústavy SR). Vyvlastnenie, rovnako ako nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je potom možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona
a za primeranú náhradu, za ktorú možno považovať predovšetkým peňažnú náhradu; keďže peňažná

náhrada má reflektovať nielen na verejný záujem na vyvlastnení, ale i na to, že vyvlastnením dochádza k
zásahu do vlastníckeho práva jednotlivca, má byť poskytnutá v primeranej výške. Hoci podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky nemusí byť náhrada za vyvlastnenie poskytnutá v celom rozsahu
trhovej ceny, má v zásade vyvážiť ujmu, ktorá odňatím veci vznikla (k tomu aj nález Ústavného súdu
SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 17/00, vo veci PL. ÚS 37/95). Napokon, ani článok 1 Protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd negarantuje právo na plnohodnotnú náhradu za každých
okolností, keďže legitímne ciele „verejného záujmu“ môžu vyžadovať náhradu v menšej ako trhovej
hodnote(ktomurozhodnutieESĽPvoveciSvätékláštoryv.Grécko,1994,voveciPapachelasv.Grécko,
1999).

59. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, okolnosti, na základe ktorých mal žalobca, podľa ničím
nepotvrdených tvrdení žalovaného, „nekalo“ nadobudnúť vlastnícke právo k vyvlastneným pozemkom,
nemajú charakter výnimočnosti a nemožno ich ani hodnotiť ako tzv. legitímne ciele verejného záujmu,
ktorými sú najmä opatrenia na hospodársku reformu alebo opatrenia navrhnuté na dosiahnutie väčšej
sociálnej spravodlivosti, pri danosti ktorých by prináležala žalobcovi náhrada za vyvlastnené pozemky

v nižšej ako trhovej cene nehnuteľností.

60. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný v odvolaní neuviedol také tvrdenia,
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

61. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
úspech, priznal plný nárok na ich náhradu proti žalovanému, ktorý úspech nemal.62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).