Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/8/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200152
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200152.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu
N.. M. Y., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX F. nad R., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verenej správy domáhal, aby správy súd určil, že
základné právo žalobcu na spravodlivé konanie pred žalovaným vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základné právo žalobcu
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo žalobcu
na odmenu za vykonanú prácu podľa čl. 36 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a právo na udelenie a čerpanie
služobného voľna podľa ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. s nárokom na služobný plat podľa
ust. § 154 ods. 1 zákon č. 35/2019 Z. z. z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. § 154 ods.
4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o finančnej správe“ alebo „zákon č. 35/2019 Z. z.“), konaním
žalovaného - Finančného riaditeľstva SR, sídlo: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žalobcovho
podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 15.2.2021, podané žalobcom
z elektronickej schránky dňa 15.2.2021, ktorým žalobca v súlade s ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019
Z. z. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zákona
č. 35/2019 Z.z. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 15.2.2021 do dňa 26.2.2021 vrátane, z dôvodu
prekážok všeobecného záujmu podľa ust. § 154 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z p o r u š e n
é b o l o a konanie žalovaného v predmetnej veci je
n e z á k o n n é“.

2. Žalobca ďalej žiadal, aby správny súd uložil žalovanému „povinnosť bezodkladne odstrániť
protiprávny stav vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo
dňa 15.2.2021 podané žalobcom so zaručeným elektronickým podpisom z jeho elektronickej schránky
zriadenej na portály ÚPVS dňa 15.2.2021, ktorým žalobca v súlade s ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019
Z. z. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zákon
č. 35/2019 Z. z. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 15.2.2021 do dňa 26.2.2021 vrátane, z dôvodu
prekážok všeobecného záujmu podľa ust. § 154 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z., v evidencii
dochádzky žalobcu vyznačiť odo dňa 15.2.2021 do dňa 26.2.2021 ako prekážky všeobecného záujmu
s nárokom na služobný plat a doplatiť žalobcovi služobný plat za obdobie odo dňa 15.2.2021 do dňa
26.2.2021 vrátane, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 16.3.2021 do zaplatenia“.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy v služobnom pomere
od 1.7.2019 vo funkcii právnik na právnom oddelení na Colnom úrade Banská Bystrica. Žalovaný je
služobným úradom žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha ochrany pred nižšie popísaným
zásahom žalovaného do subjektívnych práv žalobcu na spravodlivé konanie, do práva vlastniť majetok,
do práva na odmenu za vykonanú prácu a do práva na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa
§ 153 ods. 1 Zákona č. 35/2019 s nárokom na služobný plat podľa § 154 ods. 1 zák. č. 35/2019, z
dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 písm. d) zák. č. 35/2019 Z. z., nakoľko
jeho následky trvajú a vzhľadom na nepredvídateľný vývoj medicínskej a právnej situácie v súvislosti s
ochorením COVID 19 bezprostredne hrozí jeho opakovanie. Tvrdil, že sa domáha určenia nezákonnosti
už skončeného zásahu (nevyplatenie časti služobného platu), pretože počas jeho trvania nebolo možné
podať žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité pre náhradu škody.

4. K inému zásahu podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom vo veci vybavenia žalobcovho
podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 15.2.2021 podaného žalobcom
prostredníctvom elektronickej schránky zriadenej na portály ÚPVS do elektronickej podateľne Colného
úradu Banská Bystrica, ktorým žalobca požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný
plat na čas odo dňa 15.2.2021 do 26.2.2021 z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa §
154 ods. 4 písm d). Na riadne podanú žiadosť žalobcu žalovaný odpovedal písomným právnym
úkonom označeným ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna - odpoveď“ zn. 71606/2021 zo dňa
16.2.2021 (doručený žalobcovi dňa 1.3.2021), ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho žiadosť
nemožno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája právne účinky
začatia konania vo veciach služobného pomeru.

5. Žalobca sa domnieva, že vybavenie predmetnej žiadosti žalobcu zo strany žalovaného nespĺňa
tak hmotnoprávne, ani procesno-právne podmienky stanovené zákonom č. 35/2019 Z. z. Namietaný
nesprávny úradný postup žalovaného spočíva podľa žalobcu v tom, že kým žalobca preukázateľne
požiadal o priznanie práva čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat podľa § 153 ods. 1
v spojení s § 154 ods. 1 a § 154 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z., že žalovaný v riadne
začatom konaní nepokračoval. Len listom oznámil, že žiadosť nemožno považovať za žiadosť dourčenú
oprávnenému orgánu. Výsledkom takéhoto postupu žalovaného bol zásah do majetkových práv žalobcu
(čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a práv na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru,
ako aj základného práva žalobcu na odmenu za vykonanú prácu (čl. 36 ods. 1 písm. a) Ústavy SR),
keď bez právneho dôvodu v lehote splatnosti riadne priznaného služobného platu, ktorý bol priznaný
rozhodnutím zo dňa 30. 8. 2019 a zvýšený z dôvodu valorizácie podľa písomného oznámenia zo dňa
27. 01. 2020, v rozpore s § 181 v spojení s ust. § 182 zák. č. 35/2019Z.z. nevyplatil žalobcovi časť
služobného platu, resp. bez právneho dôvodu vykonal neoprávnene zrážky zo služobného platu žalobcu
a to odo dňa 15.2.2021 do 26.2.2021 vrátane. Žalobca poukázal na to, že pri posudzovaní zásahu
do základného práva vlastniť majetok, môže ísť tak o majetok existujúci, ako aj majetkové hodnoty
vrátane pohľadávok, o ktorých žalobca môže tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej, že budú zhmotnené,
resp. konkretizované. Žalobca s poukazom na rozsudky ESĽP vo veci Pine Valley Developments Ltd
a iný v. Írsko a rozsudok Pressos Compania Naviera S.A. a iný v. Belgicko tvrdil, že za majetok možno
považovať aj majetok nadobudnutie ktorého možno legitímne očakávať. Ďalej, že podľa judikatúry
Ústavného súdu SR možnosť porušenia základných práv hmotného charakteru treba posudzovať vždy
vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Žalovaný konal tak, že poprel legitímne očakávania žalobcu na zhmotnenie jeho majetkových očakávaní
vo sfére odmeňovania a porušil tým jeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a
právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu v spojení s porušením základného práva
na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru. V súvislosti s tým poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo/13/2011, z ktorého odcitoval
časť týkajúcu sa otázky, kedy konania vo veciach štátnych zamestnancov spadajú pod ochranu čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Žalobca v časti III. žaloby poukázal na skutočnosť, že jeho práva na legitímne očakávanie, že
žalovaný ako orgán verejnej správy bude postupovať predvídateľným a hlavne legitímnym a čitateľným
spôsobom pri vybavovaní tak jednoduchého podania, akým je žiadosť o priznanie práva na čerpanie
služobného voľna, bolo konaním žalovaného porušené, keď právo na čerpanie služobného voľna
žalobcovi žalovaný bez ukončenia administratívneho procesu nepriznal. Žalobca namietal, že konanie
vo veciach služobného pomeru podľa § 278 a nasl. Zákona č. 35/2019 Z. z. má prísne formálny charakter,

a preto nemožno pripustiť taký výklad ustanovení zákona č. 35/2019 Z. z., podľa ktorého by v prípade
negatívneho stanoviska žalovaného k riadne podanej žiadosti postačovalo jej formálne zamietnutie bez
riadneho procesného postupu stanoveného zákonom a odôvodneného rozhodnutia. Žalobca konanie vo
veciach služobného pomeru riadne začal dňa 15.2.2021 podaním žiadosti o priznanie nároku čerpanie
služobného voľna, ktorú podal elektronicky a nikdy nevzal späť. Akékoľvek neformálne vybavenie riadne
podanej žiadosti o priznanie práva na čerpanie služobného voľna vo forme jej bezdôvodného odmietnutia
nemá vo verejnoprávnych vzťahoch oporu a nemôže reálne vyvolať žiadne právne účinky. Konanie
žalovaného je tak z pohľadu žalobcu zmätočné a žalobcovi v príčinnej súvislosti s tým, vznikla škoda, keď
žalovaný žalovaný bez právneho dôvodu vykonal neoprávnene zrážky zo služobného platu od 15.2.2021
do 26.2.2021 vrátane. V príčinnej súvislosti s konaním žalovaného vznikla žalobcovi závažná ujma,
nakoľko žalobcova žiadosť o služobné voľno s nárokom na služobný plat nebola legitímnym spôsobom
vybavená, v dôsledku čoho bol žalobca nútený požiadať dňa 5.3.2021 o pandemické nemocenské.
Žalobca uviedol, že nesprávny úradný postup zo strany žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia predmetnej veci, nemožno pripustiť taký výklad zák. č. 35/2019 Z. z. Konanie vo veci
služobného pomeru bolo riadne začaté podaním žiadosti o priznanie nároku na čerpanie služobného
voľna, ktorú žalobca podal elektronicky prostredníctvom portálu ÚPVS do elektronickej podateľne
žalovaného dňa 15.2.2021, pričom túto žiadosť nikdy nezobral späť.

7. Žalobca v žalobe uviedol, že z hľadiska procesnej ekonómie podľa § 132 ods. 1 SSP žiada,
aby správny súd v rámci konania posúdil prejudiciálnu otázku, a to či rozhodnutie žalovaného zn.
36618/2021 zo dňa 26.1.2021, ktorým žalovaný neprávoplatne zamietol žiadosť žalobcu o udelenie
služobného voľna zo dňa 25.1.2021, avšak žalobcovi legitímnym spôsobom nenariadil čerpanie iného
druhu služobného voľna, postačuje na to, aby žalovaný bez právneho titulu a právneho dôvodu nahradil
žalobcovu vôľu a v dochádzkovom systéme neformálnym spôsobom vyznačil žalobcovi čerpanie
ľubovoľného druhu služobného voľna.

8. Žalobca uviedol, že vyhláškou č. 42 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia
pri ohrození verejného zdravia k izolácii osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 zverejnenou vo
Vestníku vlády SR ročník č. 31, čiastka 19 zo dňa 5.2.2021 (ďalej len „vyhláška č. 42“) bola žalobcovi
nariadená povinná karanténa, nakoľko prišiel do kontaktu s osobou pozitívne testovanou na COVID-19,
v dôsledku čoho bola žalobcovi obmedzená sloboda pohybu odo dňa 15.2.2021 do dňa 26.2.2021
vrátane. Splnením občianskej povinnosti, spočívajúcej v zákaze vychádzania, vznikla žalobcovi bez jeho
zavinenia neprekonateľná prekážka, na základe ktorej stratil prístup k výkonu štátnej služby, a preto
spĺňa všetky podmienky na priznanie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa § 154 ods.
1 zák. č. 35/2019 Z. z. z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 písm. d) zák. č.
35/2019 Z. z. Žalobca má za to, že splnenie právnej povinnosti tým, že niečo nekonal alebo sa zdržal
určitého konania, nemôže mať, obzvlášť v čase vyhlásenia núdzového stavu, pre žalobcu negatívne
následky. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na dodržiavanie zásad administratívneho konania a
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/1/2010, v zmysle ktorého nemožno
nejasné a neurčité právne normy aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy.

9. Žalobca v žalobe žiadal, poukazujúc na § 132 ods. 1 SSP, aby správny súd v rámci konania posúdil
prejudiciálnu otázku a to, či uznesenie Vlády SR č. 77 zo dňa 5.2.2021 k návrhu na opakované
predĺženie času trvania núdzového stavu vyhláseného uznesením Vlády SR č. 587 zo dňa 30.9.2020,
a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov v spojení
s vyhláškou č. 42, spĺňajú podmienky prekážok vo výkone štátnej služby z dôvodu všeobecného záujmu
podľa právnej úpravy uvedenej v ust. § 153 ods. 1 v spojení s ust. § 154 ods.1 a § 154 ods. 4 písm.
d) zákona č. 35/2019 Z. z.

10. Žalobca ďalej v časti VI žaloby tvrdil, že právny úkon žalovaného označený ako „Žiadosť o udelenie
služobného voľna - odpoveď“ zn. 71606/2021 zo dňa 16.2.2021 neobstojí ako úkon, ktorým možno
vybaviť podanie. Žalobca tiež tvrdil, že nesúhlasí s tým, že podanie podané do elektronickej schránky so
zaručeným elektronickým podpisom nespĺňa zákonné formálne náležitosti podania podľa § 282 ods. 1 a
ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. a že na základe takéhoto úkonu nemožno konanie vo veciach služobného
pomeru vôbec začať. Naopak treba použiť analogicky definíciu uvedenú v § 125 ods. 1 zák. č. 160/2015,
podľa ktorého za podanie podané písomne sa považuje podanie v listinnej forme a rovnocenne podanie v
elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom. Takéto podanie nie je možné považovať za

absolútne neplatný právny úkon aj podľa § 2 ods. 2 písm. h) zák. č. 305/2013 Z. z.. Žalovaný nerozlišuje
medzi výkonom verejnej moci podľa predmetného zákona tak, ako je uvedené v § 3 ods. 2 písm. a)
a písm. b) zák. č. 305/2013 Z. z. a postavením príslušníka finančnej správy, ktoré je uvedené v § 17
ods. 3, veta prvá zák. č. 305/2013 Z. z.. Výkon verejnej moci elektronicky a elektronickú komunikáciu
vo vzťahu k žalobcovi žalovaný použiť nemôže a to podľa § 2 ods. 2 písm. h) zák. č. 305/2013 Z. z.,
pretože žalobca ako fyzická osoba nemá právnu povinnosť zriadiť si elektronickú schránku podľa zák. č.
305/2013 Z. z., avšak v opačnom smere žalobcovi nič nebráni použiť dobrovoľne zriadenú elektronickú
schránku na elektronickú komunikáciu vo vzťahu k žalovanému tak, ako je to uvedené v § 17 ods. 3
prvá veta zák. č. 305/2013 Z. z.. Pokiaľ žalovaný zistí, že podanie podľa jeho názoru nespĺňa náležitosti,
formu, prípadne obsah podľa § 282 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. nemôže takýto úkon automaticky
pokladať za absolútne neplatný, ako to prezentuje žalovaný, ale za dôkaz v konaní podľa § 286 zák. č.
35/2016 Z. z., ktorým príslušník finančnej správy preukazuje splnenie svojich zákonných povinností. Ak
žalovaný vyhodnotí takýto dôkaz v neprospech príslušníka finančnej správy, konanie začína a v konaní
pokračuje žalovaný ex offo podľa § 283 ods. 1 zák. č. 35/2019 Z. z., pričom ide o konanie výsledkom
ktorého je negatívne rozhodnutie žalovaného, ktoré má konštitutívny charakter. V tejto veci bolo konanie
začaté dňa 15.2.2021, na základe žiadosti žalobcu doručenej z portálu ÚPVS do elektronickej schránky
žalovaného. Neformálne vybavenie tejto žiadosti zákon nepozná , a preto je neprípustné. Podľa žalobcu
skutkovým a právnym výkladom okolností prejednávanej veci zo strany žalovaného došlo k zásahu
resp. k odňatiu subjektívneho práva žalobcu na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

11. Žalobca v žalobe žiadal, poukazujúc na § 132 ods. 1 SSP, aby správny súd v rámci konania posúdil
prejudiciálnu otázku, a to či žalobca ako fyzická osoba príslušník finančnej správy môže vo veciach
služobného pomeru použiť vlastnú dobrovoľne zriadenú elektronickú schránku vo vzťahu k žalovanému
tak, ako je to uvedené v § 17 ods. 3 prvá veta zákona č. 305/2013 Z. z a či takéto podanie, ktoré je riadne
doručené do elektronickej podateľne žalovaného a ktoré žalovaný aj riadne eviduje vo svojej evidencii,
možno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon č. 35/2019 Z. z. spája
právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru.

12. Žalobca v žalobe na záver uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, zasiahol do
práv žalobcu, pri výklade zákona č. 35/2019 Z. z. a súvisiacich predpisov sa natoľko odchýlil od
znenia ustanovení zákona, že poprel ich zmysel a význam a pretože rozhodnutie správneho súdu je
dôležité na uplatnenie náhrady škody a na účinnú ochranu porušených práv žalobcu proti prípadnému
opakovanému zásahu do týchto práv žalobcu zo strany žalovaného navrhuje aby správny súd
konštatoval nezákonnosť konania žalovaného a uložil žalovanému bezodkladne odstrániť existujúci
protiprávny stav a obnoviť stav pred zásahom.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu pre neprípustnosť odmietnuť, alebo, ako nedôvodnú
zamietnuť. Žalovaný k skutkovému stavu uviedol, že Colnému úradu Banská Bystrica bola dňa
15.2.2021 doručená žiadosť o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat v čase od
15.2.2021 do 26.2.2021 pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu podľa § 154 ods.
4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z. Dôvodom tejto žiadosti bolo, že žalobcovi, ako osobe ktorá prišla do
úzkeho kontaktu s osobami, ktoré boli pozitívne testované na ochorenie COVID-19 bola v zmysle § 3 ods.
1 vyhlášky č. 42 nariadená karanténa v domácom prostredí. Vychádzajúc z uznesenia Vlády SR č. 77 zo
dňa 5.2.2021 žalobca žalovanému oznámil, že je pripravený plniť si služobné povinnosti, ktoré mu budú
uložené vo forme práce z domácnosti, a to dňom 15.2.2021 až do odvolania. Žalovaný na túto žiadosť
odpovedal písomnosťou zn. 71606/2021 zo dňa 16.2.2021, ktorá bola žalobcovi doručená 3.3.2021, v
ktorej bolo uvedené, že žiadosť nemožno považovať za kvalifikované podanie doručené oprávnenému
orgánu, s ktorými by boli spojené právne účinky začatia konania vo veci služobného pomeru (§ 278
písm. d) bod 16 zák. č. 35/2019 Z.z. s poukazom na § 2 ods. 2 psím. h) zák. č. 305/2013, ktoré vylučuje
aplikáciu tohto zákona v súvislosti s výkonom verejnej moci vo veciach štátnej služby colníkov; podľa
§ 316 ods. 2 zák. č. 35/2019 ak sa vo všeobecne záväzných prepisoch používa pojem colník, rozumie
sa tým príslušník colnej správy.

14. Žalovaný k námietke nesprávneho úradného postupu žalovaného zdôraznil, že nesprávny úradný
postup nie je rovnocenným pojmom ako iný zásah orgánu verejnej správy. Podľa § 282 ods. 1 a
2 zák. č. 35/2019 Z. z., ktorý upravuje konanie vo veciach služobného pomeru, podanie musí byť

písomné. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, musí byť z neho zjavné, kto ho urobil, akej veci
sa týka a čo sa navrhuje. Musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Podľa § 283 ods. 2 zák.
č. 35/2019 Z. z. konanie je začaté dňom, keď je podanie účastníka konania doručené oprávnenému
orgánu. Podľa § 2 ods. 2 písm. h) zák. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánom verejnej moci (zákon o e-Governmente) tento zákon sa nevzťahuje na výkon verejnej
moci elektronicky súvisiaci aj so štátnou službou colníkov, pričom pod pojmom colník sa podľa § 316
ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. rozumie príslušník finančnej správy. Žiadosť žalobcu nebolo možné
považovať za kvalifikované podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája právne
účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru, pretože zo zákona je možné len písomné
podanie v listinnej podobe s originálnym podpisom žiadateľa. Zákon o e-Governmente vyslovene
vylučuje jeho aplikáciu vo veci výkonu verejnej služby v súvislosti so štátnou službou príslušníkov
finančnej správy a o podaní uskutočnenom prostredníctvom dátovej schránky sa nezmieňuje ani zák. č.
35/2019 Z. z.. Zákon č. 35/ 2019 Z. z. ani neumožňuje oprávnenému orgánu vyzvať účastníka konania
na dodatočné doplnenie podania, nestanovuje lehotu na doplnenie podania, alebo opravu podania,
alebo doplnenie v listinnej podobe a aplikácia Správneho poriadku je podľa § 297 zák. č. 35/2019
Z. z. vylúčená. Konanie vo veciach služobného pomeru na podklade takto zaslaných podaní žalobcu
začaté nebolo. Podanie zaslané elektronicky nespĺňalo zákonné formálne náležitosti podania a podanie
zaslané prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy a podpísané elektronickým podpisom
doručené oprávnenému orgánu nebolo, keďže zákon o e-Governmente sa na konanie vo veciach
služobného pomeru príslušníkov finančnej správy nevzťahuje. Na predmetnú žiadosť žalobcu preto
žalovaný odpovedal úradným listom „Žiadosť u udelenie služobného voľna - odpoveď“ zn. 71606/2021
zo dňa 16.2.2021. Pri rozhodovaní vo veciach služobného pomeru je základným ústavno-právnym
princípom, princíp zákonnosti. Služobný funkcionár môže konať a rozhodovať len spôsobom, ktorý
ustanoví zákon.

15. K námietke porušenia práva legitímnych očakávaní žalovaný uviedol, že judikatúra Slovenskej
republiky definuje legitímne očakávania, ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia
čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným
mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 16/06). Odborná literatúra otázku legitímnych očakávaní
(tzv. precedenčnú zásadu) vykladá tak, že správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o
skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný túto
zásadu neporušil, čo preukazuje aj žalobcom uvádzané stanovisko Ministerstva financií SR sp. zn.
MF/012014/2021-75 z 5. 10. 2020, ktoré bolo vydané na žiadosť žalovaného v súvislosti s podaním
iného príslušníka finančnej správy. Preto nemôže byť legitímnym očakávaním, že bez toho, aby bolo
podanie príslušníka finančnej správy doručené oprávnenému orgánu zákonom stanoveným spôsobom
a so zákonom stanovenými náležitosťami, bolo oprávneným orgánom riadne začaté konanie vo veciach
služobného pomeru podľa § 278 ods. 1 písm. b) bod 16 zák. č. 35/2019 Z. z. Žalovaný považuje
vybavenie žiadosti žalobcu podaním „Žiadosť o udelenie služobného voľna- odpoveď“ zn. 71606/2021
zo dňa 16.2.2021 za súladné so zákonom č. 35/2019 Z. z., rešpektujúc zásadu zakotvenú v článku 2
ods. 2 Ústavy SR.

16. Žalovaný k námietke zásahu do majetkových práv žalobcu uviedol, že žalobca v dňoch od 15.2.2021
do 26.2.2021 z dôvodu nariadenej karantény štátnu službu nevykonával, preto mu nepatrí služobný
plat. Keďže žalobcova žiadosť o udelenie služobného voľna s náhradou mzdy nebola podaním,
ktorým by bolo možné začať konanie v uvedenej veci, nebolo zo strany žalovaného možné vyplatiť
žalobcovi služobný plat, o ktorom sa nekonalo ani o ňom nebolo žalovaným žiadnym spôsobom
rozhodnuté. Žalovaný uviedol, že pokiaľ má zamestnanec záujem poberať za obdobie nariadenej
karantény pandemické nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu, musí oň sám
požiadať, na základe čoho mu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vyplatí Sociálna
poisťovňa pandemické nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu. Na strane
žalovaného tak neexistoval právny dôvod na vyplatenie služobného platu žalobcovi za uvedené obdobie.
V dochádzkovom systéme má žalobca v uvedenom období evidovanú neprítomnosť - karanténnu
práceneschopnosť, za ktorú si uplatnil nárok na pandemické nemocenské, ktoré mu podľa žalobcovho
vyjadrenia v čase podania žaloby ešte nebolo vyplatené, čo však nemožno pripísať na ťarchu
žalovanému. Konaním žalovaného tak nedošlo k žiadnemu zásahu do majetkových práv, ako aj práva
žalobcu na odmenu za vykonanú prácu. Námietka žalobcu sa žalovanému javí ako žiadosť o náhradu
škodu, ktorá však nemôže byť predmetom tohto súdneho konania.

17. Žalovaný si je vedomý, že izolácia v domácom prostredí je v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona
č. 355/2007 Z. z. jedným z opatrení na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných ochorení a jej
dodržiavanie je plnením občianskych povinností. Podľa § 154 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. má však
príslušník finančnej správy, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu
všeobecného záujmu nárok na služobný plat len ak mu nebola poskytnutá iná náhrada. Poukázal tiež na
§ 154 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z., v zmysle ktorého sa služobné voľno poskytne len na nevyhnutne
potrebný čas. V prípade žalobcu sa však nejednalo len o krátkodobé plnenie si občiansky povinností.
Za uvedené obdobie bol žalobca uznaný za dočasne práceneschopného, pričom mu za toto obdobie
vznikol nárok na vyplatenie pandemického nemocenského.

18. K prejudiciálnej otázke, či uznesenie vlády SR č. 77 a vyhláška č. 42 spĺňajú podmienky prekážok
vo výkone štátnej služby z dôvodu všeobecného záujmu podľa právnej úpravy uvedenej v § 153 ods. 1
v spojení s ustanovením § 154 ods. 1 a ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z. žalovaný poukázal na to,
že jednak žalobca nepodal kvalifikované podanie, a preto žalovaný v tejto veci neviedol žiadne konanie
a tiež poukázal aj na nález Ústavného súdu SR PL ÚS 2/2021-80 zo dňa 31.3.2021, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že opatrenia vlády SR prijaté na predchádzanie a zamedzenie šírenia ochorenia
COVID-19 sú v súlade s Ústavou SR a relevantnými ústavnými zákonmi.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

19. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že sám žalovaný vo svojom vyjadrení
k žalobe uvádza, že obsahu podania žalobcu zo dňa 15.2.2021 porozumel, podanie žalobcu vo svojej
podateľni riadne evidoval. Podľa žalobcu žalovaný opakovane tvrdí, že žalobca nepodal kvalifikované
podanie v súlade so zákonom č. 35/2019 Z. z., čím mal v konaní vytvoriť takú prekážku, pre ktorú
nemohol žalovaný konanie vo veciach služobného pomeru začať a vo veci rozhodnúť. Žalovaný však
elektronické podanie žalobcu evidoval po zaručenej konverzii elektronického dokumentu dokonca v
listinnej podobe a samotné konanie vo veci viedol. Pokiaľ teda žiadosť nebola vybavená zákonným
postupom uvedeným v § 278 a nasl. zák. č. 35/2019 Z. z. a tú istú žiadosť opakovane žalovaný označil
aj ako nekvalifikované podanie, s ktorým zákon nespája právne účinky začatia konania vo veciach
služobného pomeru, tak správny súd hrubo zavádza.

20. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na elektronickú komunikáciu medzi
riaditeľkou personálneho odboru a riaditeľkou Colného úradu Banská Bystrica, a tiež na elektronickú
komunikáciu na elektronickú komunikáciu medzi riaditeľkou sekcie osobného úradu colnej správy,
ktorou bola žalobcovi podaná záväzná informácia o postupe pri vybavovaní žiadosti o služobné voľno
podanej žalobcom dňa 8.11.2020 a opakovanej žiadosti žalobcu zo dňa 11.11.2020.

21. Žalobca sa ďalej zaoberal otázkou formy a doručeniu podania s tým, že žalobca je toho názoru, že
si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď žalovanému včas oznámil dôvody, ktoré mu bránili vo výkone
štátnej služby vo forme, ktorá bola pre žalobcu v relevantom čase dostupná. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že
podanie musí byť v listinnej podobe s originálnym podpisom žiadateľa tak dotvára právny predpis.
Doplnenie žalobcovho podania spôsobom tvrdeným žalovaným bolo pre obmedzenie pohybu žalobcu
v relevantnom čase nesplniteľnou podmienkou, na ktorú sa zo zákona neprihliada. Napriek tomu, že
§ 281 zák. č. 35/2019 Z. z. má kogentný charakter, žalovaný nezisťoval skutočný stav veci. Žalobca
vo vyjadrení ďalej uviedol, že o pandemické nemocenské požiadal dňa 5.3.2021 potom, čo žalovaný
žalobcom podanú žiadosť vyhodnotil negatívne a suma vo výške 407,60 EUR ako nemocenská dávka
bola na účet žalobcu pripísaná až dňa 27.4.2021. Splatnosť služobného platu za mesiac február 2021
bola však dňa 15.3.2021, pričom časť služobného platu za osobný výkon štátnej služby v dňoch od
8.2.2021 do 12.2.2021 bola žalobcovi pripísaná na účet dňa 11.3.2021. Uplatnený nárok však ešte
neznamená jeho faktické priznanie a neznamená ani poskytnutie peňažného plnenia (inej náhrady) v
prospech žalobcu. Poskytnutú náhradu zo Sociálnej poisťovne nemožno považovať za konvalidáciu
nezákonného postupu žalovaného, výsledkom ktorého bol zásah do majetkových práv žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu

22. Žalovaný uviedol, že služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva,
pričom tento vzťah nevzniká zmluvou ale mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu jeho

trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného. Prvostupňový orgán žiadosti žalobcu o udelenie
služobného voľna s nárokom na služobný plat od 27.1.2021 do 29.1.2021 pre nám uvádzané prekážky
v štátnej službe nevyhovel a služobné voľno s nárokom na služobný plat mu z dôvodov v rozhodnutí
uvedených neposkytol. Žalovaný poukazoval na § 278 písm. d) bod 16 zákona č. 35/2019 Z. z., v zmysle
ktorého bol nadriadený oprávnený rozhodovať o podanej žiadosti žalobcu o služobné voľno podľa § 154
ods. 4 písm. d) a e) zákona č. 35/2019 Z. z. len v rozsahu podanej žiadosti, nakoľko ide o návrhové
konanie. Podanej žiadosti tak mohol oprávnený orgán len vyhovieť alebo nevyhovieť. Žiadosť žalobcu
však neobsahovala žiadnu inú skutočnosť, len dôvody s výslovným odkazom na konkrétne ustanovenia
§ 154 ods. 4 písm. d) a e) zákona č. 35/2019 Z. z. Nemožno tak prijať záver žalobcovho tvrdenia a v jeho
intenciách rozhodnúť o poskytnutí služobného voľna bez nároku na služobný plat, nakoľko konanie o
takomto druhu služobného voľna nezačalo. Žalovaný pritom mohol neprítomnosť žalobcu posudzovať aj
ako neospravedlnenú absenciu s následkami z toho plynúcimi, keďže povinnosťou príslušníka finančnej
správy je vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. Žalovaný poskytol žalobcovi služobné voľno
bez nároku na služobný plat, keďže štátnu službu v uvedené obdobie nevykonával a inú prekážku v
štátnej službe žalobca neohlásil ani nepreukázal.

23. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici je pod sp. zn.
76S/38/2021 vedené ďalšie konanie podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, ktorým sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. 118836/2021 zo dňa 22.3.2021 vydaného v
odvolacom konaní.

24. K doplneniu žaloby o prejudiciálnu otázku žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol príčinnú súvislosť
medzi otázkou, ktorú žalobca navrhuje posudzovať a prejednávanou právnou vecou, resp. je toho
názoru, že daný návrh s podanou žalobou vôbec nesúvisí.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia

25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 2 SSP vec prejednal
bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP; ) Na účely tohto zákona sa rozumie
e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly
alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

28. Podľa § 252 SSP; (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.(2) Žalobca
sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy,
ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je
dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 SSP; (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods.
1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný
je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom
zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

30. (2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo
opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom,
ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu

pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného
môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu
pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

31. Podľa § 263 SSP; Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,
uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj
označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

32. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 35/2019 Z. z. v znení platnom v čase tvrdeného iného zásahu
(ďalej len „zákon č. 35/2019“ alebo „zákon o finančnej správe“); (2) Finančné riaditeľstvo je rozpočtová
organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií a je
a) služobným úradom príslušníkov finančnej správy,

33. Podľa § 278 písm. d/, bod 16 v znení účinnom v čase tvrdeného nezákonného zásahu konaním vo
veciach služobného pomeru je konanie, v ktorom sa rozhoduje o žiadosti príslušníka finančnej správy o
priznanie plnenia podľa tohto zákona okrem plnení podľa § 117 ods. 7, § 149 ods. 3 a § 185 až 203.

34. Podľa § 158 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Príslušníkovi finančnej správy, za podmienok
ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a. služobný plat,
b. príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
c. príplatok za štátnu službu v noci,
d. príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
e. príplatok za štátnu službu vo sviatok,
f. odmena.

35. Podľa § 180 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné
obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

36. Podľa § 181 ods. 1, 2 a 4 zákona finančnej správe; (1) Služobný príjem sa príslušníkovi finančnej
správy vypláca v eurách.
g. (2) Služobný úrad je povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení v prospech
príslušníka finančnej správy poukázať sumu určenú príslušníkovi finančnej správy na jeho účet v banke
alebo pobočke zahraničnej banky.
h. (4) Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať príslušníkovi finančnej správy
doklad obsahujúci údaje najmä o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach.
Doklad podľa prvej vety služobný úrad poskytne elektronickými prostriedkami, ak sa služobný úrad s
príslušníkom finančnej správy nedohodnú na jeho poskytovaní v písomnej forme.

37. Podľa § 137 ods. 1 zákona o finančnej správe; dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín,
ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

38. Žalobca v žalobe uviedol, že ide o žalobu proti nezákonnému zásahu, ktorého sa mal žalovaný
dopustiť tým, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu, ktorým malo byť neformálne vybavenie
riadne podanej žiadosti o priznanie práva na čerpanie služobného voľna vo forme jej bezdôvodného
odmietnutia a riadne neukončenie administratívneho konania iniciovaného žalobcom, žalobcovi
nevyplatil služobný plat za dni od 15.2.2021 do 26.2.2021 vrátane. Medzi účastníkmi konania nebol
žiadny spor o žiadnej zo skutkových okolností, ako to vyplýva z ich popisu v žalobe a v zhrnutí skutkového
stavu vo vyjadrení žalovaného.

39. Žalobca 15.12.2021 elektronicky požiadal o služobné voľno s nárokom na služobný plat z dôvodu
povinnej karantény na jeho strane, nakoľko prišiel do kontaktu s osobami, ktoré boli pozitívne testované
na ochorenie COVID 19 v období do 15.februára do 26. februára 2021 podľa § 154 ods. 1 zákona č.
35/2019 Z. z. dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 uvedeného zákona. Žiadosť
bola vybavená listom žalovaného č. 71606/2021 zo dňa 16.12.2021, doručeným žalobcovi 3.3.2021 s
poukazom na § 2 ods. 2, písm. h) zákona č. 35/2013 Z. z. (zákona o e-Governmente) tak, že žiadosť
nemožno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája účinky začatia
konania vo veciach služobného pomeru. Nebolo sporné ani to, že žalobca v uvedenom čase od 15.

februára do 26. februára 2021 z dôvodu povinnej karantény nariadenej žalobcovi z dôvodu úzkeho
kontaktu s pozitívne testovanými osobami na ochorenie COVID 19, nebol prítomný na pracovisku -
štátnu službu v tomto čase nevykonával.

40. Zo žalobných dôvodov možno vyvodiť, že podľa žalobcu je nezákonným zásahom aj nesprávny
úradný postup, keď žalovaný o riadne podanej žiadosti žalobcu rozhodol neformálnym listom. Žalobca
sa mýli, keď tvrdí, že nezákonným zásahom môže byť postup v riadne začatom administratívnom
konaní. Podľa § 3 písm. d) SSP na účely SSP je iným zásahom orgánu verejnej správy faktický
postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Z uvedeného
vymedzenia iného zásahu je zrejmé, že je ním len faktický postup orgánu verejnej správy a nie jeho
postup v administratívnom konaní. Platí to aj pre prípad, že by orgán verejnej správy v riadne začatom
administratívnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom. Ochranu pred takýmto nezákonným
konaním poskytujú osobitné právne prostriedky nápravy. Faktickým postupom pri plnení úloh v oblasti
verejnej správy teda nie je postup v rámci začatého administratívneho konania. Žalobca v žalobe
argumentuje, že konanie vo veciach služobného pomeru riadne začalo elektronickým podaním jeho
žiadosti o udelenie služobného voľna 15.2.2021 doručeným do elektronickej podateľne žalovaného.
Potom namietaný postup žalovaného v riadne začatom konaní nemôže byť iným zásahom orgánu
verejnej správy. Žalobca sa proti nesprávnemu postupu žalovaného musí brániť tomu zodpovedajúci
právnymi prostriedkami. Ústava Slovenskej republiky v článku 46 garantuje každému právo domáhať sa
ochrany svojich práv na súde. Je ale na každom, ako toto svoje právo využije.

41. Žalobca v podstatnom obsahu žaloby argumentuje k otázke riadne začatého administratívneho
konania pred žalovaným na základe jeho žiadosti a k otázke splnenia podmienok na poskytnutie
služobného voľna s náhradou mzdy. Takáto argumentácia je ale mimo predmet prieskumu na základe
žaloby o nezákonný zásah. V tomto konaní správny súd posudzuje, či faktický úkon žalovaného je
úkonom v rozpore so zákonom alebo nie. Nemôže posudzovať otázky, ktorých posúdenie patrí do
kompetencie žalovaného, a teda či žalobca má alebo nemá nárok na služobné voľno s náhradou
služobného platu, ktorá otázka je v zmysle § 278 písm. d), bod 16 resp. bod 13 v súčasnom znení zákona
č. 35/2019 Z. z. predmetom konania vo veciach služobného pomeru, a teda patrí do rozhodovacej
kompetencie žalovaného.

42. Žalobca tiež namietal nezákonný zásah spočívajúci v nevyplatení služobného platu. Súd preto
skúmal, či išlo o postup v súlade so zákonom č. 35/2019 Z. z.. Žalovaný je oprávnený a aj povinný
vyplatiť príslušníkovi finančnej správy za výkon štátnej služby služobný plat. Potom takáto činnosť
nemôže mať charakter nezákonného zásahu do práv príslušníka finančnej správy len z dôvodu, že medzi
ním a žalovaným existuje spor o správnu výšku služobného platu. Podľa zákona o finančnej správe
príslušníkovi finančnej správy patrí služobný plat, pričom zároveň má povinnosť vykonávať službu v
pracovnom čase, ktorý je v zákone v stanovenom rozsahu určený. Patrí do kompetencie žalovaného
služobný plat vypočítať podľa podkladov o výkone štátnej služby v danom období. Prípadné spory o
výšku platu, sú spormi v konaniach vo veciach služobného pomeru podľa § 276 písm. d), bod 16 zákona
o finančnej správe v znení účinnom v čase žalobcovej neprítomnosti, resp. podľa § 276 písm. d) bod
13 v znení účinnom od 1.1.2022.

43. Ako bolo uvedené, nepatrí do kompetencie správneho súdu nahrádzať činnosť žalovaného a na
základe žaloby o nezákonný zásah skúmať, či prebehlo alebo neprebehlo administratívne konanie, resp.
ak prebehlo, či došlo v tomto konaní k pochybeniu alebo nie. Inak povedané otázka, či išlo o správny
alebo nesprávny postup žalovaného, keď žalobcovu žiadosť zo dňa 15.2.2021 vybavil neformálnym
listom, a teda že či začalo alebo nezačalo administratívne konanie, nemôže byť predmetom súdneho
prieskumu v konaní o žalobe proti nezákonnému zásahu podľa § 252 a nasl. SSP.

44. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že namietaný faktický úkon nevyplatenia služobného platu za dobu
neprítomnosti na pracovisku žalovaného nenesie prvky nezákonnosti. Žaloba po vecnej stránke nebola
dôvodná. Postup žalovaného bol realizovaný v súlade so zákonom o finančnej službe.

45. Žalobe nebolo možné vyhovieť nielen preto, že nebola opodstatnená z dôvodov uvedených v
predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, ale aj z toho dôvodu, že správny súd nemôže rozhodnúť
mimo žalobný návrh a žalobca v žalobe navrhoval, aby súd určil, že boli porušené jeho základné práva.

Správny súd na základe žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom nemôže vydať rozhodnutie,
ktorým určí, že boli porušené žalobcove základné práva tak, ako to požaduje v prvej časti petitu žaloby
žalobca, viď bod 1 tohto rozhodnutia. V prípade zistenia nezákonného zásahu ktorý trvá alebo trvajú
jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie správny súd môže podľa § 262 ods1 SSP uznesením uložiť
zákaz žalovanému pokračovať v inom zásahu a ak je to možné uložiť žalovanému aj povinnosť obnoviť
stav pred zásahom. Teda nie určiť, že boli porušené vymenované základné práva žalobcu.

46. V druhej časti petitu sa žalobca dožaduje uloženia povinnosti žalovanému odstrániť protiprávny
stav vo veci ním podanej žiadosti o udelenia služobného voľna (bez toho, aby opísal úkon- konanie v
pokračovaní či opakovaní ktorého má byť uložený zákaz), teda nie zákazu pokračovania v nezákonnom
zásahu. Ďalej sa žalobca v tejto časti petitu dožaduje uloženia povinnosti žalovanému v evidencii
dochádzky vyznačiť v dňoch 15.2.2021 do 28.2.2021 vrátane, ako prekážky z dôvodu všeobecného
záujmu s nárokom žalobcu na služobný plat a doplatenia služobného platu, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% odo dňa 15.2.2021 do zaplatenia. To znamená, že žalobca nežiadal uloženie povinnosti
obnovenia predchádzajúceho stavu. To ani nemohol, pretože žiadny predchádzajúci stav vo veci
neexistoval, keďže v dochádzke nebol pôvodne zaevidovaný stav ktorého sa žalobca dožaduje a tak
isto, žiadosť o uloženie povinnosti doplatiť plat nie je návrhom na obnovenie pôvodného stavu ale
nastolenie nového stavu podľa požiadavky žalobcu. Takže žalobcov návrh na vydanie rozhodnutia súdu
presahuje predmet súdneho prieskumu v konaní o žalobe na ochranu pred nezákonným zásahom, a teda
aj oprávnenia súdu rozhodnúť dané v § 262 SSP. Takému žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť
aj z tohto dôvodu.

47. Pokiaľ žalobca argumentoval, že boli splnené podmienky, aby mu boli poskytnuté služobné voľno
s nárokom na služobný plat, je možné k tomu uviesť jednak, že neposkytnutie služobného voľna
s nárokom na služobný plat, nie je po vecnej stránke úkonom faktickým, a teda iným zásahom do
práv a povinností žalobcu, pretože ide o vec služobného pomeru, o ktorej rozhoduje žalovaný v
konaniach vo veciach služobného pomeru podľa § 276 a nasl. zákona o finančnej správe. Jednak
rozhodnutie o tom, či príslušníkovi finančnej správy patrí alebo nepatrí služobné voľno s nárokom na
služobný plat, patrí podľa zákona č. 35/2019 Z. z. do kompetencie žalovaného. Ak príslušník finančnej
správy s rozhodnutím žalovaného o ním uplatňovanom nároku nesúhlasí, môže sa takéto rozhodnutie
stať predmetom súdneho prieskumu správnym súdom na základe včas podanej správnej žaloby o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca v žalobe tiež namietal, že podľa
jeho názoru bolo riadne začaté konanie vo veciach služobného pomeru tým, že podal elektronickú
žiadosť o služobné voľno s náhradou služobného platu a žalovaný v konaní riadne neukončil, keď mu
služobné voľno s náhradou služobného platu neposkytol a súčasne ani nevydal riadne odôvodnené
rozhodnutie. Takáto argumentácia je mimo predmet súdneho prieskumu o nezákonný zásah. Pokiaľ
by mal byť spor o to, či začalo alebo nezačalo riadne administratívne konanie, je možné domáhať
sa ochrany pred nezákonným postupom v riadne začatom administratívnom konaní prostredníctvom
správnej žaloby o nečinnosť.

48. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd sa ďalšími námietkami uplatnenými vo vyjadrení
žalobcu k vyjadreniu žalovaného už nemohol zaoberať, nakoľko žalobné dôvody je potrebné a možné
uplatniť najneskôr v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu
verejnej správy dozvedela.

49. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario podľa ktorého právo
na náhradu trov konania má len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo s časti úspešný. V tomto
konaní žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ vysokoškolské právnické
vzdelanie II. stupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 1, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.