Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218200915
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3218200915.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.IvanaKubínyihoačlenieksenátuMgr.

Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcov 1/ H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č.
XXXX/X, L., 2/ C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/X, L., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou
JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 50 469 738,
proti žalovaným 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,
Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, 2/ G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L., zastúpený JUDr. Petrom Ďurmekom,
advokátom, so sídlom Sládkovičova 1172/34, Bánovce nad Bebravou, o ochranu osobnosti s náhradou

nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa 28. augusta 2019, č.k. 2C/29/2018-120, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. v časti o zaplatenie 10.000 eur
žalobcovi 1/ m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II.RozsudoksúduprvejinštancievzostávajúcejnapadnutejčastivyhovujúcehovýrokuI.,t.j.ozaplatenie
20.000 eur žalobcovi 1/ p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. v časti o zaplatenie 10.000 eur
žalobkyni 2/ m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti vyhovujúceho výroku II., t.j. o
zaplatenie 20.000 eur žalobkyni 2/ p o t v r d z u j e .

V. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania a dovolacieho

konania v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého
plnenia povinnosť druhého žalovaného. O výške trov konania a dovolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. marca 2022, sp. zn. 9Cdo 340/2021 dovolací súd
zrušil predchádzajúce čiastočne zmeňujúce a čiastočne potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, a
to z dôvodu, že odvolací súd procesne pochybil, keď právneho zástupcu žalovaného 1/ neupovedomil
o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia na jeho e-mailovú adresu (§ 219 ods. 3 CSP). Vzhľadom

na uvedené, konal odvolací súd o odvolaní nanovo, právneho zástupcu žalovaného 1/ upovedomil
o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia na jeho e-mailovú adresu (č.l. 252) a vo veci nanovo
rozhodol. Predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený v plnom rozsahu (aj v zmeňujúcejčasti, ktorá nebola vydaná v neprospech dovolateľa), preto odvolací súd nanovo rozhodol v celom
rozsahu podaného odvolania.
2. Pretože dovolací súd nevytýkal odvolaciemu súdu iné pochybenie pri rozhodovaní predchádzajúcim

zrušeným rozhodnutím, ako to, ktoré bolo odstránené upovedomením o termíne verejného vyhlásenia
rozhodnutia na e-mailovú adresu právneho zástupcu, nenachádza odvolací súd v identickom zložení
senátu dôvod pre iné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na identického sudcu spravodajcu rozhoduje
odvolací súd nanovo aj v plnom znení pôvodného rozhodnutia s výnimkou rozhodnutia o trovách:
3. Súd prvej inštancie (tiež aj okresný súd) napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku žalobcov

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práv na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka (OZ)), ktorý žalobcovia uplatnili každý vo výške 35.000 eur na tom skutkovom
základe, že v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným 2/ nedaním prednosti v jazde zomrela
ich Y. dcéra. Voči žalovanému 1/ ako poisťovni uplatnili nárok z titulu poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená.
Konštatujúc pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/ ako poisťovne a výlučné zavinenie dopravnej

nehody žalovaným 2/, považoval súd prvej inštancie za primeranú výšku zadosťučinenia po 30.000 eur
pre každého zo žalobcov. Zohľadnil intenzitu vzťahu rodič - dieťa, vek dcéry v čase nehody (XX
r.), ako aj pomery na strane žalovaného 2/ ako vodiča, ktorý nehodu spôsobil. Vo zvyšku žalobu zamietol
a žalobcom priznal plnú náhradu trov konania zohľadňujúc, že rozhodnutie záviselo od úvahy súdu.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to do vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie

žalovaný 1/, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť. Rozhodnutie považoval
za nesprávne a ohľadom výšky priznanej náhrady za nedostatočne odôvodnené. Žalovaný 1/ namietal
nedostatok príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou a zásahom do
osobnostných práv žalobcov, pretože tento zásah nastal až ako reakcia na priamy následok dopravnej
nehody,ktorýmboloúmrtiedcéryžalobcov.Medzidopravnounehodouazásahomdoosobnostnýchpráv

žalobcovpretopodľažalobcuniejevzťahpriamejpríčinnejsúvislostičovylučujepoistnéplnenie(§5ods.
1 Zákona o PZP). Na podporu svojej argumentácie citoval žalovaný početnú judikatúru. Uviedol, že súd
prvej inštancie sa s otázkou príčinnej súvislosti nevysporiadal. Žalovaný 1/ tiež namietal nedostatočné
odôvodnenie výšky priznanej náhrady.
5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.

Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (NS SR) zo dňa 31.07.2019 sp. zn. 6MCdo 1/2016
zverejnené tiež v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 61/2018, podľa ktorého
škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do
osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
6.Žalovaný2/vovyjadreníkodvolaniupovažovalzaviazaniežalovaného1/knáhradezavecnesprávne,

pričom výšku náhrady ponechal na rozhodnutí súdu.
7.Odvolacísúdpreskúmalvecvzmysleust.§378anasl.CSPbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
vyhovujúcej časti čiastočne zmeniť podľa § 388 CSP a žalobu čiastočne zamietnuť (o zaplatenie po
10.000 eur pre každého žalobcu), a vo zvyšku (po 20.000 eur pre každého žalobcu) potvrdiť podľa §

387 CSP.
8. Odvolaním nebol napadnutý výrok III. o zamietnutí zvyšku žaloby, preto je tento výrok rozhodnutia
súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
9. Nie je opodstatnený odvolací dôvod o nedostatočnom odôvodnení a nesprávnom posúdení otázky
príčinnej súvislosti. Súd prvej inštancie závery ohľadom príčinnej súvislosti uviedol v ods. 51 svojho

rozhodnutia. Súčasne odpoveď na žalobcom nastolenú otázku príčinnej súvislosti dáva v kontexte
pasívnej vecnej legitimácie aj rozhodnutie NS SR zo dňa 31.07.2019 sp. zn. 6MCdo 1/2016 zverejnené
tiež v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 61/2018 (citované v napadnutom rozsudku).
Podľa záverov tohto rozhodnutia je škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP aj nemajetková
ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla a poisťovňa je v spore o náhradu takejto ujmy pasívne vecne
legitimovaná. Na závery uvedeného rozhodnutia NS SR nadviazal NS SR aj v neskoršej rozhodovacej
praxi (sp. zn. 6Cdo 143/2017 z 27.2.2018, sp. zn. 6 Cdo 206/2017 z 27.2.2018 alebo
sp. zn. 8Cdo 6/2018 zo dňa 27.9.2018), ktorá v súčasnosti predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax.
10. Z uvedeného je zrejmé, že príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a zásahom do

osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody nie je vylúčená, ako to uvádza žalovaný 1/
v odvolaní citujúc rozhodnutia so všeobecne platnými závermi o príčinnej súvislosti alebo na túto vec
nepriliehavé 2Cdo 73/2006 zo dňa 30.1.2007 (R 61/2008). Predmetom konania 2Cdo 73/2006 bolanáhrada straty na zárobku a náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia a nie náhrada nemajetkovej
ujmy za zásah do práv na ochranu osobnosti, ktorá je predmetom konania v tomto spore.
11. Napokon sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalovaného 1/ o nedostatočnom odôvodnení

napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorých vec právne posúdil, uviedol právneteoretické východiská jeho aplikácie vrátane odkazov
na relevantné rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré tieto východiská uznávajú ako platné v
súdnej praxi. Na druhú stranu súd prvej inštancie uviedol rozsiahle skutkové zistenia a zdôvodnil, ktoré z
nichpovažujezavýznamnéprerozhodnutieovýškepriznanéhonároku.Bolatonajmäpovaharodinných

vzťahov a intenzita citových väzieb medzi žalobcami a nebohou, ktoré boli pre súd prvej inštancie
určujúce pri stanovení výšky priznanej náhrady. Za podstatné považoval súd prvej inštancie aj okolnosti
na strane žalovaného, a to nedbanlivostné zavinenie, jeho úprimnú ľútosť, trestné odsúdenie, osobné
a majetkové pomery (starobný dôchodca) ako aj to, že vzniku dopravnej nehody by nebohá dokázala
včasnou reakciou zabrániť a týmito okolnosťami odôvodnil čiastočné zamietnutie žaloby.
12. Jediným nedostatkom napadnutého rozhodnutia je nedostatočné porovnanie posudzovaného

prípadu s rozhodnutiami v obdobných veciach, na základe ktorého považoval súd prvej inštancie
nesprávne za primeranú náhradu vo výške 30.000 eur pre každého zo žalobcov. V prípade zásahu do
osobnostných práv pozostalého formou usmrtenia jeho blízkej osoby nie je možné takúto ujmu vyrovnať
žiadnou peňažnou sumou. Peňažná náhrada je len slabým pokusom zákonodarcu o kompenzáciu
takejto ujmy. Preto ani rozhodnutie súdu o takomto nároku nemožno posudzovať z hľadiska spôsobilosti

priznanej sumy nahradiť vniknutú ujmu. Náležitým kritériom je primeranosť výšky náhrady vychádzajúca
z okolností veci a z porovnania s obdobnými prípadmi. Tak napríklad v konaní, v ktorom bolo podané
dovolanie vedené Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 2Cdo 154/2010 bola v prípade smrti dcéry pri
dopravnej nehode právoplatne priznaná každému z rodičov suma 17.000 eur. V konaní, v ktorom bolo
podanédovolanievedenéNajvyššímsúdomSRpodsp.zn.4Cdo139/2011bolavprípadesmrtidcérypri

dopravnej nehode právoplatne priznaná každému z rodičov suma 15.000 eur. V konaní pred Krajským
súdom Trnava sp. zn. 24Co 479/2012 bola v prípade smrti syna pri dopravnej nehode právoplatne
priznaná jednému z rodičov suma 25.000 eur. V konaní pred Krajským súdom Bratislava sp. zn. 4Co
470/2011 bola v prípade smrti dcéry pri dopravnej nehode právoplatne priznaná každému z rodičov
suma 24.895 eur.

13. V kontexte uvedených rozhodnutí nepovažoval odvolací súd za primeranú náhradu priznanú súdom
prvej inštancie vo výške 30.000 eur každému z rodičov. Stotožňujúc sa so všetkými východiskami súdu
prvej inštancie k výške priznanej náhrady, túto korigoval výlučne z hľadiska porovnateľnosti s obdobnými
prípadmi na sumu 20.000 eur pre každého z rodičov.
14. Vzhľadom na uvedené bolo odvolanie žalovaného 1/ dôvodné iba čiastočne a odvolací súd preto

rozsudokvnapadnutejvyhovujúcejčastičiastočnezmenilavozvyškupotvrdil,akojeuvedenévovýroku.
15. Po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu bolo potrebné rozhodnúť nanovo o trovách konania ako
aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Odvolací súd rozhodol s odkazom na doktrinálny
výklad uvedeného ustanovenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016, str. 1445), podľa ktorého... „odvolací

súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne opäť o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania, a to vrátane nároku na náhradu trov dovolacieho konania. Tento nárok bude tvoriť jeden celok,
a preto v takomto prípade bude odvolací súd rozhodovať jedným výrokom“.
16. Vzhľadom na uvedené rozhodol odvolací súd jedným výrokom o nároku na náhradu trov konania
(prvoinštančného i odvolacieho) ako aj o nároku na náhradu trov dovolacieho konania podľa § 396 ods. 2

CSP,§453ods.1CSPvspojenís§262ods.1a§255ods.1CSP.Zavýchodiskorozhodnutiapovažoval
úspech strán vo veci. Nie teda úspech v jednotlivých fázach konania, čo by v zmysle citovaného
komentára ani neprichádzalo do úvahy, ale úspech v meritórnom výsledku sporu. V konaní o nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy z porušenia práv na ochranu osobnosti je potrebné posudzovať úspech
vo veci v zásade z hľadiska rozhodnutia o základe tohto nároku, teda z hľadiska danosti samotného

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a nie podľa pomeru priznanej/žalovanej sumy, ktorý
je do istej miery závislý od úvahy súdu (I. ÚS 204/2017-13 z 19.4.2017). Vychádzajúc z uvedeného boli
žalobcovia v konaní plne úspešní a patrí im nárok na náhradu trov konania ako aj dovolacieho konania
v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až §
425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.