Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201550
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1718201550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: Š. Š., D..
XX.XX.XXXX, N. L. A. W., Z. Č.. XX, o zaplatenie 2.252,33 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. apríla 2019 č. k. 43Csp/62/18-123, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný z a
p l a t i ť žalobcovi úrok zo sumy 2.252,33 € vo výške 24,50 % ročne odo dňa 13.10.2015 do zaplatenia,
najneskôr do 10.02.2020, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej istiny vo výške
2.252,33 € z úveru vo výške 2.400 € na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo dňa 07.03.2014 č.
XXXXXXXXXXX, na zaplatenie dlžných úrokov z istiny do dňa zosplatnenia úveru vo výške 470,78 €,
úroku z omeškania vo výške 5,05 % z istiny od 01.07.2018 do zaplatenia a bankových poplatky spolu
vo výške 14,65 €, v určených mesačných splátkach, pod stratou výhody splátok. Žalobu zamietol v časti
požadovaného úroku z úveru i po jeho zosplatnení. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu

19,60 %.

2. Zamietnutie žaloby v časti úrokov po predčasnej splatnosti úveru odôvodnil v súlade so závermi
Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co/190/14 tak, že veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru
iba do doby predčasnej splatnenosti úveru, pretože so stratou výhody splátok úveru je spojená aj strata
nároku veriteľa na úroky; jednorazovým zosplatnením dlžník stráca oprávnenie užívať prostriedky z
úveru,vznikápovinnosťjednorazovovrátiťsumuúverunavýšenúokapitalizovanéúrokydozosplatnenia

a po zosplatnení je dlžník povinný zaplatiť už len sankcie spojené z omeškaním. Predčasné zosplatnenie
úveru už samotné predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý oprávňuje
veriteľanaokamžitévráteniecelejpožičanejistiny.Žalobcovipretonepatriaúrokyzúveruod13.10.2015,
nasledujúceho po predčasnej splatnosti úveru.

3. Proti tomuto rozsudku, v zamietajúcej časti, podal včas odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie o oprávnení veriteľa na úroky z úveru len do predčasného zosplatnenia úveru pre

porušenie povinností dlžníka úver riadne splácať. Poukázal na rozhodovaciu prax viacerých odvolacích
súdov v tejto otázke, ktoré rozhodli v jeho prospech.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené.

6. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie bola v otázke úrokov z úveru po predčasnej splatnosti úveru pre
porušenie povinnosti dlžníka úver riadne splácať rozdielna súdna prax súdov zjednotená rozhodnutím
dovolacieho súdu zo dňa 16.6.2020 sp. zn. 5 Cdo/42/20, na ktoré nadväzovali i ďalšie rozhodnutia
dovolacieho súdu (napr. 1 Cdo/94/19, 8 Cdo/135/20 a 9 Cdo/6/20).

7. Podľa záverov dovolacieho súdu v uvedenom rozhodnutí zmluva o úvere uzavretá medzi stranami
sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového
zmluvnéhovzťahu,právapovinnostístrán,ktorézozmluvnéhovzťahuvyplývajú,riešeniaotázok,naakú
dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania,

výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v
zmysle § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri
posudzovanítohtoprávnehovzťahuvychádzaťajzustanoveníObchodnéhozákonníkaozmluveoúvere
§ 497 a nasledujúce. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom

ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je
možnéprednostneaplikovať(§52ods.2OZ).Zustanovenia§497a§502ods.1Obchodnéhozákonníka
vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou
z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods.2 písm. d/ zákona
o spotrebiteľských úveroch). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená.

V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti
dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods.1 veta prvá Obchodného
zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov.

8. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o
spotrebiteľskýchúverochnevyplývazákazdohodyúčastníkovúverovejzmluvyopovinnostidlžníkaplatiť
úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje
moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani
v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.

9. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho
zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník
nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom
dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné

povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie
ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu
a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá
odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na
dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú

zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje
povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako
v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na
to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.

10. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž
spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel
v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia
istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.

Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že
jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade
dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľnevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného
úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda
nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -

spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej
doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na druhej
strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade,
ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované,

pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady
škody.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel, v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobcovi priznal zmluvný úrok i za dobu po zosplatnení úveru dňa
12.10.2015, avšak len do zaplatenia istiny (odvolací súd nemal vedomosť o rozsahu plnenia istiny

žalovaným podľa odvolaním nenapadnutej vyhovujúcej časti rozsudku), najneskôr do 10.02.2020, kedy
si strany v čl. 3 zmluvy dohodli konečnú splatnosť úveru (§ 388 CSP). Pokiaľ by žalovaný ako dlžník mal
platiť úroky z úveru i za čas presahujúci obdobie čerpania úveru, na strane veriteľa by dochádzalo ku
vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože cenu spotrebiteľovi požičaných peňazí veriteľ už kvantifikoval
pri ustálení úrokov z úveru s prihliadnutím na obdobie, v ktorom mal byť úver splatený.

12. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania (§ 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).