Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 28, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/285/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111235556
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8111235556.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: M. V., G.. XX.XX.XXXX,
K. M. XX, v konaní zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8,
08001Prešov,protižalovaným:v1.radeM.C.,G..X.X.XXXX,W.XXX,v2.radeM.Y.,G..XX.XX.XXXX,
K. XXX XX, W. XXX, v 3. rade V. C., G.. XX.XX.XXXX, K. W. XX, v 4. rade E. V., G.. XX.XX.XXXX, W.
XX, v 5. rade M. C., G.. XX.XX.XXXX, L. XX, O., v 6. rade B. C., G.. XX.XX.XXXX, K. W. XXX, o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. z r u š u j a v y p o r i a d á v apodielové spoluvlastníctvo
žalobcu M. V., P.. V., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, štátny občan SR
a žalovaných
1. rade M. C., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX W. XXX, štátny občan SR,
2. rade M. Y., P.. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX W. XXX, štátny občan SR,
3. rade V. C., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, K. XXXXX W. XX, štátny občan SR,

4. rade E. V., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, XXX XX W. XX, štátny občan SR,
6. B. C., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX W. XXX, štátny občan SR
k pozemku parcely registra „E“ č. XXX/X U. Z. X.XXX m2 - orná pôda, k.ú. W., okres Prešov, vedeného
Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX nasledovne:
-novovytvorenýpozemokparceluregistra„C“parc.č.XXX/XX-ornápôdaovýmereX.XXXm2prikazuje
do vlastníctva žalobcu M. V. v podiele 1/1,

- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 prikazuje
do vlastníctva žalovaného v 3. rade V. C. v podiele 1/1,
- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 prikazuje
do výlučného vlastníctva žalovaného v 2. rade M. Y. v podiele 1/1,
- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 prikazuje
do výlučného vlastníctva žalovanej v 4. rade E. V. v podiele 1/1,
- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 prikazuje

do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade M. C. v podiele 1/1,
- novovytvorený pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 prikazuje
do výlučného vlastníctva žalovaného v 6. rade B. C. v podiele 1/1,
-novovytvorenýpozemokparceluregistra„C“parc.č.XXX/XX-ornápôdaovýmereX.XXXm2prikazuje
do podielového spoluvlastníctva žalobcovi M. V. v podiele 13/30, žalovanému v 1. rade M. C. v podiele
37/983, žalovanému v 2. rade M. Y. v podiele 2/15, žalovanému v 3. rade V. C. v podiele 134/984,

žalovanej v 4. rade E.J. V. v podiele 1/10, žalovanému v 6. rade B. C. v podiele 157/984,
geometrický plán č. 12C/285/2011 - 32/2020 vyhotovený Ing. Jozefom Bujňákom, znalcom v odbore
geodézia a kartografia a kataster nehnuteľnosti dňa 05.03.2021 a úradne overený Okresným úradom
Prešov, katastrálnym odborom dňa 13.04.2021 pod č. W.-X - XXX/XXXX tvorí neoddeliteľnú súčasť
tohto rozsudku,
II. konanie v časti o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele registra KNE č. XXX/X v y l
u č u j e na samostatné konanie,III. žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele registra KNE č. XXX/X a KNE XXX/
X z a m i e t a ,
IV. konanie vo vzťahu k žalovanému v 5. rade z a s t a v u j e v celom rozsahu,

V. štát m á nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi 43 %, žalovanému v 1. rade 4 %,
žalovanému v 2. rade 13 %, žalovanému v 3. rade 14 %, žalovanej v 4. rade 10 %, žalovanému v 6.
rade 16 %,
VI. znalec m á nárok na náhradu znalečného vo vzťahu k žalobcovi 43 %, žalovanému v 1. rade
4 %, žalovanému v 2. rade 13 %, žalovanému v 3. rade 14 %, žalovanej v 4. rade 10 ˇ%, žalovanému

v 6. rade 16 %,
VII. žalobca m á vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
vo vzťahu k žalovaným v 1. až 6. rade, rozdelenú medzi žalovaných v 1. až 6. rade podľa pomeru
veľkosti podielov žalovaných v 1. až 6. rade, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov, medzi ktorými nedošlo k dohode sa podanou žalobou
dňa 15.12.2011 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
podľa geometrického plánu geodeta ustanoveného súdom k nehnuteľnostiam parc. č. EKN XXX/X o
výmere XXXX m2 - orná pôda, EKN XXX/X o výmere XXXX m2 - orná pôda, EKN XXX/X o výmere XX
m2, EKN/XXX/X o výmere XX m2, v podieloch 1/6 pod B1, 1/12 pod B4 a XX/XXX pod B7.

Svoj návrh odôvodnil tým, že všetci účastníci sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci uvedených
nehnuteľností. On sám tieto podiely neužíva, sú užívané žalovaným v 4. rade a v 5.rade. Má záujem,
aby sa podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušilo a aby bolo reálne rozdelené.
Žalovaný 5/ sa k žalobe vyjadril v tom čase ako podielový spoluvlastník, že súhlasí s reálnym rozdelením
pozemku pod podmienkou, že k jeho časti bude viesť prístupová cesta.

Právny predchodca v súčasnosti žalovaného 3/ s navrhovanou žalobou nesúhlasil uviedol, že parcely
č. 142/1, 142/2, 142/3, 142/4 vznikli rozdelením pôvodnej parcely, ktorá bola vcelku, a teda aj teraz
je nutné ju riešiť ako celok. Uviedol, že na parcelách má vlastnícky podiel a navrhovaným rozdelením
stratí jeho majetok na hodnote. Uviedol, že parcela č. XXX/X v časti je obhospodarovaná ním a je to
kvalitná orná pôda uviedol, že parcela č. XXX/X je neobhospodarovaná a parcela č. XXX/X Q. XXX/4 je

cesta. Uviedol, že vlastníctvo nadobudol zákonným spôsobom a využíva pôdu ako ornú pôdu od roku
1992 spolu so synom ju obrába na tento účel si kúpil aj potrebné mechanizmy a poukázal na to, že
pôdu začal využívať v čase, keď do obce Gregorovce prišli na Obecný úrad geodeti a jeho podiel na
parcele mu vymerali pozdĺžne. Uviedol, že využíva iba výmeru svojho podielu a nevyužíva podiel pána
Dučaja a uviedol, že jediná možnosť, ako môže užívať svoj podiel je pozdĺžna výmera parciel a preto z

jeho pohľadu existujú iba dve možnosti vyporiadania a to jedna možnosť vymerať podiely pozdĺžne na
všetkých parcelách. Uviedol, že pokiaľ žalobca navrhuje zapísané podielové spoluvlastníctvo zrušiť a
reálne rozdeliť čím z morálneho hľadiska ani logického nemôže súhlasiť, pretože je to popieranie jeho
vlastníckych práv a navrhol, aby došlo k inému vyporiadaniu a navrhol, aby svoj podiel pôdy bol žalobca
odpredal za stanovenú hodnotu žalobe t.j. za 1069,70 EUR. Namietal, že návrh žalobcu na rozdelenie

majetku je v rozpore s dobrými mravmi a navrhoval, aby súd určil žalobcovi odpredať podiely B1, B4,
B7 žalovanému 1/. ( č. l. 14 až 15 ). Ostatní žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
Súdvovecivytýčilpojednávanie dňa11.09.2012naktoromvýslucholžalobcu,žalovanú4/ažalovaného
5/ žalovaný 6/ sa pojednávaní nezúčastňoval a takisto zástupca žalovanej 3/ a zástupca žalovaného 4/.
Žalobca vo veci uviedol, že navrhol zrušenie podielového spoluvlastníctva z toho dôvodu, že sa ide o

parcely medzi rodinnými domami, pričom p. Kancír ako jeden z podielových spoluvlastníkov užíva skoro
sám tieto parcely a keď ho požiadal, aby mu umožnil užívať niektorú časť s uvedeným nesúhlasil navrhol
zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho reálnym rozdelením, keďže sám je spoluvlastníkom
s najväčším podielom navrhol, aby mu pripadla do výlučného vlastníctva parcela č.XXX/X. Uviedol, že
parcela je dostatočne široká má 27 m a po dĺžke približne 320 m uviedol, že parcela č. XXX/X Q. XXX/

X je pretnutá a spája sa v ceste, kde sa nachádzajú parcely č. XXX/X Q. XXX/X, pričom uviedol, že ide
o cestu k futbalovému ihrisku a ide o poľnú cestu.
Žalovaná 4/ sa vo veci vyjadrila, že s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva súhlasí
uviedla, že súhlasí takisto s reálnym rozdelením, avšak chcela, aby jej pripadla do výlučného vlastníctva
parcela susediace s parcelou vo vlastníctve jej brata žalovaného v 5. rade (pričom medzičasom došlo k

odkúpeniu tohto podielu zo strany žalovanej 4/ od žalovaného 5. rade).Následne vo veci bola ustanovená znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad
hodnoty nehnuteľností, ktorej bolo uložené aby podal písomné odborné vyjadrenie za účelom možnosti
reálneho rozdelenia vyporiadavaných nehnuteľností.

Znalkyňa predložila znalecký posudok č. X/XXXX v zmysle, ktorého uviedla, že pozemok č. XXX/
X je parcela, ktorá zatiaľ nie je identifikovaná území, pretože sa jedná o parcelu registra E KN-
orná pôda voda. Uviedla, že geometrickým plánom je možné definovať hranica tejto parcely území
celosti je na jednom konci prístupná z miestnej komunikácii, ktorá ako nespevnená pokračuje ako beží
chodník smerom K cintorínu. Na opačnom konci ju lemuje bujná, respektíve nespomína komunikácia,

ktorá vedie k miestnemu viem ihrisku. Uviedla, že tejto komunikácii vedie VTL plynové vedenie. A
ochrannépásmojestanovenána4metre.Uviedla,ževprípadevytvoreniastavebnýchpozemkovpozdĺž
parcely XXX/X si vyžiada výstavbu prístupovej komunikácie. poukázala na to, že návrh územnom pláne
uvažoval s vytvorením miestnej komunikácii napojenej na zatiaľ nespevnenú komunikáciu, ktorá vedie
k neznámemu ihrisku. Uviedla, že toto riešenie je aj s ohľadom na riešenie celého územia určeného na
investičnú bytovú výstavbu najekonomickejšie pre všetkých nielen dotknutých týmto rozdelením. Pokiaľ

ide o pozemok č. XXX/X uviedla, že tento je vedený ako orná pôda v registri E. Uviedla, že súčasnosti je
pozemok s ovocnými stromami a s krovím a iným porastom na ňom. Zahrnutý v územnom pláne a jemu
priradená funkcia rekreačnej zelene. Uviedla, že prístup k nemu je po nespevnenej komunikácii, ktorá
vedie k miestnemu ihrisku. Pokiaľ ide o pozemky č. XXX/X Q. XXX/X uviedla, že ide o parcely inzerát,
ktoré sú strana nespevnenej komunikácie, ktorá vedie k neznámemu ihrisku. Plochy pozemkov sú pre

spoluvlastníkom nevyužiteľné a uviedla, že v budúcnosti budú určite súčasťou miestnej komunikácie.
Znalkyňa súčasne uviedla, že parcela nemožno považovať za rovnocenné a uviedla, že najvyššiu cenu
má časť parcely č. XXX/X a to z hľadiska prístupu k nej a možnosti napojenia sa na vodovod, elektrinu,
STL plyn, ktorý vedie pri pozemku. Poukázala na to, že v budúcnosti výhľadovo je naplánovaná v obci
výstavba kanalizácie. Uviedla, že táto parcela o výmere 5388 m2, môže byť predmetom delenia, ako

stavebný pozemok pretože v súčasnosti spĺňa kritériá na to, aby to stavebný pozemok bol. Zopakovala,
žeparcelač.XXX/Xjevúzemnompláneurčenáoddychovúrekreačnú zónuavsúčasnosti niejeurčená
na zastavanie. Poukázala na to, že táto parcela buď zostane v podielovom spoluvlastníctve alebo ak
prejaví záujem niektorý zo súčasných vlastníkov o odkúpenie tejto parcely, bolo by možné vyporiadanie
takto. Čo sa týka parcely č. XXX/X Q. XXX/X uviedla, že môžu byť vyporiadané speňažením, alebo

zostanú naďalej podieloví spoluvlastníci, eventuálne tieto parcely by mohli byť predmetom záujmu obce.
Pokiaľišloonávrhpodielovéhospoluvlastníka, vtedyprávnehopredchodcužalovaného3/narozdelenie
po dĺžke, čo sa týka parcely č. XXX/X uviedla, že z pohľadu využitia ide o nepoužiteľný návrh pretože
vyčlenenie pásu a dĺžke by predstavovalo následne zúženie zostávajúcej časti. Pričom problematické
rozdelenieprepodielovéhospoluvlastníkap.L.C.,bysatýmtodelenímničnevyriešilo. Znalkyňanavrhla

rozdelenie parcely č. XXX/X na 3 parcely s tým, že prístupová cesta, by viedla cez parcelu XXX/X -
priečne (pričom však táto parcela nie je vo vlastníctve totožných osôb) alebo alternatívne na 2 pozemky,
ktoré by nadobudli dvaja zo spoluvlastníkov, pričom ostatní by boli na základe svojich podielov finančne
vyporiadaní.
Právna predchodkyňa žalovaného 2/ M. Y. sa k tomuto znaleckému posudku vyjadrila a potvrdila, že

parcelač.142/1máprístupzjednejstranyzmiestnejkomunikácii,aleužniejecelkompravdato,žepopri
parcele vedie nespevnená cesta k cintorínu, pretože v dvoch tretinách šírky parcely začínajú priamo
pri asfaltovom chodníku ku miestnej asfaltovej komunikácii, čiže iba jedna tretina by sa dala považovať
za nespevnenú cestu smerom k cintorínu, ako je to vidieť na priloženej fotodokumentácii. Pokiaľ ide o
odhad hodnoty parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X Q. XXX/X namietala, stanovenie ich hodnôt a taktiež

namietala navrhované rozdelenie parcely č. XXX/X na tri časti a poukázala na to, že takto čiastočne, by
boli vyporiadaní len traja podieloví spoluvlastníci. Právna predchodkyňa žalovaného 2/ však nesúhlasila
s názorom znalkyne ohľadom nemožnosti zriadenia prístupovej cesty z toho dôvodu, že k ihrisku
vedie približne 4 metre široká cesta a obec predávala stavebné pozemky kde stoja približne 4 rodinné
domy a bola zriadená cesta 3 metre široká. Súhlasila s tým, aby v zmysle návrhu žalobcu mali spoločnú

súkromnú cestu v šírke 4 metre pozdĺž celej parcely č. XXX/X a čiastočne aj parcely č. XXX/X.
Právny predchodca žalovaného 3/, sa vyjadril podaním zo dňa 31.03.2014 a uviedol, že znalecký
posudok by bol akceptovateľný pre neho len v prípade, aby nadobudol vlastníctvo pozemkov riešenia,
kde sa nachádza pozemok č. 2 a pozemok č. 9 zároveň poukázal na možnosť zlúčenia pozemku č.
8 a 9 s tým, že by zostávajúci vlastníci menších podielov mali možnosť zámeny podielov za podiel

žalovaného 3/ na iných listoch vlastníctva v katastrálnom území, kde je podielový spoluvlastník. Súčasne
uviedol, že nadobudnutím stavebného pozemku jedného z vlastníkov súhlasí, ale žiadal súd zaviazať
ho rešpektovať nakladaní s pozemkom s postúpením podielu na prístupovú cestu medzi pozemkamiako bolo navrhnuté v znaleckom posudku. Vyplatenie ceny rozdielu ktoré znalkyňa navrhla uviedol, že
uznáva, ale z podielu trhovej ceny, ktorá sa nemusí zhodovať s cenou uvedenou v znaleckom posudku.
Na vytýčenom termíne pojednávania žalobca sa k znaleckému posudku vyjadril a uviedol, že má záujem

o najväčší pozemok č. 1 o veľkosti svojho podielu súčasne navrhol ponechať parcely XXX/X Q. Č.. XXX/
X naďalej v podielovom spoluvlastníctve, nakoľko tieto nie je účelné vyporiadavať.
Zástupkyňa právneho predchodcu žalovaného 3/ vo veci uviedla, že netrvajú na rozdelení po dĺžke a v
záujme dohody, uviedla, že sú ochotní ustúpiť.
V danom čase sa k znaleckému posudku nevyjadrila žalovaná 5/ a žalovaný 6/ ( E. V. Q. M. C. ).

Následne po výzve súdu podaním doručeným súdu dňa 02.07.2014 uviedli, že so znaleckým posudkom
by súhlasili len v prípade, ak ich časti pozemku ostanú v celku bez rozdelenia, nakoľko pozemok užívajú
spoločne.
Podaním doručeným súdu dňa 18.08.2014 zástupca žalovanej 3. rade M. Y., oznámil, že na základe
zámennej zmluvy so žalovaným 2/ Ing. Štefanom Bačišinom a na základe darovacej zmluvy uzavretej s
manželkou (dovtedy uvádzanou ako žalovaná 3/) sa stal vlastníkom podielov vyporiadavaných parciel

a súčasne navrhol, aby súd parcely č. XXX/X Q. XXX/X posudzoval ako jednu parcelu a parcele č. XXX/
X Q. XXX/X posudzoval tiež ako jednu parcelu.
Súd vo veci v tomto smere poukazuje na to, že týmto preskupením jednotlivých podielov medzi
podielovými spoluvlastníkmi na ďalšie osoby došlo k takej zmene skutkového stavu, ktorá mala za
následok čiastočnú nepoužiteľnosť znaleckého posudku, ktorý vychádzal z inej veľkosti podielov

jednotlivých podielových spoluvlastníkov, nakoľko sa zmenil ich počet.
Zástupkyňa žalovaného 3/ tiež poukázala na to, že došlo k posunu oproti predchádzajúcim vyjadreniam,
s ktorými sa stotožňovali ohľadom scelenia rozdelenia oboch parciel č. XXX/X Q. XXX/X, podľa veľkosti
podielov, aby každý z podielových spoluvlastníkov dostal čo najväčšiu ucelenú časť a uviedla, že tomto
prípade majúc za to, že nie je veľmi účelné ani dobre možné reálne rozdelenie parcely č. XXX/X,

vzhľadom na jej výmeru a polohu k prístupovej ceste a navrhovala pristúpiť k 2. spôsobu vyporiadania s
tým, že by na parcele XXX/X došlo k výlučnému vlastníctvu a pre žalovaného 3/ by bola určená finančná
náhrada.
S odstupom času došlo k vyjadreniu aj zo strany žalovanej 4/ a žalovaného 5/, ktorí uviedli, že súhlasili
by s tým, že by boli odstupujúcimi podielovými spoluvlastníkmi vo vzťahu k parcele č. XXX/X.

Po týchto vyjadreniach súd vo veci ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku s prípravou
na vypracovanie geometrického plánu s tým aby znalec pripravil reálne rozdelenie parcely č. XXX/X Q.
O. Č.. XXX/X Q. O. Č.. XXX Q. O. Č.. XXX/X.
Súd vo veci napokon vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č.XX/XXXX vypracovaným znalcom
Ing. B. K. znalcom v odbore geodézia a kartografia, ktorý v znaleckom posudku špecifikoval výmery

jednotlivých účastníkov zodpovedajúce výške ideálnych spoluvlastníckych podielov na všetkých
vyporiadavaných parcelách o celkovej výmere spolu 8237 m2.
Znalec konštatoval, že podľa územného plánu zverejneného na internetovej stránke obce parcela č.
XXX/X spadá do bloku, ktorý je určený na individuálnu bytovú výstavbu aj, keď ide o ornú pôdu ktorá
sa nachádza mimo zastavaného územia obce nevzťahujú sa na to ustanovenia o zákaze drobenia

poľnohospodárskej pôdy zákona č. 180/1995 Z.z.
Naopak parcelu registra E KN č. XXX/X Q. XXX/3 nie je možné reálne rozdeliť a mali pripadnúť do
vlastníctva niektorých účastníkov. Znalec uviedol, že dispozícia parcely č. XXX/X, teda je aj geometrický
tvar umožňuje vykonať dobrú reálnu deľbu, tak aby rozdelením vznikli samostatné pozemky nerušene
užívateľné a prístupné z cesty.

Znalec vo veci uviedol, že návrh na reálnu deľbu uložený na strane č.4 súdneho spisu nepovažuje
za dobrý spôsob reálnej deľby, pretože nové pozemky o výmere 269 m2 alebo 406 m2 nie je možné
nerušene samostatne užívať. Taktiež poukázal na to, že v konečnom dôsledku takéto pozemky nemôžu
mať charakter stavebných pozemkov. Po zhodnotení skutočného stavu konštatoval, že parcely registra
E KN č. XXX/X, XXX/X Q. XXX/3 je možné rozdeliť, podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Uviedol,

že spoločná nehnuteľnosť je dobre deliteľnosť z dôvodu, že jej rozdelenie je funkčne opodstatnené,
pretože rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý
zodpovedá ich povahe a spoločenskému a poslaniu. Uviedol, že vychádzal zo zásady, že nové oddelené
pozemky musia byť samostatne užívateľné a prístupné z cesty. Pri ideálnej deľbe mimo zastavaného
územia obce uviedol, že je možné vytvoriť samostatný pozemok s najmenšou výmerou 400 m2. Pri prvej

alternatíve navrhol, aby parcely registra E KN č. XXX/X Q. XXX/X o celkovej výmere 2761 m2 zostali
v podielovom spoluvlastníctve dvoch účastníkov takto M. C., aby nadobudla ideálny podiel 306/2716,
L. C., aby nadobudol ideálny podiel 2410/2716. E. V. Q. M. C. J. O. K. Q. K. K. Z. O. Č.. XXX/X G. O.
U. Z. XXX M.X. M. C. pod B3 a B5, by v parcele č. XXX/X nadobudol pozemok o výmere 1087 m2 .Žalobca zapísaný pod B1, B4 a B5 v parcele 142/1 nadobudol pozemok o výmere 3493 m2. Parcela
č. XXX/X o výmere 88 m2 nachádzajúca sa v ceste by ostala v podielovom spoluvlastníctve všetkých
účastníkov zapísaných v doterajšom liste vlastníctva č. 630. Pre druhú alternatívu navrhol, aby parcely

č. 142/2 a 142/3 o celkovej výmere 2761 m2 nadobudli M. C., L. C.. Cez parcelu registra č.142/1 by sa
vytvorila jednosmerná prístupová cesta o šírke 4 metre, ktorá by zostala v podielovom spoluvlastníctve
všetkých účastníkov zapísaných pod B1, B3, B4, B5, B7, B8 a B9. E. V. Q. M. C. J. pod B8 a B9 v
parcele č. XXX/X nadobudli pozemok o výmere 696 m2. M. Y. zapísaný pod B3 a B5 by v parcele č.
XXX/X nadobudol pozemok o výmere 929 m2. Žalobca zapísaný pod B1, B4 a B5 by v parcele č XXX/X

nadobudol pozemok o výmere 3019 m2. Podľa tretej alternatívy navrhol, aby sa prístupová cesta k časti
parcely č. XXX/X o výmere 1131 m2 naďalej zostaly v podielovom spoluvlastníctve všetkých účastníkov
zapísaných na doterajšom liste vlastníctva cez parcelu by sa vytvorila dvojpruhová prístupová cesta o
šírke 6 metrov, pričom E.É. V. Q. M. C. K. G. O. U. Z. XXX M.X, M. C. K. G. O. o výmere 568 m2, M. C.
Q. L. C. by nadobudli do podielového spoluvlastníctva pozemok o výmere 1418 m2 a žalobca pozemok
o výmere 1845 m2.

Žalovaná 4/ a žalovaný 5/ súhlasili s alternatívou č. 3 s tým, aby prístupová cesta bola z opačnej
strany pozemku a mala šírku 4 metre a nie 6 metrov. Žalovaný M. Y. sa vo veci vyjadril a uviedol, že
rovnako navrhuje cestu z druhej strany nesúhlasil však, aby parcela č. XXX/X ostala v podielovom
spoluvlastníctve. Uviedol, že vlastní podiel o veľkosti 7 á poukázal na to, že keď predá cestu 88 m2
tak mu ostane ešte viac ako 6 á a pán C. má ešte väčší podiel. Parcely č. XXX/X Q. XXX/X pridelil p.

C. , ktorý ich nechcel, takže je isté, že s tým nebude súhlasiť. Pokiaľ ide o to, že poukazoval znalec
na zákon č.180/1995 Z.z. o zákaze drobenia uviedol, že oni predsa nič nedrobia a požadujú iba svoje
podiely preto navrhol, aby súd parcelu č. XXX/X Q. XXX/X posudzoval ako jednu parcelu a každému
zo spoluvlastníkov určil jeho podiel a polohu samostatnej parcely. Parcely č.XXX/X Q. Č..XXX/X tiež
posudzoval ako jednu parcelu a každému prisúdil jeho podiel a polohu.

Žalobca sa vyjadril a uviedol, že súhlasí s alternatívou č. 1, prípadne s alternatívou č. 3. Právny
predchodca žalovaného 3/ namietal, že v znaleckom posudku znalec nezohľadnil všetky požiadavky
a nezohľadnil skutočnosť, že požadoval o vymeranie podielu pozdĺžne so strany parcely pokiaľ ide
o parcelu č. XXX/X uviedol, že táto je nespevnená cesta a vznikla tak, že obyvatelia obce začali
prechádzať parcelou a došlo teda k porušeniu ich vlastníckych práv a vyňatím tejto parcely sa zmenšujú

podiely jednotlivých vlastníkov. Pokiaľ ide o alternatívu č. 1 a 2, kde navrhol znalec do podielového
spoluvlastníctvaprideliťparcelynamietali,žeprehliadol,žeosobydopodielovéhospoluvlastníctva,ktoré
by mali nadobudnúť samostatné parcely nie sú v blízkom príbuzenskom vzťahu a znalec mal rozdeliť
parcely podľa jednotlivých vlastníkov. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X uviedol, že táto je ladom ležiaca
pôda, kde sa nachádzajú základy starej stavby. Následne namietal, že znalecký posudok postr hejáda

ocenenie jednotlivých parciel za účelom finančného vyporiadania.
Následne v priebehu konania došlo opäť k prevodu spoluvlastníckeho podielu a to z pôvodného
žalovaného L. C. na jeho právneho nástupcu V.Š. C.. Taktiež v priebehu konania došlo k úmrtiu žalovanej
1/ M. C. a následne súd vo veci rozhodol o pokračovaní v konaní s jej právnym nástupcom M. C.P..
Taktiež medzičasom došlo k zmene ďalších vlastníckych práv a súd pripustil do konania, ako žalovaného

6/ pána B. C., ktorý nadobudol vlastnícky podiel na základe zmluvy o vzájomnom urovnaní, ktorej
vklad bol povolený dňa 09.08.2019 a stal sa novým podielovým spoluvlastníkom na vyporiadavaných
parcelách.
Napokon rozhodnutím katastrálneho odboru zo dňa 07.04.2020 došlo k poslednej vlastníckej zmene na
strane žalovaných kedy žalovaná v 4. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel v žalovaného 5/, čím sa

zvýšila veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu na vyporiadavaných nehnuteľnostiach.
Po ustálení okruhu v jednotlivých podielových spoluvlastníkov súd vo veci vyzval žalobcu ako aj
žalovaných, aby sa vyjadrili opätovne k predloženému znaleckému posudku č. XX/ XXXX, ktorým
znalec na základe viacerých námietok zo strany jednotlivých podielových spoluvlastníkov, ktoré súd
akceptoval s tým, že zapracoval spoločnú cestu o výmere 1035 m2 z opačnej , ako bola pôvodne

navrhovaná súčasne uviedol, že z dôvodu čo najmenšieho záberu pozemkov a následných nákladov
na výstavbu a údržbu spoločnej cesty navrhol jednosmernú cestu o celkovej šírke 4,75 metra z toho
jeden a pol metra vytvoril chodník a 2,75 metra by predstavovala samotná jednopruhová vozovka a z
jednej strany cesty polmetrový široký zelený pás uviedol, že pri takejto deľbe každý zo spoluvlastníkov
by rovnakým percentom z výmery prispel na spoločnú cestu. Na strane druhej popri novej ceste existuje

možnosť vytvoriť nový pas budúcej obojsmernej cesty, na ktorú by prispeli vlastníci susedného pozemku.
Poukázal na to, že navrhnuté rozdelenie umožniť nerušené užívanie oddelených pozemkov, respektíve
nakladanie s nimi a je to vhodné pre všetkých účastníkov konania, pretože odpadá potreba finančného
vyrovnania a oddelené nehnuteľnosti nestratia na trhovej hodnote uvedené sa však týka len parcelyč. XXX/X a predložil graficky (č. l. spisu 410) návrh geometrického plánu, ako aj výmery nových
pozemkov pre jednotlivých výlučných vlastníkov pre žalobcu o výmere 1887 m2, pre žalovaného 1/ -
164 m2, pre žalovaného 2/ - 580 m2, pre žalovaného 3/ - 593 m2, pre žalovanú 4/ - 436 m2, pre

žalovaného 6/ - 695 m2.
Strany sporu sa k uvedenému vyjadrili, pričom žalovaný v 6/ k takémuto vypracovaniu geometrického
geometrickéhoplánunemalžiadnenámietkyrovnakoanižalobca,žalovaný3/nesúhlasilsnavrhovaným
vysporiadaním podielového spoluvlastníctva, nakoľko uviedol, že nerešpektuje platný územný plán obce
z roku 2006 a poukázal na to, že podľa územného plánu má pretínať parcelu č. XXX/X navrhovaná

miestna komunikácia a navyše predmetnou parcelou prechádza trasa rozvodného vodovodného
potrubia, žalovaný 1/ uviedol, že takýto návrh je pre neho neakceptovateľný a žiadal zaradenie podielu
nakoniec parcely. Následne súd akceptoval námietku žalovaného 1/ a zaradenie jeho, rozlohou
najmenšej parcely, za novovytvorenú parcelu č.XXX/XX, ktorá bola prisúdená do výlučného vlastníctva
žalovanému 6/.
Na základe uvedeného súd vec takto právne posúdil :

Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákona.
Podľa čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať
o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 215 ods.1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych (ďalej
len OZ), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd

nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením

veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
Pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadal súd aj na to, či je možné
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, reálne rozdeliť. Pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu,

s poukazom na § 23 Zákona č. 180/1995 Zb., nie je možno tieto pozemky rozdeliť, ak by ich rozdelením
vznikol pozemok uvedený v § 21 ods. 1 menší ako 2000 m2.
Podľa ust. § 186 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) skutočnosti
všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebooznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev
a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych
spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza zo zhodných tvrdení

strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na
ktorých sa strany dohodli súd neprihliada.
Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne
ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzný. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy,
iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia vyporiadania
podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jej rozdelenie treba uskutočniť na základe
geometrického plánu, ktorý musí byť overený príslušným katastrálnym úradom. Samotná možnosť

reálneho rozdelenia na dve, alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do
akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym
rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by
potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú.
Druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že

rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu
jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci. Primeranou
náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať, ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú

náhradu určuje súd. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá
vec. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že
spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Ak by totiž spoluvlastník vec nechcel, súd mu
ju nemôže prikázať a to ani vtedy, keby u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci.
Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci

v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.
Z povahy podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

Ak súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, musí pri procesnom postupe dodržať
poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú
preň záväzné. Reálne rozdelenie podľa spoluvlastníckych podielov ako prvá možnosť vyporiadania
podielového spoluvlastníctva nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie
reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym

podielom (napr. rôzna kvalita vydelených častí, nerovnaké prístupové možnosti a pod.). Návrh na
zrušenie a vypriadanie podielového spoluvlastníctva je návrhom na vydanie konštitučného rozhodnutia;
ide o tzv. iudicium duplex, kedy súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, rovnako môže použiť i
iný spôsob vypriadania spoluvlastníctva než sa navrhuje.
V konaní súd nesporne mal preukázané, že sporné pozemky sú v podielovom vlastníctve účastníkov

konania tak, ako je to vymedzené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zákonom stanovená možnosť
rozdelenia podielového spoluvlastníctva vo svojich dôsledkoch znamená pre spoluvlastníka ktorého
spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré
musí spĺňať ústavné podmienky stanovené článkom 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Medzi
tieto podmienky patrí i povinnosť poskytnúť náhradu. Aby náhrada bola primeraná, musí vyjadrovať

cenu, závislú nielen na konštrukcii a vybavení (príloha k vyhláške č. 492/2004 Z.z..), veľkosti a veku
veci (pozemku, stavby), ale i na záujmu o ňu, tj. i na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí
ísť teda o náhradu, ktorá by predstavovala cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Pre stanovenie
náhrady, ktorú je možné považovať za primeranú, svedčia aj ustanovenia § 140 a § 606 OZ, v ktorých je
zakotvené predkupne právo spoluvlastníkov a povinnosť tých, ktorý sú z predkupného práva oprávnení

vec zakúpiť, zaplatiť za ňu cenu, ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak.
Medzi účastníkmi konania neboli rozpory ohľadom veľkosti spoluvlastníckych podielov.
Súd sa opakovane zaoberal otázkou reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov, a to všetkých zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územieW.. Po rozsiahlom dokazovaní bolo preukázané, že reálne rozdelenie kombináciu všetkých štyroch
parciel možné reálne nie je, z dôvodu úplnej rozdielnosti ich charakteru.
Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X - orná pôda o výmere 2688 m2 kde žalobca a ani jeden zo žalovaných

nevlastnia podiel, ktorý by reálne predstavoval výmeru 2000 m2 z uvedeného vyplýva to, že limit
z ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z. o zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy nespĺňa žiadny
z podielových spoluvlastníkov, vyporiadanie je teda možné len takým spôsobom, že by celá parcela
pripadla do výlučného vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov avšak ohľadom finančnej
náhrady nastali značné rozpory v tomto smere súd bude nútený vykonať ďalšie dokazovanie prípadne,

nariadiť predaj tejto spoločnej veci v prípade, ak ju žiaden zo spoluvlastníkov nebude mať záujem
vlastniť. Z týchto dôvodov súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vylúčil
na samostatné konanie.
Pokiaľ ide o výšku finančnej náhrady, kde bude vyvstala potreba doplniť dokazovanie súd vo veci
upozorňuje, že aktuálny procesný civilný predpis, podmieňuje dôkaznou povinnosťou, teda povinnosťou
strany sporu predložiť alebo označiť súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené procesné povinnosti, teda povinnosť tvrdenia aj dôkazná povinnosť vyplývajú stranám sporu
priamo z ustanovení Civilného sporového poriadku. Dokazovanie v sporovom konaní je totiž ovládané
prejednacou zásadou, t.j. strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie
za základ svojho rozhodnutia. Strana sporu tak musí tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v
spore(bremenotvrdenia)arovnakomusítietoskutočnostisúdupreukázať(dôkaznébremeno).Iniciatíva

pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ
je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola

nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností
tiež tvrdí. Strana sporu, ktorá tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti
dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne

svojho pozitívneho tvrdenia. Určité odlišnosti vykazuje len dokazovanie v sporoch s ochranou slabšej
strany, kedy ustanovenia CSP umožňujú súdu vykonávať aj také dôkazy, ktoré slabšia strana nenavrhla,
kedy je dokazovanie prelomené prvkami vyšetrovacieho princípu, čo však nie je tento prípad, keďže
žalobca ani žalovaní nemajú v danom konaní postavenie slabšej strany.
V civilnom sporovom konaní, založenom na princípe kontradiktórnosti, sa tak priorizuje procesná aktivita

sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky
na preukázanie svojich tvrdení.
Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na sporových stranách, kedy výsledok konania závislí
na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, t.j. od kvality predložených dôkazov a kvality ich
procesnej aktivity. Za výsledok konania sú teda zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu

aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu.
Ak teda žalobca alebo žalovaní majú za to, že nimi tvrdená výška finančnej náhrady čo sa týka
ďalšieho vyporiadavania parcely č. XXX/X ( či už je to 1 EUR za m2 alebo 15 EUR, prípadne 20 EUR
a viac EUR za m2 ) je adekvátna je ich procesnou povinnosťou v konaní predložiť, resp. navrhnúť, či
minimálne označiť dôkaz preukazujúci uvedené tvrdenie.

Pokiaľideoparcelyč.XXX/XQ.XXX/X, vykonanýmdokazovanímbolotobolopreukázanéanásledneto
medzi stranami sporu ani sporné nebolo, že ide o časti, ktoré sú užívané ako cesta, reálne rozdelenie by
nebolo účelné a čo sa týka všetkých podielových spoluvlastníkov, žiadny z nich nemá záujem o výlučné
vlastníctvo z tohto dôvodu súd v tomto smere zamietol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nakoľko žiadny z navrhovaných spôsobov by nebol spravodlivý. Súd v tomto smere

vidí možnosť rokovaní vlastníkov s obcou.
Pokiaľ ide o parcelu č. 142/1 aj tu sa znalci pokúšali, hľadať rôzne, čo najspravodlivejšie alternatívy
najmä s prihliadnutím, že ide o parcelu, ktorá je určená na individuálnu bytovú zástavbu a navyše, takaby zodpovedalo reálne rozdelenie jednotlivým podielom podielových spoluvlastníkov, ktorých podiely
sú značne čo do veľkosti rozdielne.
Tu znalec navrhol reálne rozdelenie, ktoré napokon zohľadnilo takmer všetky potreby jednotlivých

podielových spoluvlastníkov, čo sa týka aj prístupu k ich, lebo vzniknutej parcele, ktorá zodpovedá
veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Bolo nutné však zriadiť prístupovú cestu, ktorá zostane v ich
spoluvlastníctve. Súd pritom prihliadal na to, aby vec (resp. parcely) mohli byť účelne využité.
Pričom poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1181/2008, ktorý uviedol, že pozemok je v
zásade vždy deliteľný, to však neznamená, že musí byť v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva rozdelený vo všetkých prípadoch (vid. zákonné vyjadrenie ,,dobre možné,, v § 142
ods. 1 OZ). Podľa rozhodnutia NS ČR sp. Zn. 22 Cdo 2163/2006 za prípady, kedy reálne rozdelenie
nehnuteľnosti pri vyporiadaní spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ nie je dobré možné, považujú
súdy jednak všetky prípady, kde by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci,
jednak prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, ktorý
zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. U pozemkov závisí toto posúdenie na ich polohe,

celkovej ploche a taktiež i tvare (vid. R 54/1973) .Vtedy, ak reálne rozdelenie veci nie je dobre možné,
môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich
vlastníctva (spoluvlastníctva). Zákon stanovuje kritéria, na ktoré súd pri zrušení a vyporiadaní prihliada
a to na : a) veľkosť spoluvlastníckych podielov, b) účelné využitie veci, c) násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Podľa Občianskeho komentára 1., Veľký komentár, Eurokódex 2011, Imrich Fekete, str. 813) v zmysle
ustálených právnych názorov, reálne a právne možné delenie spoločného pozemku neznamená,
že súd tak musí rozhodnúť vo všetkých prípadoch, ak tak navrhne niektorý zo spoluvlastníkov. Z
pohľadu právnej úpravy pri posudzovaní možnosti uplatnenia vyporiadania spoločnej veci - jej reálnym
rozdelením, sú určujúcimi kritériami veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci vzniknutej

rozdelením. Zohľadňovanie veľkosti podielov musí v rovnováhe korešpondovať účelnému rozdeleniu
veci; preto pri konkrétnom konečnom rozdelení veci je potrebné zisťovať účelné využitie každej
novovzniknutej veci. Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, alebo aby pomer
rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov.
Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je

zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z
komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. (rozsudok Najvyššieho súdu 5Cdo/93/2010 zo dňa
29.11.2010).
Súd vo veci poukazuje na to, že zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové
konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúce sa od spoločnej veci a vyporiadanie vzťahov

zostávajúcich. V danom prípade výmera parcely č. 142/1 mala podľa vyjadrenia znalcov
dostatočnú výmeru ohľadom možnosti reálneho rozdelenia avšak pre počet podielových spoluvlastníkov
a veľkosť ich podielu sa javilo problematické reálne rozdelenie najmä z hľadiska prístupu pre jednotlivé
novovzniknuté parcely. Následne však zo strany žalovaných došlo čiastočne k prejavu kompromisu ako
aj zmene veľkosti spoluvlastníckych podielov najmä čo sa týka žalovanej 4/ a podľa predloženého

znaleckého posudku najvhodnejšie bolo zriadenie prístupovej cesty (, ktorá zostala v podielovom
spoluvlastníctve) po okraji pôvodnej parcely k celej jej dĺžke. Súd má zato, že ide o dostatočnú šírku tejto
prístupovej cesty, tak aby bolo možné nerušene užívať jednotlivé samostatné parcely už ako výlučnými
vlastníkmi žalobcom a žalovanými, pričom zostali rešpektované výmery podľa veľkosti ich podielov bez
potreby finančného vyrovnania čo je najlepším zbytočne finančne nezaťažujúcim riešením.

Preto čo sa týka parcely E KN č. súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku I.
Pokiaľ ide o žalobu vo vzťahu k žalovanému 5/ tento previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú
4/ vo vzťahu k tomuto realizoval žalobca procesný návrh na zastavenie konania a preto vo vzťahu k
nemu súd konanie zastavil.
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať

žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Pokiaľ ide o výrok V., ktorým štát priznal nárok na náhradu trov konania podľa jednotlivých % súd vo
veci poukazuje na to, že znalkyni Ing. Márii mandľovej uznesením zo dňa 21.07.2015, číslo konania 12
C/285/2011-216 súd priznal znalečné pričom uhradené bolo zo zložených preddavkov zo realizovaných
zo strany žalobcu a žalovaných avšak keďže preddavky neboli zložené v dostatočnej výške súd sumu69,50 EURO predávkovanie zložil zo štátnych prostriedkov na účet znalkyne a z tohto dôvodu má
následne sú štát nárok na vrátenie tejto sumy, ktorú súd rozpočítal percentuálne podľa výšky podielov
na toho, ktorého účastníka sporu.

Rovnako súd rozhodol o nároku na náhradu znalečného prospech znalca podľa výšky podielov
jednotlivých podielových spoluvlastníkov.
Úprava v civilnom súdnom poriadku nepozná inštitút trov štátu a v nadväznosti nato neupravuje
mechanizmus rozhodovania o ich náhrade. Súd vo veci pripomína, že znalecké dokazovanie
a vypracovanie geometrického plánu, je v prípade zrušovania a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva nehnuteľností nevyhnutný, pretože dochádza k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti pre
zápis do katastra nehnuteľností, súd preto podľa v konaní priznal nárok priamo znalcovi na náhradu
štátu znalečného, ako aj znalcovi o, ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením (viď
Komentár Civilného sporového poriadku nakladateľstva R..K. V.. B.. M. Š., O.. ak kolektív 2016 § 253
strana 905).
Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku výnimočne súd nepriznal náhradu

trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
V konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva už zákon sám preferuje možnosť
dohody pred súdnym rozhodnutím. Je nesporný fakt, že v dohode o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva medzi účastníkmi nedošlo a nedošlo v priebehu konania ani k uzavretiu súdneho
zmieru, hoci to možné bolo.

Podľa čl. 4 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stal a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SSR sp.zn. 2 Cz 4/71, R 31/1972) konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre použitie ustanovenia § 150 O.s.p. (teraz § 257
CSP) význam zistenie toho, či žalobca pred podaním návrhu na súd ostatným spoluvlastníkom navrhol

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu
na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci.
Nemožno poprieť, že konanie žalobcu smerovalo k snahe vyporiadať vec čo možno najrýchlejšie
a hlavne dohodou, ku ktorej však nedošlo. Následne však po vykonanom dokazovaní bolo vo veci
rozhodnuté (vo vzťahu k parcele č. 142/1), takmer totožne ako to navrhoval žalobca ( viď č. l. sp. 4

návrh geometrického plánu).
Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, čo sa týka aj žalovaného 5/ nakoľko k
prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu došlo až 07.04.2020, a teda všetko jeho dovtedajšie procesné
konanie, je rovnaké ako u ostatných žalovaných.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi spravodlivo patrí náhrada trov konania

tento sa pokúšal pred podaním žaloby dohodnúť so žalovanými dohodu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.