Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by Mgr. Katarína Radičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 13C/10/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820202217
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820202217.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobcu: T. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX P., právne zast.: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, Podbiel
č. 177, proti žalovanému: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXX/X, O., právne zast.: JUDr. Peter
Vevurka, advokát, Námestovo, v konaní o vrátenie daru, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.11.2020 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by uložil
žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni dar - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. O., pozemky C-
KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 43 m2, C-KN parc. č. XXX zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 727 m2, rodinný dom s. č. XXX s príslušenstvom, všetko v podiele 1/2 k celku,
ktoré žalovaný nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.09.2010 vyhotovenej v kancelárii
Notárskeho úradu Y.. X. I. so sídlom v B. pod š. B NZ XXXXX/XXXX, ktorá bola registrovaná na Správe
katastra v Tvrdošíne pod č. k. V XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Zároveň žiadala nahradiť trovy konania
v celom rozsahu.
2. Žalobu odôvodnila tým, že po ukončení jej prvého manželstva sa so žalovaným zblížili a začali bývať
v byte, ktorý bol v jej vlastníctve. Následne starí rodičia rozhodli, aby po ich smrti zostala bývať v ich
rodinnom dome a závetom prešiel podiel starého otca na ňu. Na žiadosť starej mamy sa následne z
bytovky presťahovali k nej do domu a žalobkyňa predala byt a vyplatila uja O. a brata Erika. Chýbalo
jej ešte niečo doplatiť a nedoplatok jej pomohol splatiť žalovaný. Ďalej žalobkyňa uviedla, že jej bolo
nepríjemné, že žalovaný býva v dome, na ktorého vyplatenie čiastočne prispel a preto dňa 27.09.2010,
počas manželstva, uzatvorila so žalovaným darovaciu zmluvu, ktorou mu darovala sporné nehnuteľnosti
v podiele 1/2. Poukázala na to, že v darovacej zmluve je zakotvený článok VI, podľa ktorého sa darujúca
môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný bude k nej alebo členom jej rodiny správať tak, že tým
hrubo poruší dobré mravy. Podotkla, že sa so žalovaným manželsky odcudzili, z ktorého dôvodu podala
návrh na rozvod manželstva a manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 4P/14/2020, ppl. dňa 24.09.2020. Už v tom období sa žalovaný správal voči nej i členom jej rodiny
v rozpore s pravidlami občianskeho spolužitia a dobrými mravmi. Deň po nadobudnutí plnoletosti syna
žalobkyne ho žalovaný začal vyhadzovať z jej rodinného domu, škaredo mu nadávať a v čoraz väčšej
miere začal verbálne napádať aj žalobkyňu. Dospelo to až do štádia, že bola nútená v záujme ochrany
ich maloletých detí pred manželskými hádkami opustiť spoločnú domácnosť. Žalovaný syna žalobkyne
slovne a fyzicky napadol pred Veľkou nocou, dňa 20.04.2019, kedy prišiel v podnapitom stave okolo
23.00 hod a začal v dome žalobkyne nadávať. Synovi vykrikoval aby vypadol z domu, že tam nemá čohľadať, že už dávno sa má starať o seba a pod. Keď začala brániť syna došlo k veľkej hádke, žalovaný
skočildosynaachcelhozbiť.Potomsotilsynadodveríatietosaúplnerozbili.Onachcelanažalovaného
zavolať políciu, ale jej syn políciu volať nechcel, pretože by bola hanba, ak by prišla polícia. Na druhý deň
pobalila deti a odišla s nimi na hotel do P. kde v strachu prežili celé sviatky. Ďalej uviedla, že žalovaný
pokračoval v nadávkach na jej osobu aj po tom, ako sa vrátili. Žalobkyňa nebola schopná pre psychickú
traumu pracovať, nebavilo ju žiť a keď jej žalovaný nedával žiadne peniaze na domácnosť, začala
vybavovať bývanie v inom prostredí, kam odišla spolu s deťmi v júni 2019. V rodinnom dome zostal
bývať syn J., nakoľko tento odmietol odísť so žalobkyňu, pretože má v O. prácu a priateľku. Žalovaný
synovi každodenne robí zle, nadáva mu do chudákov, žobrákov, zlodejov a hovorí, že v jeho dome
nemá čo robiť, z domu ho vyhadzuje a bráni mu vo vstupe do skladových priestorov, ktoré má žalobkyňa
v dome. Okrem toho mu vypínal elektriku keď niečo potreboval urobiť alebo vodu. Syn žalobkyne jej
každú chvíľu volá, keď sa udejú takéto veci. V súčasnosti syn žalobkyne býva u rodičov jeho priateľky,
ktorí sa ho ujali a raz, dvakrát do týždňa sa vyberie domov. V závere poukázala na to, že v posledných
3 týždňoch bol žalovaný odcestovaný, avšak nezabudol jedno auto zaparkovať tesne pred dvere do
jej skladových priestorov, aby jej syn nemohol ani vojsť ani jej tam dať tovar. Druhé auto zaparkoval
rovno na most. Podotkla, že po vzniknutí problémov v rodine i počas rozvodu prejavila záujem o
vysporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiamadňa04.02.2020žalovanéhovyzvalana
vrátenie daru. Dňa 20.02.2020 v snahe vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu navrhla žalovanému, aby
ju vyplatil z polovice trhovej hodnoty nehnuteľností vo výške 70 000,- eur. Uvedené žalovaný odmietol.
Žalobkyňa poukázala na ust. § 630 OZ, a na to, že správanie žalovaného, ktoré je značnej intenzity a
sústavne vedené nielen proti žalobkyni, ale aj jej rodinným príslušníkom - synovi z predchádzajúceho
manželstva a dvom maloletým dcéram, ktorým svojím vystupovaním v opitosti, vykrikovaním nadávok,
búchaním a pod., bránil v kľudnom spánku. S prihliadnutím na všetky okolnosti ako aj čas, po ktorý
sa dopúšťa nadávok, hrubých urážok a vyhrážania sa smerujúceho k spôsobeniu telesnej ujmy alebo
ujmy na živote je potrebné správanie žalovaného kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. K
žalobe žalobkyňa pripojila notársku zápisnicu B NZ XXXXX/XXXX, B XXXXX/XXXX zo dňa 27.09.2010,
rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín č. vkladu: V XXXX/XX zo dňa 01.10.2010, mailovú komunikáciu,
fotky, výzvu na vrátenie daru zo dňa 04.02.2020 a výzvu na majetkové vysporiadanie zo dňa 20.02.2020.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v celom rozsahu poprel skutkové tvrdenia žalobkyne. Uviedol, že
sa nedopustil voči žalobkyni ani voči jej synovi J. J. takého správania ako opisuje žalobkyňa v žalobe
a správania sa, ktoré by malo za následok právo žalobkyne domáhať sa vrátenia daru. Je pravdou,
že jeho manželstvo so žalobkyňou bolo rozvedené na návrh žalobkyne rozsudkom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 4P/14/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2020. Dôvodom rozvodu však
bola skutočnosť, že žalobkyňa bola žalovanému neverná už počas manželstva a z tohto dôvodu opustila
aj spoločnú domácnosť. Podotkol, že je logické, že ak sa manželia rozvedú pre neveru jedného z nich,
ich vzťahy sú narušené. Nie je pravdou, ako tvrdí žalobkyňa, že dôvodom daru bola skutočnosť, že jej
žalovaný pomohol zaplatiť nedoplatok, aby žalobkyňa mohla vyplatiť uja O. a brata Q., pretože týchto
vyplatil v plnej výške dohodnutej ceny za ich podiely žalovaný z vlastných prostriedkov. Už z vyjadrenia
žalobkyne je nesporné, že od O. K. a brata Q. nenadobudla ich spoluvlastnícke podiely darom, ale kúpou
a darovacia zmluva bola simulovaný právny úkon. Žalobkyňa si bola vedomá toho, že žalovaný prakticky
oboch vyplatil z vlastných prostriedkov a to aj bol dôvod, pre ktorý mu 1/2 zo sporných nehnuteľností
previedladarom.Pokiaľideonehnuteľnosti,žalovanýuviedol,žetietovpodiele1/4nadobudlažalobkyňa
osvedčením o dedičstve 5D 13/2006 a 3/4 darovacou zmluvou od jej brata Q. J. a jej uja O. K., ktorej
vklad bol povolený OU Tvrdošín, katastrálny odbor pod V XXX/XXXX. Predmetná darovacia zmluva
však bola simulovaný právny úkon, pretože Q. J. žalovaný z vlastných prostriedkov zaplatil sumu 200
000,- Sk a O. K. sumu 400 000,- Sk. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že k synovi
manželky, ktorého mala z prvého manželstva sa nesprávala dobre. Naopak staral sa o neho odmalička
tak ako o vlastné dve deti. On je krstným otcom J., syna žalobkyne. V tejto súvislosti poukázal na to,
že keď žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, jej syna nechala na starosť žalovanému, a tento žije v
rodinnom dome s ním. Pravdou však je, že po dovŕšení dospelosti sa začal on k žalovanému správať
vulgárne, nerešpektoval ho, nikde nepracoval a ani žiadnym spôsobom neprispieval na náklady spojené
s rodinným domom, elektrinu, vodu, kúrenia a pod. V dome robí neporiadok a keď ho upozorní, aby
si po sebe upratal, správa sa k žalovanému arogantne. Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že by sa k
jej synovi mal správať tak, ako to opisuje v žalobe. Žalovaný rovnako poprel aj to, že by mal zaútočiť
na J.. Poukázal na to, že k poškodeniu dverí došlo v dôsledku toho, že J. zakúril v peci na UK, pec
prekúril a došlo k výbuchu kotla v dôsledku čoho tlaková vlna vyrazila dvere a aj okná. Dôkazom toho
je aj skutočnosť, že dvere sú vyrazené smerom dovnútra od kotolne. Rovnako tak nikdy nebránil J.v parkovaní. V závere uviedol, že dôvodom žaloby nie je skutočnosť, že by bol naplnený dôvod na
vrátenie daru, ale žalobkyňa ho vyzvala na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako
to preukazuje jej výzva zo dňa 20.02.2020. Žalovaný však s navrhovanou cenou nesúhlasil a to preto,
že podľa znaleckého posudku ZP č. XXX/XXXXX vyhotoveného N.. L. sú nehnuteľnosti ocenené na
sumu 109 000,- Eur, ako aj skutočnosť, že on vlastne 3 k sporným nehnuteľnostiam zaplatil. Žalovaný
poukázal na to, že v zmysle rozsudku NS SR p. zn. 2 Cdo/108/2007 je potrebné skúmať, či aj správania
sa darcu nie je príčinou nejakého nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu. On sa k žalobkyni
nikdy zle nesprával, naopak, pomáhal jej a hoci nepracovala, poskytoval jej aj pomoc v jej aktivitách
smerujúcich k obchodnej činnosti, ktorú mienila vykonávať. Samotný rozvod manželstva nie je dôvodom,
pre ktorý sa žalobkyňa môže domáhať vrátenia daru a tvrdenia ohľadne jej syna J. nie sú pravdivé.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach.
Poukázala na to, že nezhody, ktoré mali počas manželstva pramenili z toho, že dlhé roky žalovaný
pracoval mimo domu a starostlivosť o deti a domácnosť bola len na nej. Keď sa začal zdržiavať doma,
tak dochádzalo k neznesiteľným hádkam, ktoré sa nedali psychicky zvládnuť. Neskôr sa žalovaný začal
venovať požívaniu alkoholu. Nie je pravdou, že dôvodom rozvodu manželstva bola jej nevera, nakoľko
sa s terajším manželom v tom čase nepoznala. Ďalej uviedla, že existujú nahrávky o tom, ako žalovaný
verbálne napáda jej syna a ponižuje ho. V ďalšom žalobkyňa popísala, ako nadobudla rodinný dom,
kedy brata a uja vyplatila ona z predaja bytu, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, pričom jej bolo dňa
14.06.2006 v hotovosti vyplatených 440 000,- Sk a 25.07.2006 ďalších 110 000,- Sk. Žalobkyni však
bolo nepríjemné, že spolu so žalovaným bývali v jej dome. Chcela, aby spoločne vlastnili nehnuteľnosť
ako manželia a preto na základe jej dobrej vôle darovala žalovanému polovicu nehnuteľností. Nie je
pravdou, že by jej syn v období, kedy opustila ich spoločnú domácnosť nikde nepracoval a žalovaný
sa o neho musel starať, ani to, že by sa k nemu jej syn po dovŕšení 18 rokov začal správať vulgárne.
Ďalej uviedla, že žalovaný naschvál, keď odchádza do práce na mesiac, okrem iných vecí, ako vypínanie
elektriky, vody, skrývania diaľkového ovládača na televízor, bráni vo vstupe do domu tým, že svoje autá
zaparkuje vždy tak, aby syn nemohol prejsť svojim autom k domu, povysávať ho, doviesť a vyložiť tovar
do skladových priestorov, ktoré sú v jej vlastníctve, hoci je pred domom aj druhý most, kde si autá môže
zaparkovať a nikomu nebudú zavadzať. Najmenej dvakrát sa stalo, že tam poslala svojich kamarátov,
aby naschvál zaparkovali dodávku ešte za jeho autá tak, aby už syn vôbec nemal kde zaparkovať.
Skutočnosť, že žalovaný sa veľmi hrubým spôsobom správal a aj sa správa k synovi žalobkyne je aj to,
že tento bol nútený odísť z jej domu bývať k jeho priateľke a jej rodičom. Dom žalobkyne navštevuje
1-2x týždenne. Žalobkyňa poukázala na to, že dňa 20.02.2020 poslala žalobcovi výzvu na zrušenie
podielového spoluvlastníctva s tým, že žiadala vyplatenie čiastky 70 000,- eur, čo je polovica hodnoty
podľa znaleckého posudku. Bolo to z dôvodu, že právnym zástupcom jej bolo vysvetlené, že sú dve
možnosti ako vyriešiť problém domu. Táto bola najrýchlejšia. Na túto výzvu žalovaný nereagoval a preto
poslala predmetný žalobný návrh. Žalobkyňa má za to, že nemožno mať pochybnosti o tom, že boli
naplnené všetky zákonom predpokladané dôvody pre uplatnenie práva darcu na vrátenie daru v zmysle
§ 630 OZ, nakoľko žalovaný porušuje dobré mravy vo vzťahu k žalobkyni a aj členovi jej rodiny jednak
v intenzite závažných porušení dobrých mravov, a jednak sústavne. K vyjadreniu pripojila žalobkyňa
kúpnu zmluvu zo dňa 14.06.2006 spolu s výdavkovými pokladničnými dokladmi.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, pripojenými spismi,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a z vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. O., a to pozemkov
S. parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, CKN parc. č. XXX zastavané plochy a
nádvoriaovýmere727m2arodinnéhodomuč.s.XXXpostavenéhonaparc.č.XXX,ktorénehnuteľnosti
darovalažalovanémuvpodiele1/2darovacouzmluvouzodňa27.09.2010.Predmetnádarovaciazmluva
bolaspísanáformounotárskejzápisniceY..X.I.,NotárskyúradO.,podsp.zn.NXXX/XXXX,NZXXXXX/
XXXX, B XXXXX/XXXX.
7. V zmysle rozhodnutia Správy katastra Tvrdošín č. vkladu: V XXXX/XXXX zo dňa 01.10.2010 bol
podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v podiele 1/2, a to na základe
darovacej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Vklad bol pobolený dňa 01.10.2010, ktorým dňom
nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali rovnako dňa 01.10.2010.8. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/14/2020-58
zo dňa 22.09.2020, právoplatným dňa 24.09.2020. Z pripojeného spisu sp. zn. 4P/14/2020 mal súd
preukázané, že dôvodom rozvratu manželstva boli podľa žalobkyne skutočnosti, ktoré tvrdí aj v tomto
konaní, teda, že starostlivosť o celú domácnosť bola len na žalobkyni, žalovaný si nič nevážil. Poukázala
aj na to, že žalovaný začal jej syna J. po dovŕšení 18 rokov veku vyhadzovať z domu a vulgárne mu
nadávať. Rovnako tak žalovaný uvádzal skutočnosti, ktoré sú zhodné s tými, ktoré produkoval v tomto
konaní.Žalovanýtrvalnatom,žemužalobkyňabolapočasmanželstvanevernásjejterajšímmanželom,
čo zapríčinilo rozvrat manželstva. Žalovaný na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 22.09.2020
uviedol, že po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti zostal v dome bývať spolu s jej synom
J., ktorého vychovával od jeho 3 rokov, ale od odchodu žalobkyne spolu nevychádzajú. Bývajú síce v
jednom dome, ale syn žalobkyne sa mu nezdraví, na nič neprispieva a využíva celý dom.
9.Zvýzvynavráteniedaruzodňa04.02.2020malsúdpreukázané,žežalobkyňaakodôvodprevrátenie
daru uviedla, že po uplynutí niekoľkých rokov ich spolužitia po uzatvorení zmluvy, hlavne od mesiaca
augusta 2018, v ktorom mesiaci nadobudol jej syn pochádzajúci z prvého manželstva J. J. plnoletosť sa
žalovaný začal správať voči žalobkyni a jej synovi tak, že ho začal vyhadzovať z jej rodinného domu,
škaredomunadávaťavčorazväčšejmierezačalžalovanýverbálnenapádaťajžalobkyňu.Dospelotoaž
doštádia,žežalobkyňabolanútená,vzáujmeochranyichspoločnýchmaloletýchdetípredmanželskými
hádkami, opustiť spoločnú domácnosť. Na základe uvedeného žalobkyňa konštatuje, že sa žalovaný
začal k nej a jej rodine správať veľmi nepriateľsky, agresívne a vulgárne, pričom v tomto pokračuje bez
akéhokoľvek jej podnetu či iného relevantného dôvodu. Takéto správanie možno s ohľadom na všetky
okolnosti kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, lebo ide o porušenie značnej intenzity a
zároveň aj porušovanie sústavné. Pokiaľ ide o predmetnú výzvu súd nemal v konaní preukázané, že by
ju žalobkyňa bola žalovanému doručila pred podaním žaloby, keďže žalovaný uviedol, že nevie o tom,
že by mu bola výzva doručená. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa v konaní ani nepopierala.
10. Dňa 20.02.2020 adresovala žalobkyňa žalovanému výzvu na majetkové vysporiadanie sporných
nehnuteľností, kde žalovanému navrhla, aby jej tento vyplatil polovicu z ich hodnoty vo výške 70 000,-
eur v termíne do 31.03.2020.
11. Súdu boli predložené fotokópie druhej strany záznamu o podaní oznámenia J. Dzureka zo dňa
28.04.2021(č.l.108spisu)adruhejstranyzáznamuopodanívysvetleniažalovanéhozodňa15.05.2021
(č. l. 69 spisu). Obsah oznámenia vykonaného synom žalobkyne boli skutočnosti, že mu žalovaný bráni
v prístupe ku skladovým priestorom, ktoré má v rodinnom dome a tieto využíva. Syn žalobkyne uviedol,
že prosil žalovaného, aby keď odíde do práce na 3 mesiace, svoje vozidlo odstavil tak, aby sa mohol
dostať po tovar, alebo aby mu aspoň nechal kľúče od auta. Žalovaný mu však nevyhovel a posledného
pol roka mu pred skladové priestory odstavil aj vlečku. Syn žalobkyne má za to, že mu žalovaný robí
naschvál, nakoľko 15 m od mosta, ktorý on používa ako jedinú prístupovú cestu ku skladu je ďalší most,
ktorý žalovaný môže používať na parkovanie. Pokiaľ ide o vysvetlenie, ktoré podal žalovaný, tento o.i.
uviedol,žesynžalobkynevrodinnomdomemomentálneneprespáva,alecezdeňsanaadresezdržiava,
nakoľko tam opravuje autá. Žalovaný si nie je vedomý, že by v dome boli nejaké veci na predaj alebo
podnikanie. Taktiež nevie o tom, že by mu niekedy jeho nevlastný syn Denis hovoril, aby neodstavoval
autá na dvore, pretože mu bráni v obchodovaní. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá dôvod odstavovať
autá po ceste, keď má vlastný dvor. Pokiaľ sa jedná o prístup do domu, tak jeho nevlastný syn môže
využívať aj druhý vchod, ale nakoľko tam opravuje nepojazdné autá, tak sa do dvora cez druhý most
nevie dostať. Žalovaný sa snaží autá odstavovať tak, aby sa jeho nevlastný syn dostal do dvora.
12. Žalobkyňa súdu predložila aj podanie označené ako Ohlásenie priestupkov, ktoré neustále
pretrvávajú zo dňa 27.04.2021 adresované Obvodnému oddeleniu PZ Trstená, v ktorom poukázala na
správanie sa žalovaného voči nej a jej synovi a oznámila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
a bránenie vstupu na nehnuteľnosť, t.j. domu a prevádzkarne. K uvedenému podaniu žalobkyňa súdu
uviedla, že bolo podané poštou, pričom nemá žiadne potvrdenie od OOPZ o evidovaní oznámenia,
nakoľko títo jej to oznámil telefonicky.
13. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
zákona K.o dňa 06.03.2020 vyplýva, že žalovaný oznámil skutočnosť, že hoci nie je so žalobkyňou
rozvedení a nemajú rozdelený majetok, tak manželka bez jeho súhlasu a vedomia predala vozidlo, ktoréžalovaný užíval. Toto vozidlo bolo odstavené pred domom, v ktorom býva a z pred ktorého ho zobrali a
žalovaný nemá vedomosť, kde sa vozidlo nachádzal. Telefonicky sa informoval u žalobkyne, že čo sa z
vozidlom stalo, no táto mu to odmietla povedať. Ďalej žalovaný uviedol, že vozidlo používal, keď chodil
do práve a potrebuje ho na dennodennú prevádzku. Vozidlo oblo v dobrej viere napísané pri kúpe na
meno žalobkyne, pričom vozidlo platil žalovaný zo svojich peňazí a vždy ho využíval výlučne on.
14. Obe strany sporu predložili súdu fotky, ktorými sa snažili preukázať svoje skutkové tvrdenia, a teda,
že žalovaný bráni žalobkyni a jej synovi vo vstupe do rodinného domu, najmä ku skladovým priestorom,
a že syn žalobkyne opravuje autá na dvore rodinného domu a v dome sa zdržuje dlhšiu dobu, kedy po
sebe zanecháva neporiadok.
15. Okrem toho žalobkyňa predložila súdu aj mailovú komunikáciu adresovanú jej právnemu zástupcovi,
kde špecifikovala nadávky, ktoré adresuje žalovaný jej synovi, ako aj doklady k tvrdeniam ohľadne
nadobudnutia rodinného domu a vyplatenia Q. J. a O. K., a to kúpnu zmluvu spolu s pokladničnými
dokladmi, dohodu o vysporiadaní BSM žalobkyne s manželom z prvého manželstva, osvedčenie o
dedičstve zo dňa 20.06.2013, potvrdenie o platbách, ako aj potvrdenia o splátkach a pod.
16. V priebehu konania žalobkyňa zotrvala na dôvodoch, pre ktoré podala žalobu, naviac poukázala na
to, že správanie žalovaného vyvrcholilo v roku 2019, keď deň pred Veľkou nocou, žalovaný prišiel o pol
nocivpodnapitomstave,nadávaljejajsynovi.Keďsajusynpokúšalbrániť,skočilidosebaažalovanýho
sotil do dverí, cez ktoré syn spadol na schody. V tú noc objednala penzión vo P. a s deťmi odišla z domu.
Políciu nevolala, pretože sa hanbila, poznajú ich všetci v O.. Keby bola vedela, políciu by vtedy zavolala,
a to nielen pri tomto incidente, ale aj inokedy, keď jej žalovaný hrubo nadával. K fyzickému násiliu
zo strany žalovaného nedošlo, niekoľkokrát však zasahovala, aby žalovaný neudrel syna. Žalobkyňa
poukázala na to, že návrh na rozvod pripravovala už v roku 2018 a to pre správanie žalovaného, ktorý
si ju nevážil ako matku, ani ako ženu, bola pre neho len handra. Žalovaný sa o žalobkyňu nepostaral
ani vtedy, keď bola chorá, neurobil jej ani čaj, len sa zavrel v izbe, prípadne išiel do garáže. Žalovaný
jej celý čas nadával, že je ,,kurva, piča a pod.“ na preukázanie nadávok, ktoré žalovaný adresoval jej a
synovi predložila súdu aj mail adresovaný jej právnemu zástupcovi. Správanie žalovaného pokračovalo
aj po tom, ako odišla z rodinného domu, v telefóne jej nadával, že je sviňa, zlý človek. Ďalej žalobkyňa
uviedla, že v podstate 3 roky žalovaný bráni jej synovi v prístupe ku skladovým priestorom. Druhý
prístup k domu sa nevyužíva, bránka sa veľmi ťažko otvára, keby chodili cez túto druhú prístupovú
cestu, nemohli by sa dostať ku skladovým priestorom, pretože pred domom je už tráva. Žalobkyňa ďalej
poprela tvrdenia žalovaného ohľadne nadobudnutia rodinného domu a peňazí, z ktorých boli vyplatení
O. K. a Q. J., kedy O. ona dala 402 150,- Sk a Q. 201 075,- Sk, ktoré peniaze mala z predaja bytu.
Okrem toho dostala od rodičovi darom 120 000,- Sk a od starých rodičov formou stavebného sporenia
dostala 132 435,- Sk. Pokiaľ ide o kvetinárstvo, ktoré bolo zriadené v dome, finančné prostriedky naň
mala z predaja domu, ktorý bol vo vlastníctve jej rodičov a v ktorom bola zriadená prevádzka pizzerie.
Žalobkyňa poprela všetky tvrdenia žalovaného ohľadne jej mimomanželského vzťahu. Uviedla, že s jej
súčasným manželom sa zoznámila na koncerte v 10/2018, na ktorom koncerte bola spolu so žalovaným,
pričom s ním komunikovala cca 20 min. Následne sa s nim stretla až 01.03.2019 ako manažérka kapely.
So súčasným manželom začala žalobkyňa komunikovať až po tomto dátume. To, že je na fotke na
facebooku napísané, že s manželom žije v spoločnej domácnosti od 22.03.2019 by nebrala do úvahy,
pretože aj z niektorých koncertov dávajú fotky na stránku spätne, niekedy aj s iným dátumom. Okrem
toho od žalovaného odišla až v júni 2019. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že na Oravu sa vracia zhruba
dvakrát do roka, pričom počas tohto obdobia nebýva v dome, ktorý je predmetom tohto sporu. Pokiaľ
ide o jej vyjadrenie nachádzajúce sa v spise 4P/14/2020 na čl. 36, kde sa uvádza, že žalovaný rozkopal
dvere a takmer zbil jej syna, žalobkyňa uviedla, že dvere boli rozbité tak, že žalovaný sotil syna do dverí,
tie sa rozbili, pričom následne pozbierali časti dverí, vtedy urobila aj tú fotku a následne žalovaný tieto
dvere znova rozkopal. Tieto dvere boli rozbité už druhýkrát, prvýkrát to bolo zhruba dva roky pred týmto
incidentom z dôvodu tlakovej vlny z kotla. Následne žalovaný tieto dvere zlepil, namiesto toho aby kúpil
nové. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že auto, ktoré predala bez vedomia žalovaného, dostala od
žalovaného ako dar k narodeninám. Bolo to jej auto, ktoré bolo písané na ňu. Keď zmenila trvalý pobyt,
bolo potrebné prepísať toto auto, preto volala žalovanému, ktorý predmetné auto využíval, aby ho za
symbolickú cenu 500 eur odkúpil. Na čo sa jej žalovaný vysmial, že to je jeho auto. Preto splnomocnila
syna, aby auto predal. Žalovanému osobne neoznámila, že auto predala, dozvedel sa to od syna keď
odchádzal s autom. Pokiaľ ide o ohlásenie priestupkov zo dňa 27.04.2021, toto podala na OO PZ poštou,
pričom následne jej telefonicky oznámili, že podanie prijali a aby sa dostavila na výsluch. Ona následnesvoje oznámenie stiahla. Žalobkyňa nevedela uviesť odkiaľ mali z OO PZ jej telefónne číslo. V závere
výpovede uviedla, že jej syn sa k žalovanému vždy správal normálne, nebol voči nemu nikdy agresívny
a z jeho strany nevznikali žiadne potýčky. Práve naopak, bol to žalovaný, ktorý do syna vyskakoval.
17. Žalovaný v priebehu konania okrem iného uviedol, že žalobkyni po rozvode s prvým manželom začal
pomáhať, vyplatil jej byt a kúpil do neho zariadenie. Následne jej spravil prevádzku s tým, že peniaze mu
časom vráti. So žalobkyňou sa zblížili, narodila sa im dcéra T. V tom čase bol k dispozícii tento rodinný
dom, ktorý bolo treba zaplatiť, vysporiadať podlžnosti, ako aj postarať sa o starú mamu, ktorá tam mala
vecné bremeno. Zhruba 15 rokov to fungovalo, staral sa o syna žalobkyne, ako aj celú rodinu. Počas
celého tohto obdobia žalobkyňa nikde nepracovala, preto všetko financoval on a z peňazí, ktoré zostali
sa prerábal dom. Terajšiu hodnotu má rodinný dom vďaka nemu. Pokiaľ ide o kúpu domu, tento kúpil
on. Vzťahy medzi ním a žalobkyňou sa vyrovnali tak, že namiesto vrátenia týchto peňazí, ako aj peňazí
za kvetinárstvo, ktoré jej zriadil, na neho previedla časť domu. Keď žalobkyňa odišla z domu, zobrala v
podstate všetko, autá, vybavenie predajne. Žalobkyňa si v roku 2018 našla priateľa. Potom ako odišla
sa celé dva roky v rodinnom dome nezdržiavala. V rodinnom dome žije žalovaný s J., o ktorého sa stará
od malička. Žalobkyňa ich dcéry zobrala so sebou a syna nechala, aby sa o neho staral on. Tu začali
vznikať konflikty, pretože J. nechcel nikde pracovať, ani prispievať na domácnosť. Odkedy sa začal tento
spor, sa J. začal zdržiavať u priateľky. Avšak celý deň je v ich rodinnom dome a k priateľke ide až na
noc, aby to vyzeralo tak, že on je ten zlý. Ďalej žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne ohľadne parkovania
áut pred vchodom do domu, pričom poukázal na to, že on má auto zelenej farby a z fotografií je vidno,
že ostatné autá sú J.. Dom má dva vstupy, ktoré sú pravidelne zablokované autami J.. Raz sa stalo
to, že J. zavolal policajtov a žalovaný sa k tomuto musel vyjadrovať. U žalovaného sa stretávajú aj J.
kamaráti, ktorých tam strihá. Tieto vlasy po nich neuprace, okrem toho tam spravil skladisko a tieto veci si
nechce upratať. Dnes sa s J. už nerozprávajú a pri každom konflikte sa žalovaného snaží vyprovokovať.
Žalovaný uviedol, že počas posledných dvoch rokov nastala situácia, kedy po príchode domov zistil,
že žalobkyňa so synom zobrali jedno z áut, ktoré používal výlučne on na prácu, toto auto predali.
Musel preto ísť na políciu, aby mu vylustrovali toto auto a auto kúpil naspäť. K útoku na syn žalobkyňa
žalovaný uviedol, že toto nie je pravda, nakoľko J. nikdy fyzicky nenapadol. Čo sa týka fotografie, na
ktorých sú rozbité dvere, tieto sú z predošlého obdobia kedy mala T. narodeniny. J. naložil do kotla väčšie
množstvo, pričom tlaková vlna vyrazila dvere. Rovnako nie je pravda ani to, že by J. vulgárne nadával.
Skôr naopak, pri každej potýčke, je to J., ktorý žalovaného vulgárne napadá. Je pravdou, že občas medzi
nimi vznikajú konflikty, avšak zo strany žalovaného sa nejedná o nejaké prudké nadávky. Preukazuje to
aj tá skutočnosť, že J. do dnešného dňa v rodinnom dome býva a všetko má sprístupnené. K rodinnému
domu žalovaný uviedol, že tento bol starý, zo 60. rokov a kúpil ho bez akejkoľvek prerábky. V súčasnosti
je dom kompletne prerobený, rovnako tak aj jeho okolie. Všetky výdavky týkajúce sa prerábky rodinného
domu financoval on. Pokiaľ ide o dom, tak po smrti dedka prešiel dom na troch ľudí, pričom 1/2 domu
zdedilQ.spolusožalobkyňout.j.1/4každýznichaďalšiu1/2ujožalobkyne.Žalovanýnáslednekupoval
dom od Q. a uja žalobkyne. Do kúpy domu išiel preto, lebo boli dohodnutí, že na neho žalobkyňa prepíše
celý dom keďže ho financoval a zriadil jej aj prevádzku. Nevie uviesť prečo to neriešili iným spôsobom.
Cena domu bola 800 000 Sk, z toho 200 000 Sk sa stiahlo žalobkyni a 400 000 Sk dostal ujo a 200 000
Sk dostal Q.. Všetko to bolo vyplatené z jeho finančných prostriedkov. Na záver žalovaný uviedol, že si
nie je vedomý toho, že by mu bola doručená výzva na vrátenie daru. Najprv obdŕžal výzvu na majetkové
vysporiadanie a následne vyjadrenie k žalobe zo súdu.
18. Z výsluchu svedka J. J., syna žalobkyne, súd zistil, že sa strany sporu začali hádať pretože
žalovaný požíval alkoholické nápoje. Všetko to vyvrcholilo okolo veľkonočných sviatkov, kedy žalovaný
v podnapitom stave vulgárne nadával žalobkyni, svedok sa jej chcel zastať a žalovaný ho sotil do dverí,
ktoré sa následne rozbili. Jedná sa o dvere, ktoré boli rozbité už predtým z dôvodu tlakovej vlny kedy
bol zle vykúrený kotol. Tieto dvere boli napevno zmontované a nasadené späť. Po tom ako odišla
žalobkyňa zostal bývať v dome zhruba ešte 4 mesiace a následne sa odsťahoval k priateľke, kde býva
už približne 2 roky. Do domu sa príde osprchovať, oprať si veci cca 2-3x do týždňa. Domov chodí vtedy
keď tam žalovaný je, aj keď tam nie je, vždy však tŕpne čo sa bude diať. Konflikty medzi ním a žalovaným
začali už zhruba na strednej škole keď mal 15-16 rokov. Žalovaný ho začal ponižovať, vysmievať sa
mu, že nevie urobiť vodičský preukaz na prvýkrát, napriek tomu, že je automechanik. Žalobkyňa toto
správanie neriešila. Čo sa týka fotografii, ktoré na pojednávaní predložil žalovaný, tak motor, ktorý bol
na pozemku, odstránil zhruba pred mesiacom a auto opravoval na pozemku len raz, bolo to zhruba 3
týždne, potom auto zmizlo. Jeho auto bolo pred garážou doparkované zhruba pol hodinu a v tom čase
zhotovil žalovaný fotografiu, ktorú predložil. Všetky vecí nachádzajúce sa na predložených fotografiáchsa na pozemku už nenachádzajú. Tieto veci tam boli zhruba 2 dní keď opravoval auto. Ďalej svedok
uviedol, že žalovaný nadával nie len žalobkyni, ale aj jemu. Povedal mu s prepáčením „že som skurvený
hajzel a pod. a že keď sa chcem vysrať, tak si mám kúpiť hajzľový papier“. Oznámenie, po tom incidente,
ktorý sa stal na jeho osobu nepodal kvôli matke, táto vždy chcela riešiť všetko doma, nechcel zhoršovať
situáciu. Keď prídem domov, tak mu žalovaný vykrikuje, že tam nemá čo hľadať, že je to jeho dom. Doma
sa zdržiava v skladových priestoroch, občas doma strihá kamarátov, osprchuje sa, operie si veci a ide
preč. Momentálne žalobkyňa nemá v skladových priestoroch žiadny materiál, vyskladnenie riešil on,
pričom mu žalovaný vždy bránil vo vstupe tým, že tam mal auto. Ďalej uviedol, že telefonicky kontaktoval
žalovaného, aby autá odpratal, avšak sa tak nestalo. Poukázal na to, že ak doma robí nejaký bodrel tak
len v jeho izbe, pričom na toto má právo, keďže je jeho. Svedok pracuje ako živnostník od 01.01.2021 a
bol zamestnaný aj v roku 2019. Profesionálne neopravuje auta, len sám pre seba. Priateľom ani známym
auta neopravuje. Na chod domu neprispieva žiadnym spôsobom, nakoľko mu žalovaný, keď sa matka
odsťahovala povedal, že nechce, aby mu na dom prispieval. Neskôr keď ho žalovaný dopytoval, aby
začalprispievaťnaspoločnúdomácnosť,mupovedal,žestýmnemáproblém.Načomupotomžalovaný
povedal, že od neho peniaze nechce. Svedok uviedol, že žalovaný ho vyzval na platenie výdavkov
súvisiacich s domácnosťou zhruba 3x, naposledy pred pol rokom. On tam však príde len 2-3x do týždňa
osprchovať sa, vyprať a žalovaný odo neho chce 80 eur. Ďalej svedok uviedol, že od minulého roka začal
žalovaný pracovať v ČR. Z domu odchádzal tak na 3 týždne, mesiac a pol. Počas tohto obdobia boli
auta odparkované pred vchodom. K predaju auta svedok uviedol, že toto predal on a peniaze z predaja
dal žalobkyni. Auto užíval žalovaný, avšak písané bolo na žalobkyňu. Auto bolo predané z toho dôvodu,
že matka zmenila trvalý pobyt a auto malo byť prepísané. Chcela, aby jej žalovaný vyplatil polovicu z
auta a toto si nechal. Keďže nesúhlasil, auto sa predalo. Okrem trestného oznámenia, ktoré podal na
žalovaného cca 2 mesiace dozadu, nepodal iné oznámenie. Ani nevolal políciu, keď sa k nemu alebo
k žalobkyni vulgárne správal.
19. Svedok T. V., krstný otec detí sporových strán, na pojednávaní uviedol, že vzťahy medzi žalobkyňou
a žalovaným boli dobré, nezaznamenal nijaké hádky medzi nimi, ani žiadny fyzický útok zo strany
žalovaného. K incidentu, ktorý sa stal medzi žalovaným a synom žalobkyne vie uviesť to, že došlo k
výbuchu kotla, pretože syn žalobkyne otvoril dvierka a vpustil vzduch do kotla. O tomto sa dozvedel
asi na druhý deň, keď ich prišiel navštíviť. Má za to, že dvere boli poškodené z dôvodu výbuchu pece.
V žiadnom prípade nedošlo k útoku na syna žalobkyne. Myslí si, že by museli dobre kamuflovať to,
že žalovaný napadol syna žalobkyne, to by si svedok všimol. Nikdy nebol svedkom toho, že by medzi
synom žalobkyne a žalovaným dochádzalo k verbálnym útokom. Zo stranami sporu trávili čas najmä
počas osláv a keď ich zavolali na návštevu. Pokiaľ ide o správanie žalovaného k synovi žalobkyne, tento
sa o neho vždy staral. Nikdy nebol svedkom nejakého útoku. Čo sa týka správania druhej strany, ani tú
nemá žiadnu vedomosť. Vie o tom, že sa J. žalovanému nezdraví. Žalobkyňa sa nikdy nesťažovala, že
by sa žalovaný k nej alebo k deťom správal vulgárne, alebo ju fyzický napadal.
20. Svedkyňa Y. O., priateľka syna žalobkyne, na pojednávaní uviedla, že svedkom hádky priateľa J. a
žalovaného bola raz počas toho ako J. prišiel domov, mal tam strihať kamarátov. Počula ako žalovaný J.
vulgárne nadáva a hovorí, že by mu mal byť vďačný za všetko čo má. S J. sa poznajú cca 7 rokov, pričom
dva roky už býva u nich. Domov si v podstate chodí len vyprať, resp. zobrať nejaké veci. Keď príde J.
naspäť k nim domov, je nervózny, občas si aj poplače a vyfajčí veľa cigariet. Hovoril jej o hádkach, ktoré
má so žalovaným. Ďalej uviedla, že vie o tom, že J. v rodinnom dome strihal kamarátov a opravoval auta,
avšak nevie uviesť, či žalovaný upozorňoval J. na to, aby po sebe urobil poriadok. Pri tej hádke počula
len žalovaného, J. nepočula. J. jej nespomínal prečo sa hádajú, povedal len, že keď tam má žalovaný
auto, J. nemôže opravovať auta. Svedkyňa poukázala na to, že so žalovaným a J. sa spolu stretli raz,
počas toho nedošlo ku konfliktu, žalovaný nepovedal J. nič. Tovar chodil vykladať J. do priestorov domu
viackrát do mesiaca. Ďalej uviedla, že Denis im na domácnosť neprispieva, keďže rodičia povedali, že
tak nemusí robiť. Počas tohto roka kvôli COVID-19 strávila čas prevažne doma, pričom s ňou bol aj J.
a domov odchádzal len na určitý čas. V podstate celé dni trávili spolu. Nevie uviesť kde J. pracoval, v
súčasnosti má živnosť a riešil niečo cez internet. O tom, že žalovaný napadol J., jej priateľ nič nepovedal.
Predtým, ako sa k nim J. nasťahoval, nikdy nespomínal, že by medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom
alebo, že by sa chcel z domu odsťahovať. Nespomínal ani zlé správanie žalovaného voči nemu. Keď
žila žalobkyňa v dome, stretla sa s nimi raz. Bolo to počas vianočných sviatkov, vtedy tam bolo viac
ľudí nielen ona. Nálada nebola fajn, žalobkyňa lietala okolo hostí. Pamätá sa, že žalovaný jej povedal
nech už si sadne a prezlečie si špinavé tričko lebo vyzerá..., už presne si nepamätám na výraz, ktorý jej
povedal. Myslí si, že okrem občasných návštev počas sviatkov, k rodičom J. nechodil nikto.21. Z výsluchu O. K., uja žalobkyne, súd zistil, že o tom, že medzi stranami sporu boli určité nezhody
má vedomosť, či už od žalobkyne alebo od žalovaného. Sám však nevie posúdiť, čo sa tam naozaj
medzi nimi dialo. Vie, že počas manželstva bývajú vzťahy všelijaké, raz je to lepšie, raz horšie. Tomuto
neprikladal veľký význam. Nevie sa vyjadriť k tomu, či niekedy došlo k útokom zo strany žalovaného.
Avšak z rozhovoru so žalobkyňou vie, že došlo k určitému vyhroteniu situáciu, bližšie ju však nepopísala.
Rozprával sa nielen so žalobkyňou, ale aj žalovaným, do konkrétnosti sa však nikdy nešlo. Svedok
nemá vedomosť o tom, že by žalovaný nadmerne požíval alkoholické nápoje. So žalovaným sa stretávali
náhodne pri garáži, vtedy vypité nemal. Stretávali sa málokedy, nakoľko žalovaný pracoval niekedy aj 2
mesiace mimo domu. Čo sa týka vyplatenia domu, svedok uviedol, že on nebol povinný odísť z domu,
mal kde bývať, nakoľko vlastní dom. V tom období tam už žalobkyňa so žalovaným bývali a dom užívali
a preto sa dohodli, že ich vyplatia, pričom žalobkyňa jemu jeho časť zaplatila a myslí si, že aj časť,
ktorá pripadá na brata Q.. Peniaze dostal do ruky od žalobkyne, nevie uviesť, či sa jednalo aj o peniaze
žalovaného. Vie o tom, že žalobkyňa vlastnila byt, ako aj o tom, že so synom zdedili pizzeriu, ktorú
následne predali. Ďalej svedok uviedol, že syn žalobkyne mu spomínal, že dochádzalo ku konfliktom
so žalovaným, že má problém dostať sa do domu s tovarom, či by mu s týmto nevedel pomôcť, na čo
mu svedok povedal, že sa nechce starať do týchto veci. Nie je si vedomý toho, že by syn žalobkyne
prišiel za ním a sťažoval sa, že ho žalovaný uráža. Všetko sa to začalo komplikovať až neskôr. Oni sa
stretávali skôr len na svadbách, pohreboch a pod. Pravidelne sa nenavštevovali.
22. Podľa § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.
23. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
24. V konaní mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa darovala
žalovanému ako bývalému manželovi podiel 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k.
ú. O., a to darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Jedná sa o pozemok CKN parc. č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, pozemok CKN parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 727 m2 a rodinný dom č. s. XXX postavený na parc. č. XXX. Predmetná darovacia zmluva
bola súčasťou notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade Y.. X. I. v O., pod sp. zn. N XXX/XXXX,
NZ XXXXX/XXXX, B XXXXX/XXXX. Rovnako nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti
užíva výlučne žalovaný, nakoľko žalobkyňa sa z rodinného domu odsťahovala v roku 2019.
25. Žalobkyňa sa v konaní domáhala vrátenia daru zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, a to z
dôvodu, že žalovaný sa k nej a k jej synovi správa spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy.
Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych
pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných
noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje
obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. V predmetnom ustanovení sú
upravenédvepodmienky,ktorébolažalobkyňapovinnávkonanípreukázať.Prvouznichjejednostranný
právny úkon darcu, teda žalobkyne, ktorým sa domáha vrátenia daru a druhou skutočnosť, že sa
obdarovaný správal k žalobkyni ako darkyni tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pokiaľ ide o
samotnú výzvu na vrátenie daru zo dňa 04.02.2020, táto bola žalovanému doručená spolu so žalobou
dňa 21.12.2020, keďže jej skoršie doručenie súd v konaní preukázané nemal. Čo sa týka dôvodov, pre
ktoré žiadala žalobkyňa dar vrátiť, tieto sú uvedené v bode 9 rozhodnutia.
26. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi.
Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom
porušení dobrých mravov obdarovaným (R XX/XXXX). Predpokladom vrátenia daru je len také
negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v
prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou
(opakovanosťou),pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie
potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právnerelevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pritom nie je
rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R XX/XXXX). Pri posudzovaní správania obdarovaného
treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je
príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu
vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky
hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či
on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho
správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V
kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú)
reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom
nepomere k správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 108/2007).
27. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázal také správanie
žalovaného, ktoré možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Súd sa v prvom rade zaoberal
výzvou na vrátenie daru, ktorá ako jednostranný právny úkon musí spĺňať náležitosti v zmysle § 37
Občianskeho zákonníka (určitosť a zrozumiteľnosť) a samotným dôvodom pre vrátenie daru uvedeným
vo výzve zo dňa 04.02.2020, nakoľko je súd pri posudzovaní skutkového stavu týmto limitovaný. Bolo
preto nevyhnutné, aby žalobkyňa ako darkyňa v predmetnej výzve uviedla konkrétne okolnosti, pre
ktoré žiada dar vrátiť, pričom nevhodné správanie sa žalovaného ako obdarovaného musí byť vo výzve
opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. V uvedenej výzvy žalobkyňa ako dôvod na vrátenie
daru uviedla, že po uplynutí niekoľkých rokov ich spolužitia po uzatvorení zmluvy, hlavne od mesiaca
augusta 2018 sa začal správa voči nej a jej synovi tak, že ho začal vyhadzovať z jej rodinného domu,
škaredo mu nadávať a v čoraz väčšej miere začal verbálne napádať aj žalobkyňu, čo dospelo do štádiu,
že bola nútená spolu s deťmi opustiť spoločnú domácnosť. Jedná sa však o všeobecné tvrdenia bez ich
bližšej konkretizácie a súd na základe týchto tvrdení nemohol konštatovať splnenie predpokladov pre
platné uplatnenie inštitútu vrátenia daru.
28. Žalobkyňa mala zato, že hrubé správanie žalovaného voči nej a jej synovi bolo preukázané nielen
predloženými dôkazmi, ale aj výpoveďami svedkov. Ani z výpovedí svedkov však nevyplynulo také
správanie žalovaného, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Toto
vyplynulo jedine z výpovede svedka J. J., syna žalobkyne, ktorý uviedol, že žalovaný ho neustále
ponižoval, vulgárne mu nadával a vyhadzoval ho z domu. Intenzitu správania žalovaného voči synovi
žalobkyne však nemal súd okrem uvedenej výpovede ničím preukázanú, a to ani výpoveďou svedkyne Y.
O., priateľky J. J.. Svedkyňa sama uviedla, že bola prítomná pri hádke žalovaného so synom žalobkyne
len raz, inak vie o hádkach medzi nimi len sprostredkovane od J. J.. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na to, že napriek tomu, že sa syn žalobkyne z domu odsťahoval kvôli žalovanému, tento predtým, ako
sa nasťahoval ku svedkyni jej nespomínal zlé správanie žalovaného voči nemu ani incident, počas
ktorého malo dôjsť k rozbitiu dverí v rodinnom dome. Výpoveď svedka J. J. preto pôsobila skôr účelovo,
s úmyslom vyvodiť dojem, že konflikty medzi svedkom a žalovaným vznikajú len zo strany žalovaného.
Súd nemal rovnako preukázané, že by žalovaný syna žalobkyne vyhodil z domu, keďže J. J. sám
povedal, že z domu odišiel pre správanie žalovaného, nie preto, že by ho tento z domu vyhodil a zakázal
mu sa do domu vrátiť. Ďalej je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa ani jej syn počas obdobia,
kedy malo podľa žalobkyne opakovane dochádzať k nevhodnému správaniu žalovaného, toto správanie
príslušníkom PZ neoznámili a to ani vtedy, keď malo dôjsť k útoku na syna žalobkyne. Oznámenie OO
PZ na správanie žalovaného bolo prvýkrát podané synom žalobkyne až dňa 28.04.2021, teda po podaní
žaloby. Súd nemal v konaní preukázané ani podanie oznámenia žalobkyne označené ako Ohlásenie
priestupkov, ktoré neustále pretrvávajú zo dňa 27.04.2021 na OO PZ, pričom súd poukazuje na nejasné
tvrdenia žalobkyne ohľadne tohto podania.
29. Pokiaľ ide o tvrdenia, že žalovaný bráni synovi žalobkyne vo vstupe do skladových priestorov,
ako aj samotný incident z roku 2019, týmito dôvodmi sa súd bližšie nezaoberal, pretože ako súd
uviedol vyššie, je pri posudzovaní skutkového stavu limitovaný práve dôvodmi zakladajúcimi vrátenie
daru uvedenými vo výzve na vrátenie daru zo dňa 04.02.2020, ktorá výzva toto konanie žalovaného
neobsahovala. Napriek uvedenému súd konštatuje, že okolnosti, za ktorých malo dôjsť k útoku na syna
žalobkyne boli v konaní produkované rozdielne. Samotná žalobkyňa pritom v konaní sp. zn. 4P/14/2020
uviedla, že žalovaný rozkopal dvere (č. l. 36 predmetného spisu) a takmer zbil jej syna. Následne napojednávaní v tomto konaní uviedla, že dvere boli rozbité tak, že žalovaný sotil syna do dverí, pričom
následne pozbierali rozbité časti a neskôr žalovaný tieto dvere znova rozkopal. Jedná sa teda o rozdielne
tvrdenia žalobkyne. Ako však súd uviedol vyššie, výzva na vrátenie daru zo dňa 04.02.2020 toto konanie
žalovaného voči synovi žalobkyne neobsahovala.
30. Obe strany sporu produkovali a predkladali v konaní dôkazy, z ktorých možno usúdiť vzájomnú
nevraživosť medzi nimi, ktorá bola zrejmá už z konania pred tunajším súdom, v rámci ktorého došlo k
rozvodu manželstva sporových strán. Už v tomto konaní strany sporu poukazovali jednak na správanie
žalovaného voči žalobkyni, ale aj na to, že dôvodom rozpadu manželstva bola mimomanželská známosť
žalobkyne.Jepretozrejmé,ževzťahymedzistranamisporusúdlhodobonarušenéatítospolunedokážu
komunikovať. Uvedené vyplýva aj zo správania strán sporu, kedy na jednej strane žalobkyňa tvrdila,
že žalovaný neustále parkuje autá tak, aby sa syn žalobkyne nemohol dostať s autom ku skladovým
priestorom,nadruhejstranezasežalovanýpoukazovalnasprávaniesynažalobkyne,ktorýpodľatvrdení
žalovaného opravoval na dvore domu autá, v dome strihal kamarátov a robil iné činnosti, po ktorých
zanechával po sebe neporiadok, ktorý odmietal upratať. Žalovaný mal vyhadzovať syna žalobkyne z
domu a vulgárne mu nadávať, žalobkyňa zasa predala auto, ktoré používal žalovaný na prácu bez
jeho vedomia, resp. upozornenia. Je pravdou, že auto bolo písané na žalobkyňu, uvedené však len
potvrdzuje, že k vyvolaniu konfliktov dochádzalo z oboch strán. Všetky v konaní produkované dôkazy a
tvrdenia však podľa súdu nie sú takej intenzity, že by zakladali dôvod na vrátenie daru.
31. Čo sa týka tvrdení oboch sporových strán ohľadne toho, akým spôsobom žalobkyňa nadobudla
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania, tieto okolnosti neboli predmetom sporu, predmetom
sporu je vrátenie daru, na ktoré vrátenie má vplyv jedine samotné správanie obdarovaného po darovaní
nehnuteľností, preto sa týmito tvrdeniami súd nezaoberal.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy súd nemal preukázané konanie žalovaného voči
žalobkyni, resp. jej synovi, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy a tým zakladalo dôvod na vrátenie
daru, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, a preto má proti neúspešnej žalobkyni nárok
na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.