Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Dana Kálnayová

Legislation area – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/21/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200140
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4022200140.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Y.. R. V., bytom N., T. G. XX, zastúpený: HHB, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kopčianska 8/A, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie
v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 22586-2/2017-BA
zo dňa 10. 05. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.

Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím č. 22586-2/2017-BA zo dňa 10. 05. 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 22104-1/2016-LV zo dňa 28. 06. 2016 vo veci
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a potvrdila napadnuté
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice ako I. stupňový správny
orgán rozhodnutím zo dňa 28. 06. 2016, rozhodla vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia žalobcu tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osoby
nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 12. 2014.
3. Poukázala na to, že rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: CS 6808/2014 zo dňa 25.
11. 2014 bolo dňom 31. 12. 2014 zrušené rozhodnutie č. NI:2006/100642 zo dňa 22. 02. 2006, ktorým
bolo žalobcovi povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore všeobecné lekárstvo.
Dňa 09. 01. 2015 pobočka Levice prijala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, účastníka konania
s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k
31. 12. 2014.
Podľa § 5 zákona, v znení zákona č. 338/2013 Z. z. , účinnom od 01. 01. 2014 SZČO podľa tohto
zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo na
trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala
príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone
osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v znení zákona č.
351/2005 Z.z., účinného od 01. 09. 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej v znení zákona č.
272/2007 Z.z., účinného od 01. 07. 2007 a zákona č. 133/2010 Z.z., účinného od 01. 06. 2010,
samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár,
sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotnícke praxe podľa
§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Samostatná zdravotnícka prax
je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ
na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu A, je oprávnením na vykonávanie činnosti
podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie SZČO na účely
sociálneho poistenia. Žalobcovi dňa 20. 12. 2005 bola vydaná licencia č. LIA/NR/0755/05 na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo a licencia bola zrušená
ku dňu 09. 07. 2016.
Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Registračný list odhláška s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia 31. 12. 2014 bola považovaná za spornú, a preto bolo vydané
napadnuté rozhodnutie.
Podľa § 85 ods. 4, konanie sa začína na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne a je začaté odo
dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 338/2013 Z.z. účinného od 01. 01. 2014 povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti
uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo
prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO,
ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo
dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia
tohto vyhlásenia sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
SZČO nevznikne podľa ods. 5, ods. 1 a 2 sa nepoužijú v kal. roku
a/ v ktorom oprávnenie zaniklo, alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia SZČO nevykonáva činnosť
podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 01. 01. do 30. 06. alebo
do 30. 09. jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania,
b/ ktorý nasleduje v kal. roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia
SZČO nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3.
Napriek skutočnosti, že žalobcovi bolo povolenie prevádzkovať zdravotné zariadenie v odbore
všeobecné lekárstvo 31. 12. 2004 zrušené, mal účastník konania pre účely sociálneho poistenia právne
postavenie SZČO aj po 31. 12. 2014, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní
lekár v odbore všeobecné lekárstvo.
Podľa § 21 ods. 1 zákona, účinného od 01. 01. 2014, povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 01. 07. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem
uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného
v § 138 ods. 5 a zaniklo 30. 06. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods.
1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
Podľa § 138 ods. 5 zákona, v znení zákona č. 252/2012 Z.z., účinného od 01. 01. 2013, vymeriavací
základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je mesačne najmenej
vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kal. rok, ktorý dva roky
predchádza kal. roku, na ktorý sa platí poistné.
Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, príjmy žalobcu zo SZČO za rok 2013
(23393,34) presiahli zákonom stanovenú sumu (4830,- eur), na základe čoho bol účastník konania
v období, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia povinne nemocensky poistenou a povinne
dôchodkovo poistenou SZČO.
4. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že
ho Sociálna poisťovňa, pobočka Levice neupovedomila o začatí predmetného dávkového konania a
neposkytla mu možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu. Žiadal rozhodnutie zrušiť. Poukazoval na
príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení.
5. Na základe podaných opravných prostriedkov žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne
a v súlade so zákonom.
II.

6. Žalobca podal žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a domáhal sa zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovni,
pobočky Levice. Poukázal na to, že ukončil činnosť všeobecného lekára dňa 31. 12. 2014 a 09. 01.
2015 oznámil túto skutočnosť vo forme odhlášky I. stupňovému správnemu orgánu. Tento približne
po jeden a pol roka rozhodol, že mu nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie, pretože má naďalej platnú licenciu typu A, na základe ktorej sa považuje za SZČO, a preto
naďalej spĺňa predpoklady na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Až 07.
04. 2016 Slovenská lekárska komora, v rámci plnenia svojej zákonnej povinnosti, oznámila žalovanej,
že žalobca je naďalej držiteľom licencie typu A a až do tohto momentu možno konštatovať, že tento
dôkaz bol v rozpore s dovtedy známym právnym stavom ohľadu poistenia žalobcu. Žalovaná považuje
žalobcu za SZČO, a to len na základe licencie typu A, avšak na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
žalobcom je potrebné splnenie aj ďalších podmienok, či vstupoval do určitých právnych vzťahov, t.j. či
mal uzatvorené zmluvy s príslušnými zdravotnými poisťovňami a či dosahoval z týchto právnych vzťahov
príjem z podnikania. Žalobca svoju zárobkovú činnosť, teda poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
riadne a komplexne uzatvoril k 31. 12. 2014. V dôsledku tejto skutočnosti zrušil aj svoje IČO aj DIČ a
aj licenciu typu B, na základe ktorej poskytoval zdravotnú starostlivosť ako všeobecný lekár. Od 01. 01.
2015 nikomu neposkytol zdravotnú starostlivosť, nemá žiaden príjem, bol dôchodcom. Tieto skutočnosti
pri svojom rozhodnutí žalovaný nezohľadňuje.
III.
7. Žalovaná na základe výzvy súdu podala dňa 14. 07. 2007 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala
žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že pre účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo
činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené podľa ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. 07.
2014 je skutočnosťou rozhodujúcou pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho
poistenia dovŕšenia 18 roku veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO.
Námietky žalobcu, že zrušil registráciu pre daň z príjmu, sú právne irelevantné, pretože táto registrácia
podľa osobitného predpisu bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO od 01. 01.
2011 do 30. 06. 2014 ale rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kal. roku
rozhodujúcom na vznik, alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO príjmy podľa § 6 ods. 1,
2 zákona č. 595/2003 Z.z.
Vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 1, vždy pre vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia SZČO je od 01. 07. kal. roka rozhodujúci predchádzajúci kal. rok.
Ak v tomto rozhodujúcom období fyzická osoba dosiahne príjmy z podnikania alebo z výkonu inej SZČO,
nadobúda táto fyzická osoba na účely sociálneho poistenia status povinne zárobkovo činnej osoby.
Podľa údajov poskytnutým Finančným riaditeľstvom SR dosiahol žalobca za r. 2013 príjem 23.393,34
eur, teda presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. 4.830,- eur.
Vzhľadom na to, že žalobca spĺňal definíciu statusu SZČO, účinný od 01. 07. 2014, vzniklo žalobcovi od
01. 07. 2014 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie.
Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§68 ods. 1 písm. a/) vykonávanej podľa § 10
zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej
môžu samostatnú zárobkovú prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd,
psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá
držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentuje
aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov
- Licencie“, zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“
článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“, v ktorom okrem
iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO. Slovenská lekárska komora na svojej
internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila aj článok „Problémy licencií L1A
a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k
tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Zároveň
uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto
licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané
každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na webovej stránke komory,
stanovisko právneho poradcu komory JUDr. Ondreja Škodlera zverejnené na webovej stránke komory
dňa 15. 04. 2008, z ktorého vyplýva že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na

výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva SZČO - podnikateľom. Z tohto nadobudnutého
postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na
povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku
prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný
najmä prihlásiť sa do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade
a požiadam na Štatistickom úrade o pridelenie IČO“. Vzhľadom vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca
bol zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaný, že licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľov i na účely sociálneho poistenia status SZČO.
Žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, ktorá ho oprávňovala
na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. aj po 31. 12. 2014, kedy bolo žalobcovi Nitrianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Žalobca dôvody zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia nepreukázal. Síce dňa 09. 05. 2015 doručil pobočke Sociálnej
poisťovne odhlášku zo sociálneho poistenia dňom 31. 12. 2014, avšak neoznámil, že je držiteľom licencie
L1A. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
8. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, ktorú zaslal súdu 09. 10. 2017. Poukázal v
tomto vyjadrení, že k zániku povinného nemocenského poistenia povinného dôchodkového poistenia v
jeho prípade došlo v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenie zaniká
aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Podľa názoru
žalobcu samotná licencia typu A sama o sebe nestačí na to, aby mohol všeobecný lekár vykonávať
zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/. Musí mať splnené aj iné podmienky. Žalobca splnené
podmienky nemal, preto nebol oprávnený na prevádzkovanie zárobkovej činnosti po 31. 12. 2014, kedy
mu zaniklo oprávnenie na výkon uvedenej činnosti. Poukázal na to, že medzi ďalšie podmienky výkonu
všeobecného lekárstva okrem platnej L1A je:
- existencia stabilného sídla pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
- existencia dohody o poskytnutej zdravotnej starostlivosti uzavretej aspoň s jedným pacientom,
- existencia zmluvy uzavretej aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou,
- existencia kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prideleného úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.
Žiadnu z týchto podmienok žalobca nemal počas kal. roku 2015 splnenú. Povolenie L1A je len jednou
z podmienok umožňujúca na výkon povolania všeobecného lekára. Pokiaľ je táto splnená, stále
sa nemôže vykonávať povolenie všeobecného lekára, teda nemôže vykonávať konkrétnu zárobkovú
činnosť. Poukázal na to, že všeobecný lekár je oprávnený poskytovať zdravotnú starostlivosť len vo
forme všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorá sa môže vykonávať len v rámci určeného zdravotného
obvodu, ktorý je určený príslušným orgánom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia. Týmto stabilným miestom žalobca od 01. 01. 2015 nedisponoval. Taktiež, od 01. 01. 2015
nemal uzatvorenú ani jednu písomnú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti so
žiadnym pacientom a taktiež nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu so zdravotnou poisťovňou, teda nemohol
dosahovať príjem z poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Taktiež nemal pridelená kód
PZS a bez tohto si nemôže plniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť.
V.
9. Krajský súd v Nitre ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 290
SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnych orgánov (žalovaného a prvostupňového správneho orgánu) vo vzťahu k žalobcovi nie je v
súlade so zákonom, a preto ho rozsudkom sp.zn. 23Sa/63/2017-110 zo dňa 09. 10. 2017 zrušil a vec
vrátil správnemu orgánu na nové konanie.
10. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná, ktorou namietala, že krajský
súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a žiadala, aby rozsudok zrušil a vrátil
na nové konanie. Nesúhlasila s vysloveným právnym názorom krajského súdu, naďalej zastávala
názor, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom
31. 12. 2014, t.j. dňom, kedy mu bolo Nitrianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Žalobca bol aj po zrušení povolenia oprávnený na výkon
alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. keďže bol
držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxi L1A vydanej dňa 20. 12. 2005 Slovenskou
lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 478/2004 Z.z. Nesúhlasila s právnym názorom

krajského súdu, že na vykonávanie činnosti SZČO sa nevyžaduje povolenie samosprávneho kraja s
poukazom na to, že zdravotnícke povolanie nevykonáva len na základe povolenia prevádzkovania
zdravotníckeho zariadenia, ktorý vydáva príslušný samosprávny kraj, ale aj v pracovnom pomere alebo
v obdobnom vzťahu na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo na základe
živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Zdôraznila, že registračný list FO odhláška sama
o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
SZČO, pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených
zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej žalovaná zdôraznila, že zákon o
sociálnom poistení neukladá sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a
zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti písomne vyjadril, považoval rozhodnutie súdu za vecne správne
a žiadal ho potvrdiť.
12. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd rozsudkom č. 7Sžsk 56/2018-320 zo dňa 23. 02. 2022
zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/63/2017-110 zo dňa 09. 10. 2017 a vec vrátil na ďalšie
konanie.

13. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorí
administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd zistil,
že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či Sociálna poisťovňa v súlade so zákonom č.
461/2003 Z. z. v platnom znení určila, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2014. Otázku zániku
povinného sociálneho poistenia žalobcu, viažucej sa k posudzovaniu statusu žalobcu ako samostatne
zárobkovo činnej osobe, kasačný súd považoval za zásadnú, a preto zameral svoju pozornosť
predovšetkým na to, či v rozhodnej dobe žalobca naplnil znaky samostatne zárobkovo činnej osoby vo
vzťahu k jeho povinnosti platiť povinné sociálne poistenie podľa právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z.z.

14. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013
Z.z. zákonodarca za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa tohto zákona považuje fyzickú osobu,
ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má
podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím. Podľa § 3 ods. 1, písm. b/ zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak
osobitný predpis (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 ) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu;
ods.2 zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa
osobitného predpisu ( zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) preto, že tak
ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia; ods. 3 zárobková činnosť
je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,
( zákon č. 595/2003 Z.z. ) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych
vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu
( vyššie uvedené Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) ) alebo sa uplatňuje medzinárodná
zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že
zákonodarca v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z., za samostatne zárobkovo
činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dosiahla 18 rokov veku a v rozhodnom období dosahovala
príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Osobitným
predpisom upravujúcim oprávnenie na výkon podnikania a výkon samostatne zárobkovej činnosti v
prípade lekára je zákon č. 578/2004 Z.z. Zákonodarca v prvej časti uvedeného zákona v úvodných
ustanoveniach definuje zdravotnícke povolanie (§ 3) a kto je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ( §
4). V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 3 ods.4, písm. c/ tohto zákona ( zdravotnícke povolanie sa
vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10)), v spojení s § 4 písm. b/
tohto zákona ( poskytovateľ je fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10)), lekár ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je
oprávnený výkon samostatnú zdravotnícku prax ( § 10) na základe licencie (§ 68 ). Podľa § 10 ods.1 tohto
zákona samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný

lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
[§ 68 ods. 1 písm. a)]; ods.2 samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak
v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Podľa §
68 ods.1, písm. a/ tohto zákona licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10)
zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut,
masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

15. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že lekár ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je oprávnený
vykonávať samostatnú zdravotnícku prax ( § 10 ods.1) na základe licencie, pričom zákonodarca
výslovne ustanovuje, že na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a/], teda licencia L1A. V právnej úprave ustanovenej
v § 10 ods.2 zákona č. 578/2004 Z.z. zákonodarca predpokladá výkon samostatnej zdravotníckej prax
v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom
mieste ako v zdravotníckom zariadení. Vychádzajúc z uvedeného vydanie licencie L1A je oprávnením
lekára na výkon samostatne zárobkovej činnosti, resp. na výkon podnikania.

16. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm.
c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa
zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa
24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá
Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č.k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. 11. 2021.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke
statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle §
5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5 písm.
c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods.
4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z.z., § 10 ods. 1,2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68
ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: .....„Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,
vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou
na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom
viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby
lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

18. Veľký senát sa stotožňuje s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A je oprávnený bez
ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho
vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy
o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,
v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom
sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú
starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o
tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým
lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,
medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na
vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí.

19. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa
zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať
podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie
je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-
držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané
povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná
(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára
následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

20. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov
licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje
žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu
nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením
podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať
činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

21. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej
osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.

22. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že
je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1S/1/2019. Na prvú otázku, teda „či
licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.
548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/
zákona č. 461/2003 Z. z.“, uvádza nasledovnú odpoveď:
23. Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon
zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006
Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú
osobu na účely zákona o sociálnom poistení.

24. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom
licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať
zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol
považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.....“

25. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.112021, ktorým
odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: ....... „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý
rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol
založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel
a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade a
aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa
tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z
ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože
sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú
inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú
sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. .....“

26. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.
27. Predmetom preskúmavacieho konania na krajskom súde bolo rozhodnutie žalovanej č.
22586-2/2017-BA zo dňa 10. 05. 2017, ktorým potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
pobočky Levice č. 22104-1/2016-LV zo dňa 28. 06. 2016 vo veci zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktoré žalobcovi ako SZČO nezaniklo dňom 31. 12. 2014.
28. Krajský súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia po zrušení rozsudku kasačným súdom
na pojednávaní, na ktoré sa účastníci konania nedostavili a po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za
preukázané, že žalobca aj po vydaní rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorým mu bolo
zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v
odbore všeobecné lekárstvo dňom 31. 12. 2014 bol naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v odbore všeobecné lekárstvo na základe rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory
zo dňa 20. 12. 2005 č. L1A/NR/0755/05 a za predchádzajúce rozhodné obdobie vykazoval príjem,

nezaniklo mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 12. 2014, keďže
v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR žalobca ako držiteľ licencie L1 mal postavenie SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona
č. 461/2003 Z.z., pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jeho vôle ako držiteľa
tejto licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prac, teda poskytovať zdravotnú
starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste.
Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. musela by
existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa
oprávnenia.
29. Záverom správny súd konštatuje, že podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia sú presne stanovené v zákona č. 461/2003 Z.z. , ktorý
nepozná ustanovenie upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých
poistencov. Z toho dôvodu námietka žalobcu, že postup žalovanej v danej veci bol nespravodlivý a je
právne irelevantná. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj prijatý názor Najvyššieho správneho súdu SR
v rozsudku 7Sžsk 56/2018 zo dňa 23. 02. 2022, ktorým je správny súd viazaný, správny súd dospel k
záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, je v súlade so
zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol tak úspešnej žalovanej súd nepriznal právo na náhradu trov konania,
pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.