Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 21, 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 14C/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115219819
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2115219819.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu W. Š.S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX I., právny zástupca: JUDr. Renáta Janská, IČO: 42 141 621,
so sídlom Adamovské Kochanovce 281, 913 05 Adamovské Kochanovce, proti žalovaným: 1/ U. U. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX B., právny zástupca: JUDr. Katarína Galová, IČO: 42 164
460, so sídlom E. Belluša 10, 921 01 Piešťany, 2/ Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175
480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, právny zástupca: UNITED LAWYERS s.r.o.,
IČO: 36 662 291, so sídlom Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, o určenie člena
družstva, o určenie vlastníka členských práv a o určenie nájomcu družstevného bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o vzájomnej žalobe uplatnenej žalovaným v 1. rade, z a s t a v u j e.

II. Súd u r č u j e, že jedinou vlastníčkou členských práv a povinností k 3-izbovému bytu č. 24, na 4.
poschodí na ulici Hollého 508/12 vo Vrbovom, je žalobkyňa.

III. Súd u r č u j e, že jediným nájomcom 3-izbového bytu č. 24, na 4. poschodí na ulici Hollého 508/12
vo Vrbovom, je žalobkyňa.

IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

V. Vo vzťahu k výrokom II., III. a IV. žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

VI. Vo vzťahu k výroku I. súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade,
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresný súd v Trnave dňa 05.08.2015 sa žalobkyňa domáhala určenia, že

žalovaný v 1. rade nie je členom Bytového družstva Trnave (ďalej aj ako „Družstvo“), že žalobkyňa je
jedinou vlastníčkou členských práv a povinností k X-H. O. č. XX, na X. poschodí na ulici Z. XXX/XX vo
B. (ďalej len „Byt“), že žalobkyňa je jedinou nájomkyňou Bytu, že žalovanému v 1. rade bytová náhrada
nepatrí a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným v 1. rade žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti
a sú spolu rodičmi troch detí. V roku 2005 žalobkyňa prejavila záujem o získanie členských práv

v Družstve (žalovaný v 2. rade), čo bola podmienka pre získanie nájomného bytu. Dňa 13.06.2005
uzavrela kúpnu zmluvu s predávajúcimi: manželmi: H.. H. Q. a Q.. U. Q., ktorou odkúpila členské
práva a povinnosti v Družstve. Dňa 13.06.2005 bola uzavretá aj nájomná zmluva, na ktorej je uvedený
ako nájomca ako žalovaný v 1. rade ako manžel. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovaný v 1. rade vneprítomnosti žalobkyne uviedol pracovníčku žalovaného v 2. rade do omylu, že sú manželia, čo nebola
pravda. Nakoľko žalobkyňa a žalovaný v 1. rade neboli manželmi, nemohol im vzniknúť spoločný nájom
bytu. V októbri 2010 z bytu žalobkyňa aj deťmi musela odísť, lebo žalovaný v 1. rade sa odmietol

vysťahovať, odvtedy žije u matky a majú k dispozícii jednu izbu. Žalovaný podal na Okresnom súde v
Trenčíne žalobu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, pričom tvrdí, že to bola žalobkyňa kto uviedol
pracovníčku žalovaného v 2. rade do omylu. Žalobkyňa uvedené popiera, nakoľko mylné uvedenie
žalovaného v 1. rade ako manžela by bolo v jej neprospech. Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp.
zn.: 17C/339/2013 zo dňa 16.09.2014 súd žalobu zamietol a konštatoval, že spoločný nájom vzniknúť

nemohol a ani nevznikol. Žalobkyňa vidí naliehavý právny záujem na určení vlastnícka členských práv,
lebo bez takého určenia je jej právne postavenia neisté a na základe rozhodnutia súdu sa zmenia právne
pomery,ktorénemožnoinakusporiadať.Predložilanasledovnélistiny:Dohodaoprevodečlenskýchpráv
a povinností (ich častí) a Dohoda o majetko - právnom vyporiadaní členského vkladu zo dňa 13.06.2005
(ďalej len „Dohoda“), Kúpna zmluva zo dňa 13.06.2005 (ďalej len „Kúpna zmluva“), Nájomná zmluva
zo dňa 13.06.2005 (ďalej len Nájomná zmluva“), Výpis uznesenia zo dňa 16.02.2015 žalovaného v 2.

rade, výzva na úhradu nedoplatkov zo dňa 18.11.2014, potvrdenie o úhrade zálohových platieb zo dňa
20.02.2013, Upozornenie na nedoplatky zo dňa 11.05.2011, Rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp.
zn.: 17C/339/2013 zo dňa 16.09.2014.

3. Dňa 06.09.2016 bola vec postúpená Okresnému súdu Piešťany.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade písomným podaním doručeným súdu dňa 25.05.2016 s tým,
že predkladá listiny: Dohodu o pôžičke s p. U. zo dňa 10.06.2005 na sumu 66.000,- eur, Potvrdenie
o vrátení pôžičky zo dňa 15.07.2007, 11 finančných operácií, ktoré majú potvrdzovať držbu finančných
prostriedkov, ktoré mali slúžiť na pokrytie poplatkov Družstva v roku 2005, Kúpnu zmluvu pre žalobkyňu,
predmetom ktorej je byt na Z. T., fotodokumentácia Bytu, potvrdenia o platbách Družstvu, Čestné

prehlásenie X. Q., potvrdenia o nákupe valút.

5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2016 žalovaný v 1. rade uplatnil vzájomnú žalobu,
ktorou sa domáhal určenia, že žalovaný v 1. rade je členom Družstva, jediným vlastníkom členských
práv a povinností a jediným nájomcom Bytu. Ďalej uviedol, že všetky finančné záväzky hradil výlučne on,

t.j. suma 5.950,- Sk za prevod členského podielu a sumu 21.000- eur bankovým prevodom v prospech
bankového účtu syna predávajúcich. Žalobkyňa nikdy nepracovala a nemala záujem pracovať, nemala
preto žiadne finančné prostriedky. Skutočnosť, že nemala finančné prostriedky dosvedčuje aj to, že jej v
júni 2005 priateľ žalovaného v 1. rade H.. S. Q. odovzdal 500.000,- Sk na podporu rodiny a žalovaný jej
zakúpil motorové vozidlo Mazda 323 v sume 230.000,- Sk. Navyše, dňa 11.03.2012 žalobkyňa podpísala

dohodu, že jej vyplatil sumu 14.500,- eur za tzv. členský podiel v Byte. Žalobkyňa klame a zavádza,
používa spoločné deti ako „štít“, pričom jej ide len o vylákanie peňazí od neho. Predložil zväzok listín:
potvrdenia o platbách Družstvu, Petícia na podporu požiadaviek p. U. pri vzťahu s jeho deťmi, vyjadrenie
H.. H. U. zo dňa 02.12.2012, čestné prehlásenie o neuzavretí manželstva, potvrdenia súvisiace s
platbami za energie, odpad týkajúce sa Bytu, faktúra č. XXXXXXX, Dohoda zo dňa 11.03.2012.

6. Na pojednávaní dňa 21.09.2020 vzal žalovaný v 1. rade vzájomnú žalobu späť.

7. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom na späťvzatie vzájomnej žaloby zo strany žalovaného v 1. rade, ktorým sa domáhal
určenia, že žalovaný v 1. rade je členom Družstva, jediným vlastníkom členských práv a povinností a

jediným nájomcom Bytu, súd konanie o vzájomnej žalobe zastavil (výrok I).

11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.06.2016 sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol,
že žalovanému v 2. rade boli predložené dve rôzne vyhotovenia právnych úkonov preukazujúcichnadobudnutie členských práv a povinností: Dohoda zo dňa 13.06.2005 a Kúpna zmluva zo dňa
13.06.2005. Nevie preto posúdiť, kto je členom Družstva. Zdôraznil, že obe listiny majú totožnú
overovaciu doložku.

12. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.07.2018 sa vyjadrila žalobkyňa (replika) a uviedla, že
tvrdenia žalovaného v 1. rade sú nepravdivé a popiera ich. Bola to ona, kto kúpnu cenu za členské
práva vo výške 21.000,- eur zaplatila na účet predávajúcich č. XXXXXXXXXX dňa 13.06.2005, keď v
W. W., pobočka I. uskutočnila vklad na účet predávajúcich. Finančné prostriedky zaplatila z vlastných
finančných prostriedkov, ktoré si dlhšiu dobu odkladala zo zárobku u zamestnávateľa R., brigád, z

predajabytunaZ.R.T.,zfinančnýchprostriedkovodznámehoS.Q.afinančnéhodaruodsestryamatky.
Poprela, že by sa X. Q., syn predávajúcich, zúčastňoval právnych úkonov pri predaji členských práv,
keďže boli prítomní jeho rodičia, vo B. v deň 13.06.2005 bol len ako doprovod a šofér svojich rodičov.
Nakoľko dokladom o vklade peňažných prostriedkov na účet predávajúcich už nedisponuje, žiadala, aby
súd tento vyžiadal z banky. Takisto poprela, že by to bol žalovaný v 1. rade, kto pri prevode členských
právhradilpoplatkydružstvu.Bolatoopäťona,ktouhradilzápisnézačlenskýpodielvovýške5.950,-Sk,

ako aj preddavky za služby a stavebné úpravy. Poprela, že by do Dohody vpísala žalovaného v 1. rade
ako svojho manžela, na tomto nemala právny záujem. Zdôraznila, že písmo, ktorým je uvedené jej meno
a údaje sa odlišuje od písma, ktorým je uvedené meno a údaje žalovaného v 1. rade, teda tieto údaje
musela vyplniť iná osoba. K tvrdeniu, že žalovaný v 1. rade v rozhodnom čase podpisu dokumentov
nerozumel slovám: manžel, druh, ženatý, vydatá atď. uviedla, že nie sú pravdivé, lebo žalovaný v 1.

rade žije na Slovensku od r. 1985 a pred tým, než nadviazala známosť bol už ženatý a rozvedený
so slovenskou občiankou, pričom sám získal slovenské občianstvo, takisto na Slovensku dlhodobo
podnikal a bežne uskutočňoval právne úkony aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam. K Písomnej dohode na
základe dobrovoľnej ústnej dohody zo dňa 11.03.2012, na základe ktorej mala údajne potvrdiť, že Byt bol
nadobudnutý z peňazí žalovaného v 1. rade že tento ju z neho vyplatil sumou 14.500,- eur, uviedla, že

k uvedenému dokumentu sa už niekoľkokrát vyjadrovala v iných konaniach. Trvá na tom, že predmetnú
dohodu nikdy neuzavrela s takým obsahom, ako ju predkladá žalovaný v 1. rade, ktorý ju dodatočne
pozmenil tak, že k textu ktorý sa týka motorového vozidla dopísal žalovaný v 1. rade ďalší text týkajúci sa
Bytu a výživného na deti. S uvedeným dôkazom sa už v odôvodnení vysporiadal Okresný súd v Trenčíne
sp. zn.: 3T/129/2013 a následne Krajský súd V Trenčíne pod sp. zn.: 2To/100/2016. Pokiaľ ide o listiny

týkajúce sa údajných pôžičiek žalovanému v 1. rade od Q. M. H. U. a ktoré majú preukázať, že žalovaný
v 1. rade mal dostatok finančných prostriedkov na kúpu bytu, žalobkyňa poukazuje na číslo občianskeho
preukazu žalovaného v 1. rade, ktoré sa nezhoduje s tým, ktorý v tom čase používal a má za to, že tieto
listiny boli vyhotovené dodatočne a účelovo.
13. Písomným podaním doručeným súdu dňa 04.09.2018 sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol,

že sa osobne zúčastnil pri podpise všetkých právnych úkonov týkajúcich sa prevodu členských práv
a povinností. To, že nie je uvedený ako kupujúci, zariadila žalobkyňa s tým, že to stačí ak tam bude
uvedená len ona. Podviedla ho, ale všetky platby vykonával on sám, čo dosvedčia manželia Q. a ich syn.
Na Dohode bol uvedený riadne aj on ako člen družstva a členské práva riadne nadobudol. V tej dobe
nevedel dobre po slovensky a nepoznal právny systém, všetko prebiehalo pod kuratelou žalobkyne,

ktorej veril. Teraz však vidí, že ho chce pripraviť o byt. Pokiaľ ide o PPD týkajúce sa platieb družstvu,
je tam síce uvedená žalobkyňa, ale platby platil on a bol uvedený zámerne do omylu. On osobne bol
v učtárni družstva a vyplatil sumu 5.950,- Sk ako členský vklad, v čase spolužitia so žalobkyňou mu
bolo jedno, či je doklad vystavený na neho alebo ňu. Žalobkyňa nemala žiadne peniaze a nemala to z
čoho zaplatiť. Členstvo v Družstve podľa žalovaného v 1. rade vzniklo obom dňom, keď predstavenstvo

rozhodlo o ich prijatí za členov družstva na základe ich písomnej prihlášky. Predstavenstvo rozhodlo
dňa 13.06.2005 pod ev. č. XXX/PP/XXXX (pozn. súdu, ev. č. je uvedené na poslednej strane Dohody
s textom: BD zobralo dohodu na vedomie dňa ...), analogicky teda vzniklo členstvo im obom, nielen
žalobkyni. Ohľadom platby v W. W. trvá na tom, že aj tieto finančné prostriedky hradil on, žalobkyňa o
vklade peňazí nepredložila žiaden dôkaz.

14. Na pojednávaní dňa 13.05.2019 žalovaný v 1. rade namietol, že kúpnu zmluvu považuje za neplatnú,
lebo v nej nebol uvedený a bol tak poškodený na právach. V tejto dobe nevedel dobre po slovensky a
to, že tam uvedený nebol, sa stalo konaním žalobkyne, ktorá konala vo svoj prospech a využila to, že
ich vzťahy boli dobré.
15. Na pojednávaní dňa 13.05.2019 predstúpil žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že aj Družstvo

má záujem na určení vlastníckych členských práv, nakoľko bez toho nie je možné vykonať zmeny
v záznamoch. Skutkový stav je žalovanému v 2. rade známy, viackrát to riešili na zasadnutiach a
bytových stretnutiach, boli predkladané rôzne dokumenty, ale k zmieru nedošlo. Výsluch pani O. vidia
ako neefektívny, síce u žalovaného v 2. rade ešte pracuje, ale je im známe, že sa nepamätá aninemôže si pamätať z odstupu času, kto vykonával platby. V súčasnosti v záznamoch vedú, tak ako
to bolo na začiatku, vlastníkom členských práv obe strany sporu ako manželov, keďže tak to bolo
prezentované žalovanému v 2. rade. Ohľadom nájmu bytu vedú záznam - neurčitý, aj keď strany sporu

žiadajú o vyjadrenie Družstvo, kto je nájomcom bytu. Žalovaný v 1. rade realizuje platby za byt. Došlo
aj k žiadostiam o odkúpenie bytu, záujem teda je, ale žiadosti musia ostať do rozhodnutia súdu ako
nevybavené.
16. Spolu s písomným podaním doručeným súdu dňa 16.05.2019 žalovaný v 2. rade predložil súdu
Stanovy Družstva v znení účinnom v roku 2005 a originály listín, ktoré súd založil do prílohovej obálky.

A.

17. Na pojednávaní dňa 13.05.2019 súd vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že s jej vtedajším druhom
(pozn. žalovaný v 1. rade) chceli odkúpiť byt a našli si inzerát, obhliadku bytu zariadil žalovaný v 1.
rade. Ona chcela zaplatiť a odkúpiť byt sama, bolo to aj tak dohodnuté. Dňa 13.06.2005 sa v ranných
hodinách stretli s manželmi Q.Ý., ktorí mali nachystanú kúpnu zmluvu s jej menom (pozn. č. l. 8), túto

podpísali na matrike vo B.. Jej druh bol s ňou, chodievali všade spolu. Potom sa presunuli do banky v I. -
W., kde zrealizovala platbu. Tam boli manželia Q. ešte prítomní, už si nepamätá, či boli s nimi neskôr na
družstve, alebo nie. Následne sa presunuli na družstvo, kde sa podpisovala nájomná zmluva a dohoda
o členských právach, kde ju pracovníčka upozornila, že keďže nie sú manželia bude potrebné to schváliť
predstavenstvom. Ona svojho druha ako manžela neuviedla. Do Dohody (pozn. č.l. 4) uviedla svoje

meno, v kolónke manžel, ani deti nebolo nič uvedené, takto to aj podpísala. Originál takto vypísanej
zmluvy nemá. Až v roku 2015 - 2016, keď začali problémy dostala kópiu z tejto Dohody a zistila, že je
tam dopísaný jej druh ako manžel a ich deti, ani meno ich syna nebolo správne, lebo v roku 2005 sa Z.
nevolal, volal sa Q.. K zmene mena došlo neskôr v roku 2007. Čo sa týka nájomnej zmluvy (pozn. č.l. 11)
nevie prečo je tam uvedené aj meno jej druha v kolónke manžel, na okolnosti podpisu tohto dokumentu

sa nepamätá, ale na č.l. 13 je jej podpis. Kúpna cena sa vyplácala v hotovosti na účet v banke. V banke
boli spolu, aj manželia Q. aj žalovaný v 1. rade, ale pri okienku bola ona. Na otázku odkiaľ mala peniaze
uviedla, že peniaze mala od pána Q. S., ktorý jej dal 500.000,- SK, ďalej od jej mamy, ktorá vybrala z
účtu 105.000,- Sk a mala aj peniaze z predaja bytu na Z. T. B. I.. Na otázku prečo žiadala od ambasády
v čase kúpy peniaze na nájom, keď teraz tvrdí, že peniaze mala, uviedla, že byt sa kupoval v roku 2005

a peniaze žiadala v roku 2007, keď bol žalovaný v 1. rade vo väzení.
18. Na pojednávaní dňa 09.10.2019 bol vypočutý žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že predmetný byt
chcel kúpiť on a keďže poznal X. Q. už od roku 2004, dozvedel sa, že on bude byt predávať, tak sa tam
išielpozrieť.Bytsamupáčil,bolatamajškolaaškôlkavblízkosti,podmienkazostranyX.Q.bolazaplatiť
v eurách. Byt bol písaný na jeho rodičov a on tak rozumel, že zmluva nie je podstatná lebo sa mala

podpisovať aj dohoda o prevode členských práv na družstve, a tú podpísal aj on. Žalobkyňa tam sama
napísala, že je vydatá, aj keď to nebola pravda, pritom overovali podpisy. Zmena mena syna nastala
až v roku 2007, o čom predložil doklad. Trvá na tom, že žalobkyňa uviedla do omylu predávajúcich, aj
jeho. Peniaze za byt boli jeho, žalobkyňa nemala ani zamestnanie a bola na materskej. V deň prevodu
mal nachystané peniaze, dal jej ich a ona tam napísala svoje meno. Chce, aby preukázala, že peniaze

na prevod mala. X. Q. v deň prevodu dal peniaze do ruky, ale chcel aby sa vložili na účet, tak išli do
banky a žalobkyňa ich tam vložila. Dňa 13.06.2005 tam bol a ako prvá sa podpisovala zmluva na č.l. 4,
potom šli do banky, až potom sa podpisovala zmluva č.l. 8, ale tam už asi nebol. Na družstve boli spolu,
peniaze som dal žalobkyni do ruky a ona ich tam vložila, preto tam napísali jej meno. Nájomnú zmluvu
podpisoval aj on, bolo to v ten istý deň, na družstve po podpise zmluvy na č.l. 4.

19. Zo Stanov Družstva, v znení účinnom ku dňu podpisu Kúpnej zmluvy a Dohody, je zrejmé, že tretia
časť čl. 4 upravuje vznik členstva: (ods. 1 veta prvá) Členmi družstva môžu byť fyzické alebo právnické
osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 2 člen môže previesť svoje
práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve, alebo ich časť, na fyzickú a právnickú osobu, ktorá

spĺňa podmienky vzniku členstva v čl. 4. Podľa čl. 6 ods. 4 členstvo v družstve pri predaji bytu. Podľa
čl. 7 ods. 1 ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu, alebo prejde na neho členstvo a nájom bytu, okrem čl. 6 ods. 1 týchto stanov,
vznikne so spoločným nájmom bytu aj spoločné členstvo manželov v družstve, z toho členstva sú obaja
manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Podľa čl. 17 prevod práv a povinností spojených

s členstvom v družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu družstva. Členské práva a povinnosti
spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením dohody o prevode
členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve.20. Z Dohody súd zistil, že ide o formulárovú zmluvu žalovaného v 2. rade týkajúcu sa Bytu, ktorá je
vyplnená rukou písanými údajmi. Na strane prevodcu sú uvedení manželia Q., a to formou prevodca
- H. Q. a manželka: U. Q., pričom pod jej menom je uvedená aj spoločnosť U. W..Y..R.. Y.. Na strane

nadobúdateľa je prvá uvedená žalobkyňa, pod jej menom a adresou je zjavne iným písmom uvedený
údaj: vydatá. Nasleduje označenie manžela - žalovaný v 1. rade. V kolónke osoby, ktoré budú Byt užívať
sú uvedené deti Z., nar. XX.XX.XXXX - syn a W. nar. XX.XX.XXXX - dcéra. V dolnej časti prvej strany
Dohody je pečiatka žalovaného v 2. rade s dátumom 13.06.2005. Na tretej strane sú podpisy prevodcov
a nadobúdateľov, pričom v dolnej časti tejto strany je uvedenie podpisov prevodcov na matrike Mesta B.

pod pol. č. XXX/XX H.. H. Q. a pod pol. č. XXX/XX U. Q., oba dňa 13.06.2005. Nasleduje uvedenie, že
Družstvovzalodohodunavedomiedňa13.06.2005podev.č.XXX/PP/XXXX,spečiatkouanečitateľným
podpisom za Družstvo. Na strane štvrtej sú overené podpisy žalobkyne pod pol. č. XXX/A/XXXX na
matrike mesta I. dňa 13.06.2005 a žalovaného v 1. rade pod pol. č. XXX/A/XXXX, takisto na matrike
mesta I. dňa 13.06.2005.

21. Z Kúpnej zmluvy vyplynulo, že ju na strane predávajúcich uzavreli manželia Q. a na strane kupujúcej
žalobkyňa, pričom jej predmetom je predaj členských práv a povinností v Bytu za kúpnu cenu 21.500,-
eur. Zmluva je datovaná dňa 13.06.2005, pričom úradne sú overené podpisy predávajúcich, v totožný
deň a pod totožnou overovacou položkou matričnej knihy Mesta B., t.j. pod pol. č. XXX/XX H.. H. Q.
a pod pol. č. XXX/XX U. Q., obaja dňa 13.06.2005. Pod čl. 2 zmluvy je v zátvorke rukou písané číslo:

XXXXXXXXXX, o ktorom strany zhodne tvrdili, že je to číslo účtu predávajúcich. Táto skutočnosť sa
potvrdila aj z Vkladového lístku (viď bod 47).

22. Do spisu bola dňa 08.11.2019 založená kópia strany 2 z knihy osvedčení podpisov. Z knihy je
zrejmé, že pod pol. č. XXX dňa 13.06.2005 bol osvedčený podpis H.. H. Q. 3x s poznámkou uvedenia

dokumentov: „Dohoda o prevode členských práv a povinností a kúpna zmluva členských práv a
povinností pre W. Š. G. I.“. Pod pol. č. XXX dňa 13.06.2005 bol osvedčený podpis U. Q. 3x s totožnou
poznámkou uvedenia dokumentov: Dohoda o prevode členských práv a povinností a kúpna zmluva
členských práv a povinností pre W. Š. G. I..

23. Z Nájomnej zmluvy je zrejmé, že ju uzavreli na strane prenajímateľa žalovaný v 2. rade a na
strane nájomcov žalobkyňa a žalovaný v 1. rade, pričom vyplnené údaje sú predtlačené. Na strane
3 figurujú podpisy žalobkyne, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. V čl. 3 sa uvádza, že v
zmysle § 703-704 Občianskeho zákonníka uzavretím tejto nájomnej zmluvy vznikol spoločný nájom
bytu manželmi. Spoločné členstvo manželov podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo dňa

13.06.2005.

24. Z Rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.: 17C/339/2013 zo dňa 16.09.2014 vyplynulo, že
žalovaný v 1. rade sa v pozícii žalobcu domáhal voči žalobkyni, ktorá v uvedenom konaní vystupovala na
strane žalovanej určenia, že Nájomná zmluva je neplatná, zrušenia práva spoločného nájmu žalobkyne

a žalovaného v 1. rade a určenia, že jediným nájomcom Bytu je žalovaný v 1. rade. Súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2014. Z odôvodnenia vyplynulo, že súd
zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti Nájomnej zmluvy z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu na určení, žalovaný v 1. rade neoznačil na strane žalovaných aj Družstvo. V časti žaloby o
zrušenie spoločného nájmu súd žalobu zamietol, lebo v konaní bolo preukázané, že spoločný nájom

medzi manželmi nevznikol, nebolo ho preto možné ani zrušiť.

25. Z Čestného prehlásenia zo dňa 24.05.2016 X. Q. (s osvedčeným podpisom) vyplynulo, že je synom
predávajúcich - manželov Q.. Uviedol, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli s jeho rodičmi Dohodu.
Prehlásil, že dňa 13.06.2005 prevzal ako zástupca svojich rodičov sumu 21.000,- eur cestou bankového

prevodu z účtu menovaného. Túto platbu dohodol výhradne so žalovaným v 1. rade, ktorý mu ju zaplatil
z jeho výlučných prostriedkov, žalobkyňa do transakcie nezasahovala.

26. Z rukou písanej Písomnej dohody na základe dobrovoľnej ústnej dohody zo dňa 11.03.2012
vyplynulo, že ju mali podpísať žalobkyňa, žalovaný v 1. rade a svedok X. B.. V texte dohody sa uvádza,

že žalovaný v 1. rade odovzdáva žalobkyni motorové vozidlo Peugeot 406 a ďalej, že spoločný byt vo B.
na Z. T. v súčasnej hodnote 29.000,- eur, ktorý kúpil žalovaný v 1. rade, žalobkyni v adekvátnej hodnote
14.500,- eur, vypláca podpisom dohody. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.:
3T/129/2013 zo dňa 13.10.2016, ktorým bol žalovaný v 1. rade uznaný za vinného vo veci spáchaniaprečinu zanedbania povinnej výživy vyplynulo, že súd sa v rámci dokazovania zaoberal aj Písomnou
dohody na základe dobrovoľnej ústnej dohody zo dňa 11.03.2012, pričom uviedol, že neuveril tvrdeniu
žalovaného v 1. rade, že vyplatil žalobkyni sumu vo výške 14.500,- eur, nakoľko nekorešpondovalo

s výpoveďami svedkov. Pri podpise dohody nebol prítomný žiaden pán B.. Z odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu - Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 2To/100/2016 zo dňa 23.03.2017, ktorým bol
rozsudok prvostupňového súdu zmenený vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu je zrejmé, že aj
odvolací súd vyhodnotil výpovede svedkov navrhnutých žalovaným v 1. rade, ktorí mali potvrdiť podpis
predmetnej dohody a prevzatie finančných prostriedkov žalobkyňou, ako nevierohodné. K uvedenému

listinnému dôkazu súd nemá dôvod zaujať odlišné stanovisko, než súdy, ktoré sa predmetnou listinou v
rámci dokazovania už podrobne zaoberali a vykonali potrebné dokazovanie za účelom potvrdenia, alebo
vyvrátenia tvrdení strán konania týkajúcich sa pôvodného textu dohody a skutočnosti (pre toto konanie
významnú), či žalobkyňa potvrdila, že Byt zakúpil žalovaný v 1. rade a vyplatil jej sumu 14.500,- eur
titulom vyporiadania Bytu. Súd sa preto stotožňuje so závermi Okresného súdu v Trenčíne a Krajského
súdu v Trenčíne týkajúce sa nevierohodnosti tvrdení žalovaného v 1. rade v danom smere.

27. Z Čestného prehlásenia (nedatovaného) H.. S. Q. vyplynulo, že v júni 2000 na pokyn žalovaného v
1. rade odovzdal žalobkyni sumu vo výške 500.000,- Sk, peniaze boli určené na živobytie s jej synom
Z., lebo bola vo vysokom štádiu gravidity.
28.Zpríjmovéhopokladničnéhodokladu(PPD)zodňa13.06.2005č.V.súdzistil,žehovystavilžalovaný
v 2. rade na meno žalobkyne, príjem je v sume 5.950,- Sk na účel: MP - prevod členských práv a

povinností. V hornej časti sa nachádza pečiatka žalovaného v 2. rade a v dolnej označenie osoby, ktorá
doklad vyhotovila: p. O.. Uvedený doklad bol v priebehu konania založený do spisu zo strany žalovaného
v 2. rade aj v originály.
29. Z PPD č. V. zo dňa 13.06.2005 je zrejmé, že žalovaný v 2. rade prijal od žalobkyne sumu vo výške
456,- Sk ako preddavok na FPUaO D 7/05 a č. V. zo dňa 13.06.2005 sumu 2.722,- Sk ako preddavok

na služby D 7/05. Oba doklady vystavila p. O..
30. Z Rozhodnutia Obvodného úradu v Piešťanoch č. XXXX/XXXXX zo dňa 20.06.2007 vyplynulo, že
meno spoločného dieťaťa žalobkyne a žalovaného v 1. rade bolo zmenené z mena: Q. na Z..
31. Z výpisu obchodného registra spoločnosti U., W..Y..R.. vyplynulo, že spoločnosť zanikla ku dňu
13.01.2015 dobrovoľným výmazom - rozhodnutie spoločníkov o zrušení spoločnosti. V čase prevodu

členských práv v Družstve bol spoločníkom a konateľom H.. H. Q. (pozn. predávajúci členských práv).

32. Z listu zo dňa 05.02.2010, ktorý adresovali obaja - žalobkyňa a žalovaný v 1. rade (obaja ho aj
podpísali) Úradu justičnej a kriminálnej polície súd zistil, že uviedli o.i. v úvode: „...dovoľujeme si Vás
požiadať, aby sa trestné oznámenie, ktoré som podal s mojou manželkou...“ .

33. Písomným podaním doručeným súdu dňa 01.10.2019 svedkyňa Q.. U. Q. uviedla, že jej manžel trpí
Alzheimerovou chorobou a nepamätá si, ona sama z toho času vie len toľko od manžela, že jednal vždy
so žalovaným v 1. rade. O diagnóze manžela doložila dňa 27.11.2019 nález od lekára z psychiatrickej
ambulancie, z ktorého vyplýva, že pacient s demenciou nie je spôsobilý vypovedať na súde.
34. Na pojednávaní dňa 24.02.2020 bola vypočutá svedkyňa - U. Q. (predávajúca členských práv), ktorá

uviedla na otázku súdu, či si spomína na žalobkyňu alebo žalovaného v 1. rade, ktorí boli prítomní, že
si veľmi nespomína, žalobkyňa jej vôbec nie je známa a žalovaný v 1. rade je jej trochu povedomý, ale
nepamätá si. Po nahliadnutí do spisu na č. l. 4 - 7, 8 - 9 (pozn. Dohoda a Kúpna zmluva) uviedla: áno na
zmluvách je uvedené jej meno, spoločnosť U. W..Y..R.. bola ich spoločnosť, ale na okolnosti uzavretia
zmlúv si nespomína, asi tam ani nebola. Nespomína si, iba zo slov manžela vie, že asi jednal len s ním

(poukázala na ŽV1) a že tam bol aj syn prítomný, ale doklad o tom už nemá. Manžel má Alzheimera
a na nič si nepamätá, vie iba to, čo jej vtedy povedal. Na otázku kde a za akých okolnosti prebehlo
vyplatenie peňazí, uviedla, že nevie, podľa listín tam asi bola prítomná, ale nespomína si. Na otázku, či
vie komu ten byt predávali, vypovedala, že nevie na koho to bolo napísané, to si nepamätá. Kontakty
boli so žalovaným v 1. rade, ale jej je on neznámy, nepamätá si, či to bol on alebo jeho bývalá manželka.

35. Na pojednávaní dňa 24.02.2020 bol vypočutý ako svedok aj syn predávajúcich - X. Q., ktorý uviedol,
že si spomína na oboch - žalobkyňu aj žalovaného v 1. rade, aj keď na žalovaného v 1. rade viac, lebo
s ním bol viac v kontakte. Bolo to vtedy keď predávali byt, on tam býval, ale byt bol písaný na rodičov.
Zmluvu nevidel, lebo ju ani nepodpisoval. Chcel sa presťahovať a preto dal inzerát, ozval sa žalovaný

v 1. rade, aj sa s ním stretol, či boli vtedy zobratí alebo nie, to nevie. U notára s rodičmi nebol. Bol s
mamou v banke vtedy. Prevod robil žalovaný v 1. rade, on tam bol. Myslí si, že aj žalobkyňa tam bola,
ale už si to nepamätá. Myslí si, že ona bola pri tom prepise členských práv na družstve. Na družstve s
rodičmi bol. Na otázku kto uhrádzal poplatky na bytovom družstve uviedol, že sa mu zdá, že žalovanýv 1. rade dal peniaze svojej partnerke a ona ich tam vložila, aspoň sa mu tak zdá. On to riešil hlavne s
ním. Po právnej stránke to podpisovali rodičia, ale riešil to on a žalovaný v 1. rade. Videl, že má nejaké
peniaze, ale odkiaľ, to nevie. Pamätá si, že pán U. (ŽV1) v banke uhrádzal peniaze, veď pri vklade je

potrebné dať aj občiansky preukaz. Pri nahliadnutí do dokladu z banky (pozn. č.l. 818) uviedol, že nevie,
čo to má byť, prečo sú tu uvedení obaja, on si pamätá, že pri okienku bol žalovaný v 1. rade. Na otázku v
akom vzťahu je k firme U. W..Y..R.. vypovedal, že to bola ich rodinná firma, chvíľu tam bol konateľ otec,
potom on, boli tam aj zamestnaní. Prečo tam figurovala firma to nevie, lebo byt bol písaný na rodičov.
Nechápe ani prečo tam napísali firmu. Nepamätá si, kto pripravoval zmluvu, on si iba dával pozor, aby

dostali zaplatené peniaze. Na námietky, že si so žalovaným v 1. rade na pojednávaní tyká uviedol, že
odvtedy sa poznajú, čo predal ten byt, stretli sa asi 3 krát. Stretli sa pred 4 mesiacmi. O tom, čo bude
vypovedať na súde sa nebavili, iba spomínal, že má problémy s tým bytom.

36. Na pojednávaní dňa 21.09.2020 bola vypočutá svedkyňa - P. O., ktorá je zamestnankyňou
žalovaného v 2. rade od roku 2004 ako referent pokladne a úverov, prijíma a vydáva hotovosť. Na

prítomných - žalobkyňu a žalovaného v 1. rade si nespomína. Vo vzťahu k PPD č. V. na sumu 5.950,-
Sk, ktorý jej súd dal k nahliadnutiu z prílohovej obálky uviedla, že je to jej podpis, ale nespomína si, keď
táto suma bola vložená, lebo denne jej prejde rukami veľa dokladov nemá šancu si spomenú na doklad
z roku 2005. Na otázku, či niekedy vydala doklad na meno odlišné od osoby, ktorá vkladala peniaze,
uviedla, že ide o poplatok, ktorý sa bežne vkladá. Robí to tak, že osoba uvedie účel zloženej sumy,

občiansky preukaz si nepýta, vkladateľ sám nadiktuje meno, adresu a ona doklad vystaví. Družstvu je
jedno, kto finančné prostriedky skladá. Doklad vystaví trojmo, jeden si nechá, jeden odovzdá zložiteľovi
a tretí dá kolegyni, ktorá doklad zakladá do spisu, ktorého sa to týka. Skratka MP na doklade znamená
- manipulačný poplatok.

37. Na pojednávaní dňa 21.09.2020 právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade namietla, že obe zmluvy
o prevode členských práv sú absolútne neplatné, lebo sú vo vzájomnom rozpore. Ďalej namietla, že
Kúpna zmluva nebola predložená Družstvu na schválenie a k schváleniu predstavenstvom ani nedošlo.
Na uvedené reagoval právny zástupca žalovaného v 2. rade, že Družstvo disponovalo originálmi oboch
zmlúv a súhlas predstavenstva potrebný nebol, čo vyplýva aj zo zákona. V roku 2013 sa vec začala na

Družstve riešiť a so žalobkyňou a žalovaným v 1. rade boli konané rokovania, ale Družstvo samotné
nevie vyriešiť, kto je vlastníkom členských práv a prvotný návrh na podanie žaloby prišiel od nich.

38. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
39. Podľa § 220 ods. 2 veta druhá CSP, súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
40. Písomným podaním doručeným súdu p. Q. Q. (písané ručne) (súdu bližšie neidentifikovaná osoba
pokiaľ ide o vzťah k predmetu sporu alebo stranám konania) s tým, že žiada o podanie svedecnej

výpovede za účelom poskytnutia informácie ohľadom bytu. Až z písomného podania žalovaného v 1.
rade doručeného dňa 04.09.2018 sa súd dozvedel, že p. Q. Z. je podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade,
priateľom žalovaného v 1. rade, je dostatočne informovaný k problematike zakúpenia členstva v družstve
a bol v tejto veci aktívne nápomocný, pričom v prípade potreby mu aj finančne vypomôže. Žalovaný v
1. rade navrhol vypočutie p. Z. ako svedka. Súd po dôkladnom zvážení rozsahu potreby dokazovania

dospel k záveru, že výsluch svedka by bol nehospodárny a zbytočne by predĺžil dĺžku sporu. Podľa
zhodných tvrdení strán, v deň 13.06.2005 t.j. deň prevodu členských práv a povinností, p. Z. nebol
prítomný. Z pohľadu súdu nemôže poskytnúť svedeckú výpoveď, ktorá by vo vzťahu k predmetu konania
mohla mať podstatný význam. Skutočnosti, ktoré by sa navrhovaný svedok až následne dozvedel od
žalovaného v 1. rade, by nijako nemohli potvrdiť a vyvrátiť rozhodujúce skutkové tvrdenia strán sporu.

Z uvedeného dôvodu od jeho výsluchu súd upustil.
41. Žalovaný v 1. rade navrhol aj výsluch svedkov - Q. O. a A. O., ktorí boli predávajúcimi bytu na Z. T., o
ktoromžalovanýv1.radetvrdil,žehozakúpilprežalobkyňu,tedažesvedkoviažalobkyňunikdynevideli,
lebo ona neuzatvárala kúpnu zmluvu ani nevyplácala peniaze. Ďalej žiadal vypočuť p. Q. D., ktorému
žalobkyňa bez vedomia žalovaného v 1. rade byt na Z. T. predala (pozn. súdu žalobkyňa uviedla, že

finančné prostriedky na odkúpenie členských práv k Bytu mala aj z predaja bytu na Z. T.). Súd zvážil
potrebu výsluchu menovaných svedkov a dospel k záveru, že ich výsluch je nadbytočný a nehospodárny.
Pokiaľ ide o manželov O., ktorí odpredali žalobkyni byt na Z. T., je v konaní bezpredmetné, či kúpu iného
bytu, než o ktorý sa jedná v prejednávanej veci, financoval alebo nefinancoval žalovaný v 1. rade. Toisté platí aj o svedkovi D.. Okolnosti predaja bytu na Z. T., sa nijako netýkajú predmetnej veci s výnimkou
tej skutočnosti, že strany zhodne uviedli, že predmetný byt vlastnila žalobkyňa a tento aj predala bez
vedomia žalovaného v 1. rade.

42. Ďalej žalovaný v 1. rade navrhol aj výsluch svedka - H.. H. U. k oboznámeniu súdu o celkových
pomeroch medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade v období od 2005 do 2019. Výsluch menovaného
svedkasúdvyhodnotilakonehospodárny,nakoľkoproblematickévzťahymedzižalobkyňouažalovaným
v 1. rade sú súdu zrejmé, avšak s prejednávanou vecou nemajú žiaden súvis.

43. Žalovaný navrhol vypočuť p. P. V. k otázke solventnosti žalovaného v 1. rade. Vzhľadom na to, že súd
mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaný v 1. rade mohli mať
v rozhodnom čase dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie členských práv (žalovaný v 1. rade
preukazoval svoju finančnú situáciu početnými potvrdeniami o zámene valút, pôžičkami od známych,
predajom penziónu, ktorý vlastnil atď.), súd výsluch p. V. považoval za nehospodárny a nadbytočný.

Dňa 13.12.2019 bolo do spisu založené čestné prehlásenie p. V., ktorá uviedla že dlhodobo pozná
žalovaného v 1. rade, ktorého pokladá za slušného a obetavého človeka. K predmetu sporu uviedla len
skutočnosti, ktoré počula od žalovaného v 1. rade.

44. Žalovaný v 1. rade žiadal vypočuť aj por. JUDr. Slezákovú, ktorá ako vyšetrovateľka v konaní

sp. zn.: 3T/129/2013 opatrila pečiatkou „kópia súhlasí s originálom“ Vkladový lístok za tým účelom,
aby sa vyjadrila kto a v akej trestnej veci predložil originál listiny a z čoho usúdila, že dokument
je originál. Súd zapožičal spis sp. zn.: 3T/129/2013, ktorého súčasťou je aj ČVS: ORP-493/2-OVK-
TN-2013 a jeho preštudovaním zistil, že originál listiny Vkladového lístku sa v ňom nenachádza. Výsluch
vyšetrovateľky súd považoval nadbytočný z dôvodu, že svedok by sa nemohol vyjadriť k listine, ktorá

sa v spise nenachádza (originál) a skutočnosť, kto listinu do spisu založil, vyplýva zo samotného spisu
(viď odôvodnenie bod 47).

45. Podaním zo dňa 18.09.2020 predložil Ing. B. Z. čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že žalovaného
v 1. rade považuje za mimoriadneho človeka a kúpu Bytu vo B. financoval zo svojich výlučných

prostriedkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 13.06.2005 H.. Z. pri prevode členských práv
alebo výplate kúpnej ceny prítomný nebol, z pohľadu súdu preto jeho tvrdenie, že si myslí, že žalovaný
v 1. rade Byt financoval zo svojich prostriedkov nijako nepreukazuje túto skutočnosť.

46. Podaním doručeným súdu dňa 20.05.2019 sa vyjadrila na dožiadanie súdu W. W. a s tým, že

informácie o uskutočnených bankových obchodoch je banka povinná archivovať len po dobu 5 rokov.
Hoci súd žiadal od W. W. zapožičanie originálu vkladového lístku niekoľkokrát, pričom doložil aj súhlas
stránkonaniaakópiulístku,originálsanepodarilozabezpečiťzdôvoduuplynutiadobyarchivácie.Banka
bola zo strany súdu vyzvaná aj to, aby sa vyjadrila k nezrovnalostiam na Vkladovom lístku (viď bod 47),
avšak v odpovedi W. W. uviedla len to, že listinu už nearchivuje.

47. Na pojednávaní dňa 24.02.2020 žalovaný v 1. rade predložil súdu kópiu vkladového lístku zo dňa
13.06.2005 vystaveného W. W. v dvoch rozdielnych verziách. Na kópii založenej na č.l. 818 je strojovo
predtlačené: označenie W. W., U..W.. a adresa banky, dátum vkladu 13.06.2005 o 10:30:26, č. dokladu
V., vklad: 21.650,- eur, ďalej rozpis vkladaných bankoviek, overenie totožnosti klienta: Š. W., O. XXX/X I.

G., č. OP: W., názov účtu (pozn. prijímateľa): U., W..Y..R.., č. účtu: XXXXXXXXXX, mena: EUR. Rukou
sú písané údaje v predtlačených okienkach formuláru: č. účtu: XXXXXXXXXX, suma a mena: 21.650,-
Eur, poznámka: XXXXXX/XXX. Vedľa strojovo predtlačených údajov o overení totožnosti klienta (viď
vyššie) je rukou písaná zvislá čiara vpravo, kde sú vyplnené rukou údaje: U. U. U., ul. Y. XXX/XX, I.,
XXXXXX/XXXX, W. XXXXXX, pričom tieto údaje nie sú vyplnené v okienku formulára banky. V okienku

podpisy: sa nachádza podpis žalobkyne zľava a vedľa zrejme podpis žalovaného v 1. rade (nečitateľný).
Vkladový lístok s uvedeným opisom je kópiou (vrátane rukou písaných častí), pod tlačivom je poznámka
rukou: platba za kúpu bytu, v ktorom býva teraz obvinený. V dolnej časti je pečiatka: kópia súhlasí
s originálom dňa 20.09.2013, por. JUDr. Slezáková, vyšetrovateľ PZ v Trenčíne. Uvedená listina bola
do zapožičaného spisu žurnalizovaná v časti: listiny predložené poškodenou (pozn. žalobkyňa). Na č.l.

819 je verzia vkladového lístku totožná s tou na č.l. 819 s tým rozdielom, že predtlačené údaje v časti
overenia totožnosti klienta s údajmi o žalobkyni sú rukou (perom) preškrtnuté a prepísané na: Q.. U.
Q., Q. XXX/X, XXX XX B..48. Písomným podaním zo dňa 02.09.2020 žalobkyňa namietla, že sa javí, že Vkladový lístok upravil
žalovaný v 1. rade tak, že žalobkyňu vyčiarkol ako vkladateľku peňazí a za vkladateľa sa vydáva on
sám. Podľa jej názoru tak učinil aj preto, aby vo svoj prospech ovplyvnil výpoveď svedkov.

B.

49. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný v 1. rade nie je členom Družstva,
že žalobkyňa je jedinou vlastníčkou členských práv a povinností k Bytu, že žalobkyňa je jedinou

nájomkyňou Bytu, že žalovanému v 1. rade bytová náhrada nepatrí.

50. Podľa § 137 c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

51. V prípade určovacej žaloby znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo nie je. Žalobca má
naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo
ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie
odstrániť. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia v štyroch samostatných výrokoch a súd sa
zoberal naliehavým právnym záujmom vo vzťahu ku každému nároku samostatne.

52. Pokiaľ ide o určenie, že žalovaný v 1. rade nie je členom Družstva tu súd dáva do pozornosti, že
hneď ďalším výrokom sa žalobkyňa domáhala určenia, že ona je jedinou vlastníckou členských práv a
povinností vo vzťahu k Bytu. Súd konštatuje, že oba nároky sú vo vzájomnej konkurencii a vo svojej
podstate negatívnym určením, že žalovaný v 1. rade nie je členom družstva ide o dosiahnutie totožného

právneho záujmu žalobkyne, a to pozitívnym určením, že ona sama je jedinou členkou Družstva vo
vzťahu k Bytu, resp. jedinou vlastníčkou členských práv. Nakoľko žalovaný v 2. rade (Družstvo) sám
uviedol, že nevie, koho má ako viesť ako člena Družstva (vlastníka členských práv) - žalobkyňu či
žalovaného v 1. rade a Družstvo samotné bolo iniciátorom podania žaloby o určenie, je zrejmé, že
bez rozhodnutia súdu o tom, kto dňa 13.06.2005 členské práva povinnosti nadobudol od prevodcov -

manželov Q., bude postavenie žalobkyne aj žalovaného v 1. rade neisté a vo vzťahu k žalovanému
pôjde o stav právnej neistoty a nemožnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k členom Družstva, keď nie je
možnébezrozhodnutiasúduustáliťktoznichčlensképrávaapovinnostizískal.Vovzťahukpozitívnemu
výroku o určenie, že žalobkyňa je jedinou vlastníčkou členských práv, súd preto konštatuje, že naliehavý
právny záujem na požadovanom určení je daný. Následne však súd už hodnotí negatívny určovací výrok

o tom, že žalovaný v 1. rade členom družstva nie je, ako nadbytočný. Žalobkyňa nemôže mať naliehavý
právnyzáujemnapožadovanomurčení,keďideodosiahnutietotožnéhoprávnehopostavenievovzťahu
k žalovanému v 2. rade, a to že je jedinou vlastníčkou členských práv a povinností vo vzťahu k Bytu.
Z uvedeného dôvodu súd žalobu vo výroku o určenie, že žalovaný v 1. rade nie je členom Družstva,
zamietol. (výrok IV)

53. Následne sa súd zaoberal okolnosťami prevodu členských práv. Z výpovedí žalobkyne a žalovaného
v 1. rade je zrejmé, že tieto sú vo vzájomnom rozpore. Žalobkyňa tvrdila, že Byt chcela odkúpiť ona
sama,právnyzáujemnauvedenížalovanéhov1.radeakomanželanemala,žeKúpnuzmluvupodpísala
len ona sama ako kupujúca, lebo tak to bolo dohodnuté. O skutočnosti, že do Dohody je dopísaný aj

žalovaný v 1. rade ako nadobúdateľ členských práv sa podľa jej vyjadrení mala dozvedieť až neskôr,
keď sa musela z Bytu odsťahovať, lebo ho odmietol opustiť žalovaný v 1. rade. Okolnosti uzavretia
Nájomnej zmluvy si nepamätá, podpisovala sa tam, kde bolo jej meno. Finančné prostriedky mala z
vlastných zdrojov a kúpnu cenu zaplatila vkladu do banky ona, nie žalovaný v 1. rade, pričom aj poplatky
na Družstve zaplatila ona. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že kúpu Bytu dohodol on, aj zariadil obhliadku, podľa

jeho vyjadrení nerozumel dobre po slovensky, tak chodili všade spolu so žalobkyňou. Na Byt mal peniaze
on z vlastných finančných prostriedkov, z pôžičiek a zo zamenených valút, žalobkyňa nepracovala,
žiadne peniaze nemohla mať. Ako manžela ho uviedla žalobkyňa a uviedla tak do omylu pracovníčku
Družstva. V banke pri výplate finančných prostriedkov to bol on, kto zaplatil X. Q. - synovi predávajúcich.
Na Družstve opäť on dal žalobkyni do ruky peniaze a ona ich tam vložila. Vkladový lístok považuje za

sfalšovaný, keď je tam uvedené meno žalobkyne. Je zrejmé, že obaja - žalobkyňa aj žalovaný v 1. rade
majú záujem na určení za vlastníkov členských práv.54. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“, neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

55. Podľa § 703 ods. 1 a 2 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami
bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj
spoločnéčlenstvomanželovvdružstve;ztohtočlenstvasúobajamanželiaoprávneníapovinníspoločne
a nerozdielne.

56. Podľa § 221 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, účinný v čase uzavretia Kúpnej zmluvy
a Dohody, ďalej len „ObZ“, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom
podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

57. Podľa § 227 ods. 1 až 5 ObZ, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je

členstvopodmienenépracovnýmvzťahomkdružstvu,môžesačlenomstaťfyzickáosoba,ktoráskončila
povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku. Po splnení podmienok vyplývajúcich zo
zákona a stanov vzniká členstvo: a) pri založení družstva dňom vzniku družstva, b) za trvania družstva
prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, c) prevodom členstva alebo d) iným spôsobom
ustanoveným zákonom. Ak podľa stanov je podmienkou členstva pracovný vzťah člena k družstvu a

ak zo stanov nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom, ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného
vzťahu, a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena k družstvu. Členstvo nevzniká pred zaplatením
vstupného vkladu. Podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy.

58. Podľa § 230 ObZ, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na

základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom
prechádzajúnanadobúdateľavovzťahukdružstvupredloženímzmluvyoprevodečlenstvapríslušnému
družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o
prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena
o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

59. Je nepochybné, že spoločné členstvo v Družstve ako aj spoločný nájom Bytu mohol vzniknúť
žalobkyni a žalovanému v 1. rade, len ak by boli manželmi, čo sa však nestalo. V konaní bolo nesporné,
že k uzavretiu manželstva medzi nimi nikdy nedošlo. Predávajúci - manželia Q. boli v konaní navrhnutí
ako svedkovia. Od výsluchu p. H. Q. súd upustil, lebo podľa lekárskeho nálezu založeného do spisu

trpí pokročilou demenciou a nepamätá si. Z výsluchu p. U. Q. súd zistil, že spoločnosť U. W..Y..R.. bola
ich spoločnosť, ale na okolnosti uzavretia zmlúv si nespomína, asi tam ani nebola. Na otázku kde a
za akých okolnosti prebehlo vyplatenie peňazí, uviedla, že nevie, podľa listín tam asi bola prítomná,
ale nespomína si. Na otázku, či vie komu ten byt predávali, vypovedala, že nevie na koho to bolo
napísané, to si nepamätá. Svedkyňa však potvrdila, že oboch listinách - Kúpnej zmluve aj Dohode sú

podpisy jej a jej manžela. Z vykonaného dokazovania listinami - Kúpnou zmluvou a Dohodou súd zistil,
že z obsahovej stránky išlo totožne o prevod členských práv a povinností k Bytu s tým rozdielom, že v
Kúpnej zmluve si účastníci dohodli aj kúpnu cenu, pričom Dohoda je hľadiska vyhotovenia formulárom
Družstva. Kúpnu zmluvu podpísali len predávajúci a žalobkyňa na strane kupujúcej. Dohodu podpísali
predávajúci na strane prevodcov, žalobkyňa a žalovaný v 1. rade na strane nadobúdateľov, pričom je

opatrená podpisom a pečiatkou aj za žalovaného v 2. rade. V konaní žalovaný v 2. rade potvrdil, že
disponuje oboma listinami a preto nevie, koho má viesť ako člena Družstva. Podľa § 230 ObZ prevod
práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu
predstavenstva, súd preto skúmal ktorá zo zmlúv bola podpísaná ako prvá a aká bola vôľa účastníkov
právnych úkonov ohľadne prevodu a nadobudnutia členských práv. Súd vykonal dokazovanie aj kópiou

z knihy osvedčených podpisov, kde zistil, že obe listiny boli zo strany predávajúcich podpísané v ten istý
deň a pod tou istou overovacou položkou, nebolo preto možné dospieť k jednoznačnému záveru, ktorá
zo zmlúv bola podpísaná ako prvá. Nasvedčuje tomu aj zápis v knihe osvedčení v kolónke označenia
podpisovaného dokumentu: Dohoda o prevode členských práv a povinností „a“ kúpna zmluva členských
práv a povinností „pre W. Š. G. I.“. Je teda zrejmé, že listiny boli podpisované naraz, nevedno v akom

poradí. Námietke právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade, že prvá bola podpísaná Dohoda, lebo sa
v osvedčovacej knihe uvádza ako prvá, súd prisvedčiť nemohol, lebo listiny neboli osvedčované každá
samostatne pod samostatnou overovacou položkou a medzi ich označeniami sa uvádza „a“. Zo zápisu
v osvedčovacej knihe matričného úradu vo B. súdu vyplýva ten záver, že na oboch Zmluvách v časejej podpisu bola vedená ako kupujúca a nadobúdateľka len žalobkyňa, lebo z osvedčovacej knihy je
zrejmé, že boli podpísané „V. W. Š. G. I.“. Tu súd vychádza z toho, že ak by bol v Dohode uvedený aj
žalovaný v 1. rade, pracovník matriky by uviedol aj jeho, alebo by neuviedol žiadneho nadobúdateľa.

Z tohto pohľadu sa súdu javia tvrdenia žalobkyne o tom, že ona sama kupovala členské práva ako
pravdivé, vrátane toho, že žalovaný v 1. rade mal byť do Dohody dopísaný dodatočne. Tomuto záveru
však nasvedčujú aj iné vykonané dôkazy.

60. Z doložky overených podpisov na poslednej strane Dohody pod pol. č. XXX/A/XXXX na matrike

mesta I. dňa 13.06.2005 je overený podpis žalobkyne a pod pol. č. XXX/A/XXXX, takisto na matrike
mesta I. dňa 13.06.2005 je overený podpis žalovaného v 1. rade. Hoci Dohodu nepochybne podpísal
aj žalovaný v 1. rade, výpovede svedkov a strán konania boli natoľko rozporuplné, že nebolo možné
s istotou usúdiť, či vôľou predávajúcich bolo previesť členská práva a povinnosti na oboch (žalobkyňu
aj žalovaného v 1. rade) alebo len na žalobkyňu. Opätovne súdu neostalo nič iné, než vychádzať z
dokazovania listinami. Hoci obaja - žalobkyňa aj žalovaný v 1. rade podpísali Dohodu na matrike mesta

I. v ten istý deň, ako prvá ju podpísala žalobkyňa, lebo položka overenia jej podpisu má skoršie číslo.
Uvedené nasvedčuje záverom súdu, že to bola žalobkyňa, kto prejavil vôľu odkúpiť členské práva a
povinnosti a súčasne, že vôľa predávajúcich bola odpredať ich žalobkyni a nie žalobkyni a žalovanému v
1. rade spoločne. Z dokazovania sa nepodarilo zistiť, či žalovaný v 1. rade podpísal Dohodu po žalobkyni
s jej vedomím, alebo bez vedomia a či sa tak stalo s vedomím predávajúcich, alebo bez ich vedomia,

lebo podľa vlastných výpovedí strán konania na matrike v Trenčíne s nimi nikto iný nebol a ich výpovede
boli vo vzájomnom rozpore.

61. Z výpovede svedka - syna predávajúcich vyplynulo, že zmluvu nevidel, lebo ju ani nepodpisoval.
V Byte býva on, aj keď Byt bol písaný na rodičov. Chcel sa presťahovať a preto dal inzerát, ozval sa

žalovaný v 1. rade, aj sa s ním stretol, či boli vtedy zobratí alebo nie, to nevie. U notára s rodičmi
nebol. Ani výpoveď tohto svedka teda neodstránila pochybnosti o okolnostiach uzavretia Kúpnej zmluvy
a Dohody. Preto sa súd neobmedzil len závery, ktoré vyplynuli z dokazovania listinami (Kúpna zmluva,
Dohoda, kópia osvedčovacej knihy), ale zameral sa dokazovanie, ktorá zo strán (žalobkyňa, či žalovaný
v 1. rade) zaplatili predávajúcim kúpnu cenu za členský podiel a kto zaplatil Družstvu poplatky spojené

so zmenami vo vlastníctve členských práv a povinností Družstva. Tu súd zdôrazňuje, že je pomerne
zarážajúce, že kópia Vkladového lístku bola do spisu založená až v pokročilom štádiu konania, pričom
ju predložil práve žalovaný v 1. rade, hoci (ako uviedol) listina bola zabezpečená z trestného spisu
zo zväzku listín, ktoré tam pôvodne založila žalobkyňa (v trestnom konaní poškodená). Pre uplynutie
archivačnej doby sa súdu nepodarilo zabezpečiť z banky originál listiny. Súd sa preto musel obmedziť

na dokazovanie listinou v stave, ako je popísaná v bode 47 odôvodnenia. Pokiaľ ide o vkladový lístok, tu
opäť strany konania úplne v rozpore tvrdili nasledovné: žalobkyňa uviedla, že to bola ona, kto z vlastných
finančných prostriedkov zaplatil kúpnu cenu manželom Q., ako aj poplatky Družstvu. Svoju finančnú
situáciu preukazovala kúpnou zmluvou na predaj bytu na Z. T., ktorý bol v jej vlastníctve, finančnými
prostriedkami, ktoré jej dal p. S. Q. pre potreby rodiny a dokladom o výbere finančných prostriedkov

jej matkou (č.l.738). Hoci žalovaný v 1. rade spochybňoval, že by žalobkyňa pracovala, mala ušetrené
prostriedky alebo že by mala akékoľvek finančné prostriedky z vlastných zdrojov, nepoprel, že by byt
na Z. T. nebol vedený na meno žalobkyne a výslovne uviedol, že ho predala bez jeho vedomia tretím
osobám a peniaze si ponechala. Kúpna zmluva o predaji bytu na Z. T. bola do spisu doložená (č.l.
737). Takisto nebolo sporné, ani to, že p. S. odovzdal žalobkyni finančný obnos vo výške 500.000,-

Sk. Hoci žalovaný v 1. rade tvrdil a potvrdeniami o úhrade preukazoval, že tieto finančné prostriedky
boli minuté na právne služby v čase, keď bol vo väzbe, z dokazovania nebolo zrejmé že by žalobkyňa
minula práve zmienené finančné prostriedky a na dokladoch bolo meno žalovaného v 1. rade, nie
žalobkyne (príkladmo č. l. 700 PPD úhrada za právne služby zo dňa 12.04.2001). Z uvedeného súd
usúdil, že žalobkyňa mohla mať dostatok finančných prostriedkov na kúpu členského podielu. Tu však

súd nemôže opomenúť, že aj žalovaný v 1. rade mohol disponovať dostatkom finančných prostriedkov z
vlastných zdrojov. Jednak svoju finančnú situáciu preukazoval predajom penziónu Y. (kúpna zmluva zo
dňa 19.01.2000 na č.l. 698), ktorého bol vlastníkom a jednak do spisu doložil početné doklady o zámene
valút z obdobia pred kúpou členských práv. Hoci nie všetky doklady o zámene finančných prostriedkov
sú vystavené na meno žalovaného v 1. rade, kúpna cena, ktorú žalovaný v 1. rade obdržal za predaj

penziónu bola dostatočná, aby súd viedla k záveru, že aj on mohol disponovať dostatkom finančných
prostriedkov na kúpu členského podielu.62. Svedkyňa U. Q. si ohľadom výplaty kúpnej ceny na nič nespomenula. Svedok X. Q. v konaní poskytol
najskôrpísomnévyhlásenie,neskôrbolajvypočutýnapojednávaní.Jehotvrdeniavšakbolirozporuplné.
Najskôr prehlásil v písomnom vyhlásení, že dňa 13.06.2005 prevzal ako zástupca svojich rodičov

sumu 21.000,- eur cestou bankového prevodu z účtu menovaného. Túto platbu dohodol výhradne
so žalovaným v 1. rade, ktorý mu ju zaplatil z jeho výlučných prostriedkov, žalobkyňa do transakcie
nezasahovala. Tieto tvrdenia sa súdu javia ako nepravdivé, lebo je nesporné, že kúpna cena nebola
vyplatená k rukám X. Q., ale na účet spoločnosti U., W..Y..R.., ktorá bola rodinnou firmou Q.. Takisto,
je zrejmé, že nešlo o prevod finančných prostriedkov z účtu žalovaného v 1. rade, ale o vklad na účet

Q.. Neskôr sa tvrdenia X. Q. zmenili, keď na pojednávaní uviedol, že po právnej stránke to podpisovali
rodičia, ale riešil to on a žalovaný v 1. rade. Videl, že má nejaké peniaze, ale odkiaľ, to nevie. Pamätá si,
že pán U. v banke uhrádzal peniaze, veď pri vklade je potrebné dať aj občiansky preukaz. Pri nahliadnutí
do dokladu z banky (pozn. č.l. 818) uviedol, že nevie, čo to má byť, prečo sú tu uvedení obaja, on
si pamätá, že pri okienku bol žalovaný v 1. rade. Na otázku v akom vzťahu je k firme U. W..Y..R..
vypovedal, že to bola ich rodinná firma, chvíľu tam bol konateľ otec, potom on, boli tam aj zamestnaní.

Prečo tam figurovala firma to nevie, lebo byt bol písaný na rodičov. Nechápe ani prečo tam napísali firmu.
Nepamätá si, kto pripravoval zmluvu, on si iba dával pozor, aby dostali zaplatené peniaze. Súd nemohol
výpoveď svedka považovať za dôveryhodnú z dôvodu jej rozporuplnosti, najskôr si svedok pamätal, že
išlo o prevod na jeho účet, lebo bol splnomocnený zástupca svojich rodičov (čo však nepodložil nijakým
dokladom a v zmluvách sa ako ich zástupca neuvádza) z účtu žalovaného v 1. rade, neskôr si pamätal

inak, že išlo o vklad a pri okienku stál žalovaný v 1. rade, ale po nahliadnutí do kópie Vkladového lístka
nevedel uviesť prečo je tam ako vkladateľka aj žalobkyňa a prečo peniaze boli poukázané v prospech
ich rodinnej firmy. Navyše, hoci tieto skutočnosti priamo nepreukazujú nedôveryhodnosť svedeckej
výpovede X. Q.É., tento si na pojednávaní tykal so žalovaným v 1. rade a uviedol, že sa s ním stretol
viac krát, naposledy 4 mesiace pred pojednávaním, hoci o tom, čo má vypovedať sa nerozprávali, iba

o tom, že žalovaný v 1. rade má problémy s tým Bytom.

63. Súd preto aj v tomto smere musel skonštatovať, že výsluchy svedkov a výpovede strán konania
neodstránili pochybnosti súdu o okolnostiach vkladu finančných prostriedkov za kúpu členského podielu
a opäť sústredil dokazovanie na listinné dôkazy. Súd zdôrazňuje, že ojedinele nesporná skutočnosť

medzi stranami konania bola tá, že Vkladový lístok je doklad o prevode finančných prostriedkov v
prospech predávajúcich, hoci o jeho obsahu žalobkyňa uviedla, že ho pravdepodobne dodatočne
pozmenil žalovaný v 1. rade, lebo vkladateľkou bola len ona a tento zase uviedol, že listina bola
falšovaná, lebo vkladateľom bol on sám. Ako súdu uviedol vyššie, originál listiny sa zabezpečiť
nepodarilo. V spise figuruje kópia, ktorá je opatrená pečiatkou vyšetrovateľky JUDr. Slezákovej, že

súhlasí s originálom, je však zrejmé, že originál listiny, ktorý jej bol predložený na overenie kópie,
nebol a nemohol byť pôvodným originálom z banky, lebo na ňom boli rukou dopisované údaje mimo
„okienok“ formulára určených na vyplnenie údajov. Je teda zrejmé, že vyšetrovateľke bol predložený
doklad už v pozmenenej forme, s dopísanými údajmi a z tohto vyhotovila kópiu a opatrila pečiatkou,
že súhlasí s originálom. Vkladový lístok je formulárom, ktorý sčasti vypisuje vkladateľ, ktorý vypĺňa

vopred určené „okienka“ a sčasti ho vypĺňa banka strojovou formou, a to tak, že na lístok vytlačí
údaje, ktoré sú elektronicky zadané pracovníkom banky. Na kópii založenej na č.l. 818 je strojovo
predtlačené: označenie W. W., U..W.. a adresa banky, dátum vkladu 13.06.2005 o 10:30:26, č. dokladu
POK0508130260036,vklad:21.650,-eur,ďalejrozpisvkladanýchbankoviek,overenietotožnostiklienta:
Š. W., O. XXX/X I. G., č. OP: W., názov účtu: U., W..Y..R.., č. účtu: XXXXXXXXXX, mena: EUR. Tu súd

nemal pochybnosti o tom, že tieto údaje sú originálnymi - elektronicky vyplnenými a vytlačenými údajmi
zo strany banky, je teda možné dospieť k záveru, že vkladateľkou bola žalobkyňa. Rukou sú písané
údaje v predtlačených okienkach formuláru: č. účtu: XXXXXXXXXX (tu súd konštatuje, že ide o číslo
účtu zhodné s tým, ktoré bolo rukou písané v Kúpnej zmluve a bol v konaní sa stalo nesporným, že
išlo o účet spoločnosti U., W..Y..R..), suma a mena: 21.650,- Eur (suma súhlasí s tou, ktorou strojovo

vyplnila banka), poznámka: XXXXXX/XXX (tu mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že
ide o rodné číslo p. U. Q.). Vedľa strojovo predtlačených údajov o overení totožnosti klienta je rukou
písaná zvislá čiara vpravo, kde sú vyplnené rukou údaje: U. U. U., ul. Y. XXX/XX, I., XXXXXX/XXXX,
W. XXXXXX, pričom tieto údaje nie sú vyplnené v okienku formulára banky. Tu súd usúdil, že údaje
o žalovanom v 1. rade museli byť do lístka dopísané dodatočne. Odporuje logike, ako aj elektronicky

vyplneným častiam lístka, že by vkladateľom mal byť len žalovaný v 1. rade, alebo vkladateľmi mali
byť žalobkyňa a žalovaný v 1. rade spoločne. V takom prípade by údaje boli v takejto forme vyplnené
elektronicky bankou a nie ručne.64. Uvedené závery súdu podporuje aj to, že na č.l. 819 je verzia vkladového lístku totožná s tou na
č.l. 819 s tým rozdielom, že predtlačené údaje v časti overenia totožnosti klienta s údajmi o žalobkyni
sú rukou (perom) preškrtnuté a prepísané na: Q.. U. Q., Q. XXX/X, XXX XX B.. Prepísané časti

sú realizované ručne perom, je teda zrejmé, že tieto zmeny boli vo Vkladovom lístku realizované
dodatočne a počas súdneho konania. Nemožno opomenúť, že to bol práve žalovaný v 1. rade, kto tieto
doklady predložil súdu. Takto vyplnená kópia vkladového lístku sa v pripojenom vyšetrovacom spise
nenachádzala. Súd na okraj dopĺňa, že k rozporom na Vkladovom lístku sa banka nevyjadrila, hoci bola
dopytovaná, s odkazom na to, že originál už nearchivuje. Samotnú skutočnosť, že finančné prostriedky

vložila na účet Q. žalobkyňa, potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný žalovaný v 1. rade (viď výsluch bod
18 odôvodnenia).

65. Aj dokazovanie, ktoré súd vykonal listinami - PPD č. V. a výsluchom p. O., ktorá je zamestnankyňou
Družstva nasvedčujú záverom súdu, že členské práva odkúpila žalobkyňa a nie žalovaný v 1. rade.
Jednak z príjmového pokladničného dokladu (PPD) zo dňa 13.06.2005 č. V. súd zistil, že ho vystavil

žalovaný v 2. rade na meno žalobkyne, príjem je v sume 5.950,- Sk na účel: MP - prevod členských práv
a povinností. V hornej časti sa nachádza pečiatka žalovaného v 2. rade a v dolnej označenie osoby, ktorá
doklad vyhotovila: p. O.. Uvedený doklad bol v priebehu konania založený do spisu zo strany žalovaného
v 2. rade aj v originály. Svedkyňa p. O. potvrdila, že od roku 2004 ako referent pokladne a úverov,
prijíma a vydáva hotovosť. Vo vzťahu k PPD č. V. na sumu 5.950,- Sk uviedla, že je to jej podpis, ide o

poplatok, ktorý sa bežne vkladá. Robí to tak, že osoba uvedie účel zloženej sumy, občiansky preukaz
si nepýta, vkladateľ sám nadiktuje meno, adresu a ona doklad vystaví. Družstvu je jedno, kto finančné
prostriedky skladá. Doklad vystaví trojmo, jeden si nechá, jeden odovzdá zložiteľovi a tretí dá kolegyni,
ktorá doklad zakladá do spisu, ktorého sa to týka. Skratka MP na doklade znamená - manipulačný
poplatok. Z uvedeného možno vyvodiť závery, že svedkyňa nemala dôvod vystaviť príjmový doklad inej

osobe, než bola vkladateľom a ktorá sa sama identifikovala, pričom v danom prípade išlo o žalobkyňu.
Súd mal teda aj v tomto smere za preukázané, že to bola ona, kto uhradil Družstvu poplatok za prevod
členských práv.
66. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že žalobkyňa odkúpila od manželov Q.
členské práva a povinnosti k Bytu, za čo riadne zaplatila kúpnu cenu tak, že finančné prostriedky vložila

na účet spoločnosti Q. a riadne zaplatila Družstvu poplatky za prevod členských práv a povinností, čím
sa stala jedinou vlastníčkou členských práv a teda členkou Družstva, preto súd žalobe v tomto rozsahu
vyhovel (výrok II).

67. K námietke právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade, že ide v prípade Kúpnej zmluvy ide o

absolútne neplatný právny úkon súd uvádza, že sa s ňou nemožno stotožniť. Ako dôvod absolútnej
neplatnosti uviedla absenciu schválenia prevodu predstavenstvom Družstva a vzájomný rozpor listín
(Kúpnej zmluvy a Dohody). Pokiaľ ide o schválenie predstavenstvom, toto nie je potrebné, ako súd
vyššie rozobral a vyplýva z § 230 ObZ. Pokiaľ ide o vzájomný rozpor listín, toto samo osebe neplatnosť
zmlúv nespôsobuje. Súd hodnotí Kúpnu zmluvu o ako platný právny úkon. Pokiaľ ide o Dohodu, súd

už uviedol, že považoval žalobkyňu, ktorá podpísala Dohodu ako prvá za nadobúdateľku členských
práv. Dodatočné dopísanie žalovaného v 1. rade ako nadobúdateľa samo o sebe nemá za následok
neplatnosť prvotného právneho úkonu. Ak by aj súd pripustil, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade konali pri
podpise Dohody spoločne tak, že sa uviedli ako manželia a podpísali ju spoločne - (čo vzhľadom na ich
vtedy dobré vzťahy, postavenie druha a družky, rodičov maloletých detí, nie je vylúčené. Navyše z listu

zo dňa 05.02.2010, ktorý adresovali obaja - žalobkyňa a žalovaný v 1. rade (obaja ho aj podpísali) Úradu
justičnej a kriminálnej polície, kde súd zistil, že uviedli o.i. v úvode: „...dovoľujeme si Vás požiadať, aby sa
trestné oznámenie, ktoré som podal s mojou manželkou...“ je potrebné pripustiť, že obaja vedome mohli
uviesť do omylu tretie osoby, že sú manželia) - potom by potrebné Dohodu hodnotiť ako neplatný právny
úkon, lebo odporuje zákonnému ustanoveniu § 703 ods. 2 OZ o vzniku spoločného členstva manželov,

nakoľko spoločné nadobudnutie členstva Družstva Občiansky zákonník pripúšťa len pri manželoch,
to však nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu - Kúpnej zmluvy, ktorú podpísala ako kupujúca len
žalobkyňa.

68. Podľa § 700 ods. 3 OZ, pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

69. Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Malaby tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

70. Pokiaľ ide určenie, že žalobkyňa je jedinou nájomkyňou Bytu, súd aj tu vidí daný naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, bez ktorého žalovaný v 2. rade nemôže evidovať nájomcu bytu a konať
v postavení prenajímateľa, ako ukladá ObZ bytovému družstvu. Takisto, s prihliadnutím na vyjadrenie
žalovaného v 2. rade, že údaj o nájme bytu vedie ako neurčitý, bolo potrebné odstrániť právnu neistotu v
postavení žalobkyne a žalovaného v 1. rade, čo do postavenia nájomcu Bytu. Súd vykonal dokazovanie

Nájomnou zmluvou, z ktorej je zrejmé, že ju uzavreli na strane prenajímateľa žalovaný v 2. rade a na
strane nájomcov žalobkyňa a žalovaný v 1. rade, pričom vyplnené údaje sú predtlačené. Na strane
3 figurujú podpisy žalobkyne, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. V čl. 3 sa uvádza, že v
zmysle § 703-704 Občianskeho zákonníka uzavretím tejto nájomnej zmluvy vznikol spoločný nájom bytu
manželmi. Ďalej sa uvádza, že spoločné členstvo manželov podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vzniklo dňa 13.06.2005. Ako vyplynulo z vyššie uvedených záverov súdu, ako aj nespornej skutočnosti,

že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade neuzavreli manželstvo, spoločný nájom bytu vzniknúť nemohol.
Súd hodnotí Nájomnú zmluvu ako neplatne uzavretú v zmysle § 39 OZ, nakoľko odporuje zákonnému
ustanoveniu podľa § 700 ods. 3 OZ. Hoci je Nájomná zmluva neplatná, v zmysle vyššie uvedených
záverov súdu, členkou Družstva sa stala žalobkyňa a keďže s členstvom sú spojené aj členské práva a
povinnosti viažuce sa k Bytu, stala sa aj nájomkyňou Bytu, preto súd žalobe vyhovel aj v časti určenia,

že nájomcom Bytu je žalobkyňa. S poukazom na § 686 ods. 1 OZ, zákon neustanovuje písomnú formu
ako podmienku platnosti nájomnej zmluvy, možno ju uzavrieť v akejkoľvek forme, teda aj konkludentne.
(výrok III)

71. Ďalším nárokom sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že žalovanému v 1. rade bytová náhrada

nepatrí.

72. Podľa § 714 OZ, zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu. Nájomca
družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný
náhradný byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu, a to v lehote

danej stanovami družstva.

73. Podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o bytových náhradách, nájomca
družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný
náhradný byt, to však platí len v prípade ak došlo k zániku členstva osoby v bytovom družstve. V danom

prípade však žalovanému v 1. rade nájom bytu nezanikol, lebo nemohol ani vzniknúť, keďže žalovaný
v 1. rade sa členom Družstva nestal. Potreba rozhodnutia o určení, či žalovanému v 1. rade patrí alebo
nepatrí bytová náhrada nevznikla a súd v tejto časti žalobu pre jej nadbytočnosť zamietol. (výrok IV)

74. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

75. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

76. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
77. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
78. Žalobkyňa sa domáhala celkom štyroch nárokov. V časti určenia, že je jedinou vlastníčkou členských

práv a jedinou nájomkyňou Bytu súd žalobe vyhovel, bola teda úspešná vo vzťahu ku dvom výrokom
(výrok II a III). V časti zvyšných dvoch nárokov - určenia, že žalovaný v 1. rade nie je členom Družstva a
že mu bytová náhrada nepatrí, súd žalobu zamietol (výrok IV). Pomerom úspechu (50:50) súd rozhodol,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo podľa § 255 ods. 2. (výrok V)

79. Pokiaľ však išlo o vzájomnú žalobu, ktorú uplatnil žalovaný v 1. rade, túto vzal späť bez uvedenia
dôvodu,zprocesnéhohľadiskatakplatí,žezavinilzastaveniekonaniaasúdpriznalnáhradutrovkonania
žalobkyni, ktorá bola, pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v procesnom
postavení protistrany. (výrok VI)Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).
Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie
práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti
zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej

nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t.j. od 27.
marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú. Uvedené platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo
určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami
v konaní.