Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621200831
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4621200831.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: D.. J. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.
XXXX/X, XXX XX B. B., občan Q., zastúpený: ULC Čarnogurský s. r. o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99
Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: 1/ D.. J. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. H. XXX, XXX XX
O. H., občan Q., 2/ D.. O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. B. XXXX/XX, XXX XX X., občan Q., 3/ H. U.,

rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX B., občianka Q., 4/ D.. P. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V. 76, K., G. J., zastúpení: AG LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova 8, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacích a neodkladných
opatrení, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/9/2021 - 345 zo
dňa 29. 03. 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/9/2021 - 1150 zo dňa 09. 11. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/9/2021 - 345 zo dňa 29. 03.

2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/9/2021 - 1150 zo dňa 09. 11. 2021 v časti 2. bodu I.
výroku, v časti 1. a 2. bodu II. výroku tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
proti žalovanému v 2. rade a návrh žalobcu na nariadenie neodkladných opatrení proti žalovaným v 3.
a 4. rade z a m i e t a a v časti súvisiaceho IV. výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaným v 1.
až 4. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.

II. Odvolací súd konanie proti žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

III. Žalovaní v 1. až 4. rade m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

IV. Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 30. 08. 2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. bod 1 nariadil zabezpečovacie opatrenie
zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, a
topozemkuregistra„E“parc.č.XXX/X,druhpozemkuornápôda,ovýmere400m2,evidovanéhonaliste
vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom pre okres: K., obec:
O. H., katastrálne územie: O. H., v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/840 z celku na zabezpečenie

pohľadávky žalobcu vo výške 6 000 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody vo výške
6 000 eur s príslušenstvom proti žalovanému v 1. rade ako predsedovi predstavenstva Arca Capital
Slovakia,a.s.,IČO:35868856,vdôsledkuporušeniazákonnýchpovinnostívyplývajúcichnajmäz§194
ods. 5 Obchodného zákonníka, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho
opatrenia.
Vo výroku I. bod 2 nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu

na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, a to pozemku registra „C“ s parc. č. XXX/XX,
druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 646 m2, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXXX,Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom pre okres: X., obec: X., katastrálne územie: X., v
spoluvlastníckom podiele 1/1 z celku na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 6 000 eur s
príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody vo výške 6 000 eur s príslušenstvom proti žalovanému

v 2. rade ako členovi predstavenstva Arca Capital Slovakia, a. s., IČO: 35 868 856, v dôsledku porušenia
zákonných povinností vyplývajúcich najmä z § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, a to až do momentu
právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia.
Ďalej vo výroku I. bod 3 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej v 3. rade
zamietol.

Vo výroku II. bod 1 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej v 3. rade povinnosť zdržať sa
akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovanej v 3. rade, a
to pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada, o výmere 94 m2, pozemku registra
„C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada, o výmere 37 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/
X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 138 m2, stavby, druh stavby - rodinný dom,
popis stavby rodinný dvojdom 28 so súpisným číslom XXXXX postaveného na pozemku registra „C“ s

parc. č. XXXX/X, o výmere 138 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaných na liste
vlastníctva č. XXXX, Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava III, obec:
BA - m. č. Nové Mesto, katastrálne územie: Vinohrady, v spoluvlastníckom podiele 1/1 z celku, a to až
do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia.
Ďalej vo výroku II. bod 2 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 4. rade povinnosť

zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech
žalovaného v 4. rade na nehnuteľnostiach, a to pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku
záhrada, o výmere 94 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada, o výmere 37
m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 138
m2, stavby, druh stavby - rodinný dom, popis stavby rodinný dvojdom 28 so súpisným číslom XXXXX

postaveného na pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/X, o výmere 138 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom pre okres: B. III, obec: B. - m. č. Z. F., katastrálne územie: V., v spoluvlastníckom podiele
1/1 z celku, ku ktorým bol povolený vklad záložného práva v prospech žalovaného v 4. rade podľa
V-24923/2020 zo dňa 08. 10. 2020.

Vo výroku II. bod 3 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol.
Vo výroku III. uložil žalobcovi podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na súde žalobu
vo veci samej, na náhradu škody vo výške 6 000 eur s príslušenstvom voči žalovaným v 1. a 2. rade,
prípadne žalobu na určenie neúčinnosti právnych úkonov žalovaných v 1. až 3. rade s tým, že stranami
sporu vo veci samej budú subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska

uplatnenia hmotného práva.
Napokon IV. výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm.

c), d), § 329 ods. 1 veta prvá, § 334, § 336 ods. 1, ods. 2, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, ods. 2, § 262
ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca je fyzická osoba, ktorá investovala finančné prostriedky do cenných
papierov (dlhopisov) spoločnosti Arca Capital Slovakia, a. s., IČO: 35 868 856, so sídlom: Plynárenská
7/A, 821 09 Bratislava a voči Arca Capital Slovakia má pohľadávku vo výške 6 000 eur s príslušenstvom

titulom neuhradenej menovitej hodnoty dlhopisu Arca Capital Slovakia 2020, ISIN: SK 412 001 0927,
séria 01. Spoločnosť Arca Capital Slovakia v liste adresovanom žalobcovi potvrdila, že na úhradu
menovitej hodnoty dlhopisov ARCA 2020 nemá finančné prostriedky a tieto zabezpečuje. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca si nemôže uspokojiť pohľadávku priamo z majetku Arca Capital Slovakia. Podľa
názoru súdu prvej inštancie žalobca ako veriteľ má na základe ustanovenia § 194 ods. 9 Obchodného

zákonníka nárok na náhradu škody vo výške 6 000 eur s príslušenstvom proti členom predstavenstva
Arca Capital Slovakia, ktorými sú žalovaní v 1. a 2. rade, a to v dôsledku porušenia ich zákonných
povinnostívyplývajúcichnajmäz§194ods.5Obchodnéhozákonníka.Žalobcapreukázal,žežalovanýv
1. rade sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu, keďže v čase, keď
boli verejne známe informácie o problémoch skupiny Arca, žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat. úz. V. zapísané na LV č. XXXX, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08.
2020 na žalovanú v 3. rade ako jemu blízkej osobe. Na základe záložnej zmluvy zo dňa 08. 10. 2020
pod V-24923/2020 bolo zriadené záložné právo na uvedené nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 4.
rade. Uvedené preukazuje dôvodnosť nárokov žalobcu a najmä skutočnosť, že jeho postavenie a jehopráva sú ohrozené, pričom je nepochybné, že aj exekúcia žalobcu proti žalovaným v 1. a 2. rade ako
členom predstavenstva Arca Capital Slovakia, je ohrozená.

3. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že existuje reálna a dôvodná obava, že žalovaný
v 2. rade svoj jediný nehnuteľný majetok prevedie na ďalšie osoby, resp. ďalších veriteľov spoločnosti
Arca Capital Slovakia, kde je členom predstavenstva, čím sa žalobca dostane do situácie, že vymoženie
jeho pohľadávky môže byť zmarené a exekúcia bude ohrozená, a preto vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.
rade nariadil zabezpečovacie opatrenie. V tomto smere konštatoval aj dodržanie zásady proporcionality,

keďže výkon záložného práva nastane až po tom, ako bude pohľadávka žalobcovi právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím a zriadením záložného práva na nehnuteľnosti nebudú žalovaní v 1. a 2. rade
obmedzovaní nad prípustnú mieru s tým, že primerane je zabezpečená pohľadávka žalobcu na prípadné
uspokojenie jeho nároku.

4. Predmetom konania bol aj návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením

záložného práva na nehnuteľnosti žalovanej v 3. rade, nachádzajúcich sa v kat. úz. V., zapísaných na
LV č. XXXX. Z návrhu žalobcu vyplynulo, že žalobca sa na základe § 42a Občianskeho zákonníka
ako osoba, ktorá mala pohľadávku titulom náhrady škody podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka,
voči žalovanému v 1. rade bude domáhať odporovateľnosti právnych úkonov realizovaných vo vzťahu k
nehnuteľnému majetku, a to rodinnému domu a pozemkov v Bratislave, kat. úz. V., evidovaných na LV

č. XXXX, ktoré previedol na základe kúpnej zmluvy pod V-23171/2020 zo dňa 21. 08. 2020 na žalovanú
v 3. rade. Poukázal na to, že určenie neúčinnosti právneho úkonu prevodu predmetných nehnuteľností
z dlžníka na žalovanú v 3. rade má dôsledky vyplývajúce z hmotnoprávnej úpravy v ustanovení § 42b
ods. 4 Občianskeho zákonníka, avšak nezakladá právo žalobcu domáhať sa zriadenia záložného práva
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 ods. 1 CSP na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej v 3.

rade na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. V zmysle § 343 ods. 1 CSP je nevyhnutné,
aby išlo o veci dlžníka, čo nebolo splnené. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. V. zapísané na LV
č. XXXX neboli v čase podania žaloby a ani v čase rozhodovania súdu nie sú vo vlastníctve žalovaných
v 1. a 2. rade. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči
žalovanej v 3. rade zamietol.

5. Žalobca sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovaným v 1. a 2. rade týkajúci
sa uloženia povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s nehnuteľnosťami
vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade totožnými s nehnuteľnosťami, ku ktorým bolo zriadené
záložné právo. Keďže neodkladné opatrenie je subsidiárnym opatrením vo vzťahu k zabezpečovaciemu

opatreniu, nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. To znamená, že ak existuje obava z ohrozenej exekúcie,
predmetom ktorej je uspokojenie peňažnej pohľadávky, účel sledovaný neodkladným opatrením, ktorým
je urýchlená ochrana ohrozenia práva, je možné v tomto prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaných v 1. a 2. rade bolo vydané zabezpečovacie opatrenie, čím

bol dosiahnutý žalobcom sledovaný účel, a preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol.

6. Pokiaľ išlo o návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v 3. a 4. rade,
a to uložením povinnosti žalovanej v 3. rade zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu

s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve, zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. V. a uložením povinnosti
žalovanému v 4. rade zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného
v prospech žalovaného v 4. rade na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. V., súd
prvej inštancie sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu žalobcu na vydanie neodkladného
opatrenia. Žalobca predloženými dôkazmi osvedčil nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia

z dôvodu, že exekúcia by bola ohrozená a osvedčil reálnu obavu, že v prípade prevodu predmetných
nehnuteľností na tretie osoby by bolo uplatnenie jeho práva podstatne znížené. Rovnako sa to
týka úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v 4. rade k
predmetným nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že žalobca sa v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka a
podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka bude domáhať proti žalovanému v 1. rade odporovateľnosti

právnych úkonov realizovaných vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. V..
Súd prvej inštancie konštatujúc, že nariadením neodkladného opatrenia sa vytvorí stav právnej istoty a
zabezpečí sa plnenie pre prípad exekúcie dôvodného nároku žalobcu titulom odporovateľnosti právnych
úkonov, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v 3. a 4. rade vyhovel.7. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní od
právoplatnosti uznesenia.

8.Otrováchkonaniarozhodolsúdtak,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávovzhľadom
naichčiastočnýúspechvoveci,pretožepokiaľideonariadeniezabezpečovaciehoopatreniabolžalobca
úspešný voči žalovaným v 1. a 2. rade a neúspešný voči žalovanej v 3. rade. Pokiaľ ide o návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobca bola úspešný vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade a

neúspešný vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade.

9. Rozhodnutie v I. výroku body 1. a 2., II. výroku body 1. a 2., III. a IV. výroku napadli v zákonnej lehote
odvolaním žalovaní z dôvodov podľa § 365 písm. a), písm. b), písm. c), písm. f), písm. h) CSP a domáhali
sa, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietali, že voči žalovanému v 1. rade je vedené insolvečné konanie

na Mestskom súde v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 22345/2020 a bol mu ustanovený insolvenčný
správca. Z tohto dôvodu nie je voči žalovanému v 1. rade daná právomoc súdu na vedenie konania.
V zmysle § 109 ods. 1 písm. a) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení platí, že
so zahájením insolvenčného řízení se spájají tyto účinky: pohledávky a jiná práva týkající se majetkové
podstaty nemohou být uplatněny žalobou, lze-ji je uplatnit přihláškou. Voči žalovanému v 1. rade tak nie

je možné viesť konanie a vymáhať od neho pohľadávku titulom náhrady škody, keďže náhrada škody by
mala byť uplatnená prihláškou v insolvenčnom konaní. Vo vzťahu k tvrdenej odporovateľnosti právnych
úkonov poukázali na čl. 6 ods. 1 nariadenia EP a Rady 2015/848 zo dňa 20. 05. 2015 o insolvenčnom
konaní, podľa ktorého súdy členského štátu, na ktorého území sa začalo insolvenčné konanie podľa
článku 3, majú právomoc aj v prípade všetkých žalôb, ktoré priamo vyplývajú z insolvenčného konania, a

ktoréstýmtokonanímúzkosúvisia,akosúnapríkladodporovaciežaloby.Právomocnavedeniesúdneho
konania o odporovacej žalobe tak majú súdy v Českej republike a vec posudzujú podľa hmotného práva
Českej republiky. Súd prvej inštancie nemal právomoc konať voči žalovanému v 1. rade, a preto je
potrebné konanie voči žalovanému v 1. rade podľa § 9 CSP zastaviť.
Ďalej vzniesli námietku miestnej nepríslušnosti súdu voči žalovaným v 2. až 4. rade, ktorá nemohla byť

určená podľa všeobecného súdu žalovaného v 1. rade, voči ktorému by malo byť konanie zastavené, a
to ani podľa umiestnenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade podľa § 20 písm. a) CSP. Z
tohto dôvodu neboli splnené procesné podmienky súdneho konania.
Podľa názoru žalovaných v konaní absentuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej
vecnej legitimácie žalovaných. Majú za to, že pohľadávka - náhrada škody neexistuje, keďže na jej vznik

neboli splnené zákonné predpoklady, neexistujú ani odporovateľné právne úkony žalovaného v 1. rade,
v dôsledku čoho nie je daná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu na vymáhanie náhrady škody voči
žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade a na podanie odporovacej žaloby voči žalovaným v 3.
a 4. rade.
Nariadenie zabezpečovacích opatrení je nedôvodné, keďže neboli splnené zákonné predpoklady, a

to osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči žalovanému v 1. rade a
žalovanému v 2. rade ako dlžníkom, ktorej má byť poskytnutá ochrana nariadením zabezpečovacích
opatrení, ďalej osvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. a
2. rade a primeranosť hodnoty zabezpečenej peňažnej pohľadávky žalobcu vo vzťahu k hodnote
nehnuteľností zaťažených záložnými právami nariadenými zabezpečovacími opatreniami. Žalobca v

návrhu tvrdí existenciu pohľadávky voči spoločnosti Arca Capital Slovakia na vyplatenie menovitej
hodnoty a výnosov z relevantných dlhopisov, avšak nepredložil aktuálny výpis z účtu držiteľskej
správy, ktorý by preukazoval, že žalobca je majiteľom relevantných dlhopisov v relevantnom čase.
Predložil výpis z účtu klienta vystavený spoločnosťou ABH ku dňu 21. 12. 2020. Relevantné dlhopisy
sú pritom voľne prevoditeľné a nie je možné s určitosťou vyvodiť záver, že žalobca je skutočne

majiteľom ním tvrdených relevantných dlhopisov v čase vydania uznesenia. Žalobca v návrhu a ani
súd v napadnutom rozhodnutí neuviedli žiadne konkrétne porušenie povinností žalovaných v 1. a
2. rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva. Argumentácia žalobcu sa obmedzuje len na
všeobecné tvrdenia o porušení zásad konania s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
akcionárov. Súd prvej inštancie neuvádza, z akých konkrétnych dôkazov by malo vyplývať porušenie

zákonných povinnosti členov predstavenstva, v čom by malo porušenie zákonných povinností členov
predstavenstva spoločnosti vyplývať, resp. akým konaním (nekonaním) sa členovia predstavenstva mali
dopustiť porušenia ich zákonných povinností. Samotné konštatovanie nepriaznivej finančnej situácie
spoločnosti Arca Capital nepostačuje na vyvodenie záveru o porušení povinnosti žalovaného v 1. a2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade sa nedopustili žiadneho porušenia povinností pri výkone pôsobnosti
členov predstavenstva. Žalobca v návrhu účelovo a selektívne porovnáva niektoré účtovné hodnoty
uvedené v riadnej individuálnej účtovnej závierke spoločnosti Arca Capital Slovakia (RIÚZ) za rok 2018

a 2019. Z týchto hodnôt vyvodzuje záver o znížení hodnoty majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia,
avšak opomína porovnanie ostatných účtovných hodnôt ako markantné zvýšenie hodnoty položky
podielové cenné papiere a podiely v prepojených účtovných jednotkách, ďalej výnosy z hospodárskej
činnosti spolu súčet a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení. Súd prvej inštancie
v napadnutom uznesení neuvádza, že by spoločnosti Arca Capital Slovakia vznikla škoda z dôvodu

porušenia povinností žalovaných v 1. a 2. rade a ani žalobca v návrhu nešpecifikuje ani nekvalifikuje
škodu, ktorá mala vzniknúť spoločnosti Arca Capital Slovakia. Absentuje tak splnenie podmienky vzniku
škody spoločnosti Arca Capital Slovakia, ako aj podmienka príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a
porušením zákonných povinností žalovaného v 1. a 2. rade.
Tvrdenie žalobcu o nemožnosti uspokojenia pohľadávky - dlhopisy z majetku spoločnosti Arca Capital
Slovakia, je predčasné, keďže pohľadávka nebola žalobcovi priznaná exekučným titulom. Spoločnosť

Arca Capital Slovakia sa nezbavuje majetku spôsobom, ktorým by ukracoval akéhokoľvek veriteľa a
neexistuje preto obava, že by prípadné uspokojenie pohľadávky mohlo byť ohrozené. V tomto smere
poukazujú aj na stanovisko špecializovanej spoločnosti TARPAN Partners s. r. o., so sídlom Praha, Na
Strži 65, IČ: 247 33 792, ktorá vykonala ocenenie aktuálnych aktív spoločnosti Arca Capital Slovakia a z
vyhodnotenia odhadu hodnoty vyplýva, že hodnota projektov a majetkových účastí v majetku spoločnosti

Arca Capital Slovakia sa pohybuje v intervale od 153,7 milióna eur, čo predstavuje odhad uvedenej
likvidačnej hodnoty do 224,3 milióna eur, čo predstavuje odhad výnosovej hodnoty za predpokladu
štandardného fungovania, dokončenia projektov a nastúpenia synergických efektov. Vzhľadom na výšku
tvrdenej pohľadávky žalobcu, majú za to, že neexistuje obava, že by pohľadávka - dlhopisy, nemohla
byť uspokojená zo spoločnosti Arca Capital Slovakia.

Žalobca v návrhu za údajné ukracujúce úkony žalovaného v 1. rade považuje prevod nehnuteľnosti na
žalovaného v 3. rade a zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 4. rade.
Hodnota nehnuteľností bola stanovená v znaleckom posudku č. 24/2020 zo dňa 16. 07. 2020 a kúpnou
zmluvou bola stanovená cena, ktorá bola vyššia ako hodnota stanovená v znaleckom posudku. Keďže
ide o dôverné informácie, kúpnu zmluvu a znalecký posudok doručia súdu na trvalom dátovom nosiči

poštouažiadajú,abytietodokumentynebolisprístupnenéžalobcovi.Vprípadekúpnejzmluvyideoúkon
za primerané protiplnenie, a preto nemôže byť považovaný za ukracujúci. K zriadeniu záložného práva
k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 4. rade nedošlo na základe právneho úkonu žalovaného v
1. rade, preto nejde o úkon, ktorý by urobil žalovaný v 1. rade v úmysle ukrátiť svojho veriteľa.
Súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutočnosti tvrdené žalobcom a dospel k nesprávnemu názoru

o existencii dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade. Vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ohrozenie exekúcie
na majetok žalovaného v 2. rade. Žalovaní v 3. a 4. rade nevykonali žiadne právne úkony, ktoré by mohli
vzbudiť obavu z ohrozenia, resp. zmarenia prípadnej exekúcie nehnuteľnosti.
Žalovaní vytkli súdu prvej inštancie, že pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia nebola dodržaná

zásada proporcionality, keďže hodnota nehnuteľností mnohonásobne prevyšuje hodnotu údajnej
pohľadávky žalobcu titulom náhrady škody. Rovnako tak nariadenie neodkladných opatrení vo vzťahu
k nehnuteľnostiam predstavuje absolútne neprimeraný a nedôvodný zásah do práv žalovaného v 3. a
4. rade.
Vo vzťahu k III. výroku namietali nevykonateľnosť a neurčitosť, keďže súd prvej inštancie nešpecifikoval

právne úkony, ktorých neúčinnosti by sa mal žalobca domáhať.
Skutkové zistenia, ktoré súd uviedol v odôvodnení uznesenia a z ktorých vychádzal pri formulovaní
svojich právnych záverov, sú nesprávne a nemajú oporu v dôkazných prostriedkoch predložených
žalobcom. Ide o skutkové tvrdenie, že žalovaní v 1. a 2. rade porušili svoje zákonné povinnosti pri
výkone pôsobnosti členov predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia, ďalej skutkové tvrdenie, že

žalobca si nemôže uspokojiť pohľadávku z majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia, ako aj tvrdenie,
že žalovaný v 1. rade sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu.
Zároveň namietali, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd, pretože žalobca sa domáha ochrany
pohľadávky - náhrady škody, ktorá má obchodnoprávny charakter a vyplýva z ustanovení Obchodného
zákonníka a napriek tomu bola vec zaradená do občianskoprávneho súdneho registra, čím došlo k

naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP.
Napadnuté uznesenie považovali za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho sa
nemôžu kvalifikovane argumentovať ku skutkovým a právnym záverom súdu, čím bolo porušené právo
žalovaných na súdnu ochranu.10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie súdu považoval za vecne správne a spravodlivé a zároveň je aj rozhodnutím, ktoré je
v súlade s rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít. Uviedol, že preukázanie škody a všetkých jej
náležitostí, ktorú spôsobili žalovaní 1. a 2. rade ako štatutári Arca Capital Slovakia, a. s. bude predmetom
konania vo veci samej a bude na žalovaných 1. a 2. rade aby preukázali, že škodu spoločnosti Arca
Capital Slovakia, a. s. nespôsobili, keďže dôkazné bremeno leží na ich strane. Arca Capital Slovakia

za rok 2018 evidovala výsledok hospodárenia z minulých rokov vo výške mínus - 462 822 eur, t.
j. že je dlhodobo v strate, a to sa týka aj jediného akcionára, a to spoločnosti Arca Investments,
a. s., ktorá v konaní pred súdom v Českej republike žiada reorganizáciu a deklaruje len čiastočné
uspokojenie veriteľov okolo 50 % návratnosti pohľadávok. Podľa verejne dostupných informácií Okresný
súd Bratislava I povolil reštrukturalizačné konanie na Arca Capital Slovakia (uznesenie Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 4R/1/2021), čím je založený ďalší dôvod zodpovednosti žalovaných v 1. a 2. rade za

škodu Arca Capital Slovakia, a. s. podľa § 194 ods. 7 Obchodného zákonníka. Okresný súd Bratislava I
začal konkurzné konanie voči dlžníkovi: Arca Investments, a. s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, č. k.
33K/24/2021 - 154, pričom možno predpokladať, že v blízkej budúcnosti dôjde aj k vyhláseniu konkurzu.
Zoskutkovéhostavujenepochybnéanesporné,žesaArcaCapitalSlovakia,a.s.zbavujemajetku,ktorý
bymoholslúžiťnauspokojeniepohľadávkyžalobcu,dôkazomčohojezníženiehodnotynehnuteľnostívo

vlastníctve Arca Capital Slovakia, a. s. cca o 2,4 milióna eur, ako aj skutočnosť, že Arca Capital Slovakia,
a. s. napriek tomu, že má veriteľov poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca (za
rok 2019 boli pôžičky prepojeným účtovným jednotkám vo výške 48 566 946 eur a v roku 2018 vo výške
89 893 263 eur). Žalovaní v 1. a 2. rade nekonali s odbornou starostlivosťou pri získavaní investícií
od žalobcu a ďalších osôb a je zjavné, že aj prostriedky žalobcu boli použité na pôžičky spriazneným

spoločnostiam zo skupiny Arca a neboli primárne použité v prospech spoločnosti Arca Capital Slovakia,
a. s., ale zrejme na sanovanie zlej finančnej situácie spriaznených spoločností.
Pre účely tohto konania je nepochybné, že boli a sú splnené predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladných opatrení. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom proti
spoločnosti Arca Capital Slovakia, teda žalovanom, rozhodol uznesením č. k. 6CoCsp/35/2020 - 918 zo

dňa 22. 02. 2021 tak, že vo veci 1173 žalobcov zriadil zabezpečovacie opatrenie k majetku spoločnosti
Arca Capital Slovakia, a to k nehnuteľnostiam, ako aj obchodným podielom a akciám za účelom
zabezpečenia peňažných pohľadávok uplatnených v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
V pod sp. zn. 14Csp/144/2020. Všeobecné súdy tak majú ustálený skutkový a právny stav týkajúci
sa veriteľov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a. s., ktorým súdy poskytli právnu ochranu z dôvodu

ukracovania veriteľov a ohrozenia exekúcie. S poukazom na zásadu právnej istoty a legitímnych
očakávaní by žalobcovi ako veriteľovi spoločnosti žalovaného mala byť poskytnutá právna ochrana v
zmysle navrhovaného petitu.
V danom prípade hodnota podielu vo veľkosti 1/840 z celku na pozemku registra „E“ s parc. č. XXX/
X o výmere 400 m2, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. O. H., keďže ide o ornú pôdu, je

zjavne nízka a zjavne nie je neprimeraná vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke žalobcu vo výške 6 000
eur s príslušenstvom. Rovnako to tak je aj vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2.
rade v k. ú. X., ku ktorej je na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Pezinok zapísané
záložné právo v prospech Tatra banky, a. s., IČO: 00 686 930, podľa V-3499/05 zo dňa 05. 12. 2005,
čo má vplyv na hodnotu nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu námietka žalovaných týkajúca sa neprimeranosti

zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodná a ani nebolo potrebné skúmať hodnotu zabezpečovanej
nehnuteľnosti, nakoľko proporcionalita v tejto súvislosti nevyplýva z CSP alebo zo samotnej povahy
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je súdom zriadené záložné právo. Žalovaní opomenuli, že majetok
žalovaného v 1. rade je ohrozený aj tým, že český súd poveril v insolvenčnom konaní vedenom proti
žalovanému v 1. rade predbežného správcu na zistenie a zaistenie majetku žalovaného v 1. rade.

Žalobca preukázal, že je majiteľom 2 ks dlhopisov s názvom Dlhopisy ARCA CAPITAL SLOVAKIA
2020, ISIN: SK 412 001 0927, séria 01, ktoré emitovala Arca Capital Slovakia dňa 12. augusta 2015
ako emisiu dlhopisov v celkovom objeme emisie 25 500 000 eur, emisný kurz: 100 %, menovitá
hodnota jedného dlhopisu: 3 000 eur, forma cenného papiera: dlhopis na doručiteľa, podoba cenného
papiera: zaknihovaný cenný papier v CDCP, emisný kurz: pevná úroková sadzba vo výške 7 % p.

a. vyplácaný ročne k 12. augustu príslušného roka. Uvedené dlhopisy žalobca nadobudol dňa 04.
05. 2016, keď uzatvoril so spoločnosťou SALVE INVESTMENTS, o. c. p., a. s., IČO: 35 871 211,
Rámcovú komisionársku zmluvu o obstaraní kúpy alebo predaja finančných nástrojov č. 389959-3.
Žalobca dal spoločnosti SALVE INVESTMENTS, o. c. p., a. s., IČO: 35 871 211, pokyn na obstaranie2 ks dlhopisov ARCA 2020. Tento subjekt tohto času s obchodným menom Arca Brokerage House
o. c. p. a. s., čiže komisionár, je zjavne prepojený na skupinu Arca už len obchodným menom a
sídlom a súčasne aj personálne, minimálne cez člena dozornej rady Arca Brokerage House o. c. p.

a. s., ktorým je štatutár žalovaného, a to D.. J. V., ktorý je zároveň štatutárom jediného akcionára
Arca Brokerage House o. c. p. a. s., a to spoločnosti EFIT, a. s., IČO: 35 769 009. V stanovisku
NBS pre Arca Brokerage House o. c. p. a. s. vo vzťahu k držiteľskej správe dlhopisov a aplikácii
ustanovení komisionárskej zmluvy podľa Obchodného zákonníka sa uvádza, že držiteľská správa bez
toho, aby klient poskytol obchodníkovi s cennými papiermi osobitné splnomocnenie, nezahŕňa práva na

vymáhanie pohľadávok, alebo uplatňovanie práv za klienta v súdnom alebo konkurznom konaní. Takéto
oprávnenie bez náležitého splnomocnenia neúmerne zasahuje do vlastníckych práv majiteľov cenných
papierov nad rámec poskytovania vedľajšej služby úschova a správa podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZoCP.
Žalobca je nesporne veriteľom Arca Capital Slovakia, hmotnoprávne oprávnenie na podanie žaloby
na náhradu škody voči žalovaným v 1. a 2. rade ako členom predstavenstva Arca Capital Slovakia
je dané podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, čím je daná aj aktívna legitimácia žalobcu a

pasívna legitimácia žalovaných v 1. a 2. rade. Taktiež žalobca ako veriteľ má na základe § 42b ods.
2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech a rovnako na základe § 42b ods. 3 veta za bodkočiarkou Občianskeho
zákonníka má právo odporovať právnemu úkonu aj proti tretím osobám, ktoré uzatvorili záložnú zmluvu
k majetku prevedenému odporovateľným právnym úkonom. Uvedené zákonné ustanovenia preukazujú,

že je daná aj aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaných v 3. a 4. rade vo vzťahu
k odporovateľným právnym úkonom. Keďže podal na súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho/
neodkladného opatrenia bez žaloby vo veci samej, nie je dôvod posudzovať príslušnosť súdu v konaní
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho podľa príslušnosti súdu v konaní vo veci samej.
Na základe uznesenia Mestského súdu v Prahe, č. k. MSPH 98 INS 22345/2020-A-17 zo dňa 19. 11.

2020 bol v insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike proti žalovanému v 1. rade predbežným
opatrením ustanovený predbežný správca, ktorého úlohou je zistenie a zaistenie majetku žalovaného
v 1. rade. Dodal, že nie je zrejmé, či v Českej republike insolvenčné konanie na majetok žalovaného
v 1. rade ako fyzickej osoby bolo povolené a aký je stav predmetného konania. Žalovaný v 1. rade
nemá trvalý pobyt v Českej republike, ale v Slovenskej republike, pričom nie je zrejmé, či v Českej

republike ide o hlavné insolvenčné konanie alebo vedľajšie. Bol toho názoru, že hlavné insolvenčné
konanie žalovaného v 1. rade by malo prebiehať na území Slovenskej republiky, keďže na tomto území
má trvalý pobyt. S ohľadom na čl. 8 ods. 1 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní je námietka právomoci žalovaných nedôvodná, pretože začatie insolvenčného
konania nemá vplyv na vecné práva veriteľov alebo tretích strán, ktoré sa vzťahujú na hmotný alebo

nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok ako konkrétny majetok, tak aj na súbory neurčitého
majetku ako celku vo vlastníctve dlžníka, ktorý sa v čase začatia konania nachádza na území iného
členského štátu. Účinky insolvenčného konania žalovaného v 1. rade v Českej republike sú obmedzené
na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území Českej republiky, čo však nie je predmetom tohto konania.

11. Žalovaní v odvolacej republike zotrvali v celom rozsahu na argumentácii uvedenej v odvolaní.
Žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal dôvodnosť nariadenia
zabezpečovacích opatrení a neodkladných opatrení. Aplikácia článku 8 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní na konanie je absolútne
nesprávna. Vecnými právami sa myslia vlastnícke (resp. spoluvlastnícke) právo a vecné práva k

cudzím veciam (napríklad záložné právo, vecné bremeno), v žiadnom prípade však za vecné právo
nemožno považovať pohľadávku vymáhanú v konaní. Tvrdenú pohľadávku žalobcu na náhradu
škody voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, ktorá mala žalobcovi vzniknúť z dôvodu
údajného porušenia zákonných povinností žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade ako členov
predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia a zároveň z dôvodu údajnej nemožnosti uspokojenia

pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Arca Capital Slovakia na vyplatenie menovitej hodnoty a výnosov
z Relevantných Dlhopisov z majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia, v žiadnom prípade nemožno
považovať za vecné práva v zmysle článku 8 Nariadenia. Za vecné práva nemožno považovať tvrdený
či uplatňovaný nárok na vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov z dôvodu ich odporovateľnosti.
Uvedené preukazuje samotná textácia článku 6 Nariadenia, ktorý vyslovene uvádza odporovacie žaloby

medzi také, o ktorých majú právomoc rozhodovať súdy členského štátu, na ktorého území sa začalo
insolvenčné konanie. Keďže voči žalovanému v 1. rade je pred Mestským súdom v Prahe pod č. j.
MSPH98INS 22345/2020 vedené insolvenčné konanie, ktoré bolo zahájené ako hlavné insolvenčné
konanie, je potrebné rešpektovať ustanovenia Nariadenia, v zmysle ktorých majú v konaniach, v ktorýchje uplatnená akákoľvek pohľadávka voči žalovanému v 1. rade a rovnako v konaniach o odporovacích
žalobách, právomoc konať výlučne súdy členského štátu, na ktorého území sa začalo insolvenčné
konanie, t. j. súdy Českej republiky.

Žalobca neosvedčil existenciu pohľadávky - náhradu škody, ktorej zabezpečenia sa domáha
prostredníctvom konania. Existencia peňažnej pohľadávky žalobcu je základným zákonným
predpokladom na nariadenie zabezpečovacích opatrení. Žalobcova argumentácia sa obmedzuje len
na tvrdenia týkajúce sa nepriaznivého finančného stavu spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktoré
navyše preukazuje novinovými článkami, ktoré nemožno považovať za relevantné dôkazy. Vzhľadom

na to, že existencia pohľadávky - náhrada škody nebola žalobcom osvedčená, nie je splnený ani
zákonný predpoklad nariadenia neodkladných opatrení. Potrebu nariadenia neodkladných opatrení
žalobca odôvodňoval prevodom nehnuteľností na žalovaného v 3. rade a zriadením záložného práva
k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 4. rade, ktorými úkonmi malo údajne dôjsť k ukráteniu
uspokojenia žalobcom tvrdenej pohľadávky. V danom prípade nehnuteľnosti boli prevedené na základe
kúpnej zmluvy za primeranú odplatu, a preto tento prevod nemôže byť považovaný za úkon, ktorým

by sa žalovaný v 1. rade zbavoval majetku alebo úkon ukracujúci veriteľa žalovaného v 1. rade ani
úkon, ktorý žalovaný v 1. rade urobil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. K zriadeniu záložného práva k
nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 4. rade nedošlo na základe právneho úkonu žalovaného v
1. rade.
Ďalej uviedli, že aktívna vecná legitimácia nemôže byť preukázaná poukázaním na ustanovenia

právneho predpisu (v tomto prípade Obchodného zákonníka), ktoré upravujú určitý právny vzťah, avšak
je na žalobcovi, aby preukázal, že skutočne disponuje hmotnoprávnym nárokom, ktorého existenciu
vyžaduje § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka ako predpoklad aktívnej vecnej legitimácie, čo žalobca
nepreukázal a ani neosvedčil. V dôsledku absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej
legitimácie žalovaných neboli splnené procesné podmienky konania, pričom ide o neodstrániteľnú vadu

konania, v dôsledku ktorej mal byť návrh zamietnutý v celom rozsahu.

12. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 30. 08. 2021 podal návrh na prerušenie konania, dôvodiac,
že žalovaný podal návrh na povolenie reštrukturalizácie na Okresnom súde Bratislava I, ktoré je
vedené pod sp. zn. 4R/1/2021. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. 04.

2021, zverejneného dňa 12. 04. 2021 v Obchodnom vestníku č. 68/2021 pod položkou K0163, bola
povolená reštrukturalizácia žalovaného s účinkami ku dňu 13. 04. 2021. Poukazujúc na § 118 ods. 1.,
ods. 4 zákona č. 7 /2005 Z. z. navrhol prerušenie konania počas trvania reštrukturalizačného konania
žalovaného.VtomtosmerepoukázalajnarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislaveč.k.9CoCSP/6/2021
- 349.

13. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaní vo vyjadrení zopakovali argumentáciu z odvolania,
ku ktorej už žalobca stanovisko zaujal a z hľadiska hospodárnosti konania odkázal na vyjadrenie k
odvolaniu žalovaných.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolaní
podaných žalovanými (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že
konanie voči žalovanému v 1. rade treba zastaviť a uznesenie v napadnutých častiach vo vzťahu
k žalovaným v 2. až 4. rade treba z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie
zabezpečovacích a neodkladných opatrení zmeniť a návrh žalobcu zamietnuť a v nadväznosti na to

zmeniťajsúvisiacivýrokotrováchprvoinštančnéhokonaniatak,žežalovanýmv1.až4.radesanáhrada
trov konania nepriznáva. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

15. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

17. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.18. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

25. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.
26.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

27. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

28. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

30. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

31. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o nariadenie neodkladného
opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pre zabezpečovacie opatrenie a neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie.

32. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na to, aby bolo

zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.33. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého
je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda po tom, ako bola pohľadávka právoplatne

súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom
opatrení), sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre
rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré
by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada
primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému

ohrozeniu oprávnených záujmov.

34. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je
nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.

Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred
nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje,
či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia

exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

35. K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe civilno-procesná doktrína (komentár k §
325 CSP) uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie (analogicky aj zabezpečovacie opatrenie) voči tretej
osobe je v zásade možné tak, ako to bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti,
ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie
povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má
byť poskytnutá procesná ochrana). Odvolací súd sa s týmito závermi plne stotožňuje. Voči tretej osobe
možno nariadiť neodkladné opatrenie v podobe povinnosti zdržať sa určitého konania v prípade, ak

to je od nej možné spravodlivo požadovať. Táto podmienka platila za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Je síce pravdou, že uvedená právna úprava sa doslovne nepreniesla do Civilného sporového
poriadku, avšak v zmysle viacerých rozhodnutí, či už prvostupňových alebo odvolacích súdov, je zrejmé,
že tieto nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pripúšťajú. Rovnako tak túto skutočnosť
pripúšťa aj odborná literatúra (viď C. H. BECK - Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová,

Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.). Možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe
pripustil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS/546/2018 - 21 zo dňa 28.
11. 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza, cit.: „V súvislosti s námietkou sťažovateľov spočívajúcou
v tvrdení, že nemôžu byť stranou sporu, ústavný súd zdôrazňuje, že pánom sporu (dominus litis) je
žalobca (v preskúmanej veci žalobcovia), a teda práve žalobca je ten, ktorý v žalobe druhú stranu

sporu označí, na čo súhlas druhej strany sporu nijako nie je potrebný. Byť stranou sporu je „iba“ vecou
procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania, toho, koho za (druhú) stranu sporu
označil žalobca a nie vecou jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vypovedá o tom, či žalovanému v
skutočnosti svedčí alebo nesvedčí hmotnoprávna povinnosť alebo právo. Inými slovami povedané, v
prípade sťažovateľov byť stranou sporu nijako nie je podmienené tým, či napokon právne úkony, ktorých

vyslovenianeúčinnostisažalobcoviasvojoužaloboudomáhajú,povykonanomdokazovanírozhodnutím
(rozsudkom) o veci samej za neúčinné, budú alebo nebudú určené.“ Teda aj v zmysle rozhodnutia
ústavného súdu je prípustné, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené aj voči tretej osobe, pričom vo
vyššie citovanom uznesení naviac ústavný súd konštatuje, že cit.: „Neuvedenie označenia tretej osoby
v záhlaví rozhodnutí súdov je len formálnym pochybením všeobecných súdov bez akéhokoľvek vplyvu

na ústavnú udržateľnosť ich skutkových a právnych záverov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS/27/2018 z 18. 01. 2018).“36. Keďže žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal aj nedostatok právomoci súdu konať vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade z dôvodu vedenia insolvenčného konania na Mestskom súde v Prahe pod sp.
zn. MSPH 98 INS 22345/2020, odvolací súd sa prednostne zaoberal otázkou splnenia procesných

podmienok konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. V tomto smere bolo odvolacím súdom zistené,
že na Mestskom súde v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 22345/2020 je vedené voči žalovanému
v 1. rade insolvenčné konanie, ktoré bolo začaté návrhom podaným dňa 22. 10. 2020 insolvenčným
navrhovateľom IFIS investiční fond a. s. a podľa lustrácie v insolvečnom registri vedenom Ministerstvom
spravodlivosti Českej republiky je aktuálny stav v štádiu pred rozhodnutím o úpadku.

37. Podľa čl. 91 nariadenia EP a Rady č. 2015/848 z 20. 05. 2015 o insolvenčnom konaní, nariadenie
(ES) č. 1346/2000 sa zrušuje. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie
a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe D k tomuto nariadeniu.

38. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia EP a Rady č. 2015/848 z 20. 05. 2015 o insolvenčnom konaní, ak v

tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského
štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej len „štát, v ktorom sa začalo konanie“).

39. Podľa čl. 7 ods. 2 písm. f) nariadenia EP a Rady č. 2015/848 z 20. 05. 2015 o insolvenčnom konaní,
právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a

ukončenie. Stanoví najmä účinky insolvenčného konania na konania začaté jednotlivými veriteľmi, s
výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.

40. Podľa čl. 18 nariadenia EP a Rady č. 2015/848 z 20. 05. 2015 o insolvenčnom konaní, účinky
insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konania alebo prebiehajúce rozhodcovské konania, ktoré

sa týkajú majetku alebo práv, ktoré tvoria súčasť konkurznej podstaty dlžníka, sa riadia výlučne právom
členskéhoštátu,vktoromtotosúdnekonanieprebieha,alebovktorommározhodcovskýsúdsvojesídlo.

41. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

42. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

43. Hlavné insolvenčné konanie je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o konkurznom konaní charakterizované

ako insolvenčné konanie začaté v členskom štáte, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov
dlžníka. Hlavné insolvenčné konanie má univerzálny rozsah a jeho cieľom je obsiahnuť všetok
majetok dlžníka (zásada univerzality). Skutočnosť, že cieľom hlavného insolvenčného konania je
obsiahnuť všetok majetok dlžníka, znamená, že hlavné insolvenčné konanie sa vzťahuje aj na majetok
nachádzajúci sa v iných členských štátoch ako je štát, kde sa nachádza centrum hlavných záujmov

dlžníka. Účinky hlavného insolvenčného konania sa spravujú právnym poriadkom toho členského štátu,
na území ktorého sa toto hlavné insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus primariae). Týmto
právnym poriadkom sa spravujú hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne účinky insolvenčného konania.

44. Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je majetok

alebo právo, ktorého bol dlžník zbavený, určuje výlučne právo členského štátu, kde takéto súdne
konanie prebieha (lex fori processus). Ak súdne konanie, ktorého predmetom je majetok podliehajúci
insolvenčnému konaniu, prebieha v inom členskom štáte ako je členský štát, v ktorom sa začalo
insolvenčné konanie, účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie sa nebudú
spravovať podľa legis fori concursus, ale budú sa riadiť právnym poriadkom členského štátu, v ktorom

prebieha súdne konanie (lex fori processus). Právo členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie,
upravuje, či sa dané konanie preruší, zastaví alebo sa v ňom pokračuje (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. IV 631/2018).

45. V prejednávanej veci sa podľa názoru odvolacieho súdu účinky insolvenčného konania riadia právom

štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie (lex fori concorsus), t. j. právom Českej republiky, v ktorom
sa začalo insolvenčné konanie voči žalovanému v 1. rade. Podmienkou uplatnenia čl. 18 nariadenia EP
a Rady č. 2015/848 z 20. 05. 2015 o insolvenčnom konaní, podľa ktorého účinky insolvenčného konania
naprebiehajúcesúdnekonaniaaleboprebiehajúcerozhodcovskékonania,ktorésatýkajúmajetkualebopráv,ktorétvoriasúčasťkonkurznejpodstatydlžníka,sariadiavýlučneprávomčlenskéhoštátu,vktorom
toto súdne konanie prebieha, alebo v ktorom má rozhodcovský súd svoje sídlo (lex fori processus), je
skutočnosť, aby toto súdne konanie v čase začatia insolvenčného konania už prebiehalo. Návrh žalobcu

na nariadenie zabezpečovacích a neodkladných opatrení bol doručený súdu prvej inštancie dňa 24. 03.
2021, t. j. v čase prebiehajúceho insolvenčného konania voči žalovanému v 1. rade v Českej republike. V
danom prípade nemožno posudzovať účinky insolvenčného konania podľa práva Slovenskej republiky,
t. j. podľa lex fori processus, ale podľa práva Českej republiky, a to konkrétne podľa zákona č. 182/2006
Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon).

46. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon)
se zahájením insolvenčního řízení se spojují tyto účinky:
a) pohledávky a jiná práva týkající se majetkové podstaty nemohou být uplatněny žalobou, lze-li je
uplatnit přihláškou,
b) právo na uspokojení ze zajištění, které se týká majetku ve vlastnictví dlužníka nebo majetku

náležejícího do majetkové podstaty, lze uplatnit a nově nabýt jen za podmínek stanovených tímto
zákonem, to platí i pro zřízení soudcovského zástavního práva na nemovitostech nebo exekutorského
zástavního práva na nemovitostech, které bylo navrženo po zahájení insolvenčního řízení; právo na
uspokojení ze zajištění přitom náleží v případě zajištěné podmíněné pohledávky i dojde-li ke splnění
odkládací podmínky pro vznik takové pohledávky po zahájení insolvenčního řízení; to platí obdobně

v případě zajištěné budoucí pohledávky, dojde-li ke vzniku takové zajištěné budoucí pohledávky po
zahájení insolvenčního řízení,
c) výkon rozhodnutí či exekuci, která by postihovala majetek ve vlastnictví dlužníka, jakož i jiný majetek,
který náleží do majetkové podstaty, lze nařídit nebo zahájit, nelze jej však provést. Pro pohledávky za
majetkovou podstatou (§ 168) a pohledávky jim na roveň postavené (§ 169) však lze provést nebo vést

výkon rozhodnutí či exekuci, která by postihovala majetek náležející do majetkové podstaty dlužníka, na
základě rozhodnutí insolvenčního soudu vydaného podle § 203 odst. 5 a s omezeními tímto rozhodnutím
založenými. Není-li dále stanoveno jinak, výkon rozhodnutí nebo exekuce se i nadále nařizuje nebo
zahajuje a provádí proti povinnému,
d) nelze uplatnit dohodou věřitele a dlužníka založené právo na výplatu srážek ze mzdy nebo jiných

příjmů, s nimiž se při výkonu rozhodnutí nakládá jako se mzdou nebo platem.

47. Podľa § 109 ods. 2 zákona č. 182/2006 Sb., úkonem, jímž se provádí výkon rozhodnutí nebo
exekuce, není úkon učiněný k zajištění dlužníkova majetku pro účely jeho postižení takovým výkonem
rozhodnutí nebo exekucí. Se zahájením insolvenčního řízení se spojují také další účinky stanovené

zákonem.

48. Podľa § 109 ods. 4 zákona č. 182/2006 Sb., účinky zahájení insolvenčního řízení nastávají
okamžikem zveřejnění vyhlášky, kterou se oznamuje zahájení insolvenčního řízení, v insolvenčním
rejstříku.

49. Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona č. 182/2006 Sb. odvolací súd dospel k záveru, že
voči žalovanému v 1. rade nie je možné viesť na území Slovenskej republiky súdne konanie o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva na
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 6

000 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody v dôsledku porušenia zákonných povinností
vyplývajúcich z § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka. Taktiež po začatí insolvenčného konania nemožno
od žalovaného v 1. rade vymáhať ani prípadný nárok žalobcu na náhradu škody. Pokiaľ žalobca
disponuje pohľadávkou voči žalovanému v 1. rade, má z dôvodu už začatého insolvenčného konania
voči žalovanému v 1. rade možnosť uplatniť si pohľadávku prihláškou v rámci insolvenčného konania,

čo nemal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané. Z uvedených dôvodov odvolací súd konanie proti
žalovanému v 1. rade podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 109 ods. 1 písm. a) zákona č. 182/2006
Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení zastavil, pretože procesné podmienky na vedenie konanie voči
žalovanému v 1. rade splnené neboli.

50. Súd prvej inštancie založil svoje vyhovujúce rozhodnutie vo vzťahu k nariadenému
zabezpečovaciemu opatreniu voči žalovanému v 2. rade na tom právnom závere, že žalobca
osvedčil dôvodnosť podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného v 2. rade, osvedčil dôvodnosť a trvanie jeho finančného nároku, ktorému jepotrebné poskytnúť ochranu a rovnako osvedčil existenciu bezprostredného nebezpečenstva ohrozenia
prípadného vedenia exekučného konania. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobca má splatnú pohľadávku
voči Arca Capital Slovakia vo výške 6 000 eur s príslušenstvom titulom dosiaľ neuhradenej menovitej

hodnotydlhopisuArcaCapitalSlovakia2020,ISIN:SK4120010927,séria01,pričomžalobcasinemôže
uspokojiť pohľadávku priamo z majetku Arca Capital Slovakia. V danom prípade má podľa názoru
súdu prvej inštancie žalobca ako veriteľ na základe ustanovenia § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka
nárok na náhradu škody vo výške 6 000 eur s príslušenstvom proti členom predstavenstva Arca Capital
Slovakia, ktorým je aj žalovaný v 2. rade, a to v dôsledku porušenia zákonných povinností vyplývajúcich

najmä z § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že
existuje reálna a dôvodná obava, že žalovaný v 2. rade nehnuteľný majetok prevedie na ďalšie osoby,
resp. ďalších veriteľov spoločnosti Arca Capital Slovakia, kde je členom predstavenstva, čím sa žalobca
dostane do situácie, že vymoženie jeho pohľadávky môže byť zmarené a exekúcia bude ohrozená. S
poukazom na uvedené súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nariadil zabezpečovacie
opatrenie.

51. Vyššie uvedené právne závery súdu prvej inštancie nepovažoval odvolací súd za správne. Súd
prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil splnenie podmienok z hľadiska osvedčenia danosti práva,
resp. nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bolo potrebné sa zaoberať osvedčením danosti
práva, resp. nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením. Podľa návrhu žalobcu

voči žalovanému v 2. rade mala byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia formou
zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2. rade pohľadávka žalobcu
vo výške 6 000 eur titulom náhrady škody v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného v 2. rade
ako člena predstavenstva Arca Capital Slovakia. Bolo na žalobcovi, aby osvedčil existenciu peňažnej
pohľadávky voči žalovanému v 2. rade ako dlžníkovi, ktorej má byť poskytnutá ochrana nariadením

zabezpečovacích opatrení. Bolo na žalobcovi ďalej osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie na majetok
žalovaného v 2. rade a primeranosť hodnoty zabezpečenej peňažnej pohľadávky žalobcu vo vzťahu k
hodnote nehnuteľností zaťažených záložnými právami zriadeným zabezpečovacím opatrením. V tomto
smere žalobca neosvedčil ani existenciu tvrdenej pohľadávky voči spoločnosti Arca Capital Slovakia na
vyplatenie menovitej hodnoty a výnosov z relevantných dlhopisov, pričom absentovalo zo strany žalobcu

predloženie dôkazu, ktorým by preukázal, že ku dňu podania návrhu a rozhodnutia súdu prvej inštancie
je majiteľom relevantných dlhopisov. Z hľadiska osvedčenia existencie pohľadávky voči spoločnosti Arca
Capital Slovakia a. s. bolo nedostatočné predloženie výpisu z účtu klienta vystaveného spoločnosťou
ABH ku dňu 21. 12. 2020. Z dôvodu prevoditeľnosti dlhopisov nemožno podľa názoru odvolacieho súdu
ani s určitosťou vyvodiť záver, že žalobca je skutočne majiteľom ním tvrdených relevantných dlhopisov

v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

52. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako členovi predstavenstva Arca Capital Slovakia a. s.
žalobca neuvádza žiadne konkrétne porušenie povinnosti pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva.
Tvrdenia žalobcu sú všeobecnými tvrdeniami a ani súd prvej inštancie neuvádza, z akých konkrétnych

dôkazov by malo vyplývať porušenie zákonných povinností členov predstavenstva, v čom by malo
porušenie zákonných povinností členov predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia spočívať.
Poukazovanie na nepriaznivú finančnú situáciu spoločnosti Arca Capital Slovakia nemožno považovať
za dostatočné na vyvodenie záveru o porušení povinnosti žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie
v napadnutom uznesení síce konštatuje, že žalobca má nárok na náhradu škody vo výške 6 000 eur

proti žalovanému v 2. rade v dôsledku porušenia zákonných povinností vyplývajúcich z § 194 ods. 5
Obchodného zákonníka, avšak aké konkrétne povinnosti žalovaný v 2. rade porušil už neuvádza a
absentuje aj špecifikácia škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti Arca Capital Slovakia a súčasne aj
podmienka príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením zákonných povinností žalovaného v
2. rade. Z dôvodu, že žalobca nedostatočne osvedčil existenciu pohľadávky na náhradu škody vo výške

6 000 eur s poukazom na § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, nebolo možné návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému v 2. rade vyhovieť. V tomto smere sa odvolací súd
stotožňuje s argumentáciou žalovaných, podľa ktorej nebola žalobcom osvedčená existencia škody
na strane spoločnosti Arca Capital Slovakia a. s., ani príčinná súvislosť medzi škodou a porušením
povinností členov predstavenstva. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie žalobcom predložené

listiny nepovažoval za spôsobilé náležite osvedčiť tvrdené porušenie povinností. Žalobca poukazuje na
zlú finančnú situáciu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a. s., ako aj celej skupiny Arca, pričom je podľa
neho nepochybné porušenie povinností žalovaného v 2. rade ako štatutára spoločnosti, avšak žiadnym
spôsobom toto porušenie nekonkretizuje. Aj keď nemožno popierať zodpovednosť štatutárnych orgánovzachodspoločnosti,žalobcauvádzavšeobecnétvrdenia,ktorézhľadiskanariadeniazabezpečovacieho
či neodkladného opatrenia nemožno považovať za postačujúce. V prípade nároku na náhradu škody
voči žalovanému v 2. rade musí byť schopný uviesť konkrétne dôvody a konkrétne skutočnosti, ktorými

zo strany žalovaného v 2. rade došlo k porušeniu jeho povinností a tieto skutočnosti aspoň v základnej
miere osvedčiť. V opačnom prípade nemôže byť v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
či neodkladného opatrenia úspešný.

53. Pre účely vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí byť obava z ohrozenia

exekúcie nevyhnutne osvedčená spôsobom zodpovedajúcim minimálne vysokej pravdepodobnosti
existencie tvrdených skutočností, k čomu však v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo, keďže
podľa stavu rozhodného v čase vydania napadnutého uznesenia žalobca argumentoval predovšetkým
okolnosťami týkajúcimi sa obchodnej spoločnosti Arca Investments, a. s., IČO: 35 975 041. V prípade
obavy z ohrozenia exekúcie predstavujúcej jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle
ustanovenia § 343 ods. 1 CSP ide o kategóriu, ktorá nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní

navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná,
t. j. v žiadnom prípade nepostačuje len samotné vyslovenie takejto obavy. Obava, že exekúcia bude
ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.

54. Odvolací súd tak návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému v

2. rade posúdil ako nedôvodný, keďže žalobca neprodukoval dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili
existenciu tvrdenej pohľadávky na náhradu škody voči žalovanému v 2. rade ako členovi predstavenstva
spoločnosti Arca Capital Slovakia, a. s.

55. V prípade neodkladných opatrení voči žalovaným v 3. a 4. rade súd prvej inštancie konštatoval,

že sa nariadením neodkladného opatrenia vytvorí stav právnej istoty a zabezpečí sa plnenie pre
prípad exekúcie dôvodného nároku žalobcu titulom odporovateľnosti právnych úkonov realizovaných
k nehnuteľnému majetku žalovaného v 1. rade evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. V.,
kde sa bude domáhať neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2020 pod V-23171/2020 a záložnej
zmluvy zo dňa 08. 10. 2020. S uvedenými závermi sa odvolací súd nestotožňuje a dodáva, že žalobca vo

vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu od údajnej existencie pohľadávky
- náhrady škody a od údajnej existencie odporovateľných právnych úkonov, ktoré mali byť realizované
žalovaným v 1. rade v prospech žalovaných v 3. a 4. rade. Z tohto dôvodu bol žalobca povinný
osvedčiť existenciu náhrady škody voči žalovanému v 1. rade a až následne by bolo možné posudzovať
prípadnúdôvodnosťnárokužalobcunanáhraduškodytitulomnamietanýchprávnychúkonov.Zhľadiska

posúdeniapredmetnýchprávnychúkonovakoodporovateľnýchjenažalobcoviosvedčiť,žetentoprevod
nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 1. rade sa realizoval bez primeraného protiplnenia a s cieľom
vyhnúť sa prípadnej exekúcii na majetok žalovaného v 1. rade, teda že ide o úkon ukracujúci veriteľov
žalovaného v 1. rade a za úkon, ktorým by sa žalovaný v 1. rade zbavoval majetku. V tomto smere
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé osvedčiť pravdepodobnosť skutočností tvrdených v

návrhu a vôbec nie ich preukázať.

56. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

57. Keďže žalobca neosvedčil zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti
žalovanémuv2.radeaaniprenariadenieneodkladnýchopatreníprotižalovanýmv3.a4.rade,odvolací
súd napadnuté uznesenie v 2. bode I. výroku, v 1. a 2. bode II. výroku a v časti súvisiaceho IV. výroku o
trovách konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že tieto návrhy ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol
a žalovaným v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, nakoľko im pred

súdom prvej inštancie žiadne trovy konania nevznikli. Zároveň odvolací súd konanie voči žalovanému
v 1. rade zastavil.

58. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovanými.
Predmetom konania bol v bode I. navrhovaného petitu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. K., ktorý smeroval voči žalovanému v 1.
rade, ktorý má na území Slovenskej republiky vedený trvalý pobyt na adrese: O. H. XXX, v dôsledku
čoho miestne príslušným súdom podľa § 13 CSP v spojení s § 14 CSP je Okresný súd Topoľčany, a to
aj vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade.59. K námietke žalovaných k nesprávnemu obsadeniu súdu z dôvodu nesprávneho zápisu do registra
odvolací súd poznamenáva, že táto nie je dôvodná. V prípade, že vec je vedená v nesprávnom registri

a v lehote určenej rozvrhom práce nedôjde k jej prevodu do príslušného registra, uvedené nezakladá
nesprávne obsadenie súdu, a preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP daný nie je.

60. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

61. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešným žalovaným v 2. až
4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Rovnako odvolací
súd priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu

100 %, keďže zastavenie konania vo vzťahu k nemu zavinil žalobca podaním návrhu na slovenský súd,
ktorý v dôsledku začatého insolvenčného konania v Českej republike už nebol oprávnený o takomto
návrhu rozhodovať (§ 256 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

66. Pokiaľ išlo o návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že žalovaný (z návrhu žalobcu nie
je zrejmé o ktorého zo žalovaných ide) podal návrh na povolenie reštrukturalizácie na Okresnom súde
Bratislava I, ktoré je vedené pod sp. zn. 4R/1/2021 a uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.
04. 2021 zverejneného dňa 12. 04. 2021 v Obchodnom vestníku č. 68/2021 pod položkou K0163 bola

povolená reštrukturalizácia žalovaného s účinkami ku dňu 13. 04. 2021, odvolací súd poukazuje na to,
že v rámci tohto konania nie je sporovou stranou na strane žalovaného spoločnosť Arca Capital Slovakia
a. s. ako nesprávne uvádza žalobca. Z tohto dôvodu nenastávajú účinky povolenia reštrukturalizácie v
zmysle § 118 ods. ods. 4 zákona č. 7 /2005 Z. z. na prebiehajúce súdne konanie, a preto odvolací súd
návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

67. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.