Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/151/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316215275
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316215275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a Mgr. Patricie Skotnickej, v sporovej veci žalobcu: SVT Golem s.r.o., Mierové
námestie 2/11, Senec, IČO: 35 727 128, zastúpeného advokátkou JUDr. Alexandrou Machanovou,
Mierové námestie 19, Senec, proti žalovanej: I. E., nar. XX.X.XXXX, I. D. 2, D., zastúpenej JUDr. Elenou
Klamárovou, Družstevná 5, Bratislava, o zaplatenie XXX,XX eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku M. súdu J. W. č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, zo dňa XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu XXX %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu XX.X.XXXX
domáhal od žalovanej zaplatenia XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
X,XX % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že žalovaná bola povinná v
zmysle § 8, § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. a na základe čl. II bodu 8 Zmluvy o výkone správy zo dňa
XX.XX.XXXX, uhradiť nedoplatok z ročného vyúčtovania nákladov za správu a prevádzku svojho bytu.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovanej vystavil dňa XX.XX.XXXX opravné rozúčtovanie nákladov

na správu a prevádzku bytu za rok XXXX, na základe ktorého jej vznikol nedoplatok XXX,XX eura, ktorý
bola povinná uhradiť do XX.XX.XXXX.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo
vzťahu k skutkovému stavu za nesporné, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na
ulici T. XX v D. (ďalej ako „vlastníci“) uzavreli so žalobcom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o výkone
správy (ďalej ako „Zmluva o výkone správy“), ktorou ho poverili zabezpečovaním prevádzky, údržby a

opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu v zmysle ustanovenia § 8
ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Podotkol, že vlastníci na schôdzi konanej dňa XX.XX.XXXX vypovedali
Zmluvuovýkonesprávy,pričomvýpovednálehotazačalaplynúťdňaX.XX.XXXXaskončilaXX.X.XXXX.
Poznamenal, že správca (žalobca) vyhotovil XX.XX.XXXX opravné rozúčtovanie nákladov na správu a
prevádzkubytužalovanejzarokXXXX,nazákladektoréhojejvznikolnedoplatokvovýškeXXX,XXeura,
ktorý žiadal uhradiť v lehote splatnosti do XX.XX.XXXX; k postúpeniu tejto pohľadávky (nedoplatku) za
opravu komínov na nového správcu nedošlo, pretože nový správca ju neprevzal z dôvodu, že vlastníci

na schôdzi konanej XX.XX.XXXX nesúhlasili s opravným rozúčtovaním nákladov za rok XXXX a spätne
rozúčtovanú faktúru za práce na komínoch považovali za neadekvátnu, a taktiež z dôvodu, že výber
dodávateľa ako aj spôsob financovania týchto prác neboli odsúhlasené na schôdzi vlastníkov.3. Súd prvej inštancie objasnil, že v konaní bola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu, ktorý v čase
podania žaloby, t.j. XX.X.XXXX, už nevykonával funkciu správcu, pretože dňom skončenia správy domu,
t.j. dňom XX.X.XXXX, prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súviseli so správou

domu, a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia
vlastníkov, na nového správcu podľa § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti uviedol, že zo Zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej ako „Zmluva o dielo“) zistil, že bola
uzavretá medzi zhotoviteľom I. Q. ml., T. Y., J. a objednávateľmi - vlastníkmi zastúpenými žalobcom ako
správcom domu, pričom jej predmetom bolo vykonanie kontroly a čistenia komínových telies najneskôr

do XX.XX.XXXX, a odstránenie zistených závad do začiatku novej vykurovacej sezóny (D. XXXX) v
zmysle zákona č. 314/2001 Z.z. a vyhlášky MV SR č. 401/2007 Z.z. Mal za preukázané, že vlastníci
nedali správcovi (žalobcovi) súhlas na vykonanie opráv a rekonštrukcie komínov, ani na uzatvorenie
Zmluvy o dielo, pričom správca nepostupoval pri výbere dodávateľa služieb v záujme vlastníkov a
pri výbere dodávateľa sa neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov. Súd prvej inštancie
ozrejmil, že pri správe domu je však povinnosťou správcu dbať na ochranu práv vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými záujmami a nekonať
svojvoľne; vlastníci bytov a nebytových priestorov rozhodujú v akom rozsahu a na čo sa použijú finančné
prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv, pretože fond tvoria zo zákona a je ich spoločným
majetkom; správca môže nakladať s fondom iba v takom rozsahu, ako o tom rozhodnú vlastníci, pričom
všetky plánované opravy, investície a výber dodávateľov schvaľujú na schôdzi. Dodal, že podľa článku

II. bodu 2 Zmluvy o výkone správy, opravy nad X.XXX Sk (XXX,XX eura) mohol správca vykonávať
len s písomným súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, výnimku tvorili iba opravy podľa osobitných
právnych predpisov (vyhradené technické zariadenia). Poznamenal, že vyhláška MV SR č. 401/2007
Z.z. upravuje povinnosť správcu starať sa o údržbu a opravy spoločných častí a spoločných zariadení
domu, kontrolu a údržbu komínov.

4. Pokiaľ ide o Zmluvu o dielo, súd prvej inštancie skonštatoval, že stanovovala cenu za kontrolu
a čistenie komína vo výške XX eur a cenu za revíziu vo výške XX eur, a teda záloha X.XXX eur
zaplatená z fondu prevádzky, údržby a opráv bola vo vzťahu k prácam týkajúcim sa čistenia a kontroly
komínov dostačujúca. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca nepredložil príslušné potvrdenie

podľa vyhlášky MV SR č. 401/2007 Z.z. preukazujúce, kto vykonal uvedené práce. Objasnil, že ak sa
pri čistení a kontrole komína alebo dymovodu, alebo pri preskúšaní komína zistia nedostatky, ktoré
bezprostredne ohrozujú protipožiarnu bezpečnosť stavieb alebo zdravie a životy ľudí, musí ten, kto
čistenie a kontrolu komína alebo dymovodu, alebo preskúšanie komína vykonal, túto skutočnosť bez
zbytočného odkladu oznámiť obci alebo miestne príslušnému orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny

dozor; taký komín alebo dymovod sa až do odstránenia nedostatkov nesmie používať; žalobca však
uvedený postup nepreukázal. Súd prvej inštancie ustálil, že na základe Zmluvy o dielo bola za práce
vykonané na odstránenie závad v obytnom dome na ulici T. XX v D. vystavená faktúra č. XXXXXXXX,
zo dňa X.X.XXXX, zo strany zhotoviteľa - I. Q. ml. Y. T., J., vo vzťahu k odberateľovi - žalobcovi, a to na
sumu XX.XXX eur, resp. po odpočítaní zálohy X.XXX eur, na sumu XX.XXX eur, splatnú X.XX.XXXX;

správnosť a opodstatnenosť faktúry správca so zástupcom vlastníkov neskontroloval. V tejto súvislosti
ďalej podotkol, že sumu XX.XXX eur zaplatil zhotoviteľovi X.XX.XXXX správca (žalobca) zo svojich
vlastných finančných prostriedkov z dôvodu, že vlastníci prostriedky na fonde prevádzky, údržby a opráv
nemali. Zaplatenie tejto sumy žalobca preukazoval výdavkovým pokladničným dokladom z X.XX.XXXX
a výpisom zo svojej pokladničnej knihy.

5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k právnej stránke veci ozrejmil, že zákon č. 182/1993 Z.z. rozlišuje
primárnu zodpovednosť za záväzky, ktorú nesie správca domu a subsidiárnu zodpovednosť, ktorú
znášajú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorá sa uplatní len v prípade, ak
prostriedky za plnenia a príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv nekryjú vzniknuté záväzky

vlastníkov; táto zodpovednosť sa týka všetkých právnych vzťahov, do ktorých vlastníci prostredníctvom
správcu vstúpili, ide o zodpovednostný režim, ktorý sa uplatní pokiaľ ide o záväzky voči osobám,
ktoré vykonávajú činnosti spojené s opravami a údržbou domu, pričom tieto sa uhrádzajú z peňažných
prostriedkov na účte fondu prevádzky, údržby a opráv podľa § 8b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z.
Skonštatoval, že v prejednávanom spore správca neuhradil záväzok z prostriedkov vlastníkov, lebo

nebol krytý úhradami za plnenia ani úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Zároveň
zdôraznil, že správca nezodpovedal svojim majetkom za záväzky vlastníkov vzniknuté pri výkone správy
domu a preto sa môže domáhať uspokojenia týchto pohľadávok z majetku jednotlivých vlastníkov len
zhotoviteľ, pričom za tento dlh zodpovedajú pomerne všetci vlastníci. Uviedol, že vlastníci zodpovedajúsvojim vlastným majetkom za spoločné záväzky vyplývajúce zo spoluvlastníctva spoločných častí a
spoločných zariadení domu, ak nie je dosť finančných prostriedkov ani na účte fondu prevádzky, údržby
a opráv, ani na účte služieb a to solidárne, t.j. všetci sú spoločne a nerozdielne zodpovední za úhradu

záväzkov voči akémukoľvek veriteľovi. Súd prvej inštancie nad rozsah uvedeného poznamenal, že
žalobca nebol oprávnený uznať dlh v mene vlastníkov formou notárskej zápisnice č. L., L., L. XXXXX/
XXXX, zo dňa X.XX.XXXX, voči veriteľovi - I. Q., T. Y., J. a súhlasiť s exekúciou podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku, a následne ako oprávnený - G.. W. W., fyzická osoba, vymáhať pohľadávku
XX.XXX eur proti vlastníkom a to z dôvodu, že M. súd J. W. uznesením č.k. XXR./XXXX/XXXX-

XX, R. XXX/XXXX, zo dňa X.XX.XXXX, v exekučnej veci oprávneného G.. W. W., proti povinným
vlastníkom, pre peňažné plnenie XX.XXX eur s prísl., námietkam povinných proti exekúcii vyhovel,
keďže konanie oprávneného v mene povinného pri spisovaní notárskej zápisnice vykazovalo známky
absolútnej neplatnosti právneho úkonu a chýbala materiálna vykonateľnosť notárskej zápisnice ako
exekučného titulu.

6. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd prvej inštancie dospel k
záveru,žežalobcaakobývalýsprávcavsporenepreukázal,žetitulomopravnéhorozúčtovanianákladov
na správu a prevádzku bytu žalovanej za rok 2012, je nositeľom subjektívneho práva vymáhať žalovanú
istinu spolu s príslušenstvom od žalovanej, a preto za použitia § 8 ods. 1, ods. 3, § 8a ods. 1 veta prvá a
druhá, ods. 3, ods. 6, § 8b ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 4, § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., žalobu z

dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal
náhradu trov konania v rozsahu XXX%.

7. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť

a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania
(§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Namietal, že žalovanú sumu
riadne a preukázateľne uhradil. Domnieval sa, že zákonné ustanovenia, na ktoré súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal, žiadnym spôsobom neriešia prejednávanú vec, t.j.

situáciu, keď nový správca odmietne prevziať pohľadávku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome a pohľadávka tak zostáva i po ukončení výkonu správy u pôvodného správcu. Bol
názoru,žeakopôvodnýsprávcabolukrátenýnasvojichprávachamajetku,atovdôsledkunesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý uzavrel, že vo všeobecnosti prechádzajú všetky
práva a povinnosti pri prechode správy domu na nového správcu, avšak neprihliadol na jedinečnosť a

špecifickosť prejednávaného sporu.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
keď súhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je s poukazom na § 8a ods. 3. zákona
č. 182/1993 Z.z. aktívne vecne legitimovaný, pretože ku dňu podania žaloby nebol správcom bytového

domu na ulici T. XX v D.. Mala za to, že v spore ide o nútené spoločenstvo na strane žalovaných v zmysle
§ 78 C.s.p., prípadne nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. Argumentovala, že žalobca si ako
správcauplatnilpohľadávkuzopravnéhovyúčtovaniazarokXXXX,avšakdôkazy,ktorévsporepredložil
nekorešpondovali so žalobou. Upriamila pozornosť na to, že žalobca nemal od vlastníkov žiadny mandát
na objednávku opravy komínov, tieto práce neboli odsúhlasené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov a

nešlo ani o havarijný stav. Bola názoru, že rozsah prác uvedený na faktúre, ktorú vystavil I. Q. T. Y.,
J., v nijakom prípade nezodpovedá fakturovanej sume XX.XXX eur a zdôraznila, že v X. o dielo nie je
vôbec uvedená cena diela a ani spôsob jej výpočtu. Pripomenula, že dotknutá faktúra na sumu XX.XXX
eur bola navyše vystavená voči spoločnosti žalobcu a nie voči vlastníkom, pričom dodala, že ak by
žalobca uvedenú pohľadávku žaloval titulom bezdôvodného obohatenia, jeho nárok by bol premlčaný.

Skonštatovala, že konateľ žalobcu uznal X.XX.XXXX, t.j. v čase, keď žalobca ešte vykonával správu
bytového domu na T. XX v D., v mene vlastníkov pohľadávku voči I. Q., T. Y., J., čo do dôvodu a výšky,
formou notárskej zápisnice, avšak k uznaniu pohľadávky došlo až následne potom, keď mala byť podľa
tvrdenia žalobcu uhradená. Na uvedenom základe mala za sporné, či vôbec došlo k úhrade pohľadávky
zo strany žalobcu. Uzavrela, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu svojej pohľadávky z

hľadiska hmotného práva, a navyše neboli splnené ani procesné podmienky.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s §

387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa XX.X.XXXX (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

10. Podľa § 8 zákona č. 182/1993 Z.z. správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba
podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu;
správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť

správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

11. Podľa § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo.

12. Podľa § 8b ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu
samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať
pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

13. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. pri správe domu je správca povinný sledovať
úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

14. Z obsahu žaloby podanej na súde dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobca sa proti žalovanej domáhal

zaplatenia sumy XXX,XX eura titulom úhrady nedoplatku z opravného rozúčtovania nákladov na správu
a prevádzku bytu žalovanej za rok XXXX, a to konkrétne za rekonštrukciu komínov v rámci nevyhnutnej
údržby a opravy spoločných častí a zariadení domu.

15. Na ozrejmenie právnej stránky výkonu správy domu formou správcu odvolací súd uvádza, že jedným

zo základných princípov, na ktorých je postavený výkon správy domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.,
je zásada zákonného zastúpenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome správcom.
Normatívne vyjadrenie v texte zákona má charakter obligácie (§ 8b ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993
Z.z.), teda povinnosti správcu vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.

16. Samostatný výkon správy majetku vlastníkov správcom znamená, že činnosti, ktoré spadajú
pod legislatívne vymedzenie pojmu správa, vykonáva správca samostatne či už osobne, alebo
prostredníctvom svojich zamestnancov; takáto dikcia zákona č. 182/1993 Z.z. však zároveň nevylučuje,
aby niektoré zo svojich činností správca zabezpečil aj dodávateľským spôsobom, čím by si

prostredníctvom tretej osoby splnil svoje zákonné povinnosti. Samostatnosť konania pri výkone správy
sa prejavuje najmä v metódach rozhodovania a riadenia svojej činnosti, ktorou sa správa v prospech
vlastníkov vykonáva. Princíp samostatnosti je len zvýraznením skutočnosti, že aj z vlastného podnetu,
bez výslovných príkazov a pokynov od vlastníkov bytov, je správca na základe zákona a zmluvy o
výkone správy povinný vykonávať všetky potrebné úkony a činnosti na ochranu a spravovanie majetku

vlastníkov.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že samostatnosť konania správcu, t.j. povinnosť správcu
vykonávať správu domu samostatne, je však zákonom stanovená popri povinnosti spravovať dom na
účet vlastníkov, čo znamená, že z výkonu činností a právnych úkonov správcu týkajúcich sa správy

domu sú priamo zaviazaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; vlastníci
sú na základe zákonného zastúpenia správcom povinní napríklad platiť za dodané teplo, elektrinu alebo
vodu, aj keď ich dodávku zabezpečil správca.

18. Na účel prehľadnosti a transparentnosti oddelenia majetku vlastníkov (tvoriaceho sa z finančných

príspevkov vlastníkov zasielaných vlastníkmi na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad plnení
spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov) od majetku správcu, zákon ukladá správcovi
povinnosť viesť samostatné analytické účty osobitne pre každý ním spravovaný dom (§ 8 ods. 3 zákona
č. 182/1993 Z.z.). Správca ako podnikateľský subjekt, má dispozičné právo k takémuto účtu, ale len akovkladateľ, keďže majiteľom účtu sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí však
zmluvu o založení bežného či vkladového účtu, samozrejme, v praxi neuzatvárajú.

19. Zákonnou dikciou „majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu“ (§ 8 ods. 3 zákona č.
182/1993 Z.z.) je len zvýraznené, že akumulované finančné prostriedky na účtoch vlastníkov v banke sa
v žiadnom prípade nemôžu stať súčasťou majetkových hodnôt správcu. Rovnako nie je prípustné, aby
správca uhrádzal z fondu prevádzky, údržby a opráv zjavne neopodstatnené výdavky, ktoré nesúvisia
so správou domu; vzhľadom na skutočnosť, že majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie

je totožný s majetkom správcu, správca v rámci výkonu správy bytového domu nie je podľa zákona č.
182/1993 Z.z. povinný a ani oprávnený uhrádzať pohľadávky vzniknuté vlastníkom zo svojich vlastných
finančných prostriedkov.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že subjektmi práv a povinností v zmysle
zákona č. 182/1993 Z.z. (aj pokiaľ ide o povinnosť žalovanej na úhradu nedoplatku na úhradách do

fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorého zaplatenia sa žalobca domáhal v tomto spore) sú vlastník bytu
v bytovom dome v pozícii dlžníka a správca bytového domu v pozícii veriteľa; podľa § 8b ods. 2 písm.
e) zákona č. 182/1993 Z.z. má výlučne správca bytového domu oprávnenie konať pri správe domu za
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.j. priamo zákonom je daná jeho aktívna vecná legitimácia
na podanie žaloby na súd na zaplatenie dlžnej sumy voči neplatičovi, ktorý si neplní svoje povinnosti

podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., a tiež je daná aj jeho aktívna vecná legitimácia na následné
exekučné konanie.

21. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.)
vyplýva, že žalobca na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX vykonával v zmysle § 8

zákona č. 182/1993 Z.z. správu bytového domu so súpisným číslom XXX na T. ulici XX v D., v ktorom
sa nachádza byt č. X vo vlastníctve žalovanej.

22. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že v čase podania žaloby, t.j. k XX.X.XXXX
a ani v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, žalobca už nebol správcom

bytového domu so súpisným číslom XXX na T. ulici XX v D., a túto funkciu už vykonával iný správca,
resp. spoločenstvo; uvedené zistenia vychádzali z procesnej obrany žalovanej, ktorá opakovane tvrdila,
že zo strany vlastníkov došlo k výpovedi Zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX a k uplynutiu
výpovednej doby ku dňu XX.X.XXXX, pričom žalobca uvedené tvrdenia nielen nesporoval, ale naopak
vo vyjadrení zo XX.XX.XXXX uviedol, že nedoplatok nový správca domu na seba neprevzal.

23.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Skúmanie aktívnej vecnej legitimácie (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania a je jednou z podstatných otázok, ktoré si musí súd vyriešiť v

každom štádiu konania.

24. Na uvedenom základe, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal uhradenia žalovanej sumy
titulom nedoplatku z opravného rozúčtovania nákladov na správu a prevádzku bytu za rok XXXX,
súčasne konštatujúc, že výlučne nový správca bytového domu (resp. spoločenstvo vlastníkov) má

oprávnenie konať pri vymáhaní vzniknutých nedoplatkov za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný v spore, pretože dňom skončenia správy domu (XX.X.XXXX) prešli všetky práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, t.j. aj zákonné oprávnenie na vymáhanie nedoplatkov
vlastníkov v zmysle § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z., na nového správcu alebo na
spoločenstvo.

25. S poukazom na vyššie uvedené právne argumenty odvolacieho súdu o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu v spore, a pretože žalobca v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, s ktorými by sa nevysporiadal
už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané
v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázaniaboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto odvolací
súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).