Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200591
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:7019200591.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu H. S., nar. XX.XX.XXXX,

bytom O. XXX/XX, U., zastúpeného JUDr. Jánom Juhászom, bytom Tokajícka 871/18, Košice, proti
žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. 0465200602019 zo dňa 17.7.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 0465200602019 zo
dňa 17.7.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení

zamietol jeho odvolanie a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
- upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 3.6.2019 vydané Sociálnou poisťovňou,
pobočkou Galanta na základe exekučného titulu č. 3910631118 zo dňa 5.12.2018 ukladajúceho
žalobcovi povinnosť zaplatiť sankcie vo výške 86,05 eur.

2. Namietal, že voči rozhodnutiu zo dňa 5.12.2018 o predpísaní penále za obdobie júl, augusta a
september 2017 v sume 86,05 eur podal odvolanie (žalobca svoj dlh na poistnom písomne uznal

a na základe dohody so Sociálnou poisťovňou riadne splácal), ktorému žalovaný rozhodnutím zo
dňa 15.4.2019 nevyhovel a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil s tým, že platenie
dlžného poistného v splátkach na základe uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka nie je platením
dlžného poistného formou splátkového kalendára podľa § 146 zákona o sociálnom poistení.

3. Nakoľko rozhodnutie žalovaného žalobca napadol správnou žalobou, konanie o ktorej sa vedie na
Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 3Sa/12/2019, v upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok ide

o pohľadávku (86,05 eur), ktorá je sporná a predstavuje penále predpísané bez právneho dôvodu.

4. Žalobca má za to, že z uvedeného dôvodu sú rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov
nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a že skutkový stav, ktorý vzal
správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu, čím sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. f)
zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP).

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.6. Uvádzal, že skutočnosti uvedené v žalobe sú skresľujúce a zavádzajúce. Rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočky Trebišov, ako prvostupňového orgánu č. 700-3911058817-GC04/17 zo dňa
24.10.2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím druhostupňového orgánu č. 33313-3/2018-BA zo dňa

4.6.2018, nie je exekučným titulom, na základe ktorého bolo podľa štvrtej časti zákona o sociálnom
poistení, začaté konanie vo veci vymáhania pohľadávok a vydané upovedomenie o začatá konania
vo veci vymáhania pohľadávok č. 0465200602019 zo dňa 17. júla 2019. Podľa ustanovenia § 177
zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky

Sociálnej poisťovne. Námietky žalobcu, súvisiace s dvakrát zaplatením poistným, nie sú predmetom
preskúmavacieho konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa štvrtej časti zákona o sociálnom
poistení. Odvolací orgán nebol a nie je oprávnený skúmať ani rozhodovať, či boli splnené podmienky
na vrátenie poistného, resp. na zápočet pohľadávky v súlade s ust. § 145 zákona o sociálnom poistení.
Žalobca bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako povinne nemocenský poistená a povinne dôchodkovo
poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2017. Podľa

ustanovenia § 28 zákona o sociálnom poistení, na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje
osobitnýpredpis,aktentozákonneustanovujeinak.TýmtoosobitnýmpredpisomjeObčianskyzákonník.
Na základe návrhu oprávnenej, spresniť znenie ustanovenia § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
o povolení splátkového kalendára aj pre osoby, ktoré sa stali dlžníkmi Sociálnej poisťovne z dôvodu,
že poistné, pokuty, penále nezaplatili vôbec alebo z dôvodu, že ich zaplatili v nižšej sume ako mali,

zákonodarca zákonom č. 266/2017 Z.z. zo dňa 19. októbra 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, rozšíril
možnosť s účinnosťou od 1. januára 2018, povoliť splátkový kalendár každému dlžníkovi na poistnom
bez ohľadu na jeho aktuálne postavenie v sociálnom poistení (či je povinný aktuálne odvádzať poistné
napr. ako zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo nie).

7. Podkladom na uskutočnenie vymáhania pohľadávok je existencia exekučného titulu. Ustanovenie §
225b zákona o sociálnom poistení určuje, že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie, ktorým
bola účastníkovi konania uložená povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej
lehote dobrovoľne nesplnil a keďže rozhodnutie č. 3910631118 zo dňa 5. decembra 2018, nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2. mája 2019, je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
oprávnená v súlade s ustanovením § 225c zákona o sociálnom poistení začala konanie vo veciach
vymáhania pohľadávok.
Opomenutie, resp. nesplnenie povinnosti dobrovoľne zaplatiť pohľadávku v sume 86,05 eur, ktorá
bola predpísaná, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, rozhodnutím č. 3910631118, je

dôsledkom voľby samotného žalobcu, byť pasívny. Žalovaný vníma, že túto pasívnu "stratégiu" si
žalobca pravdepodobne vie subjektívne zdôvodniť, a preto sa ňou riadi, no z pohľadu objektívneho,
ktorý musí reprezentovať práve žalovaný, pasivita žalobcu nie je ničím iným, ako porušením povinnosti
vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení a tiež ohrozovaním práv a oprávnených záujmov
uplatňovaných zo strany žalovaného, ako verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho

poistenia.

8. Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP):

§ 2 ods. 1 - V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

§ 2 ods. 2 - Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo

dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 6 ods. 1 - Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.§ 135 ods. 1 - Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

§ 135 ods. 2 - Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak
a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),
b) rozhoduje podľa § 192.

§ 202 ods. 2 - Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom

právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

§ 203 ods. 2 - Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

9. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich

písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu
žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

10. Žalobca, resp. jeho zástupca v konaní namietal, že v predmetnej veci nie je možné rozhodnúť
vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia o vyrubení penále v sume 86,05 eur. Má za to, že ďalším postupom žalovaného
vo veci vymáhania pohľadávky by mohlo dôjsť ku komplikovanej situácii, nakoľko v konaní vo veci samej
môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia, ktoré je podkladom vymáhania pohľadávky.

11. Žalobca teda nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného potvrdzujúceho upovedomenie o

začatí vymáhania pohľadávky v sume 86,05 eur namietal výlučne z dôvodu, že pohľadávka vo výške
86,05 eur, ktorej sa upovedomenie týka, je doposiaľ predmetom konania správneho súdu, v ktorom sa
žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia o uložení sankcie zo dňa 5.12.2018, hoci v tejto
skutočnosti žalobca súčasne vidí dva dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

12. Skutkový stav, významný pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci nebol v konaní sporný, tento
spočíva primárne v zistení, že žalobcom tvrdené správne konanie vedené pôvodne Krajským súdom v
Košiciach pod sp. zn. 3Sa/12/2019 je v súčasnosti vedené tunajším súdom pod sp. zn. 43Sa/15/2021 a
že odkladný účinok tejto správnej žalobe súdom priznaný nebol.

13. Rozhodnutie o predpísaní penále vo výške 86,05 eur zo dňa 5.12.2018 je tak doposiaľ právoplatným
a vykonateľným a podľa zistenia súdu z predloženého administratívneho spisu takýmto bolo aj v
čase upovedomenia žalobcu o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 3.6.2019 a v čase rozhodnutia
žalovaného o odvolaní žalobcu proti tomuto upovedomeniu.

14. Skutočnosť, že žalobca rozhodnutie o predpísaní penále napadol správnou žalobou, samotná nemá
za následok odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia a preto ani neopodstatňuje úvahy súdu o tom, že
by zákonné podmienky pre vymáhanie pohľadávky v čase právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu
(§ 135 ods. 1 SSP) neboli naplnené.

15. Žalobca nenaplnenie takýchto konkrétnych podmienok ani netvrdil, pričom z jeho úkonu - napadnutia
exekučného titulu správnou žalobou, nemožno vyvodzovať nie len nesprávnosť právneho posúdenia
veci žalovaným a nesúlad skutkového stavu, ktorý vzal za základ svojho rozhodnutia, s obsahom
administratívneho spisu, ale ani žiaden z iných dôvodov pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia
upravených v ustanovení § 191 SSP.

16. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

17. V konaní úspešnému žalovanému súd nepriznal právo na náhradu trov, nakoľko mu v konaní ani
žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.