Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200365
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200365.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. (sudca spravodajca),
v právnej veci žalobcu Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Hollého 14, 081 81
Prešov, IČO: 00 610 XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom
Kupeckého 4, 040 01 Košice, IČO: 36863947, proti žalovanému Národný inšpektorát práce, Masarykova

10, 040 01 Košice, IČO 00 166 405, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania proti
rozhodnutiu žalovaného č. O-XXX/XXXX, Z./Z._PO/B./XXXX/XXXX zo dňa 13. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Prešov (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) v období od 14. 08.2020
do 17.12.2020 vykonal u žalobcu inšpekciu práce zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych

predpisov podľa ustanovení Zákonníka práce, právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce
nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) a na dodržiavanie zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone
práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

2. Z predložených dokladov a informácií inšpektori práce zistili, že pre žalobcu v kontrolovanom období

vykonávali závislú prácu aj fyzické osoby D.. T. G. nar. XX.XX.XXXX a K.. I. P., X.. nar. XX.XX.XXXX.
Overovaním v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou
poisťovňou (ďalej len „register Sociálnej poisťovne“) bolo zistené, že vyššie uvedené fyzické osoby v
kontrolovanom období jún, resp. október 2019 vykonávali podľa evidencie pracovného času závislú
prácu pre žalobcu a žalobca si ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť prihlásiť tieto fyzické osoby pred
začiatkom výkonu činnosti do tohto registra.

3. O výsledku inšpekcie bol 11. 12. 2020 inšpektorom práce vypracovaný protokol č. D.-XX-XX-X.X./
P-EXX,AXX-XX (ďalej len „Protokol“), v ktorom inšpektor práce konštatoval nedostatok zaznamenaný
v časti nelegálne zamestnávanie pod bodom B)1, teda porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Protokol bol dňa 11. 12. 2020 prerokovaný s riaditeľom žalobcu, ktorému inšpektor práce poskytol lehotu
5 dní na vyjadrenie k protokolu.4. Dňa 16. 12. 2020 bolo na inšpektorát práce doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že
predmetné zamestnankyne nemal v úmysle nelegálne zamestnávať, nakoľko prebehol riadny proces
uzatvárania pracovnoprávnych vzťahov so všetkými náležitosťami, všetky nástupné formality pred

nástupom do pracovného pomeru svedčia o riadnom pracovnom pomere, nie o nelegálnej práci.
Vlastnoukontrolnoučinnosťoubolatátochybazistenáavtomistomkalendárnommesiacijeodstránená.

5. Inšpektor práce zobral vyjadrenie účastníka konania na vedomie a dňa 17. 12. 2020 vypracoval
dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom skonštatoval, že na zistenom nedostatku trvá z dôvodu, že žalobca

nepredložil také dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti.

6. Na základe zisteného skutkového stavu začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci
uloženia pokuty za správny delikt právne posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., a to oznámením o začatí správneho konania zo dňa 19. 02.
2021. Súčasťou oznámenia bola výzva na uplatnenie procesných práv účastníka konania v zmysle § 33

Správneho poriadku a to vyjadriť sa v stanovenej lehote k podkladom na vydanie rozhodnutia, spôsobu
ich zistenia, prípadne podať návrh na ich doplnenie.

7. Žalobca doručil svoje vyjadrenie k podkladom rozhodnutia dňa 02. 03. 2021. Vo svojom vyjadrení
žalobca namietal, že zistené nedostatky nevykazujú materiálne znaky skutkovej podstaty správneho

deliktu nelegálneho zamestnávania. Aj keď prvostupňový správny orgán dospeje k záveru, že toto
konanie napĺňa formálne skutkovú podstatu správneho deliktu, žalobca má za to, že pri celkovom
posúdení spáchania správneho deliktu treba mať na zreteli jeho materiálnu stránku, a teda či ide o také
konanie, ktoré je spoločensky neprijateľné, pretože porušuje alebo ohrozuje záujem chránený zákonom.

8. Chráneným záujmom je v danom prípade záujem štátu na riadnom plnení daňových odvodových
povinnostívočištátu,nejdetutedalenozáujemnariadnejevidenciizamestnancov.Prejednávanýskutok
preto je potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach všetkých okolností konkrétneho prípadu a s
prihliadnutím na účel zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zdôraznil, že závislú prácu oboch zamestnankýň využíval preto, lebo s
nimi mal riadne založený pracovný pomer. Zamestnankyne síce prihlásil do registra Sociálnej poisťovne
s oneskorením viac ako 7 dní, ale ešte v danom kalendárnom mesiaci a na základe vlastných zistení.
Za menované zamestnankyne včas odviedol všetky zákonné odvody v zákonnej výške bez ohľadu na
oneskorene splnenú evidenčnú povinnosť.

10. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
XXS/XX/XXXX na zo dňa 15.05. 2019 a na potrebu aplikácie ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona
upravujúceho materiálny korektív trestných činov.

11. Zvýraznil, že z jeho strany sa nejednalo o konanie s úmyslom obohatiť seba na úkor štátu
alebo zamestnanca, išlo o administratívnu chybu, ktorá nie je neočákavateľná pri evidencii vyše 2200
zamestnancov.

12. Prvostupňový správny orgán po opätovnom dôkladnom preštudovaní spisu aj na základe vyjadrení

žalobcu upresnil čas spáchania skutku, teda čas nelegálneho zamestnávania K.. I. P., X.. Tento čas
predstavoval časový úsek od 01. 10. 2019 do 30. 10. 2019, pretože z registračného listu zamestnankyne
je zrejmý čas prihlásenia do registra Sociálnej poisťovne dňa 31. 10. 2019 o 7.00 hod.

13. Prvostupňový správny orgán následne pri rozhodovaní o pokute vychádzal zo skutkových podkladov

zaobstaraných inšpektormi práce v štádiu výkonu inšpekcie práce a podkladov získaných v správnom
konaní, a to zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 14. 08. 2020, pracovných zmlúv, registračný listov
oboch zamestnankýň, evidencie dochádzky zamestnankyne D.. T. G. za mesiac jún 2019, evidencie
dochádzky zamestnankyne K.. I. P. X.. za mesiac október 2019, a z vyjadrení účastníka konania.

14. Na základe zadovážených podkladov pre rozhodnutie prvostupňový správny orgán mal za
preukázané, že žalobca prihlásil D.. T. G. do registra Sociálnej poisťovne s viac ako týždenným
oneskorením oproti lehote vyplývajúcej z § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z., a K..
I. P., X.. s takmer s mesačným oneskorením.15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutím č. P: XXX/XXXX, D./D._X.X-PO/ROZ/XXXX/XXX
zo dňa 16.03.2021 prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca porušil zákaz nelegálneho

zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že
ako právnická osoba

- dňa 03.06.2019 -07.06.2019, 10.06.2019, 11.06.2019 od 7.00 hod. do 15.00 hod., dňa 12.06.2019 od
7.00 hod. do 13.48 hod., tak ako je to zaznamenané v predloženej evidencii pracovného času, využíval

závislú prácu fyzickej osoby D.. M. G., ktorá pre neho vykonávala závislú prácu, a to prácu referenta na
oddelení kontroly a sťažnosti, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu -
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a to pracovnú zmluvu uzatvorenú
dňa 31.05.2019.
- dňa 01.10.2019 - 04.10.2019, 07.10.2019 - 11.10.2019, 15.10.2019 - 17.10.2019 22.10.2019,
23.10.2019, 25.10.2019, 29.10.2019 od 7.30 hod. do 15.30 hod. a dňa 18.10.2019 od 7.30 hod. do 14.30

hod., dňa 21.10.2019, dňa 28.10.2019 od 7.30 hod. o 16.00, dňa 30.10.2019 od 7.55 hod. do 15.55
hod., tak ako je zaznamenané v predloženej evidencii pracovného času, využíva závislú prácu fyzickej
osoby K.. I. P., X.., ktoré pre neho vykonávala závislú prácu, a to prácu referenta na oddelení kontroly a
sťažnosti, masť je založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, a to
pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 30.09. 2019, a neprihlásil tieto fyzické osoby D.. T. G. a K.. I. P., X.. do

registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty
podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov - na prihlásenie do tohto registra

16. Prvostupňový správny orgán za takto vymedzený správny delikt uložil žalobcovi pokutu podľa § 19

ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce vo výške X.XXX EUR.

17. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. P: XXX/XXXX, D./D._X.X-PO/ROZ/XXXX/
XXX zo dňa 16.03.2021 podal žalobca odvolanie 31. 03. 2021, v ktorom argumentoval rovnakými
skutočnosťami ako v jeho vyjadrení k začatiu správneho konania.

18. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo O-XXX/XXXX, Z./Z._PO/B./
XXXX/XXXX z 13. 05. 2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.

Zhrnutie rozhodnutia žalovaného

19. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. O-XXX/XXXX, Z./Z._PO/B./XXXX/XXXX z 13.05.2021
rekapituloval postup prvostupňového správneho orgánu, odvolacie námietky žalobcu a poukázal na

právne predpisy vzťahujúce sa na dané správne konanie.

20. V rámci vlastného právneho posúdenia veci a zaujatia stanoviska k odvolacím námietkam žalobcu
žalovaný dospel k záveru, že žalobca jednoznačne porušil zákaz nelegálneho zamestnávania zakotvený
v § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v znení účinnom v čase

spáchania skutku a zároveň v čase rozhodovania o správnom delikte.

21. Poukázal na to, že žalobca uzatvoril pracovnoprávne vzťahy s D.. T. G. a K.. I. P., X.. na základe
pracovných zmlúv, v prvom prípade zo dňa 31.05.2019 a v druhom zo dňa 30.09.2019 s tým, že obe
tieto osoby mali pre žalobcu vykonávať prácu „referanta na oddelení kontroly a sťažností“ so začiatkom

výkonu činností od 01.06.2019 (p. G.) a od 01.10.2019 (p. P.).

22. Zo žalobcom poskytnutej evidencie pracovného času vyplýva, že p. G. začala pracovať na
dohodnutej pozícii dňa 03.06.2019 o 7.00 hod. a p. P. dňa 01.10.2019 o 7.30, pričom využívanie ich
závislej práce žalobcom pokračovalo aj v ďalších dňoch tak, ako to vyplýva z výroku prvostupňového

rozhodnutia. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobca prihlásil v rozpore s povinnosťou podľa § 231
ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. p. G. do registra Sociálnej poisťovne až dňa 12.06.2019 a p. P.
až 31.10.2019, teda preukázateľne po uplynutí siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca.23. Na závere, že protiprávnym konaním žalobcu došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania
podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci podľa žalovaného
nič nemení ani fakt, že inšpekcia práce, pri ktorej bolo toto pochybenie konštatované, bola realizovaná

až po odstránení vytýkaných nedostatkov. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania totiž patrí
do kategórie správnych deliktov, ktoré sú postihované bez ohľadu na zavinenie. Zodpovednosť za
takýto správny delikt, ktorým je aj porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (§ 19 ods. 2 písm. a)
bod 1. zákona o inšpekcii práce), je zodpovednosťou objektívneho charakteru, čo vylučuje skúmanie
subjektívnej stránky deliktu, teda existenciu úmyslu alebo nedbanlivosti pri jeho spáchaní.

24.Podľažalovanéhojeirelevantné,akéokolnostikporušeniuzákonavtakomtoprípadeviedliarovnako
je nepodstatné, že žalobca vytýkaný protiprávny stav následne odstránil. Aby sa zbavil zodpovednosti
musel by predložiť také dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že sa vytýkaného pochybenia nedopustil, čo
však v prejednávanom prípade preukázané nebolo.

25. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca nevzniesol v odvolaní námietky k hmotnoprávnym
zisteniam inšpektorov práce, namietal len nesprávne právne posúdenie veci a to z dôvodu, že
inšpektorát práce nevzal do úvahy materiálnu stránku predmetného deliktu a s ňou súvisiacu absenciu
škodlivéhonásledkuprotiprávnehokonania.Žalovanýpoukázalvtomtosmerenaúplnéavyčerpávajúce
odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia napadnutého odvolaním.

26. Žalovaný poukázal aj na znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, z ktorého je možné vyvodiť, že v právnom
štáte sa neponecháva na úvahe orgánu verejnej moci, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava
alebo zákon, ale je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať a uplatniť svoju kompetenciu vždy,
v celom rozsahu a včas.

27. Uložením pokuty žalobcovi za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o
nelegálnej práci prvostupňový správny orgán nielen že naplnil literu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v nadväznosti
na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce, ale zároveň zachoval aj princíp právnej
istoty účastníkov, že na určitú právne relevantnú otázku dostanú zakaždým rovnakú odpoveď, teda v

prenesenom slova zmysle, že každé konanie, ktoré vykazuje znaky nelegálneho zamestnávania, bude
potrestané v súlade so zákonom o inšpekcii práce.

28. Žalovaný poukazom na to, že podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce platí,
že inšpektorát práce je povinný konať vo veci ex offo, len čo sú splnené podmienky, teda len čo bolo

inšpekciuprácepreukázanéuvedenéporušeniepovinnosti.Správnemuorgánuvyplývapriamozprávnej
úpravy povinnosť začať správne konanie a o veci rozhodnúť; preto ani v odvolacom konaní nie je možné
upustiť od uloženia pokuty za zistené a preukázané protiprávne konanie takéhoto charakteru.

29. K namietanej výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že inšpektorát práce v tomto prípade

uložil účastníkovi konania pokutu vo výške X.XXX EUR, na spodnej hranici zákonnej sadzby
vzhľadom na počet nelegálne zamestnávaných osôb (2 osoby, no nie súčasne), čo v napadnutom
rozhodnutí primerane a zákonne odôvodnil. Podľa názoru žalovaného takto vyvodená sankcia nemôže
predstavovať postih neprimerane prísny, keďže zodpovedá významu chráneného záujmu a neodporuje
ani zásade premietnutej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku - dbať o to, aby rozhodovanie o skutkovo

zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Akcentoval, že výška uloženej
sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Aj súd by mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide
o výšku uloženej sankcie, zrušiť iba v prípade, keby voľná úvaha, ktorú si žalovaný pri koncipovaní
tejto časti riadil, nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia. Takéto
skutočnosti však žalovaný pri prieskume odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia nezistil.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

30. Žalobca správnou žalobou vo veci správneho trestania doručenou správnemu súdu 14. 07.
2021 žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného č. O-XXX/XXXX zo dňa 13. 05. 2021, ako aj
prvostupňové rozhodnutie vydané Inšpektorátom práce Prešov č. P: XXX/XXXX zo dňa 16. 03. 2021 a
vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.31. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Tvrdil, že nedostatok zistený pri kontrole prvostupňový správny orgán nevykazuje materiálne znaky

skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods.
2 písm. b) zákona o nelegálnej práci.

32. Žalobca poukázal na to, že správnym deliktom je také konanie, ktoré napĺňa nie len formálne znaky
skutkovej podstaty správneho deliktu, ale zároveň musí byť toto konanie pre spoločnosť škodlivé, teda

musí porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti. Pri celkovom posúdení spáchania správneho
deliktu treba mať na zreteli jeho materiálnu stránku, t. j. či ide o také konanie, ktoré je spoločensky
neprijateľné, pretože porušuje alebo ohrozuje záujem chránený zákonom. Podstatu správneho deliktu
nelegálneho zamestnávania je chrániť záujem štátu na riadnom plnení daňových a odvodových
povinností voči štátu. Nejde tu teda len o záujem na evidencii, pretože evidencia zamestnancov nie je
samoúčelná, ale smeruje k naplneniu uvedených daňových a odvodových povinností zamestnávateľa

voči zamestnancom.

33. Žalobca poukazoval na to, že využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb, pretože s nimi
mal založený pracovný pomer, len týchto zamestnancov prihlásil do registra Sociálnej poisťovne s
oneskorením viac ako 7 dní. Uviedol, že zamestnankyne prihlásil do registra Sociálnej poisťovne ešte v

danom kalendárnom mesiaci, a to na základe zistení z vlastnej činnosti, bez potreby toho, aby na tento
nedostatok najprv poukázal orgán štátnej správy. Zároveň doplnil, že za týchto zamestnancov odviedol
včas všetky zákonné odvody v zákonnej výške, bez ohľadu na oneskorenú evidenčnú povinnosť.
Tieto skutočnosti boli zrejme aj z predloženej dokumentácie. Konanie žalobcu teda podľa jeho názoru
neporušilo ani neohrozilo záujem chránený zákonom pri nelegálnom zamestnávaní.

34. V rámci argumentácie potom poukázal aj na časti odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave
sp. zn. XS/XX/XXXX zo dňa 15. 05. 2019, a to body 61, 62, 65, 69. Podľa žalobcu je potrebné právne
závery, ku ktorým dospel konajúci krajský súd mutatis mutandis aplikovať aj na posúdenie nedostatkov
zistených pri kontrole vykonávanej prvostupňovým správnym orgánom. Analogicky je podľa jeho názoru

možné použiť aj ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona upravujúce materiálny korektív trestných
činov.

35. Zdôraznil, že sa v danom prípade nejednalo o konanie s úmyslom obohatiť seba na úkor štátu alebo
zamestnanca, keďže išlo iba o administratívnu chybu.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

36. Na výzvu správneho súdu sa v správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 09. 09. 2021 žalovaný.

37. Žalovaný v prvom rade upozorňoval na to, že argumentácia žalobcu plne korešponduje s dôvodmi,
ktorými operoval v priebehu správneho konania.

38. Poukázal na zistenia, ktoré vyplynuli z vykonanej inšpekcie práce a v plnej miere zotrval na
svojom názore, že žalobca jednoznačne naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho
zamestnávania (jeho objektívnu stránku) tak, ako ho definuje § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
b) je zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku, ako aj v čase rozhodovania

o delikte.

39.Poukázalnaprincípabsolútnejobjektívnejzodpovednostiprávnickýchosôbzatakétosprávnedelikty
ako aj na dôvodnosť výšky uloženej pokuty.

40. K namietanej absencii materiálneho znaku protiprávnosti konštatoval, že samotná skutočnosť,
že zákonodarca porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, bez ohľadu na spôsob spáchania
skutku kvalifikoval ako správny delikt, naviac obligatórne postihnuteľný, vyjadruje jeho spoločenskú
nebezpečnosť a závažnosť. Materiálny znak je tak konzumovaný formálnym znakom protiprávnosti,čo možno vyvodiť aj z toho, že skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania
nezahŕňa žiaden materiálny predpoklad. Zákon č. 82/2005 Z. z. v definícii nelegálneho zamestnávania
neustanovuje povinnosť dozorujúceho orgánu skúmať, či nesplnením zákonom uloženej povinnosti

došlo alebo nedošlo k určitému škodlivému následku, napr. v podobe ukrátenia štátu na riadnom plnení
daňových a odvodových povinností. Čiže je irelevantné, či splnenie uloženej povinnosti nastalo pod
ťarchou kontroly alebo dobrovoľne, či sa jednalo o úmyselné alebo nedbanlivostné konanie, prípadne
o nepatrné alebo značne oneskorenie; žiadnu z týchto okolností zákon č. 82/2005 Z. z. nedefinuje ako
možný liberačný dôvod, a preto preukazovanie toho, že žalobca dohlásil dotknuté zamestnankyne do

registraSociálnejpoisťovneeštevtomistommesiaci,poodhalenípochybeniasvojouvlastnoučinnosťou
a odviedol za ne všetky zákonné odvody, sa žalovanému na účely zbavenia zodpovednosti žalobcu javí
ako nedôvodné.

41. K žalobcom odkazovanému a citovanému rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXS/XX/XXXX
z 15.05.2019 žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie nemá judikatórny charakter a navyše skutkový stav

v danom prípade bol iný ako v prejednávanej veci žalobcu.

42. K potrebe analogického použitia § 10 ods. 2 Trestného zákona uviedol, že analógia je vo verejnom
práve prípustná len tam, kde ju právo výslovne predpokladá; v prípade trestania za správne delikty sa
normy upravujúce trestné či priestupkové konanie použijú len v tom prípade, ak príslušné ustanovenia

neposkytujú riešenie vzniknutého problému. Nakoľko však v prípade správnych deliktov platí princíp
absolútnej objektívnej zodpovednosti skutočnosť, či pochybenie malo nejaký reálny následok, za akých
okolností k nemu došlo, prípadne miera zavinenia a pohnútka páchateľa sa na účely vyvodenia
zodpovednosti javia ako nepodstatné.

43. S poukazom na uvedenú argumentáciu žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.

V.

Replika žalobcu

44. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 01. 10. 2021, v ktorej opätovne
poukázal na účel zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorým je aj v zmysle rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžo/XX/XXXX zo dňa 22. 08. 2012 ochrana pracovného trhu pred
nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, preto aj prístup k zákonu musí

byť materiálny a nie formálny.

45. S ohľadom na to, že z konania žalobcu je zrejmé, že sa nevyhýbal plneniu odvodových povinností
za svojich zamestnancov, je v danom prípade zrejmá absencia materiálnych znakov správneho deliktu
a nie je preto vôbec možné hovoriť o správnom delikte. Opätovne tiež poukázal na rozsudok Krajského

súdu v Trnave sp. zn. XXS/XX/XXXX zo dňa 15. 05. 2019, pričom uviedol, že pri aplikácii tohto rozsudku
na prejednávanú vec je potrebné prihliadať na tie skutočnosti, ktoré sú v oboch veciach zhodné.

46. Opätovne zdôraznil, že závažnosť jeho konanie je nepatrná a opomenutím zákonnej povinnosti nijak
neohrozil ani neporušil odvodovú povinnosť voči štátnemu rozpočtu, keďže riadne a včas odviedol za

predmetné zamestnankyne všetky odvody v zákonnej výške.

47. Vzhľadom na uvedené zotrval na svojom návrhu a žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté
rozhodnutiežalovanéhoakoajjemupredchádzajúceprvostupňovérozhodnutieapriznalžalobcoviúplnú
náhradu trov konania.

VI.

Duplika žalovaného

48. Správny súd listom zo dňa 13.10.2021 zaslal žalovanému na vedomie repliku žalobcu, ku ktorej sa
žalovaný nevyjadril.

VII.Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

49. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134
ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a vec prejednal postupom
podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania.

50. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

51. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

52. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny

opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

53. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

54. Podľa § 194 SSP (1) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

55. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

56. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad
dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,
zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných
podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré
nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,

57. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1. zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 XXX eur
do XXX XXX eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej

5 000 eur.

58. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e) , § 6 ods. 1 písm. b) , d) a e) , § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s) , ods. 8 písm. b) a ods. 9 , § 12 ods. 2 písm. d) až f) , § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti,

preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného
vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.

59. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného

predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do
siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr
však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich
dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

60. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3 .

61. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamestnávateľ je

povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
podľa § 4 ods. 1 na nemocenské
poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4
ods. 2 , okrem zamestnanca v
právnomvzťahunazákladenímurčenejdohodypodľa§227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred
začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení
okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa
§ 20 ods. 3 , zrušiť prihlásenie
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20

nevznikol.

62. Predmetom správnej žaloby bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. O-XXX/XXXX u
13.05.2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu č. P: XXX/XXXX zo dňa 16.03.2021.

63. Žalobca v správnej žalobe (a totožne aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu) namietal skutočnosť, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný neprihliadli na materiálnu
stránku prejednávaného správneho deliktu a nezohľadnil jeho nepatrnú spoločenskú nebezpečnosť ani
skutočnosť, že žalobca z vlastného podnetu odstránil pochybenie a obe zamestnankyne prihlásil registra

Sociálnej poisťovne a tak tiež za uvedené zamestnankyne v plnej miere splnil všetky zákonné odvodové
povinnosti.

64. Správny súd považuje za potrebné hneď v úvode svojej argumentácie uviesť, že správne delikty
sú v podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo budované na materiálno-formálnom chápaní. To

znamená, že pri vyvodzovaní zodpovednosti osoby za správny delikt je v rámci správneho trestania
potrebné skúmať tak naplnenie formálnych znakov, ako aj materiálneho znaku správneho deliktu v
podobe spoločenskej nebezpečnosti konania, ktoré zákonodarca klasifikoval ako správny delikt a
charakterizoval ho vymedzením znakov jeho skutkovej podstaty. Aj pri tomto postupe sú však pre
správny orgán vždy rozhodujúce mantinely nastavené platným právom, ktorým je orgán verejnej správy

pri rozhodovaní striktne viazaný v zmysle princípu legality.

65. K rámcom skúmania spoločenskej nebezpečnosti deliktuálneho konania sa vyjadril vo svojej
judikatúre aj Najvyšší súd SR, ktorý napr. v rozhodnutí sp. zn. XXAsan/XX/XXXX z 19. júna 2019konštatoval, že pokiaľ je niektoré konanie označené ako konkrétny správny delikt (na rozdiel od iného
konania), už toto jeho ‚povýšenie' na správny delikt je vyjadrením jeho spoločenskej nebezpečnosti.

66. Tento záver bol aprobovaný aj Ústavným súdom SR, ktorý v uznesení sp. zn. D.. ÚS XXX/
XXXX z 12.11.2021 v súvislosti s prieskumom citovaného právneho názoru z hľadiska jeho ústavnej
udržateľnosti konštatoval: „V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta aj závery konajúcich súdov o
potrebe skúmania spoločenskej škodlivosti (nebezpečnosti) samotného správneho deliktu. Ústavný súd
súhlasí s názorom vyjadreným v rozhodnutí krajského súdu, podľa ktorého je vyjadrením spoločenskej

nebezpečnosti určitého konania už to, že je zaradené zákonodarcom medzi správne delikty, dodáva
však, že pri skúmaní materiálneho znaku správneho deliktu je vždy potrebné zaoberať sa aj otázkou
miery resp. intenzity spoločenskej nebezpečnosti konkrétneho prejednávaného konania páchateľa
správneho deliktu s následným odrazom zistenej miery nebezpečnosti v rozhodnutí o druhu a rozsahu
sankcie. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku v spojení s rozsudkom krajského súdu
ústavný súd zistil, že v prípade sťažovateľky bola miera spoločenskej nebezpečnosti správneho deliktu

sťažovateľky predmetom posudzovania správnymi súdmi, ako aj konajúcimi správnymi orgánmi a v
kontexte konkrétnych okolností prípadu sťažovateľky sa aj premietla do výšky sankcie, ktorá bola
sťažovateľkeuloženánaspodnejhranicizákonnejsadzby.Anivovzťahuktejtosťažovateľkinejnámietke
teda ústavný súd nezistil porušenie ňou označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“

67. V súvislosti s možnosťami správneho orgánu odchýliť sa od rigorózne stanovenej povinnosti
sankcionovať určité konanie ako správny delikt Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX
zo dňa 05.09.2018 (publikované pod č. XX/XXXX v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR) uviedol: „To,
ako je ustanovenie týkajúce sa správnej sankcie v zákone naformulované, je výlučne vecou a taktiež

zodpovednosťou zákonodarného orgánu, pričom moderácia správnej sankcie, či už správnym orgánom,
alebo súdom, je možná len v rámci zákonodarným orgánom stanovených hraníc“.

68. Z uvedených právnych názorov, ale tiež z názorov právnej doktríny vyplýva, že miera spoločenskej
nebezpečnosti určitého konania napĺňajúceho formálne znaky konkrétneho zákonom definovaného

správneho deliktu má byť správnymi orgánmi reflektovaná pri rozhodnutí o druhu a rozsahu sankcie,
ktorú vykonávateľ verejnej správy ukladá páchateľovi správneho deliktu (Košičiarová, S.: Princípy
správneho trestania. Plzeň: Aleš Čeněk, 2017. s. 195), avšak vždy s rešpektom k princípu legality.

69. Za významné z hľadiska žalobcom uplatnenej námietky považuje správny súd to, že zákonodarca

na rozdiel od formulácie uvádzajúcej vety k § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce „Inšpektorát práce je
oprávnený uložiť pokutu“ použil v § 19 ods. 2 rovnakého zákona, vzťahujúcom sa na konanie žalobcu
formuláciu „Inšpektorát práce uloží pokutu“.

70. Zo striktnej viazanosti vykonávateľov verejnej správy zákonom v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy

SR potom zároveň vyplýva, že pokiaľ zákon používa vo vzťahu k ukladaniu sankcie formuláciu
„uloží“, ide o vyjadrenie zásady legality, pričom z takto rigoróznej formulácie je zrejmá povinnosť
vykonávateľa verejnej správy zaoberať sa každým takto vymedzeným správnym deliktom, vyvodzovať
zaň administratívnu zodpovednosť a následne túto aj v zákonom stanovených rámcoch sankcionovať s
využitím správneho uváženia a zohľadňujúc už uvedené aspekty materiálnej stránky správneho deliktu.

71. Zákonodarca použitím imperatívnej formulácie „uloží“ nedáva správnemu orgánu priestor, aby ani
v prípade, ak dospeje k záveru o „bagateľnosti“ správneho deliktu sankciu vôbec neuložil a teda má
povinnosť páchateľa potrestať aj prípade, ak sa spoločenská nebezpečnosť konania s ohľadom na jeho
následky javí ako nepatrná (k tomu napr. Košičiarová, S.: Princípy správneho trestania. Plzeň: Aleš

Čeněk, 2017. s. 196). Iný postup správneho orgánu by mal za následok konanie nielen ultra, ale aj contra
legem a nerešpektoval by vôľu zákonodarcu (m. m. II. ÚS 387/2018).

72. S prihliadnutím na zásadu legality striktne limitujúcu uplatňovanie verejnej moci orgánmi verejnej
správy je možné uzavrieť, že pokiaľ zákonodarca neupravil v právnom predpise priestor pre správne

uváženie o vyvodení zodpovednosti inak než vo vzťahu k výške sankcie, teda buď výslovne neumožnil
od uloženia sankcie upustiť, alebo toto neumožnil aspoň implicitne napr. použitím formulácie „môže
uložiť“ (a teda nemusí), konajúce správne orgány v zásade nemali inú možnosť než sankciu uložiť,
rešpektujúc pri tom zákonom stanovené rozpätie limitujúce výšku ukladanej sankcie.73. Uvedené závery platia aj vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa jeho tvrdenia, že konanie
páchateľa nijak neohrozilo naplnenie účelu zákona č. 82/2005 Z. z., ktorým je podľa žalobcu a ním

odkazovanejjudikatúry(rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.XSžo/XX/XXXXzodňa22.08.2012,resp.
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXS/XX/XXXX zo dňa 15.05.2019) ochrana pracovného trhu
pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle resp. eliminácia vyhýbania
sa odvodovým povinnostiam zamestnávateľa platiť poistné.

74. Správny súd nad rámec už uvedeného, k námietke žalobcu o neohrození účelu zákona č.
82/2005 Z. z. podotýka, že napĺňanie účelu zákona môže zákonodarca pri materiálno-formálnom
ponímaní správnych deliktov legitímne dosahovať práve aj prostredníctvom stanovenia objektívnej
zodpovednosti za správny delikt a rigoróznym stanovením povinnosti uložiť sankciu pri každom takom
porušení zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré zákonodarca považuje za významne ohrozujúce sledovaný účel
právnej úpravy, nepripúšťajúc možnosť od uloženia aspoň minimálnej sankcie upustiť. Zákonodarca

takto zvýrazňuje dôležitosť ochrany verejného záujmu (v tomto prípade záujmu na predchádzaní
nelegálnejpráci)ademonštrujesvojusnahueliminovaťakékoľvek,hocajneúmyselnépochybeniavtejto
oblasti, čím cielene prostredníctvom individuálnej a zároveň generálnej prevencie znižuje riziko výskytu
protiprávneho konania (či už úmyselného alebo nedbanlivostného). Špecifické individuálne okolnosti na
strane konkrétneho subjektu dopúšťajúceho sa protiprávneho konania za takýchto okolností umožnil

zákonodarca zohľadniť iba vo vzťahu k výške sankcie a to v zmysle kritérií vyplývajúcich z § 19 ods.
6 zákona o inšpekcii práce.

75. V posudzovanom prípade skutkové okolnosti správneho deliktu, ktoré žalobca ani nerozporoval, a
ktoré boli podľa názoru správneho súdu spoľahlivo zistené a v napadnutých rozhodnutiach v dostatočnej

miere popísané a právne analyzované nepochybne svedčia o tom, že žalobca zamestnankyne D.. T.
G. a K.. I. P., X.. neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne v zákonnej lehote
stanovenej § 231 ods. 1 písm. b) bod. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a ani v lehote predpokladanej § 2 ods.
2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. a teda sa dopustil konania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., za čo mu bola uložená pokuta podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod.

1 zákona o inšpekcii práce, a to v rámci zákonom stanoveného rozpätia.

76.Správnysúdvtomtoohľadenezistilnesprávnosťalebonezákonnosťvpostupekonajúcichsprávnych
orgánov, ktoré dostatočne zistili a zdokumentovali skutkový stav a správne naň aplikovali relevantné
právne predpisy.

77. Žalobca uplatnenie správnej úvahy vo vzťahu k samotnej výške uloženej sankcie v správnej žalobe
nenamietal, preto ju správny súd posudzoval v intenciách § 195 SSP a konštatuje, že správne orgány
nevybočili zo zákonných medzí a neporušili princípy ukladania trestov vyplývajúce z Trestného zákona
alebo § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Sankcia uložená na spodnej hranici zákonom stanoveného

rozpätia (XXXX - XXX XXX eur) sa javí ako primeraná okolnostiam spáchaného skutku a spôsobilá
naplniť cieľ individuálnej aj generálnej prevencie. Z obsahu správnej žaloby alebo administratívneho
spisu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že sankcia by mohla byť vo vzťahu k
žalobcovi likvidačná.

78. Z tohto dôvodu správny súd nezistil danosť žiadneho z dôvodov pre zrušenie napadnutých
rozhodnutí uvedených v § 191 ods. 1 SSP a namietaných v správnej žalobe žalobcom, preto žalobu
podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

79. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na

úplnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

80. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

81. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak má
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.