Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Peter Tutko

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/261/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610205452
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7610205452.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Jána Slebodníka, v právnej veci žalobcov 1. Q. Č., A. M. B. N. M., F. Č.. XX,
X. P. Č., bytom v B. N. M., F. Č.. XX, obaja zastúpení JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou so sídlom v
Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova č. 7 proti žalovaným 1. P. W., A. M. B.B. N. M., C. X. V. Č.. XX/XX,
zastúpenej Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 59, 2. P. T., A.
M. B. N. M., S. Č.. X/XX, zastúpenej JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Letná č. 49, 3. S. Q., A. M. B. N. M., K. Č.. X/XX, zastúpenej Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalovaných proti rozsudku

Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.4.2013 č.k. 9C/67/2010-250 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku vo vzťahu k žalovanej v prvom rade.

Z r u š u j e rozsudok vo výrok vo vzťahu k žalovaným v druhom a treťom rade a vo výrokoch o trovách
konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej v 1. rade povinnosť odstrániť neoprávnený
zásah do vlastníckeho práva žalobcov odstránením stavby - unimobunky z parcely K.-E. Č.. XXXX/
XX, katastrálne územie B. N. M. v rozsahu X m2 označenom bodmi Z., H., X., S. v znaleckom posudku

č.XX/XXXX, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rovnako žalovaným v 2. a 3. rade uložil povinnosť
odstrániť neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcov odstránením stavby - hospodárskej
budovy s pivnicou, zasahujúcej do parcely K.-E. Č.. XXXX/XX, K.. Ú.. B.Š. N. M. v rozsahu X m2
označenom bodmi P., A., E., F. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň žalovaným v 1. až 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom trovy
konania vo výške 1 347,59 eura a na účet súdu trovy štátu v sume 284,82 eura, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o nároku žalobcov na uloženie povinnosti žalovanej v 1.
rade spočívajúcej v odstránení unimobunky s pivnicou z parcely K.-E. Č..XXXX/XX, K.. Ú.. B. N. M. a
žalovaným v 2. a 3. rade odstrániť drobnú stavbu - hospodársku budovu z parcely K.-E. Č.. XXXX/XX,
K.. Ú.. B. N. M. a nahradiť trovy konania.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parciel K.-E. Č..XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a K.-E. Č..
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX K..Ú.. B. N. M..Žalované v 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníčkami parcely K.-E. Č.. XXXX/X - ornej pôdy o výmere
XXX m2, pričom táto parcela susedí s parcelou K.-E. Č.. XXXX/XX patriacou žalobcom. Vykonaným
dokazovanímmalzapreukázané,ženaparceleK.-E.Č..XXXX/XXstojíčasťstavbyžalovanejv1.radea

naparceleK.-E.Č..XXXX/XXčasťstavbyžalovanýchv2.a3.rade.Uvedenéstavbypatriacežalovaným
boli postavené v roku XXXX teda pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcov k parcelám K.-E. Č..
XXXX/XX a K.-E. Č.. XXXX/XX. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že podľa geometrického
plánu č. XX/XXXX stavby žalovaných v 2. a 3. rade zasahujú do parcely žalobcov č. XXXX/XX vo výmere
X m2 a podľa geometrického plánu č. XX/XXXX stavba žalovanej v 1. rade je postavená čiastočne na

parcele č. XXXX/X a čiastočne na parcele č. XXXX/XX, pričom do parcely patriacej žalobcom zasahuje
vo výmere X m2. Taktiež vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím Pozemkového úradu B. N. M. zo dňa
XX.XX.XXXX bola právnej predchodkyni žalovaných v 2. a 3. rade ich V. - Z. T. pridelená do náhradného
bezplatného užívania parcela č. XXXX - orná pôda o výmere X,XXXX ha a rozhodnutím pozemkového
úradu rovnako zo dňa XX.XX.XXXX bola pridelená do náhradného bezplatného užívania žalovanej v 1.
rade parcela č. XXXX o výmere X,XXXX ha. V uvedených rozhodnutiach došlo k zrejme nesprávnosti

pri označení parcely, ktorá mala byť správne označená ako parcela č. XXXX, ktorej v čase zriadenia
stavieb zodpovedali parcely č. XXXX/XX P. Č.. XXXX/XX.

Ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku č.XX/XXXX, z ktorého vyplynulo, že stavba žalovanej v 1.

rade - unimobunka zasahuje do pozemku - parcely KN - C Č.. XXXX/XX vo výmere X m2, pričom
pivnica pod unimobunkou do pozemku nezasahuje. Stavba žalovaných v 2. a 3. rade - hospodárska
budova s pivnicou zasahuje do pozemku parcely KN - C č. XXXX/XX plochou Xm2.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že
stavbu žalovanej v 1. rade - unimobunku nemožno považovať za stavbu neoprávnenú, vychádzajúc
z ust. § 15 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., pretože bola postavená v súlade s týmto ustanovením. V
konaní mal za preukázané, že táto stavba v súčasnej dobe zasahuje do vlastníckych práv žalobcov. V
konaní teda bolo znaleckým dokazovaním jednoznačne preukázané, že uvedená stavba žalovanej v 1.

rade zasahuje do vlastníckych práv žalobcov v rozsahu X m2, preto súd nároku žalobcov na odstránenie
unimobunky z jej parcely vyhovel.

Rovnako dokazovaním mal za preukázané, že stavba žalovaných v 2. a 3. rade je postavená na

pozemku žalobcov parcely č. XXXX/XX len sčasti v rozsahu Xm2. Súd konštatoval, že uvedená
stavba bola zriadená v rozpore s ust. § 15 zákona č. 330/1991 Zb. Pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku žalobcov preto vychádzal vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade z ust. § 135c Občianskeho
zákonníka a posudzoval možnosti vyporadania vzťahu medzi účastníkmi a to v odstránení stavby, resp.
zriadení vecného bremena za náhradu, majúc za to, že prikázanie stavby do vlastníctva žalobcov ako

vlastníkov pozemku neprichádza do úvahy. Bol toho názoru, že cena hospodárskej budovy vrátane
hodnoty nákladov na jej odstránenie značne prevýši hodnotu zastavaného pozemku vo vlastníctve
žalobcov o výmere X m2. Z hľadiska posudzovania hospodárskej straty konštatoval, že odstránenie
časti stavby z pozemku žalobcov nie je účelné. Ďalej vychádzal z účelu hospodárskej budovy, ktorá
slúži na uskladnenie potravín a poľnohospodárskeho náradia, pričom táto neslúži na bývanie a nie

je ani spôsobilá slúžiť inému účelu. Žalované nežijú v bezprostrednej blízkosti tejto stavby a stavba
nie je ani len čiastočne postavená na pozemku v ich vlastníctve. Z tohto hľadiska preto podľa názoru
súdu nemožno konštatovať neúčelnosť odstránenia danej stavby. Súd ďalej prihliadal aj na rozsah
zastavaného pozemku hospodárskou budovou, ktorý predstavuje X m2, čo je len malé percento z
celkovej výmery parcely č. XXXX/XX. Súd prihliadol aj na usporiadanie uvedenej parcely, a to najmä jej

šírku, zohľadňujúc aj to, že parcela susedí s parcelou č. XXXX/XX. Parcela susedí bezprostredne pri
hlavnej železničnej trati, čo taktiež spôsobuje určité obmedzenia vo využití tejto parcely. Bol teda toho
názoru, že plocha zastavaná stavbou žalovaných, aj keď ide len o výmeru X m2 by mohla žalobcom
prekážať a spôsobovať problémy v prípade realizácie nejakej výstavby na daných parcelách, resp. aj ich
iného využitia. Ďalej konštatoval, že aj keď ide len o čiastočné zriadenie stavby na cudzom pozemku, aj

toto obmedzuje vlastníka pozemku vo výkone jeho vlastníckych práv. Ďalej súd vychádzal z názoru, že
pri stavbe žalovane nemohli byť dobromyseľné, pretože z ich strany bol porušený zákon č. 330/1991 Zb.
tým, že na pozemku v náhradnou dočasnom užívaní zriadili trvalú stavbu a to bez stavebného povolenia.
Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že odstránenie častistavby hospodárskej budovy žalovaných v 2. a 3. rade, v ktorej zasahuje do pozemku vo vlastníctve
žalobcov je účelné a preto návrhu v tejto časti vyhovel.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešným žalobcom
priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia a súdnom poplatku.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalované. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania.

Žalovaná v 1. rade v odvolaní uviedla, že súd svoje rozhodnutie odstrániť stavbu - unimobunku založil
na ust. § 126 Občianskeho zákonníka, avšak žalobcovia sa celkom jednoznačne domáhali odstránenia

unimobunky z titulu odstránenia neoprávnenej stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Súd
prvého stupňa návrh žalobcov na pripustenie zmeny žalobného návrhu, že sa domáhajú ochrany
vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka zamietol, a teda naďalej konal o návrhu na
odstránenie neoprávnenej stavby v zmysle § 135c. Po právnom posúdení, v zmysle ktorého súd zistil,
že unimobunka nemá pevné základy a pivnica sa nenachádza na pozemku žalobcov, bolo teda dôvodné

návrh na odstránenie neoprávnenej stavby zamietnuť. Žalobcovia podali samostatný návrh na začatie
konania, kde sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 a to vo vzťahu k celej parcele
K.-E. XXXX/XX, teda aj vrátane pozemku, ktorý je zastavaný unimobunkou. Toto konanie je vedené
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 8C/56/2013, a teda v tomto konaní súd rozhodol
čiastočne o predmete iného konania.

Žalované v 2. a 3. rade v odôvodnení odvolania zhodne namietali pochybenie súdu prvého stupňa
pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby. Súd napriek tomu, že dôvodil, že hospodárska strata
žalovaných v odstránení stavby je nepomerne vyššia, ako prípadná strata žalobcov, v súvislosti s

nemožnosťou užívať zastavané X m2 pozemku, považoval odstránenie stavby za účelné. Tieto úvahy
súdu považujú za absolútne neplatné. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že stavba nie je len ani
čiastočne postavená na pozemku v ich vlastníctve. Celá stavba má výmer XX m2, z toho 3 m sú
postavené na parcele žalobcov a zvyšok o výmere X m2 na parcele K.-E. XXXX/X, ktoré sú podielovými
spoluvlastníčkami. Uvedené vyplýva z LV č. XXXX. Záver o účelnosti odstránenia stavby, ktoré je

podložené najmä týmto vecným nesprávnym argumentom je tak značne spochybnený. Rovnako za
nesprávny považujú záver súdu, že majú problém s prístupom k vlastnej hospodárskej budove, preto je
účelné ju odstrániť. Súd opomenul skutočnosť, že väčšia časť hospodárskej budovy ako je vchod do nej
leží na pozemku v ich vlastníctve. Za nesprávnu interpretáciu považujú tvrdenie súdu, že parcela je síce
zastavaná stavbou o relatívne malej výmere vo vzťahu k celkovej jej výmere, avšak vzhľadom na šírku

parcely a umiestnenie železničnej trate sú práve tieto X m2 tak situované, že sú podstatné pre využitie
celej parcely. Bolo potrebné zohľadniť nielen šírku parcely K.-E. XXXX/XX, ale aj šírku parcely K.-E.
XXXX/XX. Zo súdom posudzovanej hospodárskej účelnosti je zrejmé, že neporovnateľne vyššiu stratu
utrpia odstránením stavby, ako by utrpeli žalobcovia stratou X m2 pozemku. Z uvedených dôvodov
preto považujú odstránenie stavby za neúčelné. Ďalej namietali skutočnosť, že súd sa nezaoberal

možnosťou usporiadať vzťahy medzi účastníkmi inak, ako odstránením stavby. Súd tak nevyčerpal
všetky možnosti na zistenie, či je možné vzťahy medzi účastníkmi usporiadať aj inak ako odstránením
stavby, najmä zriadením vecného bremena - práva stavby. Sú toho názoru, že v danom prípade je možné
a aj účelné vzťahy medzi účastníkmi usporiadať inak, ako odstránením stavby a to zriadením vecného
bremena za náhradu. Bolo preto povinnosťou súdu náležite posúdiť možnosť vyriešenia sporu zriadením

vecného bremena a za týmto účelom náležite zistiť skutkový stav. Keďže tak súd neurobil, považujú
jeho rozhodnutie za nesprávne, predčasné a teda súd neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne
právne posúdil. Zároveň namietali aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania.

Žalobkyne vo svojom písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam navrhli, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadrili prekvapenie, že
žalovanávprvomradepodalaodvolanieinapriektomu,žerešpektovalarozhodnutiesúduaunimobunkuz ich pozemku odstránila. Z hľadiska posudzovania účelnosti odstránenia stavby majú za to, že súd
správne vyhodnotil skutkový stav a z tohto hľadiska potom aj správne rozhodol.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v prvom rade
nie je a žalovaných v 2. a 3. rade je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že vo vzťahu k žalovanej v 1. rade súd prvého stupňa
správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že stavba - unimobunka žalovanej zasahuje do
vlastníckych práv žalobcov, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak vychádzajúc z ust. § 126
Občianskeho zákonníka uložil žalovanej povinnosť unimobunku z parcely K.-E. Č.. XXXX/XX, ktorej

vlastníkmi sú žalobcovia, odstrániť. Ani počas odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade
nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia, na právne
normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

K odvolaniu žalovanej v 1. rade je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že žalobcovia sa domáhali odstránenia unimobunky podľa § 135c Občianskeho zákonníka a
preto po zistení, že unimobunka nemá pevné základy, bolo dôvodné návrh na odstránenie neoprávnenej
stavby zamietnuť. Je tomu tak preto, že súd je viazaný iba skutkovým vymedzením žalobného návrhu,
nie však prípadnou právnou kvalifikáciou uplatneného nároku. Preto bez významu je prípadné zistenie,

že žalobcovia v konaní vo vzťahu k žalovanej v 1. rade sa domáhali odstránenia unimobunky podľa §
135c Občianskeho zákonníka, pretože touto právnou kvalifikáciou súd prvého stupňa nebol viazaný a
po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu následne správne právne posúdil nárok žalobcov
v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou v 1. rade uvádzané odvolacie
dôvody, preto odvolací súd vo vzťahu k nej napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za
predčasné a teda aj nesprávne, lebo vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu veci je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu,
že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom
navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v

odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené - súd prvého stupňa nezisťoval
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a
dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 127 ods. 1 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť,
aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.
Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom

znalca.Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3.
rade, ak súd po zistení, že sa jedná o neoprávnenú stavbu na pozemku žalobcov v rozsahu X m2 uložil
žalovaným povinnosť ju odstrániť bez toho, aby prípadnú hospodársku stratu, ktorý by odstránením

stavby vznikla vyčíslil a túto následne porovnal so záujmom na ďalšom využití stavby.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil.

Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd
za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.

Konanie o vyporiadaní neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je konaním, v ktorom z právneho
predpisu(§135cObčianskehozákonníka)vyplývaurčitýspôsobvyporiadaniavzťahovmedziúčastníkmi
a v ktorom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že žalobcom navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi i iným

spôsobom, vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka.

Z citovaného ustanovenia § 135c vyplýva, že nemožno nariadiť odstránenie stavby tam, kde to nie je
účelné. Účelnosť odstránenia a neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy zhodnotiť objektívne, t.j.

s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej
úvahy súd musí prihliadnuť tiež k tomu, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prihliada sa najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by
odstránením stavby vznikla, k tomu, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú alebo nie, aký je
rozsahzastavanéhopozemku,čivlastníkstavbyvedel,žestavianacudzompozemkualebonie,čistaval

v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až následne dodatočne podľa geodetického zamerania a podľa
vykonanej opravy zistil opak. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá
by odstránením stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby. Treba prihliadnuť i k dôvodom,
pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, a pokiaľ
vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, tiež k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula. Súd

musí starostlivosť prihliadnuť ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo, a vzniknutú situáciu komplexne
zhodnotiť.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalované v 2. a 3. rade sú podielové spoluvlastníčky

parcely K.-E. Č.. XXXX/X, K.. Ú.. B.B. N. M., na ktorej postavil hospodársku budovu o výmere XX
m2, ktorá je čiastočne postavená aj na parcele žalobcov K.-E. Č.. XXXX/XX v rozsahu X m2. Je
nesporné, že uvedená stavba je spojená so zemou v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Ako vyplýva z ust. § 135c súd v rámci vyporiadania neoprávnenej stavby môže nariadiť jej odstránenie
iba v prípade, ak jej odstránenie by sa javilo ako účelné. Z dôvodov napadnutého rozsudku je zrejmé,

že súd sa zaoberal účelnosťou odstránenia tejto stavby a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že odstránenie časti stavby hospodárskej budovy žalovanými, ktorá zasahuje do pozemku žalobcov
je účelné. Súd konštatoval, že vzhľadom na to, že hospodárska strata žalovaných by zjavne prevýšila
hodnotu nimi zastaveného pozemku vo vlastníctve žalobcov zamietol návrh zo strany žalovaných na
ustanovenie znalca na zistenie účelnosti odstránenia ich stavby. Dôvodom pre zamietnutie ich návrhu

na znalecké dokazovanie bolo aj to, že povaha a rozsah hospodárskej straty nie je jediné kritérium pre
posudzovanie účelnosti odstránenia neoprávnenej stavby. Uvedený záver súdu prvého stupňa odvolací
súd nepovažuje za správny, lebo vyčíslenie prípadnej hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby
vznikla je nevyhnutnou podmienkou na jej porovnanie so záujmom na ďalšom využití stavby.Akobolouvedenévrámciposudzovaniaúčelnostiodstráneniastavbyjepotrebnéporovnaťhospodársku

a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla so záujmom na ďalšom využití stavby. Aby bolo možné
porovnať hospodársku stratu so záujmom na ďalšom využití stavby, túto je potrebné, ako správne
uvádza aj žalovaná v odvolaní vyčísliť. Vyčíslenie prípadnej hospodárskej straty je skutočnosťou na
ktorú sú potrebné odborné znalosti, preto aj bez návrhu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa ustanoviť
do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku ohľadom určenia hodnoty prípadnej

hospodárskej straty, ktorou ako správne uviedol súd prvého stupňa sa rozumejú nielen náklady na
odstránenie stavby, ale aj cena stavby. Až následne vyčíslenú hospodársku stratu bude potrebné
porovnať nie s hodnotou zastaveného pozemku, ako nesprávne uvádza súd prvého stupňa, ale túto
bude potrebné porovnať so záujmom na ďalšom využití stavby.

Preto ak súd prvého stupňa takto nepostupoval a výšku prípadnej hospodárskej straty nezisťoval,
vychádzal pri rozhodovaní z neúplne zisteného skutkového stavu veci a preto rozhodnutie vo vzťahu
k žalovaným v 2. a 3. rade treba považovať za predčasné a teda aj nesprávne. V tejto časti je preto
odvolanie žalovaných dôvodné.

K ďalším odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť s ich názorom,
žeoneoprávnenústavbusajednálenvprípade,akcelástavbasanachádzanapozemkuniekohoiného,
než vlastníka stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej stačí, ak je na cudzom pozemku zriadená
len sčasti. Uvedená skutočnosť má za následok len to, že v spore ohľadom stavby na cudzom pozemku

nemožno vlastníkovi pozemku prikázať stavbu, ktorá je sčasti umiestnená mimo jeho pozemku.

K námietke žalovaných, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných
nad nevyhnutnú mieru odvolací súd ďalej uvádza, že pri neoprávnených stavbách, kedy k prvotnému

obmedzeniu vlastníckeho práva majiteľa pozemku dochádza nie na základe nejakého aktu (zásahu)
štátu, ale konaním ďalšej osoby, a to (neoprávneným) zastavaním časti pozemku dotknutého vlastníka,
ak je výsledkom uvedeného konania stret dvoch práv, kde vlastnícke právo k stavbe obmedzuje
právo majiteľov pozemku v ich vlastníckych oprávneniach, najmä pokiaľ ide o ich právo vec užívať. Pri
posudzovaní prípadu tzv. neoprávnených stavieb, ku ktorým zriadením došlo úmyselným protiprávnym

konanímstavebníka,musíbyťochranavlastníckychprávmajiteľapozemkuprioritná.Pokiaľtentoprincíp
rešpektovaný nebude, má toto nielen dopady na samotného vlastníka, ale na celú spoločnosť, v ktorej sa
vytvára povedomie o „výhodnosti“ nedodržovania práv ostatných so všetkými nežiaducimi dôsledkami.
Vzhľadom k tomu nemožno mať za to, že by v záujme spoločnosti bola ochrana takého „neoprávneného“
stavebníka. Na strane druhej je v záujme spoločnosti, aby v týchto prípadoch nedochádzalo vo vzťahu

k stavebníkovi k nadmerne tvrdým, a teda všeobecne neakceptovateľným riešeniam. O postupe podľa
§ 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba uvažovať vždy vtedy, ak neexistujú na strane tohto
stavebníka dôvody osobitného zreteľa hodné.

Pri riešení situácie, ktorá nastala v dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby treba brať do úvahy
predovšetkým ochranu práv vlastníka pozemku, do ktorého práv bolo neoprávnene zasiahnuté, čo
vyplýva mimo iné i z konštrukcie § 135c Občianskeho zákonníka a najmä poradia, v akom zákon uvádza
jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby, že ak vznikne v dôsledku neoprávneného zásahu
do práva ujma, mal ju by niesť predovšetkým ten, kto do práva neoprávnene zasiahol, ak nevyplýva zo

zákona opak.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že čiastočne sú dané odvolacie dôvody uvádzané
žalovanými, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3.

rade rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení a za účelom zistenia prípadnej hospodárskej a inej straty
nariadi vo veci znalecké dokazovanie. Následne zistenú hospodársku a inú stratu posúdi so záujmom

na ďalšom využití stavby. V rozhodnutí sa vyporiada aj s námietkou žalovaných, že pochybil, ak uviedol,
že stavba nie je ani len čiastočne zriadená na pozemku vo vlastníctve žalovaných a opätovne rozhodne
o trovách konania žalobcov vo vzťahu k všetkým účastníkom.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.