Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 30, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 1T/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819010126
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dubová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8819010126.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou v trestnej veci proti

obžalovanému Y. H., W.. XX.X.XXXX U. U. W. M.I., M. F. Q. W. M., Š. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou,
pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 30. mája 2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Y. H., W.. XX.XX.XXXX U. U. W. M., M. F. Q. W. M., Š. XXX/XX, okres Vranov nad Topľou, živnostník,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

aj napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského príslušného oprávnenia na vedenie motocykla,
obžalovaný dňa 31.10.2016 asi o 14.00 hod., viedol motocykel zn. P. H. bez evidenčného čísla po
jednosmernej miestnej komunikácii na ulici Budovateľskej v Hanušovciach nad Topľou, smerom od

COOP Jednota k lekárni Afrodita a predchádzal osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré
vychádzalo na vozovku od pravej krajnice v smere jazdy motocykla, pričom obžalovaný sa nevenoval
plne vedeniu motorového vozidla a neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, čím porušil ustanovenie
§ 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.Z o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a po spozorovaní chodca - poškodeného R. U., W.. XX.XX.XXXX, W. F. Q. W. M.I.,
A. Č.. XXX/XX, ktorý prechádzal vozovku sprava doľava v šikmom smere, v smere jazdy motocykla,
kedy obžalovaný motocykel pribrzdil, aj v dôsledku čoho sa motocykel dostal do šmyku, prevrátil sa

na vozovku a šmykom narazil do ľavej dolnej časti tela poškodeného R. U., ktorý sa v tom čase už
nachádzal pri ľavej krajnici, v dôsledku čoho poškodený pri zrážke utrpel ťažké zranenia, ktorým dňa
18.11.2016 podľahol,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej

povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h) Trestného zákona

z a t o m u u k l a d ápodľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona,
§ 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 ( dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 36

( tridsaťšesť ) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov v trvaní 6 ( šesť ) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej F. U.,

W.. XX.X.XXXX, M. F. A. Č.. XXX/XX, Q.I. W. M., okr. Vranov nad Topľou škodu v sume 4.198,27 eur
titulom nákladov na pohreb a poškodenej spoločnosti H. A. T.E., E..L.., X. XX, F., K.: XX XXX XXX škodu
vo výške 11.545,92 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú F. U.C., W.. XX.X.XXXX, M. F. A. Č.. XXX/XX, Q. W.

M., okr. Vranov nad Topľou a poškodenú spoločnosť H. A. T.E., E..L.., X. XX, F., K.: XX XXX XXX so
zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených Y. U., W.. XX.X.XXXX, M. F. Ř. XXXX/X, I., Č.
C., K.. R. U., W.. XX.X.XXXX, M. F. F. XXX, Č. C., F. U.C., W.. X.X.XXXX, M. F. M. Č.. XX, Y. U., W..

X.X.XXXX, M. F. V. U. XXX/XX, M. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.02.2019 bola podaná na obžalovaného Y. H. obžaloba pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uplatnil svoje právo a nevypovedal. Postupom podľa § 258 ods.
4 Trestného poriadku boli prečítané výpovede o jeho výsluchoch z prípravného konania.

Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že v predmetný deň išiel sám na motocykli cez hlavnú cestu

pred obchodom Remix smerom na tú cestu, kde sa to stalo. Zo začiatku je cesta obojsmerná a ďalej od
križovatky jednosmerná. Keď bol pri vstupnej bráne do školy, zbadal, že mu vyšlo do dráhy osobné auto
značky Octavia, farbu si nespomína. Toto mu vytvorilo náhlu prekážku. Pomyslel si, že nedobrzdí, preto
toto auto začal obchádzať zľava. Mal zaradený tretí rýchlostný stupeň a jazdil rýchlosťou 40 km/h. V
tom čase, keď mu toto auto vytvorilo náhlu prekážku, chodca ešte nevidel. Chodca zbadal až vtedy, keď

bol na úrovni toho predbiehaného vozidla. Chodec prechádzal sprava doľava už v časti jednosmernej
cesty a bol chrbtom otočený k jeho smeru, takže prechádzal zrejme šikmo. Chodec sa ani neotočil
pri zvuku motocykla a vozidla. Keď bol s motocyklom na úrovni asi predného kolesa predchádzaného
vozidla, strhol riaditka doprava a myslí si, že vtedy toto predchádzané vozidlo zabrzdilo, nevie či aj úplne
zastavilo. Začal sa zaradzovať pred vozidlo, chcel sa chodcovi vyhnúť, ale pri rýchlosti asi 40 km/h

dostal šmyk, motocykel spadol napravo aj sním, pustil sa riaditok, vyhodilo ho z motocykla doprava pred
vozidlo a ostal ležať na vozovke na pravom boku. Motocykel sa šmykom pohyboval po vozovke a musel
zasiahnuť chodca, čo on nevidel. Keď sa postavil, videl toho chodca, staršieho pána, ktorého nepoznal,
ležať na vozovke na chrbte a nohy mal nad zadným kolesom jeho motocykla. Na mieste boli nejaké
ženy, on zhodil helmu a išiel ku chodcovi. Išiel zavolať záchranku, utekal aj do vedľajšej budovy, kde

je záchranná služba a oni mu povedali, že ich musí zavolať telefonicky. Nemal pri sebe telefón, vyšiel
vonku a niekto povedal, že z lekárne už volali záchranku. Záchranka prišla asi do 5 minút, a potom
prišli aj policajti. On neutrpel žiadne zranenia, na motocykli mu škoda nevznikla. Motocykel bol v dobrom
technickom stave, brzdy bol funkčné aj svetlá, ale je bez TEČ a bez technickej a emisnej kontroly.
Obžalovaný pri tomto výsluchu uviedol, že si je vedomý toho, že s týmto motocyklom nemohol jazdiť

po tejto ceste. Bol držiteľom vodičského preukazu, avšak tento mu bol zadržaný a dychovú skúškuabsolvoval s negatívnym výsledkom. Je mu to ľúto, ale myslí si, že tá pani s vozidlom Octavia mu nedala
prednosť. Vo svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 14.06.2018 zotrval na tom, že si myslí,
že mu pani s vozidlom Octavia nedala prednosť. Zároveň uviedol, že nemal oprávnenie viesť tento

motocykel.

Svedkyňa Y. L.Á., vodička vozidla škoda Octavia na hlavnom pojednávaní využila svoje právo
nevypovedať z dôvodu pociťovania nebezpečenstva trestného stíhania a postupom podľa § 263 ods.
4 Trestného poriadku bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 05.04.2017. Pri tomto

výsluchu bola svedkyňa náležite poučená podľa § 130 Trestného poriadku a vyhlásila, že toto právo
nevyužíva. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že si nepamätá presne už deň, ale so svojim osobným
motorovým vozidlom Škoda Octavia, zelenej farby parkovala v rade za sebou stojacích vozidiel na
jednosmernej ceste v Hanušovciach nad Topľou, blízko zdravotného strediska. Po tom, čo vybavila
svoje veci, prišla k autu, sadla si na miesto vodiča, naštartovala auto, zapla ľavú smerovku a vybočila
autom doľava, nakoľko chcela vyjsť z radu stojacích vozidiel. Keď sa autom pohla na cestu a jej auto už

bolo skoro celé na ceste, tak si všimla, že asi na úrovni jej vozidla, išiel po jej ľavej strane motorkár. Nijako
naňho nereagovala, nakoľko on prešiel okolo nej, a preto aj ona pokračovala ďalej v ceste. Následne
vo vzdialenosti asi 20 - 30 metrov pred jej autom videla, ako ten motorkár a nejaký chodec ležali na
zemi. Zbehli sa tam nejakí ľudia a ona odišla preč. Svedkyňa ďalej uviedla, že motocykel zbadala až
cez jej ľavé okno, keď prechádzal okolo nej. Zrážke pred jej autom sa venovala až potom, keď videla na

zemi tých dvoch, ale chodca cez cestu nevidela prechádzať. Ona nijako nepomáhala, pretože videla,
že tam išli ďalší ľudia a odišla preč.

Poškodená F.X. U., ktorej výpoveď bola na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a
prokurátora prečítaná uviedla, že pri nehode nebola a len si pamätá, že dňa 31.10.2016 okolo 14.30

hod. prišla ku nej jej švagriná E.F. Č., ktorá jej povedala, že jej manžel R. U.Á. mal v Hanušovciach
nad Topľou nehodu. Zložila si hlavu do dlaní a plakala. Asi okolo 16.00 hod. sa vybrali za manželom
do nemocnice do Košíc, kde bol prevezený vrtuľníkom. Lekár jej vysvetlil, čo sta stalo, pričom manžel
bol v tom čase v kóme. Doktor jej ani nedovolil vtedy vidieť ho, lebo ho mali previesť na iné oddelenie,
kde ho mali operovať. Až na druhý deň ju sestrička pustila k manželovi na pár minút, no on bol stále v

kóme. Do piatku 04.11.2016 bol jej manžel v nemocnici v Košiciach, a potom ho previezli do nemocnice
do Vranova nad Topľou, kde bol najprv na oddelení ÁRO a potom na „doliečováku“, kde bol jeden deň,
a potom zomrel. Po celý tento čas bol v kóme. Podľa svedkyne jej manžel bral len lieky od tlaku.
Poškodená si uplatnila náhradu škody vo výške 13.500 Eur pre každého pozostalého, ktorí sú štyria,
teda ona a jej traja synovia a výdavky spojené s pohrebom, ktoré boli následne vyčíslené.

Splnomocnenec poškodenej na hlavnom pojednávaní uplatnil pohrebné náklady vo výške 4.914.04 Eur
a v prípravnom konaní boli tieto vyčíslené a predložené dokladmi na sumu 3.030,- Eur za pomník, 558,-
Eur za rakvu a za služby, 590,- Eur za kar, za cintorínske a pohrebné služby suma 96,53 Eur, suma
cestovných výdavkov do nemocnice za poškodeným R. U., kde boli rukou vypísané dátumy vo výške

226,80 Eur a suma 390,21 Eur za kvetinovú výzdobu na pohrebe.

Prečítaná so súhlasom obžalovaného a prokurátora bola aj výpoveď svedkyne A. Y., ktorá uviedla, že
toho dňa bola pri okienku v obchode, keď poza chrbát počula zvuk motorky, keď sa otočila, videla, že
motorkár spadol na svoju ľavú stranu a motorka akokeby podsekla R. U. popod nohy a ten tiež spadol na

chrbát.KeďR.U.spadol,boljehohlavoubolaokamžitemlákakrvi.Rýchloknemubežala,nakoľkospadli
len asi 3 metre od nej na krajnici na ceste. Snažila sa mu pomôcť. Motorkár utekal do zdravotného
strediska pre lekárov a niekto zavolal sanitku a políciu. Čo sa stalo predtým, ako motorkár spadol, to
nevie, lebo to nevidela.

Z výpovede svedkyne E.F. Č., ktorá bola so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítaná vyplýva,
že dňa 31.10.2016 bol u nej jej brat R. U., pomáhal jej a keď skončil, chcel ísť na cintorín, tak išla s
ním. Išli ešte do lekárne, nakoľko brat potreboval očné kvapky. Prišli k lekárni Afrodita na jednosmernú
cestu, kde jej brat zaparkoval po pravej strane do radu za sebou stojacích vozidiel. Ona vyšla z auta a
brat ostal sedieť v aute. Keď bola v lekárni všetky slečny v lekárni boli vzadu pri okienku. Svedkyňa

uviedla, že nevedela čo tam robia a až následne prišla jedna z nich a kúpila tie kvapky. Podľa účtovného
dokladu tieto zaplatila v čase o 14.06 hod. Keď vyšla z lekárne, hneď na ňu volala pani Y.á, že jej
brat havaroval. Vtedy pochopila, čo tie slečny pri okienku vzadu robili. Z lekárne zavolali aj sanitku. Keď
prišla k pani Y., tak videla, ako jej brat leží na kraji cesty a v tom čase ešte pohyboval pravou rukou aniečo hovoril, ale ona mu nerozumela. Asi o 5 minút prišla sanitka. Ona však z dopravnej nehody nič
nevidela, nakoľko bola v lekárni.

Zástupkyňa za poškodenú Dôveru zdravotnú poisťovňu vo svojej výpovedi zo dňa 06.04.2018, ktorá
bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítaná, si
ohľadom nákladov na ošetrenie R. U. uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 12.828,80 Eur, pričom
z rozpisu jednotlivých výkonov, ktoré boli počas hospitalizácie vykonané vyplýva podrobný rozsah za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorej celková suma zodpovedá výške 12.828,80 Eur.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok z Odboru Cestnej dopravy podaný K.. Š. V.,
ktorý ako technickú príčinu dopravnej nehody uviedol nesprávnu reakciu vodiča motocykla na výjazd
motorového vozidla Škoda Octavia od pravej krajnice a nesprávnu reakciu vodiča motocykla na pohyb
chodca po vozovke. V danom prípade podľa znalca vodičovi motocykla nebola vytvorená zo strany
motorového vozidla Škoda Octavia náhla prekážka, nakoľko vodič motocykla pri správnej technike jazdy

mohol zastaviť do vychádzania motorového vozidla Škoda Octavia nekolíznym polovičným brzdením.
Podľa znalca sa vodič motocykla Yamaha pohyboval po miestnej komunikácii v Hanušovciach nad
Topľou v smere od OC COOP Jednota ku lekárni rýchlosťou 45,88 km/h a v čase, keď sa nachádzal pred
vchodom do reštaurácie, teda 44 metrov za motorovým vozidlom Škoda Octavia. Vtedy toto motorové
vozidlo vychádzalo na vozovku od pravej krajnice. Znalec v tomto prípade poukazoval na porušenie

povinnosti vodiča nepredchádzať v križovatke vľavo. Vodič motocykla následne pri zaraďovaní sa
pred predbiehané vozidlo Škoda Octavia začal reagovať na pohyb chodca brzdením, kde sa dostal
motocykel do šmyku, došlo k pádu motocykla na pravú stranu a pri šmýkaní padnutého motocykla došlo
k zraneniu chodca. Podľa záverov tohto znaleckého posudku, ak by vodič motocykla Yamaha reagoval
na výjazd motorového vozidla Škoda Octavia znížením rýchlosti, zastavil by pred miestom vychádzania

motorového vozidla Škoda Octavia nekolíznym polovičným brzdením.

Zároveň bol v prípravnom konaní zo strany obžalovaného predložený znalecký posudok vypracovaný
znalcom K.. R. C., znalcom z Odboru Doprava cestná, ktorý ako technickú príčinu dopravnej nehody
vyhodnotil nesprávne konanie chodca, ktorý prechádzal cez vozovku v mieste, kde nebol priechod pre

chodcov a zároveň nesprávne konanie vodičky vozidla Škoda Octavia, ktorá vykonala vjazd na cestu
z radu parkujúcich vozidiel takým spôsobom, že ohrozila motocyklistu a následne viedla vozidlo takým
koridorom, že motocyklistu donútila jazdiť cez kaluž vody, čo spôsobilo stratu stability motocyklistu a
viedlo k zachyteniu chodca motocyklom. Znalec ponechal na právne posúdenie, či jazda motocyklistu
po Budovateľskej ulici vzhľadom na množstvo parkujúcich vozidiel a chodca vedľa vozidla, od ktorého

následneodchádzalrýchlosťou46km/hboloprimeranésituácii. Vprípade,akbyjazdilnižšourýchlosťou
a reagoval by znížením rýchlosti, tak aby nepredchádzal, potom by aj jazda motocyklistu sa podieľala na
vytvorení kolíznej situácie. Ak by teda jazdil nižšou rýchlosťou, potom by mohol motocyklista nenáhlym
brzdením znížiť rýchlosť tak, aby zostal za vozidlom Škoda Octavia v bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti.
Podľa znalca motocyklista uskutočnil vjazd na Budovateľskú ulicu rýchlosťou 46 km/h, čo je rýchlosť o 4

km/h nižšia ako je maximálna dovolená rýchlosť v úseku. Motocyklista na vchádzanie vozidla Octavia
do jeho jazdnej dráhy reagoval v čase 5,4 sekundy pred zrážkou a bol vo vzdialenosti 29 metrov za
vozidlom Octavia. Na prechádzanie chodca cez vozovku brzdením motocykla reagoval motocyklista 2,5
sekundy pred zrážkou. Z tohto možno konštatovať, že bola reakcia motocyklistu včasná. Motocyklista
vykonával predchádzanie vozidla Octavia v mieste, kde je parkovisko a výjazd z parkoviska a v tomto

mieste sa podľa vyjadrenia mesta nenachádza napojenie inej cesty, čiže nevykonával predchádzanie
v mieste, kde je križovatka. Ak by motocyklista jazdil rýchlosťou do 42 km/h, alebo ak by na situáciu
reagoval 0,3 sekundy skôr, čo však v tom čase ešte nemusel rozpoznať, tak by dokázal zrážke
zabrániť. Chodec mohol podľa znalca zabrániť nehode tak, že by prechádzal cez vozovku kolmo vyššou
rýchlosťou, alebo ak by nechal najprv prejsť vozidla. Vodička vozidla Octavia, ak by vyčkala s rozjazdom

a nechala prejsť motocyklistu, tak je reálny predpoklad, že k nehode by nedošlo.

Vzhľadom na podané dva znalecké posudky z odboru Doprava cestná. boli vykonané aj výsluchy týchto
znalcov na hlavnom pojednávaní, pričom každý zo znalcov zotrval na svojom stanovisku, a teda znalec
Ing. Kováč zotrval na stanovisku, že zabrániť zrážke mohol motocyklista, ak by spomalil a prípadne by

aj zastavil nekolíznym brzdením. Motocyklista mohol zabrániť zrážke tak, že zo skutočnej rýchlosti v
čase 2,4 sekundy pred zrážkou mohol zastaviť vo vzdialenosti 27 metrov od miesta zrážky nekolíznym
polovičným brzdením, nakoľko v tom čase už mal dobrý výhľad na chodca, ktorý sa pohyboval pred
ním vo vzdialenosti 27 metrov. Znalec pri svojom výsluchu taktiež zotrval na stanovisku, že vodičkamotorového vozidla Škoda Octavia nedonútila motocyklistu k náhlej zmene rýchlosti, resp. smeru
jazdy. Zároveň ani chodec svojim vstupom do vozovku nevytvoril pre motocyklistu náhlu prekážku.
Chodec však mohol dopravnej nehode zabrániť tým, ak by lepšie sledoval dopravnú situáciu po jeho

ľavej strane, alebo by zastavil pred vstupom do jazdnej dráhy šmýkajúceho sa motocykla. K T. K..
C. G., Ž. K.. C. podľa jeho názoru nesprávne stanovil technickú príčinu dopravnej nehody, nakoľko v
danom prípade technickú príčinu dopravnej nehody musíme jednoznačne stanovovať v nadväznosti na
možnosť zabránenia nehody zo strany motocyklistu. Podľa výpočtov znalca by motocyklista zastavil
pri nenáhlom brzdení na vzdialenosť 25 metrov, pri nekolíznom brzdnom spomalení 5 m/s. Znalec

mal za to, že vzdialenosť 37 metrov za vozidlom Octavia, ako aj vzdialenosť 3 metre je bezpečnou
pozdĺžnou vzdialenosťou pri takýchto nízkych rýchlostiach, a práve preto trval na tom, že vodička
motorového vozidla nedonútila týmto svojim výjazdom motocyklistu ku náhlej zmene rýchlosti a smere
jazdy, motocyklista teda správnou technikou jazdy a správnou reakciou na výjazd motorového vozidla
mohol bezpečne zastaviť za motorovým vozidlom Škoda Octavia, a ak by tak urobil, nedošlo k zrážke
s chodcom. Podľa znalca predmetný motocykel je typu Enduro a je stavaný hlavne na jazdu v teréne.

Pri prejazde kalužou vody by nedošlo k strate stability vozidla. Zároveň ak by ale vodič motocykla
nepredbiehal motorové vozidlo, ale polovičným brzdením alebo bezpečným brzdením sa za neho
zaradil, nemusel by jazdiť po vodnej kaluži.

Pri svojom výsluchu znalec K.. V. taktiež uviedol, že v dôsledku vjazdu motorového vozidla vodič

motocykla musel meniť smer alebo rýchlosť jazdy. V danom prípade bola príčina šmyku motocykla v
neprávnej technike jazdy, nakoľko motocyklista podľa jeho výpovede brzdil iba prednou brzdou a položil
motocykel na zem. Podľa znalca pri takýchto nízkych rýchlostiach bola možnosť vyhnúť sa chodcovi
aj po pravej strane, nakoľko tam bol priestor, ale správna technika jazdy by bola, ak by motocyklista
ak zbadal chodca na vozovke, tak by spomalil a zastavil. Motocyklista sa zrejme pri prejazde vodnou

kalužou zľakol a položil ho na vozovku, kde bol potom neovládateľný. Znalec taktiež tvrdil, že reakcia
vodičky motorového vozidla na motocykel bola správna, ak zastala, keďže tento už bol v jej tesnej
blízkosti po ľavej strane a aj týmto zastavením dala motocyklistovi priestor na jej predbehnutie. Ak by
vodička nezastala s najväčšou pravdepodobnosťou by došlo k zrážke v jej ľavej časti s motocyklom,
alebo k zrážke motocykla s inými účastníkmi cestnej premávky, ktorí boli v tom čase na chodníku.

Ak by vodička teda nezastala, tak by predchádzal motocyklista vodičku až v mieste, kde stojí ďalšie
motorové vozidlo a tam už by priestor na predchádzanie nemal, pretože tam by už bol iný chodec. Ak by
motocyklista reagoval na motorové vozidlo škoda Octavia znížením rýchlosti a zaradil sa za motorové
vozidlo, čo mohol vykonať nekolíznym brzdením, nemusela by vodička motorového vozidla zastavovať
vozidlo, ale pokračovali by za sebou bezpečne ďalej. Skutočnosť, či v danom mieste išlo o križovatku,

ponechal znalec na otázku právneho posúdenia, nakoľko na uvedenej komunikácii sú dve odbočky z
pohľadu motocyklistu najprv doprava, potom naľavo, pričom podľa zákona o premávke na pozemných
komunikáciách je križovatkou miesto, kde sa cesty spájajú alebo pretínajú, a preto to on považoval za
križovatku. Motocyklista začal predchádzať motorové vozidlo za prvou odbočkou vpravo a pred druhou
odbočkou vľavo a predchádzanie dokončil pred jednosmernou cestou.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec K.. C. uviedol, že K.. V. ohrozením rozumie, keď je nútený
vodič brzdiť s maximálnym spomalením. To je síce pravda, ale ohrozenie je už od okamihu, keď je
vodič nútený brzdiť so spomalením väčším ako je jedna polovica maximálnej hodnoty. Znalec uviedol,
že tú vznikol rozpor medzi nimi, nakoľko znalec V. použil vyššiu hodnotu spomalenia pre motocykel,

čo viedlo k tomu, že zastaví na kratšej vzdialenosti. Pre daný motocykel je však publikovaná hodnota
maximálneho spomalenia 5,4 m/sŻ2 , a teda polovičná hodnota je 2,7. Pri takomto spomalení by potom
vodič motocykla vyrovnal rýchlosť s rýchlosťou motorového vozidla Škoda Octavia v postavení 3 metre
za vozidlom, čo už nie je bezpečná pozdĺžna vzdialenosť. Bezpečná pozdĺžna vzdialenosť je minimálne
v hodnote dráhy, ktorú vodič prejde počas reakčného času. Pri rýchlosti 20 km/h je to niečo viac ako 4m.

Podľa znalca K.. C., nešlo o predchádzanie v križovatke, nakoľko tam nie je napojenie cesty. Rozpor so
znaleckým posudkom K.. V. vidí znalec aj v záverečnom vyhodnotení, nakoľko K.. V. konštatuje, len akú
malmožnosťzabrániťchodecdopravnejnehode,alenepremietlosatomuuždopríčinynehody. Akbyto
komplexne vyhodnotil, tak mal zahrnúť do technickej príčiny aj správanie chodca. Z výpovede znalca K..
C.vyplýva,žeznalecnenašieltakétechnicképrvkyvjazdemotocyklistu,priktorombymoholakotechnik

povedať, že boli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky. Znalec poukazoval na
premiestneniesavýraznepriečnevľavovodičkouvozidlaŠkodaOctavia,čímbolmotocyklistavytlačený,
kde sa následne dostal na okraj kaluže, kde bol mokrý povrch, tým výrazne nižší súčiniteľ trenia, čo malo
podiel na tom, že motocyklista nezvládol tento manéver. Typ motocykla podľa znalca C. má podstatnémenší vplyv na správanie motocykla na suchom alebo na mokrom povrchu ako súčiniteľ trenia. Zároveň
sa znalec vyjadril aj k tomu, že ak by motocyklista brzdil aj obidvoma brzdami, nestihol by zastaviť pred
kalužou a tiež by to viedlo k pádu. Reakcia motocyklistu bola 5,4 sekundy pred zrážkou a brzdiť začal

2,5 sekundy pred zrážkou s chodcom. Podľa znalca mohol vodič motocykla chodca vidieť v čase, keď
ešte stál pri aute na pravej strane cesty pri vodičových dverách. Reagovať naňho začal 2,5 sekundy
pred miestom zrážky a 27,5 metra pred miestom zrážky. Ak by začal brzdiť v tomto čase, tak by už
zrážke nezabránil.

K.. V. k znaleckému posudku a k výsluchu znalca K.. C. uviedol, že použili zo znalcom Rabčanom iné
brzdné spomalenie. Na mieste nehodového deja neboli zanechané žiadne brzdné stopy ale iba rycie
stopy po šmýkaní sa motocykla. Ak sa teda vyjadrovali o brzdení motocykla, tak sa teda vyjadrovali
o jeho šmýkaní, čo tiež signalizuje, že technika jazdy motocyklistu nebola správna. Podľa znalca,
chodec svojim pohybom nedonútil motocyklistu, ani vodičku vozidla Octavia k náhlej zmene smeru a
rýchlosti jazdy. Nesprávne prvky v spôsobe pohybu chodca po komunikácií nie sú prvkami nehodového

deja, alebo technickej príčiny dopravnej nehody, nakoľko nevyvolali kolíznu situáciu ani neznemožnili jej
zabrániť, preto ako technickú príčinu to neuviedol.

Z dôvodu potreby vykonania znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, bol do konania pribratý
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za účelom podania znaleckého posudku. Z

predloženého znaleckého posudku Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplýva,
že motocyklista pri odbočovaní na ulicu Budovateľskú sa po určitú dobu pohyboval pre vodičku Škoda
Octavia v spätnom zrkadle v oblasti zakrytého výhľadu tvoreného odparkovanými vozidlami. Takto sa
nachádzal aj v čase 0,8 sekundy pred okamihom rozjazdu vodičky a vodička tak mala v spätnom
zrkadle rozhľad na vzdialenosť 55 metrov za vozidlom. V okamihu 0,8 sekundy pred začiatkom

rozjazdu ešte nemohla v spätnom zrkadle rozpoznať motocyklistu. V okamihu rozjazdu vodičky Škoda
Octavia sa motocyklista nachádzal vo vzdialenosti 39,5 metra za vozidlom škoda a jazdil rýchlosťou
cca 47 km/h. Vodič motocykla pritom mohol rozpoznať skutočnosť, že vodička uskutočňuje s vozidlom
rozjazd od pravého okraja vozovky najskôr v okamihu 5,4 sekundy pred okamihom zrážky. V tomto
okamihu už pri jeho skutočnej rýchlosti nemal možnosť bezpečným spomalením znížiť rýchlosť jazdy za

vozidlomškoda. VdôsledkurozjazduŠkodaOctaviamuselvodičmotocyklavykonaťmanéverpriečneho
premiestnenia vľavo a ostal mu koridor pohybu široký cca 2,3 metra s tým, že musel uskutočniť vjazd do
kaluže. Pre túto nesprávnu, z technického hľadiska, techniku jazdy vodiča motocykla, vodička vozidla
Škoda Octavia vytvorila kolíznu situáciu. Techniku jazdy vodičky vozidla Škoda Octavia však možno
považovať za správnu, lebo ak by sa pohyboval rýchlosťou primeranou pre danú dopravnú situáciu už v

oblasti, keď vychádzal zo zakrytého výhľadu, tak ho vodička z technického hľadiska neohrozila. Techniku
jazdy vodičky Škoda Octavia je potrebné považovať za nesprávnu vo vzťahu ku skutočnej nesprávnej
technike jazdy motocyklistu. Ak by motocyklista jazdil rýchlosťou primeranou, a to už v okamihu kedy
vychádzal z oblasti zakrytého výhľadu pre vodičku vozidla Škoda Octavia, mal by motocyklista možnosť
bezpečne spomaliť motocykel za vozidlom Škodca Octavia. Preto teda vodička vozidla Škoda Octavia

uskutočnila vo vzťahu ku správnej technike jazdy vodiča motocykla rozjazd bez vzniku kolíznej situácie.
Pokiaľ ide o správanie chodca, tento začal vykonávať svoj pohyb od stojacieho vozidla VW Passat v
čase 4,6 sekundy pre okamihom zrážky a pohyboval sa rýchlosťou 3,9 km/h v šikmom smere, čo je
možné označiť za nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany chodca, nakoľko má tento v
zmysle pravidiel cestnej premávky prechádzať cez vozovku kolmo. V prípade, že by chodec prechádzal

cez vozovku kolmo, došlo by k minutiu motocykla a chodca, pričom motocykel by zastavil tesne za
miestom zrážky. Tým, že chodec prechádzal cez vozovku v šikmom smere, pohyboval sa v koridore
motocyklistu dlhší čas, v dôsledku čoho si znemožnil zabrániť zrážke. Taktiež dochádzalo k efektu,
kedy sa motocykel približoval ku chodcovi smerom od chrbta, a teda chodec nemal možnosť sledovať
situáciu zo smeru, odkiaľ sa pohyboval motocykel a upraviť tak svoj pohyb. Z výpočtu taktiež vyplynulo,

že chodec uskutočnil pohyb po vozovke bez nebezpečenstva motocyklistovi za predpokladu, že by
vozidloškodanezačalouskutočňovaťrozjazd,tedaakbymotocyklistajazdilpopriamejtrajektórii.Taktiež
chodec uskutočnil svoj pohyb vo vzťahu k vozidlu škoda bez nebezpečenstva, a to za predpokladu,
že by po vozovke nejazdil motocyklista. Chodec však neuskutočnil pohyb bez nebezpečenstva vo
vzťahu k situácii, kedy bol pohyb motocyklistu ovplyvnený rozjazdom a pohybom Škody Octavia, teda

vo vzťahu ku konkrétnej situácii v cestnej premávke. Pohyb chodca možno hodnotiť ako technicky
nesprávny, nakoľko jednak vyvolal kolíznu situáciu a svojim šikmým pohybom si znemožnil zabrániť
dopravnej nehode. Pokiaľ ide o reakciu vodiča motocykla na chodca mohlo by sa javiť, že táto bola
oneskorená, avšak vzhľadom na okolnosti dopravnej nehody je možné hodnotiť okamih počiatku reakcievodiča motocykla na pohyb chodca ako okamih včasnej reakcie vodiča motocykla. Technika jazdy
motocykla bola správna z hľadiska včasnosti reakcie na rozjazd a priečne premiestnenie vozidla škoda
Octavia, opodstatnenosti vykonávania vyhýbacieho manévru vľavo a predchádzania vozidla Škoda,

včasnosti reakcie na chodca a opodstatnenosti brzdenia po rozpoznaní pohybu chodca aj napriek tomu,
že dané brzdenie viedlo k pádu motocykla. Techniku jazdy vodiča motocykla však nepovažuje znalec za
správnu z hľadiska technickej primeranosti jeho rýchlosti ku konkrétnym podmienkam cestnej premávky
v danom úseku. V tomto smere znalecký posudok poukazuje na videozáznam, ktorý zachytáva priebeh
nehodového deja, na ktorom je zachytených celkovo 7 chodcov, pričom z videozáznamu ďalej vyplýva,

že motocyklista uskutočňoval vjazd na ulicu popri troch vozidlách, ktoré sa pohybovali opačným smerom
ako motocyklista a zároveň vodič motocykla uskutočňoval jazdu pomedzi vozidlo, ktoré stálo v smere
jeho jazdy vľavo a vozidlom, ktoré stálo v smere jeho jazdy vpravo. Mal tak zúžený koridor a obmedzené
rozhľadové pomery. Aby motocyklista zastavil na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, teda 24 metrov,
musísapohybovaťrýchlosťounižšouakorýchlosťcca40km/h.akbyjazdilrýchlosťounižšouako40km/
h a na chodca by reagoval takým brzdným spomalením, pri ktorom je predpoklad, že by nedošlo k strate

stability, potom by z rýchlosti 40 km/h, potom by došlo k minutiu motocykla a chodca. Podľa znaleckého
posudku bola technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody súčinnosť nesprávneho pohybu chodca
cez vozovku a nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla. V dôsledku jazdy motocykla rýchlosťou 47
km/hdochádzaloknarastaniumierykolíznejsituácie,ktorábolavytvorenápohybomchodcapovozovke.
Ohrozenie vodiča motocykla bola teda významne podmienené práve jeho nesprávnou technikou jazdy,

nakoľko podľa predloženého znaleckého posudku, spracovatelia posudku nepovažujú rozjazd vozidla
Škoda Octavia za prvok nehodového deja, ktorý by bolo možné opodstatnene považovať za prvok
technickej príčiny dopravnej nehody.

Pri výsluchu znalca doc. K.. T. V., T.., ktorý bol oprávnený podať k znaleckému posudku Ústavu súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyjadrenie, uviedol, že z hľadiska analýzy nehodového deja,
okamih začiatku aktivácie ľavého ukazovateľa zmenu smeru jazdy nepovažujú za faktor, ktorý má vplyv
na vyhodnotenie technickej príčiny dopravnej nehody. Z videozáznamu je možné vyhodnotiť rýchlosť
motocyklistu s presnosťou na plus, mínus 1 km/h a so vzrastajúcou vzdialenosťou od miesta zrážky
táto presnosť klesá až na plus, mínus 5 km/h. Ku priečnemu premiestneniu vodičky motorového

vozidla Škoda Octavia znalec uviedol, že táto vyhodnotila situáciu obvyklým spôsobom, nakoľko v
čase 0,8 sekundy pred začiatkom rozjazdu ešte nemohla vedieť o prichádzajúcom motocykli. Na
určenie primeranosti rýchlosti podľa znalca má vplyv, či sa chodec nachádza na vozovke, alebo na
chodníku, pričom v znaleckom posudku hodnotili otázku primeranosti vo vzťahu k bezpečnému odstupu
od stojacích vozidiel a od osoby poškodeného. Pokiaľ ide o skutočnosť, ktorý z účastníkov mal väčší

časový úsek na zabránenie vzniku nehody, tak mal podľa znalca dlhší časový úsek vodič motocykla,
pretože si zvolil svoju techniku jazdy už v okamihu míňania sa so stojacími vozidlami a už v tomto
okamihu bola nesprávna a zhoršovala podmienky pre ostatných účastníkov. Pri obvyklom vyhodnotení
situácie zo strany vodičky vozidla Škoda táto nemusela mať informáciu o prichádzajúcom motocykli a
to práve v dôsledku nesprávnej techniky jazdy. Mal pritom 6,8 sekundy čas na to od okamihu míňania

sa so stojacími vozidla až po okamih kedy sa približoval ku chodcovi, kedy mohol upraviť svoju techniku
jazdy,takabysastalaprimeranou. Vodičkenato,abyrozpoznalaprichádzajúcehomotocyklu,jejostával
čas len 0,8 sekundy pred začiatkom jej rozjazdu. Pri obvyklom vyhodnotení situácie, tak nemusela
rozpoznať prichádzajúci motocykel, a to aj za situácie, ak by neskontrolovala situáciu v spätnom zrkadle
ale aj ak by robila všetko správne, tak motocyklistu nemusela vidieť. Znalec taktiež uviedol, že ak

by všetky podmienky nehodového deja boli rovnaké iba chodec by prechádzal kolmo, tak by došlo k
minutia chodca a motocykla, čo znamená, že nesprávny pohyb chodca bol ten prvok nehodového deja,
v dôsledku ktorého si chodec znemožnil zabrániť zrážke.

Ohľadne príčiny smrti poškodeného R. U. bol vypracovaný znalecký posudok znalcami Y.. Y. V. E. Y.. H.

V., z odboru Zdravotníctvo a farmácie, Odvetvie súdne lekárstvo, ktorí ako bezprostrednú príčinu smrti
uviedli pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej spodiny. Pri pitve bolo
zistené, že poškodený utrpel kožné odreniny, krvné podliatiny, krvné podliatiny v oblasti horných, dolných
končatín a trupu, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných, pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným
krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, ktoré boli spôsobené tupými predmetmi o užšej

a širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti zozadu a viac zľava strednou až veľkou
silou až prudkosťou a mohlo sa tak stať pri zrazení zozadu po vozovke sa šmýkajúcim spadnutým
neovládaným motocyklom s jeho následným pádom na zem. Všetky poranenia zistené pri pitve vznikli
v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Poškodený R. U. zomrel na vyššieuvedené zranenia, ako aj na priame poúrazové komplikácie. Zo súdno - lekárskeho hľadiska išlo o
násilné úmrtie, pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním. Predmetný znalecký posudok bol
postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítaný na

hlavnom pojednávaní.

Podľa lekárskej správy zo dňa 31.10.2016 utrpel poškodený R. U. krvácanie do mozgu vpravo,
zlomeninu lebečnej bázy vľavo, opuch mozgu vpravo, ranu nad uchom vľavo a pomliaždenie hrudníka
vľavo a bol prevezený leteckou RLP z miesta nehody kde bol zrazený motocyklom.

Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí zo dňa 21.11.2016 vyplýva, že záverečnou
diagnózou bola uvedená ako príčina smrti pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri
zlomenine lebečnej spodiny.

Toxikologickým vyšetrením u poškodeného R. U. bola zistená koncentrácia etylalkoholu 0.0 g/kg, t.j.

0.00 promile.

Zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody zo dňa 31.10.2016 vyplýva, že nehoda
bola na miestnej komunikácii pri objekte lekárne Afrodita. Predmetná komunikácia bola jednopruhová
a účastníkmi boli R. U. E. Y. H.. Z predloženej fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody

zo dňa 31.10.2016 vyplývajú jednak zadokumentované stopy a miesto dopravnej nehody, ale aj
fotodokumentácia zobrazujúca doklad - technický preukaz motocykla. Z tohto preukazu vyplýva, že
išlo o motocykel P. H. s výkonom 9.30 kW.

Na mieste bola vykonaná aj previerka výpovede, ktorá bola spísaná do zápisnice zo dňa 01.02.2018,

pričom z tejto vyplýva, že obvinený Y. H. pri tejto previerke vystupoval v procesnom postavení svedka
a vyjadroval sa a ukazoval na miesto kde stál s motocyklom, ako aj kedy prvýkrát zbadal chodca.

Z rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 09.11.2016 vyplýva, že obžalovanému Y. H. bol
dňa 31.10.2016 zadržaný vodičský preukaz.

Na hlavnom pojednávaní bol prehratý videozáznam z kamery mestského kamerového systému mesta
HanušovcenadTopľou,ktorýbolvydanýdobrovoľne,atoprimátorommesta,akotovyplývazozápisnice
o vydaní veci. Predmetný kamerový záznam bol postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku prehratý
na hlavnom pojednávaní a zachytáva priebeh dopravnej nehody od vjazdu motocyklistu na ulicu, kde

došlo k dopravnej nehode až po zrazenie chodca.

Podľa dychovej skúšky zo dňa 31.10.2016 v čase o 14.43 hod. obžalovaný Y. H. nemal nameraný
alkohol v dychu.

Podľa Evidenčnej karty vodiča obžalovaného, mal obžalovaný udelené vodičské oprávnenie skupiny
B1, B, AM dňa 14.06.2016. V Evidenčnej karte nemá evidované blokové pokuty ani priestupky, len
zadržanie vodičského preukazu dňa 31.10.2016, teda v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.

Zo správy Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou zo dňa 11.05.2022 súd zistil, že motocykel

nebol evidovaný v evidencii vozidiel.

Podľa lustrácie z GP voči obžalovanému je vedené len konanie v predmetnej trestnej veci. V odpise z
registra trestov ani v evidencii priestupkov a správnych deliktov nemá obžalovaný záznam.

Z lustrácie zo sociálnej poisťovne vyplýva, že bol v období od 11.01.2022 do 01.03.2022 evidovaný
ako zamestnanec a ako SZČO od 01.02.2021 doposiaľ.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke účinného v čase dopravenej nehody,
vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke účinného v čase dopravenej nehody, vodič
je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú
má rozhľad.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke účinného v čase dopravenej nehody, mimo
priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez
vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich
vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.

Podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, závažnejším spôsobom konania.

Podľa § § 138 písm. h) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia
alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Vo všeobecnom ponímaní sa prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť a čin spácha
závažnejším spôsobom konania, teda porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho
zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Pre naplnenie predmetnej
skutkovej podstaty postačuje zavinenie z nedbanlivosti, pričom toto nevylučuje aj spoluzavinenie iných
osôb, vrátane poškodeného.

Rozhodujúcim je, či páchateľ vedel alebo vedieť mal a mohol v súlade s ustanovením § 16 písm. a),
písm. b) Trestného zákona, že porušením niektorého predpisu bude konať za takých okolností, že tým
môže spôsobiť následok uvedený v osobitnej časti Trestného zákona.

Z hľadiska zavinenia z nedbanlivosti to potom znamená, že okrem miery povinnej opatrnosti vyplývajúcej
z pravidiel cestnej premávky existuje aj subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú
je vodič schopný v konkrétnom prípade vynaložiť. O zavinenie z nedbanlivosti môže ísť iba vtedy, pokiaľ
povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom
sú dané súčasne. Pre rozhodovanie o vine za prečin usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona je

podstatné, či k usmrteniu došlo v súvislosti s dopravnou nehodou a zároveň porušenie povinnosti vodiča
vyplývajúcezdopravnýchpredpisovbolovpríčinnejsúvislostisdopravnounehodou.Prinedbanlivostnej
forme zavinenia, pokiaľ ide o nevedomú nedbanlivosť je smerodajné, či páchateľ aspoň mal a mohol si
predstaviť, že sa takto príčinná súvislosť môže rozvinúť.

Pokiaľ ide o porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 138 písm. h) Trestného zákona, je potrebné
vyhodnotiť množstvo povinností vodiča, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
a ktoré majú vzťah k ochrane zdravia ľudí a nie je možné automaticky za porušenie dôležitej povinnosti
považovať porušenie akejkoľvek povinnosti. O porušenie dôležitej povinnosti ide v takom prípade, ak
porušenie povinnosti má za následok zvýšenie nebezpečenstva vo vzťahu k ľudskému zdraviu, čo v

prípade trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona predstavuje až
nebezpečenstvo spôsobenia smrti.

Porušenie dôležitej povinnosti pri premávke na cestách je najmä také porušenie povinností vodiča
motorového vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a hmotnosť motorových vozidiel môže mať za

následok vážnu dopravnú nehodu a ktoré podľa všeobecnej skúsenosti taký následok skutočne často
máva (porovnaj R 33/1972).

V predmetnej veci boli kľúčové tri prvky nehodového deja. Vodič motocykla, vodička motorového vozidla
škoda Octávia Y. L. a nebohý chodec R. U.. Pri vyhodnocovaní jednotlivých prvkov nehodového deja

súd pritom vychádzal jednak z výpovedí obžalovaného z prípravného konania, svedkov, zo znaleckých
posudkov a z kamerového záznamu z miesta dopravnej nehody, ale aj z ďalších listinných dôkazov.Vo veci boli vypracované 2 znalecké posudky znalcami z odboru dopravy. Znalec K.. V. vypracoval
znalecký posudok po jeho pribratí do konania ako znalca. Vo svojom znaleckom posudku znalec
vyhodnotilakotechnickúpríčinudopravnejnehodynesprávnutechnikujazdymotocyklistu,nakoľkotento

nesprávne reagoval na výjazd motorového vozidla škoda Octavia a nesprávna reakcia na pohyb chodca
na vozovke.

Pokiaľ ide o určenie rýchlosti, ktorou sa obžalovaný v čase zaregistrovania chodca pohyboval, tu je
potrebné uviesť, že jednotlivé znalecké posudky sa v tomto údaji minimálne rozchádzajú. Znalec K.. V.

určilrýchlosťmotocyklistuvčasepredchádzaniamotorovéhovozidlaškodaOctavia45,88km/h,zároveň
určil, že motocyklista začal brzdil v čase 1,56 sekundy pred zrážkou.

Podľa znalca K.. C.Č. bola rýchlosť motocykla 46 km/h a brzdiť začal v čase 2,5 sekundy pred zrážkou.
Znalec v tomto „súkromnom znaleckom posudku“ za nesprávnu technickú príčinu dopravnej nehody
určil nesprávne konanie chodca, ktorý pri prejazde v mieste, kde nie je prechod pre chodcov nesledoval

situáciu a nesprávne konanie vodička vozidla Škoda Octavia, ktorá ohrozila motocyklistu, nakoľko
vykonala vjazd na cestu a viedla vozidlo takým koridorom, že donútila motocyklistu jazdiť cez kaluž vody
čo spôsobilo stratu stability motocyklistu a zachytenie chodca motocyklom.

Ani po výsluchu znalcov na hlavnom pojednávaní neboli odstránené pochybnosti ohľadne úplnosti

posudkov, keďže obaja znalci zotrvali na svojich posudkoch a na technických príčinách dopravnej
nehody, preto súd pristúpil k pribratiu znaleckého ústavu z odboru cestnej dopravy.

V nadväznosti na oba znalecké posudky je potrebné uviesť, že súd pri vyhodnotení technickej
príčiny dopravnej nehody vychádzal z „kontrolného“ znaleckého posudku podaného Ústavom súdneho

inžinierstva Technickej univerzity v Žiline. Tu je potrebné ešte uviesť, že aj v prípade už spomenutých
znaleckých posudkov, či už do konania pribratého znalca alebo súkromného znaleckého posudku, ide vo
všetkýchtrochznaleckýchposudkochohodnoteniepribližnej„cca“rýchlosti.Sodkazomnavkontrolnom
znaleckom uvedenú možnú odchýlku v závislosti od vzdialenosti od miesta kamery, súd sa stotožnil
s vyhodnotením rýchlosti a času, kedy obžalovaný začal brzdiť s údajmi uvedenými v kontrolnom

znaleckom posudku, a to aj s poukazom na uvedené chyby, ktoré znalecký ústav v jednotlivých
znaleckých posudkoch oboch znalcov vyhodnotil. Pri rozhodovaní ohľadne technickej príčiny dopravnej
nehody tak prihliadal na kontrolný znalecký posudok a na výpoveď znalca, ktorý bol oprávnený podať
vyjadrenie k tomuto posudku, H.. V..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať, preto bola zápisnica o jeho
výsluchu z prípravného konania prečítaná. Aj keď obžalovaný tvrdí, že mu je ľúto toho, čo sa stalo, tak
si obžalovaný vinu nepripúšťa a opakovane vo svojich výpovediach sa snaží zodpovednosť za dopravnú
nehodu preniesť na svedkyňu Y. L., keďže mu podľa jeho názoru mala vytvoriť náhlu prekážku. Súd
má za to, že obžalovaný mohol predvídať zvýšený počet chodcov, ako aj vozidiel v mieste, kde došlo

k dopravnej nehode, nakoľko podľa jeho výpovede sám uvádzal, že prechádzal okolo obchodu, okolo
brány školy, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že má trvalé bydlisko v danom meste. Zároveň aj keby
pred vjazdom na túto cestu predmetnú ulicu nepoznal, súd sa priklonil k názoru znalca doc. Kohúta, že
obžalovaný mal aj po vjazde na ulicu, pri prejazde okolo stojacich vozidiel až po okamih priblíženia k
chodcovi možnosť svoju rýchlosť upraviť a tento časový úsek na strane obžalovaného bol podľa znalca

6,8 sekundy. Tvrdenie obžalovaného o vytvorení náhlej prekážky svedkyňou SG. sa podľa názoru súdu
nepotvrdili, čomu sa súd bude ďalej venovať.

Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedkyne Y. L., je potrebné poukázať aj na výpoveď znalca H..
V. a kontrolný znalecký posudok, keďže súd prečítal len výpoveď svedkyne zo dňa 5.4.2017, mohol

súd vychádzať len z vyjadrenia svedkyne, že zapla smerovku a vybočila autom doľava. Takýto jej
postup by nebol správny, avšak súd dospel k záveru aj spoukazom na výpoveď znalca, že svedkyňa
nemusela vodiča motocykla vidieť pre rozjazdom, a aby rozpoznala prichádzajúci motocykel ostával
jej len čas 0,8 sekundy pred rozjazdom. Ak by sa teda aj svedkyňa nepozrela do spätného zrkadla,
zapnutím smerového svetla dala signál o zmene spôsobu jazdy, a keďže mohla vodiča motocykla vidieť

až 0,8 sekundy pred zrážkou, preto skutočnosť, či svedkyňa by sa pozrela do spätného zrkadla alebo
nepozrela, v prípade predmetnej dopravnej nehody, nebolo prvkom nehodového deja, ktorý by mal
význam pre posúdenie otázky zodpovednosti za danú dopravnú nehodu.Svedkyňa A. Y. videla ako motorkár spadol a akoby podsekol motocykel nohy poškodenému, nevidela
však, prečo obžalovaný spadol. Z jej výpovede však vyplýva, že motocykel narazil do nebohého Juraja
Vozára do jeho nôh, teda do jeho dolnej časti tela a v spojení so znaleckým posudkom z odboru

zdravotníctvo, ale aj z prehratého videozáznamu tak mal súd za preukázané, že došlo k zrazeniu
poškodeného a jeho narazeniu v dolnej časti jeho tela a následne jeho pádu na hlavu. Ani svedkyňa E.
Č.Á., sestra nebohého R. U. nevidela priebeh nehody, nakoľko bola v tom čase v lekárni. Z jej výpovede
však možno ustáliť čas, kedy došlo k dopravenej nehode, nakoľko svedkyňa jednoznačne podľa dokladu
o zaplatení v lekárni uviedla, že to bolo v čase o 14.06, hod.

Súd z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Oproti popisu skutku
v obžalobe súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania upravil popis skutku ohľadne
včasnosti reakcie motocyklistu na chodca R. U., nakoľko táto skutočnosť vyplynula zo znaleckého

posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Zároveň súd do popisu skutku doplnil
porušenie povinnosti, ktorú obžalovaný porušil, ak neprispôsobil rýchlosť jazdy konkrétnym okolnostiam
aj s označením ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.Z o cestnej premávke. Vzhľadom na hodnotenia
dokazovania súd mal za to, že aj konanie poškodeného R. U. sa pričinili ku vzniku kolíznej situácie,
keď prechádzal po vozovke v šikmom smere, preto aj táto okolnosť bola doplnená do popisu skutku.

Všetky tieto opravy a doplnenia popisu skutku však nič nezmenili na totožnosti skutku, nakoľko zostala
zachovaná totožnosť konania obžalovaného a následku, ktorý bol tým spôsobený.

V danom prípade súd posudzoval správania každého z troch zainteresovaných účastníkov dopravnej
nehody a ich vplyv na priebeh a následok dopravnej nehody. S ohľadom na vypracovaný znalecký

posudok znaleckým ústavom, má súd za to, že vodič motocykla mal nesprávnu techniku jazdy už v čase,
keď odbočil a vchádzal na ulicu Budovateľskú, obžalovaný neprispôsobil rýchlosť jazdy konkrétnym
okolnostiam, ktoré vyplývajú jednak z okolnosti v súvislosti s vozidlami na ceste, ktoré boli jednak
zaparkované po pravej strane, ale aj vozidlám, ktoré stáli na ceste, a ktoré vychádzali z predmetnej
cesty, od vychádzajúceho auta od obchodného domu. V tomto smere súd dospel k záver, že už v tomto

momente bola technika jazdy obžalovaného nesprávna práve jeho neprimeranou rýchlosťou, nakoľko
mal podľa záverov znaleckého posudku v tomto čase rýchlosť od 35 do 45 km/h, pričom mal rozhľad na
24 metrov. Vzhľadom na neprimeranú rýchlosť už v tomto momente, nakoľko z videozáznamu vyplýva,
že dochádza ku klopeniu motocykla a vzhľadom na odstup, ktorý mal od vozidiel cca 0,8 metra, by mal
potom okolo vozidiel prechádzať len rýchlosťou cca 18 km/h.

Jazda obžalovaného v mieste, kde bolo množstvo zaparkovaných vozidiel po pravej strane v smere
jeho jazdy, ale aj skutočnosť, že sa na danej ulici nachádza obchodný dom, lekáreň, ako vyplýva aj z
fotodokumentácie, predajný stánok a zároveň sa v tento čas podľa videozáznamu nachádzalo na ulici
7 chodcov, vrátane poškodeného R. U., kde je aj z videozáznamu zrejmé, že išlo aj o starých ľudí s

ťažkopádnou chôdzou, je potom potrebné vyhodnocovať nielen povolenú rýchlosť v obci, ale hlavne
primeranú rýchlosť vodiča, nakoľko v zmysle § 16 ods.1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
je vodič povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy konkrétnej situácii, aby bol schopný zastaviť vozidlo na
vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Toto ustanovenie o povinnosti vodiča jazdiť primeranou rýchlosťou
má svojim charakterom prednosť pred ustanovením o najvyšších povolených rýchlostiach.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný po vjazde na ulicu Budovateľskú, vzhľadom na
výjazd motorového vozidla Škoda octavia z radu zaparkovaných vozidiel v pravo, reagoval vyhýbaním
sa vľavo a pri prejazde kalužou vody a spozorovaní chodca, opodstatnene začal brzdiť aj keď následne
z motocykla spadol. Šmýkajúci motocykel následne narazil do dolnej časti tela poškodeného R. U.,

ktorý spadol na zadnú časť hlavy, pričom utrpel závažné poranenie mozgu. Takýto mechanizmus
korešponduje aj s popisom zranení v zmysle znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, ktoré utrpel
poškodený R. U.. Je taktiež nepochybné, že na následky závažných zranení utrpených pri tejto nehode
následne zomrel. Ako dôsledok danej dopravnej nehody tak bola spôsobená smrť poškodeného R. U.,
pritom je zrejmé, že jeho smrť bola spôsobená v súvislosti s porušením povinností vodiča, ktoré mu

vyplývajú zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tak ako bolo uvedené, za porušenie dôležitej povinnosti nemožno považovať porušenie akéhokoľvek
ustanovenia o pravidlách cestnej premávky, ale len také porušenie takej povinnosti, ktorá podstatnezvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, napr. tým, že má za následok nebezpečenstvo
pre život a zdravie ľudí. Medzi porušením dôležitej povinnosti v tomto zmysle a následkom musí byť
preukázaná príčinná súvislosť ( R1/1966).

V konaní bolo preukázané, že poškodený Juraj Vozár bol najprv v oblasti dolnej časti tela narazený
šmýkajúcim motocyklom a následne padol na hlavu, pričom s ohľadom na názor súdu o tom, že
obžalovaný sa pohyboval v tomto mieste neprimeranou rýchlosťou ( cca 47 km/h), nakoľko ak by jazdil
rýchlosťou nižšou ako cca 40 km/h, tak by zastavil na vzdialenosť 24 m, na ktorú mal rozhľad. Medzi

jeho neprimeranou rýchlosťou, nakoľko pri tejto rýchlosti nezvládol obísť motorové vozidlo aj chodca
a spôsobeným následkom, teda spôsobenou až smrťou poškodeného Juraja Vozára po utrpených
zraneniach pri dopravnej nehode, je tak príčinná súvislosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
kontrolný znalecký posudok, v zmysle ktorého mal obžalovaný dostatok času po vjazde na ulicu svoju
rýchlosť upraviť na primeranú, čo neurobil.

K preukázaniu tejto príčinnej súvislosti je potrebné uviesť, že nedodržanie povinnosti vodiča jazdiť
primeranou rýchlosťou nižšou ako 40 km/h, a to už po vjazde na predmetnú ulicu. Ak by jazdil rýchlosťou
nižšou ako 40 km/h, potom by pri jeho brzdení, došlo k minutiu chodca a k nehode by nedošlo. Zároveň
súd podotýka, že možno len predpokladať, že obžalovaný vedel ovládať motocykel, nakoľko nebol
držiteľom príslušného vodičského oprávnenia. Táto okolnosť však nebola podstatná pre rozhodnutie o

vine obžalovaného. Aj keď tým, že viedol motocykel bez príslušného vodičského oprávnenia ( skupiny
A1 v zmysle § 5 ods. 3 písm. a) v spojení s § 76 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.Z.) a zároveň za
situácie, že motocykel nebol v evidencii vozidiel, a teda nebol ani príslušne kontrolovaný v rámci staníc
technickej kontroly, neboli tieto dve porušenia povinnosti vodiča tými podstatnými porušeniami dôležitej
povinnosti, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. S ohľadom na uvedené

potom obžalovaný zodpovedá aj za škodu, ktorá bola trestným činom spôsobená.

Súd ďalej vyhodnocoval aj správanie nebohého R. U.. Z kamerového záznamu, ale aj z výpovede
obžalovaného je jednoznačne preukázaný spôsob prejazdu Jurajom Vozárom cez vozovku. Jeho šikmý
prechod cez vozovku bol v rozpore s príkazom v ustanovením § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke. V ďalšom sa súd zaoberal, či toto jeho konanie malo vplyv na priebeh nehodového deja. Tu
sa súd prikláňa k názoru a vyjadreniu v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva Technickej
univerzity v Žiline, ale aj v znaleckom posudku podanom znalcom pribratým v prípravnom konaní, ktorý
aj konanie nebohého R. U. považujú za technickú príčinu vzniku dopravnej nehody. Súd má s ohľadom
na vykonané znalecké dokazovanie za to, že ak by poškodený prechádzal cez vozovku kolmo tak, ako

by v zmysle zákona mal, tak by nedošlo k zrážke, ale motocykel by ho minul. Preto aj jeho konanie bolo
v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody.

Mieru zavinenia poškodeného R. U. súd ustálil na 10 %, nakoľko aj chodec mal v zmysle vyššie
uvedeného povinnosť prechádzať mimo prechodu chodcov kolmo na vozovku, čo nedodržal (obdobne

Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/787/1965). Obžalovaný mal však už po vjazde na ulicu
možnosť upraviť svoju rýchlosť a teda dostatok času na úpravu rýchlosti na primeranú, preto miera jeho
zodpovednostijepodľanázorusúdu90%.UrčeniemieryzavineniapoškodenéhoR.U.bolorozhodujúce
pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenou F. U.C., ako aj Dôverou zdravotnou
poisťovňou.

Pri rozhodovaní o treste, súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr.
zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť

zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a
jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnejprevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí
vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. U obžalovaného súd vzhliadol poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, pretože viedol pred spáchaním skutku riadny život,
preto v súlade s § 149 ods. 2 Trestného zákona súd ukladal trest pri prevahe poľahčujúcich okolností
podľa§38ods.3Trestnéhozákona.Základnásadzbapodľaustanovenia§149ods.2Trestnéhozákona

je 2 až 5 rokov. Po úprave zníženia hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, súd ukladal trest
pri trestnej sadzbe 2 až 4 roky. Aj keď sa obžalovaný v podstate snažil preniesť vinu za skutok na
svedkyňu L., tým, že mu vytvorila náhlu prekážku, súd mal za to, že je možné uložiť obvinenému aj
podmienečný trest. V tomto smere súd bral do úvahy tú skutočnosť, že obžalovaný nebol súdne trestaný
ani priestupkovo postihnutý, a tak mal súd za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší
život ako aj na okolností prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného

postačuje trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Za daných okolností prípadu súd je toho názoru,
že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, a preto výkon trestu obžalovanému podmienečne
odložil. Pri určení skúšobnej doby, podľa názoru súdu, boli zohľadnené všetky okolnosti predpokladané
zákonom pre ukladanie trestu a určená skúšobná doba v trvaní 36 mesiacov, tak zodpovedá zásadám
ukladania trestu. Určenú skúšobnú dobu súd považuje za primeranú vzhľadom na osobu obžalovaného,

jeho doterajší život a okolnosti predmetného prípadu.

Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na
protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred
nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu

po spáchanom čine. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a
ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné
primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné
nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície
interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil
trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Nie je nevyhnutnou
podmienkou, aby súd zakázal výkon takej činnosti, v súvislosti s výkonom ktorej sa páchateľ
dopustil trestnej činnosti, osobitne pokiaľ konkrétne okolnosti prípadu a najmä funkcia generálnej

prevencie trestu uloženie zákazu činnosti budú vyžadovať. V danej veci však takéto okolnosti, ktoré by
odôvodňovali neukladanie trestu zákazu činnosti, súd nezistil. Naopak súd považoval uloženie takéhoto
druhu trestu za nevyhnutné, a to vzhľadom na porušenie dôležitej povinnosti obžalovaného jazdiť
primeraniu rýchlosťou, ale aj s ohľadom na ďalšie porušenia povinnosti vodiča, kedy viedol motocykel
bez príslušného vodičského oprávnenia a zároveň za situácie, kedy tento motocykel nebol evidovaný

v evidencii vozidiel. S ohľadom na porušené povinnosti vodiča súd považoval za primerané uloženie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 6 rokov.

Prihliadajúc na definičné znaky pojmu škoda vyjadrené v ustanovení § 46 ods. 1 Trestného poriadku,
zákon ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o jej náhrade v odsudzujúcom rozsudku, ak bol jej nárok riadne

uplatnený, pričom táto povinnosť sa vzťahuje na škodu majetkovú, morálni a inú, aj na porušenie či
ohrozenie iných zákonných práv a slobôd poškodeného s tým, že pojem morálna škoda vo vzťahu
ku škodlivému následku spôsobenému trestným činom treba v prípade smrti interpretovať v súlade s
výkladom pojmu nemajetkovej ujma v civilnom procese. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody
vrátanenemajetkovejujmyjepotrebnéaplikovaťhmotnoprávneustanoveniaosobitnýchpredpisov,ktoré

upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah a rozsah, spôsob náhrady.

Poškodená F.X. U. si uplatnila nárok na náhradu škody, ktorú predstavujú pohrebné náklady vo výške
4.914.04 Eur.Zpredloženýchdokladov-pokladničnýchdokladov,prípadnefaktúr, malsúdjednoznačne
preukázané vynaloženie nákladov spojených s pohrebom, karom, kvetinovou výzdobou vo výške

4664,74 eur (sumu 3.030,- Eur za pomník, 558,- Eur za rakvu a za služby, 590,- Eur za kar, za
cintorínske a pohrebné služby suma 96,53 Eur). Súd však nemal za preukázané výdavky spojené s
cestovaním za poškodeným R. U. do nemocnice, nakoľko bol predložený len rukou vypísaný zoznam
dní a suma cestovné. Tieto výdavky súd pri rozhodovaní o náhrade škody nezohľadnil a nezarátal dosumy, z ktorej následne podľa miery zavinenia vypočítal výšku škody, na ktorú zaviazal obžalovaného.
Po určení miery zavinenia poškodeného R. U. 10%, súd zo sumy 4664,74 eur odrátal sumu 466,47 eur
predstavujúcu10%,atedaobžalovanéhozaviazalnaúhraduškodyspočívajúcejvpohrebnýchnákladov

vo výške 4198,27 eur. So zvyškom nároku ohľadne pohrebných nákladov odkázal súd poškodenú F. U.
na civilný proces. So zvyškom jej nároku na náhradu škody aj ohľadne nemajetkovej ujmy ju súd odkázal
na civilný proces vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o nemajetkovej ujme by si vyžiadalo ďalšie
dokazovanie, keďže k nemajetkovej ujme nebolo vykonane dokazovanie.

V prípravnom konaní poškodená spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., v rámci uplatneného
nároku na náhradu škody vo výške 12.828,80 Eur predložila podrobný rozpis jednotlivých výkonov
zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému R. U.. Vzhľadom na určenú mieru spoluzavinenia
poškodeného R. U. na dopravnej nehode, aj vo vzťahu k nákladom za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
súd zaviazal obžalovaného len na náhradu škody v rozsahu, v ktorom zodpovedá za nárok na náhradu
škody. Po určení miery zavinenia poškodeného R. U. 10%, súd zo sumy 12.828,80 eur odrátal

sumu 1282,88 eur predstavujúcu 10 %, a teda obžalovaného zaviazal na úhradu škody spočívajúcej v
nákladoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 11.545,92 eur. So zvyškom nároku poškodenú
spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., odkázal súd odkázal na civilný proces.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok synov nebohého R. U., a to poškodeného Y. U. E. K.. R. U. a po nebohom

synovi T. U. - jeho synov F. U. E. Y. U., odkázal ich súd s nárokom na civilný proces, nakoľko ani vo
vzťahu nemajetkovej ujme týchto poškodených nebolo vykonané dokazovanie, ktoré by trestné konanie
predĺžilo a zároveň by presiahlo potreby trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.