Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 16, 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721010572
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vorčáková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5721010572.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vorčákovou v trestnej veci

obžalovaného F. O., stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.
februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., toho času v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 10.01.2021 v čase okolo 18:50 hod. v O. A. P. B., prišiel obžalovaný spoločne s A. Z. k taxíku značky
Opel Insignia evidenčné číslo O. XXXFB, striebornej farby, taxi služby Bugo, požiadali vodiča taxislužby
O. M., aby ich zaviezol do H., obžalovaný si sadol na zadné sedadlo za miesto vodiča a A. Z. si sadol
vedľa neho za miesto spolujazdca, počas cesty sa obžalovaný správal voči taxikárovi vulgárne a keď
prišli do obce H., taxikár sa obžalovaného spýtal, kde chcú ísť, nakoľko nevedel nájsť ulicu, obžalovaný

sa na to začal agresívne správať, taxikár preto zastal v H. pri kostole a požiadal obžalovaného a A. Z.,
aby vystúpili a zaplatili, obžalovaný začal rozprávať, že taxikára zabije, vybral nôž s rovnou čepeľou,
priložil mu ho ku krku a povedal „že ak sa mu niečo nepáči, tak môže skončiť aj úplne inakšie, nech
ho skúsi teraz vyhodiť z taxíka“, hovoril mu nech si vystúpi a opakoval, že ho zabije, vodičovi taxíka
svojím konaním spôsobil škrabanec na ľavej strane krku, poškodenému O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M.. V. .G. Č.. XXX, Z.Č. nespôsobil škodu na majetku ani na zdraví, avšak vyvolal v ňom obavu o jeho
život a zdravie,
uvedeného konania sa obžalovaný dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Martin

sp. zn. 3T/38/2000 zo dňa 29.03.2000, právoplatným 31.03.2000, odsúdený pre trestný čin lúpeže v
spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné, za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do prvej nápravnovýchovnej
skupiny, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3PP/5/2001
dňa 01.03.2001 a bola mu určená skúšobná doba na 2 roky, v ktorej sa osvedčil,
uvedeného konania sa obžalovaný dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp.
zn. 3T/182/2001 zo dňa 13.07.2004, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/383/2004

zo dňa 9.11.2004 odsúdený pre trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 241 ods.
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1
Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobodyvovýmere6rokova4mesiace vtretejnápravnovýchovnejskupine,pričomobžalovanýuvedený
trest vykonal dňa 23.03.2011,

t e d ainého hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a opomenul, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- so zbraňou,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia
slobody na 25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné opatrenie -
ambulantné psychiatrické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresnom súde Martin 07.06.2021 obžalobu pod sp.
zn. 2Pv 102/21/5506 na obvineného F. O. pre skutok podrobne rozvedený vo výroku tohto rozsudku,
právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.

V predmetnej veci bolo vykonané hlavné pojednávanie v dňoch 28.07.2021, 31.08.2021, 30.09.2021,
02.11.2021, 16.12.2021, 26.1.2022 a 17.02.2022.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného F. O., výsluchom svedka
- poškodeného O. M., svedkov A. Z., M. S., znalcov O.. M. G., A.. M. Š., A.. a O.. M. C.Í.; listinnými

dôkazmi, a to fotodokumentácia zranení zo dňa 13.01.2021, správa z ÚVV a ÚVTOS Žilina zo dňa
14.09.2021, správa OR PZ v Martine zo dňa 04.10.2021, správa ÚVV ÚVTOS Žilina, úradný záznam zo
dňa 13.1.2021, rozkaz o uložení sankcie za priestupok, informácia, ktorá bola poskytnutá ÚVTOS Ilava,
doručená súdu 15.10.2021; zo spisu Okresného súdu v Martine sp. zn. 3T/182/2001 sa súd oboznámil s
obžalobou (č. l. 113-116), rozsudkom (č. l. 176), uznesením Krajského súdu v Žilina (č. l. 196), hlásením

zmien (č. l. 209), hlásením zmien z ÚVTOS Ilava (č. l. 36); zo spisu Okresného súdu v Martine sp. zn.
3T/38/2000 sa súd oboznámil s obžalobou (č. l. 210-212), rozsudkom (č. l. 227), hlásením zmien (č.
l. 235), uznesením Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 3PP/5/2001 (č. l. 237), hlásením zmien (č. l.
238); ďalej súd oboznámil listinné dôkazy, a to: vyjadrenie obžalovaného k psychologickému posudku
(čl. 442-443), vyjadrenie obžalovaného (č.l. 456), odpis RT (č.l. 457-460), lustrácia GP č.l. (461-480),

lustrácia CESDaP (č.l. 481-484), lustrácia ZVJS (č.l. 485), lustrácia SP (č.l. 486).

Z vykonaných dôkazných prostriedkov súd následne poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré zistil, a
tieto pokladal za skutočnosti dôležité pre posúdenie viny obžalovaného.

Obžalovaný F. O. využil svoje právo a odmietol vypovedať. Súd na návrh prokurátora prečítal podľa §
258 ods. 4 Trestného poriadku zápisnica z výsluchu obvineného zo dňa 11.03.2021 z č.l. 41-44 spisu, v
ktorej obžalovaný uviedol, že sa dali odviesť do H. taxíkom s A. Z.. Rozprával sa s A., išli cestou do tých
H.. Zastavili v H. pri kostole, tam sú paneláky, nejaké domy. Vystúpili. Medzi nimi došlo k tomu, že on sa s
taxikárom rozprával o tom, že kde je N., lebo on nevedel, kde to je. Vystúpili všetci, to bolo všetko. Žiadny

nôž nepoužil, žiadny nenosí, nosí iba lyžicu. Išiel svojou cestou a Z. nevie. Ráno ho našiel na OSP.
Samozrejme sa nezaplatilo, lebo to mal zaplatiť Z.. Ešte uviedol, že keď sa stal taký skutok aký sa stal a
hneď ho nezaistili. Ak sa to stalo, tak ako to tvrdí, prečo ho hneď nezobrali, ale až po troch mesiacoch.
Pritom policajti tam chodia. Nechápe prečo za ním hneď neprišli policajti, ale až po nejakej dobe. Nemal
a ani nemá úmysel niekomu ubližovať. Možno to vzniklo kvôli tomu, že nemal zaplatené a mal zlosť,

ale nech nehovorí o ňom neviem čo. Tomu človeku nič nekázal, iba mu povedal nech ich zoberie doH.. Na otázky tiež uviedol, že taxikárovi sa nevyhrážal, hneď odišiel ako sa nezaplatilo. Nesprával sa
agresívne, normálne prišlo k tomu zaplateniu, Z. to mal zaplatiť, on povedal choď do „piči“ a išiel preč.
Išiel krokom, mohli ho kedykoľvek dobehnúť. Mal vtedy vypité, mohol vypiť nejaké pivo, 2 dcl vína.

Svedok A. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obžalovaný je jeho
kamarát, poznajú sa približne tri roky. Ku skutku uviedol, že celý deň sa popíjalo, ako vždy, večer, keď
chceli ísť k obžalovanému do Turian, sa zavolal taxík. V taxíku vznikla hádka medzi obžalovaným a
taxikárom, také slovné napádanie, nakoľko taxikár nevedel, kam má ísť. Keď boli v H., tak blízko kostola,

prikázal mu zastaviť, vytiahol nožík, porezal ho a odišiel. Taxikár ho potom zobral na políciu. Obžalovaný
taxikárovi nadával, klasika ako sukin syn a tak. Na otázky ďalej svedok uviedol, že do taxíka nastúpili pri
bývalom OSP, je to smerom na Ž., je tam benzínová pumpa, viacero firiem je tam. Nevidel konkrétne, čo
robil obžalovaný s nožíkom v aute, ale po vystúpení obžalovaného bol už taxikár porezaný, tak asi nie je
iné vysvetlenie. Bol porezaný na krku. Krv mu tiekla, nestriekala, ale tiekla. Nôž patril svedkovi, mal ho
od mamy, keramický, biela čepeľ a čierna rukoväť. Nosievali ho so sebou v ruksaku, keď si potrebovali

nakrájať salámu alebo niečo. On ho nosieval. Ruksak bol medzi nimi, obžalovaný vedel, čo je v ruksaku,
aj jeho veci tam boli. Ruksak bol jeho. Obžalovaný nosil takú tašku cez plecia a pokiaľ vie, mal tam
doklady ohľadne súdov. Ešte keď bol v taxíku, mal nôž v ruke, a potom vystúpil po incidente, ale nevidel,
ako mu priložil nožík. Obžalovaného sa nesnažil odzbrojiť, to by si nedovolil. Po prvé nie je na to fyzicky
zdatný a po druhé by sa s obžalovaným radšej do konfliktu nedostal. Má z neho strach. On kým je triezvy,

je to všetko v poriadku, ale keď si vypije, je to agresívny človek. Vie, ako sa s ním normálne rozprávať,
avšak keď si rieši takéto svoje veci, bitky, radšej sa do toho nepletie. Alkohol spolu pijú, ale k nemu sa vie
správať. Keď je však v tom svojom amoku, už sa s ním nedá. Z taxíka za ním vystúpil taxikár, obžalovaný
už bol von z taxíka, niekoľko metrov od nich. Obžalovaný zavolal taxík, tak si myslel, že má naň. Za
taxík nik nezaplatil, ani obžalovaný. Padali tam nadávky, ale svedok si už nevedel konkrétne spomenúť,

čo hovoril. Po prvé to bolo dávno a po druhé mali niečo pod čapicou. Po skutku bol na policajnej stanici,
kde ho odviezol taxikár. Potom išiel naspäť na OSP. Nevie, kde sa nachádza ten nožík, nakoľko potom
sa stal jeden incident, porezal ho s ním nejaký pán, a odvtedy nevie, kde je. Ten nožík sa k nemu dostal
tak, že bol potom ešte s obžalovaným, bol uňho doma, ten nožík bol tam. Tam sa stal aj ten incident s
tým nožom, odvtedy už nevie, čo sa s ním stalo. Obžalovaného vytočilo to, že nevedel, kde je W. v tých

H.. Taxikár bol v pohode. V podstate v pohode, jeho potom zadržal a išli na tú políciu. Či bol v nejakom
šoku, to nevie povedať. Nereagoval na tie nadávky, vyhrážky. Nevie, prečo obžalovaný tak reagoval. Od
neho taxikár nič nechcel, vie, že ešte kričal na obžalovaného, aby išiel naspäť, jeho potom zobral do
toho taxíka a už to potom neriešil. Boli odstraňované rozpory vo výpovedi svedka podľa § 264 ods. 2
Trestného poriadku bola čítaná zápisnica z výsluchu svedka zo dňa 11.03.2021 z č.l. 54-56, a to časť

od: „Otázka vyšetrovateľa: Mal F. pri sebe nôž? Odpoveď: Nie, nože pri sebe nenosím, ani ja ani on.
Poznámka vyšetrovateľa: Svedkovi bol prečítaný úradný záznam o oprávnení požadovať informácie zo
dňa 20.01.2021, ktorý bol s nim spísaný. Konkrétne časť ,, po tom ako sa nás taxikár opýtal, F. O. to
rozčúlilo, nakoľko F. O. je agresívnej povahy a keď nie je po jeho vie sa veľmi rozčúliť. Taxikárovi začal
nadávať', že je kokot, že ho zabije, obesí, že mu dá kokot do papule, taktiež mu povedal, že ho podreže

ako psa, ja neviem čo všetko mu ešte vravel, ale vyhrážal sa mu rôznymi spôsobmi. Po tom ako sa
mu začal F. O. vyhrážať, taxikár zastal pri kostole na križovatke a požiadal nás, aby sme vystúpili. V
tom F. vybral z ruksaku čiernosivej farby nožík, taxikárovi povedal, že ho podreže, ja som v tom začal
vystupovať z auta a povedal som F. či mu nejebe, nech nerobí chujoviny. Svedok na to uvádza: Jáááj tak
to o tomto hovoríte. Otázka vyšetrovateľa: Tak ako to bolo? Odpoveď: Tak ako to je tam v tej výpovedi.

Otázka vyšetrovatelia: Tak mi to povedzte ešte raz. Odpoveď: Si nepamätám kedy to bolo. Poznámka
vyšetrovateľa: Svedkovi bol spresnený dátum skutku 10.01.2020. Otázka vyšetrovateľa: Tak povedzte
ako to bolo? Odpoveď: Bolo to tak ako to tam máte. F. vytiahol ten nôž, chcel ho vystrašiť, nadával mu
tak ako je to tam napísané. Otázka vyšetrovateľa: Aj mu ho priložil ku krku? Odpoveď: To už fakt neviem.
Otázka vyšetrovateľa: Neviete, alebo ste to nevidel? Odpoveď: Skôr by som povedal, že som to nevidel.

Ja si nepamätám, čo bolo pred štyrmi dňami.“ Svedok na rozpory vo výpovedi uviedol, že vtedy si to
pamätal lepšie, pri tom vypovedaní. Trvá na tom, že to tak bolo. K tomu, čo vypovedal, že nože pri sebe
nenosí ani on, ani obžalovaný, to nevie prečo povedal, ale vtedy tam ten nožík bol. V daný deň pili víno,
pili od rána, boli to litre vína. Schopný chodiť bol, rovnako aj obžalovaný. Vnímal všetko, vedel, kde sa
nachádzajú.Obžalovanýtiež.Sobžalovanýmsavtedystretávalidenne.Bývalvtedybuďuobžalovaného

alebo na OSP. Alkohol vtedy požívali denne, on aj obžalovaný. Vtedy, keď ho taxikár zobral na políciu,
vypovedal, ale bol opitý. Ten úradný záznam z 20.01.2021, to ho zobrali policajti na ceste z H. do Z..
Opravil sa tiež, že toho 20.01.2021 ho brali od obžalovaného a toho 11.03.2021 z tých H..Svedkovi bol tiež prečítaný podľa § 264 ods. 2 Trestného poriadku Úradný záznam zo dňa 20.01.2021
z č.l. 4, v ktorom je uvedené: „ Asi týždeň dozadu, ktorý deň to bolo si už presne nepamätám nakoľko
dni pre mňa nie sú podstatné, ale bolo to vo večerných hodinách. Ja a F. O. sme išli z bývalého OSP,

lepšie povedané z M., kde som si bol ja zobrať nejaké veci u kamarátky. Bral som si od nej hrnček a
kuchynský nožík, tieto veci som dal F. O., aby mi ich zobral. Po tom sme išli pešo k P. B. S. O., pred
ktorou sa nachádzal jeden taxík, bol striebornej farby a na dverách mal veľký nápis BUGO taxi. F. O.
prišiel k vodičovi uvedeného taxíku a opýtal sa ho či nás zavezie do H., pričom sa dohodli aj na cene
10,-€. F. O. si nastúpil za vodiča a ja som si sadol dozadu vedľa F. O.. Po ceste chcel F. O. stále od

taxikára, aby mu púšťal pesničky od skupiny Abba, taxikár mu to nevedel pustiť nakoľko takú pesničku
nemal, taxikári majú iba rádio. F. O. sa ho tiež po ceste pýtal či už strieľal zo zbrane, ja neviem čo mu
taxikár odpovedal, skôr F. O. ignoroval nakoľko si z neho robil srandu a stále ho ťapkal po pleci. Keď
sme prišli na začiatok mesta H. taxikár sa nás opýtal, kde je uvedená ulica, ja neviem presne o akú ulicu
išlo, to vedel F. O. nakoľko na uvedenej ulici má byt. Po tom ako sa nás to taxikár opýtal F. O. to rozčúlilo,
nakoľko F. O. je agresívnej povahy a keď nie je po jeho vie sa

rozčúliť. Taxikárovi začal nadávať, že je kokot, že ho zabije, obesí, že mu dá kokot do
papule a taktiež mu povedal, že ho podreže ako psa, ja neviem čo všetku mu ešte vravel, ale vyhrážal
sa mu rôznymi spôsobmi. Po tom ako sa mu začal F. O. vyhrážať, taxikár
zastal pri kostole na križovatke a požiadal nás, aby sme vystúpili. V tom F. O. vybral z ruksaka čierno
sivej farby nožík, taxikárovi povedal, že ho podreže, ja som v tom začal vystupovať z auta, povedal som

F. O. či mu nejebe, nech nerobí chujoviny. Ja
som videl len ako má F. O. v ruke nožík, ale nevidel som čo s ním robil. Potom som ja vystúpil aj F. O.
s taxikárom. F. O. mal stále v ruke nožík a niečo stále
nadával taxikárovi, čo mu vravel, už neviem povedať. Potom taxikár nasadol do auta a odišiel
preč. F. O. prišiel ku mne, spoločne sme kráčali ku nemu domov do W.. Po ceste sme sa s F. O. zabávali

na tom ako vybavil taxikára a taktiež že mu nič nezaplatil a že si môžeme za ušetrené peniaze kúpiť
víno.“ K uvedenému svedok uviedol, že to čo je tam uvedené je pravda, musí sa mu to teraz pliesť.
Vtedy si to pamätal lepšie. S obžalovaným ho zoznámil ich spoločný kamarát na Ľ., ktorý už je nebohý.
Za tieto tri roky boli spolu v kontakte dosť často, okrem obdobia, keď bol on alebo obžalovaný vo väzení.
Obžalovaný nepracoval, chodieval po známych, peniaze na život, čo vie, tak bral dávky, potom ich zas

nebral. Tam, čo býval, mu povedal, že to je jeho, ale že sú tam nejaké nevysporiadané majetky. Čo sa
týka nákladov, tak voda nešla, ani elektrika. Väčšinou, keď bol s ním, zháňali peniaze, popíjali. Jeho
správanie záleží od toho, ako sa vyspí, či má vypité alebo nie. Keď nasadali do taxíka, ak si dobre
pamätá, obžalovaný sedel za taxikárom a on vedľa neho. Nepamätá si, či mal obžalovaný v tom období
nejaké zranenie.

Obžalovaný sa vyjadril k výpovedi svedka uviedol, že je síce pravda, že to víno tam sem-tam nejaké bolo,
peniaze mal od kurátora, nekradol. Chodil každý deň pravidelne z H. do O. na charitu, čo sa dá potvrdiť,
kým sa dá dokopy a dostane dávky, kým skončí lockdown. Chodili sa pravidelne testovať, nakoľko sa
aj s ním stýkal, aby nechytil nejakú pliagu. Svedok si zvykol viac vypiť, tak ho veľakrát navigoval, aby
vedel, kde je. Keď šli z toho OSP, tak šli dole cestou ako je poisťovňa a Galéria, zobrali si taxík, nevie,

aký to bol, či ich zavezie do H.. Išli do H., taxikár vravel, že vie, kde ide, zastavili pri kostole a pýtal sa
kadiaľ. Tam začal už za cesty navigovať a mu povedal, že kadiaľ, mu povedal, že však on je taxikár,
zastal. On mu hovoril, že treba zaplatiť. Povedal „Š. zaplať to“, vystúpil z taxíka a povedal, „do piči“, šiel
z taxíka, a oni zostali pozadu. Obrátil sa, že kde je, nikde nechodil, naraz okolo neho prebehol taxík,
otočil sa, že Š., kde si, on sa mu zjavil a ako je vlaková stanica, tam sa mu odpojil a na druhý deň ho

našiel na OSP. To bolo všetko. Ešte dodal, že mal od kostola do W. ešte 10 minút, taxikár by to musel
celé obísť, on hovoril, že nevie, kde to je. Nemal dôvod mu niečo vravieť alebo kázať, mal 10 minút cesty
do konca. A to, že sa taxík nezaplatil, to mu povedal Š., že dostal za to pokutu na OSP. Svedok vypráva
od veci, nezakladá sa to na pravde, ako to popísal.

Svedok - poškodený O. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že
obžalovaného pozná, žiadny vzťah k nemu nemá. Ku skutku uviedol, že to bolo asi 9.1.2021, bol to
začiatok roka, pracoval ako taxikár pre Bugo taxi a stál pred Galériou, tam bol jeho stop, ak by niekto
prišiel. Zrazu mu obžalovaný zaklopal na okno, bol s ním nejaký kamarát. Mali nákupné tašky, spýtal
sa ho, či ho neodvezie do H.. Odpovedal áno. Asi po 2 min. začal byť komunikatívnejší, spýtal sa ho, či

ho pozná, či vie, kto to je, na čo povedal, že nie. Oznámil mu, že vyšiel z basy akurát a či mu nemôže
pustiť ABBU, že ich má rád. Chvíľu ťukal do mobilu, musel sa sústrediť na cestu. V kuse opakoval,
nech mu pustí tú ABBU. Potom sa ho pýtal, či niekedy strieľal zo zbrane alebo videl niekedy mŕtvolu.
Na to odpovedal, že nie. Nesnažil sa s ním komunikovať extra, nakoľko mal ďalšiu zákazku. Potomako vchádzali do H., pýtal sa, či ho naviguje na ulicu, nakoľko presne nevedel kde je, keďže robil len
2. deň. Potom začal byť nervózny, bolo vidno, že má trošku vypité, väčšie zrenice mal, potom sa ho
opýtal, či si z neho robí „piču“. Povedal, že nie. Ak chce, môže ho navigovať, lebo cestu nepozná. Začal

byť nepríjemný, že ho vozí za jeho peniaze a nevie kde to je. Nechcel sa s ním hádať. Potom jeho
kamarát vystúpil z auta, išiel ďalej. Otočil sa, že ide pokračovať v ceste, zacítil, že má čepeľ na krku.
Na to mu povedal, že už nie si taký frajer, snažil sa byť pokojný. Potom mu povedal, nech si vystúpi z
auta. Obžalovaný vystúpil prvý, potom on. Nechcel tam už strácať čas, nakoľko si povedal, že mu to za
tých 10 eur nestojí. Vzápätí ho odsotil, nasadol si do auta a išiel na ďalšiu zákazku. Potom to oznámil

vedúcemu, čo sa stalo a zišli sa. Povedal mu, že by bolo dobre, aby s tým šiel na políciu. Na otázky
ďalej uviedol, že s vedúcim sa stretli asi hodinu a pol na to, na ten incident. Na políciu išiel asi o 3
dni. Vtedy bol zavolaný policajtmi, že sa má dostaviť. On to nehlásil policajtom. Povedal to vedúcemu a
kolegovi. Vedúci to nahlásil a oni ho potom predvolali. Počas jazdy autom, obžalovaný hovoril také, bol
nahnevaný, lebo nevedel, kde je tá ulica a padali tam nejaké nadávky. Vyhrážal sa mu len tým nožíkom
a iba povedal, že už nie si taký frajer, nech si teraz vystúpi. Bol prekvapený, snažil sa byť kľudný. Nech

nerobí nič zbrklo. Bola to nevýhodná pozícia pre neho. Myslel si, že ho pichne, alebo niečo také. Nôž
priložil pravou rukou, čepeľ cítil na ľavej strane krku. Mal tam zranenie od noža také vrúbkované, bola
to vrúbkovaná čepeľ. Krv mu tiekla minimálne, bol to taký šrám. V aute mal zhasnuté, ale bolo to niečo
ako vreckový nôž. Ale bola tma, moc si to nevšimol. Ako vyzeral ten nôž, usudzuje z toho, že mal také
zárezy, a preto si myslí, že bola vrúbkovaná čepeľ toho noža. Nebol na ošetrení, nemyslel si, že by sa

z toho niečo stalo. Nevie, či by to mohol hlásiť ako pracovný úraz. Keď vystupovali z auta, obžalovaný
dal nôž dole, že si má vystúpiť. Vystúpil prvý, on druhý, odsotil ho preč od auta, zavrel dvere a išiel
preč. Na odmene za službu obžalovanému mu povedal, že podľa km by to viac ako 10 eur nemalo byť.
Povedal im iba, že to bude 10 eur. Potom jeho kamarát odišiel z auta a ostal tam len on s obžalovaným.
Obžalovaný nič k tomu nepovedal.

Boli odstraňované rozpor vo výpovedi svedka a bola podľa § 264 ods. 2 Trestného poriadku čítaná
časť zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 11.03.2021 z č.l. 50. a úradný záznam z
13.01.2021 na čl. 3, a to nasledovné: „Otázka vyšetrovateľa: Smrťou, zabitím alebo nejakým podrezaním
saVámvyhrážal?Odpoveď:totominebolospomenuté.Otázkavyšetrovateľa:Vosvojejpredchádzajúcej
zápisnici zo dňa 13.01.2021 ste uviedol, že „odniekadiaľ vybral nôž s rovnou čepeľou a priložil mi ho ku

krku,žeaksaminiečonepáčitaktomôžeskončiťajúplneinakšie,nechhoterazskúsimvyhodiťztaxíka“
Vyjadrite sa k tomu. Odpoveď: Toto som zabudol uviesť. Povedal to. Mal som obavy, ale nečakal som,
že by reálne nôž potiahol, nemyslel som si, že zomriem alebo mi niečo spraví. Otázka vyšetrovateľa:
Koľko to celé asi trvalo, Odpoveď: Trvalo to možno dve minúty. Otázka vyšetrovateľa: Druhý muž bol
vtedy v aute, keď vám priložil nôž ku krku? Odpoveď: Už bol vtedy vonku“ a „F. O. nevystúpil, začal sa

mi vyhrážať, že ma zabije, odniekadiaľ vybral nôž s rovnou čepeľou a priložil mi ho ku krku a že ak sa mi
niečo nepáči tak to môže skončiť aj úplne inakšie, nech ho teraz skúsim vyhodiť z taxíka, ja som mu na
to nič nepovedal, lebo som sa bál o svoj život, pár krát ešte opakoval, že ma zabije.“ až po koniec vety.
Na uvedené rozpory svedok uviedol, že lepšie si to pamätal v ten prvý týždeň, keď sa to stalo. A teraz si
to už menej pamätá. Takže to mohlo byť tak ako to povedal vtedy 13.01.2021, je to už dlhšia doba. Mal

obavu, že sa mu môže niečo stať. Ďalej svedok vypovedal, že nožík pod krkom mu držal chvíľu, mohlo
to byť tak 20-30 sekúnd, len prehodil pár slov. Nevidel odkiaľ vytiahol nožík.
Obžalovaný sa vyjadril k výpovedi svedka a uviedol, že so Z. šli od OSP, zobrali si taxi, ktorý ich mal
odviezť na N., pred jazdou neboli dohodnutí na žiadnej cene, nebol zapnutý taxameter. Taxikár mu
povedal, že vie kde ide. V H. pri domoch a tam bol kostol, tam zastavili, kde navigoval. Z. bol vedľa neho,

taxikár pred ním v aute. On sa ho pýtal, že kde je N., povedal mu, že on je taxikár. Povedal, choď do
piče, Š., zaplať to. Vystúpil a išiel krokom preč. Nikto ho nesotil, mohol ho kedykoľvek dobehnúť a cestu
domov mal 10 min. cez koľajnice cez podchod. Ničoho takého sa nedopustil, ako sa mu kladie za vinu.

Svedok M. S. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obžalovaného priamo nepozná, iba

podľa mena a podľa toho, čo sa deje. Poškodeného pozná, bol to kolega z taxislužby. Ku skutku uviedol,
že to vie priamo od poškodeného, nakoľko spolu pracovali. V ten deň mali nočnú zmenu. Pracujú aj na
základe telefonických objednávok, ktoré rozdeľoval kolegom on, ale takisto ktorýkoľvek z kolegov môže
naložiť zákazníkov aj z miesta. Toto sa udialo vo večerných hodinách. Počas cesty mu do vysielačky
poškodený zahlásil, že to má na dlhšie, nejakých komplikovaných zákazníkov, mal končiť v H., myslí že s

medzizastávkounapumpe,potommu volal,žemalproblém,žezákazníknanehovytiaholnožík,animu
nezaplatil, vyhrážal sa mu, mal nejaké reči v tom zmysle, že on je F. O., spravil to a to, podľa slov kolegu
bol pod vplyvom alkoholu alebo iných látok. Ako poškodený uviedol, viezli sa dvaja, nožíkom ho mal
ohrozovať pán O., došlo k nejakej konfrontácii, nožík mu mal nejakým spôsobom vykopnúť, mal stracho život, sadol do auta a odišiel. Nakoľko nedošlo k nejakému vážnemu zraneniu, nebola odcudzená
hotovosť, tak sa to neriešilo, nakoľko bolo treba ešte pracovať, a na druhý deň to išiel nahlásiť. Na otázky
ďalej uviedol, že počas toho, ako ho viezol, už nemal dobrý pocit, a hneď ako z tých H. odišiel, mu to

povedal telefonicky. Nevie či v ten deň videl poškodeného, v nasledujúci deň ho videl. Povedal mu, že
to treba riešiť a na druhý deň teda išiel aj ja s ním, nech to ohlási. Obidvaja išli tu na políciu pod slimák.
Nevie či to hlásil zamestnávateľovi, lebo ak to bolo vo večerných hodinách, tak mu telefón nezdvihne,
ani by im s tým asi nepomohol, a teda nevie, či sa ešte s niekým o tom bavil. Väčšinou robia traja alebo
štyria, takže možno takto, ale nevie to potvrdiť. Čo sa týka zranenia poškodeného uviedol, že myslí, že

mal nejaký šrám, nebol doráňaný, ani krvavý. Myslí, že na polícii si to aj fotili, ale nevie, kde to bolo, či
na ruke, na hlave, nebol však doráňaný. Poškodeného sa pýtal, či je v poriadku, kde je, myslí, že už
bol na ceste odtiaľ, pýtal sa ho aj či mu chýba nejaká hotovosť. Pýtal sa ho, čo sa stalo, kde prišiel k
tej zákazke, popisoval mu celý ten priebeh, ale už si to celkom nepamätá, nakoľko to už bolo dávnejšie.
Poškodenému sa triasol hlas, pôsobil rozrušene. Komunikujú aj cez vysielačky, takže počuje aj to, čo
sa deje v aute, aj ako hovorí. Pán M. bol taký flegmatickejší typ, tak mu povedal, že to treba riešiť, preto

mu aj povedal nech príde po neho, lebo nevedel čo a ako. Chcel, aby sa to riešilo, nakoľko ani on by sa
nechcel dostať do takejto situácie. Na políciu nevolali hneď, pretože nebol zranený, nechýbala žiadna
hotovosť, tak sa rozhodli riešiť to ďalší deň, nemal kto pracovať, tak usúdili, že to vyriešia v čase voľna.
To zranenie nezodpovedalo tomu, aby si vyžadovalo lekárske ošetrenie.

ZnalecO..M.G.privýsluchunahlavnompojednávanípredniesolzáveryznaleckéhoposudkuč.38/2021
vypracovaného ku dňu 05.05.2021, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku mohol
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť aj napriek štruktúre osobnosti a vplyvu
požitého alkoholu. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli v čase skutku zachované. Ovládacie schopnosti
boli v čase skutku znížené v miere nepodstatnej vplyvom požitého alkoholu. Obžalovaný netrpel v

čase činu a ani aktuálne netrpí žiadnou duševnou poruchou s kvalitatívnymi zmenami základných
psychických funkcií. Jeho konanie v čase skutku nebolo chorobne motivované. U obvineného sa jedná
o poruchu osobnosti - osobnosť abnormálne štruktúrovaná, emočne nestabilná, impulzívna, disociálne
orientovaná, so zníženou konfliktnou toleranciou, s poruchami sociability a maladaptívnym správaním.
Obžalovaný nie je chorobne závislý na alkohole, ani na iných návykových látkach. Štruktúru osobnosti

nie je možné ovplyvniť žiadnym zdravotníckym opatrením. Vzhľadom na výraznú impulzivitu (výbušnosť)
a zníženú konfliktovú toleranciu u obvineného so sklonom k agresívnemu správaniu na podnety z okolia,
znalec navrhol obvinenému uložiť ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou za účelom tlmenia
afektivity ( impulzivity) a výbušnosti. Psychický stav obvineného nie je t.č. akútny, avšak jeho pobyt na
slobode je relatívne nebezpečný pre riziko neadekvátneho, impulzívneho konania na podnety a konflikty

z bezprostredného okolia, kedy jeho správanie môže byť impulzívne a nepredvídateľné.
Na otázky ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka duševného stavu menovaného, tak nezistil nijakú duševnú
poruchu, ktorá by bola v zmysle psychotického ochorenia, t.j. duševnú poruchu s kvalitatívnymi zmenami
psychických funkcií. U menovaného sa jedná o poruchu osobnosti, emočne nestálu, impulzívnu s
výbušným charakterom a zníženou konfliktnou toleranciou, to znamená môže reagovať podráždene,

výbušne, prípadne s maladaptatívnym správaním. Čo sa týka vlastného skutku, tam nezistil prítomnosť
duševnej poruchy psychózy, ale išlo o konanie v rámci osobnosti a vplyvom alkoholu, rozoznávanie
schopnosti boli zachované, a ovládacie boli mierne znížené len vplyvom požitého alkoholu. Obžalovaný
si opitosť privodil sám. Je schopný chápať zmysel trestného konania. Čo sa týka liečby vzhľadom
k osobnosti vzhľadom k výbušnosti navrhol uložiť ochrannú psychiatrickú liečbu, postačí ambulantná

forma. Je to za účelom tlmenia emocionality, afektivity, impluzivity. Súčasne liečbou sa pravdepodobne
ovplyvní aj požívanie alkoholu, ktoré je impulzívne a škodlivé. Čo sa týka osobnosti obžalovaného,
vychádzal z jeho výpovede z vyšetrenia ako aj z výpovedí nachádzajúcich sa v spise. Sám aj popísal
svoje vnútorné pocity a nervozitu. Čo sa týka ambulantnej liečby, impluzivitu v tomto prípade je možné
tlmiť liekmi, ide predovšetkým o antidepresíva, ktoré dokážu pri pravidelnom a dlhodobom užívaní

tlmiť impulzivitu, teda tú dráždivosť, a pravdepodobne aj chuť na alkohol za predpokladu, že bude
spolupracovať. Bola by vhodná aj racionálna psychologická pomoc ako doplnková, hlavná je však
medikamentózna, stabilizovala by sa tak aj jeho nálada. Závislosť na alkohole vzhľadom na nedostatok
objektívnych dôkazov posúdil ako chorobnú, v tom čase ešte nie v štádiu chorobnej závislosti. Pri tej
liečbe je nevyhnutné abstinovať, nakoľko by lieky inak nemali žiaden efekt.

Znalec O.. M. C. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní predniesol závery znaleckého posudku
č. 1/2022, z ktorých vyplýva, že trvalá indispozícia pravej ruky obžalovaného je v príčinnej súvislosti sozlomeninou 4. a 5. záprstnej kosti, ktoré obžalovaný F. O. utrpel 11.2.2005. Počas liečby cirkulárnou
sadrou začal
pociťovať bolesti a došlo ku komplikáciám pri liečbe, ktoré viedli ku flekčnej kontraktúre

(postavenie ruky so zohnutím prstov do dlane) 4. a 5. prsta. Tento stav následne pri chronických
bolestiach, dlhodobom šetrení ruky a nedostatočnej liečbe prešiel do kontraktúry 3. prsta a následne
bola obmedzená hybnosť aj ostatných prstov ruky. Neurologické vyšetrenia vykonané 2 a 3 roky po
úraze vylúčili závažné poškodenie nervov, ktoré inervujú oblasť ruky a citlivosť ruky tak nie je závažne
poškodená. Hybnosť hornej končatiny v ramene, lakti aj zápästí je v plnom rozsahu a nie je bolestivá.

Trvalá indispozícia ruky spočíva v neschopnosti vystrieť prsty ruky, roztvoriť ruku z päste do základného
postavenia do plne otvorenej dlane. Obžalovaný je schopný čiastočne roztvoriť 1.-2. prst ruky. Ruka nie
je schopná vykonávať pohyby vyžadujúce si jemnú motoriku. Citlivosť ruky a prstov je však zachovaná.
Schopnosť uchopiť veľké predmety je obmedzená, avšak svalová sila v zmysle zovretia ruky v päsť
je zachovaná. Schopnosť v ruke držať a udržať predmet, ktorý sa obžalovanému zmestí do dlane pri
jeho dlhodobej deformite ruky nie je porušená. S pravdepodobnosťou blízkou istote bol obžalovaný

v čase údajného spáchania skutku fyzicky schopný udržať v pravej ruke nôž, a to aj s ohľadom na
predchádzajúce zranenie trvalú indispozíciu pravej ruky obžalovaného.
Na otázky ďalej uviedol, že čo sa týka narušenej jemnej motoriky a ovládania sily, keď držíte v ruke
nôž, nepotrebujete k tomu jemnú motoriku, aby ste cítili, čo robíte, dôležitý je pohyb v ramene a zápästí.
Myslí si, že obžalovaný bol schopný ovládať silu. V posudku neriešil aký veľký predmet sa mu zmestí

do ruky, ale štandardná veľkosť, ktorá sa mu vmestí do dlane a v tej pozícii, ako sú prsty. Jeho stav pri
nejakej rehabilitácii je možné zlepšiť, avšak do akej miery, sa nedá povedať, nakoľko doba od vzniku
zranenia doteraz je značná.

Znalec A.. M. Š., A.., pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní predniesol závery znaleckého

posudku č. 3/2022, z ktorých vyplýva, že celková kapacita inteligencie obžalovaného je v hraničnom
pásme mentálnej subnormy. Podľa vyšetrenia psych. D. v skladbe inteligencie má lepšie zastúpenie
konštruktívna (performačná) zložka inteligencie pred diskurzívnou (verbálnou). U obžalovaného sa
jedná o polymorfnú poruchu osobnosti - emočne instabilnú, disociálnu, impulzívnu, explozívnu. Ide
o osobnosť u ktorej prevažuje biologická regulácia správania pudová, reflexná. Zapojenie kognitívnej

úrovne osobnosti - inteligencia, schopnosť anticipácie a plánovania, rozhodovanie, predstavivosť je u
obvineného veľmi obmedzené. Zábranné mechanizmy tvorené vôľou, osvojenými mravnými normami a
hodnotovým založením sú zastúpené len v rudimentárnej podobe a v podstate nefungujú. Obžalovaný
je extrovert, prezentista, oportúnne reagujúci na to, čo deň priniesol. Jeho záujmy sú plytké, nestále
a v podstate ťažko definovateľné. Základnou hodnotovou orientáciou obžalovaného je hedonizmus.

Obžalovaný nie je primárne agresívny. Rigidne sa usiluje o dominanciu aj v situáciách, kde je to
neadekvátne, napríklad v interakcii s osobou s vyšším statusom alebo väčšou telesnou silou. Pri odpore
reaguje afektom hnevu a spravidla verbálnou agresiou, vyhrážkami. Epizodicky aj brachiálnou agresiou.
Konanie obžalovaného bolo impulzívnym vyjadrením nespokojnosti a prevahy, čo sú jeho typické
vzorce správania. Obžalovaný na stresové situácie, konflikt, stres, frustráciu, reaguje vždy útočne.

U obžalovaného sú prevažujúce psychologické obranné mechanizmy - racionalizácia (vysvetľovanie
pochybného konania mravne prijateľnejšími motívmi alebo externými príčinami - „nemal som peniaze,
a nevenovali sa mi“, ,,krivdili mi“, „nestarali sa“, vždy nejakí „oni“. Obžalovaný nemá z detstva
vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorú by mohol replikovať na ďalšie osoby vo svojom živote. Má
partnerov/ partnerky ad hoc. Nemá žiadnu podpornú sociálnu sieť. Je dlhodobo sociálne neprispôsobivý.

Konanie obžalovaného je v súlade s dispozíciami jeho osobnosti. Nejedná sa o žiadny behaviorálny
novotvar, ktorý vznikol intoxikáciou. Na základe preštudovaného materiálu sa resocializačná prognóza
obžalovaného javí ako iluzórna.
Na otázky ďalej uviedol, že čo sa týka odpovede na 11 otázku uviedol, úlohou trestu je náprava a
pri štúdiu všetkých spisov dospel k záveru, že len čo obžalovaný vyšiel z nápravného zariadenia,

spáchal nejaký skutok. Pripúšťa, že to boli skutky, kde materiálna škoda bola pomerne malá, ale bolo
ich mnoho, takže nejaké ponaučenie z toho trestu nevidí. Takže trest nebude mať efekt nápravy.
Porucha osobnosti sa bude dať v budúcnosti definovať ako porucha učenia, čiže na neho trest nemá
žiadny vplyv. Na bežného človeka má trest vplyv, na druhý raz si už dáva pozor, na osobu s poruchou
osobnosti toto nefunguje, takže odborníci uvažujú kvalifikovať to ako poruchou učenia, ide zatiaľ o úvahy,

ktoré nemajú použiteľný výstup. Obžalovaný mohol ovplyvniť vlastnou vôľou svoje konanie aj pri tejto
porucheosobnosti,nemalporuchuvedomia,nekonalpodvplyvombludu,všetkoostatnéjeužvľudských
možnostiach, nemá intelekt na úrovni stredného stupňa duševnej zaostalosti. Čo sa týka vplyvu liečby
jeho ďalšie konanie, uviedol, že sa zaoberal impulzivitou, takže v zásade sa dá liečbou ovplyvniť, ale zatú cenu, že človek by bol ako poleno, teda nejakými masívnymi antipsychotickými liekmi, čo podľa neho
nie je život. Takúto liečbu by musel absolvovať pod dohľadom, neverí, že by na slobode bol schopný
brať tieto lieky. Porucha osobnosti je trvalá, celoživotná, tam sa nedá toho moc zmeniť. Dá sa meniť len

vonkajšími faktormi, že človek sa obmedzí, nemá k niečomu prístup. Požívania alkoholu pri poruche,
kde znakom osoby je impulzivita, sa len zvyšuje pravdepodobnosť nečakaného konania.

Z fotodokumentácia zranení zo dňa 13.01.2021 (čl. 83-86), je zrejmé vidieť, že na ľavej strane krku
poškodeného vidieť zranenie, ktoré mu spôsobil obžalovaný.

Zo správy z ÚVV a ÚVTOS Žilina zo dňa 14.09.2021 (č.l. 261) vyplýva, že do Ústavu na výkon väzby
a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina bol menovaný dodaný dňa 12.03.2021 na základe
príkazu na vzatie do výkonu väzby vydaným Okresným súdom Martin pod sp. značkou: 1Tp/22/2021.
Obžalovaný vykonáva výkon väzby v štandardnom režime. Adaptácia na podmienky výkonu väzby
prebehla bezproblémovo, aj vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s väzenským prostredím. K

ostatným obžalovaným sa správa slušne. K príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže sa správal
na požadovanej úrovni a povinnosti vyplývajúce z Ústavného poriadku pre obžalovaných si plnil až do
dňa 08.07.2021, keď obdržal úradnú korešpondenciu z Okresnej prokuratúry Martin, kde sa dozvedel,
že mu hrozí výnimočný trest 25 rokov až doživotie. Od tohto okamihu sa jeho správanie zmenilo. Sú
prítomné časté kolísania nálad, frustrácia z aktuálnej životnej situácie v ktorej sa podľa neho nachádza.

Spolupráci s ústavným psychológom sa vyhýba, pri pokusoch o konverzáciu zo strany ústavných
psychológov začne byť okamžite agresívny a vulgárny. Jedná sa o zložitejšie štruktúrovanú osobnosť,
je vo zvýšenom dohľade personálu. Sporadicky nepreberie stravu, ale tzv. hladovku nevyhlási. Osobnú
hygienu ako aj čistotu na cele a v osobných veciach dodržiava. Kontakt s rodinou udržiava len formou
korešpondencie. O návštevu neprejavil záujem. Voľný čas trávi počúvaním rádia, hraním spoločenských

hier so spolubývajúcimi, nepravidelne sa zúčastňuje vychádzok, navštevuje ústavnú knižnicu. Počas
pobytu v našom ústave nebol menovaný pracovne zaradený. Menovaného aj s určitým tolerančným
limitom nebolo nutné počas výkonu väzby disciplinárne riešiť pre porušenie svojich povinností.

Zo správy OR PZ v Martine zo dňa 04.10.2021 (č.l. 292) vyplýva, že obžalovaný býva sám na adrese

prechodného pobytu, susedia uviedli, že s menovaným sú problémy, často pije alkohol, u susedov nemá
dobrú povesť, radšej sa mu vyhýbajú, aby mali od neho kľud. Obžalovaný nemá deti.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Žilina (čl. 312) vyplýva, že dňa 08.11.2021 o 14,35 h použili v ÚVV a ÚVTOS
Žilina (ďalej len ústav) D.. G., Z.. G., Z.. A., Z.. W. a Z.. W. donucovacie prostriedky hmaty a chvaty

sebaobrany s následným priložením pút proti obvinenému O.. V uvedenom čase počas vyšetrenia
obvineného ústavným lekárom v ambulancii zdravotníckeho zariadenia ústavu, obžalovaný O. odmietal
plniťakékoľvekpokynyslužobnéholekára,poichviacnásobnomopakovanísazačalvyjadrovaťvulgárne
na adresu zdravotného personálu ústavu, zvyšoval hlas, bol agresívny a pri svojvoľnom odchode
z hlavnej ambulancie sa začal správať nekontrolovateľne, kopal do zariadenia a nábytku v menšej

miestnosti, ktorá je súčasťou ambulancie a nadával príslušníkom zboru. Na výzvu príslušníka zboru,
aby upustil od svojho konania nereagoval a pokračoval v protiprávnom konaní. Z dôvodu, aby nedošlo
k zraneniu
obvineného alebo inej osoby a zabránenia nekontrolovateľného správania obvineného O. a ničenia
ústavného majetku boli voči nemu použité donucovacie prostriedky hmaty a chvaty

sebaobrany s následným priložením pút. Použitím donucovacích prostriedkov bol dosiahnutý účel
služobného zákroku. Obžalovaný O. bol predvedený do hlavnej ambulancie zdravotníckeho zariadenia
ústavu na ošetrenie, pričom lekár skonštatoval, že neutrpel pri zákroku žiadne poranenia a nevyžaduje
ďalšie ošetrenie.

Z úradného záznamu zo dňa 13.1.2021 (č. l. 3), súd zistil, že dňa 13.01.2021 v čase o 14,00 hod.
bola vyťažovaná osoba podľa § 17a Zákona č. 171/93 Zb., a to O. M., nar. XX.XX.XXXX , ktorý po
poučení uviedol, že dňa 10.01.2021 nastúpil do taxi služby spoločnosti Bugo taxi, parkoval v O. pred P.
B., bol na motorovom vozidle Opel Insignia, striebornej farby, ev. č. O.. V čase okolo 18,50 hod. prišli ku
zaparkovanémutaxíkudvajachalani,bolivovekuasi40rokovapýtalisahočiichzaveziedoH..Povedal

im, že áno a povedal im aby si nastúpili do vozidla. Ten čo si sadol za neho mal na krátko ostrihané
čierne vlasy, prenikavé hnedé oči, oblečené mal rifle modrej farby, páperovú bundu tmavomodrej farby a
na hlave, mal béžovú čiapku. Druhý mal stredne dlhé vlasy, špinavý blond, tmavomodrú čiapku, hnedú
látkovú bundu a rifle modrej farby. Ten čo si sadol za neho sa po ceste začal s ním rozprávať, či už videlmŕtvolu, či strieľal zo zbrane, bol dosť dotieravý, chytal ho za rameno, drgal do neho, mal dosť vypité.
Keď prišli do H. opýtal sa ho, kde presne chce ísť, on mu povedal, že chce ísť na ul. N.. Nevedel
kde je táto ulica, a preto sa ho na to opýtal. Ten čo sedel za ním vtedy začal byť agresívny,

opýtal sa ho, či vie kto on je, on mu povedal, že sa volá F. O. a že keď ho bude srať
tak uvidí, kto on je a čo dokáže. Po tom ako mu to povedal, zastal v H. na
križovatke pri kostole a požiadal ich, aby vystúpili, že ich už ďalej viesť nebude a taktiež,
aby mu zaplatili. Toto F. O. rozčúlilo, začal mu nadávať najprv len vulgárne, napr. že je prijebaný kokot,
ten druhý čo mal blond vlasy vystúpil, F. O. nevystúpil, začal sa mu vyhrážať, že ho zabije, odniekadiaľ

vybral nôž s rovnou čepeľou a priložil mu ho ku krku a že ak sa mu niečo nepáči, tak to môže skončiť
aj úplne inakšie, nech ho skúsi teraz vyhodiť z taxíku, nič mu na to nepovedal, lebo sa bál o svoj život,
pár krát ešte opakoval, že
ho zabije. Auto bolo stále naštartované, F. O. mal nôž pri jeho krku asi jednu dve
minúty, nevie presne koľko, jemu sa to zdalo celú večnosť, lebo sa bál čo spraví. Potom
mu prikázal, aby vystúpil, on vystúpil taktiež. Po vystúpení mu nadával, tiež vravel, že ho zabije, využil

jeho nepozornosť a keď sa niekde obzrel, sotil ho, na čo on padol na zem, rýchlo nastúpil do taxíka
a odišiel rýchlo preč.

Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok (č. l. 164-167), súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného
z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 11.01.2020 v čase okolo

21,00 hod. v O. na Ľ. na ulici D.. C. v krytej tržnici pre bare A., držiac v ruke nožík, vulgárne nadával O.
N., čím úmyselne nerušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a bola mu uložená pokuta
vo výške 10 eur.

Zo záznamu o psychologickom posúdení zo dňa 19.06.2020 vypracovaného ÚVV a ÚVTOS Žilina

(č. l. 298-299) súd okrem iného zistil, že odsúdený nadväzuje kontakt dosť neštandardne, hneď na
začiatku stretnutia bez úvodu zlostne tenzne popisuje rôzne krivdy, ktoré mali byť voči nemu spáchané
väzenským personálom, zdravotníckym personálom aj inými odsúdenými počas jeho výkonu trestu v
minulosti, bolo potrebné dať mu pomerne veľký časový priestor, aby sa vyrozprával a upokojil, než
bolo možné začať mu klásť otázky. Počas celého rozhovoru je tenzný, vzrušivý, s rýchlym tempom

reči a zabiehavým myslením, so zvýšenou hlasitosťou reči, aj počas debaty o iných konkrétnych
veciach sa spontánne samonasieral, keď si spomenul na minulé ,,krivdy“. Zdá sa, že osobitne citlivá je
preňho téma rodiny, o ktorej sa úplne odmieta baviť a je alergický na otázky o rodinných príslušníkoch
a vzťahoch. Eviduje opozičné a vzdorovité tendencie, na niektoré otázky odmietal odpovedať, len
aby dal najavo, že môže odmietnuť, následne o nich sám spontánne poskytol informácie. Písať a

kresliť môže len s veľkými ťažkosť kvôli nehybnej pravej ruke, na testy sa nevedel sústrediť, takže
diagnosticky bol uprednostnený veľmi podrobný rozhovor s prvkami abreakcie, čomu bol najlepšie
prístupný. Vzhľadom k absolvovanej špeciálnej škole a neschopnosti samostatného fungovania možno
predpokladať úroveň inteligencie na hranici podpriemeru a ľahkej duševnej zaostalosti. Myslenie je
jednoduché, konkrétne a reproduktívne, prikladá neprimeranú dôležitosť nepodstatným detailom a

unikajú mu komplexné súvislosti. Je schopný učenia na základe praktického zácviku, no pre svoj
odmietavý prístup nemá rozvinuté ani manuálne zručnosti. Osobnosť odsúdeného je jednoducho
diferencovaná, infantilná, kriminálne narušená a odkázaná na pomoc okolia vzhľadom k zníženému
intelektu, kriminálne narušená, nesamostatná, čo je sekundárne zvýraznene prizonizáciou. V sociálne
- interakčnej oblasti sa jedná o extroverta, je sociálne smelý až odbrzdený reaktívny, bezprostredne

reaguje na podnety, ľahko sa rozruší. Je pripravený vytvárať sociálne kontakty, avšak skôr povrchné a
nezaťažujúce. V sociálnom kontakte je dominantný a neprispôsobivý, nevie odhadnúť, aké správanie
je v danej situácii vhodne, ma sklon k vyvolávaniu konfliktov a napätia, okolím je väčšinou vnímaný
negatívne. Ma zvýšenú potrebu prejaviť sa a vymedziť voči ostatným, s veľkým nasadením sa snaží
vyniknúť a získať rešpekt. Otvorene vyjadruje svoje názory a chcel by ovplyvňovať a zasahovať aj

do záležitosti, v ktorých by mal udržiavať primeraný odstup. Ťažko prijíma podriadenú pozíciu, je
presvedčený, že má nárok rozhodovať v každej situácii. Kým sú jeho názory prijímané, je spokojný, pri
konfrontácii rýchlo prechádza do opozičného vzdoru, ktorý pramení z pocitu nedostatku uznania. Ku
svojmu okoliu je hyperkritický, k vlastnému správaniu je kritický iba formálne. Nemá vytvorené hlbšie
a spoľahlivé citové väzby. Agresívne tendencie sú prítomné vo zvýšenej miere, pričom ich realizuje

predovšetkým seba presadzovaním v interakcii, ako prostriedok k dosiahnutiu svojich cieľov však
niekedy využije aj násilie. Správanie je pudovo riadené, emócie prejavuje spontánne, bez racionálnej
kontroly.Nedokážeodložiťuspokojenie,všetkochcemaťhneďazaraz.Dlhšíčasovýhorizontjepreneho
príliš abstraktný, nie je zvyknutý vynakladať vytrvalé úsilie na dosahovanie dlhodobých cieľov. Pracovnénávyky nemá vybudované, záujmová sféra je zúžená, životný štýl je pasívne-konzumný. Priznáva, že
život vo VTOS je pre neho jednoduchší a kvalitnejší ako na slobode, kde si sám nevie zabezpečiť
základné potreby ako jedlo, bývanie a zdravotnú starostlivosť. Sebavedomie je kompenzačne zvýšené,

bez sebakritiky. Má zvýraznenú potrebu vzdialiť sa od nepríjemnej reality k fantazijným predstavám a
externalizácii príčin svojich zlyhaní. Morálne zvažovanie dosahuje nízkej úrovne, morálku vníma ako
vzájomnú výmenu láskavostí a podrazov. Empatiu voči svojmu sociálnemu okoliu neprejavuje, sústredí
sa na vlastné potreby, vyššie city nie sú rozvinuté, trápi ho len vlastná budúcnosť, nie výčitky svedomia.
Zavlastnéproblémovésprávanieneprijímazodpovednosť,očakáva,žejehoproblémybuderiešiťokolie.

Svoju trestnú činnosť ospravedlňuje existenčnými problémami a rôznymi krivdami, ktoré mu spôsobujú
inštitúcie namiesto toho, aby sa postarali o riešenie jeho sociálnej situácie. Penitenciárna prognóza je
skôr nepriaznivá, v minulosti mával opakovane interakčné problémy v kolektíve. Môžu sa vyskytnúť
aj vzdorovité prejavy voči autorite, dôležité bude ako si sadne s personálom. V kolektíve je zvýšené
riziko zneužívania submisívnych, menej kriminálne narušených jedincov, tiež riziko impulzívnej zlostnej
reaktivity na základe vlastného negatívneho nastavenia a z minimálnej vonkajšej príčiny.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/38/2000, súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom
zo dňa 29.03.2000, právoplatným 31.03.2000, odsúdený pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve
podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, z ktorého

bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3PP/5/2001 dňa 01.03.2001
a bola mu určená skúšobná doba na 2 roky, v ktorej sa osvedčil. Do výkonu trestu v Dubnici nad Váhom
bol dodaný dňa 30.05.200, pričom do výkonu trestu mu bol započítaný výkon väzby odo dňa 19.08.1999
do 15.05.2000.

ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduMartinsp.zn.3T/182/2001,súdzistil,žeobžalovanýbolrozsudkom
Okresného súdu Martin zo dňa 13.07.2004, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
1To/383/2004 zo dňa 9.11.2004 odsúdený pre trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1,
§ 241 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa §
41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace v tretej nápravnovýchovnej skupine, pričom obžalovaný
uvedený trest vykonal dňa 23.03.2011.

Z odpisu z registra trestov (č.l. 457-460) vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/44/2020 zo dňa 23.02.2021, právoplatný dňa

23.02.2021 za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 Trestného zákona - z toho v bode 1/ a 2/ aj
podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona a v bode 3/ aj § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona,
v spolupáchateľstve podľa 20 Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
Trestnéhozákona,prečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Trestnéhozákona aprečinporušovania
domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1 Trestného zákona, pričom mu bol uložený

spoločný, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov.

Z lustrácie GP (č.l. 461-480) vyplýva, že voči obžalovanému je evidovaných celkovo 19 trestných stíhaní
resp. záznamov, pričom v súčasnosti okrem vedeného trestného konania, nie je vedené ďalšie trestné
konanie voči obžalovanému, všetky ostatné boli právoplatne skončené, či už odsúdením, oslobodením

alebo pripojením k inej veci.

Z lustrácie CESDAP (č.l 481-484) vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 7-krát priestupkovo riešený,
pričom v 4-ch prípadoch išlo o priestupok na úseku majetku - krádež, v 1-nom prípade o narušenie
občianskeho spolunažívania a v dvoch prípadoch nerešpektoval nariadené opatrenia pri ohrození

verejného zdravia. Priestupky boli riešené buď uložením pokuty alebo napomenutím.

Podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou
inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až
šesť rokov. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa
§ 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd
vykonané dôkazy zhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia každý jednotlivo, i v ich súhrne a
dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete tohto
rozsudku a naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona. Tieto skutočnosti mal súd
preukázané tak z výpovede svedka - poškodeného O. M., ako aj z výpovede svedkov A. Z., M. S. a z
vykonaných listinných dôkazov.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na
dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6 Trestného poriadku, môže súd pri svojom rozhodnutí

prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré
boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Objektom tohto

trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka. Trestný čin je dokonaný už samotným použitím násilia,
hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy a nevyžaduje sa, aby páchateľ skutočne dosiahol toho, čo sledoval.
Zároveň sa musí jednať o konanie protiprávne. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na
jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú
páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Hrozbou

násilia sa rozumie jednak hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba násilia, ktoré má byť vykonané
v budúcnosti. Vyhrážka pritom nemusí smerovať priamo voči napadnutému a osoba, ktorej je vyhrážka
adresovaná nemusí byť ani fyzicky prítomná. Vyhrážka spôsobením inej ťažkej ujmy môže spočívať
napr. v spôsobení majetkovej ujmy, poškodenia cti a dobrej povesti, rozvratu rodinného života a pod. Z
hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin.

Súdsanestotožnilsobhajobouobžalovaného,ktorýúplnepoprel,žebysavyhrážalpoškodenému,žeby
použil proti nemu nožík a že by od neho niečo chcel, alebo by ho nútil niečo konať, pričom poukazuje na
nasledovnéskutočnosti,ktoréviedliokresnýsúdkzáveruovineobžalovanéhozospáchaniažalovaného
trestného činu.

Okresný súd dospel v uvedenej súvislosti s ohľadom k vyššie uvádzaným skutočnostiam týkajúcim sa
zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a súdnej praxi, ako i s ohľadom na
hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy k záveru, že žalovaný skutok sa stal práve tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že dňa 10.01.2021 v

čase okolo 18,50 hod. v O. pri P. B., prišiel obžalovaný spoločne s A. Z. k taxíku značky Opel Insignia
evidenčné číslo O. XXXFB, striebornej farby, taxi služby Bugo, požiadali vodiča taxislužby poškodeného
- O. M., aby ich zaviezol do H., obžalovaný si sadol na zadné sedadlo za miesto vodiča a A. Z. si sadol
vedľa neho za miesto spolujazdca, počas cesty sa obžalovaný správal voči taxikárovi vulgárne a keď
prišli do obce H., taxikár sa obžalovaného spýtal, kde chcú ísť, nakoľko nevedel nájsť ulicu, obžalovaný

sa na to začal agresívne správať, taxikár preto zastal v H. pri kostole a požiadal obžalovaného a A. Z.,
aby vystúpili a zaplatili, obžalovaný začal rozprávať, že taxikára zabije, vybral nôž s rovnou čepeľou,
priložil mu ho ku krku a povedal „že ak sa mu niečo nepáči, tak môže skončiť aj úplne inakšie, nech ho
skúsi teraz vyhodiť z taxíka“, hovoril mu nech si vystúpi a opakoval, že ho zabije, vodičovi taxíka svojím
konaním spôsobil škrabanec na ľavej strane krku vyvolal v ňom obavu o jeho život a zdravie.

Tieto skutočnosti mal súd preukázané tak z výpovede svedka poškodeného, ktorý opísal celý priebeh
incidentu tak ako je uvedené v skutkovej vete. Jeho výpoveď bola v podstatných bodoch totožná počas
celého trestného konania. Vznikli tu síce rozpory ohľadne vzhľadu použitého nožíka, avšak tieto boli
odstránené na hlavnom pojednávaní, keď svedok poškodený uviedol, že nožík dobre nevidel, teda ako

mala čepeľ vyzerať len dedukoval z toho ako vyzeralo zranenie na krku. Z jeho výpovede, je zrejmý aj
dôvod pre ktorý bol použitý nožík obžalovaným, a to z dôvodu, že tento nechcel zaplatiť za poskytnuté
služby, teda aby opomenul konať a vyžadovať od obžalovaného, aby vystúpili a zaplatili za taxík a
nútil poškodeného, aby tento vystúpil z taxíka, čo poškodený aj urobil. Výpoveď poškodeného potvrdilaj svedok A. Z., ktorý uviedol vo svojej výpovedi, že v daný deň mal pri sebe nožík, taktiež potvrdil, že
obžalovaný tento nožík držal v ruke v taxíku, nevidel síce, ako ním obžalovaný napadol poškodeného,
avšak videl, že poškodený po vystúpení z auta mal na krku zranenie, tiekla mu krv, a toto zranenie

predtým nemal. Je pravda, že svedok A. Z., mal vo svojej výpovedi rozpory, na ktoré poukázala aj
obhajkyňa v záverečnej reči, avšak v podstatnej časti bola jeho výpoveď konzistentná a nie je dôvod
pochybovať, že v čase prvého poskytnutia informácií dňa 20.01.2021 si pamätal veci tak ako sa odohrali
lepšie ako pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Nepriamo skutočnosti tak ako ich uviedol poškodený
potvrdil aj svedok M. S., ktorý síce pri incidente nebol, avšak potvrdil, že v daný večer mu počas cesty do

vysielačky poškodený zahlásil, že to má na dlhšie, nejakých komplikovaných zákazníkov, mal končiť v
H., myslí že s medzi zastávkou na pumpe, potom mu volal, že mal problém, že zákazník na neho vytiahol
nožík, ani mu nezaplatil, vyhrážal sa mu, mal nejaké reči v tom zmysle, že on je F. O., spravil to a to,
podľa slov kolegu bol pod vplyvom alkoholu alebo iných látok. Nepamätá si, či videl poškodeného v ten
večer, ale v nasledujúci deň ho videl. Povedal mu, že to treba riešiť. Čo sa týka zranenia poškodeného
uviedol, že mal nejaký šrám, nebol doráňaný, ani krvavý, na polícii si to aj fotili, ale nevie, kde to bolo,

či na ruke, na hlave, nebol však doráňaný.

Výpoveď poškodeného je potvrdzovaná aj ďalšími listinnými dôkazmi, a to jednak úradnými záznamami
zo dňa 13.01.2021 a 20.01.2021, kde je presne popísaný priebeh daného skutku, a to pár dní po tom
ako sa tento odohral, kedy aj svedkovia potvrdili, že si uvedené skutočnosti pamätali lepšie a taktiež

fotodokumentáciou zranenia, ktoré utrpel poškodený, a ktoré bolo zadokumentované príslušníkmi PZ,
a ktorá potvrdzuje skutočnosti ním uvádzané.

Skutočnosti tak ako ich uviedli svedkovia sú dodatočne potvrdené aj vykonaným znaleckým
dokazovaním. Obžalovaný svoju obranu opieral aj o fakt, že v dôsledku zranenia pravej ruky, ktoré

malo u neho aj trvalé následky, nemohol nožík ani držať v ruke. Nakoľko súd si pri vykonávaní
hlavného pojednávania všimol, že obžalovaný má naozaj problém pri podpisovaní, dal na návrh
vypracovať znalecký posudok. Na základe takéhoto dokazovania bola obrana obžalovaného plne
vyvrátená, nakoľko znalec O.. M. C., potom ako sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou a sám
vyšetril obžalovaného, uviedol, že trvalá indispozícia pravej ruky obžalovaného je v príčinnej súvislosti

so zlomeninou 4. a 5. záprstnej kosti, ktoré obžalovaný utrpel 11.2.2005. Počas liečby došlo ku
komplikáciám pri liečbe, ktoré viedli ku postaveniu ruky so zohnutím prstov do dlane 4. a 5. prsta a
následne prešiel do kontraktúry 3. prsta, bola obmedzená hybnosť aj ostatných prstov ruky. Trvalá
indispozícia ruky u obžalovaného spočíva v neschopnosti vystrieť prsty ruky, roztvoriť ruku z päste
do základného postavenia do plne otvorenej dlane. Ruka obžalovaného nie je schopná vykonávať

pohyby vyžadujúce si jemnú motoriku, citlivosť ruky a prstov je však zachovaná. Schopnosť uchopiť
veľké predmety je obmedzená, avšak svalová sila v zmysle zovretia ruky v päsť je zachovaná, taktiež
schopnosť v ruke držať a udržať predmet, ktorý sa obžalovanému zmestí do dlane pri jeho dlhodobej
deformite ruky nie je porušená. Obžalovaný teda v čase spáchania skutku bol fyzicky schopný udržať v
pravej ruke nôž, a to aj s ohľadom na predchádzajúce zranenie a trvalú indispozíciu pravej ruky. Znalec

taktiež uviedol, že na to ako ste mohli udržať nôž nie je nevyhnutná jemná motorika, a na použitie noža
a vynaloženie sily je podstatný pohyb v ramene a zápästí, pričom obžalovaný bol schopný ovládať silu.

Obžalovaný taktiež tvrdil počas jednotlivých vyjadrení k vykonaným dôkazom, že on v žiadnom prípade
nožíky nenosí, vždy má pri sebe len lyžicu, čo však opäť nezodpovedá skutočnosti, nakoľko obžalovaný

bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa
11.01.2020 v čase okolo 21,00 hod. v O. na Ľ. na ulici D.. C. v krytej tržnici pre bare A., držiac v ruke
nožík, vulgárne nadával O. N., čím úmyselne nerušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním
a bola mu uložená pokuta vo výške 10 eur. Je teda zrejmé, že tvrdenia obžalovaného sú robené účelovo,
aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a jeho výpoveď je plne nedôveryhodnú.

Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že odmietol vykonanie dôkazov navrhnutých obžalovaným, a
to vyšetrenie duševného stavu svedka Z., nakoľko nezistil pri jeho výsluchu žiadne skutočnosti, ktoré
by naznačovali potrebu dať skúmať jeho duševný stav. Svedok komunikoval a vyjadroval sa súvisle,
opísal skutočnosti a takýto zásah do súkromnej sféry musí byť odôvodnený vážnymi pochybnosťami.

Taktiež súd odmietol vykonať dôkaz, a to znaleckým skúmaním zistiť, či zranenie poškodeného mohlo
byť spôsobené tak ako uvádza. Tu súd poukazuje aj na fakt, že predkladať dôkazy môže každá strana aj
obžalovaný, ktorý si takýto posudok mohol dať vyhotoviť aj sám a súd vzhľadom na výpovede svedkov
a fotodokumentáciu zranení nemal pochybnosť o vzniku zranenia a ani o tom akým spôsobom resp.predmetom bolo spôsobené. Súd taktiež odmietol vykonať dôkaz, a to rekonštrukciu skutku, a to z
dôvodu nadbytočnosti tohto dôkazu. Svedkovia totižto, a to aj obžalovaný, hoc odmietol vypovedať,
uviedli presne kde sedeli, aká bola viditeľnosť a znaleckým dokazovaním bolo zistené aj to, že

obžalovaný bol schopný držať nôž v ruke, preto nebolo nutné vykonať tento dôkaz na preukázanie, že
skutok sa stal tak ako to popísali svedkovia.

V predmetnej veci stáli proti sebe teda dve skupiny dôkazov. Na jednej strane to bola výpoveď
obžalovaného a na strane druhej to boli výpovede svedka - poškodeného, svedka A. Z., svedka M. S.,

fotodokumentácia, úradné záznamy a ďalšie vykonané dôkazy. Ako už bolo vyššie uvedené, vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že výpoveď obžalovaného, považoval súd za nedôveryhodnú a účelovú
s cieľom zabezpečiť, aby sa obžalovaný vyhol trestnému stíhaniu.

Vzhľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že medzi obžalovaným a svedkom - poškodeným došlo
ku verbálnemu a následne ku fyzickému konfliktu, a to tak, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenému

zabitím, použil proti nemu nožík, ktorý mu priložil ku krku, a to v úmysle vyhnúť sa plateniu za poskytnuté
služby a následne ho nútil, aby vystúpil z taxíka, a to použitím násilia. Súhrn takto vykonaných dôkazov a
ich hodnotenie súdom jednotlivo ale i vo vzájomnej súvislosti, tak viedlo okresný súd k záveru, že skutok
sa stal práve tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

K VÝROKU O TRESTE.

Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd uvádza nasledovné skutočnosti. Pri úvahách o druhu a výmere
trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v zmysle ktorých trest má jednak
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov. Súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Čo sa týka osoby obžalovaného súd sa oboznámil s odpisom z registra trestov
a lustráciou v registri priestupkov. Súd mal preukázané, že obžalovaný bol 14-krát súdne trestaný,

naposledy rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/44/2020 zo dňa 23.02.2021, právoplatný
dňa 23.02.2021 za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 Trestného zákona - z toho v bode 1/ a
2/ aj podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona a v bode 3/ aj § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného
zákona, v spolupáchateľstve podľa 20 Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Trestného zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a

prečin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1 Trestného zákona,
pričom mu bol uložený spoločný, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov.
Zo záznamu z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 7-krát priestupkovo riešený, pričom v 4-
ch prípadoch išlo o priestupok na úseku majetku - krádež, v 1-nom prípade o narušenie občianskeho
spolunažívania a v dvoch prípadoch nerešpektoval nariadené opatrenia pri ohrození verejného zdravia.

Priestupky boli riešené buď uložením pokuty alebo napomenutím. U obžalovaného súd nezistil žiadne
poľahčujúce okolnosti.

Súdu po oboznámení sa s pripojenými trestnými spismi Okresného súdu Martin neuniklo, že obžalovaný
spáchal dokonaný trestný čin, a to zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona po tretíkrát, hoci už bol za zločin dvakrát
potrestaný súdom, a teda v prípade obžalovaného prichádza v úvahu použitie tzv. zásady 3-krát a dosť
uvedenej v ustanovení § 47 ods. 2 Tr. zákona. Prvýkrát bol obžalovaný za zločin odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/38/2000, zo dňa 29.03.2000, právoplatným 31.03.2000, odsúdený
pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného

do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením
do prvej nápravnovýchovnej skupiny, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 3PP/5/2001 dňa 01.03.2001 a bola mu určená skúšobná doba na 2 roky, v ktorej
sa osvedčil. Druhýkrát bol obžalovaný odsúdený za zločin rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.
3T/182/2001, zo dňa 13.07.2004, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/383/2004

zo dňa 9.11.2004 odsúdený pre trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 241 ods.
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1
Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatiaslobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace v tretej nápravnovýchovnej skupine, pričom obžalovaný uvedený
trest vykonal dňa 23.03.2011.

V zmysle § 47 ods. 2 Trestného zákona súd zisťoval, či sú splnené podmienky na uloženie trestu na
doživotie uvedené v § 47 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, a teda, uloženie takého trestu
vyžadujeúčinnáochranaspoločnostianiejenádej,žebypáchateľabolomožnénapraviťtrestomodňatia
slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Zo znenia hmotnoprávneho ustanovenia § 47 ods. 1 Trestného
zákona vyplýva taxatívny výpočet podmienok pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, ktoré

musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na vyššie uvedené, boli v danej veci vypočutý znalci jednak z odboru psychiatrie ako aj znalec
zodborupsychológia,pričomsúdzabezpečilajzáznamuopsychologickomposúdenízodňa19.06.2020
vypracovaného ÚVV a ÚVTOS Žilina, ktoré bolo u obžalovaného vykonané pri jeho poslednom výkone
trestu. Je potrebné uviesť, že obžalovaný odmietol spolupracovať so znalcom psychológom. Na základe

týchto výpovedi súd v otázke resocializačnej prognózy obžalovaného zistil nasledovné:

- v prípade osobnostných faktorov je pravdou, že u obžalovaného ide o osobnosť abnormálne
štruktúrovanú, emočne nestabilnú, impulzívnu, disociálne orientovanú, so zníženou konfliktnou
toleranciou, s poruchami sociability a maladaptívnym správaním. Prevažuje u neho biologická regulácia

správania pudová, reflexná. Zábranné mechanizmy tvorené vôľou, osvojenými mravnými normami a
hodnotovým založením sú zastúpené len v rudimentárnej podobe a v podstate nefungujú. Obžalovaný
je extrovert, prezentista, oportúnne reagujúci na to, čo deň priniesol. Jeho záujmy sú plytké, nestále
a v podstate ťažko definovateľné. Základnou hodnotovou orientáciou obžalovaného je hedonizmus.
Obžalovaný nie je primárne agresívny. Rigidne sa usiluje o dominanciu aj v situáciách, kde je to

neadekvátne, napríklad v interakcii s osobou s vyšším statusom alebo väčšou telesnou silou. Pri odpore
reaguje afektom hnevu a spravidla verbálnou agresiou, vyhrážkami. Epizodicky aj brachiálnou agresiou.
Konanie obžalovaného bolo impulzívnym vyjadrením nespokojnosti a prevahy, čo sú jeho typické
vzorce správania. Osobnosť odsúdeného je jednoducho diferencovaná, infantilná, kriminálne narušená
a odkázaná na pomoc okolia vzhľadom k zníženému intelektu, kriminálne narušená, nesamostatná,

čo je sekundárne zvýraznene prizonizáciou. Má zvýraznenú potrebu vzdialiť sa od nepríjemnej reality
k fantazijným predstavám a externalizácii príčin svojich zlyhaní. Morálne zvažovanie dosahuje nízkej
úrovne, morálku vníma ako vzájomnú výmenu láskavostí a podrazov. Empatiu voči svojmu sociálnemu
okoliu neprejavuje, sústredí sa na vlastné potreby, vyššie city nie sú rozvinuté, trápi ho len vlastná
budúcnosť, nie výčitky svedomia.

- v okruhu symptomatických (kriminogénnych) faktorov treba prihliadnuť k tomu, že obžalovaný pácha
prevažne majetkovú trestnú činnosť, pri odpore však reaguje afektom hnevu a spravidla verbálnou
agresiou, vyhrážkami.
- rovnako treba zohľadniť, že obžalovaný nespôsobil poškodenému vážne zranenie, nepokračoval v
konaní a jeho konanie je výsledkom jeho charakteristiky osobnosti, tak ako je uvedené vyššie.

- v okruhu spoločenských (sociálnych) faktorov, ktoré determinujú eventuálnu recidívu spoločenského
zlyhania, prichádza do úvahy predovšetkým spoločenské deklasovanie obžalovaného vykonanými
trestami odňatia slobody ako aj znížená schopnosť obnovy stabilného citovo sýteného rodinného
a partnerského zázemia. Takémuto záveru nasvedčuje aj zistenie, že obžalovaný nemá z detstva
vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorú by mohol replikovať na ďalšie osoby vo svojom živote.

Trpí prázdnotou spoločenských vzťahov. Nemá žiadnu podpornú sociálnu sieť. Je dlhodobo sociálne
neprispôsobivý.
- súd zohľadnil aj fakt, že na základe vyjadrenia znalca z odboru psychiatria, je potrebné obžalovanému
uložiť ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou, ktorým by sa docielilo zníženie jeho
impulzivity, agresivity a výbušnosti.

Súd na základe vyššie uvedeného najmä vzhľadom na skutočnosť, že u obžalovaného ide o recidivistu,
ktorý väčšinu svojho dospelého života strávil vo výkone trestu odňatia slobody, a teda je zrejmé, že je
pre neho obtiažne žiť na slobode, a opätovne u neho dochádza k páchaniu trestnej činnosti prevažne
majetkového charakteru, nakoľko si nevie prostriedky na živobytie zabezpečiť iným spôsobom, avšak

dochádza u neho aj k násilnej trestnej činnosti, čo vyplýva z jeho osobnosti a postoju k životu a jeho
potrebám, taktiež je zrejmé, že toto jeho konanie je výsledkom aj rodinných problémov, ktoré mal a
súvisí aj so smrťou jeho rodičov, z tohto dôvodu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, keďže v prípade prepustenia obvineného na slobodu reálneexistuje zvýšené ohrozenie spoločnosti, teda je naplnená podmienka uvedená v § 47 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona.

Súd vyhodnotiac okruh faktorov determinujúcich prognózu resocializácie obžalovaného, riešenie ktorej
otázky patrí do výlučnej právomoci súdu, keďže ide o otázku právnu, dospel k záveru, že možnosť
nápravy obžalovaného je síce obzvlášť sťažená avšak neboli splnené všetky zákonné podmienky pre
uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, a to konkrétne uvedené v § 47 ods. 1, písm. b) Trestného
zákona, nakoľko do dňa vyhlásenia rozhodnutia, nikdy doteraz nebola riešená otázka možnej liečby

obžalovaného, tento sa ani nikdy nelieči na psychiatrii, hoc na základe vypracovaného znaleckého
posudku znalca z odboru psychiatria O.. G., je možné tlmiť impulzivitu, agresivitu a výbušnosť
obžalovaného, ktorý práve z tohto dôvodu pácha trestnú činnosť, práve nasedením medikamentóznej
liečby, a tak ovplyvniť jeho nežiaduce protispoločenské správanie. Súd teda bez toho, aby bolo
preukázané, že takáto liečba bude neúčinná vo vzťahu k možnej náprave obžalovaného, nemohol
jednoznačne dospieť k presvedčeniu napriek jeho štruktúre osobnosti a jeho doterajšieho života, že u

obžalovaného nie je nádej, aby ho bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov, a to aj napriek tomu, že znalec A.. Š. A.. uviedol vo svojom posudku, že resocializačná prognóza
sa javí ako iluzórna. Na to, aby súd mohol uložiť trest odňatia slobody na doživotie podľa § 47 ods. 2
Trestného zákona za splnenia podmienok v ods. 1 písm. a) a b), musí mať absolútnu istotu, že tieto
podmienky boli splnené súčasne, čo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo dané.

Súd u obžalovaného nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, preto bol povinný
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný
bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej
činnosti pred spáchaním tohto trestného činu, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na

výkon uloženého súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. U obžalovaného neboli splnené zákonné podmienky
uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 Trestného zákon pre jeho zaradenie na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Súd obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ochranné opatrenie -ochranné
psychiatrické liečenie ambulantnou formou, nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom
alkoholuatotonavrholuložiťiznaleczodborupsychiatrie,ktorýuviedol,žepsychickýstavobžalovaného
nie je t.č. akútny, avšak jeho pobyt na slobode je relatívne nebezpečný pre riziko neadekvátneho,
impulzívneho konania na podnety a konflikty z bezprostredného okolia, kedy jeho správanie môže byť

impulzívne a nepredvídateľné, a to aj za predpokladu, že bude naďalej požívať alkoholické nápoje,
pričom liečbou by sa mala ovplyvniť aj potreba pitia alkoholu.

S ohľadom k vyššie uvedenému okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2),- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.