Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 12, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/262/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214207895
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8214207895.13

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v spore žalobcu LMK INVEST, s.r.o., Kpt.
Nálepku 64, 085 01 Bardejov, IČO: 36 781 134, proti žalovanému SCHOTT s.r.o., so sídlom Orechová
6, 085 01 Bardejov, IČO: 36 449 598, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marta Maruniaková, s.r.o.,
Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 53 156 871, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Konanie v časti o nároku žalobcu na zriadenie vecného bremena, práva chôdze a jazdy osobnými
motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a traktormi cez pozemok CKN parcela č. XXX,
zapísaný na LV č. XXX7, katastrálne územie M. S. W., obec M., okres Bardejov, na ktorom je postavená
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Bardejovská
Nová Ves, obec Bardejov, okres Bardejov, ako aj cez pozemok CKN parcela č. XXX/X, zapísaná na LV

č. XXXX, katastrálne územie Bardejovská Nová Ves, obec Bardejov, okres Bardejov, priľahlý k stavbe
so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku s parcelou č. XXX, zapísaná na LV č. XXX6,
katastrálne územie Bardejovská Nová Ves, obec Bardejov, okres Bardejov, z a s t a v u j e .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2013 v konaní
vedenom na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 3C/7/2013 domáhal zriadenia práva cesty
zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem. Právny predchodca žalobcu uviedol, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností:
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,

stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,

stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX/XX
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX/X

nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX/X
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves
a stavba postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX/X nachádzajúcom sa v katastrálnom
území Bardejovská Nová Ves.

Všetky tieto nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Bardejovská Nová
Ves, obec Bardejov, okres Bardejov. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že právny vzťah k
parcelám, na ktorých sú uvedené stavby postavené, je evidovaný na LV č. XXXX, z ktorého vyplýva,
že žalovaný je výlučným vlastníkom parciel, na ktorých sú stavby vo vlastníctve právneho predchodcu
žalobcu postavené. Podľa udania právneho predchodcu žalobcu stavby a prístupové cesty k nim plnia
účely nevyhnutne potrebné na prevádzkovanie viacerých podnikov, nielen podniku žalobcu, ako sklady

a výroba krmív pre poľnohospodárske zvieratá. Právny predchodca žalobcu uviedol, že uznesením
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/247/2012 zo dňa 18.12.2012 bolo nariadené predbežné opatrenie,
ktoré žalovanému uložilo obmedzenia vlastníckeho práva v prospech žalobcu, pričom právnemu
predchodcovi žalobcu bola uložená povinnosť podať žalobu. Keďže právny predchodca žalobcu nemá
prístup k svojim stavbám stojacim na pozemkoch žalovaného, týmto sa domáhal podľa § 151o ods.

3 Občianskeho zákonníka zriadenia vecného bremena zodpovedajúceho právu cesty. Podľa jeho
názoru aj napriek mimosúdnym rokovaniam sa mu nepodarilo zabezpečiť prístup k svojim stavbám, a
preto zriadenie vecného bremena súdom preňho znamená poslednú možnosť riešenia danej situácie.
Právny predchodca žalobcu poukázal aj na to, že žalovaný uzavrel prístupové cesty a ponúkol mu
uzavrieť preňho nevýhodnú nájomnú zmluvu na dobu určitú s ročným nájmom vo výške 49.790,00

Eur. Na základe toho sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanému zriadenia vecného
bremena zodpovedajúceho právu chôdze a jazdy osobnými motorovými vozidlami, nákladným vozidlami
a traktormi
cez pozemok C-KN s parcelným číslom XXX/X, priľahlý k:
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX,

stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX/XX,

stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX/X,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX/X;
cez pozemok C-KN s parcelným číslom XXX, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX,
cez pozemok C-KN s parcelným číslom XXX, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX,
cez pozemok C-KN s parcelným číslom XXX, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX,

cez pozemok C-KN s parcelným číslom XXX, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX,
cez pozemok C-KN s parcelným číslom XXX, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX,
cez pozemok C-KN s parcelným číslom XXX/XX, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom
XXX9,
cez pozemok C-KN s parcelným číslom XXX/X, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom

XXXX a cez pozemok C-KN s parcelným číslom XXX/X, na ktorom je postavená stavba so súpisným
číslom XXXX,
v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves, obec Bardejov, okres Bardejov, zapísané na LV č. XXXX,
a to v pracovných dňoch od 08,00 hod. do 16,00 hod., pre žalobcu, jeho zamestnancov, osoby poverené
žalobcom a nájomcov žalobcu k uvedeným stavbám vo vlastníctve žalobcu cez parcely vo vlastníctve

žalovaného. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu
dňa 17.05.2013. Vo vyjadrení uviedol, že uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/247/2012 zo
dňa18.12.2012bolonariadenépredbežnéopatrenie,alevodvolacomkonaníbolouznesenímKrajského

súdu v Prešove sp. zn. 10 Co/21/2013 zo dňa 13.03.2013 uznesenie súdu prvej inštancie zmenené
tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Podľa názoru žalovaného právny
predchodca žalobcu nepreukázal ani naliehavý právny záujem, ani skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by inak súd oprávňovali zriadiť vecné bremeno. Žalovaný uviedol, že predmetné nehnuteľnosti,na ktorých žalobca žiada zriadiť vecné bremeno, nadobudol od Mesta Bardejov na základe kúpnej
zmluvy. V tom čase vlastníkom stavieb bola spoločnosť RV, s.r.o., Porúbka, ktorá napriek viacerým
výzvam nemala záujem usporiadať vzťahy tak, aby bolo možné nehnuteľnosti nerušene užívať. V

kancelárii právnej zástupkyne žalovaného sa spoločnosť RV, s.r.o. Porúbka dňa 11.06.2012 zaviazala,
že vzhľadom na dezolátny stav budov, tieto zlikviduje a pozemky vyčistí. Tejto spoločnosti tiež bolo
ponúknuté odkúpenie nehnuteľností. O tom, že táto spoločnosť previedla predmetné nehnuteľnosti
na právneho predchodcu žalobcu, sa dozvedel žalovaný až náhodne. Vzhľadom na to, že žalovaný
nadobudol dojem, že nehnuteľnosti boli prevedené účelovo, dňa 08.08.2012 podal podnet na začatie

trestného stíhania, avšak tento podnet bol uznesením zo dňa 04.10.2012 odmietnutý. Proti uzneseniu
žalovaný podal dňa 10.10.2012 sťažnosť. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobcovi nikdy nebránil v
prístupe k budovám a dodal, že objekty vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu sú v dezolátnom
stave a ohrozujú aj jeho samotného ako vlastníka pozemkov. Okrem toho žalovaný argumentoval aj
tým, že on ako vlastník pozemkov má tiež nárok na právnu ochranu a tým, že žalobca neoprávnene
užíva jeho vlastníctvo, vzniká mu škoda a žalobcovi bezdôvodné obohatenie, keďže za nájom neplatí a

ani nemá snahu vzájomný stav riešiť. Podľa názoru žalovaného vzájomný vzťah medzi nimi je možné
riešiť nájomnou zmluvou. Žalovaný súčasne poukázal na to, že v danom prípade nejde o susediace
pozemky, ale o budovy, ktoré sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného a že práve žalobca
by mal mať eminentný záujem vyriešiť danú situáciu. O havarijnom stave budov bol žalobca informovaný
a bol informovaný aj o plánovanom uzavretí areálu z dôvodu všeobecnej bezpečnosti poukazujúc na

prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Keď žalobca zistil, že areál je uzavretý,
podal dňa 04.12.2012 trestné oznámenie a následne dňa 05.12.2012 návrh na nariadenie predbežného
opatrenia. Žalovaný tiež pripomenul, že stavby sú zničené a nevyužiteľné a že osobám nachádzajúcim
savichblízkostibymohlohroziťpoškodeniezdravia,prípadneohrozenieživota.Okremtohosažalovaný
domnieval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, a preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať

mu nárok na náhradu trov konania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 16.07.2013 žalobca navrhol, aby na strane žalobcu súd pripustil do
konaniaďalšísubjekt,atedaAGROBARDEJOV,s.r.o.sosídlomobjektRDP,08622Kľušov,IČO:45445
711, s čím táto spoločnosť vyjadrila súhlas. Na základe toho tunajší súd uznesením sp. zn. 3C/7/2013

zo dňa 14.08.2013, právoplatným dňa 09.10.2013, pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpila
spoločnosť AGRO BARDEJOV, s.r.o. (žalobca v 2. rade).

4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 3C/7/2013-74 zo dňa 09.10.2014 súd konanie o nároku žalobcu v 2.
rade (AGRO BARDEJOV, s.r.o.) proti žalovanému zastavil s odôvodnením, že táto spoločnosť bola dňa

27.05.2014 vymazaná z Obchodného registra SR. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu v 1. rade voči
žalovanému vylúčil na samostatné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. 3C/262/2014. Uznesenie
vo výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2014 a vo zvyšnej časti nadobudlo
právoplatnosť ešte dňa 23.10.2014.

5. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.11.2018, právoplatným dňa 03.12.2018, súd na základe návrhu
pripustil, aby na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť DAPAG, s.r.o., Vyšehradská 12, 851 06 Bratislava,
IČO: 47 569 573.

6.Uznesenímtunajšiehosúduzodňa26.02.2019,právoplatnýmdňa30.04.2019,súdnazákladenávrhu

pripustil, aby na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť JJ Logistic s.r.o., so sídlom Duklianska 38, 085 01
Bardejov, IČO: 46 793 283.

7. Súd v danej veci rozhodol rozsudkom č. k. 3C/262/2014-100 zo dňa 11.11.2019 tak, že žalobu
zamietol, konanie v časti zastavil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
3Co/29/2020-124 zo dňa 29.10.2020 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd v označenom uznesení v bode 13. odôvodnenia konštatoval okrem iného:

„Predpokladom zriadenia práva cesty súdom podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
nie je, aby stavba nestála na cudzom pozemku. Z ustanovenia 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
nevyplýva, že by sa postupu podľa tohto ustanovenia mohol domáhať iba vlastník stavby, ktorý je
súčasne vlastníkom stavbou zastavaného pozemku alebo ktorý má k jeho užívaniu iný právny dôvod“.V bode 15. odôvodnenia uznesenia Krajský súd v Prešove tiež konštatoval: „15. V ďalšom konaní
bude povinnosťou súdu prvej inštancie posudzovať splnenie troch zákonných podmienok pri možnosti
zriadiť vecné bremeno práva cesty podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací

súd dáva do pozornosti, že na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené nasledovné tri
podmienky: 1. Vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku. 2. Prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak. 3. Neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. (…)
Nevyhnutnú cestu možno zriadiť len vtedy, ak nemožno prístup zabezpečiť inak, teda najmä zmluvne.
Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste. Prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že

zabezpečenie takéhoto prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú
objektívne také vysoké, že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Technická možnosť
zriadiť prístup inak je nevýznamná aj v prípade, že vytvorenie iného prístupu, napríklad nového vchodu
do budovy by nedovoľoval všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie oprávneného orgánu.
Podmienka, že prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak nie je splnená, ak vlastník priľahlého
pozemku,ktorýmáslúžiťakocesta,ponúkolvlastníkovistavby,žemupozemokalebojehočasťodpredá,

alebo že mu zriadi vecné bremeno zmluvou, a to za obvyklú cenu. K tomu pozri rozhodnutie R 32/2006.
V poslednej tretej podmienke odvolací súd uvádza, že pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to,
aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu
bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Preto
môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne

užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie komfortné. Zriadeniu cesty v zásade nebráni skutočnosť,
že niekto kúpi stavbu bez zabezpečeného prístupu, keďže zabezpečenie užívania je vo všeobecnom
záujme aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností. Neužívaná a neudržovaná stavba by mohla
byť zdrojom rôznych emisií a ohrození pre susedov. Treba však skúmať dôvody, prečo sa vlastník
stavby zbavil možnosti prístupu, napríklad aj z nedbanlivosti a či výkon jeho práva nie je v rozpore s

dobrými mravmi. Čo sa týka náhrady za zriadenie práva nevyhnutnej cesty, z ustanovenia § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka implicitne nevyplýva, či právo cesty ako vecné bremeno možno zriadiť za
náhradu alebo bez nej. Tu odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp. zn. 22Cdo/1897/2004, v zmysle ktorého výklad § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je základnou
interpretačnou pomôckou pre Čl. 11 ods. 4 listiny a z prihliadnutím na zmienené ustanovenie listiny

možno zriadiť vecné bremeno cesty len za náhradu; dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady
priamo podľa Čl. 11 ods. 4 listiny bez toho, aby bolo nevyhnutne potrebné toto právo konštituovať
predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku
zriadenia práva cesty utrpí. Zároveň je potrebné konštatovať, že náhradu za zriadenie vecného bremena
určí súd aj bez návrhu. Výška odplaty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku

zriadenia práva cesty utrpí. Na rozhodnutie o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku. (…)
Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že súd by v takom prípade mal aj za pomoci
znaleckého posudku posúdiť možnosť takéhoto rozsahu vecného bremena, ktorý by zaťažoval vlastníka
priľahlého pozemku čo najmenej a zároveň by zabezpečil vlastníkovi stavby prístup ku stavbe v
nevyhnutnom rozsahu. V rozhodnutí o zriadení vecného bremena cesty je potrebné určiť, kadiaľ povedie

cesta a tiež to, akým spôsobom môže byť právo vykonávané a aký je jeho obsah. Z tohto dôvodu by malo
platiť, že súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým sa žalobe vyhovuje, musí byť aj geometrický
plán vytyčujúci kadiaľ cesta vedie. (…)“.

9.Uznesenímtunajšiehosúduzodňa04.03.2021,právoplatnýmdňa29.03.2021,súdnazákladenávrhu

pripustil, aby na miesto žalobcu vstúpila do konania spoločnosť LMK INVEST, s.r.o., Kpt. Nálepku 64,
085 01 Bardejov, IČO: 36 781 134, ktorá so vstupom udelila súhlas.

10. Súd v danej veci nariadil pojednávania, ktoré sa uskutočnili v dňoch 13.04.2015, 11.03.2019,
31.05.2019, 11.11.2019 a 13.09.2021. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s uznesením o

zastavení konania vo vzťahu k nároku žalobcu v 2. rade a vylúčení zvyšku žaloby na samostatné
konanie, pôvodnou žalobou vedenou pod sp. zn. 3C/7/2013, výpismi z LV č. XXXX a č. XXXX, návrhmi
na zmenu na strane žalobcu, uzneseniami o pripustení zmeny na strane žalobcu a súvisiacimi listinnými
dôkazmi, návrhom na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania na tunajšom súde vo
veci 4Cb/2/2018, podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/7/2013 (žaloba, vyjadrenie

žalovaného č. l. 18-24, návrh a prílohy č. l. 25-33, uznesenie zo dňa 14.08.2013, č. l. 64-73 spisu,
uznesenie zo dňa 09.10.2014), žalobou vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 4Cb/2/2018,
výpisom z katastrálnej mapy, zverejnením oznámenia o predaji majetku verejnou obchodnou súťažou z
roku 2012, ako aj ďalšími v spise pripojenými dôkazmi.11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 31.05.2019 vzal žalobu v časti o zriadenie vecného
bremena v podobe práva cesty cez parcelu C-KN č. XXX vo vlastníctve žalovaného, ako aj cez pozemok

CKN parcela č. XXX/X, priľahlý k stavbe so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku
s parcelou č. XXX, späť. Ďalej uviedol, že na podanej žalobe trvajú a svoj nárok opierajú o § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súčasne dodal, že právny predchodca žalobcu spoločnosť GEEF, s.r.o.
uvedené budovy nadobudla od spoločnosti RV Porúbka, s.r.o. V tom čase bolo vlastníkom pozemkov,
na ktorých tieto budovy stáli, Mesto Bardejov. V tom čase išlo o pokojné užívanie pozemkov a nebol s

tým žiaden problém. V tejto súvislosti poukázal na to, že na tunajšom súde je vedené aj iné konanie, v
ktoromžalovanývpostavenížalobcužaluježalobcuoodstráneniestavieb.Domnievalsa,žeakbyMesto
Bardejovboloponúklonaodpredajpozemky,naktorýchsúuvedenébudovy,právnypredchodcažalobcu
mal záujem tieto kúpiť. Podľa jeho vyjadrenia ponuka zo strany žalovaného na odkúpenie stavieb nebola
pre žalobcu rentabilná, a preto k tomu nepristúpil. Pokiaľ ide o ponuku, čo sa týka nájomnej zmluvy, tak
v tomto prípade bola zo strany žalovaného ponúknutá zmluva za nájom cca 49.000,- Eur ročne, čo je

pre žalobcu absolútne neprijateľné a podľa ich názoru neférové. Tým, že žalobca nemá prístup k svojim
budovám, je zrejmé, že sa nemôže o nich starať, a preto dochádza k ich chátraniu. Vznikajú mu tým
veľké škody. Právny zástupca v súvislosti s vysloveným predbežným právnym názorom súdu navrhol,
aby sa vykonalo dokazovanie ohľadom okolností, či nejde o neoprávnené stavby. Tiež uviedol, že aj
napriek doterajšiemu vývoju konania trvá na tom, že nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena je

oprávnený, pretože žalobca ako vlastník stavieb nemôže mať toto vlastnícke právo obmedzované do
takejmiery,žestavbyužívaťnedokáže.Zriadenievecnéhobremenabolaposlednámožnosťžalobcuako
sa dostať k užívaniu týchto stavieb, pričom predchádzajúce mimosúdne dohody neboli úspešné. Ústava
SR zaručuje vlastnícke právo a sú toho názoru, že ak súd nevyhovie žalobe, žalobca nedokáže iným
spôsobom svoje vlastnícke právo brániť tak, aby do budúcna mohol tieto stavby užívať. Na základe toho

právny zástupca žalobcu navrhol žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

12. Strana žalobcu na pojednávaní dňa 13.09.2021 uviedla, že správne konanie, na ktoré poukázala
právna zástupkyňa žalovaného, nie je dosiaľ právoplatne skončené a rozhodnutie Mesta Bardejov

bolo zrušené odvolacím orgánom. Poukázala na to, že uvedené stavby nebolo možné udržiavať ani
opraviť, nakoľko žalobcovi je k nim znemožnený prístup a podľa pôvodného vlastníka tomu tak bolo aj v
minulosti.Napojednávanínamietaladôkazpredloženýžalovanoustranoutýkajúcisaobchodnejverejnej
súťaže, že nebol predložený včas. Dodala, že si je vedomá, že ich právny predchodca nepredložil do
konania žiaden dôkaz, ale vzhľadom na to, že nie sú dlho vlastníkmi stavieb, za uvedený stav nenesú

zodpovednosť. Tieto stavby chcú opraviť a rekonštruovať a využiť na skladové priestory. Tiež veria, že
správne konanie dopadne v ich prospech. Ďalej uviedla, že ak by aj v roku 2012 odkúpili nehnuteľnosti
ponúkané na predaj zo strany Mesta Bardejov tak, ako na to poukázala protistrana, nič by to neriešilo,
nakoľko by aj tak museli prejsť cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Zotrvala na podanej žalobe a
žiadala zriadiť právo cesty k uvedeným stavbám. V tejto súvislosti sa odvolala na uznesenie Krajského

súdu v Prešove zo dňa 29.10.2020 a vyslovila názor, že sú splnené všetky podmienky pre zriadenie
vecného bremena - práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa označeného
uzneseniaodvolaciehosúdupredpokladomzriadeniaprávacestysúdompodľaustanovenia§151oods.
3Občianskehozákonníkanieje,abystavbanestálanacudzompozemkuazuvedenéhoustanoveniaani
nevyplýva, že by sa takéhoto postupu mohol domáhať iba vlastník stavby, ktorý je súčasne vlastníkom

stavbou zastávaného pozemku, alebo ktorý má k jeho užívaniu iný právny dôvod. Návrhy na doplnenie
dokazovania nemala. Navrhla žalobe vyhovieť.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby a zároveň
uviedol, že so žalobou, a teda zriadením vecného bremena nesúhlasia. Vyslovil názor, že túto situáciu

nemožno riešiť aplikáciou § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale dokonca ani v zmysle § 135c
Občianskeho zákonníka. Tiež dodal, že zo strany žalovaného boli snahy o kúpu budov, ktoré sa
nachádzajú na jeho pozemkoch. Dokonca bol ochotný ponúknuť kúpnu cenu vyššiu, ako bola určená
znaleckým posudkom, ktorý si dal vyhotoviť. Taktiež žalovaný jednal s pánom Z., ktorý podľa nich
zastrešuje vlastníkov budov, ale nedošlo ani k dohode v otázke nájomných zmlúv. Za danej situácie

vznikajú žalovanému veľké škody, cca 500.000,- Eur mu visí v nedohľadne. Okrem toho dodal, že
žalobcovi nie je bránený, podľa jeho vedomostí, prístup k uvedeným budovám. Právny zástupca
žalovaného vyslovil súhlas s predbežným právnym názorom súdu a tvrdil, že z hľadiska skutkovej
stránky veci žalobca nepreukázal ani bránenie v užívaní stavieb. Za danej situácie netrval na výsluchuzástupcu žalovaného. Je toho názoru, že nejde o poslednú možnosť žalobcu, nakoľko ani neprodukoval
dôkazy o tom, že by dal k prenájmu nejaký protinávrh. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť
a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 13.09.2021 uviedla, že žalobu považuje za
nedôvodnú a navrhla, aby ju súd zamietol. Poukázala na to, že aktuálne sa vedie správne konanie,
v rámci ktorého sa rozhoduje o odstránení stavieb, ktoré sú aj predmetom žaloby, a to stavieb so
súpisným číslom XXXX, XXXX, XXXX, a to z dôvodu ich dezolátneho stavu a ochrany zdravia a života

osôb a životného prostredia. Jediné stavbB. W. W. Ž., Z. V. L. - N. Y., V. Q. S. Q. Č. XXX, XXX/
XX L. XXX/X. Zdôraznila, že žaloba v stave, v akom je koncipovaná, neobstojí, nakoľko z nej nie je
zjavné, v ktorom mieste sa žalobca domáha zriadiť právo cesty. Súdu predložila výpis z katastrálnej
mapy, pričom pred súd pristúpila aj zástupkyňa žalobcu a právna zástupkyňa žalovaného názorne
ukázala, kadiaľ vedie miestna komunikácia vo vlastníctve Mesta Bardejov a že takýmto spôsobom by
bolo možné zabezpečiť prístup k uvedeným stavbám. Zároveň súdu predložila dôkaz, a to fotokópiu

z regionálnych novín, zrejme Bardejovsko-Svidnícko-Stropkovsko z roku 2012, kde bola zverejnená
obchodná verejná súťaž na predaj pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod stavbami, ktoré sú predmetom
sporu. Na predaj bol vtedy ponúkaný celý areál o rozlohe 5,9 ha v katastrálnom území Bardejovská
Nová Ves. V tejto súvislosti uviedla, že žalobca mal vynaložiť starostlivosť o svoj majetok a mohol
pozemky pod stavbami kúpiť v rámci tejto obchodnej verejnej súťaže, avšak tak neučinil, pričom aktuálne

vo významnom rozsahu uplatňujúc svoj nárok, sa snaží zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovaného.
Dodala, že žalobca kúpil predmetné stavby počas tohto súdneho konania, čo tiež považuje za rozpor s
dobrými mravmi. Navrhla žalobu zamietnuť, keďže žalobca doposiaľ nepreukázal uplatňovaný nárok a
žiadnymi dôkazmi nepodporil žalobný návrh, a to akým spôsobom a kadiaľ by malo byť zriadené právo
cesty.

15.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdzistilskutkovýstav,ateda,žežalobcajevlastníkombudov:
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX

nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,

stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX/XX
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX/X
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves,
stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX/X

nachádzajúcom sa v katastrálnom území Bardejovská Nová Ves
a stavba postavená na pozemku C-KN s parcelným číslom XXX/X nachádzajúcom sa v katastrálnom
území Bardejovská Nová Ves.
Všetky tieto nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Bardejovská Nová Ves,
obec Bardejov, okres Bardejov. Právny vzťah k parcelám, na ktorých sú uvedené stavby postavené, je

evidovaný na LV č. XXXX.

16. Súd ďalej z výpisu LV č. XXXX pre katastrálne územie Bardejovská Nová Ves, obec Bardejov, okres
Bardejov, zistil, že výlučným vlastníkom parciel, na ktorých sú postavené stavby vo vlastníctve žalobcu,
je žalovaný. Ide o tieto parcely:

pozemok C-KN s parcelným číslom XXX, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX,
pozemok C-KN s parcelným číslom XXX, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX,
pozemok C-KN s parcelným číslom XXX, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX,
pozemok C-KN s parcelným číslom XXX, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX,
pozemok C-KN s parcelným číslom XXX/XX, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX,

pozemok C-KN s parcelným číslom XXX/X, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX,
pozemok C-KN s parcelným číslom XXX/X, na ktorom je postavená stavba so súpisným číslom XXXX.17. Podľa zistení súdu právny predchodca žalobcu - spoločnosť GEEF, s.r.o., nadobudol predmetné
stavby na základe kúpnej zmluvy pod č. V 1360/2012. Nasledujúci právny predchodca žalobcu -
spoločnosť DAPAG, s.r.o., nadobudol predmetné stavby na základe kúpnej zmluvy pod č. V 1051/2015.

SpoločnosťJJLogistics.r.o.nadobudlapredmetnéstavbynazákladekúpnejzmluvypodč.V2177/2017.
Aktuálny žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2020
rozhodnutím o povolení vkladu pod č. V 2632/2020 zo dňa 12.11.2020.

18. Podľa zistení súdu žalovaný nadobudol predmetné pozemky na základe kúpnej zmluvy pod č. V

1318/2011 a V 886/2012.

19. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

20. Podľa § 151o ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Ak nie je vlastník
stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,
súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v
práve cesty cez priľahlý pozemok.

21. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

23. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP, V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

25. Podľa § 150 ods. 1 CSP, Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa § 185 ods. 2 CSP, Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 31.05.2019 vzal žalobu v
časti späť (tak ako vyplýva z výroku II. tohto rozsudku) a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalovaný

s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, a preto súd konanie v tejto časti zastavil.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom stavieb zapísaných na
LV č. XXXX, katastrálne územie Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov. Súd mal taktiež preukázané,
že žalovaný je vlastníkom pozemkov, parciel zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Bardejov,

obec Bardejov, okres Bardejov.

29. Vzhľadom na to, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce sa na pozemku žalovaného,
žiadal zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcely vo vlastníctve žalovaného.30. Žalovaný dňa 13.09.2021 predložil do konania dôkaz - inzerciu v regionálnych novinách týkajúcu
sa oznámenia Mesta Bardejov o zámere predaja majetku ako celku obchodnou verejnou súťažou, a to

v areáli bývalého pôdohospodárskeho družstva Bardejovská Nová Ves o výmere 59.117 m2. Najnižšia
požadovaná cena stanovená znaleckým posudkom bola 8,07 Eur/m2. Lehota na doručenie cenových
ponúk záujemcov bola stanovená do termínu 19.03.2012.

31.Žalobcasastalvlastníkomstaviebpočastohtokonanianazákladekúpnejzmluvyzodňa16.10.2020,

ktorej vklad bol povolený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Bardejov, číslo vkladu V
2632/2020 zo dňa 12.11.2020.

32. Žalovaný namietal, že právny predchodca žalobcu dostatočne nedbal o svoje práva a v roku
2012, keď Mesto Bardejov ponúkalo na predaj celý areál o výmere 5,9 ha, pozemky, ktoré by mu
zabezpečili prístup k stavbám, nekúpil. Žalobca namietal, že uvedený dôkaz žalovaný nepredložil včas.

Zároveň žalovaný argumentoval tým, že je to žalobca, ktorý nepreukázal uplatňovaný nárok, pretože
neprodukoval žiaden dôkaz o tom, akým spôsobom a v ktorých miestach má byť právo cesty v prospech
žalobcu zriadené. Žalovaný považoval žalobu za vadnú a poukázal na to, že žalobca ju počas celého
konania neopravil.

33. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Jedným z
najvýznamnejšíchštádiícivilnéhosporovéhokonaniajedokazovanie.Prostredníctvomdokazovaniasúd
zisťuje,čiskutkovýstavprezentovanýskutkovýmitvrdeniamistránsporuzodpovedáalebonezodpovedá
skutočnosti (v podstate ide fázu verifikácie skutkových tvrdení). Predmetom dokazovania je teda skutok
(fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu.

S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. V súvislosti s dokazovaním
vyvstáva otázka kto a čo je povinný v súkromnoprávnom spore preukazovať (napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/142/2019 zo dňa 26.01.2021).

34. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich

nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti
nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba.Pokiaľúčastníkkonanianesplnípovinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvoje
tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v

jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec) [napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/58/2020 zo dňa 26.01.2021].

35. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy,vzhľadomnato,žesiosporemôžeurobiťsvojobrazibavrozsahu,vakommuhovykreslilistrany
sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho

dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

36. Súd zastáva názor, že žalobca v žalobe netvrdil a listinnými dôkazmi bezpečne nepreukázal
skutočnosti, na základe ktorých by súd jeho žalobe mohol vyhovieť. Predmetom žaloby je zriadenie
práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem. V zrušujúcom uznesení Krajský súd v Prešove

jasne definoval a naznačil, akým spôsobom má byť v danom spore vedené dokazovanie.

37. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11.11.2019,
okrem iného konštatoval, že je potrebné skúmať dôvody, prečo sa vlastník stavby zbavil možnosti
prístupu k nej a či výkon jeho práv nie je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež zdôraznil, že súčasťou

rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým sa žalobe vyhovuje, musí byť aj geometrický plán vytyčujúci kadiaľ
cesta vedie.38. Súd považuje za významné zdôrazniť, že ide o sporovú vec, kde rozsah dokazovania je daný
procesnou iniciatívou strán sporu. Súd v okolnostiach takýchto prípadov nemôže viesť dokazovanie ex
offo, ale v naznačenom smere je viazaný návrhmi strán sporu, ktoré nesú zodpovednosť za to, akým

spôsobom a v akom rozsahu poskytnú súdu obraz o spore a ako svoju argumentáciu podporia dôkazmi.

39. Žalobca neformuloval žalobu spôsobom, akým naznačil odvolací súd. Na túto skutočnosť poukázal
aj žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 13.09.2021. Aj napriek tomu
strana žalobcu nenavrhla pripustenie zmeny žaloby, nemala návrhy na doplnenie dokazovania, do

konania nepredložila geometrický plán vytyčujúci kadiaľ by mala viesť cesta, nenavrhla vykonať
znalecké dokazovanie, za týmto účelom nežiadala o odročenie pojednávania, ale bez ďalšieho
trvala na tom, aby súd žalobe vyhovel. Dôkaznú núdzu odôvodnila tým, že za vzniknutú situáciu
nemôže niesť zodpovednosť aktuálny žalobca, keďže je vlastníkom stavieb len krátky čas. Pritom
uznesenie o pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2021.
Pojednávanie v danej veci sa uskutočnilo až dňa 13.09.2021, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca,

ak by bol bdelý, v záujme dosiahnutia úspechu v spore mohol predložiť relevantné dôkazy a navrhnúť
znalecké dokazovanie. Žalobca tak neučinil a túto jeho procesnú pasivitu nemohol súd vlastným
pričinením nahradiť. Súd zároveň dodáva, že vzhľadom na to, že odvolací súd uložil povinnosť skúmať
okolnosti tak, ako vyplýva z bodu 37. odôvodnenia rozsudku, súd pripustil dôkaz predložený žalovanou
stranou na pojednávaní dňa 13.09.2021, z ktorého vyplýva, že celý areál, ktorého súčasťou sú aj

stavby, ktoré sú predmetom žaloby, bol ponúkaný na predaj ešte v roku 2012. Žalobca v tomto smere
nezvolil presvedčivý procesný postup v záujme hájenia svojich práv, keď uviedol, že tým by sa situácia
nevyriešila, pretože aj tak by museli prejsť cez pozemky vo vlastníctve žalovaného

40. Na tomto mieste súd pripomína, že len bdelým, nie spiacim patrí právo (vigilantibus iura scripta sunt).

Ak by žalobca dostatočne dbal o svoje práva a navrhol vykonanie dokazovania v intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu, nie je vylúčené, že v konaní mohol byť úspešný.

41. V civilnom sporovom konaní súd nemôže plniť funkciu vyhľadávacieho orgánu, a tak dedukovať
požiadavky a predstavy žalobcu. Nemôže plniť ani úlohu návodcu, ktorý by žalobcovi naznačil správny

smer procesného postupu. V opačnom prípade by išlo o porušenie základného práva na rovnosť strán
v konaní, a to na úkor protistrany.

42.Tvrdeniavžalobevrátanepetitu,akoajvovyjadreniachžalobcusúneúplnýmiskutkovýmitvrdeniami,
nepodporenými dostatočnými dôkazmi (neexistencia znaleckého dokazovania, geometrického plánu),

ktoré bránia súdu rozhodnúť inak, než zamietnutím žaloby. Na to, aby žalobca mohol byť v konaní
úspešný, nepostačujú tvrdenia a dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Keďže žalobca neuniesol bremeno
dôkazu a ani bremeno tvrdenia, súd si spravil o spore svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslili
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Preto súd žalobu zamietol.

43. O trovách prvostupňového konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku tak, že v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Za úspech žalovaného súd považoval aj čiastočné
späťvzatiežaloby,ktoréžalobcaodôvodniltým,ženiejevlastníkomdotknutejstavbysosúpisnýmčíslom
XXXX, a preto zriadenie vecného bremena vo vzťahu k uvedenému už nežiadal. Procesné zavinenie za

zastavenie v tejto časti konania je potom potrebné pripísať na vrub žalobcu.

44. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 3
Civilného sporového poriadku tak, že v celom rozsahu úspešnému žalobcovi, na základe odvolania
ktorého Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 3C/262/2014-100 zo dňa

11.11.2019 zrušil, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

45. O výške náhrady trov konania (prvostupňového a odvolacieho) rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

46. Súd v danej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v otázke náhrady trov konania odôvodňovali
potrebu aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd výnimočne z dôvodov hodných
osobitného zreteľa náhradu trov konania neprizná.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na

niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutiesúdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.