Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121207870
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1121207870.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľky: T. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX X., proti odporcovi: L. O., B.. XX.XX.XXXX, X. T. X, XXX XX
X., zastúpený: JUDr. Silvia Makovníková - advokátka, s. r. o. so sídlom Sklenárska 6, Bratislava, IČO:
36 861 880, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. decembra 2021 č. k. 21C 60/2021-29 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o povinnosti odporcu
odstrániť mreže zo zárubne vchodových dverí bytu č. X v bytovom dome súpisné číslo XXXX v X. na
T. D.. Č.. XX a o povinnosti odporcu zdržať sa bránenia v užívaní tohto bytu navrhovateľke m e n í
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v týchto častiach z a m i e t a .

Odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienávrhnavrhovateľkyvčastiuloženiapovinnostiodporcovi
na vzdialenosť 20 m nepribližovať sa alebo iba obmedzene približovať sa k navrhovateľke, ktorej telesná
alebo duševná integrita môže byť konaním odporcu ohrozená, a to do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C 3/2019, zamietol, nariadil neodkladné

opatrenia, ktorým uložil odporcovi povinnosť vykonať - odstrániť mreže zo zárubne vchodových dverí
do bytu č. X nachádzajúceho sa na X. L.. bytového domu súpisné číslo XXXX v X. na D. T., C. Č.
XX, postaveného na pozemku - parcele registra „S.“ parcele č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 1020 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,
v katastrálnom území U. T., obec X. - T.. Č.. U. T., okres X. N. (ďalej aj ako „Byt“), a to do právoplatného
rozhodnutia a skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/3/2019

a tiež mu neodkladným opatrením uložil povinnosť zdržať sa bránenia v užívaní bytu navrhovateľke,
a to bytu č. X nachádzajúceho sa na X. L.. bytového domu súpisné číslo XXXX v X. na D. T., C. Č.
XX, postaveného na pozemku - parcele registra „S.“ parcele č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 1020 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,
v katastrálnom území U. T., obec X. - T..Č.. U. T., C. X. N., a to do právoplatného rozhodnutia a skončenia
vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/3/2019. Žiadnej zo strán nárok

na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia v nasledovnom znení:
Žalovaný ( odporca - pozn. odvolacieho súdu) je povinný vykonať - odstrániť mreže zo zárubne
vchodových dverí do bytu č. X nachádzajúceho sa na X. L.. bytového domu súpisné číslo XXXX v X. na

D. T., C. Č. XX, postaveného na pozemku - parcele registra „S.“ parcele č. XXXX/X zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1020 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava,katastrálny odbor, v katastrálnom území U. T., obec X. - T..Č.. U. T., okres X. N. (ďalej aj ako „Byt“), a to
do právoplatného rozhodnutia a skončenia vo veci samej vedenej na tunajšom súde (Okresnom súde
Bratislava I - pozn. odvolacieho súdu) pod spisovou značkou 18C/3/2019.

Žalovaný (odporca) je povinný zdržať sa bránenia v užívaní bytu žalobkyni a to bytu č. X nachádzajúceho
sa na X. L.. bytového domu súpisné číslo XXXX v X. na D. T., C. Č. XX, postaveného na pozemku -
parcele registra „S.“ parcele č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1020 m2, zapísaného
na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v katastrálnom území U. T.,
obec X. - T..Č.. U. T., okres X. N., a to do právoplatného rozhodnutia a skončenia vo veci samej vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 18C/3/2019.
Žalovaný (odporca) je povinný nevstupovať dočasne do domu a bytu č. X nachádzajúceho sa na X. L..
bytového domu súpisné číslo XXXX v X. na D. T., C. Č. XX, postaveného na pozemku - parcele registra
„S.“ parcele č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1020 m2, zapísaného na LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v katastrálnom území U. T., obec X. - T..Č..
U. T., okres X. N., v ktorom býva žalobkyňa, vo vzťahu ku ktorej je žalovaný dôvodne podozrivý z násilia

a to do právoplatného rozhodnutia a skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava I
pod spisovou značkou 18C/3/2019.
Žalovanému (odporcovi) sa nariaďuje na vzdialenosť 20 m nepribližovať sa alebo iba obmedzene
približovať sa k žalobkyni (navrhovateľke - pozn. odvolacieho súdu), ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť konaním odporcu ohrozená a to do právoplatného rozhodnutia a skončenia

vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 18C/3/2019.

3. Vychádzal z návrhu odôvodneného tým, že dňa 03.11.2021 jej zatelefonoval známy zo susedstva,
že jej niekto na zárubňu vchodových dverí prizváral mreže s visiacimi zámkami. K bytu prišla po 13,00
hodine a overila si podanú informáciu. Na miesto privolala hliadku polície, pričom pred jej príchodom

prišiel k vchodu do jej bytu odporca, ktorý sa zdržiaval v blízkosti bytového domu a ktorý pravdepodobne
bol kontaktovaný políciou a informovaný. Navrhovateľka prišla k bytu spolu s jej priateľom, na ktorého
odporca fyzicky zaútočil a napadol ho tak, že ho sotil a spôsobil mu poranenie na ruke. Odporca sa
postavil pred mrežami uzamknutého vchodu do jej bytu, pričom vyhlásil, že sú to jeho mreže, ktoré tam
dal prizvárať. Príslušníci polície prišli v priebehu 25 minút a oznámili, že ide o občiansky súdny spor.

Vzhľadom na fyzické napadnutie jej priateľa a skutku, ktorý podľa polície má znaky trestného činu, a
to neprimeraný zásah do práva k bytu pre neoprávnené bránenie v užívaní bytu navrhovateľke ako
oprávnenejosobejejodporučilidostaviťsanapolíciuapodaťtrestnéoznámenie.Navrhovateľkauviedla,
že predmetný byt nadobudla zákonným spôsobom v podiele 1/1. Byt mal byť vydražený 28.10.2018,
pričom vydražiteľom sa mal stať Y.. Y. T., ktorý mal byt predať odporcovi na základe kúpnej zmluvy zo

dňa 23.03.2018 alebo 23.02.2018, ktorú priložil odporca v súdnom konaní o vypratanie bytu vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/3/2019, ktoré bolo prerušené až do právoplatného
skončenia a rozhodnutia vo veci samej v konaní pod spisovou značkou 11Csp/59/2018 vedenom na
Okresnom súde Bratislava I. Dražbu ako i prevod vlastníctva na odporcu pokladá navrhovateľka za
sporné, preto má za to, že odporca jej ako oprávnenej osobe neoprávnene bráni v užívaní bytu a to

neprimeraným zásahom do práva k bytu, keď jej zabránil prístup do bytu namontovaním mreže, ako i
jeho osobnou prítomnosťou pred vchodom do jej bytu. Od obeda dňa 03.11.2021 sa zdržiava neustále
pred jej bytom alebo domom ako jej oznámili susedia a to dňa 04.11.2021, ako aj dňa 05.11.2021. Tiež
uviedla, že sa obáva o svoj život a zdravie ako i o život a zdravie jej dcéry a to vzhľadom na skutočnosť,
že odporca fyzicky zaútočil na jej priateľa, pričom nie je podľa nej vylúčené, že by mohol zaútočiť i na

ňu a na jej dcéru. Svoju telesnú i osobnú istotu a bezpečnosť považovala za ohrozenú, preto navrhla,
aby súd nariadil odporcovi na vzdialenosť 20 m nepribližovať sa k jej osobe, k jej dcére, ako i k ich
domu a bytu, pričom pre prípad súdnych pojednávaní približovať sa obmedzene. Konanie a správanie
odporcu, ktorý ju dlhodobo sleduje, označila za neprimerané vzhľadom na skutočnosť, že svoje práva
môže realizovať súdnou cestou, ako to i urobil v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I o

určenie neplatnosti dražby, o vypratanie, ako i o určenie neplatnosti zmluvy.

4. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že odporca je vlastníkom viacerých nehnuteľností, v osobnom
vlastníctve má aj byt, v ktorom má hlásený trvalý pobyt a má kde bývať na rozdiel od nej a jej dcéry, ktoré
majú v byte osobné veci a ku ktorým sa nevedia dostať. Dve noci prespali u príbuzných, aby neostali

na ulici. Byt je ich jediným obydlím. Ďalej uviedla, že dňa 21.01.2019 v zákonnej troj-mesačnej lehote
na podanie žaloby podľa zákona podala žalobu o určenie neplatnosti predmetnej dražby. Konanie sa
vedie na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 16Csp/3/2019, pričom vo veci rozhodnuté
a konanie bolo prerušené právoplatným uznesením konajúceho súdu zo dňa 13.02.2021 z dôvodupredchádzajúceho konania o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa vedie na Okresnom
súde Bratislava I pod spisovou značkou 11Csp/59/2018, pričom v tomto konaní nebolo tiež rozhodnuté,
konanie nebolo právoplatne skončené a právne otázky riešené vo veci 11Csp/59/2018 majú podľa nej

podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu v konaní o určenie neplatnosti dražby ako i v konaní
o vypratanie.

5. Uznesením zo dňa 08.11.2021 č. k. 21C/60/2021-22 súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti odporcovi nevstupovať dočasne do domu a bytu č.

X nachádzajúceho sa na X. L.. bytového domu súpisné číslo XXXX v X. na D. T., C. Č. XX, postaveného
na pozemku - parcele registra „S.“ parcele č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1020 m2,
zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v katastrálnom
území U. T., obec X. - T..Č.. U. T., okres X. N., v ktorom býva navrhovateľka, vo vzťahu ku ktorej má
byť odporca dôvodne podozrivý z násilia a to do právoplatného rozhodnutia a skončenia vo veci samej
vedenej Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 18C/3/2019 zamietol.

6. O zvyšnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 324
ods. 1, 3 CSP, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 333 CSP, §
334 CSP a § 228 ods. 2 CSP.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho
účelom je dočasná úprava pomerov strán, čo neznamená, že by bolo možné neodkladné opatrenie
vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku alebo, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody.
Za podmienku pre nariadenie takéhoto opatrenia mal existenciu právneho vzťahu medzi stranami

sporu, existenciu nároku, ako aj ich osvedčenie a osvedčenie, že bez okamžitej a dočasnej úpravy by
bolo právo strán ohrozené, respektíve preukázanie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená, s
tým, že nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne a nariadené neodkladné
opatreniemusíbyťprimeranéprávu,ktoréhobudúcisúdnyvýkonmôžebyťohrozený.Medziosvedčením
a dokázaním nejakej skutočnosti videl rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri

vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a pri vydávaní rozsudku. Uviedol, že dokazovanie
pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní, keď osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených (najmä listinných) dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani

nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,
javia ako nanajvýš pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2012 zo dňa
28.11.2012).

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z predložených listinných dôkazov, vyjadrenia
žalobkyne,pripojenýchspisov11Csp/59/2018,16Csp/3/2019adospelkzáveru,ženávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia v časti, ktorým navrhovateľka žiada odporcovi uložiť „zákaz na vzdialenosť
20 m približovať sa alebo iba obmedzene približovať sa k navrhovateľke, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť konaním odporcu ohrozená a to do právoplatného rozhodnutia a skončenia

vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 18C/3/2019“, nie je
možné vyhovieť, nakoľko nemal za splnené podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného
opatrenia. Súd prvej inštancie nemal akýmkoľvek spôsobom za osvedčené, že odporca predstavuje
hrozbu pre navrhovateľku. Zo Zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podala navrhovateľka na odporcu
dňa 03.11.2021 vyvodil v prvom rade rozčarovanosť navrhovateľky s osadením mreže na vchodové

bytové dvere vedúce do bytu č. X nachádzajúceho sa na ul. T. Č.. XX P. X., čím jej odporca znemožnil
prístup do uvedeného bytu. Mal za to, že v tejto časti navrhovateľka neosvedčila nebezpečenstvo
hroziacej ujmy, ktoré by bolo bezprostredné a konkrétne a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v tejto časti zamietol.

9. V časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou sa navrhovateľka domáhala, aby
odporcaodstránilmrežezozárubnevchodovýchdverídobytuč.XnachádzajúcehosanaX.L..bytového
domu súpisné číslo XXXX v X. na D. T., C. Č. XX, postaveného na pozemku - parcele registra „S.“
parceleč.XXXX/Xzastavanáplochaanádvorieovýmere1020m2,zapísanéhonaLVč.XXXXvedenomOkresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v katastrálnom území U. T., obec X. - T..Č.. U. T.,
okres X. N., a to do právoplatného rozhodnutia a skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod spisovou značkou 18C/3/2019, a v časti návrhu, ktorou sa domáhala nariadenia mu

povinnosti zdržať sa bránenia v užívaní bytu navrhovateľke a to bytu č. X nachádzajúceho sa na X. L..
bytového domu súpisné číslo XXXX v X.Q. na D. T., C.B. Č. XX, postaveného na pozemku - parcele
registra „S.“ parcele č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1020 m2, zapísaného na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v katastrálnom území U. T., obec X.
- T..Č.. U. T., okres X. N., a to do právoplatného rozhodnutia a skončenia vo veci samej vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 18C/3/2019, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že navrhovateľka osvedčila základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštancie mal za osvedčené, že navrhovateľka užíva predmetný byt za účelom uspokojovania svojich
bytových potrieb. Právne posúdil, že z tohto dôvodu požíva právnu ochranu, pričom konaním odporcu
jej bolo znemožnené jeho užívanie. Uviedol, že v súčasnosti vedú navrhovateľka a odporca tri súdne
konania, a to konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy vedené na Okresnom súde Bratislava

I pod sp. zn. 11Csp/59/2018, konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vedené na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 16Csp/3/2019 a v opačnom postavení konanie o vypratanie bytu č. X na X
L.. bytového domu na T. XXXX/XX P. X. vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/3/2019.
Súd prvej inštancie konštatoval, že odporcovi bez pochýb svedčí právny titul predmetný byt užívať, teda
realizovať vo vzťahu k nemu svoje vlastnícke právo nadobudnuté dražbou, avšak za jedinú zákonnú

cestu, ako sa vysporiadať so vzniknutou situáciou, mal práve žalobu na vypratanie nehnuteľnosti,
ktorú odporca podal a ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/3/2019. Mal
za to, že okolnosti opísané navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, okolnosti
vyplývajúce z priložených listinných dôkazov a súdnych konaní vyžadujú bezodkladnú úpravu. Zaujal
názor, že nebezpečenstvo hroziacej ujmy je v tomto prípade bezprostredné a konkrétne a vyžaduje

si súdnu ingerenciu. Ku konaniu odporcu, ktorý na byt osadil mrežu, ktorou zamedzil navrhovateľke v
užívaní bytu, súd prvej inštancie konštatoval, že takéto konanie je nedovolená svojpomoc, kedy odporca
efektívne znemožnil užívanie bytu navrhovateľkou a donútil ju k jeho opusteniu. Tento spôsob priameho
svojpomocného vypratania bytu voči jeho užívateľom nepovažoval za dovolený.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že si je vedomý, že nariadením neodkladného opatrenia v časti
odstránenia mreží je zasiahnuté aj do majetkovej sféry odporcu, ktorý vynaložil náklady na osadenie
mreží a postačujúcim by sa javilo odovzdať navrhovateľke kľúče od tejto mreže, aby jej bol umožnený
vstupdobytu.Konštatoval,žejevšakviazanýznenímnávrhupetitunavrhovanýmnavrhovateľkou,stým,
že ak by v tejto časti návrh zamietol len z dôvodu, že odovzdanie kľúčov je postačujúce, neprimerane by

tak zasiahol do práva na bývanie navrhovateľky, ktoré je však predmetom súdneho konania vedeného
pod sp. zn. 18C/3/2019. Dospel k záveru, že pre potrebu nastavenia vzťahov do skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/3/2019 je potrebné nariadiť neodkladné
opatrenie v rozsahu, v ktorom návrhu navrhovateľky na nariadene neodkladného opatrenia vyhovel.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255
ods. 1, 2 CSP. Keďže návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel,
a to konkrétne v časti uloženia povinnosti odporcovi odstrániť mreže a zdržať sa bránenia v užívaní
bytu (dva výroky navrhovaného neodkladného opatrenia) a čiastočne návrh zamietol v časti zákazu
dočasne nevstupovať do domu a bytu a zákazu nepribližovať sa k navrhovateľke, konštatoval, že obaja

boli úspešní v rovnakom pomere a preto žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

12. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne riadne a včas odvolanie
odporca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a to konkrétne proti
časti uznesenia:

- vo výroku II., ktorým uložil odporcovi povinnosť vykonať - odstrániť mrežu zo zárubne vchodových
dverí do bytu č. X nachádzajúceho sa na X. L.. bytového domu súp. č. XXXX v X. na D. T., C. Č. XX,
postaveného na pozemku - parcela registra „S.“, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1020 m2, zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v
katastrálnomúzemíU.T.,obecX.-T..Č..U.T.Q.,obecX.-T..Č..U.T.;atodoprávoplatnéhorozhodnutia

a skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 18C/3/2019,
- vo výroku III., ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa bránenia v užívaní bytu žalobkyni, a to bytu
č. X nachádzajúceho sa na X. L.. bytového domu súp. č. XXXX P. X. na D. T., C. Č. XX, postaveného
na pozemku - parcela registra „S.“, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1020m2, zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v katastrálnom
území U. T., obec X. - T.. Č.. U. T., obec X. - T..Č.. U. T., a to do právoplatného rozhodnutia a skončenia
vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 18C/3/2019.

13. Odporca v odvolaní uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti:
a. bytu č. 6 nachádzajúceho sa na 2. p. bytového domu súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa v X.,
na D. T., C. Č. XX, postaveného na pozemku - parcele registra „S.“ parcele č. XXXX/X, zapísaného na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v katastrálnom území U. T., obec

X. - T.. Č.. U. T., okres X. N., (ďalej len „byt “),
b. spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške
202/10000, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v
katastrálnom území U. T., obec X. - T..Č.. U. T., okres X. N., (ďalej len „spoluvlastnícky podiel“)
c. spoluvlastníckeho podielu na pozemku zapísaného v registri „S.“ parc. č. XXXX/X druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1020 m2 vo výške 202/10000, zapísaných na LV č. XXXX

vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, katastrálny odbor, v katastrálnom území X. - U. T., obec
X. - T..Č.. U. T., okres X. N. (ďalej len „pozemok“ a spolu s bytom a spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ďalej len „nehnuteľnosť“), keď nehnuteľnosť
nadobudol príklepom licitátora Y.. Y. T. ako osoba, ktorá urobila najvyššiu ponuku na dražbe, konanej v
Bratislave dňa 22.10.2018. Odporca nadobudol nehnuteľnosti od Y.. Y. T., a to kúpnou zmluvou/zmluvou

o prevode vlastníctva; vklad bol povolený 05.12.018. Ako dôkaz doložil List vlastníctva XXXX - čiastočný
výpis zo dňa 11.11. 2021, Notársku zápisnicu z 22.10.2018 B. XXXX/XXXX B. XXXXX/XXXX, B. XXXXX/
XXXX a Rozhodnutie z 05.12.2018 Číslo vkladu P.. Mal za to, že z tohoto dôvodu mu svedčí právo byt
užívaťakoajrealizovaťvovzťahuktomutobytusvojevlastníckeprávonadobudnutékúpou(niedražbou)
vplnomrozsahu.Tvrdil,ženavrhovateľkaužívalaaužívatentobytipotomakonanehoprešlopríklepom

licitátora vlastnícke právo. Nemá a nemal s navrhovateľkou uzatvorenú akúkoľvek zmluvu, z titulu ktorej
by bola navrhovateľka oprávnená užívať tento uvedený byt. Navrhovateľka nemá a nemala súhlas na
užívanietohtouvedenéhobytu,nehradilaamunehradížiadneplnenievsúvislostisužívanímuvedeného
bytu, pričom užíva byt vo výlučnom vlastníctve odporcu bez akéhokoľvek právneho titulu. Uviedol,
že bol zo strany správcu informovaný, že v dome, v ktorom sa nachádza aj dotknutý byt, sa vyskytli

krádeže, a to najmä, avšak nielen v priestoroch pivnice. Vzhľadom na túto skutočnosť sa rozhodol urobiť
úkony smerujúce k ochrane svojho majetku pred krádežou a podobne, a na vonkajšiu zárubňu dverí
namontoval mreže. Tvrdil, že v čase namontovania mreže bol byt prázdny, navrhovateľka sa v byte
nenachádzala. Mal za to, že povinnosť odstránenia mreže z bytu v jeho vlastníctve by predstavovala
neoprávnený zásah do jeho vlastníckych práv. Nemôže tu ísť ani o neprimeraný zásah do práv

navrhovateľky, keďže jej nikdy nebránil, aby sa z bytu vysťahovala a odniesla si z neho všetky osobné
a hnuteľné veci v jej vlastníctve. Uviedol, že navrhovateľka bez toho, že by ho kontaktovala, privolala
na miesto hliadku polície, ktorá ho kontaktovala, pričom on sa bezodkladne dostavil na dotknuté miesto,
a bol pripravený ozrejmiť rozhodujúce skutočnosti. Zároveň bol informovaný príslušníkmi policajného
zboru na mieste, že sa má dostaviť na oddelenie, kde s ním bude spísaná zápisnica, bol ale príslušníkmi

policajného zboru uvedený do omylu a na príslušnom oddelení policajného zboru s ním žiadna zápisnica
nebola spísaná. Dňa 6.11.2021 sa opätovne dostavil k dotknutému bytu, pričom zistil, že mreža bola
navrhovateľkou nedovolene svojpomocne odstránená, a na mieste sa ani nenachádzala, navrhovateľka
do bytu vstúpila a byt opätovne užíva bez právneho titulu odo dňa 5.11.2021. V tejto súvislosti podal
odporca dňa 5.11.2021 trestné oznámenie za poškodzovanie cudzej veci a neoprávnený zásah do

práva k bytu. Ako dôkaz doložil fotografiu zárubne dverí bytu po odstránení mreže. Mal za to, že
v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neboli splnené podmienky na
jeho nariadenie, a to z dôvodu, že mreža, ktorú žiadala navrhovateľka odstrániť sa na danom mieste
nenachádzala. V neposlednom rade považoval za zrejmé, že výrok ohľadom odstránenia mreže ako je
formulovaný, nemôže splniť účel, ktorý sa vyžaduje resp. ktorý sa má docieliť neodkladným opatrením,

keďže mu súd prvej inštancie uložil povinnosť odstrániť mrežu do právoplatného skončenia konania
sp. zn. 18C/3/2019, t.j. pokiaľ by konanie trvalo aj v horizonte troch a viac rokov, mohol by žalovaný
mrežu aj deň pred vyhlásením rozhodnutia pred súdom prvej inštancie alebo neskôr, a navrhovateľka by
nedocielila účel, ktorý chcela docieliť navrhovaným neodkladným opatrením, t.j. do bytu by sa nedostala.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti označil výrok ohľadom mreže za zmätočný a mal za

to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky.

14. Pokiaľ ide o výrok neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa bránenia v užívaní bytu, a to z dôvodu nastavenia vzťahov medzi ním a navrhovateľkou,namietal nedostatočnosť odôvodnenia tejto časti rozhodnutia, keď mu nie je zrejmé, akým spôsobom
súd prvej inštancie vyhodnotil splnenie jednotlivých kritérií pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a prečo práve navrhovateľke je potrebné poskytnúť ochranu a bezodkladne upraviť pomery medzi

ním a navrhovateľkou, keď od roku 2018 nezrealizoval žiaden úkon, ktorý by zasiahol do jej práva
užívať byt resp. do jej práva na súkromie, pričom podľa jeho názoru ani namontovaním mreže k
takémutozásahuneprišlo.Domnievalsa,ženavrhovateľkaneosvedčilaexistenciupotrebybezodkladnej
úpravy pomerov a súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou v odôvodnení rozhodnutia žiadnym
spôsobom nevysporiadal. Pripomenul, že súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii,

kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie
jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súlade
s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 120/2019, „Podstatou práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky (I. US 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade
so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov, ako napr. právnej istoty, legitímneho očakávania, legality
a pod., ktoré sú obsahom právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Princípu práva na
spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu
svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom sa musí vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami

uplatnenýmiúčastníkmikonania,atospôsobomzodpovedajúcimmiereichzávažnosti.Porušenímpráva
na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov absentuje
určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne - alebo tým skôr - pokiaľ boli stranami
sporu namietané, no napriek tomu ich odvolací súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných
skutočností nezhodnotil bez toho, že by dodatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť či

irelevantnosť (4Cdo 102/2017). Pokiaľ takto odvolací súd postupoval aj v prejednávanej veci, dopustil
sa svojvôle zakázanej preň v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a založil tým nepreskúmateľnosť
ním vydaného rozhodnutia, a v dôsledku toho aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody
toho-ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedu k nezákonnosti a hlavne k
nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania,

ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu; len náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá
vyplývajúce preň z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (I. ÚS 33/2012). Z vyššie uvedeného
vyvodil, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia. Domnieval sa, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces

tým, že sa podrobne nevysporiadal s jednotlivými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia,
keď navrhovateľka podľa neho neosvedčila, že by jej od nadobudnutia vlastníckeho práva nejakým
spôsobom bránil vo výkone resp. bránil v užívaní nehnuteľnosti resp. bytu, keď podľa neho neosvedčila,
akým iným spôsobom by jej mal brániť v užívaní bytu, čo by malo zakladať dôvod pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Napokon dal do pozornosti, že navrhovateľka sa v čase, kedy prišlo k

namontovaniu mreže za účelom ochrany majetku, v spornom byte nezdržiavala. Osadenie mreže na
vlastný byt nemal za neoprávnený zásah, ale výkon vlastníckeho práva. Mal za to, že v odvolaním
napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek odôvodnenie, prečo, t. j. z akého dôvodu a na základe
akého ustanovenia zákona má strpieť zásahy do svojho vlastníckeho práva, rovnako ako mu nebolo
zrejmé, prečo je potrebné dočasne upraviť pomery, keď existencia konania o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby resp. určenie vlastníckeho práva sama o sebe podľa neho nemôže zakladať dôvod
preochranunavrhovateľky,najmäpokiaľmaluvedenúžalobuzacelkomzjavnešikanóznu.Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia považoval za zmätočné, nepreskúmateľné, čím prišlo k zásahu do jeho práva
na spravodlivý súdny proces.

15. K výroku neodkladného opatrenia o jeho povinnosti „zdržať sa bránenia v užívaní bytu“ namietal,
že súd prvej inštancie tak rozhodol len na základe tvrdení navrhovateľky, že je oprávnená osoba,
a že jej neoprávnene bráni v užívaní bytu, a to navyše neprimeraným zásahom do práva k bytu.
V prvom rade namietal, že navrhovateľka nie je oprávnená v byte bývať, nemá žiaden titul k tomu.
Vlastníkom bytu je odporca už 3 roky, je oprávneným v tomto vzťahu. Napriek tomu byt nemôže nijakým

spôsobom užívať, pretože navrhovateľka mu v tom bráni svojou fyzickou prítomnosťou v jeho byte spolu
so svojou dcérou, pričom nemá k bytu žiadne vlastnícke ani užívacie právo ani za užívanie bytu už
roky vlastníkovi neposkytuje žiadnu finančnú kompenzáciu. Mal za to, že neexistuje tu teda právo na
strane navrhovateľky, ktoré by malo požívať ochranu, pričom pre nariadenie neodkladného opatreniamal za potrebné osvedčenie práva, ktoré je ohrozované alebo porušované. Z obsahu odôvodnenia
vyššie uvedeného uznesenia pod sp. zn. 3C/9/2019 jednoznačne vyvodil, že navrhovateľka nikdy
predmet dražby neodovzdala vydražiteľovi ani odporcovi, t.j. v čase od nadobudnutia vlastníckeho

práva vydražiteľom a následne odporcom ho užívala, a užíva ho aj doteraz, pričom skutočnosť, že
navrhovateľka odmietla byt, o ktorý prišla v dražbe, odovzdať, ju neoprávňuje byt naďalej užívať,
obzvlášť, ak na takéto užívanie neexituje žiaden právny titul (nájomná zmluva či iná dohoda s
vlastníkom nehnuteľnosti), a za takéto užívanie vlastníkovi bytu neposkytuje ani žiadnu finančnú
kompenzáciu. V takomto prípade sa teda nemôže jednať o bránenie v užívaní, keďže pre užívanie

bytu navrhovateľkou neexistuje žiaden právny základ. Tvrdenia navrhovateľky, že predmetný byt užíva
za účelom uspokojovania svojich bytových potrieb, podľa neho neobstoja, pretože byt bola povinná
odovzdať. Navyše podľa neho má navrhovateľka finančné prostriedky, rozdiel z výťažku z dražby v
notárskej úschove u Y.. O. O. vo výške približne 80 000 EUR na prípadné zakúpenie inej nehnuteľnosti,
alebo iné riešenie svojej bytovej potreby. Je navyše zárobkovo činná, takže by si nehnuteľnosť vedela
dofinancovať aj úverom. Je iba v jej rukách, aby sa všetky súvisiace súdne spory čím skôr ukončili.

Stačí jednostranný právny úkon z jej strany, ktorý ona odmieta urobiť. Naopak, neoprávnene zotrváva
v jeho byte a samozvane sa vyhlasuje za vlastníčku tejto nehnuteľnosti. Ako dôkaz doložil Notársku
zápisnicu o dražbe B., B., E-mailovú správu z dražobnej spoločnosti Aukčná spoločnosť, s.r.o. a E-
mailovú správu od notára Y.. O. O.. Podľa jeho názoru neexistuje žiadne právo na strane navrhovateľky,
ktoré by malo požívať ochranu. Naopak, ide o protiprávne konanie navrhovateľky, ktoré nemôže

požívať právnu ochranu. Nemal za naplnenú podmienku potreby bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami zo strany súdu, keďže táto úprava pomerov spočíva iba na vôli či nevôli navrhovateľky byt
odovzdať (v zmysle § 29 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z.) a prevziať si hotovosť z notárskej
úschovy. Nepovažoval za naplnenú ani druhú podmienku na vydanie neodkladného opatrenia - obavu,
že exekúcia bude ohrozená, majúc za to, že ochranu svojich práv v prípade úspechu v súdnych

sporoch má navrhovateľka zabezpečenú 2 informatívnymi poznámkami o prebiehajúcich súdnych
sporoch (11Csp/59/2018 a 16Csp/3/2019) na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré poznámky sú podľa neho
dostatočnou ochranou navrhovateľky a táto ochrana je realizovaná priamo na základe zákona bez
obmedzenia práv súčasného vlastníka nehnuteľnosti. Informatívna poznámka na liste vlastníctva má
vplyv na dobromyseľnosť potenciálneho nadobúdateľa nehnuteľnosti v prípade prevodu vlastníctva z

odporcu na tretiu osobu. Tento spôsob ochrany označil zároveň za proporcionálnejší z hľadiska intenzity
zásahov do jeho vlastníckych práv žalovaného. Tiež uviedol, že zásah do vlastníckeho práva musí
zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi potrebami verejného alebo všeobecného záujmu spoločnosti
a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivcov [J. A. Pye (Oxford) and J. A. Pye (Oxford) Land
Ltd. v. the United Kingdom, s. 12, bod 46], Podľa ESĽP každé opatrenie zasahujúce do práva na

pokojné užívanie majetku musí nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkou všeobecného záujmu
spoločnosti a potrebou dodržiavania základných práv jednotlivca (Sporrong and Lonnroth v. Sweden,
séria A, 1982, č. 52, s. 26, bod 69). Úsilie zabezpečiť takúto rovnováhu sa odráža v celej štruktúre čl. 1
dodatkovéhoprotokolu,30tedaajvdruhejvete,ktorútrebačítaťvosvetlezásadyvyjadrenejvprvejvete.
Najmä musí existovať rozumný pomer proporcionality medzi použitými prostriedkami a cieľom, ktorý

sleduje každé opatrenie pozbavujúce osobu vlastníckeho práva (Pressos Compania Naviera S.A. and
Others v. Belgium, séria A, 1995, č. 332, s. 23, bod 38; Case of the Former King of Greece and Others
v. Greece. Application 25701/94, s. 22, bod 89). Konštatoval, že vlastnícke právo predstavuje dôležitý
predpoklad sebarealizácie človeka, ktorému zaisťuje nezávislosť, a tak vytvára priestor pre realizáciu
jeho slobody. Z uvedeného vyplýva, že nešetrné mocenské zásahy do práva na pokojné užívanie

majetku narúšajú nielen dané základné právo, ale sú v napätí aj s ústavnou hodnotou personálnej
autonómie jednotlivcov.“ (PL. ÚS 19/09). Uviedol, že aj nútené obmedzenie vlastníckeho práva sa spája
so zásahom do vlastníckych práv proti vôli vlastníka, keď podmienka „nevyhnutnej miery“ vyžaduje,
aby zásah do vlastníctva nebol väčší (nemal väčší rozsah), než je nevyhnutné. Zároveň vyžaduje,
aby netrval dlhšie, ako je nevyhnutné. V kontexte neodkladného opatrenia zodpovedá požiadavka v

nevyhnutnej miere podmienke proporcionality. Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana - ktorej má
byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie - ním nebola obmedzená spôsobom
neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí
zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu
- nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia;

- ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje.
Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby
neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov, keď
podľa rozhodovacej praxe súdov platí, že pri rozhodovaní súdu o neodkladnom opatrení, nevznikneneprimeraná ujma dotknutej strany. Tým, že navrhovateľka neosvedčila existenciu bezprostredne
hroziacej ujmy prišlo podľa jeho názoru k porušeniu princípu proporcionality pri vymedzenom zásahu
do jeho vlastníckeho práva. Len samotné namontovanie mreží, bez ďalšieho, keď navrhovateľka ani

nedopytovala poskytnutie kľúčov od mreží resp. iným spôsobom nekontaktovala odporcu, nemôže
znamenať a ani vyjadrovať osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pretože neosvedčila, že
by nedovoleným a neprimeraným spôsobom odporca zasiahol do jej práva, rovnako ako neosvedčila,
že by vymenil zámky, alebo sa ju pokúšal vypratať z bytu iným protiprávnym konaním. Domnieval sa,
že miera proporcionality by sa mala odvíjať aj od predmetu konania vo veci samej. Pripomenul, že v

uznesení sa uvádza, že sporové strany vedú 3 súdne konania vedené na Okresnom súde Bratislava I,
z ktorých spisov súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal ako z listinných dôkazov:
- o neplatnosť dražby pod sp. zn. 16Csp/3/2019,
- o určenie neplatnosti úverovej zmluvy pod sp. zn. 11Csp/59/2018, a
- o vypratanie pod sp. zn. 18C/3/2019.

Uviedol, že prvé dve z týchto konaní však iniciovala sama navrhovateľka práve na ochranu svojich
údajných práv a vystupuje v oboch sporoch v pozícii navrhovateľky, keď sú to práve tieto spory, ktoré mu
brániavplnomrozsahuapodľaplatnýchprávnychpredpisovužívaťsvojeriadnenadobudnutévlastnícke
právo k nehnuteľnosti, a v dôsledku ktorých bol nútený podať tretiu žalobu na vypratanie bytu. Medzi
sporovými stranami však sú a boli vedené aj ďalšie súdne spory, ktoré prebiehajú alebo prebiehali na

Okresnom súde Bratislava I:
- návrh na vydanie neodkladného opatrenia pod sp.zn. 3C/9/2019 (v spojení 16Co/129/2019) ako aj, a
- žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia pod sp. zn. 9C/4/2020 a s ňou spojené už nariadené
zabezpečovacie opatrenie.

Uviedol, že prvé z vyššie uvedených konaní je ukončené. Navrhovateľka v ňom navrhovala vydanie
neodkladného opatrenia voči nemu, podobne ako v tomto konaní, okrem iného spočívajúce v tom, aby
do nehnuteľnosti nevstupoval a nezdržiaval sa v nej. Súd prvej inštancie tento návrh navrhovateľky
zamietol a neodkladné opatrenie nevydal. Navrhovateľka sa odvolala, avšak Krajský súd v Bratislave
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Jeho argumentácia je obdobná argumentácii odporcu v tomto

odvolaní. V odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Co/129/2019-80 sa uvádza:
„...žalobkyňa ako predchádzajúca vlastníčka bytu bola povinná byt odovzdať vydražiteľovi; len samotná
skutočnosť, že odmietla podpísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby a podala žalobu o určenie
neplatnosti dražby, neosvedčuje existenciu hmotnoprávneho vzťahu, na základe ktorého sa môže
domáhať nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému; je nepochybné, že za daného právneho

stavu žalobkyni nesvedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti; žalobkyňa neosvedčila existenciu ani
iného právneho vzťahu k bytu (napr. uzatvorenie dohody s novým vlastníkom bytu), čím nepreukázala
danosť hmotnoprávneho nároku, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán a tým ani dôvodnosť
navrhovaného neodkladného opatrenia.“
Z dôvodu jednotnosti rozhodovacej praxe súdov apeloval preto na kontroverznosť rozhodnutia súdu

prvej inštancie v predmetnej veci a vyššie uvedeného rozhodnutie. Ako dôkaz doložil uznesenie
16Co/129/2019-80 zo dňa 24.6.2019. Mal za to, že bol súdom prvej inštancie bez legitímneho dôvodu, a
bez náležitého odôvodnenia predmetného postupu obmedzený na svojich vlastníckych právach, ako aj
obmedzený vo výkone svojich vlastníckych práv natoľko, že je mu negované vlastnícke právo ako také.

16. Uviedol, že musel na ochranu svojich oprávnených záujmov vyhľadať právnu pomoc zo strany
advokáta, na základe čoho si v súlade s ustanovením § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 a § 16 ods. 3 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov uplatňuje v konaní náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 167,24 EUR, pozostávajúce z
dvoch úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné

podanie na súd - odvolanie), pričom hodnota jedného úkonu je 83,62 EUR, ako aj náhrady dvoch
režijných paušálov každý vo výške 10,87 EUR. Vzhľadom na to, že právny zástupca je platiteľom DPH,
zvyšuje sa odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty podľa platných právnych predpisov, spolu vo
výške 37,80 EUR. Spolu teda trovy právneho zastúpenia vrátane DPH vo výške 226,78 EUR. Navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamietne v celosti.

17. Navrhovateľka v odvolacej replike v celom rozsahu poprela skutkové tvrdenia odporcu a uviedla,
že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, keď podľa nej nikto nenadobudol jej byt a nehnuteľností, s
tým, že vlastnícke právo je neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Nikomu svojbyt nepredala, nedarovala, ani inak na nikoho nepreviedla. Uviedla, že súd prvej inštancie, ktorý pozná
právo sa musí vysporiadať s tým, že odporca nie je vlastníkom jej nehnuteľností, pretože ich nikdy
nenadobudol, podpísal iba kúpnu zmluvu s Y.. Y. T., ktorý nič nenadobudol od dražobníka a nestal sa

tak ani právoplatným majiteľom a tak nemohol nič či niečo kúpnou zmluvou predať odporcovi. Mala za
to, že súd prvej inštancie bol povinný rešpektovať zákon a v predmetnej veci Zákon č. 527/2002 Z. z.
Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovenie § 29, ktorý znie:
§ 29
Odovzdanie predmetu dražby

(1) Ak nadobudol vydražiteľ vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby, je dražobník povinný
podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe odovzdať predmet dražby a listiny, ktoré osvedčujú
vlastnícke právo a sú nevyhnutné na nakladanie s predmetom dražby alebo osvedčujú iné práva
vydražiteľa k predmetu dražby, bez zbytočného odkladu vydražiteľovi; vydražiteľ prevzatie predmetu
dražby písomne potvrdí.

V prejednávanej veci mala za dokázateľné, že Y.. Y. T.Č., ktorý podľa tvrdení odporcu mal mu
predať kúpnou zmluvou predmetné nehnuteľností neodovzdal odporcovi predmetné nehnuteľnosti,
a pretože mu ich neodovzdal, preto ich odporca ani nemohol nadobudnúť do svojho vlastníctva.
Navrhla výsluch Y.. Y. T., aby osvedčil, či mu boli predmetné nehnuteľnosti s príslušenstvom odovzdané
dražobníkom a či ich odovzdal odporcovi, a tiež či odovzdal odporcovi kľúče od predmetného bytu. Pre

spravodlivé rozhodnutie vo veci bol podľa nej súd prvej inštancie povinný zistiť platnosť právnych úkonov
predchádzajúcich právnym úkonom v prejednávanej veci, pretože výkon právomoci súdu musí smerovať
k racionálnemu výsledku a súd nemôže opomínať zmysel a účel súdneho konania, musí rešpektovať
princípy materiálneho právneho štátu. Tak ako už Ústavný súd Slovenskej republiky v rade svojich
nálezov potvrdil (napr. I ÚS 407/2010), ústavný systém v Slovenskej republike vychádza z princípov

materiálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky odlíšil formálne a materiálne pojatie
právneho štátu, pričom jasne vyjadril svoju afinitu k druhej z foriem právneho štátu. Zatiaľ čo prvá forma
je založená na rýdzo procedurálnom a formálnom pojatí bez ohľadu na obsah a účel jednania štátnych
orgánov, materiálny právny štát je naopak založený na určitých základných princípoch, ktoré je potrebné
pri výkone štátnej moci rešpektovať. Príklon k materiálnemu pojatiu právneho štátu podľa nej znamená,

že orgány verejnej moci sú povinné sa pohybovať nie len z hľadiska formálneho v hraniciach svojich
právomocí a kompetencií stanovených ústavným poriadkom a zákonmi, ale že výkon týchto právomocí
musí byť taktiež po obsahovej (materiálnej) stránke v súlade s určitými základnými princípmi, väčšinou
vyjadrenými v ustanoveniach ústavného poriadku, ktoré garantujú základné práva a vytvárajú hodnotovú
bázu ústavného poriadku. V prípade výkonu právomoci a kompetencie orgánu verejnej moci je teda

podstatné sledovať taktiež účel, ku ktorému uplatnenie právomocí smeruje, ako i prostriedky ktorých sú
k tomu používane. V podmienkach materiálneho štátu nemôže byť výkon verejnej moci bezobsažný ani
bezúčelný. Inými slovami z ústavného hľadiska nie je možné aprobovať a tolerovať výkon verejnej moci,
ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol
sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel ku ktorému konkrétny výkon zverenej právomoci

smeruje. Iba v tomto materiálnom zmysle je potreba interpretovať taktiež čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č.
23/1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej aj „Listina“), podľa ktorého je možné
štátnumocuplatňovaťvprípadochahraniciachstanovenýchzákonomaspôsobom,ktorýstanovízákon.
Zvolený spôsob výkonu verejnej moci, ktorý so sebou nesie zásah do základných práv a slobôd, musí
vždy obstáť z hľadiska princípu proporcionality. Ten je derivátom princípu právneho štátu založeného na

úctekprávamaslobodámčlovekaaobčana(materiálnyprávnyštát),ktorýmmábyťSlovenskárepublika
podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorý sa komplementárne uplatní k čl. 4 ods. 1 Listiny, podľa ktorého môžu
byť povinnosti ukladané na základe zákona, v jeho hraniciach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom
pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a

dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m.
m. IV. ÚS 1/07,1. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07).

18. Navrhovateľka v replike tiež uviedla, že účelom tohto konania je poskytnutie dočasnej ochrany
stranám sporu, ktorú súd prvej inštancie poskytol v zákonných medziach. Poukázala na skutočnosť,

že zápis záznamom na Okresnom úrade katastrálneho odboru v Bratislave je výlučne FORMÁLNYM
ZÁPISOM, nakoľko zápis bol vykonaný na základe predloženia Notárskej zápisnice B. XXXX/XXXX,
B. XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX záznamom. Podľa Zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) citujem:
Zápis práv k nehnuteľnostiam

§ 4
(1) Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra,
záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.
(2) Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

(3) Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú PRAVOTVORNE, EVIDENČNÉ alebo predbežné účinky podľa
tohto zákona.

§ 5
(1) Vklad je úkon okresného úradu; VKLADOM vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
(2) ZAZNAM je úkon okresného úradu plniaci EVIDENČNÉ funkcie, ktoré NEMAJÚ VPLYV na vznik,

zmenu ani na ZÁNIK práv k nehnuteľnostiam.

19. Mala za to, že ak by zákonodarca chcel, musel by výslovne ustanoviť, že príklep licitátora na
dražbe je originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva k bytu a spísaná notárska zápisnica vystupuje,
ako kúpna zmluva a zapisuje sa, vkladovým konaním zapísaným na liste vlastníctva pod písmenom „V“,

ale katastrálny zákon č.162/1995 Z.z. hovorí opak notárska zápisnica - verejná listina sa zapisuje pod
záznamom. Pripomenula, že notárska zápisnica vyhotovená notárom na dražbe NIE JE VEREJNOU
LISTINOU ale súkromnou listinou a preto považovala za sporné, či sa predmetná notárska zápisnica o
dražbe mala zapísať tak, ako sa zapísala záznamom. Poukázala na skutočnosť, že:
Záznam do katastra nehnuteľností (zápis záznamom) nemá na rozdiel od vkladu

PRÁVOTVORNY charakter, ale má len evidenčnú povahu.
PRÁVOTVORNY charakter - vykonanie platného právneho úkonu má za následok vznik, zmenu alebo
zánik čo sa v tomto prípade v prejednávanej veci nedá potvrdiť.

20. Y.. Y. T. urobil aj s odporcom podľa nej neplatný právny úkon spísaním a podpísaním „Kúpnej zmluvy“

zo dňa 22.03.2018 alebo 22.02.2018, pretože ho uviedol do omylu, pravdepodobne s úmyslom vylákať
od neho peniaze za to, čo mu nikdy nedal a nemôže dať, pretože to nemá a nemohol predmet zmluvy
odporcovi odovzdať. Princíp nemo plus iuris je pri prevodoch vlastníckeho práva garanciou ochrany
skutočného vlastníka tým, že len jeho oprávňuje na prevod vlastníckeho práva alebo na splnomocnenie
inejosobynatakýtoprevod,apostihujeneplatnosťoukaždýprevodnýúkonvykonanýinýmiosobaminež

skutočným vlastníkom alebo jeho splnomocneným zástupcom. Táto neplatnosť prispieva zachovaniu
vlastníckehoprávavoväčšineprípadov,pretožepôsobíakohmotnoprávnyzákladnauplatnenienárokov
z bezdôvodného obohatenia, na základe ktorého vzniká osobe, ktorá mienila nadobudnúť vlastníctvo od
nevlastníka, povinnosť vydať predmetnú vec skutočnému vlastníkovi, alebo na podanie žaloby o určenie
vlastníckeho práva. Poukázala na rozhodnutie: Uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol vo

veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia zloženom z predsedníčky senátu Y.. W.B. L. a členiek senátu
Y.. X. T., Y.. H. L., Y.. R. T., Y.. N. N., Y.. Y. V. a Y.. H. T., L.., dňa 27. apríla 2021, sp. zn. IVObdo/2/2020,
zdroj: nsud.sk; analytické právne vety: nsud.sk)

Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na

nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje.

Pripredmetnomkonštatovaníveľkýsenátobchodnoprávnehokolégiapoukazujenato,žeprávnaúprava
de lege lata neumožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti, ale len v
prípade taxatívne upravených výnimiek. Vyvodenie ochrany dobromyseľného nadobúdateľa zo strany
súdu rozhodujúceho v civilnom sporovom konaní pritom nie je možné ani s poukazom na materiálnu
publicitu katastra nehnuteľností, keďže katastrálny zákon priamo pripúšťa spochybnenie hodnovernosti

údajov zapísaných v katastri nehnuteľností preukázaním opaku, čo znamená, že osoba, ktorá je ako
vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností, v skutočnosti vlastníkom evidovaných nehnuteľností nie je,
ak sa preukáže, že skutočným vlastníkom nehnuteľností je niekto iný. Preto táto osoba zapísaná ako„vlastník“ ani nedisponuje oprávnením s týmito nehnuteľnosťami ďalej nakladať. Vzhľadom na vyššie
uvedené veľký senát uzatvára, že:
I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to

ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má
(nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v
katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.

III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje.

V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s
poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.

IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra,
nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

Kúpna zmluva medzi Y.. Y. T. a odporcom sa podľa nej definuje ako podvod.
Kúpna zmluva pripravovaná zo strany Y.. Y. T. dňa 23.03.2018 alebo 23.02.2018, keď už vedel, že sa
zúčastní na dražbe dňa 22.10.2018 a vydraží byt na T. D.. XX na znak súhlasu s obsahom kúpnej
zmluvy bola overená dňa 23.11.2018 oboma stranami. Dôkaz: Kúpna zmluva zo dňa 22.02.2018 alebo
23.03.2018

21. Uviedla, že odporca nedisponuje právoplatným rozsudkom v mene Slovenskej republiky, ktorý
by predložil odvolaciemu súdu, že je výhradný vlastník bytu a nehnuteľnosti. Mala za to, že vydané
Neodkladné opatrenie zo dňa 03.12.2021 je v dôvodné pre skutočnosti, ktoré sa uskutočnili dňa
03.11.2021. V tento deň jej boli namontované mreže pred vchodové dvere do jej bytu a tým jej bol

zamedzený vstup do jej bytu, pričom už boli následne odstránené a nemožno o predmetnom výroku
inak rozhodnúť ako ho iba potvrdiť. S výrokom súdu prvej inštancie sa stotožnila. Uviedla, že privolaná
polícia v deň 03.11.2021, keď sa nemohla dostať do bytu, pretože bol zablokovaný mrežami, najskôr
nekonala a nezvládla vyriešiť danú situáciu a nebol z ich strany ani záujem danú situáciu vyriešiť.
Situáciu vyriešil až službukonajúci policajt dňa 03.11.2021 na I. ul., ktorý vyzval odporcu na predloženie

právoplatného Rozsudku v mene SR, ktorým by osvedčil, že je výhradný vlastník nehnuteľností a bytu.
Odporca tento právoplatný rozsudok nepredložil, lebo ním nedisponuje, ale predložil list vlastníctva, na
ktorom sú vyznačené poznámky o prebiehajúcich súdnych konaní, ktoré zároveň spochybňujú údaje
vyznačené na liste vlastníctva a to podľa ustanovenia § 39 ods. 2 katastrálneho zákona. Čo sa týka
mreží, tie boli namontované na príslušenstve a zariadení domu vo vlastníctve všetkých spoluvlastníkov

domu, pričom odporca nemal súhlas od spoluvlastníkov domu na T. XX P. X., pričom mreže vyčnievali do
priestoru bytového domu vo vlastníctve všetkých spoluvlastníkov a z bezpečnostného hľadiska bránili v
plynulosti únikovej požiarnej cesty, pričom boli porušené i ustanovenia Stavebného zákona č. 50/1976
Zb. Službukonajúcemu policajtovi predložila Uznesenie Krajského súdu v Bratislave o odročení súdneho
konania o neplatnosť dražby, kde sa prejednávajú práve spomínané vlastnícke práva k nehnuteľnosti.

Službukonajúci policajt oboznámil odporcu, že navrhovateľka môže dať mreže dolu aj so zámkom a
môže vstúpiť do bytu. Ona do bytu nevstúpila. Uviedla, že na základe nečinnosti privolanej policajnej
hliadky dňa 03.11.2021 a dňa 06.11.2021 bolo privolaných niekoľko policajných hliadok. Službukonajúci
policajti vyriešili danú situáciu v jej prospech cca o 17.30 hod. Príslušník policajného zboru vyviedol
dvochľudí,čosapovažovalizaSBS(nakoľkotítoľudianedisponovaliidentifikačnýmpreukazomstrážnej

služby nedajú sa ani za SBS považovať, ide jednoducho o ľudí, ktorí boli najatí na stráženie mreží a
sledovanie mojej osoby). Príslušník policajného zboru odporcu pred ňou poučil, že tam nemá čo robiť
ani sa zdržiavať, a ona môže mrežu spolu so zámkom a rámom dať na vlastné náklady dolu z dverí a
vstúpiť do bytu a ostať tam. Mala za to, že odporca porušil poučenie vyššie uvedené, ako dôkaz doložila
fotografiu dverí po odinštalovaní mreže a rámu. Opäť sa zdržiaval v okolí jej obydlia, čo definovala ako

opätovné sledovanie jej osoby. Žiadala odvolací súd, aby si vyžiadal od policajného zboru na I. D. P.
X. písomný záznam zo zásahu na T. ul. zo dňa 06.11.2021 pre správne a spravodlivé rozhodnutie vo
veci. Odporca vysvetľuje, na akom základe nasadil mreže na jej vchodové dvere do jej bytu a to na
základe informácii od správcu bytového domu H-Probyt, ktorý ho informoval o vykradnutých pivniciach.Uviedla, že spomínané pivnice boli vykradnuté cca apríl/2021, montáž mreží 03.11.2021. Pripomenula,
že za akýchkoľvek okolnosti odporcových snáh ochrániť majetok musel a musí odporca dodržiavať
zákony a to zákon o Požiarnej ochrane, Stavebný zákon ako i Domový poriadok a svoje návrhy na

rozhodnutiabolpovinnýpredložiťostatnýmspoluvlastníkombytovéhodomuavyžiadaťsiodnichsúhlas,
ak chcel zasiahnuť do majetku spoluvlastníkom, pričom nestačilo osloviť správcu bytového domu,
ktorý je len dodávateľom služieb bytového domu a nemá právo rozhodovať o právach a povinnostiach
spoluvlastníkov bytového domu. Poukázala aj na znefunkčnenie schránkovej zámky a na znefunkčnenie
čipových kľúčov do vchodu domu a s tým spojené obmedzenie vstupu do jej bytu. Uviedla, že odporca

vo svojom odvolaní sám priznáva, že ju prenasledoval, sledoval citujem: .... dáva do pozornosti, že
navrhovateľka sa v čase, kedy prišlo k namontovaniu mreže v sporovom byte nezdržiavala. Oblepil
vchodové dvere do domu a do bytu, výťahové dvere na všetkých poschodiach a v samotnom výťahu
zastrašovací list, aby ju poškodil a porušil dobré vzťahy so susedmi, podal na jej osobu Trestné
oznámenie vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Sasinkova ul. 23, Bratislave. Trestné
oznámenie bolo zamietnuté. Žiadala odvolací súd, aby si Trestné oznámenie vyžiadal, aby rozhodol

správne a spravodlivo vo veci. Mala za to, že odporca konal neuvážene po neúspešnom súdnom
pojednávaní zo dňa 08.10.2021 sp.zn. 18C/3/2019 v ktorom nemohol súd rozhodnúť v navrhovanej veci,
nakoľko sám súd nevie, či odporca je skutočný vlastník . Súdne konanie je odročené až do vyriešenia
vo veci samej. Odporca oslovil notára Y.. O. O., za účelom výšky výťažku z dražby. Notár Y.. O. O. na
základe dodržania mlčanlivosti odporučil sa obrátiť na navrhovateľa dražby EOS KSI Slovensko, s.r.o a

Aukčnú spoločnosť s.r.o, za účelom poskytnutia informácii o výške výťažku z dražby. Aukčná spoločnosť
s.r.o v zastúpení Y.. Y. W., informáciu o výške výťažku poskytol, čím porušil zákon č. 527/2002 Zákona
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

22. Poukázala i na skutočnosť, že predložený dôkaz Notárska zápisnica B. XXXX/XXXXRls XXXXX/
XXXXzodňa22.10.2018jeneplatnáprávnaskutočnosť,niejeverejnoulistinouanajejzákladenemohol
byť platne vykonaný zápis v katastri nehnuteľnosti a to prechod práv v prospech odporcu vydražiteľa
a následne nemohol byť platne urobený právny úkon prevod v prospech odporcu. Odpis Notárskej
zápisnice zn. B. XXXX/XXXXRls XXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2018 nie je podľa nej verejnou listinou,

pretoževnejabsentujúzákonompredpísanénáležitostianotárnenapísalnotárskuzápisnicupodľadeja,
ktorého bol svedkom. Namietala Notársku zápisnicu o priebehu dražby, ktorú spísal dňa 22.10.2018 v X.
na W. D. Č.. XX B. Y.. O. O., so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave 1, Mostová 2 žalovaný v rade 5/.
Notárska zápisnica, ak má mať všetky náležitosti upravené v ustanovení:
Podľa § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku musí obsahovať:

a) miesto, deň, mesiac, a rok podpísania notárskej zápisnice
b) meno, priezvisko a sídlo notára
c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je
ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a
sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov, a osoby, ktorá

ovláda jazyk účastníka
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov, a svedkov, najmä druh a číslo platného
preukazu totožnosti účastníka
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v

jej mene konať
g) obsah právneho úkonu
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovládajazykúčastníka,akpodpisujenotárskuzápisnicuzaprávnickúosobuakoúčastníkafyzickáosoba

oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis

Dotknutá notárska zápisnica neobsahuje podľa nej vyznačené povinné údaje a tak stráca povahu
verejnej listiny.

Podľa § 64 ods.1, 2, 3 Notárskeho poriadku :
1) Notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie veci, ak
majú právny význam a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára2) Za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa
uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčovaného deja, meno,
priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených

3)Aksúsplnenépodmienkypodľa§48,môžebyťdozápisnicepojatétiežpotvrdenietotožnostižiadateľa
o osvedčenie deja alebo osôb na deji zúčastnených

Dotknutá notárska zápisnica neobsahuje vyznačené povinné údaje.
V zmysle § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku dotknutú notársku zápisnicu nemožno považovať za verejnú

listinu.

23. Uviedla, že notára mal požiadať dražobník spoločnosti AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o so sídlom
Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, 22.10.2018 dvadsiatehodruhého októbra
dvetisícosemnásť o 14.30 hod. (slovom: štrnástej hodine a tridsiatej minúte), aby do notárskej zápisnice
napísal osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby.

Podľa bodu 2/ napádanej notárskej zápisnice Licitátor dražby Y.. Y. Ž. o 14.30 hod. (slovom: štrnástej
hodine a tridsiatej minúte) otvorila dražbu vyvolaním a mala uviesť označenie predmetu opakovanej
dražby takto:
Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese X. X, obec: X. X, obec: X.-T.. Č.. U. T., katastrálne územie: U.
T., tak ako sú zapísané v evidencii Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.

XXXX, a to konkrétne: byt č. X nachádzajúci sa na X.L.. bytového domu T. XX, XX, XX, XX so súpisným
číslom XXXX, vchod T. XX, na ulici T. XX P. X. (ďalej len „Dom“) postavený na pozemku parcely registra
„S.“ č. 2401/2 o výmere 1020 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „Pozemok“)
spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom k Pozemku o veľkosti 202/10000 (ďalej len ako „predmet opakovanej dražby“)

Pre úplnosť poukázala na ust. § 119 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
§ 119
(1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Z uvedeného vyvodila, že jej byt, ktorý je súbor miestnosti určený na bývanie nie je nehnuteľnosťou a
tak predmet dražby bol nesprávne označený.
V notárskej zápisnici je uvedené: Celková podlahová plocha bytu sa predpokladá o výmere 94,14 m2
vrátane plochy pivnice o výmere 6,12 m2 (bez plochy loggie o výmere 7,34 m2).

V notárskej zápisnici je uvedené:
Znalcovi nebol umožnený prístup do predmetu opakovanej dražby, opis predmetu opakovanej dražby je
prevzatý z pôvodného znaleckého posudku a z ďalších dostupných informácii, predložených za účelom
poskytnutia úveru. Predmet opakovanej dražby sa celkovo nachádza v stave zodpovedajúcom dobe a
spôsobe jeho využitia.

Tu ide o rozpor so zákonom a konanie v rozpore so zákonom a neplatný právny úkon.

V dotknutej notárskej zápisnici je uvedené:
Práva a záväzky viaznuce na predmete opakovanej dražby:
a) Záložné právo v prospech navrhovateľa opakovanej dražby, spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o,

IČO: 35 724 803, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, podľa V - 13230/20008,
b) Záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 15 ods. 1
zákona č. 182/1993 Z.z., podľa Z - 18843/2015
c) Poznamenáva sa žaloba o začatie konania o neplatnosť zmluvy podľa sp.zn.: 11Csp/59/2018 zo dňa
7.8.2018

d) Poznamenáva sa podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zdržaní
sa výkonu záložného práva a opatrení smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby podľa sp.zn.:
19Csp/122/2018

Záložné právo nikdy nedohodla so žalovaným v rade 2/.

24. Zdôraznila, že nikdy nepodpísala záložnú zmluvu s navrhovateľom dotknutej dražby spoločnosťou
EOS KSI Slovensko, s.r.o, IČO: 35 724 803, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, pričom nikdy
nebol jej veriteľom a nemal právo navrhnúť jej byt do dražby.25. Ďalej poukázala na skutočnosť, že nie je „predchádzajúci vlastník“. Je vlastník svojho bytu, ktorý
som nadobudla v súlade so zákonom a nikto nemá právo jej ho scudziť. Jej vôľa nebola byt, ktorý je

jej jediným obydlím, predať ani dražiť.
V dotknutej notárskej zápisnici je uvedené: citujem „Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. O
dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ Zákon o dobrovoľných dražbách“),
ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13 zákona o dobrovoľných dražbách, predchádzajúci vlastník je
povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu tejto notárskej zápisnice

a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných
prieťahov.“
Podľa uvedeného ustanovenia zákona nie je v tomto ustanovení uvedená povinnosť odovzdať predmet
dražby konkrétnemu subjektu či konkrétnej osobe a tak sa toto ustanovenie nevzťahuje na ňu.
Podľa bodu 3/ dotknutej notárskej zápisnice je uvedené: citujem „Navrhovateľom opakovanej dražby
je: EOS KSI Slovensko,s.r.o, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, spoločnosť

zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sro, vložka č. 15294/B“, pričom ja
mám za to, že tento subjekt nebol oprávnený byť navrhovateľom dražby môjho bytu a preto je napádaná
dražba neplatná.
Mala za to, že ide o nekalé konanie tejto spoločnosti.
Podľa bodu 7/ dotknutej notárskej zápisnice je uvedené: citujem: „Licitátor skonštatoval, že v zmysle

§ 11 odsek 7 zákona č. 527/2002 Z.z. O dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov je na
opakovanej dražbe prítomná verejnosť v počte 12 osôb, kde každá osoba zaplatila vstupné vo výške
3,30 EUR (slovom: tri eurá a tridsať centov), teda spolu vo výške 39,60 EUR (slovom: tridsaťdeväť eur
a šesťdesiat centov) je súčasťou výťažku opakovanej dražby.“
Podľa dotknutej notárskej zápisnice: Licitátor skonštatoval, že do začatia dnešnej opakovanej dražby

dražobnú zábezpeku zložili 4 záujemcovia, ktorí dražili s poradovým číslom 1, 2, 3, 4.
Podľa § 5 ods. l zákon 527/2002 Z.z. Zákon o dobrovoľných dražbách
Účastník dražby:
Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila za cieľom urobiť podanie a spĺňa
podmienky ustanovené týmto zákonom.

Ďalej je v notárskej zápisnici zapísané: citujem: Pani T. Z. prítomná na opakovanej dražbe ako
verejnosťvznieslaprotipriebehuopakovanejdražbynáslednénámietky:PaniT.Z.vyhlásila,žeznalecký
posudok je neplatný, nakoľko cena predmetu opakovanej dražby je podhodnotená a podľa jej vyjadrenia
súdny znalec nemohol vyhotoviť znalecký posudok nakoľko byt nevidel, lebo byt nebol sprístupnený,
súčasne uviedla, že opakovaná dražba je neplatná, nakoľko opakovanú dražbu nenavrhol vlastník,

zároveň požiadala zaznamenať, že dražobná spoločnosť nie je oprávnená dražbu vykonať, nakoľko je
súkromným subjektom.
Po výzve licitátora o urobení najnižšieho podania vo výške 165 000.- EUR (slovom: stošesťdesiatpäťtisíc
eur) boli urobené účastníkmi nasledovné podania: účastník s poradovým číslom 1 urobil podanie vo
výške 165 000.- EUR (slovom: stošesťdesiatpäťtisíc) účastník s poradovým číslom 2 urobil podanie vo

výške 165 500.- EUR (slovom: stošesťdesiatpäťtisíc päťsto eur).
Licitátor po prvýkrát vyzval účastníkov opakovanej dražby, aby urobili vyššie podanie od posledného
podania a vyhlásil, že ak neurobí nikto z prítomných účastníkov dražby podanie vyššie, ako bolo
podanie naposledy urobené účastníkom dražby s poradovým číslom 2 vo výške 165 500.- EUR (slovom:
stošesťdesiatpäťtisícpäťsto eur) udelí mu príklep.

Licitátor po druhýkrát vyzval účastníkov opakovanej dražby, aby urobili vyššie podanie od posledného
podania a vyhlásil, že ak neurobí nikto z prítomných účastníkov dražby podanie vyššie, ako bolo
podanie naposledy urobené účastníkom dražby s poradovým číslom 2 vo výške 165 500.- EUR (slovom:
stošesťdesiatpäťtisícpäťsto eur).
Licitátor po tretíkrát vyzval účastníkov opakovanej držby, aby urobili vyššie podanie od posledného

podania a vyhlásili, že ak neurobí nikto z prítomných účastníkov dražby podania vyššie, ako bolo
podanie naposledy urobené účastníkom dražby s poradovým číslom 2 vo výške 165 500.- eur (slovom :
stošesťdesiatpäťtisícpäťsto eur) udelí mu príklep.
Keďže ani po tretej výzve licitátora žiaden z prítomných účastníkov opakovanej dražby neurobil vyššie
podanie ako bolo podanie naposledy urobené účastníkom opakovanej dražby s poradovým číslom 2

vo výške 165 500.- EUR (slovom: stošesťdesiatpäťtisícpäťsto eur) licitátor zopakoval výšku posledného
a najvyššieho podania urobeného účastníkom opakovanej dražby s poradovým číslom 2 vo výške 165
500.-EUR(slovom:stošesťdesiatpäťtisícpäťstoeur)apotomvyhlásil,žeudeľujeúčastníkoviopakovanej
dražby s poradovým číslom 2, príklep.Licitátor vzápätí oznámil, že vydražiteľom predmetu opakovanej dražby sa stal účastník opakovanej
dražby s poradovým číslom 2, ktorý urobil podanie vo výške 165 500.- EUR (slovom:
stošesťdesiatpäťtisícpäťsto eur) a ktorému bol udelený príklep.

Udelením príklepu licitátora bola dobrovoľná dražba ukončená o 14.40 hod (slovom: štrnástej hodine
a štyridsiatej minúte).
Podľa uvedeného mala dražba trvať 10 minút, čo je sporný údaj v dotknutej zápisnici.
Podľa bodu 8/ Vydražiteľom predmetu opakovanej dražby sa mal stať účastník s poradovým číslom 2:
Y.. Y. T., rod. T., dátum narodenia XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom : U. XXXX/

X, XXX XX X. - G. v podiele 1/1 k celku.
Mala za to, že vydražiteľ sa nestal legálnym vydražiteľom.
Podľa § 5 ods. l zákon č. 527/2002 Z.z. Zákon o dobrovoľných dražbách, Účastník dražby: Účastníkom
dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila za cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky
ustanovené týmto zákonom
V Notárskej zápisnici je osvedčený priebeh dražby a účastníci označení s poradovým číslom 1, 2,

3, 4 (účastníkov v skutočnosti bolo 3), pričom notárska zápisnica obsahuje údaje len o účastníkovi s
poradovým číslom 2, ktorý podľa tejto notárskej zápisnici mal predmet dražby vydražiť.

26. Skonštatovala, že notárska zápisnica osvedčená notárom o priebehu dražby, ktorej neplatnosť je v
konaní napádaná, neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona, keďže neobsahuje, meno, priezvisko, a

trvalé bydlisko (sídlo) ďalších troch účastníkov pod poradovými číslami 1 a 3 a 4 a tak stráca povahu
verejnej listiny a na jej základe nemohol byť platne vykonaný zápis v katastri nehnuteľnosti.
Podľa uvedeného v napádanej zápisnici je napísané:
Uhradením ceny dosiahnutej vydražením po odpočítaní dražobnej zábezpeky v ustanovenej lehote
v zmysle vyššie uvedeného, prechádza na vydražiteľa vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu

opakovanej dražby udelením príklepu, to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa
do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu (zákon č. 315/2016 Z.z. O registri
partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení), ak v čase
príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom
zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

27. Zdôraznila, že ona navrhovateľka T. Z., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX
X., U., je vlastníkom tzv. „predmetu dražby“ v podiele 1/1 a jej vlastnícke právo neprešlo na vydražiteľa
a tak je napadnutá dražba neplatná.
Okrem vyššie uvedeného poukázala na to, že z obsahu zápisnice vyplýva, že dražba mala trvať

len 10 minút (od 14.30 hod do 14.40 hod.) pričom samotná zápisnica má niekoľko strán. Na prvej
strane zápisnice, z odseku na konci strany, ktorý sa začína slovami: „Licitátor následne otvoril dražbu
vyvolaním...“ vyplýva, že licitátor v rámci vyvolania označil predmet dražby, jeho opis, jeho stav,
oboznámil údaje o právach a záväzkoch na predmete viaznucich a s ním spojených, cenu predmetu
dražby, oboznámil s najnižším podaním a minimálnym prihodením a tiež dal poučenie v zmysle zákona

o dobrovoľných dražbách, pričom v zápisnici sa aj plné znenie, čo predstavuje prečítať niekoľko strán.
Podľa jej názoru je nemožné, aby v priebehu 10 minút boli vykonané zo strany dražobníka - licitátora
všetky zákonom určené úkony, ktoré sú v zápisnici uvedené. Tento nedostatok nemožno legálne
odstrániť ani napraviť.
V napádanej notárskej zápisnici je ďalej uvedené: Účastníci tejto notárskej zápisnice súhlasia s použitím

osobných údajov pre účely tejto notárskej zápisnice v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č.
18/2018 Z.z. O ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Účastníci vyhlasujú a podpisom tejto notárskej zápisnice potvrdzujú, že v súlade §95 zákona číslo
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov boli

oboznámení s výškou odmeny za poskytnutie právnej služby-spísanie tejto notárskej zápisnice pred
poskytnutím služby.
Účastníci vyhlasujú a podpisom tejto notárskej zápisnice potvrdzujú, že boli notárom oboznámení s
výškoupoistnéhokrytiaaspoisťovňou,vktorejjenotárpoistenýpreprípadškodyspôsobenejvsúvislosti
s vyhotovením tejto notárskej zápisnice.

Poukázala na absentujúce označenie a podpisy účastníkov s poradovými číslami 1, 3, 4 a teda ich
identifikáciu, čo spôsobuje neplatnosť notárskej zápisnice.
Zo znenia § 20 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. upravujúceho priebeh dražby, je účastník dražby povinný
na vyzvanie dražobníka alebo osoby ním písomne poverenej preukázať svoju totožnosť, prípadneoprávnenie konať za účastníka dražby, dať sa zapísať do zoznamu účastníkov dražby, ak sú rozdávané
dražobné čísla, prevziať dražobné číslo, ak bolo požadované zloženie dražobnej zábezpeky, doložiť
doklad o zložení dražobnej zábezpeky, doložiť čestné vyhlásenie, že nie je osobou vylúčenou z dražby.

Tietonáležitostivpredmetnejnotárskejzápisnicichýbajú,nazákladečohomožnovyvodiť,žetietovýzvy,
resp. úkony v rámci dražby neodzneli, resp. neboli vykonané.
V neposlednom rade musí byť notárska zápisnica po prečítaní účastníkmi schválená a podpísaná (§ 56
ods. 3 v spojení s § 47 ods. 1 písm. h), i) Notárskeho poriadku). V predmetnej notárskej zápisnici však
takýto údaj o tom , že zo strany ďalších troch účastníkov dražby po prečítaní zápisnice k jej schváleniu

došlo absentuje, rovnako tak absentuje ich podpis na notárskej zápisnici.
Judikatúra súdov rovnako dospela k názoru, že chýbajúce náležitosti notárskych listín spôsobujú, že
takáto zápisnica nie je notárskou zápisnicou a teda nie je verejnou listinou. Vzhľadom na chýbajúce
náležitosti v zápisnici zo dňa 22.10.2018 (najmä označenie všetkých účastníkov dražby a údaj o
schválení zápisnice a podpisy všetkých účastníkov dražby), možno uzavrieť, že takúto listinu-zápisnicu
nemožno považovať za notársku zápisnicu, čím stráca takáto listina aj povahu verejnej listiny (viď. bod.

17 odôvodnenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/271/2016 zo dňa 29.06.2017).
V napádanej notárskej zápisnici je uvedené: citujem: „O tom som túto notársku zápisnicu napísal,
dražobník - AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141
341, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka číslo: 72494/
B zastúpená konateľom T.. T. L., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale

bytom: XXX XX V. XXX, ktorého totožnosť bola preukázaná z platného občianskeho preukazu SR séria
a číslo: Q., licitátor - Y.. Y. Ž., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom
S. XXX/XX, XXX XX B. X., ktorej totožnosť bola preukázaná z platného občianskeho preukazu SR
séria a číslo: V. a vydražiteľ - Y.. Y. T., rod. T., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/
XXXX, trvale bytom: U. XXXX/X, X. - G., ktorého totožnosť bola preukázaná z platného občianskeho

preukazu SR séria a číslo: Q. a osoba, ktorá vzniesla námietky na opakovanej dražby námietky - T. Z.
rod. Z., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom: T. XXXX/XX, X. -
U. T., ktorej totožnosť bola preukázaná z platného občianskeho preukazu SR séria a číslo: Q., ktorí sú
podľa vlastného vyhlásenia spôsobili na právne úkony, si ju predo mnou doslovne prečítali, jej obsah
ako úplný a správny výslovne schválili a na znak súhlasu s jej obsahom ju dňa 22.10.2018 (slovom:

dvadsiatehodruhého októbra dvetisícosemnásť) v objekte Vienna Gate na 14. poschodí v nebytovom
priestore číslo A 261 v priestoroch AUKČNEJ SPOLOČNOSTI s.r.o. Na Kopčianska ul. č. 10, 851 01
Bratislava pred ňou vlastnoručne podpísali.“

28. Z uvedeného vyvodila, že všetci účastníci dražby nepodpísali dotknutú notársku zápisnicu.

V napádanej notárskej zápisnici je uvedené: citujem: „AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., zast. konateľom
T.. T. L., v.r., Y.. Y. Ž.N., I., v.r., Y.. Y. T., v.r., T. Z., v.r., Y.. O. O., B., v.r.
Osvedčujem, že tento odpis notárskej zápisnice skladajúci sa zo štyroch listov a zo siedmich strán
doslovne súhlasí s prvopisom skladajúcich sa zo siedmich listov a zo siedmich strán uloženým na
Notárskom úrade notára Y.. O. O., so sídlom Mostová 2 v Bratislave 1, v Zbierke notárskych zápisníc

ročník 2018, pod č. B., B. XXXXX/XXXX a v Notárskom centrálnom registri listín pod č. B. XXXXX/XXXX,
V Bratislave dňa 22.10.2018“
Toto považovala za dôkaz, že dotknutá notárska zápisnica je neplatná.
Odporca predložil dôkaz Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 16Co/129/2019 zo dňa
24.06.2019 v senáte zloženom so sudcov predseda senátu Y.. N.. T. J., sudca spravodajca Y.. N. Š. a

sudca Y.. G. T., kde súd vo výroku opäť nepotvrdil, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
a bytu.
Odporca podal na Okresnom súde Bratislava I „Žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia „pod. sp.
zn. 9C/4/2020 a s ňou spojené už nariadené zabezpečovacie opatrenie, Dôkaz List vlastníctva č. XXXX
zo dňa 10.11.2021 s vyznačenými poznámkami, ktoré spochybňujú údaje na liste vlastníctva a to najmä

druhou poznámkou o prebiehajúcom súdnom konaní“ Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
k nehnuteľnosti.
Poznámka slúži k signalizácii skutočností, ktorými je oslabený princíp publicity existujúcich zápisov.
Zápis na liste vlastníctva mala za sporný. Uviedla, že užíva predmetný byt v súlade so zákonom. Je
to jej jediné obydlie. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie podľa nej v súlade so zákonom.

Vyjadrila názor, že uvádzané ustanovenia odporcom ako odvolacie dôvody neobstoja, pretože súd prvej
inštancie neznemožnil strane konania odporcovi jej patriace procesné práva a vykonávanie dôkazov sa
neuskutočnilo doposiaľ, pretože dôkazy sa vykonávajú na verejnom pojednávaní, ktoré doposiaľ nebolo
ustanovené.29. Žiadala, aby odvolací súd potvrdil napádané uznesenie ako vecne správne.

30. Obsah ďalších vyjadrení odvolací súd neuvádza, nakoľko presahujú rámec ust. § 373, 374 CSP,
keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vo veci samej.

31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

32. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa§326ods.1,2CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa

odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu), nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

33. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo
porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp.
kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu inštitútu
neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená.
Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné

riešenie situácie, ktorá nastala v pomere medzi stranami sporu, ak je obava, že by bol výkon
súdneho rozhodnutia ohrozený, resp. že by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už
vzniknutá ujma sa zväčšovala. Jeho základným atribútom (pre daný typ neodkladného opatrenia) je
dočasnosť a provizórnosť. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý
zásah súdu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu

alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov
pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti
hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej,

i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo žalobcu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby zmarenia nenahraditeľnej ujmy. Aj v prípade,
ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného
opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov

strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného
opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve
naliehavosťou situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú
zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie teda môže dočasne obmedziť aj vlastnícke právo, avšak len za

predpokladu naplnenia vyššie uvedených zákonných podmienok pre jeho nariadenie.

34. V danej veci odvolací súd na rozdiel s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil,
že navrhovateľka dôkazné bremeno o potrebe nariadenia práve ňou navrhovaného neodkladnéhoopatrenia neuniesla. Odvolací súd vyhodnotil všetky jeho skutkové i právne argumenty týkajúce sa
okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany jej nárokov a potreby okamžitého zásahu súdu
za účelom dočasnej úpravy vzájomných faktických a právnych vzťahov navrhovateľky a odporcu

navrhovaným spôsobom za nedôvodné z dôvodu absencie logického súvisu navrhovaného petitu
neodkladného opatrenia s nejakým nárokom navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana
a s tvrdenou hrozbou škody a ujmy navrhovateľke. Navrhovateľka neosvedčila v intenzite potrebnej
pre účely úspechu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existenciu takého
správania odporcu, ktoré by k potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia viedlo a

že navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom na predídenie nej.
Inštitút neodkladného opatrenia je totiž výnimočný inštitút civilného konania použiteľný výlučne len tam,
kde sa niečo deje, t. j. keď škoda, alebo ujma hrozí reálne a jediným logickým prostriedkom na jej
zabránenie je navrhované neodkladné opatrenie, avšak len za predpokladu osvedčenia potreby ochrany
nejakého hmotného práva navrhovateľa neodkladného oparenia. Navrhovateľka neosvedčila potrebu
súdnej ingerencie na odstránenie hrozby ujmy, resp. táto doposiaľ neexistuje, pričom je potrebné

postupovať podľa § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

35. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie odkladného opatrenia uvádza okolnosti týkajúce sa
namontovania mreží na zárubňu bytu odporcom a bránenie jej v užívaní bytu len v súvislosti s

týmto individuálnym konaním odporcu. Iné bránenie v užívaní bytu neuvádza. Neuvádza ani žiadne
skutkové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať osvedčenie jej nároku na bývanie
v predmetnom byte, t. j. existenciu ňou tvrdeného práva na obydlie v ňom. Uvádza len vedenie
súdnych konaní súvisiacich s týmto jej tvrdeným nárokom, iný popis rozhodujúcich skutočností návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje. Z uvedeného je potom možné vyvodiť jediný záver, že

navrhovateľka bez osvedčenia jej nároku na obydlie v predmetnom byte tvrdí, že odporca jej zasahuje
do jej práva na užívanie predmetného bytu, a to výlučne v dňoch 03.11.2021, kedy namontoval mreže
na zárubňu bytu, do 05.11.2021, nakoľko v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza,
že v tomto čase sa zdržiava neustále pred bytom alebo domom, ako jej oznámili susedia. V ďalšom
texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce uvádza, že odporca ju dlhodobo sleduje,

bližšie okolnosti však žiadne neuvádza. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v rozsahu uloženia
povinnosti odporcovi zdržať sa bránenia navrhovateľke v užívaní predmetného bytu tak navrhovateľka
neosvedčila, nakoľko samotné osadenie mreží nemožno považovať za výslovné bránenie v užívaní
bytu navrhovateľke odporcom, keď i súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza,
že situáciu bolo možné riešiť odovzdaním kľúčov od zámku na mreži navrhovateľke, avšak súd prvej

inštancie cítiac sa viazaný petitom neodkladného opatrenia návrhu navrhovateľky vyhovel, avšak
nesprávne, nakoľko práve z dôvodu viazanosti petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo jeho povinnosťou nevhodne zvolený a formulovaný petit návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť, keďže za jeho voľbu nesie zodpovednosť práve navrhovateľ neodkladného
opatrenia ako „dominus litis“ a voľba petitu neodkladného opatrenia determinuje aj jeho úspech v konaní

o návrhu na jeho nariadenie.

36. Z uvedeného dôvodu odvolací súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
týkajúcej sa povinnosti odporcu zdržať sa bránenia v užívaní bytu navrhovateľke za nedôvodný
vzhľadom na absenciu tvrdenia skutkových okolností v tomto smere. Pokiaľ ide o časť neodkladného

opatrenia týkajúcu sa povinnosti odporcu odstrániť mreže zo zárubne bytu odvolací súd v podstate
v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že jeho nariadením by došlo k neprimeranému
zásahu do vlastníckeho práva odporcu a k vzniku škody na jeho strane, keďže situáciu je možné riešiť aj
iným logickým spôsobom, a to odovzdaním kľúča od zámku navrhovateľke, zároveň je nutné zohľadniť,
že mreža na zárubni bytu už osadená nie je. Taktiež je opodstatnená a dôvodná aj odvolacia námietka

odporcu o nevykonateľnosti vydaného neodkladného opatrenia, nakoľko časovo limituje odporcu k
odstráneniu mreže na zárubni bytu v lehote najneskôr tesne pred právoplatným skončením konania o
vypratanie bytu navrhovateľkou, ktorá formulácia výroku neodkladného opatrenia je nelogická a tým
nariadene neodkladného opatrenia v tomto znení neopodstatnené.

37. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila
presvedčivo nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení a rozsahu, keď
neosvedčila popisom rozhodných skutočností žiadnym spôsobom jej právo na užívanie predmetného
bytu a teda nutnosť súdnej ochrany jej obydlia, rovnako neosvedčila hrozbu ujmy na jej stranenamontovaním mreží na zárubni bytu. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich
častiach preto podľa § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo
zrušenie, a to tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj v časti týkajúcej sa

povinnosti odporcu odstrániť mreže zo zárubne bytu a v časti týkajúcej sa jeho povinnosti zdržať sa
bránenia v užívaní bytu navrhovateľke.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v
konaní vzhľadom na plný úspech odporcu v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods.

1 CSP).

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).