Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 24, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010186
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3618010186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2020
prejednal odvolanie obžalovaného

H. X.,

nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom F., A. XXX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/66/2018 zo dňa 25.11.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste
a vo výroku o zrušení skoršieho rozsudku.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný H. X. odsudzuje podľa § 251 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§§ 36 písm. l), písm. n), 37 písm. m), 38 ods. 2, 3 a 61 ods. 1, 2 Tr. zák. k trestu zákazu činnosti
vykonávaťsprostredkovateľskúčinnosťtýkajúcusapredajamotorovýchvozidielna2(dva)roky.Zároveň

sa obžalovanému ukladá podľa § 54 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 100 (jednosto) hodín, pričom
podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. je povinný tento trest vykonať do jedného roka od nariadenia jeho výkonu.

Výrok o vine v rozsudku súdu prvého stupňa zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný H. X. uznaný vinným z prečinu neoprávneného
podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.
zák., pretože od 25.05.2015 do 14.08.2017 v Partizánskom a na iných rôznych miestach sústavnou
činnosťou za účelom dosiahnutia zisku samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť

kupoval a následne predával ojazdené motorové vozidlá, čím získal prospech vo výške najmenej 5.000
Eur, pričom uvedenú činnosť vykonával bez živnostenského oprávnenia, v rozpore so zákonom číslo
XXX/XXXX Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje podmienky
na prevádzkovanie takejto činnosti.

Bol za to odsúdený podľa § 251 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 1, 38 ods. 2, 36 písm.
l), n) a 37 písm. h), m) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 48 ods.

2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 251 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 56 ods. 1, 42 ods. 1, 41 ods. 1, 38 ods. 2, 36 písm.
l), n) a 37 písm. h), m) Tr. zák. mu bol uložený aj súhrnný peňažný trest vo výmere 500,- Eur. Podľa
§ 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bolustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Napokon podľa § 251 ods. 2 Tr. zák.
s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 1, 38 ods. 2, 36 písm. l), n), 37 písm. h), m) a 61 ods. 1, 2 Tr. zák.
mu bol uložený aj súhrnný trest zákazu činnosti vykonávať sprostredkovateľskú činnosť s ojazdenými

motorovými vozidlami vo výmere 24 mesiacov.

Podľa§42ods.2Tr.zák.bolzároveňzrušenývýrokotreste,ktorýbolobžalovanémuuloženýrozsudkom
Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/48/2018-147 zo dňa 16.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 23To/71/2019-170 zo dňa 07.10.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku - voči výroku o treste podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie.
Prostredníctvom obhajcu v jeho písomných dôvodoch uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane
prísny. Výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody sa totiž bezprostredne dotkne jeho dvoch
maloletých detí a družky, ktorí sú na neho odkázaní čo sa týka zabezpečovania finančných prostriedkov

na výživu a zabezpečenie chodu domácnosti. Zdôraznil, že po celú dobu trestného konania sa staval
k otázke prijatia trestu s pochopením, čím prejavil reálnu vôľu začleniť sa naspäť do spoločnosti. Preto
uloženie alternatívneho trestu, v tomto prípade najmä peňažného, a šanca ostať tak zamestnaným,
pri uložení ďalších povinností, napr. pri uloženom probačnom dohľade, je zvlášť významné z hľadiska
generálnej prevencie. Prípadne takto poskytnutá šanca môže pozitívne pôsobiť i na okolie, v ktorom

žije. Navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušiť s tým, aby krajský súd
sám rozhodol rozsudkom a obžalovanému uložil peňažný trest, prípadne iný zákonný trest okrem trestu
odňatia slobody spojeného s jeho výkonom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného,

keď na tento postup boli splnené všetky zákonné podmienky, obhajca obžalovaného zotrval na
dôvodoch odvolania a navrhol rozhodnúť v zmysle návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania.
Prokurátor krajskej prokuratúry naopak navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť
ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
prechádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere

nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba a ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstata odvolania obžalovaného spočívala v neprimeranosti uloženého trestu odňatia slobody
spojeného s jeho výkonom, pričom navrhol uloženie iného „alternatívneho“ trestu.

Odvolacísúdpredkonanímverejnéhozasadnutiazistil,žeobžalovanýuhradilcelýuloženýpeňažnýtrest

vo výmere 500,- Eur, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/48/2018-147
zo dňa 16.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To/71/2019-170 zo dňa
07.10.2019, voči ktorému ukladal súd prvého stupňa súhrnný trest. Už len takéto zistenie bolo dôvodom
na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o všetkých uložených (súhrnných) trestoch, pretože
predmetné odsúdenie je už zahladené (§ 92 ods. 2 Tr. zák.), a preto nebolo možné vo vzťahu k nemu

ukladať súhrnný trest (§ 42 ods. 3 Tr. zák.) a prihliadať naň ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h) Tr. zák.

Súd prvého stupňa pri odôvodnení výroku o nepodmienečnom treste odňatia slobody uviedol, že
obžalovaný nie je prvotrestanou osobou, keď opakovane pácha hoci nie závažnú ani násilnú, ale predsa

úmyselnú trestnú činnosť. Trestnú činnosť páchal aj v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody. Preto „benefit“ v podobe ukladania alternatívneho trestu v takomto prípade by už
znamenal trest neprimerane mierny. Trest mu tiež uložil na dolnej hranici trestnej sadzby, čo odzrkadľuje
najmä účel trestu preventívny - odradenie od páchania trestnej činnosti do budúcna. Trest dlhšiehotrvania s poukazom aj na popri ňom prevzatý peňažný trest, ako aj trest zákazu činnosti, by už bol podľa
názoru súdu prvého stupňa prísny a neúčelný.

Odvolací súd k tomu uvádza, že v zásade možno uviesť, že ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák.
úvahy súdu prvého stupňa v otázke uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody podporujú.
Ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. stanovuje zákaz podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody, ak je trest ukladaný pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobných dobách (podmienečné
odsúdenie, podmienečné prepustenie). Súčasne z tohto ustanovenia ale nevyplýva zákaz uloženia

iného alternatívneho trestu. Preto ani skutočnosť, že pri ukladaní trestu má byť zohľadnené ustanovenie
§ 49 ods. 2 Tr. zák. nezbavuje súdy povinnosti pri ukladaní trestov vychádzať zo všetkých zásad
ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súdy v
takýchto prípadoch spravidla ukladajú nepodmienečné tresty odňatia slobody. Avšak v odôvodnených
prípadoch môžu postupovať inak, ak dospejú k záveru, že zásadám ukladania trestov bude zodpovedať
v konkrétnom prípade aj miernejší alternatívny trest.

Aj zásada ukladania trestov uvedená v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zák. je legislatívne upravená tak, aby
súdy zvažovali, či uložením alternatívneho trestu k trestu odňatia slobody (ktorý v tomto prípade musí
byť nepodmienečný) nebude zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a osoby blízke páchateľovi. Táto
zásada „nechráni“ páchateľa pred určitým trestom, ale smeruje k tomu, aby súd zohľadnil aj možné

záujmy a najmä potreby - v prejednávanom prípade najmä dvoch maloletých detí obžalovaného (vo
veku 4 a 6 rokov). To platí o to viac, ak inak páchateľ riadne pracuje a stará sa o rodinu, čo je prípad
obžalovaného.

Napokon z pohľadu možností prevýchovy obžalovaného nemožno prehliadnuť ani jeho prístup k

trestnému stíhaniu, keď hneď pri svojom výsluchu po vznesení obvinenia sa nielenže vzdal sťažnosti
proti tomuto uzneseniu, ale sa aj v plnom rozsahu priznal k spáchaniu trestnej činnosti a svoje konanie
aj oľutoval. Výraznou mierou tak napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Orgány činné
v trestnom konaní následne vo veci zadovážili už len minimum dôkazov. Takýto prístup potvrdil aj
vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní.

K trestnej činnosti obžalovaného je potrebné dodať, že táto spočívala v neoprávnenom podnikaní
týkajúcom sa predaja 11 ojazdených motorových vozidiel, avšak počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia Okresným súdom Partizánske sp. zn. 0T/7/2017 obžalovaný uskutočnil
predaj iba 3 z nich. Toto odsúdenie doposiaľ nemá také účinky, že by sa na obžalovaného hľadelo, ako

keby nebol odsúdený (§ 50 ods. 6 Tr. zák.). Preto odvolací súd v otázke posudzovania primeranosti
trestu musel zohľadniť aj ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák.

Odvolací súd bral do úvahy aj charakter spáchanej trestnej činnosti, keď obžalovaný porušil záujem
štátu na ochrane podnikateľského prostredia, rozvoji podnikania a poctivej hospodárskej súťaže, teda

poškodeným jeho protiprávnym konaním bol len štát.

Odvolací súd sa ale z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je priamy výkon trestu odňatia slobody
nevyhnutný. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody posúdil ako neprimeraný - uložený v rozpore

s hľadiskami určenými v zásadách ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., resp. ako prísny.

Postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, jeho úprimná ľútosť a napomáhanie príslušným
orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, ktoré tiež zohľadnil pri výmere trestu (vo výroku o treste) súd
prvého stupňa, s prihliadnutím na jeho osobné a rodinné pomery, ako aj dve poľahčujúce okolnosti, ako

aj už iba jednu priťažujúcu okolnosť - § 37 písm. m) Tr. zák., viedli odvolací súd k záveru, že je možné
odchýliť sa od inak ustálenej súdnej praxe a obžalovanému ako primárny trest uložiť trest povinnej práce
vo výmere 100 (jednosto) hodín, ktorý bude povinný vykonať do jedného roka od nariadenia jeho výkonu.
S uložením takéhoto trestu obžalovaný v konaní výslovne súhlasil a vyjadril sa tiež, že nemá zdravotné
obmedzenia brániace mu v jeho výkone.

Výkonom tohto druhu trestu obžalovaný v podstate „vykompenzuje“ štátu následky svojho protiprávneho
konania spočívajúce v tom, že neuhrádzal štátu poplatky a neodvádzal dane, ktoré by inak ako
podnikateľ (živnostník) bol povinný uhrádzať a odvádzať. Trest povinnej práce sa totiž podľa § 2 ods. 1Zák. č. 528/2005 Z.z. o výkone trestu povinnej práce v znení neskorších predpisov vykonáva v prospech
štátu, vyššieho územného celku, obce alebo inej právnickej osoby, ktorá sa zaoberá vzdelávaním,
kultúrou, školstvom, ochranou ľudských práv, rozvojom vedy, rozvojom telesnej kultúry, ochranou

pred požiarmi, ochranou zvierat, sociálnou pomocou, sociálnymi službami, zdravotnou starostlivosťou,
ekologickoučinnosťou,náboženskoučinnosťou,humanitárnoučinnosťou,charitatívnoučinnosťoualebo
inou verejnoprospešnou činnosťou, ktorá sa nevykonáva na účely dosiahnutia zisku, teda vykonáva sa
v prospech väčšieho počtu ľudí (občanov).

Obžalovanému taktiež odvolací súd uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať sprostredkovateľskú
činnosť týkajúcu sa predaja motorových vozidiel na 2 (dva) roky, pretože výkonom tejto činnosti sa
dopustil protiprávneho konania, pre ktoré bol uznaný za vinného. Tento trest teda odvolací súd uložil v
sprísnenej forme, ako to urobil súd prvého stupňa, ktorý tento trest uložil len v súvislosti s ojazdenými
motorovými vozidlami.

Napriek tomu, že uloženie trestu zákazu činnosti obžalovaný v odvolaní nenapádal, odvolací súd pri jeho
uložení v sprísnenej forme neporušil zásadu reformatio in peius (keďže odvolanie podal len obžalovaný).
Obžalovanému namiesto uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody uložil alternatívny trest
povinnej práce a len sčasti mu sprísnil trest zákazu činnosti v tom, že sa tento zákaz činnosti nebude
týkať len predaja ojazdených motorových vozidiel, ale všetkých motorových vozidiel. Zo súdnej praxe

vyplýva aj to, že nie je v rozpore so zákazom reformatio in peius, keď odvolací súd uloží obvinenému
trest prepadnutia veci, ktorý nebol napadnutým rozsudkom uložený, keď súčasne podstatne zmierni
nepodmienečný trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa, takže tresty uložené odvolacím
súdomvosvojomsúhrnenezhoršujúpostavenieobvineného,aniesúprísnejšienežtrestuloženýsúdom
prvého stupňa (R 1/1978).

Obidva uložené tresty obžalovanému považoval odvolací súd za primerané, zákonné, spravodlivé a
súladné i z pohľadu naplnenia ich účelu, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa v celom výroku o treste a vo výroku o zrušení skoršieho rozsudku.
Následne rozhodol pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 322 ods. 3 Tr. por. týmto rozsudkom
o „zmiernení“ trestu obžalovanému, pričom výrok o vine v rozsudku súdu prvého stupňa zostal týmto
zrušením nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.