Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, December 12, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121280836
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:6121280836.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: T. P., G..:

XX.XX.XXXX, K. Š. XX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Jozef Tomko, advokát, IČO: 37870505,
so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO:
00151700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava o zaplatenie 2550,7 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2423,16 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 55,74%, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 25.03.2021
a postúpenou Okresnému súdu Prešov dňa 03.06.2021 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 2550,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 22.07.2017 až do
zaplatenia ako plnenia z poistnej zmluvy.

Žalobca v žalobe uviedol, že 29.03.2017 svojim osobným motorovým vozidlom K. XXX N.: O. narazil
do elektrického stĺpa pri parkovaní v areáli pri hospodárskej budove v blízkosti Lesnej ulice v Prešove,
čím došlo k poškodeniu prednej časti vozidla. Poškodené diely - predné svetlo a nárazník dal vymeniť,
za výmenu zaplatil 2550,70 €, ktorú sumu mu žalovaná odmietla uhradiť napriek tomu, že mal s ňou
uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení predmetného motorového vozidla. Zároveň v prílohe súdu
predložil znalecký posudok znalca z odboru dopravy, podľa ktorého poškodenia vozidla vznikli tak ako
ich žalovaný nahlásil.

2. Voči pôvodne vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobou
uplatnenýnárokneuznáva.Zároveňbezbližšíchpodrobnostívzniesolnámietkupremlčaniauplatneného
nároku. V odpore, ktorý bol zároveň prvým vyjadrením žalovaného k žalobe tento uviedol, že žalobca sa
domáha nároku na poistné plnenie zo škodovej udalosti, ku ktorej malo dôjsť dňa 28.03.2017, vedenej
u žalovaného pod číslom XXXXXXXXXX za poškodenie predného nárazníka a predného ľavého svetla
(ďalej len v škodová udalosť 2.). Žalobca si mal identické poškodenia uplatniť ako náhradu škody z

PU číslo XXXXXXXXXX, ku ktorej došlo dňa 16.09.2016 (ďalej škodová udalosť 1.). Ako vyplýva z
oznámenia zo dňa 16.09.2016, došlo k poškodeniu daného vozidla iným vozidlom, pričom na vozidle
N.: O. XXX N. došlo k poškodeniu jeho prednej časti. Na žiadosť žalobcu bola škodová udalosť číslo1. likvidovaná a bola mu nahradená škoda za poškodený nárazník a svetlomety vo výške 2491,93 €.
Následne na základe doloženej faktúry žalovaný vykonal doplatok za svetlomety vo výške 1180,32 €.
Žalovaný má teda za to, že za škodovú udalosť 2. uplatnenú ako nárok na poistné plnenie z nehody,

ku ktorej malo dôjsť dňa 28.03.2017, žalobca požaduje náhradu za poškodené časti vozidla, ktorých
poškodenie už bolo nahradené pri škodovej udalosti číslo 1. Žalovaný ďalej tvrdí, že požiadal žalobcu
o pristavenie motorového vozidla za účelom jeho obhliadnutia resp. kontroly vymenených poškodených
dielov. Žalobca zrušil dohodnutý termín z dôvodu, že vraj vozidlo je mimo územia Slovenskej republiky a
nový termín nechcel dohodnúť. Pri obhliadke po oprave žalobca vymenené poškodené diely nepredložil.

Čo sa týka žalobcom predloženého znaleckého posudku tento žalovaný rozporuje z dôvodu, že žalobca
znalcovi uviedol iný priebeh a okolnosti vzniku škodovej udalosti ako uvádza pri hlásení škody pre
žalovaného a pri následnom šetrení v roku 2017. Znalec v posudku nevzal do úvahy predchádzajúce
identické poškodenia vozidla ako aj znehodnotenie predného nárazníka klientom. Žalovaný ďalej cituje
článokXIods.6písm.a)VšeobecnýchpoistnýchpodmienokprepoistenieMojeautoKasko:„poisťovateľ
je oprávnený zamietnuť poistné plnenie, ak poistník alebo poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo,

neúplne uvedie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti.“
Žalovaný pokračuje, že na základe dožiadania žalobcu dodatočne vykonal doobhliadku motorového
vozidla technikom, kde sa klient dožadoval výmeny pravého nárazníka z titulu neopraviteľnosti
pôvodného poškodenia. Zároveň deklaroval utrhnuté úchyty prednej masky ako aj jej poškodenie, no
vznik dodatočných poškodení nárazníka (roztrhnuté úchyty) nevysvetlil.

Žalobca bol podľa žalovaného upozornený, že má čakať na vyjadrenie poisťovne a že predmetné diely
má ponechať na prípadné ďalšie šetrenie.
Podľa žalovaného sa žalobca na miesto vzniku poistnej udalosti, kde došlo k prešetrovaniu vzniku škody
nedostavil a cez likvidátora bol vyzvaný na následnú doohliadku poškodených dielov po ich demontáži
s nutnosťou ich ďalšieho preskúmania a porovnania.

Žalobca mal opakovane zrušiť naplánovaný termín doobhliadky a až následne dňa 03.05.2017 bola
vykonaná doobhliadka, ku ktorej žalobca predložil znehodnotenú časť predného nárazníka a to iba jeho
torzo a reflektor predložil bez identifikátorov, pričom svojim konaním znemožnil korektné vyhodnotenie
a posúdenie možných predchádzajúcich poškodení v súvislosti s predchádzajúcou poistnou udalosťou.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich
súdny spis, obsahom znaleckých posudkov a výsluchom svedkov žalovaného a zistil nasledujúce:
3.1. Žalobca na call centre žalovaného dňa 29.03.2017 ohlásil škodovú udalosť zo dňa 28.03.2017, ktorú
opísal nasledujúco. „Pri parkovaní som narazil na takú kovovú časť a poškodil som nárazník a predné
ľavé svetlo. Výšku škody neviem.“

3.2. V rámci procesného útoku ďalej žalobca súdu predložil Znalecký posudok číslo 30/2018 znalca
Ing. Marcela Janca v odbore doprava cestná. Tento vo svojom znaleckom posudku dospel k záveru, že
spôsobopisuvznikuškodyžalobcomnajehomotorovomvozidlejetechnickýprijateľný.Žalobcaznalcovi
uviedol, že „parkoval som veľmi pomaly, keďže som sa snažil, čo najbližšie zaparkovať k elektrickým
stĺpom. Nakoľko je výhľad pred vozidlo kvôli dlhej prednej kapote problematický, spoliehal som sa na

parkovací asistent informujúci vzdialenosť od prekážky - elektrických stĺpov. Bohužiaľ nevšimol som
si, že na stĺpoch je namontovaná kovová konštrukcia, do ktorej som následne narazil pravdepodobne
predným nárazníkom. Tento náraz som ale nezaregistroval. Následne mi kamarát - spolujazdec povedal,
aby sme auto preparkovali bližšie k budove, do ktorej sme chceli ísť, preto som začal cúvať a mierne
som otočil volantom. Ako som začal cúvať povedal mi, že vlastne bude lepšie ak to auto necháme pri

tých stĺpoch a tak som vozidlo znova pomaly priblížil k elektrickým stĺpom, pričom opäť došlo k nárazu
do hranatej kovovej konštrukcie. Tentoraz pravdepodobne došlo k nárazu do predného svetlometu a
náraz som už zaregistroval. Následne som vypol motor a išiel sa pozrieť, čo sa stalo.“
Znalec dospel k záveru, že na základe jazdnej skúšky je dôvodné tvrdiť, že najskôr došlo k poškodeniu
predného nárazníka a následne predného svetlometu. Dôvod prečo prvý náraz žalobca pravdepodobne

nezaregistroval, možno vysvetliť značnou mäkkosťou/poddajnosťou materiálu, z ktorého je predný
nárazník vyrobený - ABS plast a do ktorého železný L profil ľahšie prenikol. Naopak predný svetlomet,
konkrétne predné krycie sklo, je vyrobené z polykarbonátu - PC, ktorý je podstatne tvrdší ako ABS plast
predného nárazníka a prienik železného L profilu pri porovnateľnej rýchlosti/intenzite nárazu bol tak
podstatne menší a náraz vyvolal podstatne väčšiu reakciu/otras vo vozidle, ktorý už vodič zaregistroval.

Znalectedauzavrel,žespôsobjazdy,ktorývyvolalvznikdvochsamostatnýchnárazovdotenkostenného
otvoreného profilu tvaru L a následných poškodení na prednom svetlomete a na prednom nárazníku je
technicky prijateľný.3.3. Žalobca ďalej súdu predložil faktúru zaplatenú dodávateľovi Autocentrum Prešov s.r.o., že oprava
vozidla po nahlásenej škodovej udalosti 2. ho stála 2550,70 €, pričom je zrejmé, že došlo k výmene
ľavého svetlometu a predného nárazníka.

3.4. Z listiny podpísanej dňa 04.04.2017 vyplýva, že klient Imrich súhlasí so znehodnotením
poškodeného dielu, ktorý mu žalovaný prostredníctvom technika priznávaná na výmenu, pričom žalobca
trvá na výmene predného nárazníka z dôvodu, že je prerazený a má ulomené úchyty. Servis BMW
Prešov sa mal vyjadriť, že nie je možné tento nárazník opraviť.
3.5. Z listu žalovaného zo dňa 22.06.2017 vyplýva, že tento škodovú udalosť 2. vybavil odmietnutím

poistného plnenia z nasledujúceho dôvodu: „V zmysle Všeobecných poistných podmienok a Osobitných
poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel, článok XI. bod 6 písm.
a) je poisťovateľ oprávnený zamietnuť poistné plnenie, ak poistník, poistený alebo oprávnená osoba
nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti.
V zmysle uvedeného nevzniká poisťovateľovi povinnosť plniť.“
3.6. V rámci procesnej obrany žalovaný predložil súdu doklady týkajúce sa škodovej udalosti 1. V rámci

likvidácietejtoškodovejudalostidošlokjejlikvidáciirozpočtomažalobcovibolavyplatenásuma2491,93
€ a neskôr aj doplatok vo výške 1180,32 €.
3.7. Poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe poistnej zmluvy uzavretej dňa
09.01.2017. Z tejto poistnej zmluvy vyplýva, že predmetom poistenia bolo osobné motorové vozidlo
značky BMW radu 7, EČ: O. XXX N. a bola dohodnutá spoluúčasť v rozsahu 5 %, minimálne 65 €.

Z poistnej zmluvy nevyplýva, žeby pri vstupe do poistenia bolo vozidlo poškodené. Súčasťou poistnej
zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie Moje auto Kasko. Z týchto poistných
podmienok podstatné ustanovenia pre prejednávanú vec sú nasledujúce:
Článok I. bod 17 - obhliadka vozidla sú úkony poisťovateľa smerujúce k zisteniu skutočného technického
vozidla pozostávajúce z fyzickej prehliadky a kontroly identifikačných údajov vozidla a vyhotovenia

fotodokumentácie.
Článok I. bod 23 - osoba poverená poisťovateľom je zamestnanec poisťovateľa, finančný agent alebo
iná osoba konajúca v mene poisťovateľa na základe písomného poverenia.
Článok IV. ods. 3 - v poistnej zmluve je možné ako začiatok poistenia dohodnúť aj okamih vykonania
obhliadky vozidla poisťovateľom. Poistenie v takom prípade začne okamihom vykonania obhliadky

vozidla poisťovateľom. K tomuto ustanoveniu je potrebné uviesť, že napriek tomu, že poistná zmluva sa
uzatvárala na vozidlo vo vzťahu, ku ktorému žalovaný už likvidoval poistnú udalosť, zo zmluvy vykonanie
obhliadky nevyplýva ale žalovaný žalobcove tvrdenie o jej vykonaní nepoprel.
Článok X. Poistné plnenie, ods. 2 - poistné plnenie je splatné do 15 dní po ukončení vyšetrenia
poisťovateľa potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Ak nemôže byť vyšetrenie škody

ukončené do jedného mesiaca po tom, keď sa poisťovateľ o poistnej udalosti dozvedel, je poisťovateľ
povinný, ak je základ nároku na poistné plnenie nesporný, na písomné požiadanie poskytnúť primeraný
preddavok.
Článok XI. Zníženie a zamietnutie poistného plnenia, ods. 6 - poisťovateľ je oprávnený zamietnuť poistné
plnenie, ak poistník alebo poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné

skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti.
b) nepravdivo alebo neúplne uvedie skutočnosti ovplyvňujúce podmienky likvidácie poistnej udalosti
najmä určenie výšky poistného plnenia.
Článok XIV. Povinnosti poistníka, ods. 1 písmeno i) - poistník je povinný bez zbytočného odkladu
poisťovateľovi písomne nahlásiť, že nastala škodová udalosť - najneskôr do 15 dní po jej vzniku, ak

vznikla na území Slovenskej republiky a podať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov.
písm. l) - poistník je povinný po ohlásení škodovej udalosti umožniť poisťovateľovi obhliadku poistenej
veci za účelom zistenia rozsahu jej poškodenia a bez súhlasu poisťovateľa neodstraňovať vzniknutú
škodu; ak poistník poruší túto povinnosť určí poisťovateľ výšku poistného plnenia výlučne na základe
preukázateľného rozsahu poškodenia.

písm. o) - poistník je povinný umožniť poisťovateľovi obhliadku poistenej veci po jej oprave po poistnej
udalosti, za ktorú si uplatnil nárok na poskytnutie poistného plnenia, ak o to poisťovateľ požiada.
Článok XVI. Poistenie vozidla - poistenie vozidla sa dojednavá pre tieto poistné riziká: písm. a) -
poškodenie alebo zničenie vozidla v dôsledku havárie.
Článok XVII. Spoluúčasť, ods. 1 - poistenie vozidla sa uzatvára so spoluúčasťou, ktorej rozsah je

dojednaný v poistnej zmluve, ak nie je dojednané inak.
Podľa Osobitných poistných podmienok poistenie Moje auto Kasko, článku VI. Náklady na opravu
poisteného vozidla, ods. 1 - nákladmi na opravu sa rozumejú účelne vynaložené a primerané náklady
na opravu poškodeného poisteného vozidla.3.8. Zo záznamu z telefonického hovoru zo dňa 19.04.2017 vyplýva: „klientovi sa nedá dnes uskutočniť
ob. Bude nás kontaktovať za účelom ob. budúci týždeň - preposielam ako informáciu k PU.“
3.9.Naodpor,atedanaprvévyjadreniežalovanéhokžalobereagovalžalobcapodaním (č.l.66),kde

uviedol, že vozidlo po predošlej poistnej udalosti zo dňa 28.09.2016 bolo riadne opravené, poškodené
diely boli označené/znehodnotené technikom, bola vykonaná obhliadka a taktiež aj vstupná obhliadka,
kedy vozidlo vstupovalo do havarijného poistenia dňa 09.01.2017 - vozidlo bolo bez poškodenia.
K tejto časti argumentácie súd uvádza, že z poistnej zmluvy vykonanie vstupnej obhliadky nevyplýva.
Keďže však vykonanie vstupnej obhliadky žalovaná nepoprela, treba vychádzať z toho, že táto vykonaná

bola. Žalobca ďalej pokračoval, že prvá obhliadka technikom po poistnej udalosti bola dňa 30.03.2017,
kde technik uznal a označil svetlomet na výmenu a predný nárazník dal na opravu a následne na ďalšej
doobhliadke dňa 04.04.2017 dal aj nárazník na výmenu, kde mu povedal, že pri výmene je potrebné
poškodený nárazník znehodnotiť. Nikto od žalobcu nežiadal ponechať poškodené diely. Na poslednej
obhliadke dňa 03.05.2017 po oprave už bol prítomný iný technik a ten požadoval celý nárazník. Žalobca
ďalej uzavrel, že poisťovňa ho vôbec nekontaktovala a neriešila s ním miesto nehody, prípadne nejaké

šetrenie nehodového deja.
3.10. Žalovaný sa k predmetu konania ďalej vyjadril podaním zo dňa 24.06.2021 (č.l. 85-86), v ktorom
znova neurčito do prejednávanej veci zaťahuje škodovú udalosť 1. Čo sa týka škodovej udalosti 2.,
žalovaný uviedol, že pri prvej obhliadke daného motorového vozidla zo dňa 30.03.2017 a druhej
obhliadke vykonanej 04.04.2017 bol rozdiel v poškodení predného nárazníka, kde pri druhej obhliadke je

už viditeľná diera, ktorá pri prvej obhliadke nebola. Podľa žalovaného pri prvej obhliadke dňa 30.03.2017
bolo zistené - lokálna priehlbina na prednom nárazníku naľavo od prednej masky, lokálne bodové
poškodenie na čelnej ploche ľavého reflektora. Podľa popisu predný nárazník vykazoval v hornej časti
stopy popraskaného laku a porovnateľné stopy a poškodenia ako pri poistnej udalosti 1. Žalovaný má
za to, že porovnaním pôvodne zdokumentovaného poškodenia pri prvej obhliadke dňa 30.03.2017 a

stavu poškodenia pri doobhliadke dňa 04.04.2017 je možné konštatovať, že poškodenie sa javí ako
manipulované. Pri prvej obhliadke nárazník prerazený nebol a pri druhej obhliadke už prerazený bol,
tj. išlo o manipuláciu s rozsahom poškodenia. V tomto vyjadrení zároveň žalovaný poukázal na dnes
už bývalého technika žalovaného, ktorý mal so žalobcom úzko spolupracovať aj pri iných poistných
udalostiach.

3.11. V rámci procesnej obrany žalovaný súdu dňa 05.08.2021 (č.l. 142 a nasledujúce) predložil odborné
vyjadrenie Ing. Jána Lapčáka, znalca v odbore cestná doprava označené ako znalecký úkon číslo
10/2021. Predmetom tohto odborného vyjadrenia je porovnávanie poškodenia motorového vozidla
žalobcu zisteného pri škodovej udalosti 1. a škodovej udalosti 2. Znalec uviedol, že predný nárazník
a reflektor deklarovaný ako poškodený pri škodovej udalosti 2. bol poškodený aj pri škodovej udalosti

1. Podľa znalca predný nárazník, ktorý bol na vozidle pri obhliadke bol evidentne poškodený aj inou
predošlou škodovou udalosťou, zlé lícoval a mal popraskaný lak v časti nad mriežkou v zmysle
predloženej správy z poistnej udalosti. Znalec dospel k záveru, že pokiaľ ide o škodovú udalosť 1., podľa
predložených materiálov je možné konštatovať, že pri finančnom plnení uvedenej poistnej udalosti došlo
k výmene predných svetlometov bez výmeny predného nárazníka s jeho možnou opravou. Doobhliadka

vozidla pri uvedenej poistnej udalosti bola vykonaná následne bez preukázania poškodených dielov s
poznámkou diely na vozidle sú vymenené a následným popisom nižšie obhliadajúcim pánom Petrom
Humeňanským. Čo sa týka škodovej udalosti 2. a vyjadrenia sa k znaleckému posudku Ing. Marcela
Janca, znalec Ing. Ján Lapčák dospel k záveru, že tomuto znaleckému posudku nemožno nič vyčítať
avšak, že pokiaľ ide o škodovú udalosť 2., k poškodeniu vozidla v rozsahu v akom ho deklaroval žalobca

nemohlo dôjsť pri náraze jednom, ale iba pri nárazoch dvoch.
3.12. Čo sa týka výsluchu svedkov, a to zamestnancov žalovaného, na pojednávaní títo podľa súdu
do konania nevniesli žiadne rozhodujúce skutočnosti v neprospech žalobcu, práve naopak, ich tvrdenia
boli založené iba na nepreukázaných domnienkach a indíciách. Obaja tvrdili, že na likvidácii poistnej
udalosti boli zúčastnení iba nepriamo a že súhlasia so záverom žalovaného, že sa uplatnilo pri škodovej

udalosti 2. poškodenie vozidla, ktoré bolo odškodnené v rámci likvidácie škodovej udalosti 1. Zároveň
svedok vyvrátil tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca sa odmietol zúčastniť rekonštrukcie na mieste
činu, kde naopak v zhode so žalobcom bolo potvrdené, že žalobca ním bol kontaktovaný, aby uviedol,
kde sa miesto tvrdenej nehody nachádza (žalobca to uviedol), avšak priamo svedok uviedol, že účasť
žalobcu na tomto mieste potrebná nebola, a preto podľa súdu nemožno tvrdiť, že zo strany žalobcu

nebola poskytnutá potrebná súčinnosť.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:Podľa § 788 ods.1 OZ - Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 797 OZ
(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak,
ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie
vzťahuje (poistený).
(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť

(poistná udalosť).
(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
(4) Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia;

tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
4.1. Ustanovenie § 797 ods.4 OZ je účinné od 01.10.2018, teda v čase vybavenia poistnej udalosti dňa
22.06.2017 v OZ uvedené nebolo. Nič to nemení na tom, že súd má za to, že zásada vyjadrená v § 797
ods.4 OZ sa aplikovala aj pred 01.10.2018. Je výsledkom teleologického výkladu ustanovení o šetrení
poistnej udalosti a princípu rovnosti strán. Žalobca - spotrebiteľ predsa podáva žalobu, ktorou reaguje

na predsúdny dôvod uvedený poisťovňou pri odmietnutí plnenia. Umožniť poisťovni meniť tento dôvod,
resp. medzi dôvodmi odmietnutia plnenia lavírovať a nútiť tak poisteného vyvracať stále iné dôvody
odmietnutia, ktoré mu pôvodne známe neboli, by bolo rozporné so zásadou rovnosti strán sporu a kládlo
by na poisteného neprimerané nároky a rovnako by viedlo aj k predlžovaniu sporov.
4.2. Žalovaný odmietol poistné plnenie z dôvodu, že poistník nepravdivo alebo neúplne uviedol

podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti.
Na pojednávaní však žalovaný uviedol, že skutočným dôvodom odmietnutia plnenia je podozrenie,
že žalobca si uplatňuje poistné plnenie za časť vozidla (predný nárazník + svetlomet), za ktorých
poškodenie mu už poistné plnenie poskytnuté bolo a že sa mu javí, že pri škodovej udalosti 1. predný
nárazník vymenený nebol ale bol len opravený. Zároveň mal za to, že žalobca postupoval spôsobom,

aby zmaril objasnenie škodových udalostí 1. a 2.
4.3. Škodová udalosť 1. - žalovaný tvrdí, že k výmene svetlometov došlo ale nedošlo k výmene
nárazníka. Uvedenú skutočnosť však ničím nepreukazuje, iba poukazuje na technika p. I., ktorý mal so
žalobcom spolupracovať na iných poistných udalostiach. Žalovaný s technikom p. I. ukončil spoluprácu
ale bez akýchkoľvek konzekvencií (trestné oznámenie, náhrada škody a pod.). Technik p. I. bol však

osobou konajúcou za žalovaného (pozri vyššie citované VPP o osobe poverenej poisťovateľom), ktorá
uviedla, že po škodovej udalosti 1. bol nárazník vymenený. Nepravdivosť tohto tvrdenia v konaní
žalovaným preukázaná nebola a žalovaná výsluch tejto osoby ako svedka nenavrhla.
4.4. Škodová udalosť 2. - žalobca sa zúčastnil 2 obhliadok dňa 30.03.2017 a dňa 04.04.2017. Napriek
tvrdenému zväčšeniu poškodenia predného nárazníka, bol svetlomet a následne aj nárazník označený

na výmenu a to vždy iným technikom žalovaného, pričom p. I. pri riešení tejto škodovej udalosti
účastný nebol. Nebolo popreté ani tvrdenie žalobcu, že zväčšenie poškodenia je následkom postupu
servisu BMW pri zisťovaní, či je alebo nie je možná oprava nárazníka. Žalovaný nenavrhol vyžiadať
vyjadrenie servisu BMW, či takýto postup je u nich mysliteľný. Aj keď žalovaný implicitne tvrdí podvodné
konanie žalobcu založené na nespolupráci, nič také nepreukázal. a) Žalobcovi poškodenie vozidla

nebolo vytknuté pri vstupe do poistenia, b) žalobca sa zúčastnil 2 obhliadok u rôznych technikov, c) z
VPP nevyplýva a žalovaný nepreukázal povinnosť žalobcu ponechať si vymenené diely vozidla (táto
povinnosť bola uložená až pri tretej ohliadke, keď diely už boli vymenené), d) výmena dielov je viazaná
na pokyn osoby poverenej poisťovateľom, pričom tieto pokyny vo vzťahu k svetlometu a nárazníku
dané boli (a VPP nepodmieňuje vykonanie výmeny napr. ešte súhlasom likvidátora škodovej udalosti

- uvedené je však vecou interného postupu žalovaného), e) tvrdené porušenie povinnosti žalobcu
poskytnúť súčinnosť účasťou na mieste nehody bola vyvrátená svedkom žalovaného a žalovaný tak
nespoluprácu žalobcu tvrdil nepravdivo.
4.5. Vychádzajúc z podaní žalovaného a jeho prednesov na pojednávaní, tak skutočným dôvodom
zamietnutia plnenia nebolo nepravdivé alebo neúplné uvedenie podstatných skutočností týkajúcich sa

vzniku a priebehu poistnej udalosti (VPP - čl. XI ods. 6 písm.a/) ale nepravdivé alebo neúplné uvedenie
skutočností ovplyvňujúcich podmienky likvidácie poistnej udalosti, najmä určenie výšky poistného
plnenia (VPP - čl. XI ods.6 písm.b/ - týmto súd rozumie okolnosti veku vozidla, jeho stavu, poškodených
súčastí a pod.,). Žalovaný mal za to, že poistné plnenie nemožno priznať za poškodenú časť vozidla, zaktoré už priznaná bola. Tu treba uviesť, že uplatnenie poistného plnenia za poškodenie už poškodených
a odškodnených častí vozidla preukázané nebolo a súd zastáva názor, že odškodniť možno aj takéto
poškodenie (samozrejme sumou nižšou ako by bola určená pri nepoškodenej časti vozidla).

4.6. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie povinnosti uviesť pravdivo a úplne podstatné skutočnosti týkajúce
sa vzniku a priebehu poistnej udalosti (súd týmto rozumie uvedenie nehodového deja), súd má zato,
že ani k porušeniu tejto povinnosti nedošlo, pričom jej porušenie by muselo byť zavinené minimálne
z vedomej nedbanlivosti (§ 799 ods.3 OZ - arg. ...vedomé porušenie...). Call centrum sa pri prvotnom
hlásení žalobcu na žiadne podrobnosti nepýtalo a takýto postup žalovaný nepreukázal ani neskôr. Ako

vyplynulozoZP,prvýnárazanímspôsobenépoškodeniežalobcanemuselvnímať,čozodpovedáajjeho
tvrdeniu, že až po druhom už vnímateľnom náraze z auta vystúpil a skontroloval ho. Podstata skutku,
teda náraz (aj keď od začiatku netvrdený ako opakovaný) do stĺpa elektrického vedenia, tak zachovaná
bolaapretosúdvžalobcomurobenomhláseníporušeniejehopovinnostínevidí.Naopak,aksahavarijné
poistenie chápe ako služba, aktivitu by súd v rámci šetrenia očakával práve od žalovaného. S prístupom
odmietajúcim poistné plnenie z dôvodu, že poistený neopíše nehodový dej znaleckým spôsobom, súd

nesúhlasí. Je to práve žalovaný, ktorý ako nadnárodná spoločnosť disponujúca značným aparátom,
má mať VPP a svoje interné postupy upravené spôsobom minimalizujúcim prípadné poistné podvody
a ktorý má zároveň postupovať tak, že súčinnosť nie je iba povinnosťou poisteného ale aj povinnosťou
jeho samotného. Samotní svedkovia žalovaného vznik škody a priebeh škodového deja overeného
znaleckým posudkom Ing. Janca nerozporovali. Ak žalovaný neplní pre poistný podvod, nestačí si tento

dôvod iba predstavovať ako možný na základe domnienok a indícii ale tento dôvod musí byť žalovaným
nesúcim dôkazné bremeno aj dokázaný, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
Ako už bolo uvedené vyššie, tvrdenie o tom, že pri škodovej udalosti 1. k výmene nárazníka nedošlo,
preukázané nebolo a pri preukázaní tejto žalovanou tvrdenej skutočnosti, táto dôkazné bremeno
neuniesla.

4.7. Záver o porušení povinnosti uvedenej v § 799 ods.3 OZ na základe vedomosti ako aj povinnosť
preukázania existencie povinností poisteného a ich porušenia (napr. predložiť vymenený nárazník a
pod.) žalovanou, vyplýva priamo z § 799 OZ
(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo
v poistných podmienkach ustanovené. (pozn. súdu - povinnosť predkladať vymenené diely z poistných

dokumentov neplynie a plynie až z požiadavky technika pri tretej obhliadke, keď už vymenené diely k
dispozícii neboli práve preto, že nedošlo k včasnému uloženiu povinnosti ich ponechať a predložiť pri
skorších obhliadkach.)
(2)Ktomáprávonaplnenie,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladupoistiteľovipísomneoznámiť,ženastala
poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné

doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je
oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo

riadne a včas zaplatené.
Naviac, ak § 799 ods.3 OZ hovorí o znížení poistného plnenia, tak článok XI. ods.6 VPP sa
prostredníctvom § 54 ods.1 OZ (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.) javí ako neplatný, ak prostredníctvom neho sa poistné plnenie
zamieta ako celok.
4.8. Súd teda dospel k záveru, že dôvod odmietnutia poistného plnenia žalovaným uvedený, daný nebol.

5. Námietka premlčania.

Žalovaný paušálne bez bližších okolností vzniesol námietku premlčania.
Podľa § 101 OZ - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 104 OZ - Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.

5.1. Poistnáudalosťnastalaaškodavznikla28.03.2017.Premlčaciadobazačalaplynúťdňa28.04.2018
a jej posledným dňom bol 28.04.2021. Žaloba na OS Banská Bystrica podaná dňa 25.03.2021, teda
bola podaná pred uplynutím premlčacej doby.6. Výška plnenia.
Výšku požadovaného plnenia žalobca preukázal faktúrou na sumu 2550,70 €. Žalovaný netvrdil, že
žalobca uplatňuje niečo nesúvisiace s nahlásenou škodovou udalosťou. Žalobca však nezohľadnil

dojednanú spoluúčasť vo výške 5%, minimálne 65 €. 5% zo sumy 2550,70 € je 127,54 € a preto priznaná
suma je 2423,16 €.

7. Úroky z omeškania.
Podľa § 797 ods.3 OZ - Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné

na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Výklad § 797 ods.3 OZ podal Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 596/2017 - Ako z citovaného
odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, krajský súd založil svoje rozhodnutie na právnom
názore, podľa ktorého žalované poistné plnenie nadobudne splatnosť až po tom, ako poistiteľ skončil

vyšetrovanie, pričom ak bolo sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie (spornosť základu plnenia),
vyšetrenie treba považovať za skončené, ak bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným
schválením dohodnutý s poisteným rozsah plnenia, alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným
rozhodnutím (v dôsledku čoho prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po dni vykonateľnosti
rozsudku, ktorým bolo vo veci právoplatne rozhodnuté). Podľa názoru sťažovateľa však takýto výklad §

797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka popiera účel a zmysel právnej úpravy.
Vznik práva na plnenie a jeho splatnosť (a tým aj určenie momentu vzniku omeškania poisťovne) je
upravený osobitne vo vzťahu k poistnému plneniu (a to v § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Z týchto ustanovení vyplýva, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poistiteľ

skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Doba, po ktorú môže poistiteľ
vykonávať vyšetrenie, nie je zákonom ustanovená, vyšetrenie však musí byť vykonané bez zbytočného
odkladu. Hoci splatnosť poistenia je stanovená pevnou 15-dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný
na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba
predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu

plnenia poisťovateľa, keď už právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť
poistnéhoplneniavýslovnenaskončenievyšetreniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoistiteľa
plniťzostranypoisťovňou,jezrejmé,ževyšetrenímpoistnejudalostisarozumiefaktickýzáverpoisťovne
o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa
poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania.

Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako
aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania,
vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím
súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy
poistenia v občianskom zákonníku a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. Na druhej

strane, ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez
zbytočnéhoodkladuaztohtodôvoduvzniknepoistenémuškoda,môžesapoistenýdomáhaťjejnáhrady.
7.1. Vychádzajúc z vyššie citovaného záveru ÚS SR, súd úroky z omeškania nepriznal.

8. Trovy konania

C.s.p. vychádza striktne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zo zásady úspechu. Na rozdiel od
O.s.p. už nepozná úspech v nepatrnej časti, pri ktorom bolo možné priznať plnú náhradu trov konania.
Pri výpočte úspechu tak súd prihliada aj na ne/úspech ohľadne príslušenstva uplatnenej pohľadávky.
Uvedenému zodpovedá aj judikatúra, napr.
8.1. ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2717/2008 - Je-li předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její

příslušenství (např. úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu
ve věci (§ 142 o. s. ř.) zvážit míru úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran
jejího příslušenství. Proti tomu nelze argumentovat ustanovením § 6 odst. 1 zákona č. 549/1991 Sb., o
soudníchpoplatcích,podlenějžcenapříslušenstvípředmětuřízenítvořízákladpoplatkujenvpřípadech,je-li příslušenství samostatným předmětem řízení, ani ustanovením § 14 odst. 3 vyhlášky č. 484/2000
Sb., ukládajícím soudu nepřihlížet při určení sazby odměny za zastupování k příslušenství pohledávky
nebo práva. V obou případech se jedná o specifickou úpravu, týkající se pouze výše soudního poplatku a

paušálně stanovené výše odměny za zastupování, jíž nelze povyšovat na úroveň pravidla modifikujícího
posuzování úspěchu či neúspěchu ve věci (u citované vyhlášky je to obtížně představitelné už jenom
z důvodu její nižší právní síly).
Neobstojí ani argument neurčitosti či neurčitelnosti výše úroků z prodlení tam, kde jsou požadovány od
určitého data až do zaplacení; při absenci jiného výslovného pravidla soud vezme v úvahu jejich výši ke

dni vyhlášení svého rozhodnutí (§ 154 odst. 1 o. s. ř.). Nevýhodou tohoto řešení je skutečnost, že míra
úspěchu ve věci tak bude záviset nepřímo mj. na délce soudního řízení.
NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2004 (R - 34/2005) - Procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej
žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z
omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať
za "neúspech v pomerne nepatrnej časti" podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., ale za "čiastočný

úspech" v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.
8.2. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 2550,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% od
22.07.2017 do 13.12.2021 (deň rozhodnutia súdu), teda 2550,70 + 561,15 €, spolu 3111,85 €. Priznaná
mu bola suma 2423,16 €.
Úspech žalobcu - 77,87%, úspech žalovaného - 22,13%, čistý úspech žalobcu a jeho nárok na náhradu

trov konania - 55,74%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p.

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.