Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715209307
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1715209307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a

členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, korešpondenčná
adresa: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Krajská pobočka Bratislava, Oddelenie právne, Ružová
dolina 10, 825 21 Bratislava, proti žalovanému: Ľ.Y. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XX/XX, XXX XX G.,
o 229,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 22.03.2017 č.k. 17C/75/2016-50, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

229,97 eur, na IBAN žalobcu vedený v Štátnej pokladnici: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, I.:
XXXXXXXXXX, H.: XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I) a žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal (výrok II).

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 415, § 420 ods.1,3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník
(ďalej len „ Občiansky zákonník“) , § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“), § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na

základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z.z.“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že z rozsudku
Okresného súdu Pezinok, č.k. 3T 49/2012, zo dňa 11.06.2015, právoplatného dňa 11.06.2015, zistil, že
dňa 15.09.2011 v poobedňajších hodinách v Pezinku na H. W. Č. XX v rodinnom dome, žalovaný fyzicky
napadol L. G. (poškodená) a spôsobil jej ublíženie na zdraví. Uvedeným rozhodnutím bol žalovaný
uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody

v trvaní troch rokov, bol mu uložený probačný dohľad nad jeho správaním, skúšobná doba v trvaní
5 rokov. Rovnako bola žalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze osobne sa ospravedlniť
poškodenej a podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Poškodená bola odkázaná s nárokom na
náhradu škody na občiansko - súdne konanie. Mal tak za preukázané, že zranenia poškodenej súviseli
s útokom žalovaného a je úplne vylúčené, aby zranenia rôzneho charakteru mohli byť výsledkom pádu
zo schodov, ako sa to účelovo snažil vysvetliť žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu.
Rozsah viazanosti súdu rozhodnutím v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo

prečin a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo
prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol
spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania
určitého páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a vzniku určitej ujmy,ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma,
ktorých odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. ublíženie na zdraví), ako aj záver o existencii
v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a zmienenou ujmou. Dal do pozornosti, že súd v

občianskoprávnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť výroku trestného rozhodnutia,
ani procesný postup predchádzajúci príslušnému rozhodnutiu. Majúc za to, že v trestnom konaní boli
preukázané všetky predpoklady vzniku škody, t.z. žalovaný bol definovaný ako ten, kto škodu spôsobil
(škodca), škodu spôsobil úmyselným trestným činom (jeho konanie bolo súdom vyhodnotené ako zločin
ublíženia na zdraví), bola ustálená škoda a jej výška (229,97 eur) a bola preukázaná príčinná súvislosť

medzi konaním žalovaného a vznikom škody, posúdil nárok žalobcu ako v celom rozsahu dôvodný.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., nakoľko si však
žalobca ako úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania neuplatnil, žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza zo skutkového prešetrenia veci samej, nakoľko nebol
vo veci vypočutý. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Mal za to,
že výpoveďou poškodenej ako aj výpoveďou svedka I. G., bolo v trestnom konaní preukázané, že
poškodenej zranenia nespôsobil, ale boli spôsobené pádom zo schodov bez jeho prítomnosti. Pričom

na základe samotných tvrdení poškodenej bol niekoľkokrát oslobodený z pôvodného trestného skutku.
Po niekoľkoročnom konaní bol rozsudkom oslobodený z pôvodného trestného činu s tým, že následne
priznal fyzický kontakt s poškodenou. Nikdy sa však týmto priznaním fyzického kontaktu s poškodenou
nepriznal k fyzickému kontaktu, ktorý by spôsobil uvedené zranenia poškodenej. Žiadal preto vo veci
vypočuť priamo poškodenú L. G.. Uviedol, že ku škode na zdraví poškodenej nedošlo jeho zavinením,

nakoľko poškodená nebola nikdy na zdravotnom vyšetrení v spojení s tým, že by jej akokoľvek fyzicky
ublížil. Pokiaľ ide o deň 15.09.2001 toto ošetrenie poškodenej nebolo v súvislosti s odsudzujúcim
rozsudkom, ale v spojení s tým, že poškodená spadla vo svojom rodinnom dome zo schodov bez jeho
účasti. V danom čase sa v rodinnom dome nezdržiaval, čo bolo potvrdené aj výpoveďou poškodenej
aj svedkyne L. G.. Namietal aj konštatovanie súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že sa

na pojednávanie vytýčené na deň 22.03.2017 nedostavil. Uviedol, že predvolanie na adresu trvalého
bydliska neobdržal. Poukázal na to, že jeho trvalé bydlisko nie je K., H. XX, preto nemal súd prvej
inštancie uskutočniť pojednávanie v jeho neprítomnosti, ale mal mu predvolanie riadne doručiť na
adresu jeho trvalého bydliska. Na pojednávaní nebol riadne vypočutý a vypočutá nebola ani poškodená,
nebolo mu umožnené sa vo veci vyjadriť. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby bolo vo veci nariadené

pojednávanie, na ktorom by bola vypočutá aj poškodená. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.10.2017
a uviedol, že argumentácia žalovaného je irelevantná, nakoľko smeruje ku skutočnostiam, ktoré už

boli prejednané v trestnom konaní, ktoré je právoplatne skončené. Z výsledku trestného konania
vyplýva, že sa žalovaný dopustil zavineného protiprávneho konania, ktorým spôsobil špecifikované
poškodenie zdravia poškodenej, poistenkyne žalobcu, ktoré si vyžadovalo potrebu poskytnutia
zdravotnej starostlivosti. Tieto náklady v konaní preukázal. Preto odvolacia argumentácia žalovaného
týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. nesprávnych skutkových zistení súdom prvej

inštancie, je nedôvodná a nesprávna. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o nesprávnom doručovaní
písomností súdom, a to najmä predvolania na pojednávanie nariadené na deň 22.03.2017 o 10.00 hod.
uviedol, že toto bolo doručované správne. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( §
385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je podané dôvodne.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie doručoval žalovanému zásielku obsahujúcu
predvolanie na pojednávanie na deň 22.03.2017 o 10.00 hod. na adresu H. XXXX/XX, XXX XX K..
Zásielka sa súdu prvej inštancie vrátila dňa 09.02.2017 s oznámením „zásielka neprevzatá v odbernejlehote“. Súd prvej inštancie následne dňa 22.03.2017 vykonal vo veci pojednávanie, pričom s poukazom
na ust. §180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného (čl.48). Na predmetnom pojednávaní súd
prvej inštancie umožnil žalobcovi vyjadriť sa k návrhu, vykonal dokazovanie, vyhlásil dokazovanie za

skončené a následne vyhlásil vo veci rozsudok.

8. Z odvolania žalovaného vyplýva naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 písm. b) C.s.p.(súd
nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Pod porušením práva na spravodlivý

proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení
kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho
rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu
jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať

nespravodlivý súdny proces. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je teda dané v prípade, že strane
sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že konanie
je nespravodlivé a zo strany konajúceho došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany
sporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho
prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd

by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť
účastníkovi uplatnenie tohto práva.

9. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu

na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

10. Podľa § 106 ods. 3 C.s.p., ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej

republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

11. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

12. Podľa § 178 ods. 2 C.s.p., predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

13. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súdu zistil, že súd prvej inštancie vykonal dňa 16.12.2015 (čl.

13) a dňa 04.04.2016 (čl. 22) lustráciu žalovaného v Registri obyvateľov, na základe ktorej zistil, že
žalovaný má od 30.06.2014 prihlásený trvalý pobyt na adrese E. XX/XX, G.. Súd prvej inštancie na
prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 22.03.2017 o 10.00 hod.. Predvolanie na pojednávanie
doručoval žalovanému na adresu H. XXXX/XX, K. ( čl. 45). Zásielka sa súdu prvej inštancie vrátila
dňa 12.01.2017 s poznámkou „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Nakoľko v danom čase

mal žalovaný trvalý pobyt nahlásený na adrese E. XX G., mal súd prvej inštancie predvolanie na
pojednávanie doručovať na adresu trvalého pobytu žalovaného evidovanú v registri obyvateľov, a
to na adresu E. XX/XX, G.. Možno tak konštatovať, že žalovanému nebolo riadne a v súlade s
ustanovením § 106 ods. 1 C.s.p. doručované predvolanie na pojednávanie a žalovaný nemal doručenie
predvolania na pojednávanie vykázané ani podľa ustanovenia § 111 ods. 3 C.s.p. (písomnosť sa

považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie), nakoľko súd prvej inštancie predvolanie nedoručoval na adresu trvalého pobytu žalovaného
evidovanú v Registri obyvateľov. Za daného stavu súd prvej inštancie nepostupoval správne a v súlade
s ustanovením § 180 C.s.p., keď dňa 22.03.2017 pojednával a rozhodol vo veci v neprítomnosti
žalovaného.Možnotakkonštatovať,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil

žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Medzi právo na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd patrí, aby vec
bola prejednaná v prítomnosti strany sporu. Pochybenie súdu prvej inštancie prejednať vec riadne naverejnom pojednávaní za prítomnosti žalovaného nie je možné napraviť v odvolacom konaní z dôvodu
zákonného obmedzenia predkladať novoty v odvolacom konaní.

14. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Úlohou súdu prvej inštancie bude nariadiť vo veci pojednávanie, na ktoré
riadne predvolá strany sporu a jeho ďalší postup bude závisieť od ich procesnej aktivity a následne vo
veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

odôvodniť.

15. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).