Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/165/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200302
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2020200302.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov Mgr.

Moniky Kadlicovej a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv,
o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820
174 proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Kollárova 8, 917
02 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka konania: PRATO, s.r.o., so sídlom Galantská cesta 5694/13,
Dunajská Streda 929 01, IČO: 50 381 156, zastúpeného advokátskou kanceláriou Mgr. Miroslav
Rybánsky, s.r.o., so sídlom Kresánkova 3580/7A, 841 05 Bratislava, IČO: 50 150 278, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2020/030267 zo dňa 7.10.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Okresný úrad Dunajská Streda odbor starostlivosti o životné prostredie, svojim rozhodnutím č. OU-DS-

OSZP-2020/009644-019 Sza zo dňa 3.6.2020 ako príslušný orgán štátnej správy na úseku starostlivosti
o životné prostredie povolil podľa § 26 ods. 3 zák.č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len vodný zákon) v spojení s § 81
ods. 4 a § 82 ods. 1 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) užívanie vodnej stavby s názvom: „So 23a, So
23b Prípojka a vonkajšia splašková kanalizácia pre Butikcenter, So 24 Vonkajšia ďaždová kanalizácia
pre Butikcenter“ v rámci stavby s názvom „OC - hobby - a Butikcenter“ na pozemkoch s parc.č. 38/23,

38/24,38/25,38/26,38/27,38/28,38/33,38/37,38/38,38/39,38/40,39/15,39/16nachádzajúcichsakat.
území M., v meste M., na ktoré bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom Dunajská Streda,
odborom starostlivosti o životné prostredie pod č. OU-DS-OSZP-2019/004925-010 Sza (k č. OU-DS-
OSZP-2018/018061) zo dňa 8.3.2019, právoplatné dňa 12.4.2019.

2.
Uvedená činnosť, resp. povolenie na užívanie vodnej stavby podľa tohto rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu nie je časovo obmedzené, ale vydáva sa na dobu, pokiaľ jej prevádzka bude
hospodársky odôvodnená. Majiteľ predmetnej vodnej stavby je povinný uhradiť škody spôsobenej jej
prevádzkou. Ďalej bolo v rozhodnutí z hľadiska platnosti povolenia a povinnosti vlastníka uvedené, že
príslušný úrad môže vydané povolenie zmeniť alebo zrušiť v novom konaní z vlastného podnetu, alebona návrh, za podmienok uvedených v ust. § 26 vodného zákona. Pokiaľ ide o odlučovač ropných látok,
lapač splavením, uličné vpusty musí budúci prevádzkovateľ udržiavať vo funkčnom stave.

3.
V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo konštatované, že podľa rozhodnutia Okresného
úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-DS-OSZP-2017/005726-018
zo dňa 19.5.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2017, Združenie domových samospráv,
t.j. žalobca sa nezapojil do konania podľa zák.č. 24/2006 Z.z. pre navrhovanú činnosť „OC - hobby -

a Butikcenter Šamorín“. Za tohto stavu teda žalobca nemal v pozícii dotknutej verejnosti postavenie
účastníka konania v zmysle § 24 ods. 2 zák.č. 24/2006 Z.z., a teda mu neprislúcha ani postavenie
účastníka konania podľa § 73 ods. 3 vodného zákona. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí ďalej uvedené,
že žalobca sa neprihlásil ani do povoľovacieho konania vo veci uskutočnenia predmetnej vodnej stavby,
ktoré bolo právoplatne ukončené rozhodnutím č. OU-DS-OSZP-2019/004925-010 Sza (k č. OU-DS-
OSZP-2018/018061) zo dňa 8.3.2019 (právoplatné dňa 12.4.2019).

4.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 22.6.2020 odvolanie, a to voči
kolaudačnému rozhodnutiu Okresného úradu Dunajská Streda č. OU-DS-OSZP-2020/009644-019 Sza
zo dňa 3.6.2020. Poukázal na to, že podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona môže podať odvolanie voči

kolaudačnému rozhodnutiu aj ten, kto nebol jeho účastníkom, pokiaľ rozporuje nesúlad s rozhodnutím
so zisťovacieho konania; súčasne sa v zmysle § 140c ods. 10 stáva účastníkom. Ďalej uviedol, že toto
rozhodnutie je nutné vnímať ako odvolanie podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona. Namietal, že neboli
dodržané podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania smerujúce k naplneniu verejných záujmov
podľa vodného zákona a zákona o chránených vodohospodárskych oblastiach. Ďalej uviedol, že podľa §

73 ods. 21 vodného zákona malo byť rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona podkladom pre záväzné
stanovisko štátnej vodnej správy vydané v územnom, resp. stavebnom konaní; povinnosť overiť si to
však v dôsledku § 16a ods. 3 mal sám stavebný úrad so zákonným zákazom vydať povolenia , ak
takéto rozhodnutie nebolo vydané. Túto povinnosť si stavebný úrad v stavebnom konaní nesplnil a
taktiež mal podľa § 16 ods. 10 vodného zákona povinnosť požiadať o primárne posúdenie vplyvov na

vody, a to buď pred vydaním územného alebo stavebného rozhodnutia. Za tohto stavu podľa § 16a ods.
23 vodného zákona bez vydaného rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona nemalo byť vydané ani
stavebné povolenie. Tvrdil, že nebol splnený dôležitý verejný záujem životného prostredia, a to účinná
ochrana vôd v dôsledku absencie rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona. Spolu s kolaudáciu vydal
Okresný úrad Dunajská Streda procesné rozhodnutia sp.zn. OU-DS-OSZP-2020/009644-009 Sza, OU-

DS-2020/013747-003 a OU-DS-OSZP-2020/13546-03, keď voči týmto rozhodnutiam sa taktiež žalobca
odvolal s tým, že je ich podstatu potrebné overiť v odvolacom správnom konaní v zmysle už uplatnených
vyjadrení v predmetnom konaní.

5.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.: OU-TT-OOP3-2020/030267 zo dňa
7.10.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Dunajská
Streda č. OU-DS-OSZP-2020/009644-019 Sza zo dňa 3.6.2020.

6.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že predmetné námietky žalobcu (že stavebné povolenie na
predmetnú vodnú stavbu bolo vydané v čase, keď boli ustanovenia § 16 ods. 10, resp. § 16a vodného
zákona platné a účinné, a že stavebník mal podľa § 16 ods. 10 vodného zákona povinnosť požiadať o
primárne posúdenie vplyvov na vody, a to buď pred vydaním územného alebo stavebného rozhodnutia)
neboli predmetom kolaudačného konania, nakoľko podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom

konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným
úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny
alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma , či skutočné
realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska
ochranyživotaazdraviaosôb,životnéhoprostredia,bezpečnostipráceatechnickýchzariadení.Zatohto

stavu konštatoval, že nie je povinnosťou stavebného úradu pri kolaudačnom konaní skúmať zákonnosť
stavebného povolenia, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Tieto námietky si mal žalobca uplatniť v
stavebnom konaní.7.
K procesnému rozhodnutiu č. OU-DS-OSZP-2020/009644-009 Sza, zo dňa 5.5.2020, ktorým
prvostupňový správny orgán vylúčil žalobcu z kolaudačného rozhodnutia, žalovaný uviedol, že

toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 5.6.2020 (odvolanie žalobca doručil prvostupňovému
správnemu orgánu dňa 25.6.2020), a to v spoločnom odvolaní, ktorým sa odvolal aj proti kolaudačnému
rozhodnutiu. Znamená to, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o jeho vylúčení z kolaudačného
konania bolo doručené oneskorene. V tejto súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že aj keď žalobca
bol vylúčený z kolaudačného konania, v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, môže podať

odvolanie proti kolaudačnému rozhodnutiu a podľa § 60 správneho poriadku je odvolací správny orgán
povinný preskúmať aj oneskorené odvolanie. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade povoľovacím
konaniam v zmysle stavebného zákona predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, žalobca mal možnosť podať odvolanie voči kolaudačnému rozhodnutiu, ale len v rozsahu
v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Okresný
úrad Dunajská Streda ako prvostupňový správny orgán na základe navrhovateľom predloženého

písomného vyhodnotenia podmienok rozhodnutia č. OU-DS-OSZP-2017/005726-018 zo dňa 19.5.2017
vydaného v zmysle zák.č. 24/2006 Z.z. listom č. OU-DS-OSZP-2020/009644-003 Sza zo dňa 9.3.2020
vyžiadal od príslušného orgánu vydanie záväzného stanoviska vo veci potvrdenia dodržania podmienok
stanovených v uvedenom rozhodnutí. Príslušný orgán doručil dňa 24.3.2020 záväzné stanovisko č.
OU-DS-OSZP-2020/010766-02 zo dňa 24.3.2020, v ktorom bolo konštatované, že návrh na začatie

kolaudačného konania je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. a s rozhodnutím č. OU-DS-
OSZP/2017/005726-018 zo dňa 19.5.2017 a s jeho podmienkami. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
námietky uvedené žalobcom v odvolacom správnom konaní, týkajúce s kolaudačného konania boli
nad rámec zákona. K námietke žalobcu, že podmienkou rozhodnutia so zisťovacieho konania má
byť aj preukázanie, že predmetná činnosť povolená vo vodohospodárskej oblasti podľa zákona o

chránených vodohospodárskych oblastiach č. 305/2008 Z.z., žalovaný uviedol, že realizácia predmetnej
vodnej stavby nespadá do žiadnej kategórie § 3 ods. 3 zák.č. 305/2018 Z.z. V zmysle § 3 ods. 1
tohto zákona v chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa
zabezpečí účinnejšia ochrana povrchových vôd a podzemných vôd, ochrana podmienok ich tvorby,
výskytu, prirodzenej akumulácie a obnovy zásob povrchových vôd a podzemných vôd.

II. Žaloba, žalobné dôvody

8.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 28.12.2020 žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté
rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), ďalej,
že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s

administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) ďalej, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a tiež,
že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods.
1 písm. g) SSP).

9.
Na úvod citujúc čl. 7 ods. 2, čl. 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR,
čl. 37, čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie, pričom poukázal na to, že mu vždy ide o
úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny

projekt na životné prostredie bude mať dodajúc, že vychádza pritom z čl. 4 Aarhuského dohovoru,
ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí.
Poukázal na to, že predmetná stavba mala podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.
Taktiež uviedol, že podľa § 14 správneho poriadku sa za účastníka správneho konania označuje, ten,
o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať; ďalej ten koho práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ďalej ten, kto tvrdí,
že môže by rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak (§ 14 ods. 1 správneho poriadku) a ten, komu osobitný
zákon také postavenie priznáva (§ 14 ods. 2 správneho poriadku). V tejto súvislosti poukázal na NálezÚstavného súdu SR z 13. januára 2011, č.k. II. ÚS 197/2010 - 52, v ktorom bolo konštatované, že
základným kritériom pre posúdenie účastníctva je predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej
moci (súdu alebo orgánu verejnej správy), alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto

osoba zaručené v Ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal aj
na Nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 223/09 - 131 zo dňa 27. mája 2010. Poukázal ďalej na to, že v
rámci prvostupňového správneho konania stavebný úrad nezahrnul žalobcu medzi účastníkov konania,
t.j. nepostupoval správne (viď rozsudky NS SR vo veci sp.zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp.zn.
8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011). Ďalej namietal, že došlo aj k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje

záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii s Aarhurským dohovorom tým, že orgán
verejnej správy nižšieho stupňa v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov mu neumožnil zúčastniť
sa konzultácie.

10.
Vo vzťahu k dôvodom prvostupňového rozhodnutia uviedol, že tieto sú všeobecné a nespĺňajúce

podmienku vyjadrenú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/115/2010
„...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo
navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR,
nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených
záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba

odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo...“

11.
S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/15/2011 a sp. zn.
10Sžso/79/2015 namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na

formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia dodajúc, že nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia
správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Mal za to, že povinnosťou
prvostupňového aj žalovaného správneho orgánu je v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav
veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie.

12.
Žalobcapovažovalnapadnutérozhodnutiazanesprávne,keďsanestotožnilstým,žežalovanýprihliadol
a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v
odôvodnení s jeho pripomienkami náležitým spôsobom nevysporiadal majúc za to, že týmto postupom
mu boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva

zachytenéhovčl.44ÚstavySR,atoajvzmysleustálenejjudikatúry,keďvodôvodneníobochrozhodnutí
absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.

13.
Ďalej namietal, že správne orgány postupovali v rozpore s ust. § 16a ods. 23 vodného zákona, kedy

nerešpektovali zákonný zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia vplyvov na vody. Od tejto
povinnosti ho neoslobodilo ani prechodné ust. § 80e ods. 1 správneho poriadku s odkazom, že územné
rozhodnutie prebehlo pred účinnosťou tohto ustanovenia. Žalobca ďalej tvrdil, že stavebné povolenie na
predmetnú vodnú stavbu bolo vydané v čase, keď boli ustanovenia § 16 ods. 10, resp. § 16a vodného
zákona platné a účinné, že stavebník mal podľa § 16 ods. 10 vodného zákona povinnosť požiadať o

primárne posúdenie vplyvov na vody, a to buď pred vydaním územného alebo stavebného rozhodnutia, a
to vzhľadom na to, že táto povinnosť je ex lege, a preto nie je možné od nej libertovať žiadnym spôsobom
a v zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku bol stavebný úrad povinný dôsledne trvať na splnení tejto
zákonnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 16a ods. 23 vodného zákona, v ktorom je
uvedené, že povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez

vydania rozhodnutia v konaní podľa ods. 13 alebo ods. 21. Podľa predmetných ust. § 16a sa nevzťahuje
na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté
a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018.

14.

Ďalej citoval z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/132/2015, sp. zn.
5Sžo/29/2013, sp. zn. 1So/115/2010, sp. zn. 5Sžo/11/2013 a uviedol, že správne orgány majú povinnosť
zaoberať sa vecou riadne s tým, že dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady
legitímnych očakávaní, keďže plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovisprávnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Tiež poukázal na to, že zásada voľného hodnotenia dôkazov
dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís
a úsudkov a musí jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí

správneho orgánu, pretože inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle.

15.
Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

16.
Žalobca súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

III. Vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie ďalšieho účastníka konania.

17.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.2.2021, doručeným správnemu súdu dňa
26.2.2021, pričom žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že námietky žalobcu

uvedené v žalobe sú všeobecné, netýkajú sa konkrétneho konania a nie sú predmetnom kolaudačného
konanie. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 81 ods. 1 stavebného zákona, na základe ktorého stavebný
úrad v kolaudačnom konaní najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej
stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným
plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma,

či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým
z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických
zariadení, čo prvostupňové rozhodnutie spĺňalo. Poukázal ďalej na to, že procesným rozhodnutím
č. OÚ-DS-OSZP-2020/009644-009 Sza zo dňa 5.5.2020 prvostupňový správny orgán vylúčil žalobcu
z kolaudačného konania, avšak podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona mal žalobca právo podať

odvolanie, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa
osobitnéhopredpisu.Vzhľadomktomu,ževtomtoprípadepovoľovacímkonaniamvzmyslestavebného
zákona predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, žalobca mal možnosť podľa
odvolanie voči kolaudačnému rozhodnutiu. V danom prípade podkladom pre vydanie kolaudačného
rozhodnutia bolo aj záväzné stanovisko dotknutého orgánu č. OÚ-DS-OSZP-2020/010766-02 zo dňa

24.3.2020, v ktorom bolo konštatované, že návrh na začatie užívacieho vodoprávneho konania
ohľadne predmetnej vodnej stavby je v súlade s rozhodnutím č. OÚ-DS-OSZP-2017/005726-018 zo dňa
19.5.2017 a z jeho podmienkami, a tohto stavu preto považoval námietky žalobcu za neopodstatnené.

18.

Právny zástupca ďalšieho účastníka konania vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.3.2021 žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že argumentácia žalobcu je v predmetnej veci
veľmi všeobecná, obsahuje iba citácie jednotlivých právnych predpisov bez konkrétneho uvedenia a
zdôvodnenia, presne akým konkrétnym postupom a spôsobom boli porušené procesné práva žalobcu.
V tejto súvislosti ďalej uviedol, že žalobca prejavuje svoj údajný záujem o tú ktorú činnosť zasielaním

rovnakého alebo veľmi podobného stanoviska pre každý zámer, bez rozlišovania osobitostí konkrétneho
zámeruakonkrétnehorozhodnutia.Väčšinapožiadaviekžalobcuuvedenýchvovyjadreniachažalobách
supluje kompetencie príslušných orgánov štátnej správy, samosprávy a iných organizácií, ktoré majú
postavenie dotknutých orgánov a ktorí sú kompetentní sa k oznámeniu vyjadriť. Okrem toho žaloba
tiež požaduje riešiť dodržiavanie podmienok, ktoré vyplývajú priamo z platných právnych predpisov vo

veci ochrany životného prostredia, pričom ide hlavne o pripomienky, ktoré nie sú odôvodnené. Pokiaľ
ide o predmetnú vodnú stavbu, ktorej sa napadnuté kolaudačné rozhodnutie týka, tak táto je riadne
skolaudovaná, plne funkčná, užívaná a žiadnym spôsobom neohrozuje životné prostredie. Pokiaľ ide o
námietky žalobcu týkajúce sa porušenia jeho procesných práv, tak ďalší účastník konania uvádza, že
žalobca konkrétne neuvádza, na základe akých konkrétnych skutočností a postupov mali byť porušené

procesné práva žalobcu. Mal za to, že stavebné ako aj kolaudačné konanie bolo vedené v súlade so
základnými pravidlami správneho konania, postup správnych orgánov bol v súlade so zákonmi a iným
právnymi predpismi. Taktiež mal za to, že nedošlo k porušeniu ustanovení § 16 ods. 10, resp. § 16a
vodného zákona, nakoľko pri určovaní, ktoré zámery podliehajú postupu podľa § 16a vodného zákonamusí orgán štátnej vodnej správy vychádzať z úvahy ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej
alebopodzemnejvody,atedaorgányštátnevodnejsprávymusiazvážiť,ktorékonkrétnezámery(stavby,
činnosti) nepodliehajú konaniu podľa § 16a vodného zákona, aby nedôvodne nežiadali stavebníkov o

podanie žiadosti na rozhodnutie a postup podľa § 16a vodného zákona. V predmetnej veci prvostupňový
správny orgán pred vydaním povolenia na uskutočnenie vodnej stavby vydal v zmysle § 28 vodného
zákona vyjadrenie k zámeru stavby, pričom v tomto vyjadrení a ani v žiadnom inom stanovisku neurčil,
aby stavebník požiadal stavebný úrad o rozhodnutie, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6
písm. b) vodného zákona.

IV. Relevantná právna úprava

19.

Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len

"zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný

záujem v oblasti životného prostredia.

Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii
environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na
podporu trvalo udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a

navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,

e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je
akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu,

biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo
a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

Podľa § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia

pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov
na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny
navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny
a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné

stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s
verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj
s dotknutou stranou.Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov
navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel

rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali
viac ako dva roky,
b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B,
c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1
písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú,

povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie,
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý
vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu
realizácie.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná

činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer
jenavrhovateľpovinnýdoručiťpísomneaelektronickyazároveňvopreddohodnúťspríslušnýmorgánom
potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná
posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa § 23.

Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru

alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi,
kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto,
kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní
od zverejnenia informácie o jeho doručení.

Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá
obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa
nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže
doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na
webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa

považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo
jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v
zisťovacom konaní.

Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,
okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa

navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení
rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,

b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 140c odsek 2 stavebného zákona, ak ide o také využívanie zákona, stavbu alebo ich

zmenu, ku ktorým vydal príslušný orgán podľa osobitného predpisu záverečné stanovisko alebo
rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa osobitného predpisu, stavebný úrad zašle príslušnému
orgánu elektronicky alebo písomne návrh na začatie územného konania, stavebného konania alebo
kolaudačného konania, ktorý obsahu písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok,
určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní alebo v záverečnom stanovisku, projektovú

dokumentáciu, ak je súčasťou návrhu na začatie konanie, spoločne s oznámením o začatí územného
konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania. Písomné vyhodnotenie pripomienok
zabezpečuje ten, z podnetu ktorého sa začalo konanie.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

20.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného

orgánu verejnej správy a prvostupňového správneho orgánu, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP pojednávanie na deň 28.4.2022, pričom konal v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa pojednávania

nezúčastnil, pričom správny súd zistil, že žaloba je nedôvodná.

21.
Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť,
pričom poukázal na dôvody uvedené vo vyjadrení žalovaného v žalobe zo dňa 22.2.2021.

22.
V konaní vypočutý právny zástupca ďalšieho účastníka konania na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava
písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 11.3.2021. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil,
že predmetná vodná stavba je plne funkčná už vyše dvoch rokov, riadne sa užíva a žiadnym spôsobom

neohrozuje životné prostredie. V prípade úspechu vo veci žiadal priznať náhradu trov konania.

23.
Nastavebnékonaniesaaplikuje zákonč.71/1967Zb.osprávnomkonaní,ktorývšeobecnýmspôsobom
upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 tohto zákona je obsiahnutá

definícia účastníka správneho konania. Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom)
v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu
úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom, stavebnom konaní alebo kolaudačnom),
a preto pre konania tohto zákona platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom
konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb., a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne

ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

24.Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným
predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré
určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných

a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon
ruší generálny zákon, pričom touto aplikáciou sa v prejednávanom prípade nemožno riadiť, nakoľko
Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OÚ-DS-
OSZP-2020/009644-009 Sza zo dňa 5.5.2020 žalobcu vylúčil z kolaudačného konania predmetnej
vodnej stavby, nakoľko bolo zistené, že žalobca sa nezapojil do konania podľa zák.č. 24/2006 Z.z.

pre navrhovanú činnosť, a preto žalobca vystupujúci v pozícii dotknutej verejnosti nemal postavenie
účastníka konania v zmysle § 24 ods. 2 zák.č. 24/2006 Z.z.

25.
Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka
aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona,

podľa ktorého, ak nie výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné
predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie
vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak
sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku inak.

26.
Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania (v danom
prípade bol žalobca vylúčený z kolaudačného konania), je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14
správnehoporiadku,vktoromjevšeobecnevymedzenýokruhúčastníkovsprávnehokonania.Vzhľadom
na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi.

Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní sa subsidiárne použitie, ak konkrétne
konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, t.j. osobitným zákonom.

27.
Uvedené znamená., že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť

pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je
účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva.
Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v
príslušnom zákone výslovne priznané. Stavebný zákon v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného
konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t.j. uvedením konkrétnych

subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom
konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017
zo dňa 1.3.2018, v zmysle ktorého stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov konania podľa
stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaný vo všeobecnom predpise
o správnom konaní. Podľa názoru správneho súdu ust. § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu

ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania.

28.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že správne orgány správne nekonali so žalobcom ako s účastníkom
stavebného, resp. kolaudačného konania, nakoľko toto oprávnenie vyplývalo žalobcovi z osobitného

predpisu, ktorým je zák.č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až § 27 tohto zákona), teda ako
dotknutá verejnosť. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že v tomto prípade
povoľovacím konaniam v zmysle stavebného zákona predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na
životnéprostredie,žalobcamalmožnosťvzmysleust.§140cods.8stavebnéhozákonapodaťodvolanie

voči kolaudačnému rozhodnutiu, ale len v rozsahu v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom
rozhodnutia podľa osobitného predpisu. V danom prípade príslušný orgán dňa 24.3.2020 doručil
záväzné stanovisko č. OÚ-DS-OSZP-2020/010766-02 zo dňa 24.3.2020, v ktorom bolo konštatované,
že návrh na začatie kolaudačného konania je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. a s rozhodnutím
č. OÚ-DS-OSZP/2017/005726-018 z 19.5.2017 a s jeho podmienkami. Znamená to, že podkladom

pred vydanie napadnutého kolaudačného rozhodnutia bolo aj záväzné stanovisko dotknutého orgánu
č. OÚ-DS-OSZP-2020/010766-02 zo dňa 24.3.2020, v ktorom bolo uvedené, že návrh na začatie
užívacieho vodoprávneho konania (predmetná vodná stavba) je v súlade s rozhodnutím č. OÚ-DS-
OSZP/2017/005726-018 z 19.5.2017 a s jeho podmienkami. Za tohto stavu preto možno konštatovať,že námietky uvedené žalobcom v odvolacom správnom konania, týkajúce sa kolaudačného konania, sú
nad rámec zákona, a teda sú nedôvodné.

29.
Právo byť účastníkom správneho konania je súčasťou základného práva na právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR. Správne konanie bez účastníkov, resp. bez úplného okruhu účastníkov nemôže byť
zákonným, a teda ani ústavne súladným spôsobom dosiahnuť svoj účel spravidla vyjadrení v základných

ustanoveniach každého procesného predpisu upravujúceho administratívny proces. Do obsahu práva
byťúčastníkomsprávnehokonaniapatríajprávokaždéhodomáhaťsaprávabyťúčastníkomzasplnenia
zákonom ustanovených predpokladov a právo na rozhodnutie (hoci procesnej povahy) o tom, či osoba
domáhajúcasatohtopostaveniavkonkrétnomprocesejealebonieje,podľaorgánuinejprávnejochrany
účastníkom konania pred ním. V prípade negatívneho rozhodnutia je súčasťou tohto práva aj právo
podať proti nemu odvolanie.

30.
Správny súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zák.č. 24/2006 Z.z.
disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 zák.č. 24/2006 Z.z. a má postavenie účastníka
konania v povoľovacom konaní navrhovanej činnosti. Z obsahu administratívneho spisu však vyplýva,

že žalobca sa nezapojil do konania podľa zák.č. 24/2006 Z.z. pre navrhovanú činnosť, a preto ani nemal
v pozícii dotknutej verejnosti postavenie účastníka konania podľa § 24 ods. 2 zák.č. 24/2006 Z.z.

31.
V neposlednom rade je tiež potrebné uviesť, že dotknuté orgány zaslali predloženému zámeru kladné

stanoviská, resp. nemali k predloženému zámeru žiadne pripomienky, a teda prvostupňový správny
orgán podľa § 63 ods. 3 stavebného zákona zabezpečil stanoviská týchto dotknutých orgánov, ich
vzájomný súlad a posúdil vyjadrenia účastníkov konania a ich námietky. Bolo zistené, že povolením
stavby, ani jej budúcim užívaním nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené
alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Správny súd v tejto súvislosti ešte

dopĺňa, že z obsahu jednotlivých námietok žalobcu, ktoré vzniesol v rámci podaného odvolania ako
zainteresovaná verejnosť, skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v
procese navrhovanej činnosti a ktoré by mali negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. Pred
vydaním povolenia na uskutočnenie vodnej stavby vydáva orgán štátnej vodnej správy v zmysle § 28
vodného zákona vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba možná z hľadiska ochrany

vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať. V danom prípade vo vyjadrení
nebolo určené, aby stavebník požiadal okresný úrad v sídla kraja o rozhodnutie, či ide o navrhovanú
činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, čo je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia správnych
orgánov, keď prvostupňový správny orgán uviedol, že ust. § 16 ods. 10 a ust. § 16a vodného zákona
sa predmetnej vodnej stavby netýka.

32.
V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní, krajský súd
poznamenáva, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany
životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú

viac menej obsahovo totožné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká
oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Buď takéto pripomienky žalobcu ako dotknutej verejnosti nie je
potrebnépremietnuťdopodmienokvtomtoprípadestavebnéhopovoleniapredmetnejstavbyalebomajú
za následok to, že táto činnosť žalobcu môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany žalobcu
sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie,

ale jedná sa o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Správny súd v danom
konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi
námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, avšak námietky
ktoré sú vznášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, či ide o námietky, ktoré sú presadzované
vo verejnom záujme. Správny súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že z jednotlivých konaní,

ktoré sú vedené na tunajšom súde vyplýva, že žalobca v prevažnej miere uvádza rovnaké pripomienky,
resp. dôvody, ktoré nie je potrebné premietnuť do podmienok stavebného povolenia. V danom prípade
bolo zistené, že postupom stavebného úradu neboli porušené záväzné podmienky rozhodnutia zo
zisťovacieho konania, pričom v tomto prípade povoľovacím konaniam v zmysle stavebného zákonanaviac predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, do ktorého sa žalobca
nezapojil podľa zák.č. 24/2006 Z.z.

33.
V predmetnej veci zo strany správnych orgánov nedošlo porušenie žalobcom namietaných skutočností,
nakoľko správne orgány navrhovateľovi jednoznačne určil podmienky, ktoré je povinný rešpektovať
pri vykonávaní samotnej navrhovanej činnosti a ktoré vyplynuli z doručených stanovísk jednotlivých
dotknutých orgánov štátnej správy.

34.
Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu zákona č. 43/2006 Z.z. (Aarhuský dohovor),
keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí ako aj zámer o
navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný,
teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu.

35.
Krajský súd považuje aj za nedôvodnú námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia,
resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa správne orgány
riadili pri vydávaní napadnutých rozhodnutí. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného

ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom zistil, že tieto rozhodnutia spĺňajú
náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a taktiež sú dostatočným spôsobom odôvodnené a
poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska
povahy a rozsahu navrhovanej činnosti vyhodnotená tak, že nemá negatívny vplyv na životné prostredie
v danej lokalite.

36.
K vzhľadom vyššie zisteným skutočnostiam správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

37.

O trovách konania súd rozhodol tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal (§ 168 SSP).

38.
Ďalšiemu účastníkovi konania súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, keďže

takémuto účastníkovi možno priznať trovy konania len v prípade, že tomuto účastníkovi vznikli trovy v
súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil súd, pričom v danom prípade takúto povinnosť ďalšiemu
účastníkovi konania správny súd neuložil.

39.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.