Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318203151
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4318203151.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: Okresná prokuratúra
Levice, so sídlom Levice, Šafárikova 7, proti žalovaným: 1/ Obec Turá, Turá č. 78, IČO: 00 307 602,
zastúpený: Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kadnárová 83, konajúci
prostredníctvom advokáta a konateľa: JUDr. Ivan Syrový, PhD., 2/ PANAMERA GROUP, s.r.o., so sídlom

Zvolen, Pribinova 38, IČO: 46 658 521, 3/ E. J., W.. F., R. XX.XX.XXXX, T. D. N. Q. XXXX/XX, žalovaný
v 2/ rade a žalovaná v 3/ rade zastúpení: JUDr. Ľubomír Ivan, so sídlom Zvolen, Námestie SNP 41, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I.Určuje, ževlastníkomnehnuteľnostíevidovanýchOkresnýmúradomLevice,katastrálnymodborom

na liste vlastníctva číslo XXX, pre okres Levice, obec T., katastrálne územie T., ako CKN parcela č. XX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3396 m2, CKN parcela č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 327 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným č. 10, postavený na CKN parcele č. XX/X, je
žalovaný 1/ - Obec T., IČO: XXXXXXXX.

II. Žalobu z a m i e t a voči žalovanému 2/.

III. Prokurátorovi n e p r i z n á v nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému

1/ a žalovanej 3/.

IV.Žalovanému2/ nepri znáva nároknanáhradutrovprvoinštančnéhokonaniavočiprokurátorovi.

V. Prokurátorovi a žalovanému 1/ n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd“) bola dňa 31.07.2018 doručená žaloba
podaná okresnou prokuratúrou Levice ( ďalej len „OP“, „okresná prokuratúra“ alebo „žalobca“ ) o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Levice, katastrálnymodborom, na LV č. XXX, okres: Levice, obec: T., katastrálne územie: T., parc. KNC č. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 3396 m2, parcela KNC č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
327 m2, stavba - rodinný dom č. súp. 10 postavenom na parcele KNC č. XX/X, ktoré sú v katastri

nehnuteľností vedené Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom ako vlastníctvo žalovanej 3/.

2. O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 15C/46/2018 -258 zo dňa 11.12.2019 tak, že žalobu
zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a vo vzťahu k žalovanému 2/ aj z dôvodu
nedostatku jeho pasívnej legitimácie v spore.

3. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd Nitra (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k.
15C/46/2018 - 405 zo dňa 29.04.2021 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
21.06.2021.

4. Odvolací súd konštatoval, že predmetná žaloba je podaná Okresným prokurátorom Levice ako
subjektom plne legitimovaným na jej podanie v zmysle ustanovenia § 93 ods. 1 písm. b/ CSP. V ďalšom
bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vec prejednať, zaoberajúc sa argumentáciou prezentovanou
stranami, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť.

5. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaná 3/ je vedená ako vlastníčka nehnuteľností evidovaných
Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, okres: Levice, obec: T., katastrálne
územie: T., parc. KNC č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3396 m2, parcela KNC č. XX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, stavba - rodinný dom č. súp. 10 postavenom na
parcele KNC č. XX/X v 1/1-ine pod B1 (ďalej len „nehnuteľnosti“, „predmetné nehnuteľnosti“, alebo

„sporné nehnuteľnosti“). Ako titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností je v LV č. XXX uvedená
Kúpna zmluva zo dňa 16.01.2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2015 pod Č. C.-XXX/XXXX,
C.. XX/XX a Žiadosť zo dňa 06.04.2016 a rozhodnutie Obce Turá č. j. XX/XXXX-D. zo dňa 17.03.2016,
pod číslom Z-XXXX/XXXX zo dňa 13.04.2016, v. z. 33/16. Žalobca ďalej uviedol, že z trestného rozkazu
vydaného Okresným súdom Levice zo dňa 07.02.2018 pod č. k. 3T 198/2017- 1004 vyplýva, že S.

D., narodený XX.XX.XXXX C. Ž., V. Q., T. D. T. XX, V. Q., vo funkcii starostu Obce T. dňa 05. 11.
2012 na presne nezistenom mieste, v rozpore s ustanoveniami § 8 odsek 2, § 11 odsek 4 písmeno
b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ustanovením § 7 odsek
1 a odsek 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov, prevzal finančné
prostriedky vo výške 25.000,00 Eur ako pôžičku od veriteľa - spoločnosti PANAMERA GROUP, s. r.

o., so sídlom Pribinova 38, Zvolen, IČO: 46 658 521, tieto finančné prostriedky nevložil do pokladne
alebo na bankový účet Obce Turá, a následne uzatvoril dňa 05.11.2012 s veriteľom spoločnosťou
PANAMERA GROUP, s. r. o., so sídlom Pribinova 38, Zvolen, IČO: 46 658 521 záložnú zmluvu (ďalej
len „záložná zmluva“), ktorej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky vo výške 25.000,00 Eur z titulu
poskytnutej pôžičky obci Turá, na základe ktorej S. D. ako starosta obce a jej štatutárny zástupca

založil nehnuteľnosti vo vlastníctve obce evidované v tom čase Okresným úradom Levice, katastrálnym
odborom(predtýmSprávoukatastraLevice)nalistevlastníctvač.1,okresLevice,obecTurá,katastrálne
územie Turá ako pozemok, parcelné číslo XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 3396 m2,
parcela registra „C“, ďalej pozemok parcelné číslo XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 327
m2, parcela registra „C“ a stavba- kultúrny dom súpisné č. 10 na pozemku parcelné číslo XX/X, parcela

registra „C“, s tým, že hodnota zálohu bola dohodou zmluvných strán stanovená na sumu 40.000,00 Eur,
pričom rozhodnutím Správy katastra Levice, číslo vkladu C. XXXX/XX zo dňa 18.01.2013 bol povolený
vklad záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa spoločnosti
PANAMERA GROUP, s. r. o., so sídlom Pribinova 38, Zvolen, IČO: 46 658 521, pričom o prijatí pôžičky
a zabezpečení pohľadávky veriteľa spoločnosti PANAMERA GROUP, s. r. o., so sídlom Pribinova 38,

Zvolen, IČO: 46 658 521 rozhodlo uznesením č. C. na mimoriadnom zasadnutí obecné zastupiteľstvo
obce Turá, ktoré sa malo konať dňa 30.10.2012, avšak v uvedenom termíne sa žiadne mimoriadne
zasadnutie obecného zastupiteľstva neuskutočnilo a teda obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o prijatí
pôžičky vo výške 25.000,00 Eur a ani o zabezpečení tejto pohľadávky majetkom vo vlastníctve Obce
Turá. Keďže dlžník - Obec Turá nevrátil poskytnutú pôžičku v dohodnutom termíne, pristúpil záložný

veriteľ spoločnosť PANAMERA GROUP, s. r. o., so sídlom Pribinova 38, Zvolen, IČO: 46 658 521 k
výkonu záložného práva priamym predajom zálohu tretej osobe, s ktorou uzatvoril kúpnu zmluvu dňa
16.01.2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.02,2015, čím svojím konaním spôsobil poškodenej obci
Turá, so sídlom Turá 78, IČO: 00307602 škodu najmenej 39.000,00 Eur. Na základe horeuvedenýchskutočností bola podaná na Okresný súd Levice obžaloba Okresnou prokuratúrou Levice pod číslom
1 Pv 111/17/4402 - 16 zo dňa 20.12.2017 a vo veci bol vydaný okresným súdom trestný rozkaz dňa
07.02.2018 pod č. k. 3T 198/2017-1004, ktorým súd obvineného S. D. uznal vinným v danej veci z

prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek
1 písmeno b) Trestného zákona. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2018.
Záložná zmluva odkazuje v článku II odsek 2) na skutočnosť, že uznesením obecného zastupiteľstva
Obce Turá č. C. zo dňa 30.10.2012 obecné zastupiteľstvo Obce Turá a starosta Obce Turá jednohlasne

schválili uzatvorenie záložnej zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sú predmetnom
označeného právoplatného trestného rozkazu je preukázané, že záložná zmluva nebola schválená
uznesením č. C. obecného zastupiteľstva Obce Turá na jeho mimoriadnom zasadnutí konanom dňa
30.10.2012, keďže tohto dňa sa zasadnutie obecného zastupiteľstva v Obci Turá neuskutočnilo, a
teda nemohlo byť prijaté predmetné uznesenie. Napriek tejto skutočnosti k návrhu na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností doručenému bývalej Správe katastra Levice dňa 07.11.2012 bolo ako

príloha priložené uznesenie obecného zastupiteľstva Obce Turá číslo C. zo dňa 30.10.2012, ktorým
obecné zastupiteľstvo malo jednohlasne schváliť finančnú pôžičku vo výške 25.000,00 Eur a uzatvorenie
záložnej zmluvy na nehnuteľnosti vo vlastníctve obce špecifikované v bode II. a III. žaloby, aktuálne
vedené vo vlastníctve žalovanej 3/ na liste vlastníctva č. 289, katastrálne územie Turá. Na základe
predmetného návrhu a jeho príloh bol povolený dňa 18.01.2013 vklad záložného práva do katastra

nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam, v tom čase vo vlastníctve Obce Turá a to rozhodnutím
bývalej Správy katastra Levice číslo vkladu: C. XXXX/XX, pričom rozhodnutie týmto dňom nadobudlo
právoplatnosť. Nakoľko nedošlo k vráteniu pôžičky v stanovenom termíne od dlžníka - Obce Turá,
záložný veriteľ spoločnosť PANAMERA GROUP, s. r. o., so sídlom Pribinova 38, Zvolen, IČO: 46 658
521, pristúpil k výkonu záložného práva priamym predajom zálohu tretej osobe a to žalovanej 3/, s

ktorou Obec Turá uzatvorila kúpnu zmluvu dňa 16. 01.2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19. 02. 2015.
Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2015 v
znení jej dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2015 uzatvorenej medzi účastníkmi: Obec Turá, IČO: 00307602,
Turá 78, 935 51 Turá, ako predávajúci a žalovanou 3/ ako kupujúcim, bol povolený Okresným úradom
Levice, katastrálnym odborom dňa 17.03.2015 pod číslom vkladu: C. XXX/XXXX, pričom rozhodnutie

nadobudlo týmto dňom aj právoplatnosť. Predmetom kúpnej zmluvy boli práve sporné nehnuteľnosti.
Dňa13.04.2016bolapodanánabývalúSprávukatastraLevicežiadosťozápiszmenyužívaniastavbyna
rodinnýdomvkatastrálnomúzemíTurá,pozemokčíslo:C-KNXX/X,nazákladerozhodnutiastavebného
úradu č. XX/XXXX, vlastníčkou nehnuteľnosti - žalovanou 3/. Žiadosť bola zaevidovaná na správnom
orgáne pod číslom U. -XXXX/XXXX. Na základe tejto žiadosti bol dňa 06.05.2016 na liste vlastníctva

číslo XXX, katastrálne územie Turá vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu
nehnuteľností záznamom č. U.-XXXX/XXXX - na základe podanej žiadosti a rozhodnutia obce Turá v
zastúpení starostom obce S. D. zo dňa 17.03.2015, pod č. j. XX/XXXX-D., ktorým sa povolila zmena
účelu užívania stavby kultúrneho domu na rodinný dom v obci Turá, katastrálne územie Turá, na
pozemku parcela číslo C-KN XX/X a bola zapísaná zmena užívania stavby z tohto kultúrneho domu na

rodinný dom. Žalobca poukazuje na to, že pri uzatváraní záložnej zmluvy boli porušené ustanovenia
všeobecne záväzného právneho predpisu, nakoľko pri jej uzatváraní bol spáchaný trestný čin bývalým
starostom obce T. S. D., ktorý získal finančné prostriedky na úkor poškodeného - obce T.. Dôsledkom
tohto konania starostu bol prevod vlastníckeho práva obce Turá k predmetným nehnuteľnostiam v rámci
výkonu záložného práva na tretiu osobu - žalovanú 3/ absolútne neplatný, čím je vlastnícke právo

žalovanej 3/ vylúčené. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval s poukazom na § 93 odsek 1
písmenob)zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok.Ďalej poukazujenapríslušnéustanovenia
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ustanovenia zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov ako aj na čl. 65 ods. 1 Ústavy SR. Ďalej
uvádza, že obec je verejnoprávna korporácia, ktorá môže mať vlastný majetok a hospodáriť podľa

vlastného rozpočtu. Je zrejmé, že právo obce na samostatné hospodárenie s vlastným majetkom je
imanentnou súčasťou jej ústavného postavenia. Majetok tvorí ekonomický základ obce a predpoklad
na výkon jej samosprávnych úloh a do určitej miery aj správnych úloh. Obec ako spoločenstvo osôb
(personálny základ obce) a majetku na určitom území (teritoriálny základ obce) okrem oprávnenia
vykonať na určitom území obecnú samosprávu, ako aj štátom určenú prenesenú štátnu správu,

disponuje aj oprávnením samostatne nakladať s vlastným majetkom. Obec zaraďuje medzi právnické
osoby takisto ustanovenie § 18 ods. 2 písm. c) Občianskeho zákonníka. Uvedeným ustanovením zákona
sa obec nestáva súkromnoprávnou korporáciou, pretože ten istý subjekt práva nemôže byť súčasne
verejnoprávnou i súkromnoprávnou korporáciou. Týmto ustanovením zákona je obci ako verejnoprávnejkorporácii priznaná aj súkromnoprávna subjektivita a oprávnenie vystupovať v súkromnoprávnych
vzťahoch. Základnými princípmi pri užívaní a nakladaní s majetkom obce by mali vždy byt': princíp
rozvoja obce, princíp prospechu občanov a princíp ochrany a tvorby životného prostredia (§ 7 odsek

1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov). Obec neplní úlohy iba na
úseku verejnej správy, teda v oblasti, v ktorej sa rozhoduje o právach, oprávnených záujmoch a
povinnostiach fyzických a právnických osôb, ale plní i úlohy súvisiace so správou a nakladaním so
svojím majetkom. Tu žalobca poukázal na ustanovenie § 11 odsek 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré vymedzuje kompetenciu obecného zastupiteľstva, ktorá

je daná jeho právomocou a pôsobnosťou v určitých oblastiach spoločenských vzťahov, v ktorých
túto právomoc realizuje. Žalobca poukázal na to, že základné pravidlo pre vymedzenie kompetencie
obecného zastupiteľstva je: „Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce". Pre
kompetenciu obecného zastupiteľstva je charakteristické, že: vyplýva výslovne buď zo zákona (najmä
zákona o obecnom zriadení a zákona o majetku obcí, prípadne z osobitného zákona) alebo zo štatútu
obce. Vo vzťahu k starostovi obce nie je daná alternatívne - t.j. žiadna právomoc nemôže byť súčasne

zverená aj obecnému zastupiteľstvu, aj starostovi obce. Vo vzťahu k žiadnej rozhodovacej právomoci
teda nemožno dospieť k záveru, že o nej má alternatívne rozhodovať buď obecné zastupiteľstvo alebo
starosta obce. Vždy je založená právomoc iba jedného z orgánov obce, na ktorú sa viaže aj následná
zodpovednosť za prípadné protiprávne konanie alebo opomenutie zverenej povinnosti. Platí teda
pravidlo, že zákonná úprava alebo štatút obce dáva výslovnú odpoveď na otázku, do právomoci ktorého

orgánu je rozhodovanie o určitej otázke zverené. V snahe o určitú kategorizáciu kompetencie obecného
zastupiteľstva je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že vyhradená pôsobnosť obecného zastupiteľstva
je široká a z hľadiska obsahu mnohostranná a pri jej členení možno vychádzať z použitia viacerých
kritérií. Do výhradnej kompetencie obecného zastupiteľstva patrí schvaľovať rozpočet obce a jeho
zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych

dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie
návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny
rozpočtu vykonávať starosta - ide o ekonomickú pôsobnosť obecného zastupiteľstva. S poukazom na
uvedené OP konštatoval, že prijatie pôžičky pre obec musí byť schválené obecným zastupiteľstvom

a rovnako tak obecné zastupiteľstvo musí schváliť uzavretie záložnej zmluvy, ktorá má prijatú pôžičku
zabezpečovať, keďže ide o jeden z najdôležitejších úkonov týkajúcich sa majetku obce, čo vyplýva z
tohto, že pri zabezpečení pôžičky pre obec majetkom obce záložnou zmluvou je riziko, že obec môže
prísť o svoj majetok jeho prevodom na tretiu osobu v prípade nesplnenia pohľadávky. Uzatvorenie
uvedenej záložnej zmluvy bolo preverované aj v rámci trestného konania, pričom vyšetrovanie bolo

ukončené v závere roka 2017 a dňa 20.12.2017 bola na okresný súd pod spisovou značkou 1 Pv
111/17/4402-16 podaná obžaloba na S. D. - bývalého starostu obce Turá pre prečin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v
súbehusprečinomzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľapodľa§326odsek1písmenob)Trestného
zákona. Žalobca ďalej poukázal na to, že okresný súd uznal S. D. za vinného trestným rozkazom. V

rámcivyšetrovaniabolozistené,ževtedajšíposlancineschváliliuzatvoreniezáložnejzmluvyanipôžičku,
ktorú záložná zmluva zabezpečovala. Bývalý starosta Obce T. S. D. ale predložil k návrhu na vklad
záložného práva správnemu orgánu uznesenie č. V/2012, ktorým malo byť schválené uzavretie záložnej
zmluvy, ktoré uznesenie malo byť prijaté na zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce T. konanom dňa
30.10.2012. V priebehu vyšetrovania bolo preukázané, že zasadnutie obecného zastupiteľstva sa dňa

30.10.2012 nekonalo a teda nemohlo dôjsť k prijatiu uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré bývalý
starosta predložil správnemu orgánu. Obecné zastupiteľstvo nikdy riadne neschválilo ani uzavretie
zmluvy o pôžičke, ani záložnú zmluvu. Uvedeným postupom bývalého starostu Obce Turá pri uzavretí
záložnej zmluvy boli porušené ustanovenia § 8 odsek 2, § 11 odsek 4 písmeno a) a b) zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, spolu s ustanovením § 7 odsek 1

zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedených skutočností
vyplýva, že vtedajší poslanci Obce Turá neschválili uzatvorenie záložnej zmluvy ani pôžičku, ktorá bola
zabezpečená záložnou zmluvou. Rozhodnutím Správy katastra Levice číslo vkladu C. XXXX/XX zo
dňa 18.01.2013 bol povolený vklad záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech
záložného veriteľa spoločnosti PANAMERA GROUP, s. r. o., so sídlom Pribinova 38, Zvolen. IČO: 46

658 521. Žalobca poukázal na tom, že obecné zastupiteľstvo Obce Turá neschválilo záložnú zmluvu
uzatvorenú dňa 05.11.2012 vo Zvolene medzi záložným veriteľom PANAMERA GROUP, s. r. o., so
sídlom Pribinova 38, Zvolen, IČO: 46 658 521 a záložcom/dlžníkom obce T., X.: XX XXX XXX, XXX XX
T. Č.. XX (článok II odsek 2/ Záložnej zmluvy), keďže pri podpise predmetnej záložnej zmluvy, ako ajpri uzatváraní tejto záložnej zmluvy bol spáchaný trestný čin. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 39
Občianskeho zákonníka. Ďalej uvádza, že absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie
je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím

obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obecné zastupiteľstvo Obce Turá v
danom prípade nevykonalo žiaden právny úkon vo vzťahu k uzatvoreniu záložnej zmluvy, t.j. zmluva je
absolútne neplatná, nakoľko absentujú základné znaky právneho úkonu a to vôľa a prejav v tom smere,
že uzavretiu záložnej zmluvy nepredchádzalo jej schválenie obecným zastupiteľstvom. V zmysle § 11
odsek 4 písmeno a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v spojení

s § 11 odsek 4 písmeno b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
musí obecné zastupiteľstvo prejaviť svoju vôľu pri uzatvorení zmluvy o pôžičke a následne záložnej
zmluvy a to formou uznesenia prijatého zákonným spôsobom (uznášaniaschopnosť zastupiteľstva,
kvalifikovaná väčšina pri schvaľovaní uznesenia). V posudzovanom prípade k takémuto prejavu vôle
obecného zastupiteľstva Obce T. formou uznesenia nedošlo, nakoľko zo skutočností vyplývajúcich z
vyšetrovacieho spisu vyplýva, že takéto uznesenie prijaté nebolo obecným zastupiteľstvom. Nakoľko

zmluve o pôžičke a ani záložnej zmluve nepredchádzalo schválenie obecným zastupiteľstvom Obce
T. a teda došlo k porušeniu právnych predpisov pri ich uzatváraní, ide o absolútne neplatné právne
úkony. S prihliadnutím na uvedené má žalobca zato, že nemohlo dôjsť ani k platnému výkonu záložného
práva na základe záložnej zmluvy (ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom) a teda k prevodu
vlastníctva z pôvodného vlastníka Obce T. na žalovanú 3/, aktuálne evidovaného vlastníka predmetnej

nehnuteľnosti priamym predajom zálohu. Z uvedeného je zrejmé, že starosta Obce T. nebol oprávnený
na uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa stala vlastníkom vyššie špecifikovaných
nehnuteľnosti žalovaná 3/, pričom nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Právny
úkon, a to uzatvorenie záložnej zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom a teda následne aj
výkon záložného práva na základe tejto záložnej zmluvy je neplatným právny úkonom, pričom samotná

dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nemá
za následok nadobudnutie vlastníctva, nakoľko sa preukázalo, že právny úkon na základe ktorého
mal nadobúdateľ (žalovaná 3/) nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je absolútne neplatný.
Absolútna neplatnosť zmluvy o záložnom práve zároveň spôsobuje aj absolútnu neplatnosť všetkých
právnych úkonov na ňu nadväzujúcich a teda aj absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2015

v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2015. Uzatvorením záložnej zmluvy a následne výkonom záložného
práva formou priameho predaja predmetných nehnuteľností - kúpnou zmluvou, na základe ktorej došlo
k prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností na žalovanú 3/ boli porušené ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov, konkrétne § 8 odsek 2, § 11 odsek 4 písmeno a) a b) zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, spolu s ustanovením § 7 odsek 1

zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a teda k nadobudnutiu vlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej 3/ nikdy nedošlo. Žalovaný 1/ s nehnuteľnosťami
ďalej nakladal a pri výkone záložného práva, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2015 v znení jej
dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2015 uzatvorenej medzi účastníkmi: V. T., X.: XXXXXXXX, T. XX, XXX XX
T., ako predávajúci, a žalovanou 3/ ako kupujúcim, previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovanú 3/.

Dňa 19.02.2015 bol podpísaný Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 16.01.2015 a to medzi
predávajúcim: V. T., X.: XXXXXXXX. XXX XX T. XX, zastúpená starostom obce S. D. a kupujúcim -
žalovanou 3/. Predmetnom tejto kúpnej zmluvy predávajúci ako záložný veriteľ v súlade so Záložnou
zmluvou evidovanou Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom pod V 4526/12, realizoval v
súlade s článkom IV odsek 3 zmluvy, záložné právo priamym predajom. Návrh na vklad tejto zmluvy bol

bývalej Správe katastra Levice doručený dňa 16.01.2015 a vklad vlastníckeho práva na základe tejto
zmluvy bol povolený rozhodnutím pod číslom V-245/2015 dňa 17.03.2015, na základe čoho je žalovaná
3/ evidovaná ako údajný vlastník nehnuteľností. Žalobca ďalej poukázal na § 9 odsek 2 písmeno a)
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 30.06.2016 a § 9 odsek 2 písmeno c) tohto
zákona. S poukazom na žalobcom citované právne predpisy týkajúce sa nakladania s majetkom obce

(bod VI žaloby) OP vo vzťahu k uzavretej kúpnej zmluve v rámci výkonu záložného práva priamym
predajom konštatuje, že jej uzavretiu malo predchádzať schválenie obecným zastupiteľstvom, keďže
opätovne ako pri uzavretí zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy ide o jeden z najdôležitejších úkonov
týkajúcich sa majetku obce, keďže uzavretím kúpnej zmluvy dochádza k prevodu vlastníctva obce na
tretiu osobu a navyše je táto podmienka prevodu vlastníctva obce stanovená aj ustanoveniami zákona

č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Obecné zastupiteľstvo napriek uvedenému však kúpnu zmluvu týkajúcu
sa predmetných nehnuteľností neschválilo a teda ani k návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2015
predložené nebolo. Obecné zastupiteľstvo Obce Turá v danom prípade nevykonalo žiaden právny úkonvo vzťahu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2015 a jej dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2015, t.j.
zmluvajeabsolútneneplatná,nakoľkoabsentujúzákladnéznakyprávnehoúkonuatovôľaaprejavatov
tom smere, že uzavretiu kúpnej zmluvy nepredchádzalo jej schválenie obecným zastupiteľstvom formou

uznesenia. V posudzovanom prípade k takémuto prejavu vôle obecného zastupiteľstva Obce Turá
formou uznesenia nedošlo, nakoľko zo skutočností vyplývajúcich z vyšetrovacieho spisu a rovnako zo
spisu katastrálneho orgánu vyplýva, že takéto uznesenie nebolo prijaté obecným zastupiteľstvom. Zápis
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve obce možno vykonať výlučne po preukázaní splnenia podmienok stanovených zákonom.

K návrhu na vklad je potrebné predložiť schválenie prevodu nehnuteľnosti uznesením obecného
zastupiteľstva. S prihliadnutím na uvedené dôvody sa žalobca domáha, aby súd určil vlastnícke právo
k vyššie vyšpecifikovaným nehnuteľnostiam v katastrálnom území T. C. N. V. T., T. Č.. XX, XXX XX
T. H., X.: XXXXXXXX. Podľa žalobcu je daný aj naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože
určovací rozsudok je v danom prípade spôsobilou listinu na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností,
teda na zosúladenie skutočného právneho stavu so zapísaným stavom. Vlastnícke právo ako absolútne

vecné právo platí erga omnes a všetci sú povinní ho rešpektovať vrátane zákonom ustanoveného
spôsobu jeho nadobúdania. Predmetná žaloba je aj prejavom záujmu materiálneho právneho štátu na
dodržiavaní zákonnosti pri nakladaní s vlastníckym právom. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti,
označené dôkazy a citované zákonné ustanovenia, OP považuje za vlastníka nehnuteľností tvoriacich
predmet tohto sporu obec T., T. Č.. XX, XXX XX T. H., X.: XXXXXXXX - žalovaného v 1/ rade. Vzhľadom

na vyššie uvedené, zmluva o pôžičke, ako aj záložná zmluva a následne výkon záložného práva
predajom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy boli uzavreté v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších predpisov, pretože ich neschválilo obecné zastupiteľstvo Obce Turá a teda žalovaná 3/ nikdy
nenadobudla vlastníckeho právo k predmetným nehnuteľnostiam.

6. Súd uznesením č. k. 15C/46/2018-111 zo dňa 20.08.2018, právoplatným dňa 12.09.2018, vyzval
žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe žalobcu.

7. Dňa 03.09.2018 doručil právny zástupca žalovaného 2/ a žalovanej 3/ súdu vyjadrenie k žalobe, v

ktoromuviedol,že spodanýmžalobnýmnávrhomvcelomrozsahunesúhlasí.Právnyzástupcapoukázal
na to, že nemal vedomosť o odsúdení bývalého starostu žalovaného 1/ a ani o skutočnostiach, ktoré
mali byť zistené v trestnom konaní. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v podanej žalobe poukázal na to,
že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 prelomil zásadu nemo plus iuris
v Slovenskom právnom poriadku. Z uvedeného nálezu vyplýva: „Aj keď Občiansky zákonník explicitne

neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba
na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to
konštatovali všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris)
povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k
určitémuposunuvdoterajšejjudikatúreústavnéhosúduvriešeníotázky„nemoplusiuris“(I.US50/2010)

o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá
robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol
potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný
orgán verejnej moci [kataster nehnuteľnosti, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa

od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej
viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť
istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj
R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy
musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia

ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom
štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium

transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac prv, než koľko sám má).
Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad),
treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto
typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššieriziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako
dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodmi po zákonom
určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ďalej poukázal na to, že k rovnakým záverom došla aj naša

predvojnová judikatúra či neskoršia jurisprundencia (rozhodnutie č. XXXXX - „poctivé nadobudnutie
nahradzuje len nedostatok vlastníctva predchodcu, nie však ostatné podmienky platnej zmluvy..“, či
rozhodnutie č. XXXX alebo Luby, S. Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka. Výber z diela a myšlienok.
Bratislava : Iura edition, 1998, s. 449), ako aj zahraničná právna úprava (napr. čl. 1153 talianskeho
Codicecivile,maďarskýobčianskyzákonník,5.Kniha,2.časť,titulV,kapitolaIX,čl.5:39,alebokomentár

k čl. 169 civilného kódexu Poľskej republiky, C. H. Beck 2014, s. 366, či k § 367 rakúskeho občianskeho
práva, Springer Verlag, 2010 Wien, s. 133, alebo Tegl, P.: Niektoré teoretické problémy nadobúdania od
neoprávneného,Právnirozhledyč.10/2009,s.344,či„Spôsob,akýmvecopustilasféruvplyvuvlastníka,
ako kritérium dôležité pre ochranu nadobúdateľa pri nadobúdaní od neoprávneného“, Právni rozhledy č.
4/2016, s. 120n. a pod), preto ústavný súd nevidí dôvod sa k nim opäť neprihlásiť a prevziať ich tak, že
ak sťažovateľ pri nadobudnutí nehnuteľnosti evidovaných v katastri nehnuteľnosti konal v dobrej viere

v konštitutívny akt štátu (v tomto prípade dvojnásobný - opatrenie konkurzného súdu a rozhodnutie o
povolení vkladu), mal by požívať ústavnú ochranu. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd
Českej republiky (napr. 111. US 415/15 op.) a v ostatnom náleze sp. zn. III. US 247/14 z 28. januára 2016
zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho
právadobromyseľnýmnadobúdateľom,ktorémutrebaposkytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzoval

svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu,
ktorý by bol neskôr posúdený, hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné
súdypovinnedôsledneposúdiťsohľadomnaindividuálneokolnostikaždéhoprípadu.Potomužzistenie,
že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd sa

domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území
Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom
základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení). “ Vzhľadom na vyššie uvedené, právny
zástupca žalovaných 2/ a 3/ zastáva názor, že žalovaná 3/ dobromyseľne nadobudla vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam a s poukazom na vyššie uvedené, nie je možné spochybniť jej vlastnícke

právo, keďže kúpna zmluva na základe ktorej boli nehnuteľnosti nadobudnuté, autorizovala advokátka,
preto o jej platnosti nemohli byť najmenšie pochybnosti. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
navrhol právny zástupca žalovaného 2/ a žalovanej 3/, aby súd prvej inštancie podanú žalobu v celom
rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania v rozsahu 100%.

8. Žalobca dňa 19.11.2018 doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného
2/ a žalovanej 3/, v ktorom uviedol, že dôvodom podania žaloby prokurátora o určenie vlastníctva
podľa § 93 odsek 1 písmeno b) CMP bolo porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu pri
uzavretí záložnej zmluvy zo dňa 05.11.2015 medzi Obcou Turá a žalovaným 2/ a na to nadväzujúcom
uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2015 medzi Obcou

Turá a žalovanou 3/ v rámci výkonu záložného práva, na základe ktorého nadobudla žalovaná 3/
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam označeným v predmetnej žalobe. Pri uzavretí záložnej zmluvy boli
porušené ustanovenia § 8 odsek 2, § 11 odsek 4 písmeno a), písmeno b) zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.") a ustanovenie
§ 7 odsek 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 138/1991 Zb.") a pri uzavretí kúpnej zmluvy boli porušené ustanovenia § 9 odsek 2 písmeno
a), písmeno c) zákona č. 138/1991 Zb. V posudzovanom prípade pri uzavretí kúpnej zmluvy so
žalovanou 3/ absentovalo uznesenie obecného zastupiteľstva Obce Turá, ktorým by zastupiteľstvo
schválilo prevod vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. OP má zato, že neobstojí preto námietka
žalovaných 2/ a 3/, že nie je možné spochybniť vlastnícke právo žalovanej 3/ z dôvodu, že kúpna

zmluva bola autorizovaná advokátom. Takáto právna argumentácia by znamenala, že akýkoľvek právny
úkon nemôže byť spochybnený a teda neplatný, či už absolútne alebo relatívne, ak je autorizovaný
príslušnou osobou. Autorizácia kúpnej zmluvy advokátom alebo notárom má v procese nadobúdania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti účinok len vtom, že ak je podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na základe takejto zmluvy, príslušný správny orgán posúdi zmluvu

len z toho hľadiska, či je v súlade s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na
povolenie vkladu. Ďalej uviedol, že predmetná kúpna zmluva nadväzuje na záložnú zmluvu, keďže bola
uzavretá v rámci výkonu záložného práva priamym predajom predmetu zálohu, ktorá záložná zmluva
je absolútne neplatným právnym úkonom. Záložná zmluva nebola schválená obecným zastupiteľstvom,čo sa vyžaduje ako podmienka jej platnosti. V rámci konania o povolenie vkladu záložného práva do
katastra nehnuteľností na jej základe síce bolo predložené uznesenie obecného zastupiteľstva Obce
Turá č. C./XXXX zo dňa 30.10.2012, ktorým zastupiteľstvo malo súhlasiť s uzavretím tejto zmluvy, avšak

z trestného rozkazu okresného súdu č. k. 3 T 198/2017 - 1004 zo dňa 07.02.2018, právoplatným dňa
02.03.2018, vyplýva, že zasadnutie obecného zastupiteľstva sa v deň, keď malo dôjsť ku schváleniu
záložnej zmluvy nekonalo a teda že takéto uznesenie obecným zastupiteľstvom nikdy prijaté nebolo,
z čoho vyplýva, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. S poukazom na túto
skutočnosť, že priamo z trestného rozkazu okresného súdu Levice č. k. 3 T 198/2017 - 1004 zo

dňa 07.02.2018, právoplatným dňa 02.03.2018, vyplýva, že zasadnutie obecného zastupiteľstva sa v
deň, keď malo dôjsť ku schváleniu záložnej zmluvy nekonalo a teda, že takéto uznesenie obecným
zastupiteľstvomnikdyprijaténebolo,zčohovyplýva,žezáložnázmluvajeabsolútneneplatnýmprávnym
úkonom, podľa žalobcu možno prijať záver, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, a teda nemôže
dôjsť ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Občiansky zákonník ako titul nadobudnutia vlastníckeho
práva nepozná trestný čin, resp. konanie vlastníka, ktorým sú naplnené znaky skutkovej podstaty

trestnéhočinuuvedenéhovTrestnomzákone,čovdanomprípadekonanímbývaléhostarostuobceTurá
bolo naplnené a toto bolo potvrdené a preukázané vydaným trestným rozkazom. Spáchaním trestného
činu nemôže vzniknúť právo a trestným činom nemožno nadobudnúť, ani previesť vlastnícke právo na
inú osobu a obdobne nemožno nadobudnúť vlastnícke právo na základe právneho úkonu, ktorý bol
realizovaný konaním, ktorého dôsledkom bol spáchaný trestný čin. Na základe absolútne neplatného

právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, nemožno v danom prípade ani
uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, dokonca bez ohľadu dobromyseľného, či nedobromyseľného
nadobúdateľa poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/2010
z 10. 2. 2010. Žalobca poukázal na to, že na základe neplatného právneho úkonu, v posudzovanom
prípade záložnej zmluvy a rovnako kúpnej zmluvy, nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam a teda neprichádza do úvahy ochrana vlastníckeho práva nadobúdateľa
bez ohľadu na to, či bol nadobúdateľ dobromyseľný. Žalobca zároveň uviedol, že povinnosťou žalovanej
3/ pri zachovaní primeranej miery opatrnosti bolo zistiť, či obecné zastupiteľstvo prevod nehnuteľného
majetku na jej osobu schválilo. Uvedené tvrdenie platí aj vo vzťahu k záložnej zmluve, na základe
ktorej bola uzavretá predmetná kúpna zmluva, keď síce pri jej uzavretí bolo katastrálnemu orgánu

predložené uznesenie obecného zastupiteľstva č. V/2012 zo dňa 30.10.2012, avšak v ten deň sa
zasadnutie zastupiteľstva nekonalo. V posudzovanom prípade je takisto potrebné uviesť, že porušenie
zásady „nemo plus iuris", na ktorej prelomenie sa žalovaní odvolávajú, nebolo dôvodom podania
žaloby prokurátora, keď prokurátor nepodal žalobu z dôvodu, že by žalovaní nadobudli vlastnícke
právo od nevlastníka. Vlastníctvo Obce Turá k predmetným nehnuteľnostiam nebolo žiadnym spôsobom

spochybnené. V tejto súvislosti opätovne žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná 3/ nebola pri
nadobudnutí vlastníckeho práva dobromyseľná s poukazom na skutočnosti uvedené vyššie. Žalobca
zároveň poukázal na judikatúru vzťahujúcu sa na otázku dobrej viery, a to Uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 71/2011 z 27. 2. 2013, rozhodnutie III. ÚS 247/14, zo dňa 28. 1. 2016. S poukazom na
uvedené žalobca navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žiadnej strane nepriznal náhradu

trov konania.

9. Právny zástupca žalovaného 2/ a žalovanej 3/ dňa 13.12.2018 doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu
žalobcu, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu naďalej nesúhlasí, nakoľko nie je možné súhlasiť s
tvrdenímžalobcu,žemaliriadneoveriťpodmienkyplatnostizmluvyozriadenízáložnéhopráva,čikúpnej

zmluvy, keďže podľa dostupných podkladov sa všetky podmienky javili byť splnené, a to nielen im, ale
aj konajúcemu Okresnému úradu Levice. Právny zástupca ďalej uviedol, že rozumie skutkovej i právnej
argumentácii žalobcu a je mu zrejmé, že neskôr vyšlo najavo spáchanie trestného činu, avšak to nič
nemení na prezentovaní ich postoja k veci a k ich argumentácii. V danom prípade sú skutkové okolnosti
zrejmé a nič nebráni rozhodnutiu veci na prvom pojednávaní, avšak právny zástupca sa opätovne v

súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou domáhal poskytnutia právnej ochrany žalovanej 3/, ktorú v jej
postavení ako vlastníka aj po nadobudnutí nehnuteľností opakovane utvrdzoval žalovaný 1/ tým, že ju
za vlastníčku považoval v prípade výberu daní ako aj v konaní o zmenu účelu využitia stavby.

10. Po vzájomných vyjadreniach súd vo veci nariadil pojednávanie.

11. Na prvom pojednávaní žalobca uviedol, že žalobou podanou podľa § 93 ods. 1 písm. b) CSP
sa domáha určenia, že obec Turá je vlastníkom nehnuteľností v žalobe presne špecifikovaných,
nakoľko pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalovanou 3/ boli porušené ustanovenia všeobecnezáväzného právneho predpisu a to zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zák. č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí. Na podanej žalobe zotrval, pričom sa v plnom rozsahu pridržiaval jej odôvodnenia.
Uviedol, že žalovaní označení v žalobe sú všetci účastníci všetkých právnych úkonov, ktoré viedli

k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v žalobe v prospech žalovanej 3/,
nakoľko uzavretím týchto právnych úkonov došlo k porušeniu vyššie uvedených všeobecne záväzných
právnych predpisov, pričom žalobca má za to, že v predmetnom konaní je potrebné vyriešiť prejudiciálnu
otázku platnosti týchto právnych úkonov. Ďalej uviedol, že v predmetom konaní je súd podľa § 193 CSP
viazaný rozhodnutím okresného súdu - trestným rozkazom sp. zn. 3T/198/2017 zo dňa 07.02.2018,

právoplatným dňa 02.03.2018 o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Skutková
podstata trestného činu bola naplnená tým, že S. D. v tom čase ako starosta Obce Turá uzavrel zmluvu
o pôžičke a na jej zabezpečenie záložnú zmluvu, predmetnom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v
žalobe s tým, že prostriedky z pôžičky nevložil do pokladne Obce Turá, ani na jej bankový účet, pričom
bolo zároveň preukázané, že tak urobil bez schválenia obecného zastupiteľstva, nakoľko uznesenie
obecného zastupiteľstva č. V/212 tieto úkony schvaľujúce, malo byť prijaté na zasadnutí obecného

zastupiteľstva dňa 30.10.2012 aj napriek tomu, že tohto dňa sa zasadnutie nekonalo, a teda bolo
preukázané, že takéto uznesenie obecné zastupiteľstvo nikdy neprijalo. Ako bolo uvedené v žalobe, na
to, aby obec mohla uzavrieť zmluvu o pôžičke, ako aj záložnú zmluvu, je potrebný súhlas obecného
zastupiteľstva vyjadrený formou uznesenia. Kým pri zmluve o pôžičke to exaktne vyplýva z § 11 ods.
4 písm. b) zákona o obecnom zriadení, pri záložnej zmluve to vychádza z toho, že ide o jeden z

najdôležitejších úkonov týkajúci sa majetku obce, keďže uzatvorenie tejto zmluvy môže mať priamy
dopad na majetok obce. Ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a ) zákona o obecnom zriadení je potrebné
vykladať extenzívne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie ÚS č. III. ÚS 389/08, nakoľko
k uzavretiu pôžičky a záložnej zmluvy zo dňa 05.11.2012 medzi žalovaným v 1/ a 2/ rade došlo bez
splnenia zákonom požadovaných podmienok v dôsledku trestného činu, ide o absolútnu neplatnosť

právneho úkonu, ktorá dopadá aj na nadväzujúcu kúpnu zmluvu v zmysle právnej zásady „z nepráva
nemôže vzniknúť právo“. Navyše k porušeniu zákona o obecnom zriedení a zákona o majetku obcí
došlo aj pri uzavretí samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2015 v znení dodatku zo dňa 19.02.2015,
nakoľko túto neschválilo obecné zastupiteľstvo, čo je podmienka prevodu nehnuteľného majetku obce
pri priamom predaji. To, že zmluva bola uzavretá za Obec Turá splnomocnencom - žalovaným v

2/ - na základe splnomocnenia obsiahnutého v záložnej zmluve zo dňa 05.11.2012 nespôsobuje,
že k uzavretiu kúpnej zmluvy nie je potrebný súhlas obecného zastupiteľstva, keďže ide o prevod
vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ktorý sa realizuje priamym predajom, a preto je podľa § 9 ods.
2 písm. c) zákona o majetku obcí potrebné k tomuto prevodu schválenie obecného zastupiteľstva. K
prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zo žalovaného 2/ na žalovanú 3/ došlo na

základe trestného činu, a teda úkony smerujúce k prevodu tohto práva odporujú zákonu v zmysle
§ 39 OZ, a sú preto absolútne neplatné. Ďalej žalobca poukázal aj na to, že kúpna zmluva zo dňa
16.01.2015 v znení dodatku zo dňa 19.02.2015, predmetom ktorej sú sporné nehnuteľnosti, ktorá
bola uzavretá medzi žalovaným 1/ v zastúpení žalovaným 2/ ako predávajúcim, a žalovanou 3/ ako
kupujúcou, nebola zverejnená v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z., keď zo spisového materiálu

katastrálneho orgánu skutočnosť zverejnenia tejto zmluvy na webovej stránke obce alebo na webovej
stránke jej zriaďovateľa alebo v obchodnom vestníku žiadnym spôsobom nevyplýva, čo podľa § 47
a ods. 4 OZ spôsobuje, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Predávajúcim bola Obec Turá a predával sa
nehnuteľný majetok vo vlastníctve Obce Turá, teda táto zmluva podlieha povinnému zverejňovaniu.
To, že správny orgán zapísal vklad vlastníckeho práva aj napriek absencii uznesenia obecného

zastupiteľstva a podkladu preukazujúceho zverejnenie zmluvy, nemá vplyv na konštatovanie porušenia
práv a predpisov, nekonvaliduje to neplatnosť právnych úkonov a nespôsobuje platné nadobudnutie
vlastníckehopráva.VzmyslerozsudkuNSSR1Cdo96/1995absolútneneplatnýprávnyúkonnespôsobí
právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa žalovaná 3/ odvoláva na svoju dobrú vieru pri nadobudnutí

vlastníctva, keď poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu č. I. ÚS 549/2015, k tomuto žalobca
poznamenal, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR neznamená všeobecné prelomenie zásady
nemo plus iuris v slovenskom práve, keď Ústavný súd SR len vyjadril názor, že ak sa dostanú do kolízie
obidve ústavné hodnoty a to princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv,

treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
V posudzovanom prípade nemôže potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva, ku ktorému došlo
trestným činom spáchaným na úkor majetku obce a teda majetku všetkých jej obyvateľov, avšak ničímkonkrétne podloženej dobrej vôle žalovanej 3/, zodpovedať princípu všeobecnej spravodlivosti. Preto
pri zohľadnení individuálnych okolností tohto prípadu je potrebné odmietnuť priznanie vyššej právnej
ochrany údajnej dobrej viery nadobúdateľky, ako pôvodnému vlastníkovi obci, lebo v opačnom prípade

by došlo k deklarovaniu, že vlastnícke právo je možné nadobudnúť aj trestným činom, a teda k povýšeniu
princípu dobrej viery nad samotnú zákonnosť. Rovnako treba poznamenať, že predmetný nález sa
týkal len otázky skúmania dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva od nevlastníka, čiže na prípad,
ktorý je predmetom tohto právneho sporu ho nemožno právne aplikovať, nakoľko vlastníctvo Obce
Turá nebolo spochybnené. Žalovaná 3/ dobrú vieru nepreukázala, a tým neuniesla dôkazné bremeno,

nakoľko dôkazné bremeno o preukázaní dobrej viery je na strane dobromyseľného nadobúdateľa. To, že
jej bola obcou vyrubovaná daň za predmetné nehnuteľnosti, nemožno považovať za dôkaz dobrej viery,
nakoľko k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo práve v dôsledku trestného činu starostu obec Turá.
Žalovaní si boli vedomí, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve obce a teda, že sa na nakladanie s takýmito
nehnuteľnosťami vzťahujú špeciálne právne predpisy, ktoré upravujú podmienky nakladania, pričom
si splnenie týchto podmienok nepreverili, konkrétne si nepreverili, či obecné zastupiteľstvo súhlasilo

s dispozičnými úkonmi majetku obce. Bolo povinnosťou žalovanej 3/ pri zachovaní primeranej miery
opatrnosti zistiť, či obecné zastupiteľstvo prevod majetku na jej osobu schválilo. Uvedené tvrdenie platí
aj vo vzťahu k záložnej zmluve, na základe ktorej bola uzavretá predmetná kúpna zmluva, keď síce pri jej
uzavretí bolo katastrálnemu úradu predložené uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 30.10.2012,
avšak v ten deň sa zasadnutie zastupiteľstva nekonalo, čo sa dalo tiež pri zachovanej miere opatrnosti

zistiť, a teda si urobiť záver o platnosti záložnej zmluvy a na nej nadväzujúcej platnosti kúpnej zmluvy. Či
sa konalo obecné zastupiteľstvo si mohli žalovaní overiť, nakoľko návrh jeho programu sa zverejňuje na
úradnej tabuli a internetovej stránke obce aspoň 3 dni pred konaním obecného zastupiteľstva. Navyše
skúmanie dobrej viery žalovanej 3/ je v posudzovanom prípade irelevantné, nakoľko to, že kúpna zmluva
nebola zverejnená v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. spôsobuje, že na túto zmluvu sa hľadí, akoby

k jej uzavretiu nedošlo, a preto nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, keďže chýbal
titul nadobudnutia vlastníckeho práva, teda platne uzavretá zmluva. S poukazom na uvedené žalobca
navrhol, aby súd žalobe vyhovel a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Čo sa týka pasívnej
legitimácie žalovaného v 2/, žalobca má za to, že žalovaný 2/ je pasívne legitimovaný, pretože žalovaní
sú všetci tí, ktorí boli účastníci právnych vzťahov, ktoré sú pomenované v žalobe a ktorých neplatnosť

si súd musí vyhodnotiť ako predbežnú otázku, a nakoľko k uzavretiu týchto právnych úkonov došlo k
porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov zákona o obecnom zriadení a zákona o majetku
obcí, žalobca má za to, že tieto právne úkony sú neplatné. Čo sa týka skutočností, pre ktoré žalobca
nepodal protest, k tomuto žalobca uviedol, že táto námietka neobstojí a je irelevantná. Poukázal na to, že
podľazákonaoprokuratúreč.153/2001Z.z.jeprostriedkomprokurátorskéhodozoru,ktorýjeprokurátor

oprávnený podať, nie je to jeho povinnosťou, pričom žalobca poukázal na to, že v čase podávania žaloby
uplynula trojročná lehota na podanie protestu prokurátora proti označenému vkladu vlastníckeho práva
na žalovanú 3/, pričom táto lehota je prekluzívnou, jej uplynutím tento prostriedok už nemožno použiť.
Žalobca ďalej uviedol, že protest prokurátora je návrhový prostriedok, ktorým sa nezrušuje vlastnícke
právo v prípade jeho podania správnemu orgánu. Čo sa týka námietky, že kúpna zmluva nemusela byť

zverejnená v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. z dôvodov, ktoré uviedol PZ žalovaných 2/ a 3/, žalobca
má zato, že jeho argumenty sú zákonom nepodložené, nakoľko akákoľvek zmluva, predmetom ktorej
je prevod vlastníckeho práva obce, musí byť zverejnená v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z, a práve kvôli
tomu, že ide o majetok obce, tak v OZ je vyslovená zákonná podmienka, že v prípade nezverejnenia
akejkoľvek zmluvy je následok taký, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Poukázal aj na vyjadrenie právneho

zástupcu žalovaných 2/ a 3/ v ktorom uviedol, že žalovanej 3/ bolo priamo povedané alebo oznámené,
že kúpa tejto nehnuteľnosti bude komplikovanejšia ako bežná kúpa, teda zrejme bolo myslené, že v
prípade, že by nešlo o obecný majetok. Preto si žalovaná 3/ podľa žalobcu musela byť vedomá povahy
prevádzanej nehnuteľnosti. Táto bola navyše vedená na LV ako kultúrny dom (ďalej len „KD“) a pri
všetkej miere opatrnosti si mala zisťovať, či teda obyvatelia obce zastúpení poslancami, ktorých si zvolili,

súhlasili s týmto prevodom. To, že išlo o KD, žalovanej 3/ bolo preukázané, teda mala vedomosť,
o akú nehnuteľnosť ide, nakoľko požiadala aj o zmenu užívania účelu na rodinný dom. To, či obec
mala webovú stránku alebo zverejňovala návrh programu, je bezpredmetné. Zákon o obecnom zriadení
ukladá povinnosť zverejniť návrh programu a dátum konania zastupiteľstva, nakoľko práve na obecnom
zastupiteľstve sa prejednávajú všetky otázky života obce, najmä čo sa týka majetkových záležitostí

obce a tieto zastupiteľstvá sú okrem niektorých prípadov verejné, preto zverejňovanie dátumu konania
zastupiteľstvaanávrhuprogramujeveľmidôležitýmúkonomzostranyobce.Žalobcaopätovnepoukázal
na zásadu: „z nepráva nemôže vzniknúť právo“ a v tejto súvislosti žalobca poukázal aj na obdobný
rozsudok napr. OS T., kde táto otázka bola jednoznačne vyriešená sp. zn. 5C/20/2018, kde súd vobdobnej veci rozhodol, že v takomto prípade z nepráva nemôže vzniknúť právo, a teda žalobca trvá
na tom, že vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe je Obec Turá. Žalobca sa na tomto
pojednávaní nevedel vyjadril, či bývalý starosta Obce Turá už plnil obci v zmysle trestného rozkazu

3T/198/2017, ktorým bol zaviazaný na škodu v sume 25.000,00 Eur. Tu opätovne poukázal na citované
rozhodnutie OS T., ktorý obdobnú otázku vyriešil tak, že určením vlastníckeho práva došlo k zániku
nárokunaplneniezdôvodupredídenianárokunabezdôvodnéobohatenie. Vdanomprípadesanejedná
o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože pre civilný súd je viazanosť len v rozsahu trestného
činu. Je pravdou tvrdenie PZ žalovaných 2/ a 3/, že obec je v nútenej správe, teda kompetencie starostu

sú oklieštené príslušným zákonom. Čo sa týka zverejnenia KZ, je to zákonná povinnosť, s nesplnením
ktorej zákon spája jej neplatnosť. Čo sa týka trojročnej lehoty na podanie protestu, žaloba bola podaná
v júli 2018. V čase jej podania trojročná lehota na podanie protestu zanikla. Žalobca má za to, že výkon
záložného práva a KZ mali byť schválené obecným zastupiteľstvom.

12. Právny zástupca žalovaného 2/ a žalovanej 3/ na prvom pojednávaní uviedol, že čo sa týka

žalovaného 2/, podľa aktuálnej rozhodovacej praxe je jeho účasť v tomto konaní nadbytočná a nie je teda
pasívne legitimovaným v tomto konaní, keďže v prípade pozitívneho rozhodnutia v tejto veci, nebudú
jeho práva žiadnym spôsobom dotknuté. Z uvedeného dôvodu právny zástupca namietol pasívnu
legitimáciu žalovaného 2/. Čo sa týka žaloby voči žalovanej 3/, táto je podľa názoru právneho zástupcu
nedôvodná. Okrem písomných stanovísk právny zástupca poukázal aj na to, že pokiaľ žalobca tvrdí,

že katastrálny odbor Okresného úradu Levice povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej
3/ bez splnenia zákonných podmienok, potom mohol a mal žalobca využiť svoje právo podať protest
prokurátora proti rozhodnutiu správneho orgánu sp. zn. V245/15. Právny zástupca ďalej poukázal na to,
že jeho tvrdenia o povinnosti zverejniť KZ uzatvorenú medzi žalovaným 1/ a žalovanou 3/ a zároveň túto
zverejniť na webovom sídle žalovaného 1/, sú neopodstatnené, keďže žalobca opomína skutočnosť,

že táto kúpna zmluva nebola uzatvorená na základe splnomocnenia, ktoré by dostal žalovaný 2/, ale
išlo o realizáciu výkonu záložného práva formou priameho predaja, čo bolo v súlade s uzatvorenou
zmluvou o zriadení záložného práva. Čo sa týka samotnej zmluvy o zriadení záložného práva, táto bola
zverejnená v obchodnom vestníku č. OV9/2013 zo dňa 14.01.2013, a teda platila a platí všeobecná
vedomosť, teda aj všeobecná vedomosť žalobcu o tejto zmluve a naozaj žalovaná 3/ nemala dôvod

pri stave, kedy bolo riadne zapísané záložné právo v katastri nehnuteľností, kedy došlo k zverejneniu
zmluvy o zriadení záložného práva a predloženiu uznesenia OZ, pochybovať o tom, že záložné právo
je zriadené riadne. Právny zástupca ďalej poukázal na to, že k skutočnému vykonaniu záložného práva
v podobe predaja zálohu došlo po uplynutí 2 rokov od uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva a
jej zverejnenia. Tiež z príloh k žalobe v podobe katastrálneho spisu vyplýva, že predaj tohto zálohu bol

inzerovaný minimálne v 2 realitných kanceláriách (ďalej len “RK“) a žalovaná 3/ práve reagovala na túto
ponuku. Bolo jej vysvetlené, že tá kúpa je komplikovanejšia, ako je bežné, čo akceptovala, keďže mala
dôveru v RK, ktorú oslovila. Nebolo povinnosťou žalovanej 3/ a ani v jej možnostiach overovať si, či sa
dňa 30.12.2012 konalo zasadnutie OZ žalovaného 1/, keďže išlo o mimoriadne obecné zastupiteľstvo,
kde je možné využiť inú formu a nie je vždy potrebné zverejňovať čas programu takéhoto zastupiteľstva.

Naviac právny zástupca nemá vedomosť, či žalovaný 1/ vôbec v tom čase programy zverejňoval. Bolo
by nespravodlivé rozhodnutie, ktorým by žalovanej 3/ bolo odňaté vlastnícke právo k nadobudnutej
nehnuteľnosti, keďže stav, ktorý tvrdí žalobca, ani len čiastočne nezavinila, nespôsobila a samotné
vymoženie poskytnutého plnenia vzhľadom na existenciu skorších exekúcií vedených voči žalovanému
1/ a skutočnosti, že tento je v nútenej správe, je toto plnenie mimoriadnym. Právny zástupca žalovaného

2/ a žalovanej 3/ ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že vyhovením tejto žalobe by mal zaniknúť nárok
žalovaného 1/ voči páchateľovi na náhradu škody. Nevyplýva to zo žiadnej rozhodovacej praxe, ani zo
žiadneho právneho predpisu. Čo sa týka nepodania protestu prokurátora, právny zástupca nesúhlasí s
tým, že by žalobca nebol stíhal lehotu, pretože žalobca vykonával dozor nad priebehom celého trestného
konania a obžalobu na tunajší súd podával už dňa 27.12.2017. Zároveň poukázal na to, že práve

skutočnosť, že išlo o výkon záložného práva, spôsobuje to, že tento prevod nemusel byť schválený
obecným zastupiteľstvom a tak isto nemuselo dôjsť ani k zverejneniu KZ, pretože ťažko možno očakávať
od dlžníka, voči ktorému je vedený výkon záložného práva, že bude spolupracovať na tom, aby mu bol
majetok - záloh odňatý z vlastníctva. Tento poukaz na nezverejnenie a neschválenie považuje právny
zástupca za bezpredmetný a zároveň postup okresného úradu pri povoľovaní vkladu vlastníckeho práva

za správny.

13. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho konateľa - K. J. na pojednávaní uviedol, že oficiálne podniká
v tejto oblasti, teda vypožičiava finančné prostriedky tak, že ich má vždy zabezpečené zálohom, tedanehnuteľnou alebo hnuteľnou vecou. V každom prípade je oslovený zo strany záujemcu, tak tomu bolo
aj v prípade bývalého starostu, ktorý ho navštívil viackrát v kancelárií vo U.. Prvýkrát sa jednalo o OMV
Audi A6, kedy ho spoznal a nezdalo sa mu, že by sa jednalo o podvodníka. Na všetkom, na čom sa

dohodli, splnil na 100 %. S odstupom času ho oslovil opätovne s tým, že uviedol, že je potrebné pomôcť
obci. Čo sa týka obce, tak toto bola jeho prvá pomoc pre obec. Nehovoril mu podrobnosti, len to, že
obec potrebuje poplatiť nejaké veci. Ako už uviedol, vždy vyžaduje záloh a bol mu ponúknutý kultúrny
dom. Tento bol pozrieť a dospeli k tomu, že s prihliadnutím na záloh poskytol obci sumu 25.000,00 Eur.
Či bol vypracovaný nejaký posudok na samotný kultúrny dom, to si nepamätal. Tiež si nepamätal na aké

obdobie bola predmetná pôžička, avšak to vyplýva z konkrétnych zmlúv. Zo strany obce však nedošlo
k plneniu, stále ho odsúvali, bolo mu prisľubované, že suma mu bude uhradená, avšak nestalo sa tak.
Preto zasielal aj oficiálne výzvy Obci Turá. Zásielky boli riadne prevzaté. Obci poskytol lehotu až do 2
rokov, avšak keď k plneniu nedošlo, pristúpil k výkonu záložného práva. Bol v týchto veciach zastúpený
aj advokátkou a má za to, že všetko prebehlo riadne, čoho dôsledkom je aj samotné zavkladovanie
predmetných zmlúv. Podľa jeho názoru kataster musí vedieť, aké zákony majú byť splnené, a keďže

zmluvy boli zavkladované, tak je presvedčený, že všetko prebehlo správne. Bývalý starosta pri týchto
veciach spolupracoval, dodával všetky listinné doklady, ktoré boli potrebné, resp. boli vyžiadané zo
správy katastra a myslí si, že všetko bolo tak, ako malo byť. K plneniu zo strany obce nedošlo asi z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, pretože ak by peniaze mali, asi by to zaplatili. Ohľadom
toho, či si žalovaný 2/ overil, či obecné zastupiteľstvo schválilo zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu,

žalovaný 2/ uviedol, že dostal zápisnicu od p. starostu o zastupiteľstve, že rokovalo, to mu stačilo a toto
bolo odovzdané aj katastru na jeho vyžiadanie. On následne už neobiehal každého poslanca zvlášť,
nakoľkosimyslí,žezápisnicaboladostatočnýmdôkazompresplneniepodmienok.Starostamupredložil
len to, čo požadoval od neho kataster. Žalovaný 2/ uviedol, že so žalovanou 3/ sa pozná, poznali sa ešte
pred tým, ako došlo k odpredaju. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že so žalovanou 3/ sú manželia. Ohľadom

toho, či žalovaný 2/ komunikoval so žalovanou 3/ pred predajom kultúrneho domu žalovaný 2/ uviedol,
že si to presne nepamätá, myslí si, že bol oslovený žalovanou 3/ alebo prostredníctvom RK, ale je
samozrejmé, že pri akejkoľvek kúpe sa komunikuje so záujemcom.

14. Žalovaná 3/ na pojednávaní uviedla, že aktuálne nemá ani peniaze, ani nehnuteľnosť. Žalovaná 3/

ďalej uviedla, že sa s rodičmi už dlhšie rozprávala o kúpne nejakej nehnuteľnosti v okolí Levíc, ako
chatu. Sledovala inzeráty a takýmto spôsobom našla aj tento inzerát. Oslovila RK, dohodli si obhliadku,
na ktorú prišiel aj p. J.. Vtedy zistila, že sa poznajú z jej predchádzajúceho pracovného pôsobenia. Bola
upozornená zo strany RK, že sa jedná o KD, ale zároveň jej bolo povedané, že do budúca si môže
dať prepísať uvedenú nehnuteľnosť ako na rodinný dom. Pri danej ohliadke bol aj p. D., ktorého pozná

len z videnia, a teraz mu zasiela faktúry za vodu. Nevedela uviesť, kto to platí, ale uvedené faktúry sú
uhradené, nechodia jej upomienky. Žalovaná 3/ za kúpu tejto nehnuteľnosti zaplatila p. J. v hotovosti
22.900,00 Eur s tým, že situácia je taká, že na nehnuteľnosti je plomba, žalovaná 3/ ju teda nevyužíva,
využíva ju obec, kde sa robia rôzne spoločenské aktivity. Ako sa vyjadrila aj pred vyšetrovateľom, bola by
ochotná túto nehnuteľnosť odpredať obci, pretože nemá z nej žiadny úžitok, len problémy, vypočúvania

v rámci trestného konania a aj toto konanie. Vedela si predstaviť, že túto nehnuteľnosť bude užívať ako
chatu. Hoci je v centre obce, je v peknom prostredí. Ona však obec neoslovila, podľa jej názoru by mala
byť oslovená ona zo strany obce, jedná sa totiž o ich majetok. Žalovaná 3/ ďalej uviedla, že realizáciu
kúpy nehnuteľnosti riešila sama, nebola nikým zastúpená. Bola jej predložená zmluva zo strany RK,
ktorú si prečítala ako laik, podpísala a odovzdala peniaze. P. J. má vo U. dobrú povesť, mal tam aj svoju

advokátku. Nemala dôvod pochybovať. Pri kúpe jej nebola predložená záložná zmluva, žalovaná 3/
neriešila skutočnosť, na základe čoho je predávajúci oprávnený nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou.
Žalovaná 3/ ďalej uviedla, že napriek tomu, že jej bolo oznámené, že sa bude jednať o komplikovanejšiu
kúpu, nebola obozretnejšia. Mala vedomosť o tom, že sa jedná o KD, ale neriešila akým spôsobom
má byť vykonaný prevod, mala za to, že keď s tým súhlasí starosta, ktorý má najväčšie slovo, tak je

to v poriadku. Zároveň poukázala na to, že uvedenú nehnuteľnosť kupovala od žalovaného v 2/, teda
nemala ani dôvod preverovať si nejaké veci súvisiace s obcou. Mala za to, že všetko je čisté. Žalovaná 3/
ďalej uviedla, že podpisovala dodatok ku KZ, ale najskôr podpisovala samotnú KZ, kde ako predávajúci
bola spoločnosť PANAMERA GROUP, s. r. o. až v dodatku bolo uvedené, že predávajúci je Obec
Turá zastúpená žalovaným 2/. Žalovaná 3/ uviedla, že ani pri tomto úkone nezisťovala, či sú splnené

podmienky k uzavretiu KZ. Kúpnu cenu žalovanej 3/ navrhol p. J. a bola vyhovujúca, zodpovedala aj
jej stanovenému rozpočtu, ktorý mala na kúpu chaty - víkendového domu. Čo sa týka spomínaného
domu, má charakter KD, je tam vstupná hala, potom sú tam ďalšie miestnosti, WC, je to viac ako 300
m2 + pozemky, ktoré majú viac ako 3.000,00 m2. Ohľadom toho, či sa jej nezdala kúpna cena nízka,žalovaná 3/ uviedla, že pre ňu, ako kupujúcu, bola kúpna cena vynikajúca. Ohľadom toho, či žalovaná
3/ urobila nejaké kroky vo vzťahu k obci k vráteniu peňazí žalovaná 3/ uviedla, že to dali na exekúciu
- vymáhanie vo vzťahu k obci.

15. Dňa 10.10.2019 doručil právny zástupca žalovaného 1/ súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol,
že bývalý starosta S. D., R.. XX.XX.XXXX do dnešného dňa neplnil ani len čiastočne v zmysle Trestného
rozkazu 3T/198/2017-1004 z 07.02.2018. Poukázal na podanú žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území Turá, konkrétne ku kultúrnemu domu, ktorý je špecifikovaný v

bode II žaloby a ktorého vlastník je momentálne žalovaná 3/. Žalovaný 2/ a žalovaná 3/ k predmetnej
žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali dňa 30.08.2018 vyjadrenie k žalobe ku
ktorému uviedol, že meritom vyjadrenia bola argumentácia spočívajúca v porovnávaní princípu dobrej
viery proti princípu nemu plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, pričom podľa názoru
žalovaných prevažuje v danom prípade práve princíp dobrej viery s poukazom na princíp všeobecnej
spravodlivosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti tvrdia, že žalovaná 3/ dobromyseľne nadobudla vlastnícke

právo ku kultúrnemu domu a navrhujú, aby súd prvej inštancie podanú žalobu v celom rozsahu zamietol
a zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. Aj napriek skutočnosti, že z daného
vyjadrenia plynie dojem záujmu žalovanej 3/ na ponechaní si danej nehnuteľnosti, podala návrh na
vydanie platobného rozkazu, ktorý bol dňa 24.09.2018 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp. zn. 19Up/636/2018 a zaviazal Obec Turú do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť

žalovanej 3/ istinu vo výške 22.900,00 Eur spolu s príslušenstvom. Žalovaný 1/ poukazuje na to,
že v platobnom rozkaze žalovaná 3/ uviedla, že: „Už zo samotnej žaloby, ako aj trestného konania,
je zrejmé, že vlastnícke právo žalovaného (poznámka: obec Turá) k predmetným nehnuteľnostiam
(momentálne podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne) je nesporné,
čím ale zároveň došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko, napriek prevzatiu

finančných prostriedkov vo forme pôžičky od veriteľa - spoločnosti PANAMERA GROUP, s.r.o., ktoré
nesplácal spôsobom v zmluve dohodnutým, došlo k výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy
zo strany záložného veriteľa - PANAMERA GROUP, s.r.o., a následnému odpredaju predmetných
nehnuteľnosti, na ktoré sa záložné právo vzťahovalo, pričom je nesporné, že neoprávneným konaním
žalovaného v konečnom dôsledku dôjde k navráteniu vlastníctva predmetných nehnuteľností do

vlastníctva žalovaného, čím zároveň na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške
kúpnej ceny, ktorú žalobkyňa za predmetné nehnuteľnosti záložnému veriteľovi - PANAMERA GROUP,
s.r.o., vyplatila.“ Z citovaného textu daného platobné rozkazu je zjavný protichodný názor žalovanej
3/ na tom, či si nehnuteľnosť ponechá a nebude žiadať vydanie kúpnej ceny späť ako bezdôvodné
obohatenie, alebo sa nehnuteľnosti vzdá a bude žiadať vrátiť kúpnu cenu z titulu bezdôvodného

obohatenia. Skutočnosť, že má žalovaná 3/ záujem o vrátenie kúpnej ceny však vyplynula nie len z
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, ale aj z prebiehajúceho exekučného konania, nakoľko
voči platobnému rozkazu nebol podaný odpor zo strany Obce Turá, čo malo za následok právoplatnosť
a vykonateľnosť platobného rozkazu. Exekučné konanie vedie súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár pod
sp. zn. 130EX 1805/18. Z tohto je zrejmé, že nárok žalovanej 1/ na danú nehnuteľnosť, vzhľadom k

začatému uhrádzaniu pohľadávky voči žalovanej 3/ a vzhľadom aj na skutočnosti uvedené v žalobe je
nesporná. V prípade, ak by bola zamietnutá predmetná žaloba, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie
práve zo strany žalovanej 3/, nakoľko by jej ostala vo vlastníctve ako nehnuteľnosť, tak aj kúpna cena za
ňu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti právny zástupca žalovaného 1/ žiadal, aby súd rozhodol
tak, ako je uvedené v petite žaloby OP zo dňa 26.07.2018 a zároveň žiadal, aby boli žalovanému 1/

priznané trovy konania na vrub žalovaného 2/ a žalovanej 3/ v celom rozsahu.

16. OP dňa 18.10.2019 a 22.10.2019 doručila súdu vyjadrenia v ktorých uviedla, že dňa 30.09.2019
jej boli doručené listinné doklady predložené právnym zástupcom žalovanej v 3/, a to platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19 Up/636/2018 zo dňa 24.09.2018, upovedomenie

Okresného súdu Banská Bystrica o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. 51 Ek/1601/2018,
upovedomenie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o začatí exekúcie sp. zn. 130EX 1805/18,
správa súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o vykonaných úkonoch na zistenie majetku
povinného zo dňa 26.01.2019 a zo dňa 22.07.2019. Z predložených dôkazov vyplynulo, že súd vydal
platobný rozkaz, ktorým rozhodol, že Obec Turá je povinná do 15 dní odo dňa doručenia platobného

rozkazu zaplatiť žalobcovi (E. J., nar. XX.XX.XXXX, N. Q. XXXX/XX, XXX XX U. - U.) istinu v sume
22.900,00 Eur alebo v tej istej lehote podať odpor. Na podklade tohto platobného rozkazu, proti
ktorému podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej 3/ nebol podaný odpor, a ktorý je vykonateľným
exekučným titulom na peňažné plnenie, je vedené exekučné konanie súdnym exekútorom JUDr.Ľubomírom Pekárom sp. zn. 130EX 1805/18. Obec Turá je teda povinná na plnenie zaplatiť žalovanej
3/ sumu 22.900,00 Eur titulom vrátenia kúpnej ceny z kúpnej zmluvy uzavretej medzi obcou Turá v
zastúpení záložným veriteľom - spoločnosťou PANAMERA GROUP, s.r.o. a E. F., dňa 16.01.2015 v

znení dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2015. Konanie žalovanej 3/ sa podľa názoru OP nejaví ako súladné s
dobrými mravmi, keď na základe predmetného platobného rozkazu je žalovaná 3/ súčasne vlastníčkou
sporných nehnuteľností a zároveň má priznané aj právo na zaplatenie (vrátenie) kúpnej ceny od obce
Turá. V rozpore s dobrými mravmi sa javí aj jej vyjadrenie na pojednávaní dňa 19.09.2019, kde uviedla,
že ju má ohľadom predmetných nehnuteľností osloviť obec a, že jej je ochotná sporné nehnuteľnosti

odpredať, keďže z platobného rozkazu vyplýva, že žalovaná má priznané právo na zaplatenie celej
kúpnej ceny od obce, čím by došlo k obohateniu sa na úkor obce v prípade, ak by žalovaná 3/ chcela
nehnuteľnosti obci opäť predať. Zároveň poznamenala, že kúpna zmluva je synalagmatický právny
úkon, ide o odplatný vzájomný záväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka
vo vzájomnej korelácii, teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka
právneho vzťahu. Keďže ide o navzájom podmienené plnenie, mala teda podaná žaloba zo strany

žalovanej v 3/ obsahovať nielen vrátenie kúpnej ceny kupujúcej, ale aj povinnosť vydania (vrátenia)
nehnuteľnosti predávajúcemu. V tomto prípade (právoplatný platobný rozkaz na plnenie) však žalovaná
3/ nie je povinná vrátiť nehnuteľnosť obci aj v prípade, ak by jej obec kúpnu cenu zaplatila a obec by teda
musela za účelom navrátenia vlastníckeho práva podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia
(v prípade ak by nebola podaná žaloba prokurátora, resp. ak by tejto nebolo vyhovené). Žalovaná 3/ sa

bráni tým, že s poukazom na skoršie exekúcie žalovaného 1/ a na skutočnosť, že obec Turá by mala
byť v nútenej správe, možno mať pochybnosti o vymožení poskytnutého plnenia. Na túto skutočnosť,
teda či je žalovaný 1/ v exekúcii, resp. v nútenej správe a či bude žalovanej 3/ priznané plnenie aj
vymožiteľné, súd pri rozhodovaní o určení vlastníctva podľa OP nemá prihliadať, nakoľko súd má
v tomto konaní posúdiť výlučne to, či došlo k platnému nadobudnutia vlastníctva, resp. k porušeniu

právnym predpisov pri jeho nadobudnutí. Vo vzťahu k obrane žalovaných 2/ a 3/ týkajúcej sa toho, že
zasadnutie obecného zastupiteľstva konané dňa 30.12.2012, na ktorom malo byť prijaté uznesenie č.
V/212 schvaľujúce pôžičku a záložnú zmluvu, bolo mimoriadne a teda nebolo v možnostiach žalovaných
overiť si, či sa toto zasadnutie konalo, OP uviedla, že zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení účinnom ku dňu 30.12.2012 pojem mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva nepoznal.

Mimoriadne zasadnutie sa od riadneho líši len tým, že ide o zasadnutie uskutočnené mimo rámca plánu
zasadnutí obecného zastupiteľstva, avšak aj pri takomto zasadnutí musia byť splnené podmienky podľa
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení - teda zverejnený návrh jeho programu.
To, že obec nemala zverejňovať v rozhodnom období program zasadnutia obecného zastupiteľstva, na
čo poukázal právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/, nemožno považovať za účinnú obranu žalovaných

2/ a 3/, nakoľko povinnosť zverejňovania programu zasadnutia na úradnej tabuli obce je stanovená
zákonom a v prípade, ak obec porušovala túto svoju zákonnú povinnosť, mohla táto skutočnosť o to viac
vyvolať v žalovaných 2/ a 3/ podozrenie smerujúce k tomu, aby si splnenie podmienok uzavretia záložnej
a následne kúpnej zmluvy riadne preverili. Žalovaní 2/ a 3/ si však splnenie týchto podmienok riadne
nepreverili, ako sami uviedli na pojednávaní, čo nemožno považovať za primeranú mieru opatrnosti na

ich strane. Žalovaný 2/ uviedol len, že dostal zápisnicu od starostu obce a toto, že mu stačilo. Sám teda
nevyvinul žiadnu aktivitu na zistenie dodržania podmienok na uzavretie záložnej zmluvy. OP poukázala
aj na to, že je neštandardné, že si obec vezme pôžičku od súkromného subjektu za podmienok, ktoré
sa javia ako nápadne nevýhodné, keď v zmluve o pôžičke bola stanovená výška zmluvnej pokuty na
sumu 10.000,00 Eur, pričom predmetom pôžičky boli finančné prostriedky vo výške 25.000,00 Eur a keď

hodnota nehnuteľností, ktoré zabezpečovali splatenie pôžičky bola stanovená na 40.000,00 Eur a tieto
boli následne predané za 22.900,00 Eur. Za účelovú OP považuje aj obranu žalovanej 3/ spočívajúcu v
tom, že sporné nehnuteľnosti si kúpila v dobrej viere ako „chalupu“, nakoľko žalovaná 3/ na pojednávaní
jasne uviedla, že predmetná nehnuteľnosť aj napriek tomu, že sa podľa nej má nachádzať v peknom
prostredí, má charakter kultúrneho domu a navyše žalovaná 3/ túto nehnuteľnosť ani neužívala, keď

uviedla, že nehnuteľnosť užíva obec a že ona len posiela p. D. (bývalému starostovi obce) faktúry
za vodu. Z uvedeného teda vyplýva, že obec sa správa ako vlastník nehnuteľnosti, keď aj sama
žalovaná 3/ uviedla, že „jedná sa o ich majetok“. K argumentu právneho zástupcu žalovaných 2/ a
3/ týkajúceho sa toho, že na uzavretie kúpnej zmluvy ako dôsledku výkonu záložného práva nebolo
potrebné uznesenie obecného zastupiteľstva OP uviedla, že táto argumentácia je v rozpore s § 9 odsek

2 písmeno c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 507/2010 Z. z. (ďalej len „zákon
o majetku obcí“) , v ktorom je výslovne uvedené, že zastupiteľstvo schvaľuje prevod nehnuteľností,
ktorý sa realizuje priamym predajom. Výnimka pri výkone záložného práva nie je v tomto zákone
upravená. Zastupiteľstvo musí schváliť teda konkrétnu kúpnu zmluvu. V prípade, ak by k takémutoschváleniu nedošlo z dôvodu, ktorý uviedol právny zástupca, teda z dôvodu, aby sa dlžník vyhol výkonu
záložného práva, môže sa záložný veriteľ domáhať nahradenia prejavu vôle - schválenia kúpnej zmluvy
obecným zastupiteľstvom na súde. Uvedený proces je odôvodnený tým, že ide o nakladanie s majetkom

obce, pri ktorom zohrávajú dôležitú úlohu oba orgány obce, teda starosta a aj obecné zastupiteľstvo
a teda nemôže len sám starosta bez súhlasu obecného zastupiteľstva uzavrieť takúto zmluvu. V
posudzovanom prípade obecné zastupiteľstvo do procesu predaja majetku obce žiadnym spôsobom
neingerovalo. Majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú
pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez

takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec.
OP poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 5Obdo/44/2018 podľa
ktorého, pokiaľ obec ako žalovaná strana sporu tvrdí, že určitý úkon neschválila a počas celého
konania žalobca ako dominus litis svoje tvrdenie nedokáže osvedčiť príslušnou istinou, je potrebné
uzavrieť, že práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčil.
OP ďalej uviedla, že pri predaji majetku obce v posudzovanom prípade neboli dodržané ani podmienky

podľa § 9a zákona o majetku obcí, resp. žalovaní ich splnenie žiadnym spôsobom nepreukázali. Ako
spôsob prevodu vlastníctva majetku obce bol stanovený priamy predaj. Podľa § 9a odsek 1 písmeno c)
zákona o majetku obcí, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia
vykonať priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa
osobitného predpisu. Podľa § 9a odsek 2 zákona o majetku obcí, obec zverejní zámer predať svoj

majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú,
a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a b), musí oznámenie v regionálnej
tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo dražby.
Podľa § 9a odsek 5 zákona o majetku obcí obec zverejní zámer predať svoj majetok priamym predajom
najmenej na 15 dní. Zároveň zverejní lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov. Obec nemôže

previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom, ak všeobecná hodnota majetku stanovená
podľa osobitného predpisu presiahne 40.000,00 Eur. Nehnuteľnosť musí byť jednoznačne identifikovaná
tak, aby nebola zameniteľná s inou nehnuteľnosťou. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku obce
pri priamom predaji nesmie byť v deň schválenia prevodu obecným zastupiteľstvom staršie ako šesť
mesiacov. Okolnosti, za ktorých sa vyššie citované ustanovenia pri prevode majetku obce nepoužijú

sú uvedené taxatívne len v ustanovení § 9a odsek 8 zákona o majetku obcí. Výnimka odôvodňujúca
nepoužitie ustanovení zákona o majetku obcí spočívajúca v tom, že ide o výkon záložného práva, pri
ktorom by sa podľa argumentácie žalovaných ustanovenia zákona o majetku obcí nemali použiť, nie je
v tomto zákone stanovená a preto aj pri takomto predaji majetku obce musia byť splnené podmienky
stanovenézákonomomajetkuobcí.Vposudzovanomprípadenebolitietopodmienkysplnené(absencia

stanovenia všeobecnej hodnoty majetku obce podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov,
absencia uznesenia schvaľujúceho prevod nehnuteľností priamym predajom, nezverejnenie zámeru
predať majetok a lehoty na doručenie cenových ponúk záujemcov, absencia schválenia kúpnej zmluvy
obecným zastupiteľstvom) a nehnuteľnosti boli priamo predané žalovanej 3/. K otázke preukázania

naliehavého právneho záujmu navyše oproti vyjadreniu na pojednávaní OP uviedla, že prokurátor
nepreukazuje naliehavý právny záujem na požadovanom učení vlastníckeho práva. Týmto určením
totiž prokurátor nikdy nemôže byť dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach,pretoženiejeúčastníkompríslušnýchprávnychvzťahov.Prokurátorjepovinnýpreukázať
len verejný záujem. Ten bol preukázaný tým, že v posudzovanom prípade došlo k nadobudnutiu

vlastníckeho práva na základe trestného činu bývalého starostu Obce Turá. Žaloba prokurátora je
prejavom záujmu materiálneho právneho štátu na dodržiavaní zákonnosti pri nakladaní s vlastníckym
právom a prokurátor pri jej podaní vykonáva zákonom mu zverenú právomoc. S poukazom na uvedené
skutočnosti OP navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

17. Dňa 31.10.2019 doručila OP súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného 1/, v ktorom uviedla, že
žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná 3/ podala návrh na vydanie platobného rozkazu,
aj keď vo svojich vyjadreniach poukazuje na svoju dobromyseľnosť, z čoho možno usúdiť, že má
záujem ponechať si nehnuteľnosť. V návrhu na vydanie platobného rozkazu mala žalovaná 3/ uviesť,
že vlastnícke právo Obce Turá k sporným nehnuteľnostiam je nesporné a že je nesporné, že v

konečnom dôsledku dôjde k navráteniu vlastníctva predmetných nehnuteľností do vlastníctva Obce
Turá. Z uvedeného konania žalovanej 3/ nie je teda zrejmé, či si chce ponechať nehnuteľnosť alebo
žiadať vrátenie kúpnej ceny, avšak zo skutočnosti, že podala návrh na výkon exekúcie možno usúdiť,
že má záujem na vrátenie kúpnej ceny. Na uvedenú skutočnosť, týkajúcu sa toho, že žalovaná 3/má zároveň súdom priznaný nárok na vrátenie kúpnej ceny sporných nehnuteľností (kde prebieha už
exekúcia) a zároveň je aj naďalej vlastníčkou týchto nehnuteľností, bolo reagované OP vo vyjadrení zo
dňa 16.10.2019, kde bolo poukázané na to, že zaplatením priznanej istiny by došlo k bezdôvodnému

obohateniu žalovanej 3/, v prípade, ak by nebola podaná žaloba prokurátora, resp. ak by jej nebolo
vyhovené, pretože žalovaná 3/ nemá uloženú povinnosť vydania veci. Čo sa týka dobromyseľnosti
žalovanej 3/, OP má za to, že tá bola v súdnom konaní žalobcom vyvrátená, pričom tomu nasvedčujú
aj argumenty uvádzané žalovaným 1/, kde tento cituje skutočnosti uvedené samotnou žalovanou 3/
v jej návrhu na vydanie platobného rozkazu (OP nemala tento návrh k dispozícii), kde táto tvrdí, že

vlastnícke právo Obce Turá k predmetným nehnuteľnostiam je nesporné a že v konečnom dôsledku
dôjde k navráteniu vlastníckeho práva Obci Turá. Aj s poukazom na toto vyjadrenie žalovanej 3/ nie je
potom zrejmé, z akého dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť, keď v návrhu sama uznáva, že vlastnícke
právo Obce Turá je nesporné a na základe vydaného platobného rozkazu si vymáha vrátenie kúpnej
ceny.Prihodnoteníotázkydobromyseľnostibymalsúdzobraťdoúvahyvšetkyokolnostidanéhoprípadu
a prihliadnuť aj na následné správanie žalovanej 3/ po nadobudnutí vlastníckeho práva, keď sa táto ako

dobromyseľný vlastník nehnuteľnosti nesprávala. To, či došlo už k plneniu - vráteniu kúpnej ceny zo
strany obce, resp. či je toto plnenie vymožiteľné, nie je predmetom tohto konania, nakoľko predmetom
žaloby o určenie vlastníctva je posúdenie skutočností vedúcich k nadobudnutiu vlastníckeho práva, teda
toho,čidošloprinadobudnutívlastníckehoprávakporušeniuvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov.
Skutočnosti týkajúce sa nasledovného usporiadania právnych vzťahov medzi zmluvnými stranami (napr.

vrátenie kúpnej ceny) nemajú na toto určenie vplyv a je vecou zmluvných strán, aby sa v závislosti od
rozhodnutia súdu medzi sebou vyrovnali, prípadne aby sa svojho vzniknutého práva domáhali na súde
(čo už žalovaná 3/ aj urobila, čím akoby prezumovala rozhodnutie súdu v predmetnom právnom spore
sp. zn. 15C/46/2018). OP poukázala aj na to, že žalovaný 1/ má záujem na určenie vlastníckeho práva
v prospech Obce Turá, navrhuje teda, aby súd rozhodol v súlade s petitom žaloby.

18. Právny zástupca žalovaného 1/ dňa 05.11.2019 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom okrem iného
poukázalnasvojevyjadreniezodňa09.10.2019.Právnyzástupcaďalejuviedol,žesúhlasiastvrdeniami
OP prezentovaných vo vyjadrení zo dňa 25.10.2019 v plnom rozsahu. Tak ako OP, majú za to, že
žalovaná 3/ nie je dobromyseľná z dôvodu prezentovaných skutočnosti vo vyjadrení žalobcu a v prípade

zamietnutia žaloby by nastala situácia, kedy by žalovaná 3/ mala vo vlastníctve nie len kultúrny dom, ale
aj kúpnu cenu za ňu, nakoľko je rozhodnutie, ktoré jej v konaní sp. zn. 19Up/636/2018 priznalo kúpnu
cenu za kultúrny dom, právoplatné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný 1/ žiadal, aby
súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite žaloby a zároveň žiadal, aby mu boli priznané trovy konania
v celom rozsahu.

19. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2019 sa strany sporu v podstate pridŕžali svojich v konaní
už prezentovaných písomných, alebo ústnych vyjadrení. V rámci záverečnej reči právny zástupca
žalovaných 2/ a 3/ uviedol, že nie je naplnená litera ustanovenia § 93 ods. 1 písm. b) CSP, kedy je
možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, ak bol porušený zákon, pretože pre tento prípad

by porušenie zákona muselo byť v súvislosti so samotným nadobudnutím vlastníckeho práva, pričom
v tomto prípade, ak k porušeniu zákona došlo, stalo sa tak v prípade dojednania záložného práva
k nehnuteľnostiam žalovaného 1/ a teda jediným, kto by sa mohol vlastníckeho práva domáhať, je
žalovaný v 1/, ktorý práve svojou aktivitou po poslednom pojednávaní potvrdil, že o vlastnícke právo
záujem má, a že je schopný sa vlastníckeho práva domáhať sám s tým, že nie je potrebné, aby

jeho aktivitu nahrádzal samotný žalobca. OP ako reakciu uviedla, že nenahrádza aktivitu žalovaného
1/, nakoľko prokurátor je aktívne legitimovaný podať žalobu o určenie vlastníctva vždy, keď došlo k
porušeniu všeobecne záväzného právneho predpisu, čo v konkrétnom prípade došlo a to nie len pri
uzavretí zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy, ale aj pri uzavretí samotnej kúpnej zmluvy, kde došlo k
porušeniu ustanovení jednak zákona o obecnom zriadení.

20. Po prvom rozhodnutí súdu bolo podané odvolanie tak zo strany žalovaného 1/, ako aj žalobcu.
Žalovaný 1/ poukázal v odvolaní na tú skutočnosť, že jedinou cestou, ako sa žalovaný 1/ môže dostať
naspäť k vlastníckemu právu k sporným nehnuteľnostiam, je práve určovacia žaloba s tým, že žalovaný
1/ na bývalého starostu prostredníctvom svojho bývalého právneho zástupcu už podal žalobu na

súd, ktorá bola vedená pod sp. zn. 7C/13/2018, avšak toto konanie bolo zastavené z dôvodu, že
nebol uhradený súdny poplatok s tým, že poukázal aj na výmenu vedenia žalovanej 1/, problémy s
bývalým starostom obce, ako aj s pôvodným právnym zástupcom, ktoré sa týkali financovania právneho
zastúpenia. S prihliadnutím aj k tejto skutočnosti sa OP rozhodla podať určovaciu žalobu na súd zvlastnej iniciatívy, nakoľko je kultúrny dom majetkom všetkých obyvateľov Obce Turá a jednoznačne tu
prevažuje verejný záujem na vyriešenie danej situácie. Opätovne poukázal na to, že žalovaná 3/ zjavne
nemala záujem previesť vlastníctvo kultúrneho domu naspäť do vlastníctva žalovaného 1/ aj napriek

právoplatnosti platobného rozkazu, čím vznikol stav, keď žalovaná 3/ má vo vlastníctve aj kultúrny dom,
aj kúpnu cenu, ktorú si bude môcť vymáhať v exekučnom konaní, pretože disponuje exekučným titulom.

21. Okresná prokuratúra vo svojom odvolaní poukazovala na opodstatnenosť podanej žaloby a svoju
aktívnu legitimáciu. Poukázala na to, že takýto nezákonný stav účastníkom vyhovuje, nakoľko Obec

Turá dlhodobo neprejavovala záujem riešiť navrátenie nehnuteľnosti do jej vlastníctva a situáciu ani
neriešila, keďže žalobu nepodala, dokonca nepodala ani odpor proti platobnému rozkazu vydanému v
prospech žalovanej 3/ Okresným súdom Banská Bystrica. Poukázala na to, že starostom Obce Turá, po
odsúdení páchateľa D. (bývalého starostu), sa stala jeho manželka. Poukázala aj na to, že prokurátor
je aktívne legitimovaný vždy podať žalobu o určenie vlastníctva, keď došlo k porušeniu všeobecne
záväzného právneho predpisu pri nadobudnutí vlastníctva, k čomu v danom prípade aj došlo, a to nie

len pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy, ale aj pri uzatvorení samotnej kúpnej zmluvy.
Ďalej uviedla, že predpokladom úspešnosti žaloby je preukázanie, že žalovaný v dôsledku porušenia
všeobecne záväzného právneho predpisu nenadobudol riadne vlastníctvo, čo v prejednávanom prípade
preukázané aj bolo (sfalšovanie uznesenia schvaľujúceho uzatvorenie zmluvy o pôžičke a záložnej
zmluvy, nesplnenie podmienok na priamy predaj nehnuteľného majetku obce, nezverejnenie kúpnej

zmluvy podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a pod.). Uviedla aj, že v posudzovanom prípade nebolo
preukázané, že by sporná nehnuteľnosť bola navrátená do vlastníctva Obce Turá, a preto boli splnené
podmienky na podanie žaloby prokurátora, s tým, že medzi stranami sporu k žiadnej dohode nedošlo,
nakoľko tieto nemali záujem ani o vyriešenie veci zmierom a žalovaná 3/ je súčasne vlastníčkou
sporných nehnuteľností a zároveň má priznané aj právo na zaplatenie kúpnej ceny od Obce Turá.

Ďalej uviedla, že z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov pri uzatvorení právnych
úkonov, ktoré viedli k nadobudnutiu vlastníctva, ktoré porušenia spôsobujú absolútnu neplatnosť týchto
právnych úkonov, teda nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalovanú 3/, a nie
z dôvodu vydania nezákonného rozhodnutia katastrálneho orgánu, a teda nejde o porušenie súdom
citovanej zásady. Okresná prokuratúra ďalej uviedla, že tak záložná zmluva a následná kúpna zmluva,

ktoré sa navzájom nemôžu oddeliť, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Žalobca má za to, že
ako prokurátor je oprávnený podať predmetnú žalobu vždy, keď bol prevod vlastníctva uskutočnený
na základe právneho úkonu, ktorý bol rozporný so zákonom, ako tomu bolo jednoznačne v tomto
prípade. Žalobca sa ďalej vyjadril aj k protestu prokurátora s tým, že podanie protestu prokurátora,
je možnosť prokurátora reagovať na nezákonnosť správneho aktu a iba jedným z iným opravných

prostriedkov upravených v zákone, ako chrániť verejný záujem, nie je povinnosťou využiť ten - ktorý
právny prostriedok dozoru na dosiahnutie odstránenia nezákonného stavu. V odvolaní žalobca poukázal
aj na to, že súd v odôvodnení rozsudku sa vôbec nezaoberal základom a dôvodmi, pre ktoré bola
žaloba prokurátora podaná, ktoré žalobca uviedol jednak v podanej žalobe, ako aj vo svojich písomných
a ústnych vyjadreniach na pojednávaniach. Tak žalovaný 1/ ako aj žalobca žiadal rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť (odvolanie žalobcu na č. l. 300 - 306).

22. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu (č. l. 327
- 329), v ktorom okrem iného uvádza, že nevyhovením žaloby nastala situácia, ktorú jednoznačne
nemožno považovať za spravodlivú, nakoľko žalovaná 3/ v súčasnosti disponuje exekučným titulom,

právoplatným platobným rozkazom na sumu 22.900,00 Eur, čo predstavuje kúpnu cenu za kultúrny dom,
a zároveň súd ponechal žalovanú 3/ aj ako vlastníčku kultúrneho domu. Žalovaný 1/ mal za to, že v
danom prípade jednoznačne prevažoval verejný záujem na rozhodnutí vo veci, kedy mal súd určiť, že
žalovaná 1/ sa stáva vlastníčkou kultúrneho domu, než aby súd nechal celú situáciu na hypotetickú
dohodu medzi žalovanou 1/ a žalovanou 3/, pričom nie je ani zrejmé, čo má byť predmetom dohody, ak

žalovaná 3/ už disponuje exekučným titulom, ktorý jej navráti kúpnu cenu za predmet kúpy - kultúrny
dom, a žalovaná 1/ nedisponuje informáciou, žeby žalovaná 3/ podala návrh na vklad do katastra
nehnuteľností, ktorý by jej navrátil vlastníctvo ku kultúrnemu domu.

23. Vyjadrenie k podaným odvolaniam bolo podané aj zo strany právneho zástupcu žalovaného 2/ a 3/

(č. l. 334 a 336), kde sa okrem iného uvádza, že odvolanie žalovaného 1/, ako aj odvolanie žalobcu
považuje za nedôvodné. Uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného 2/, pretože žaloba sa v podstate netýka žalovaného 2/, a v prípade, ak by jej
aj bolo vyhovené, tak sa to na právach žalovaného 2/ absolútne nedotkne. Poukázal na to, že podanejžalobe nebolo možné vyhovieť, a to z dôvodov, na ktoré poukázal v priebehu konania, na ktorých stále
trval s tým, že uviedol aj, že žalovaná 1/ v dôsledku zamietnutia žaloby si mohla podať sama určovaciu
žalobu, pričom súdu by nič nebránilo navrátiť jej vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti. Poprel

tvrdenia žalovaného 1/, ktorý uvádza, že žalovaná 3/ nemala v úmysle previesť vlastnícke právo na
žalovaného 1/, čo bolo popreté a vyvrátené v samotnom konaní na súde prvej inštancie, čo konštatuje
aj súd prvej inštancie vo vydanom rozhodnutí. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal ako vecne správny
potvrdiť.

24. Zo strany žalobcu bolo doručené vyjadrenie dňa 17.01.2020, ako aj dňa 20.01.2020 (č. l. 340-343),
v ktorom opätovne poukazoval na skutočnosti, aký postup je potrebný pre podanie protestu prokurátora,
vyjadril nesúhlasné stanovisko s argumentáciou súdu, že žalovaná 3/ aj žalovaný 1/ sa budú môcť
dohodnúť, a tak z dôvodu vydaného platobného rozkazu predloženého v tejto veci, kde žalovaná 3/
oprávnená na plnenie od žalovanej 1/, a preto sa tieto strany môžu dohodnúť nanajvýš na výške splátok,
avšakotázkaprípadnéhonavráteniavlastníctvakspornýmnehnuteľnostiamObciTurázatiaľpredmetom

žiadnej dohody nebola, a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby k takejto dohode malo
v dohľadnej dobe dôjsť. Stotožnila sa s tvrdením žalovaného 1/ vo vzťahu k zásade hospodárnosti
konania, ktorú by mal súd pri rozhodnutí vo veci dodržiavať, čo v danom prípade splnené podľa
žalobkyne nebolo.

25. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu 03.02.2020 (č. l. 353 a 354) žalobca okrem iného uvádza, že
súd sa nevysporiadal s dôvodmi podanej žaloby, nevysporiadal sa ani s otázkou absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy, keď táto nebola zverejnená podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, uviedol, že podmienky na podanie žaloby
prokurátora ustanovené v § 93 ods. 1 písm. b) CSP splnené jednoznačne boli, keď podmienkou

na podanie tejto žaloby je, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva došlo k porušeniu všeobecne
záväzných právnych predpisov, čo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané bolo, a čo navyše
konštatuje samotný súd. Odkázal na dôvody uvedené v odvolaní, pre ktoré nebol podaný protest
prokurátora, nestotožnil sa s nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného 2/, nakoľko podľa žalobcu
žaloba bola podaná dôvodne voči žalovanému 2/, keďže tento bol účastníkom právnych úkonov, ktoré

viedli k neplatnému nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech žalovanej 3/. Opätovne poukázal na
skutočnosť, že nebolo uvedené predbežné právne posúdenie v smere, že žaloba by mala byť zamietnutá
z dôvodu, že vo veci nebol podaný protest prokurátora, a preto rozhodnutie súdu bolo pre žalobcu
prekvapivé.

26. Ďalšie vyjadrenie bolo súdu doručené zo strany žalobcu dňa 03.02.2020 (č. l. 358), v ktorom sa
stotožňuje s vyjadrením žalovaného 1/ kde poukázal na to, že vyjadrenie žalovaného 1/ je obsahovo
súladné so žalobou, ako aj s odvolaním žalobcu, keďže je v podstate založené na rovnakých
skutočnostiach, ktoré boli žalobcom prezentované v podanej žalobe, ako aj v odvolaní.

27. Po nadobudnutí právoplatnosti zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a po preodročení určených
termínov pojednávania, súd vo veci pojednával dňa 21.01.2022, a to za prítomnosti žalobcu ako aj
právnych zástupcov žalovaných, na ktorom pojednávaní žalobca zotrval na vyjadreniach tak písomných,
ako aj ústnych, opätovne poukázal na to, že obecné zastupiteľstvo pre Obec T. nevykonalo žiadny
právny úkon vo vzťahu k uzatvoreniu kúpno-právnych úkonov - uzatvorenia kúpnej zmluvy, až po vklad

vlastníckeho práva od prijatia pôžičky, dokonca v danom prípade došlo k spáchaniu trestného činu,
a teda v danom prípade uzatvorením záložnej zmluvy a následne výkonom záložného práva formou
priameho predaja predmetnej nehnuteľnosti boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych
predpisov, konkrétne zákona o obecnom zriadení, o majetku obci, ako aj zákona o slobodnom prístupe
k informáciám.

28. Právny zástupca žalovaného 1/ sa pridŕžal právneho názoru žalobcu a stotožnil sa s ním, nad
rámec poukázal na skutočnosť, že žalovaná 3/ má k dispozícií právoplatný platobný rozkaz, vo vzťahu
ku ktorému prebieha v súčasnosti exekučné konanie, čím jej bude vrátená kúpna cena za spornú
nehnuteľnosť a je teda nesporné, že žalovanej 1/ musí byť daná predmetná nehnuteľnosť naspäť

do vlastníctva. Keďže k takémuto postupu nepristúpila žalovaná 3/, je nevyhnutné, aby súd určil,
že vlastníkom nehnuteľnosti uvedených v žalobnom petite je práve žalovaná 1/. Opätovne poukázal
na konštatovanie žalovanej 3/, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam je nesporné, kde
žalovaná 3/ zároveň konštatuje, že neoprávneným konaním žalovaného v konečnom dôsledku dôjdek vráteniu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného. Zo samotného vyjadrenia
žalovanej 3/ je teda zrejmý jej postoj a právny názor, a teda, že nehnuteľnosť by mala byť navrátená
do vlastníctva žalovanej 1/.

29. Právny zástupca žalovaných 2/ a 3/ uviedol, že je potrebné rešpektovať právny názor vyslovený
Krajským súdom Nitra o aktívnej vecnej legitimácií žalobcu, odkázal na písomné podania, ústne
vyjadrenia, kde opätovne mal za to, že žalovaný 2/ vôbec nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní a čo
sa týka žalovanej 3/, tak zotrval na tom, že táto nadobudla nehnuteľnosť jednoznačne dobromyseľne, čo

bolo preukázané podľa právneho zástupcu žalovaného 2/ a 3/ výsluchmi a dokazovaním v tomto konaní
a opätovne poukázal na aktuálnu judikatúru ako aj rozhodnutia Ústavného súdu v tom smere, že je
potrebné chrániť vlastnícke právo dobromyseľného nadobúdateľa pred vlastníckym právom pôvodného,
resp. nedbalého vlastníka. Čo sa týka slovného spojenia „nedbalý vlastník“ tak nadviazal na tvrdenie
žalobcu o tom, že obecné zastupiteľstvo od poskytnutia pôžičky, až po vklad kúpnej zmluvy nevykonalo
žiadne úkony, a to ani doteraz na navrátenie majetku, pritom, ako bolo prezentované, ide o obecný

majetok, je to bývalý kultúrny dom a podľa právneho zástupcu by bolo smiešne si myslieť, že za 3 roky
nikto okrem starostu v obci nevedel, že kultúrny dom zmenil majiteľa. Najmä s prihliadnutím aj na to,
že žalovanej 3/ boli vyrubené dane za túto nehnuteľnosť a úspešne bolo vykonané aj konanie o zmene
účelu užívania stavby, teda nie len samotná žalovaná 3/, ale aj všetci ostatní boli dobromyseľní v tom,
že žalovaná 3/ je riadnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Toto prvý krát bolo spochybnené až žalobkyňou v

roku 2018, teda po viac ako 3 rokoch od nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou 3/. Poukázal aj
na to, že aj napriek existencii právoplatného platobného rozkazu, v exekúcií nebolo vymožené ani jediné
Euro a podľa právneho zástupcu nebude ani vymožené v budúcnosti, pretože je to výsledok konania
žalovaného 1/, ktorý od žalovaného 2/ vytiahol pôžičku prisľúbením neplatne zriadeného záložného
práva a následne, s posvätením žalobcu, prebieha konania o určenie vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti, kde už žalovaný 1/ dopredu vedel, že zo sumy kúpnej ceny nebude jediné jedno Euro
vrátene žalovanej 3/. Ďalej poukázal aj na to, že ak žalovaná 3/ vo svojom návrhu na vydanie platobného
rozkazu potvrdila vlastnícke právo žalovanej 1/ k spornej nehnuteľnosti, tak potom žalovaný 1/ oveľa
skôr, v trestnom konaní, potvrdil vlastnícke právo žalovanej 3/, keď si uplatnil voči starostovi nárok na
náhradu škody, keďže pokiaľ by, ako tvrdí on, bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, tak by mu škoda,

či už vo výške hodnoty nehnuteľnosti, alebo kúpnej ceny nebola vznikla. Právny zástupca trval na tom,
že žalobu je vzhľadom na dobromyseľnosť žalovanej 3/ a absolútnu amorálnosť a rozpor s dobrými
mravmi, potrebné zamietnuť.

30. Žalobca ďalej uviedol, že pôžička bola vyplatená vtedajšiemu starostovi obce a nie obci, teda žalobca

má za to, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného 1/ nemohlo dôjsť tak, ako to tvrdil právny zástupca
žalovaného 2/ a 3/. Poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvy o záložnom práve, ktorá spôsobuje
absolútnuneplatnosťvšetkýchprávnychúkonovnaňunadväzujúcich,poukázalajnaaktuálnujudikatúru
súdnych autorít, na ktorú odkázal už vo vyjadreniach s tým, že pokiaľ žalovaná 3/ aj platí dane, toto
sú otázky irelevantné k tejto veci, aj čo sa týka zmluvných vzťahov žalovanej 3/ vyplývajúcich z kúpnej

zmluvy, ako aj platobného rozkazu, a tiež aj, či finančné prostriedky boli pripísané na účet obce ohľadne
kúpnej ceny.

31. Právny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že ustálená súdna prax je naklonená k ochrane pôvodného
vlastníka, a pokiaľ sa týka samotného exekučného konania mal vedomosť o tom, že nútená správkyňa

vybavuje finančné prostriedky prostredníctvom pôžičky, aby mohlo dôjsť k plneniu a v prípade, ak
sa nevyhovie žalobe, nastane v budúcnosti situácia, že žalovaná 3/ bude mať vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, ako aj kúpnu cenu.

32. Právny zástupca žalovaných 2/ a 3/ uviedol, že názor „z nepráva nemôže byť právo“, bol prelomený

jednak rozhodnutiami Ústavného súdu, na ktoré už poukazoval, a rovnako v súčasnosti aj krajské súdy
aj Najvyšší súd SR, už túto zásadu prelomili. Pokiaľ by bola žaloba zamietnutá, tak samozrejme na návrh
žalovaného 1/ by exekúcia v prospech žalovanej 3/ bola zastavená. Zároveň nemal dôveru v tvrdenia
právneho zástupcu žalovaného 1/ o vybavovaní pôžičky na splnenie exekučného titulu, keďže na toto
už bol čas od roku 2017 alebo ešte skôr.

33. Žalobca uviedol, že dobromyseľnosť žalovanej 3/ je irelevantná, pretože predmetná kúpna zmluva
nebola zverejnená podľa príslušného zákona. V rámci záverečnej reči žalobca poukázal opätovne na
to, že absolútna neplatnosť záložnej zmluvy spôsobuje absolútnu neplatnosť všetkých právnych úkonovna ňu nadväzujúcich, teda aj kúpnu zmluvu. Dobromyseľnosť sa nedá v žiadnom prípade uplatniť, kde
poukázal na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu 1Vobdo/2/2020, podľa ktorého dobrá viera
nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka má vplyv na nadobúdanie

vlastníckeho práva len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho
práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa vyslovene upravuje. V iných prípadoch právna
úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od jej vlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje. To, či boli splnené zákonné podmienky pri uzatvorení pôžičky záložnej
zmluvy, nakoľko išlo o obecný majetok, bolo ľahko dohľadateľné. Výsledok exekučného konania na

základe platobného rozkazu žalovanej 3/ je v danom prípade irelevantný.

34. Právny zástupca žalovaného 1/ zhodne poukázal na absolútne neplatnú záložnú aj kúpnu zmluvu,
ako aj to, že nebola preukázaná dobromyseľnosť žalovanej 3/ a bolo preukázané, že disponuje
exekučným titulom na navrátenie kúpnej ceny. Z uvedeného dôvodu preto žiada žalobe vyhovieť.

35. Právny zástupca žalovaných 2/ a 3/, čo sa týka dobromyseľnosti má za to, že žalovaná 3/
bola nepochybne dobromyseľná a vlastne jej dobromyseľnosť nebola v tomto konaní spochybnená
vykonaným dokazovaním. Poukázal na rozhodnutia súdov slovenských ako aj českých s tým,
že pokiaľ nemožno zachovať maximum vlastníckeho práva nebdelého vlastníka a vlastníckeho
práva dobromyseľného nadobúdateľa, musí byť chránený práve dobromyseľný nadobúdateľ, ktorý

pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti nevie a nemôže vedieť akým spôsobom daná vec opustila
sféru vlastníctva pôvodného vlastníka. V tomto prípade súdy vyslovene dodávajú, že dobromyseľného
nadobúdateľa treba chrániť o to viac, pokiaľ nejaký štátny orgán predchádzajúce právne úkony a jeho
vlastné úkony posvätí. Poukázala na dve rozhodnutia, vtedy ešte správy katastra, ktorá má všetky
informácie, na ktoré poukazuje žalobca, a ktorá vykonáva dohľad nad právnou stránkou zmlúv a nad ich

zákonnosťou. Bol povolený tak vklad záložnej zmluvy, ako aj kúpnej zmluvy s tým, že za týchto okolností
žalovaná 3/ naozaj nemohla mať ani len náznak pochybnosti o nespornosti svojho vlastníckeho práva.
O to viac, keď jej ho po dobu viac ako 3 rokov nikto nijakým spôsobom nespochybnil, a to najmä s
prihliadnutím na to, že žalovaný 1/ je verejný subjekt, okrem starostu má aj svoje obecné zastupiteľstvo
a s najväčšou pravdepodobnosťou aj hlavného kontrolóra, a ako uviedol aj žalobca, tak podmienky

zákonnosti zmlúv sú ľahko dohľadateľné, zrejme sú o to viac dohľadateľné aj pre verejný subjekt. Ďalej
uviedol, že jediný subjekt, ktorý môže byť v tomto konaní škodný, je práve žalovaná 3/, čo sa týka
žalovaného 1/ tento dostal poskytnutú pôžičku od žalovaného 2/, a fakt, že svojim konaním starosta túto
pôžičku zobral pre seba, je vzťah medzi starostom a žalovaným 1/, a rozhodne sa nijakým spôsobom
nedotýka žalovanej 3/. Potvrdil (čo už bolo konštatované aj v predchádzajúcich výpovediach žalovanej

2), že žalovaná 3/ uhradila kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy - žalovanému 2/. Ďalej uviedol, že
jedine žalovaná 3/ v danom prípade nijakým spôsobom nepochybila, a v prípade, ak by bolo vyhovené
žalobe, tak by nastal stav, kedy by nevlastnila nehnuteľnosť a jednak by jej určite nejakým spôsobom
kúpnacenavrátenánebola,atoajnapriekprebiehajúcejexekúcií,keďžežalovaný1/jevnútenejspráve.
Žalobu preto žiadal zamietnuť.

36. Dňa 03.03.2022 bolo zo strany žalovaného 1/ doručené podanie označené ako oznámenie
podstatnej skutočnosti, kde žalovaný 1/ poukazuje na to, že bolo doručené upovedomenie o ukončení
exekúcie zo dňa 25.02.2022 konané pod sp. zn. 130Ex/1805/2018, pričom exekúcia bola vykonávaná
práve na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - platobný rozkaz Okresného

súdu Banská Bystrica, sp. zn. 19Up/636/2018 zo dňa 24.09.2019 v prospech oprávnenej - žalovanej 3/,
kde povinným bola Obec Turá - žalovaná 1/, ktorá exekúcia bola ukončená z dôvodu, že povinný splnil
vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie. Zároveň predložil aj konečné vyúčtovanie z tohto exekučného
konania. Aj s prihliadnutím na tieto okolnosti právny zástupca žalovanej 1/ uviedol, že sú to ďalšie
skutočnosti pre vyhovenie žalobe z dôvodu, že v súčasnosti nastáva bezdôvodné obohatenie na strane

žalovanej 3/ tým, že má k dispozícií ako finančné prostriedky, tak aj kultúrny dom, ktorý je predmetom
určovacej žaloby (č. l. 488 -490).

37. O žalobe rozhodol okresný súd na pojednávaní konanom dňa 08.04.2022, na ktorom vykonal
dokazovanie v nasledovnom rozsahu: čl. 1 - 6 žaloba, čl. 7 - 8 výpis LV č. 1, kat. úz. Turá, čl. 9 výpis

z LV, kat. úz. Turá, čl. 10 - 12 kópia ppl. TR 3T/198/2017 - 1004, ppl. dňa 02.03.2018, čl. 13 - 14
rozhodnutie správa katastra Levice z 18.01.2013, čl. 15 - 16 rozhodnutie OÚ Levice zo 17.03.2015
+ kópia doručeniek, čl. 17 - 19 záložná zmluva z 15.11.2012,čl. 20 - 22 KZ z 16.01.2015, čl. 23 -
24 dodatok č. 1 ku KZ z 19.02.2015, čl. 25 žiadosť o zápis zmeny užívania stavby z 06.04.2016, čl.26 - 27 rozhodnutie obce Turá z 17.03.2016,čl. 28 oznámenie OÚ Levice, čl. 29 - 37 kópia spisový
obal katastrálneho úradu, správa katastra Levice č. C. XXXX/XX, čl. 38 - 40 uznesenie obecného
zastupiteľstva č. V/2012,

čl. 41 - 43 uznesenie obecného zastupiteľstva č. V/2012, čl. 44 - 46 výpis z obchodného registra
žalovaný v 2. rade, čl. 47 - 49 výpis z obchodného registra žalovaný v 2. rade, čl. 50 osvedčenie o
zvolení za starostu obce, čl. 51 - 52 splnomocnenie zo dňa 05.11.2012, čl. 53 oznámenie o zamýšľanom
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, čl. 54 - 55 identifikácia nehnuteľností, čl. 56 - 57 rozhodnutie
správa katastra Levice, čl. 58 kópia doručeniek, čl. 59 - 60 list žalovaného v 2. rade zo dňa 08.01.2013

adresovaný správe katastra, čl. 61 kópia doručenia zásielky, čl. 62 žiadosť o zverejnenie zmluvy z
02.01.2013čl. 63 - 65 vzor tlačiva, čl. 66 vyjadrenie správa katastra Levice z 10.01.2013, čl. 67 kópia
doručenky, čl. 68 list žalovaného v 2. rade zo dňa 15.01.2013, čl. 69 záložná zmluva s dátumom vydania
14.01.2013,čl. 70 - 72 záložná zmluva zo dňa 05.11.2012, čl. 73 - 89 kópia spisového obalu, kat.
odbor C.,čl. 90 záložná zmluva - výzva na úhradu pokuty, čl. 91 oznámenie žalovaného v 2. rade o
výkone záložného práva, čl. 92 - 95 sprostredkovateľská zmluva z 03.02.2014,čl. 96 - 97 objednávka

služieb č. D., čl. 98 - 100 výpis z OR žalovaný v 2. rade, čl. 101 - 103 záložná zmluva z 05.11.2012,
čl. 104 - 106 obžaloba z 20.12.2017, čl. 107 - 108 rozhodnutie z 18.01.2013 + kópie doručeniek, čl.
115 - 116 vyjadrenie žalovaného v 2. rade a 3. rade z 30.08.2018, čl. 119 - 123 nález ÚS SR č. 1ÚS
549/2015,čl. 133 -135 vyjadrenie žalobcu z 16.11.2018, čl. 144 - 145 vyjadrenie žalovaného v 2. rade
a v 3. rade z 13.12.2018, čl. 155 výpis z obchodného registra žalovaný v 2. rade, čl. 157 LV č. 289,

kat. úz. Turá, čl. 158 - 160 PR OS BB č. 19 ÚP 636/2018 zo dňa 24.06.2018, ppl. 13.10.2018, čl.
161 - 163 správa súdneho exekútora, čl. 164 - 165 správa SE, čl. 166 - 167 upovedomenie o začatí
exekúcie z 7.01.2019, čl. 168 upovedomenie o vydaní poverenia, čl. 169 - 206 rozsudok OS Topoľčany
5C/20/2018,čl. 222 - 224 vyjadrenie žalovaného v 1. rade z 09.10.2019, čl. 234 - 236 vyjadrenie žalobcu
z 16.10.2019, čl. 237 - 239 identické vyjadrenie žalobcu ako čl. 234 - 236, čl. 247 - 248 vyjadrenie

žalobcu k vyjadreniu žalovaného v 1. rade, čl. 254 - 255 vyjadrenie žalovaného v 1. rade z 05.11.2019,
pripojený vyšetrovací spis č. Č.: V. - XX/X-D.-Q.-XXXX prvý a druhý zväzok, najmä rozhodnutie, ktoré
je pripojené aj do konania, čl. 258 Rozsudok OS LV 15C/46/2018-258 z 11.12.2019 , čl. 290-294
odvolanie žalovaného 1, čl. 300-306 odvolanie žalobcu, čl. 316 žiadosť o sprístupnenie informácií, čl.
217 Výpis z LV č. 289 k. ú T., čl. 327-329 vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané žalovaným 1, čl.

334-336 vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a žalovaného 1 podané žalovaným 2 a 3, čl. 340-341 vyjadrenie
žalobcu k odvolaniu žalovanej 1 , čl. 342 opätovne vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej 1, čl.
353-354 vyjadrenie odvolateľa - žalobcu k vyjadreniu žalovaných 2 a 3 k odvolaniu žalobcu a žalovaného
1, čl. 358 vyjadrenie žalobcu z 03.02.2020, čl. 378-379 splnomocnenie so zaručenou konverziou, čl.
382-383 splnomocnenie so zaručenou konverziou, čl. 405 UZN KS NR, ktorým bol zrušený OS LV

ppl. 21.06.2021, a aktuálny výpis LV, čl. 487, 488 oznámenie podstatnej skutočnosti z 02.03.2022
zaslané právnym zástupcom žalovaného 1/, čl. 489, 490 konečné vyúčtovanie exekučného konania
z 25.02.2022, čl. 497-499 zápisnica z pojednávania zo 16.03.2022 a pripojený trestný spis najmä
rozhodnutia.

37.1. Z výpovedí strán sporu, z listinných dokladov, ako aj z obsahu žaloby a z obsahu celého spisového
materiálu a pripojeného spisu, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

37.2. Žalovaná 3/ je vedená ako vlastníčka sporných nehnuteľností. Ako titul nadobudnutia týchto
nehnuteľností je v LV č. XXX uvedená kúpna zmluva zo dňa 16.01.2015 v znení jej dodatku č. 1 zo

dňa 19.02.2015 pod číslom C.-XXX/XXXX, vz. 24/15, žiadosť zo dňa 06.04.2016 a rozhodnutie Obce
T. č. j. XX/XXXX-D. zo dňa 17.03.2016, pod číslom Z-XXXX/XXXX zo dňa 13.04.2016, v. z. 33/16. Z
trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Levice zo dňa 07.02.2018 pod č. k. 3T 198/2017- 1004
vyplýva, že S. D., vo funkcii starostu Obce T. dňa 05. 11. 2012 na presne nezistenom mieste, v rozpore s
ustanoveniami § 8 odsek 2, § 11 odsek 4 písmeno b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov, ustanovením § 7 odsek 1 a odsek 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení
neskorších predpisov prevzal finančné prostriedky vo výške 25.000,00 Eur ako pôžičku od veriteľa -
spoločnosti PANAMERA GROUP, s. r. o., so sídlom Pribinova 38, Zvolen, IČO: 46 658 521, tieto finančné
prostriedky nevložil do pokladne alebo na bankový účet Obce Turá, a následne uzatvoril dňa 05.11.2012
s veriteľom spoločnosťou PANAMERA GROUP, s. r. o., so sídlom Pribinova 38, Zvolen, IČO: 46 658

521 záložnú zmluvu (ďalej len „záložná zmluva“), ktorej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky vo
výške 25.000,00 Eur z titulu poskytnutej pôžičky obci T., na základe ktorej S. D. ako starosta obce
a jej štatutárny zástupca založil nehnuteľnosti vo vlastníctve obce evidované v tom čase Okresným
úradom Levice, katastrálnym odborom (predtým Správou katastra Levice) na liste vlastníctva č. 1, okresLevice, obec T., katastrálne územie T. ako pozemok, parcelné číslo XX/X- zastavané plochy a nádvoria o
výmere 3396 m2, parcela registra „C“, ďalej pozemok parcelné číslo XX/X- zastavané plochy a nádvoria
o výmere 327 m2, parcela registra „C“ a stavba- kultúrny dom súpisné č. 10 na pozemku parcelné číslo

XX/X, parcela registra „C“, stým, že hodnota zálohu bola dohodou zmluvných strán stanovená na sumu
40.000,00 Eur, pričom rozhodnutím Správy katastra Levice číslo C. C. XXXX/XX zo dňa 18.01.2013 bol
povolený vklad záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa
spoločnosti PANAMERA GROUP, s. r. o., so sídlom Pribinova 38, Zvolen, IČO: 46 658 521, pričom o
prijatí pôžičky a zabezpečení pohľadávky veriteľa spoločnosti PANAMERA GROUP, s. r. o., so sídlom

Pribinova 38, Zvolen, IČO: 46 658 521 rozhodlo na mimoriadnom zasadnutí obecné zastupiteľstvo Obce
Turá, ktoré sa malo konať dňa 30.10.2012, uznesením č. V/2012, avšak v uvedenom termíne sa žiadne
mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva neuskutočnilo a teda obecné zastupiteľstvo nerozhodlo
o prijatí pôžičky vo výške 25.000,00 Eur a ani o zabezpečení tejto pohľadávky majetkom vo vlastníctve
Obce Turá, a keďže dlžník - Obec Turá nevrátila poskytnutú pôžičku v dohodnutom termíne, pristúpil
záložný veriteľ spoločnosť PANAMERA GROUP, s. r. o., so sídlom Pribinova 38, Zvolen, IČO: 46 658

521 k výkonu záložného práva priamym predajom zálohu tretej osobe, s ktorou uzatvoril kúpnu zmluvu
dňa 16.01.2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2015, čím svojím konaním spôsobil poškodenej V. T.,
I. I. T. XX, X.: XXXXXXXX škodu najmenej 39.000,00 Eur. Na základe horeuvedených skutočností bola
podaná na Okresný súd Levice obžaloba Okresnou prokuratúrou Levice pod číslom X N. XXX/XX/XXXX
- 16 zo dňa 20.12.2017 a vo veci bol vydaný okresným súdom trestný rozkaz dňa 07.02.2018 pod č.

k. 3T 198/2017-1004, ktorým súd obvineného S. D. uznal vinným v danej veci z prečinu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v
jednočinnomsúbehusprečinomzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľapodľa§326odsek1písmeno
b) Trestného zákona. Okrem iného podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil povinnosť
obvinenému nahradiť poškodenej V. T., T. XX spôsobenú škodu vo výške 25.000,00 Eur. Predmetný

trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2018.

37.3. Hoci záložná zmluva odkazuje v článku II odsek 2) na uznesenie obecného zastupiteľstva Obce
Turá č. C. zo dňa 30.10.2012, podľa ktorého malo obecné zastupiteľstvo Obce Turá a starosta Obce
Turá jednohlasne schváliť uzatvorenie záložnej zmluvy, s poukazom na skutkovú vetu citovaného

trestného rozkazu, je preukázané, že záložná zmluva nebola schválená uznesením č. C. obecného
zastupiteľstva Obce Turá na jeho mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 30.10.2012, keďže tohto dňa
sa zasadnutie obecného zastupiteľstva v Obci Turá neuskutočnilo a teda nemohlo byť prijaté predmetné
uznesenie. Napriek tejto skutočnosti k návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
doručenému bývalej Správe katastra Levice dňa 07.11.2012 bolo ako príloha priložené uznesenie

obecného zastupiteľstva Obce Turá číslo C. zo dňa 30.10.2012, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo
malo jednohlasne schváliť finančnú pôžičku vo výške 25.000,00 Eur ako aj uzatvorenie záložnej zmluvy
na sporné nehnuteľnosti, vtedy vo vlastníctve obce, ktorých aktuálnou vlastníčkou je žalovaná 3/.
Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej 3/ bol povolený dňa 18.01.2013 a to rozhodnutím
bývalej Správy katastra Levice číslo vkladu: C. XXXX/XX, pričom rozhodnutie týmto dňom nadobudlo

právoplatnosť.

37.4. Nakoľko nedošlo k vráteniu pôžičky v stanovenom termíne od dlžníka - Obce Turá, záložný
veriteľ (žalovaný 2/) pristúpil k výkonu záložného práva priamym predajom zálohu tretej osobe a
to žalovanej 3/ tak, že pôvodne bol ako predávajúci uvedený v kúpnej zmluve zo dňa 16.01.2015

žalovaný 2/ (záložný veriteľ) - č. l. 20-22. Ku kúpnej zmluve bol uzatvorený dodatok č. 1, z ktorého je
preukázané, že predávajúcim bola obec, zastúpená na základe písomného splnomocnenia žalovaným
2/, ku ktorému dodatku došlo na základe rozhodnutia Okresného úradu Levice odbor katastrálny C. XXX/
XX - X zo dňa 05.02.2015 z dôvodu zistených nedostatkov na strane predávajúceho, kde okresný úrad
žiadal o doplnenie údajov o splnomocniteľovi ako doterajšieho vlastníka predmetu prevodu z dôvodu,

že na strane predávajúceho uvedený predávajúci nie je vlastníkom predmetu prevodu, je týmto len
splnomocnený, aby ho zastupoval pri právnom úkone predajom nehnuteľností. (č. l. 78,79). V prípade
vkladového konania iný nedostatok zo strany okresného úradu vytýkaný nebol, nebolo žiadané ani
preukázaniezverejneniazmluvypodľa§47aods.1občianskehozákonníkatak,akotomubolovprípade
vkladového konania záložnej zmluvy a tiež nebolo žiadané ani uznesenie obecného zastupiteľstva. Z

vyjadrení strán sporu ako aj pripojených listinných dokladov má súd preukázané, že samotný odpredaj
sporných nehnuteľností nebol nikdy schválený obecným zastupiteľstvom a samotná kúpna zmluva spolu
s jej dodatkom č. 1 nebola zverejnená v zmysle nižšie citovaných zákonných ustanovení. O návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v dôsledku uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa16.01.2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2015 medzi účastníkmi: Obec Turá , IČO: XXXXXXXX,
T. XX, XXX XX T., ako predávajúci a žalovanou 3/ ako kupujúcou, rozhodol Okresný úrad Levice,
katastrálny odbor dňa 17.03.2015 pod číslom vkladu: C. XXX/XXXX tak, že povolil vklad vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam a to práve v prospech žalovanej 3/ (č. l. 81,82).

37.5.Dňa13.04.2016bolapodanážiadosťozápiszmenyužívaniastavbynarodinnýdomvkatastrálnom
území Turá, pozemok číslo: C-KN XX/X na základe rozhodnutia stavebného úradu č. XX/XXXX
vlastníčkou nehnuteľnosti žalovanou 3/. Žiadosť bola zaevidovaná na správnom orgáne pod číslom

U. -XXXX/XXXX. Na základe predmetnej žiadosti bol dňa 06.05.2016 na liste vlastníctva číslo XXX,
katastrálne územie Turá, vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu nehnuteľností
záznamom č. Z-XXXX/XXXX - na základe podanej žiadosti a rozhodnutia obce Turá v zastúpení
starostom obce S. D. zo dňa 17.03.2015, pod č. j. XX/XXXX-D., ktorým sa povolila zmena účelu užívania
stavby kultúrneho domu na rodinný dom v Obci Turá, katastrálne územie Turá, na pozemku parcela
číslo C-KN XX/X.

37.6. Z pripojeného trestného spisu č. 3T/198/2017 vyplýva, že bývalý starosta Obce Turá bol
právoplatne uznaný vinným pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona. Už v rámci vyšetrovania bolo jednoznačne

preukázané, že vtedajší poslanci neschválili uzatvorenie záložnej zmluvy ani pôžičku, ktorú záložná
zmluva zabezpečovala. Napriek tomu bývalý I. V. T. - S. D. poskytol ako listinný doklad potrebný pre
vkladové konanie uznesenie obecného zastupiteľstva č. C. zo dňa 30.10.2012, pričom zároveň bolo
preukázané, že v uvedený deň sa žiadne takého zasadnutie obecného zastupiteľstva nekonalo. Obecné
zastupiteľstvo teda nikdy riadne neschválilo ani uzavretie zmluvy o pôžičke, ako ani záložnú zmluvu.

Keďže Obec Turá si svoje záväzky zo zmluvy o pôžičke neplnila, došlo k výkonu záložného práva a to
priamym odpredajom predmetu zálohu tak, ako to vyplývalo z článku IV ods. 3 záložnej zmluvy stým, že
z dodatku kúpnej zmluvy je zrejmé, že predávajúcim je priamo Obec Turá (ako vlastník nehnuteľnosti),
zastúpená záložným veriteľom (žalovaným 2/). Na základe takto uzatvorenej kúpnej zmluvy a jej dodatku
č.1,popovoleníjejvkladujenaLVč.289prek.ú.Turáevidovanáakovlastníčkaspornýchnehnuteľností

práve žalovaná 3/ a to aj ku dňu tohto rozhodnutia.

37.7. Súd má ďalej preukázané, že napriek skutočnosti, že žalovaná 3/ bola stále vlastníčkou sporných
nehnuteľností, disponovala aj právoplatným exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica v ktorom bol žalovaný 1/ - Obec Turá, zaviazaný povinnosťou plnenia v sume

22.900,00 Eur, ako vrátenia kúpnej ceny (vyplatenej žalovanému 2/) s tým, že žalovaná 2/ bola v rámci
exekučného konania úspešná a jej pohľadávka vyplývajúca z tohto exekučného titulu bola v plnom
rozsahu vymožená spolu aj s príslušenstvom v sume 24.537,28 Eur, ako aj spolu s trovami exekúcie,
čo vyplýva z predloženého konečného vyúčtovania exekučného konania 130 Ex/1805/18 (č. l. 489). V
čase rozhodnutia súdu o nároku žalobcu potom existoval skutkový a právny stav preukazujúci jednak

vlastnícke právo žalovanej 3/ k sporným nehnuteľnostiam, ako aj vymoženie kúpnej ceny od Obce Turá.

37.8. OP s poukazom na porušenia zákona pri daných zmluvách, uvedených vyššie, podala určovaciu
žalobu, na základe ktorej žiadala určiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného 1/. Žalovaný 1/ -obec s takto podanou žalobou v plnom rozsahu súhlasil a žiadal jej

vyhovieť. Žalovaný 2/ namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie a spolu so žalovanou 3/ považoval
žalobu za nedôvodnú, kde okrem iného pôvodne poukázal aj na to, že nie sú splnené predpoklady
podania takejto žaloby zo strany OP v zmysle § 93 ods. 1 písm. b/ CSP, ako aj poukázal na to, že
OP mala už v minulosti podať protest prokurátora vo vzťahu k vkladovému konaniu. Po zrušujúcom
uznesení akceptoval právny názor vyslovený odvolacím súdom o dôvodnosti podania žaloby práve OP,

avšak zotrval na nedôvodnosti žaloby ako takej, vo vzťahu k žalovanému 2/ opäť namietal nedostatok
jeho pasívnej legitimácie a vo vzťahu k žalovanej 3/ poukazoval na jej ochranu ako dobromyseľného
nadobúdateľa sporných nehnuteľností.

38. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v danej právnej veci vzniklo postupne viacero zmluvných (bližšie

popísané vyššie), resp. následne aj iných vzťahov, vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu, ktorých
podstata vznikla práve trestným konaním bývalého starostu Obce Turá, za ktoré bol právoplatne uznaný
vinným, ako aj mu bola uložená povinnosť náhrady škody poškodenej Obci Turá v sume 25.000,00
Eur. Následkom tohto protiprávneho konania bývalého starostu Obce Turá, obec prišla o vlastníckeprávo sporných nehnuteľností, ktoré boli predmetom zálohu z dôvodu, že záložný veriteľ, ktorého
záložné právo bolo riadne zavkladované okresným úradom, po splnení zmluvných podmienok, pristúpil
k priamemu výkonu záložného práva predajom zálohu. Vlastníčkou sporných nehnuteľností sa tak

stala žalovaná 3/ s tým, že aj napriek exekučnému titulu a úspešnému vymoženiu kúpnej ceny aj s
príslušenstvom, tejto stále svedčí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.

39. Podľa § 93 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), prokurátor môže podať žalobu, ak ide o určenie vlastníctva, ak boli porušené

ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu.

40. Podľa § 7 ods. 1 zákona o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s
majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.

41. Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a v

znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy, O obecnom zriadení, obecné
zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie
úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho
zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych

dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o
prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom
zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta.

42. Žalobca v konaní namietal v prvom rade neplatnosť zmluvy o pôžičke, ako aj záložnej zmluvy. Tu súd

konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu je preukázané, že tieto zmluvy sú absolútne neplatné
podľa § 39 OZ, keďže odporujú zákonu, alebo zákon obchádzajú z dôvodu absencie rozhodnutia
obecného zastupiteľstva o prijatí úveru alebo pôžičky, ako aj z dôvodu absencie rozhodnutia obecného
zastupiteľstva vo veci zriadenia záložného práva, ktorý záver jednoznačne vyplýva z pripojeného
trestného spisu, kde bolo výsluchmi poslancov zistené, že dňa 30.10.2012 sa v Obci Turá nekonalo

zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré malo schváliť tak uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ako aj
záložnej zmluvy, a napriek tomu bývalý starosta obce predložil uznesenie z jeho zasadnutia č. C..
Uvedené zmluvy sú potom v rozpore so zákonnými ustanoveniami citovanými v odseku 40 a 41
tohto rozsudku a teda sú absolútne neplatné. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke,
ako aj záložnej zmluvy, táto skutočnosť spôsobuje aj neplatnosť následnej kúpnej zmluvy, čo je

osvedčujúcidôvodnavyhoveniežalobe,keďženeexistovaltitul,nazákladektoréhomalodôjsťkprevodu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

43. Podľa § 47a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a
v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy spolu s dodatkom č. 1, (ďalej len „OZ“), ak zákon

ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.

44. Podľa § 47a ods. 4 OZ, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak
sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy
nedošlo.

45. Podľa § 46 ods. 1,2 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj
iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou
formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

46. Podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z. z., O slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy spolu s dodatkom č. 1, ( ďalej len „zákon o slobode informácií“), povinne
zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu,

ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane
neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s
majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôbzriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej
únie.

47. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

48. Pokiaľ by súd aj neprijal záver o neplatnosti zmluvy o pôžičke, ako aj záložnej zmluvy, tú súd
poukazuje na vyššie citovanú zákonnú úpravy z ktorej vyplýva, že obec je jedným z povinných subjektov,
ktoré majú v zmysle zákona o slobode informácií povinnosť zverejňovať zmluvy, ktorých obsahom je
nakladanie s majetkom obce, čo bol aj prípad tohto konania, keďže v dôsledku kúpnej zmluvy Obec
Turá odpredala sporné nehnuteľnosti, ktorých bola dovtedy preukázateľne vlastníčkou. Vykonaným
dokazovaním však bolo zistené, že v prípade kúpnej zmluvy v spojení s dodatkom č. 1, k takémuto

zverejneniu zmluvy nedošlo, pričom je pravda, že toto zverejnenie nevyžadoval ani okresný úrad vo
vkladovom konaní vedenom pod V -XXX/XXXX. (Pri vkladovom konaní pod V XXXX/XXXX okresný
úrad vyzval na predloženie dokladu preukazujúceho zverejnenie záložnej zmluvy). Prečo okresný úrad
pri prerušení vkladového konania nežiadal aj doklad preukazujúci zverejnenie kúpnej zmluvy, to v
konaní zisťované nebolo, pretože akýkoľvek výsledok v tomto smere, by neovplyvnil zákonný následok

nezverejnenia zmluvy o nakladaní s majetkom obce povinnou osobou - v tomto prípade obcou, ktorým
je bez ďalšieho tá skutočnosť, že zmluva ani nevznikla (za predpokladu, že by od začiatku nebola
absolútne neplatná). V dôsledku uvedeného, na základe neexistujúceho právneho úkonu (pričom pri
prevode nehnuteľností zákon vyžaduje preukázateľne písomnú formu) potom ani nemohlo dôjsť k
prevodu vlastníckeho práva z Obce Turá v prospech žalovanej 3/, hoci z aktuálneho výpisu z LV č. XXX

pre k. ú. Turá vyplýva, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalovaná 3/ a to práve na základe kúpnej
zmluvy z 16.01.2015 v znení je dodatku č. 1 z 19.02.2015, teda titulom na prevod vlastníckeho práva má
byť neexistujúca (neplatná) zmluva, nespĺňajúca ani zákonnú požiadavku jej písomného vyhotovenia.

49. Podľa § 151j ods. 1 OZ (účinného v čase výkonu záložného práva), ak pohľadávka zabezpečená

záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V
rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu
podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

50. Podľa § 151l ods. 1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia

zo zálohu.

51. Podľa § 151m ods. 6 OZ, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

52. Súd je jednoznačne toho názoru, že kúpna zmluva v spojení s jej dodatkom č. 1 je práve takou

zmluvou, ktorá mala byť povinne zverejnená, pretože sa jednoznačne jedná o zmluvu, ktorou na
nakladalo s majetkom obce. Takému záveru nebráni ani tá skutočnosť, že v danom prípade pristúpil
k priamemu predaju záložný veriteľ (žalovaný 2/), ktoré právo mu vyplývalo zo záložnej zmluvy (ak by
bola platná), keďže aj pri výkone priameho predaja predmetu zálohu, záložný veriteľ nekonal vo svojom
mene,alekonalvmenezáložcu,tedavmeneobce.Uvedenévyplývaz§151mods.6OZ,ktorázákonná

úprava takýmto spôsobom garantuje možnosť pristúpenia k výkonu záložného práva priamo záložným
veriteľom, aby mu bolo umožnené uspokojiť sa z predmetu zálohu, pretože je viac ako pravdepodobné,
žesámzáložca(akovlastníkpredmetuzálohu)byktakémutokrokunikdynepristúpil.Ajnapriektomu,že
k samotnému predaju môže pristúpiť záložný veriteľ, keďže pri výkone záložného práva vždy koná len v
mene záložcu (v tomto prípade obce) a nie vo svojom mene, z uvedeného dôvodu preto záložný veriteľ

ani nemohol byť zmluvnou stranou pri kúpnej zmluve (hoci sa označil ako predávajúci), na odstránenie
ktorého nedostatku bol správne zo strany okresného úradu vyzvaný, ale zmluvnými stranami pri kúpnej
zmluve sú vždy záložca (v tomto prípade obec) a kupujúci (v tomto prípade žalovaná 3/). Súd má
preukázané, že k vkladu kúpnej zmluvy spolu s jej dodatkom č. 1 došlo ku dňu 17.03.2015, teda eštepred uplynutím lehoty 3 mesiacov od dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy, keďže ale takto uzatvorená
kúpna zmluva (za predpokladu, že by bola uzatvorená platne) spolu aj s dodatkom nebola zverejnená,
teda ani nevznikla, z ktorého dôvodu sa preto ani nemohlo jednať o zmluvu, ktorá spôsobuje prevod

vlastníckeho práva, pretože pri zmluve, ktorá ani nevznikla, nemohol byť uskutočnený ani prejav vôle
obce previesť sporné nehnuteľnosti ani prejav žalovanej kúpiť sporné nehnuteľnosti. V tomto prípade
preto údaje zapísané v katastri nehnuteľností nekorešpondujú s právnym stavom veci.

53. Okrem iného v prípade kúpnej zmluvy spolu s dodatkom č. 1 došlo aj k ďalšiemu porušeniu

zákonných ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, o majetku obcí, konkrétne
§ 9 ods. 2 písm. a) a c), podľa ktorých obecné zastupiteľstvo schvaľuje a) spôsob prevodu vlastníctva
nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa
osobitného predpisu, c) prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym
predajom. V tomto prípade ale uzatvoreniu kúpnej zmluvy nepredchádzal schvaľovací proces obecným
zastupiteľstvom, keďže v konaní nielenže nebolo preukázané, ale žalovanými ani tvrdené, že by sa

tak stalo. Rovnako ani v prípade tohto nedostatku okresný úrad uznesenie obecného zastupiteľstva
nevyžadoval a povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej 3/. Ako je už uvedené vyššie, ani
v prípade tohto nedostatku nebolo zisťovaný dôvod, pre ktorý sa tak stalo, pretože rovnako akékoľvek
zistenie, by nezvrátilo stav samotného nevzniknutia kúpnej zmluvy, resp. jej neplatnosti.

54. Pokiaľ bolo v konaní preukázané, že pri nakladaní s majetkom obce boli porušené vyššie citovaného
ustanovenia zákona, keď kúpna zmluva v spojení s jej dodatkom č. 1 nebola povinne zverejnená,
keď uzatvoreniu kúpnej zmluvy v spojení s jej dodatkom nepredchádzal schvaľovací proces obecným
zastupiteľstvom Obce Turá a napriek neexistencii zmluvy o prevode vlastníckeho práva majetku
obce (resp. jej neplatnosti) bol okresným úradom povolený vklad vlastníckeho práva, okresný súd

preto určovacej žalobe prokurátora podanej podľa § 93 ods. 1 písm. b/ CSP (na ktorej podanie bol
OP legitimovaný, čo vyplýva aj z rozhodnutia odvolacieho súdu), vyhovel a určil, že vlastníkom
nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozsudku je žalovaný 1/ - Obec Turá, keďže
k prevodu vlastníckeho práva nedošlo a ani dôjsť nemohlo. Okresný súd je ďalej toho názoru, že
tak pri zmluve o pôžičke v spojení so záložnou zmluvou, ako aj pri samotnej kúpnej zmluve mal byť

osobitne dodržaný zákonný postup ich povinného zverejnenia, ako aj schvaľovacieho postupu obecným
zastupiteľstvom, pretože sa jedná o samostatné zmluvné typy nakladania s nehnuteľnosťami. Nie je
možné prijať záver, že samotné schválenie a zverejnenie len záložnej zmluvy (za predpokladu, že by
jej uzatvorenie bolo skutočne schválené obecným zastupiteľstvom, čo v tomto konaní bolo vyvrátené,
s odkazom na závery vyšetrovania) by bolo postačujúce aj na ďalší právny úkon, ktorým rovnako bolo

nakladané s majetkom obce, v tomto prípade už jeho odpredajom a nielen založením. Tomuto záveru
nebráni ani fakt, že pri priamom predaji predmetu zálohu záložný veriteľ koná v mene záložcu, čo ale
neznamená, že môže obísť zákonom stanovený postup pri nakladaní s majetkom obce, v tomto prípade
vyžadujúci tak jeho schválenie obecným zastupiteľstvom, ako aj povinné zverejnenie kúpnej zmluvy. Je
síce pravda, že záložný veriteľ sa tak dostáva do horšej pozície, pretože aj keď koná v mene obce,

ním uzatvorená kúpna zmluva pri priamom odpredaji zálohu, by eventuálne nemusela byť schválená
obecným zastupiteľstvom nikdy, avšak ako vyplýva z výpovede žalovanej 3/, žalovaní 2/ a 3/ mali
vedomosť o možných komplikáciách, pri tomto zmluvnom vzťahu, čo konštatovala samotná žalovaná
3/, keď uviedla, že prevod vlastníckeho práva s obcou je komplikovanejší a napriek tomu sa žalovaní
vystavili tomuto riziku. Na druhej strane, pokiaľ by poslanci obecného zastupiteľstva mali vedomosť

o vzniku samotnej záložnej zmluvy a zmluvy o pôžičke, za daných zmluvných podmienok, by možno
neschválili ani tieto právne úkony a teda žalovaný 2/ by nepristúpil ani k samotnej pôžičke. Tu však
konal bývalý starosta obce protiprávne, keď listinnými dokladmi deklaroval, že takéto zastupiteľstvo sa
konalo a zmluvy boli aj riadne schválené. V tomto prípade podľa názoru súdu bolo pre žalovaného 2/
postačujúce, keď mu bolo predložené uznesenie zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, pretože takto

predložený doklad považoval za dostatočný aj sám okresný úrad, a teda nebol dôvod dohľadávať, či sa
zastupiteľstvo dňa 30.10.2012 vôbec konalo a ak sa konalo, či bolo na programe aj schválenie daných
zmlúv, pretože tieto skutočnosti dané uznesenie jednoznačne deklarovalo a neboli pochybnosti o tom, že
nejedná o riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva, ale sa jedná len o fiktívne zasadnutie obecného
zastupiteľstva. Skutočnosti o fiktívnom obecnom zastupiteľstve vyšli najavo až neskôr v rámci trestného

konania. Iná je situácia ale pri kúpnej zmluve, vo vzťahu ku ktorej sa preukázateľne nekonalo žiadne
zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom by prípade bol schválený prevod vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam a teda je jednoznačne preukázané porušenie zákona. Ako už bolo uvedené,
súd preto žalobe prokurátora vyhovel.55. Súd nepovažoval za potrebné bližšie rozoberať otázku ne/dobromyseľnosť žalovanej 3/ a to práve
z dôvodu zákonného následku nezverejnenia kúpnej zmluvy, ktorým je, že k jej uzatvoreniu nedošlo,

teda nedošlo k prejavu vôle ani na strane predávajúceho - Obec Turá nehnuteľnosti predať, ale ani
na strane kupujúceho - žalovaná 3/ - nehnuteľnosti kúpiť, pretože ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo,
neexistoval ani právny úkon, v ktorom mal byť prejav vôle zmluvných strán vyjadrený, ktorý navyše
mal byť v písomnej forme, keďže sa jednalo o predaj nehnuteľnosti. Pokiaľ ani žalovaná 3/ neprejavila
svoju vôľu žiadnym spôsobom, keďže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, nemohol v konečnom

dôsledkusúdaniskúmaťjejprípadnúdobromyseľnosť,pretožetátosaskúmavovzťahukukonkrétnemu
právnemu úkonu, prejavu jej vôle, ktorý v tomto prípade ale nie je, keďže právny úkon vôbec nevznikol.
Obdobná situácia je aj v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy, kedy ale zmluva zanikla od počiatku, teda
rovnako absentuje prejav vôle zmluvných strán. Podľa názoru súdu v danom prípade zo strany súdu
nedošlo k odklonu od rozhodovacej praxe súdov v otázke dobromyseľnosti, na ktorú poukazoval právny
zástupca žalovaného 2/ a 3/ a to aj z dôvodu, že v prípade prejednávanej veci sa nejedná o otázku

dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva od nevlastníka, pretože predmetom prevodu mali
byť nehnuteľnosti preukázateľne patriace v čase ich prevodu predávajúcemu, ktorým bola obec Turá.
Je síce pravda, že samotná obec bola v danej veci neaktívna, nevyžila ani len možnosť podania odporu
voči platobnému rozkazu, sama sa nedomáhala určenia vlastníckeho práva, čo však nie je dôvod, na
ponechanie stavu, tak ako bol vytvorený protiprávnou činnosťou bývalého starostu obce a následnou

nečinnosťou aktuálneho starostu obce, keďže musela byť podaná až žaloba zo strany okresného
prokurátora.

56.Navyše,akkrátkopredrozhodnutímožalobebolopreukázanéaj,žežalovaná3/vymohlacelúkúpnu
cenu a sama nepodnikla žiadne kroky k tomu, aby sa žalovaný 1/ stal opätovne vlastníkom sporných

nehnuteľností, práve vyhovením žaloby (samozrejme nie z dôvodu vymoženého plnenia žalovanou 3/)
sa podľa názoru súdu už s konečnou platnosťou usporiadajú vzťahy medzi zmluvnými stranami kúpnej
zmluvy nevyžadujúce si už vyvolanie ďalších sporov, napr. o vrátenie predmetu kúpy, resp. o vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré dobrovoľne deklarovala žalovaná 3/. V tomto smere ale súd potom
nevidí zmysel, pre ktorý sa viedlo na Okresnom súde Banská Bystrica konanie o vrátenie kúpnej

ceny žalovanej 3/, ako aj vykonávacie konanie, keď žalovaná 3/ je teraz pripravená vymoženú sumu
(ktorú aj jej právny zástupca považuje za bezdôvodné obohatenia) vrátiť. Týmto by však zostal medzi
zmluvným stranami stav stále nezmenný. Po určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ budú
vlastnícke vzťahy medzi žalovaným 1/ a žalovanou 3/ usporiadané bez potreby vyvolávania ďalších
sporov, keďže žalovanej 3/ bola vrátená celá kúpna suma a žalovaný 1/ sa stane opäť vlastníkom

sporných nehnuteľností, čo súd považuje za zákonné, ako aj spravodlivé rozhodnutie vo vzťahoch, ktoré
medzi stranami sporu existujú. Podľa názoru súdu, s prihliadnutím na predmet sporu, okresný súd v
danej veci nemohol riešiť aj vzťah obce a bývalého starostu obce, ktorý bol zaviazaný povinnosťou
náhrady škody voči Obci Turá, a to aj z dôvodu, že bývalý starosta obce nie je ani stranou tohto sporu,
a predovšetkým predmetom tohto sporu je výlučne určenie vlastníckeho práva.

57. Z uvedených dôvodov okresný súd preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

58. Druhým výrokom súd žalobu vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietol a to pre nedostatok jeho pasívnej
legitimácie v spore. Pokiaľ je predmetom sporu výlučne určovacia žaloba, táto mala podľa názoru súdu

smerovaťlenvočižalovanej3/akoaktuálnejvlastníčkespornýchnehnuteľnostíažalovanému1/,ktorého
sa určovací rozsudok tiež dotkne, keďže on sám nepristúpil k podaniu takejto žaloby (resp. podaná
žaloba mala byť zastavená z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku). Pokiaľ by sa obec domáhala
určenia vlastníckeho práva samostatnou žalobou, vystupovala by v postavení žalobcu. Ak žalovaný 2/
uzatvorilsobcou(žalovaným1/)lenzáložnúzmluvuazmluvu opôžičke,pričomtentourčovacírozsudok

málen deklaratórnycharakter,potomžiadnymspôsobomneovplyvní právnepostaveniežalovaného 2/,
práve z dôvodu, že súd nerozhodoval o neplatnosti zmlúv, ktorých zmluvnou stranou bol aj žalovaný 2/.
Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie žalovaného 2/ nie je podstatný ani ten fakt, že súd posudzoval
prejudiciálne otázku ne/platnosti aj zmlúv, ktoré predchádzali uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluve spolu
s jej dodatkom č. 1, a to práve s prihliadnutím na predmet spor ako súd už konštatoval.

59. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.61. Podľa § 261 CSP, povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.
62. Podľa § 396 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
64. OP v žalobe navrhla žiadnej strane sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania, neuplatnila si
nárok ani na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný 1/ si uplatnil nárok na náhradu trov konania

voči žalovaným 2/ a 3/ ako aj si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní 2/ a 3/
si uplatnili nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže prvé rozhodnutie súdu bolo zrušené
odvolacím súdom a vec bola vrátené na nové rozhodnutie, okresný súd týmto rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak prvostupňového, ako aj odvolacieho.
65. Žalobca bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, z ktorého dôvodu mu
súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanej 3/ nepriznal ako aj z dôvodu, že

žalobca si svoje výdavky znáša sám v rámci vlastného hospodárenia s verejnými prostriedkami.
66. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd žalobu zamietol a tak nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania vznikol žalovanému 2/, ako úspešnej strane. Súd žalovanému 2/ ale nárok na náhradu trov
prvoinštačného konania nepriznal s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie § 261 CSP,
ako aj skutočnosť, že prokurátor nie je stranou sporu, pretože aj pokiaľ ide o zodpovednosť za

procesný úspech, nemožno prokurátorovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. Toto pravidlo platí
bezvýnimočne a vo vzťahu ku všetkým subjektom, ktorým by mohol potenciálny nárok na náhradu trov
konania vzniknúť.
67. Čo sa týka trov odvolacieho konania tak úspešní v odvolacom konaní boli odvolatelia, teda žalobca
a žalovaný 1/. Žalobca si ani v prípade odvolacieho konania neuplatnil nárok na náhradu trov konania,

ktorý mu rovnako priznaný nebol pre dôvody, ako sú uvedené v odseku č. 65 tohto rozsudku.
68. Trovy odvolacieho konania neboli priznané ani žalovanému 1/, hoci úspešnej strane v odvolacom
konaní, pretože tieto je možno priznať len vo vzťahu k protistrane, ktorú v tomto konaní ale reprezentuje
prokurátor a voči ktorému s prihliadnutím na § 261 CSP nie je možné priznať nárok na náhradu trov
konania. Súd je toho názoru, že žalovaného 1/ nie je možno v postavení tiež žalovaného považovať

za úspešnú stranu voči žalovaným 2/ a 3/ a to práve z dôvodu ich rovnakého postavenia na strane
žalovaných, ako aj z dôvodu, že v konaní žalovaný 1/ vo väčšej miere odkazoval na vyjadrenia žalobcu,
s týmito sa stotožňoval, teda nemožno mať zato, žeby sám účinne bránil svoje práva. Podľa názoru
súdu úspešnou stranou by bol len v prípade, ak by podal sám žalobu a bol by v konaní úspešný. Len
za daného stavu by bolo možné priznať žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania voči protistrane.

Ak obec bola tiež na strane žalovaného, nemožno v jej prípade hovoriť o úspešnej strane vo vzťahu k
žalovaným 2/ a 3/ - navyše ak vo vzťahu k žalovanému 2/ súd žalobu opäť zamietol, ale hlavne z dôvodu,
že vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ žalovaný 1/ nebol protistranou. Z uvedeného dôvodu preto súd nárok
na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému 1/ nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.