Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320204295
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4320204295.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: E. K., narodený XX.X.XXXX, bytom
B. K. XXX/XX, R. V., zastúpený: JUDr. Ondrej Mészáros, advokát so sídlom Brezová 10, Želiezovce,
IČO: 36112321, proti žalovanému: Z. B., narodený X.X.XXXX, bytom S. X, B., zastúpený: Jóža a
partneri,s.r.o.,sosídlomSládkovičova7,Nitra,IČO:53815963,oochranuosobnostiapriznanienáhrady

nemajetkovej ujmy 10.000 eur, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa
20. januára 2022 č. k. 7C/35/2020-107 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 20. januára 2022 č. k. 7C/35/2020-107

(napadnuté uznesenie) zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Levice č.k.
7C/35/2020-50 zo dňa 30.3.2021 pre zmeškanie žalovaného.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému učiniť
verejné ospravedlnenie rovnakým spôsobom, t. j. prostredníctvom sociálnej siete O. a prostredníctvom
T. tak ako žalovaný zverejnil zvukový záznam týkajúci sa žalobcu ako aj jeho prejavov osobnej povahy.
Aby bolo dané ospravedlnenie prístupné verejnosti v rovnakom rozsahu a rovnakým spôsobom a taktiež

zaplatiť mu sumu vo výške 10.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.
3. Súd doručoval žalovanému žalobu spolu s jej prílohami a uznesením č. k. 7C/35/2020-35 zo dňa
10.9.2020, ktorým žalovaného podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe doručenej na Okresný
súd Levice dňa 11.8.2020, aby vo svojom vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok

v celom rozsahu neuznáva. Zároveň ho súd poučil, že vyjadrenie k žalobe má predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana dostala
jeden rovnopis. Záverom zdôraznil, že ak žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd
môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (§
273 CSP). Žalovanému bolo toto uznesenie spolu so žalobou a prílohami doručené podľa § 32 ods.
5 písm. b) Zákona e-Governmente dňa 30.9.2021, a to márnym uplynutím úložnej lehoty. Žalovaný

sa napriek výzve súdu k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom
nepoprel. Vzhľadom k tomu Okresný súd Levice vo veci rozhodol podľa § 273 CSP rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného č. k. 7C/35/2020-50 zo dňa 30.3.2021, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
Žalovanému bol rozsudok doručený dňa 5.5.2021 o 00:04 hod. márnym uplynutím úložnej lehoty podľa
§ 32 ods. 5 písm. b) Zákona o e-Governmente).
4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dňa 6.7.2021 žalovaný doručil návrh na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie Okresného súdu Levice č.k. 7C/35/2020-50 zo dňa 30.3.2021, v ktorom uviedol, že
dňa 22.06.2021 mu bola zo strany právneho zástupcu žalobcu doručená písomná výzva na splneniepovinnosti uloženej uvedeným rozsudkom. Žalovaný vo svojom návrhu ďalej poukázal na prísne
formalistický výklad CSP a nerešpektovanie základných zásad konania a práva na spravodlivý súdny
proces zo strany súdu, argumentujúc, že zakotvenie prísneho režimu doručovania v CSP (§ 106 CSP, §

111 ods. 3 CSP, § 112 CSP) má priestor len v prípade, ak má žalovaný o spore vedomosť, pričom musí
platiť, že žalovanému treba raz doručiť riadne a to žalobu a následne je už zodpovednosť za preberanie
zásielok na strane sporu. Poukázal ďalej na skutočnosť, že zo strany žalovaného nebola vedomosť o
aktívnej elektronickej schránke fyzickej osoby na doručovanie písomností, pričom uvedená schránka
je už deaktivovaná. Argumentoval ďalej, že pri šetrení ohľadom používania elektronickej schránky sa

dozvedel to, že bolo podozrenie zo zneužitia jeho schránky ako fyzickej osoby podnikateľa (do ktorej bol
rovnaký prístup ako do schránky fyzickej osoby) a táto bola administrátorom bez vedomia žalovaného aj
zrušená, pričom z uvedeného jednoznačne vyplýva, že je podozrenie na zneužitie schránok žalovaného
a nemožno teda pokladať zo strany súdu podmienku riadneho doručenia za splnenú len na základe
formálneho vykázania doručenia. Súd mal podľa názoru žalovaného skúmať, či mal žalovaný možnosť
sa so žalobou oboznámiť, resp. či vedel o prebiehajúcom konaní, či používa elektronickú schránku,

a to aj napriek tomu, že súd musel mať vedomosť o tom, že žalovaný cez elektronickú schránku
písomnosti nepreberá, ale doručované poštou áno, nakoľko na uvedenom súde prebieha so žalovaným
niekoľko konaní v rôznom procesnom postavení. Uviedol tiež, že zo strany súdu je potrebné zvážiť aj tú
skutočnosť, že žalovaný aj vzhľadom na svoj vek nie je počítačovo natoľko gramotný, aby bez pomoci
tretej osoby dokázal obsluhovať elektronickú schránku. Skutočnosť, že žalovaný elektronickú schránku

nevyužíval preukazuje aj to, že v nej má len neprevzaté dokumenty.
5. K návrhu na zrušenie rozsudku sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že v danom prípade
sú súdy, resp. orgány verejnej moci povinné zo Zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente v znení
neskorších predpisov, prioritne doručovať všetky písomnosti v elektronickej podobe do elektronickej
schránky v prípade, že ju má niekto zriadenú. Argumentoval, že žalovaný je zodpovedný za to, aby si

svoju poštu tak listinnú ako aj elektronickú preberal riadne a včas, v opačnom prípade mu hrozí fikcia
doručenia. V súvislosti s vekom a počítačovou gramotnosťou žalovaného uviedol, že nie je možné uveriť
tvrdeniam žalovaného, keďže dokázal vyhotoviť obrazové snímky z jeho elektronickej schránky, alebo
na W..T..M. nahrať zvukové záznamy, za ktoré bola na žalovaného žaloba podaná, taktiež je vidieť, že
s elektronickou schránkou má skúsenosti, resp. s ňou už pracoval, nakoľko z vyhotoveného snímku

elektronickej schránky je vidieť vytvorenie niekoľkých priečinkov, ktoré tam pôvodne pri aktivovaní
elektronickej schránky nie sú (priečinky ako: daňový úrad, finančná správa, polícia, sociálna poisťovňa,
atď.), preto toto tvrdenie žalovaného je jednoznačne zavádzajúce a alibistické, resp. vyhýbajúce sa
zodpovednosti. Vo vzťahu k deaktivácii a podozreniu zo zneužitia schránky žalovaného, resp. že bola
bez jeho vedomia administrátorom zrušená uviedol, že je to nepravdepodobné, nakoľko k zrušeniu došlo

až následne po obdržaní zaslanej výzvy na splnenie povinnosti, ktorá mu bola doručená dňa 22.06.2021
a k zrušeniu elektronickej schránky došlo dňa 28.06.2021. Argumentoval ďalej, že súd rozsudok pre
zmeškanie vydal až približne po 5 mesiacoch, odkedy žalovanému uplynula lehota na vyjadrenie a dal
súdu do pozornosti zásadu, podľa ktorej práva patria bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o
ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou

apredvídavosťou.Poukázaltiežnaskutočnosť,žežalovanýsaksamotnejžalobenevyjadril,čožalovaný
odôvodňoval jej nedoručením.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 32 ods. 5 písm. b) Zákona č. 305/2013 Z. z. o
elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (ďalej ako Zákon o e-Governmente),
§ 273, § 277 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku s tým, že predpokladom úspešnosti návrhu

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 a 3 CSP je kumulatívne splnenie štyroch
podmienok, ktorými sú: návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, existencia ospravedlniteľného
dôvodu zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, návrh na zrušenie rozsudku
musí byť podaný do 15 dní odkedy sa žalovaný o rozsudku dozvedel a v neposlednom rade musí byť k
návrhu pripojený aj zmeškaný úkon, v danom prípade vyjadrenie k žalobe. Dôkazné bremeno ohľadom

ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty ako aj ohľadom včasnosti podania návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie zaťažuje navrhovateľa.
7. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný sa o rozsudku pre zmeškanie
dozvedel dňa 22.06.2021 z písomnej výzvy právneho zástupcu žalobcu, ktorým žalovaného vyzval na
splnenie povinnosti uloženej žalovanému rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 7C/35/2020-50 zo

dňa 30.3.2021. Prvú a tretiu podmienku, a síce podanie návrhu na zrušenie rozsudku v lehote do 15
dní odkedy sa žalovaný o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, považoval tak súd za splnenú. V ďalšom
sa súd prvej inštancie zaoberal existenciou ospravedlniteľného dôvodu na strane žalovaného, pre ktorý
zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP. Ospravedlniteľným dôvodom sú lentaké okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, nepredvídateľne a boli objektívnou
alebo subjektívnou príčinou, v dôsledku ktorej sa žalovaný nemohol vyjadriť k žalobe, a ktoré za
danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie úkonu. V zmysle uvedeného

tak ospravedlniteľným dôvodom nie je skutočnosť, ktorá bola žalovanému vopred známa, ak žiadne
objektívne či subjektívne dôvody nebránili tomu, aby sa k žalobe vyjadril.
8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Civilný sporový poriadok sprísnil režim doručovania tak, aby
obštrukcia pri preberaní zásielok nemohla byť prekážkou pre plynulé prejednanie a rozhodnutie veci.
Aj zo systematického výkladu ustanovení CSP je zrejmá postupnosť súdu pri doručovaní písomností,

pričom fyzickým osobám sa doručujú písomnosti primárne cestou súdu na pojednávaní alebo pri inom
úkone súdu, pričom doručovanie do elektronickej schránky prichádza do úvahy ako druhý a následný
spôsob doručovania za predpokladu, že fyzická osoba má elektronickú schránku aktivovanú. Až v
prípade, že písomnosť nie je možné z objektívnych dôvodov doručovať na pojednávaní alebo pri inom
úkone súdu a fyzická osoba nemá aktivovanú elektronickú schránku, doručuje súd na adresu podľa
§ 106 CSP a to doručujúcimi orgánmi podľa § 107 ods. 1 CSP. V prípade fyzických osôb aktiváciu

elektronickej schránky vykoná správca modulu na žiadosť majiteľa elektronickej schránky, ktorá sa
podáva prostredníctvom aktivačnej funkcie elektronickej schránky, a to ku dňu uvedenému v žiadosti,
najneskôr tretí pracovný deň po doručení žiadosti. Ak teda žalovaný napriek svojmu tvrdeniu, že nie je
dostatočne počítačovo gramotný, o aktiváciu svojej elektronickej schránky na elektronickú komunikáciu
požiadal, potom musí niesť aj procesnú zodpovednosť za spravovanie svojej elektronickej schránky. Ak

zároveň žalovaný tvrdí, že o aktivácii svojej elektronickej schránky ako fyzickej osoby nemal vedomosť
a že má podozrenie, že došlo k zneužitiu jeho elektronických schránok, pričom poukazuje na to, že
jeho elektronická schránka fyzickej osoby podnikateľa bola bez jeho vedomia administrátorom zrušená,
je potrebné uviesť, že žalovaný zneužitie svojej elektronickej schránky fyzickej osoby nepodnikateľa
žiadnym spôsobom nepreukázal. Pokiaľ ide o prípadné zrušenie jeho elektronickej schránky ako

fyzickej osoby podnikateľa, toto tvrdenie je z hľadiska doručovania súdnych zásielok v predmetnej veci
irelevantné.
9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným uvádzané dôvody na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie sú dôvodmi, ktoré by žalovanému objektívne znemožnili, aby sa
včas vyjadril k žalobe a teda nie sú spôsobilé privodiť zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v dôsledku

čoho tak druhú podmienku a síce existenciu ospravedlniteľného dôvodu na podanie vyjadrenia podľa §
273 písm. a) CSP na strane žalovaného, nepovažoval súd prvej inštancie za splnenú.
10.Súdprvejinštanciepoukázalnato,žezdôkazupredloženéhožalovanýmjezrejmé,ževelektronickej
schránke žalovaného sa žaloba s prílohami nachádza. Preto ak žalovaný využil spôsob zvrátenia
rozsudku spočívajúci v jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a napriek tomu sa so žalobou

neoboznámil a kvalifikované vyjadrenie k žalobe spolu s návrhom súdu nezaslal, keď vo svojom
vyjadrení vo všeobecnosti len uviedol, že v celom rozsahu tvrdenia žalobcu ako aj jeho uplatňované
nároky popiera, keď vo svojom vyjadrení neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil
listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, (ak uplatnený nárok v
celomrozsahuneuznáva),potomnemožnodospieťkinémuzáveru,nežženesplnilaništvrtýpredpoklad

pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ak by sa totiž žalovaný so žalobou doručenou do elektronickej
schránky pre potreby vyjadrenia sa k žalobe oboznámil, zistil by, že napriek jeho tvrdeniu o stručnosti
odôvodnenia a opisu žaloby, sa v rozsudku pre zmeškanie odôvodnenie žalobného nároku žalobcu tak
ako ho sám uviedol v žalobe, nachádza. Žalovaný sa však k žalobe kvalifikovane nevyjadril ani v rozsahu
vyplývajúcom zo samotného rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

11. Keďže žalovaný netvrdil a neosvedčil také dôvody zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe,
ktoré by boli ospravedlniteľnými dôvodmi, keď k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepripojil
vyjadrenie k žalobe, v ktorom by uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na
ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; (ak uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva), dospel súd prvej inštancie k záveru, že neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady, za

ktorých môže súd rozsudok pre zmeškanie zrušiť, preto návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie zamietol.
12. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalovaný, žiadal uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo uznesenie zmeniť tak, že jeho návrhu bude vyhovené. Uviedol,
že súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie trpí vadami, nakoľko bol nesprávne vytvorený jeho
skutkovýzákladtým,žesúddospelknesprávnymskutkovýmzisteniamzvykonanýchdôkazov.Rovnakosúd nesprávne právne posúdil vec, keď aplikoval nesprávnu právnu normu a obsah správne aplikovanej
právnej normy nesprávne interpretoval. Aj keď sa súd prvého stupňa odvoláva na vykonané dôkazy,
tieto vzal za svoje a stotožnil sa s nimi len v častiach, ktoré uvádzal vo svojom vyjadrení žalobca a to bez

toho, aby aspoň na základe zákonných ustanovení overil ich pravdivosť. Žalobca pritom argumentoval
vybranými účelovými spojeniami, ktoré podporovali jeho tvrdenia, avšak ktorých celkový kontext v rámci
právnych predpisov hovorí niečo celkom iné a má zásadne iný význam.
13. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že skutočnosť, že neočakávané a nepredvídateľné skutočnosti
pre zmeškanie lehoty možno brať na zreteľ len v prípadoch ak je zo strany strán konania vedomosť

o prebiehajúcom konaní. Žalovanému nebola doručená žiadna informácia o prebiehajúcom konaní a
tak určite nemožno tvrdiť, že nenastala objektívna skutočnosť, ktorá spôsobuje ospravedlniteľný dôvod
zmeškania lehoty, aj keď v tomto prípade je s poukazom na európsku judikatúru otázne či lehota vôbec
uplynula, resp. začala plynúť. Poukázal na to, že v návrhu tvrdil a súd prvej inštancie to odignoroval,
že z konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-292/10 M. G. Y.; alebo C-394/07
D.) jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že zakotvenie prísneho režimu doručovania v CSP (§ 106

CSP, § 111 ods. 3 CSP, § 112 CSP) má priestor len v prípade, ak má žalovaný o spore vedomosť.
Súd vo svojom rozhodnutí odignoroval základné princípy pri rozhodovaní tým, že ignoroval ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít akou bez pochybností je Súdny dvor EÚ, a to bez toho
aby takýto postup, resp. odklon odôvodnil. Súd opakovane skĺzol k prísne formalistickým výkladom CSP
za nerešpektovania základných zásad konania a práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej žalovaný

uviedol, že nemal vedomosť o aktívnej elektronickej schránke fyzickej osoby na doručovanie písomností,
do ktorej boli súdom spomínané písomnosti zasielané. Súd pri doručovaní aj v iných prebiehajúcich
konaniach mu doručoval písomnosti prostredníctvom pošty, a tieto písomnosti aj riadne preberal a
preberá. Je preto nepochopiteľné prečo zrovna v tomto konaní, ktoré je právne mimoriadne náročné, sa
snažil súd doručovať výlučne elektronicky, napriek tomu, že to bolo niekoľkokrát neúspešné. Rovnako

aj Generálna prokuratúra SR v pripomienkovom konaní k CSP konštatovala, že ak má strana o
prebiehajúcom spore vedomosť, vie si svoje záležitosti ohľadom doručovania zabezpečiť tak, aby
predišla prípadným komplikáciám (oznámiť súdu emailovú adresu, ustanoviť si advokáta a iné), pričom
žalobcamáoprebiehajúcomsporevedomosťvždy,žalovanýažpodoručenížaloby.Ztohtodôvodumusí
platiť, že žalovanému treba raz doručiť riadne, a to žalobu, a následne je už zodpovednosť za preberanie

zásielok na strane sporu. Skutočnosť, ktorú preukázal o tom, že jeho schránka, do ktorej sa prihlasuje
rovnakým spôsobom, bola zneužitá a zo strany administrátora aj zablokovaná, je veľmi podstatná najmä
pri preukazovaní doručenia práve do tejto schránky. Súd prvej inštancie opomenul, že pri doručovaní
písomností do elektronickej schránky sa po uplynutí lehoty na prevzatie už dané dokumenty nedajú
otvoriť, resp. prevziať a prečítať, a to aj napriek tomu, že správa o ich doručovaní sa v elektronickej

schránke nachádza. Z uvedeného dôvodu sa tak nemohol oboznámiť s obsahom podanej žaloby a
rovnako ani pripojiť k návrhu kvalifikované vyjadrenie k žalobe. Tu neobstojí ani konštatovanie súdu, že
sa kvalifikovane nevyjadril ani v rozsahu vyplývajúcom zo samotného rozsudku pre zmeškanie, nakoľko
uvedené rozhodnutie mu rovnako nebolo doručené a v zmysle § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku, ktorú vyberá súd, čo

s poukazom na celý priebeh tohto konania žalovaný nechcel predčasne hodnotiť, preto len tvrdenia
žalobcu v celom rozsahu poprel.
14. Žalovaný poukázal na komentár profesora Y. v Civilnom sporovom poriadku (jeden z autorov), podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný a prihliadať na všetky
skutočnosti, na ktoré súd zo zákona prihliadať má. Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený stav

niejenesporný,napriektomu,žebybolisplnenévšetkypodmienkynavydaniekontumačnéhorozsudku,
súd takýto rozsudok nevydá. Rovnako sa vyjadril vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd Nitra v rozhodnutí
15Cob/113/2019 zo dňa 03.03.2021. Postup súdu, ktorý vydá kontumačný rozsudok v konaniach o
ochrane osobnosti, ktoré sú svojím charakterom konania mimoriadne právne náročné najmä po stránke
hmotnoprávnej nie je namieste a celé konanie neprípustne zľahčuje a zjednodušuje. Konania o ochrane

osobnosti sú príliš komplikované, aby sa v nich postupovalo uvedeným spôsobom. Zdôraznil, že sa
zdržiava na adrese trvalého pobytu, preberá riadne poštu a plní si svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú
z činnosti súdu a ostatných štátnych orgánov, o čom svedčia aj iné prebiehajúce konania na Okresnom
súde v Leviciach, kde pri doručovaní na adresu riadne a včas preberá písomnosti a reaguje podľa
pokynov súdu. Namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces a to postupom súdu v uvedenej veci,

nakoľko aj napriek tomu, že išlo o postup súdu, kde vyniesol rozhodnutie bez nariadenia pojednávania
je súd v zmysle § 219 CSP povinný oznámiť vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu najmenej 5 dní pred verejným vyhlásením rozsudku, k čomu v tomto prípade nedošlo.15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí

vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd správne vec posúdil po právnej
stránke, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1
CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich

opakovať.
19. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Napadnuté uznesenie zodpovedá
požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP.
20. Odvolací súd k odvolacím dôvodom žalovaného dodáva, že v prípade ak má sporová strana

aktivovanú elektronickú schránku, súd doručuje súdne listiny podľa § 106 CSP a § 107 ods. 1 CSP v
prvom rade do elektronickej schránky a je irelevantné, že v inom súdnom konaní súd doručoval listiny
sporovejstranenaadresubydliska.Taktiežjeirelevantné,žesporovástranasvojuelektronickúschránku
nekontroluje a neoboznámi sa s listinami do nej doručenými. V konaní bolo preukázané, že žalovaný má
alebo mal v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie aktivovanú elektronickú schránku, ktorá mohla byť

aktivovaná iba na základe jeho žiadosti. Stupeň jeho počítačovej gramotnosti nemá vplyv na posúdenie
doručovania do tejto schránky.

21. Tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie nedodržal procesný postup súdu, keď v zmysle § 219
CSP neoznámil vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu najmenej 5

dní pred verejným vyhlásením rozsudku, je nedôvodné. V danej veci súd nerozhodol rozsudkom ale
uznesením. Ustanovenie § 219 ods. 1 CSP sa týka výlučne rozhodnutia formou rozsudku. V prípade
rozhodnutia formou uznesenia súd podľa § 235 ods. 1 CSP vyhlási uznesenie verejne len v prípade,
ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu. V danej veci o taký prípad nejde, nebolo
potrebné verejné vyhlásenie uznesenia a preto nebol dôvod pre postup podľa § 219 ods. 3 CSP.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešným v odvolacom konaní, nepriznal nárok na ich náhradu,
pretože mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).