Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200223
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200223.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu IZOLPLAST, s.r.o., so sídlom
Košice, Baltická 7, IČO: 36217905, zast. Vojčík & partners, s.r.o., so sídlom Košice, Rázusova 28,
IČO: 36866563, proti žalovanej Wűstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO:
31383408, o zaplatenie 520,08 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 37C 319/2012-166 z

27.1.2014 v znení dopĺňacieho rozsudku 37C 319/2012-197 z 28.11.2016 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti o zamietnutí žaloby na zaplatenie 408,31 € s prísl. v znení
dopĺňacieho rozsudku a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 520,08 € s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 3.4.2012 do zaplatenia a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom zamietol žalobu aj o zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 520,08 € od 12.5.2011 do 2.4.2012.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej neuhradenej časti nákladov za
náhradné motorové vozidlo, ktorých úhradu si žalobca uplatnil u žalovanej titulom náhrady škody,
ktorú mu spôsobil klient žalovanej pri dopravnej nehode dňa 24.11.2010, pri ktorej došlo k poškodeniu

motorového vozidla žalobcu zn. Suzuki, ev. č. X. XXX E.. Dopravnú nehodu zavinila J. S., ktorá
mala uzavreté so žalovanou povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev.
č. S. XXX G., ktorým spôsobila škodu na vozidle žalobcu. Žalobca dôvodil, že je podnikateľským
subjektom s hlavným predmetom podnikania izolatérstvo a rôznorodé stavebné a iné činnosti a k
výkonu svojej podnikateľskej činnosti nevyhnutne potrebuje využívať aj vozidlá na prepravu materiálov a
zabezpečovať plnenia rôznych pracovných záležitostí vo veľkej miere operatívneho charakteru. V čase

poistnej udalosti a v období po jej vzniku boli všetky vozidlá žalobcu plne vyťažené, preto bol nútený
opakovane si vypožičať od spoločnosti Auto Gabriel, s.r.o., Košice osobné motorové vozidlo na čas
nevyhnutne potrebný na zabezpečovanie plnenia pracovných úloh, s čím mu vznikli náklady v celkovej
výške 700,01 €, z ktorých žalovaná uznala len náhradu za zapožičanie motorového vozidla vo výške
179,93 € dôvodiac, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu za prenájom vozidla v požadovanej výške,
pretože listom z 8.12.2010 oznámila GENERALI Slovensko poisťovňa, a.s. žalobcovi spôsob likvidácie

poistnej udalosti ako totálnej škody, a po tomto oznámení žalobca nemal nárok na náhradu nákladov
na vypožičanie náhradného motorového vozidla. Žalobca s týmto nesúhlasil, argumentoval, že náklady
na vypožičanie motorového vozidla vynaložil nutne a účelne a v priamej príčinnej súvislosti so škodou
vzniknutou na jeho motorovom vozidle, pretože vypožičanie náhradného vozidla bolo jediným vhodným
a účelným riešením, keď nemal možnosť využiť iné vozidlo z vozového parku firmy, lebo všetky vozidlá
bolivtomčasepracovnevyťažené.Nákladyvynaloženénavypožičanienáhradnéhomotorovéhovozidla

sú podľa žalobcu primerané aj z hľadiska časového a cenového, lebo si nevypožičal vozidlo vyššej triedy,
ale porovnateľné s poškodeným motorovým vozidlom.3. Žalovaná uplatnený nárok neuznala. Potvrdila skutočnosť, že na základe predložených dokladov a
s prihliadnutím na účelnosť a nutnosť zapožičania náhradného motorového vozidla priznala žalobcovi

plnenie 179,93 € za 5 dní nájmu od 6.12.2010 do 10.12.2010, t.j. do dňa doručenia oznámenia
spoločnosti GENERALI Slovensko poisťovňa, a.s. žalobcovi o tom, že poistná udalosť bude likvidovaná
ako totálna škoda. Žalovaná odmietla plniť nárok v prevyšujúcom rozsahu z dôvodu, že žalobca
nepreukázalnutnosťvynaloženianákladovnanáhradnémotorovévozidlo,tedačipožičaniemotorového
vozidla bolo nevyhnutné, a to najmä vo vzťahu k následkom, ktoré by nastali v prípade, ak by si

žalobca náhradné vozidlo nepožičal a nepreukázal účelnosť nákladov na požičanie náhradného vozidla.
Argumentovala, že keď je poistná udalosť likvidovaná ako totálna škoda (motorové vozidlo je poškodené
do takej miery, že jeho oprava je už ekonomicky neúčelná), účelnosť vynaložených nákladov na nájom
vozidla vo vzťahu k dobe prenájmu je ohraničená rozhodnutím a možnosťou poškodeného obstarať
si nové, resp. obdobné vozidlo, ktoré rozhodnutie poškodený môže urobiť v čase, keď mu havarijný
poisťovateľ oznámi spôsob likvidácie jeho poistnej udalosti. Teda podľa žalovanej akonáhle poškodený

je schopný zaobstarať si nové vozidlo, účelnosť a nutnosť prenájmu náhradného vozidla už nie je
daná. Žalovaná namietla výšku uplatneného nároku a poukázala na to, že žalobca si uplatnil náklady
na požičanie náhradného vozidla aj za dni 11.12.2010 a 12.12.2010, t.j. sobota a nedeľa, pričom
účelnosť použitia náhradného motorového vozidla žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. V súvislosti
s namietanou výškou uplatneného nároku žalovaná dala súdu do pozornosti skutočnosť, že v uplatnenej

sume 520,08 € je zahrnutá aj DPH a bližšie nešpecifikované príplatky, pričom žalobca ako platca DPH
mal možnosť v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. zaplatenú DPH odpočítať.

4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že pri dopravnej nehode dňa 24.11.2010, zavinenej vodičkou

motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. S. XXX G., J. S., ktorá nedala prednosť v jazde oproti
idúcemu motorovému vozidlu Suzuki, ev. č. X. XXX E., došlo k poškodeniu tohto motorového vozidla,
patriaceho žalobcovi. Predmetnú poistnú udalosť evidovanú pod č. 2090052590 likvidovala GENERALI
Slovensko poisťovňa, a.s. ako totálnu škodu, čo oznámila žalobcovi listom z 8.12.2010. Následne
listom zo 14.1.2011 Generali Slovensko poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi ukončenie likvidácie tejto

poistnej udalosti a poukázanie poistného plnenia vo výške 5.852 € na číslo účtu žalobcu. Žalobca si ako
nájomca na základe zmluvy o nájme, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Volkswagen Polo High
line 1,2 TSi, ev. č. X. XXX F. prenajal od prenajímateľa Auto Gabriel, s.r.o., Košice, toto vozidlo na dobu
od 6.12.2010 do 10.12.2010 s dohodnutým nájomným 168,05 €. Žalobca užíval predmetné motorové
vozidlo od 6.12.2010 do 13.12.2010 s tým, že nájomné za uvedené obdobie bolo vyúčtované v sume

399,99 €. Žalobca a Auto Gabriel, s.r.o. uzavreli druhú zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom
motorového vozidla zn,. Volkswagen Golf 1,4, ev. č. X. XXX P., na dobu od 13.12.2010 do 17.12.2010.
Nájomné bolo dohodnuté vo výške 210,10 €. Nájomné bolo vyúčtované prenajímateľom vo výške 200,02
€ Dňa 20.12.2010 spoločnosť Auto Gabriel, s.r.o., ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli
ďalšiu zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla zn. Volkswagen Polo High

line 1,2 TSi, ev. č. X. XXX F., na dobu od 20.12.2010 do 21.12.2010 za dohodnuté nájomné vo výške
67,22 €. Nájomné bolo prenajímateľom vyúčtované v sume 100 €. Faktúrou č. 1130163801 splatnou
dňa 14.1.2011 prenajímateľ Auto Gabriel, s.r.o., Košice, vyúčtoval žalobcovi nájom vozidla za 14 dní v
celkovej sume 700,01 €. Listom zo 6.10.2011 žalovaná oznámila žalobcovi výšku poistného plnenia v
sume 179,93 €, keďže žalovaná uznala iba náklady na požičanie náhradného vozidla za obdobie od

6.12.2010 do 10.12.2010 v sume 200 €, z ktorých odrátala sumu 20,07 € ako odpočítateľné náklady,
ktoré by boli vynaložené používaním vlastného motorového vozidla.

5. Súd po právnom posúdení podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“) konštatoval, že žalobca, ktorý v dôsledku dopravnej nehody nemohol užívať svoje
motorové vozidlo, nepochybne mal právo na náhradu nákladov za náhradné vozidlo, keďže zaplatením
nájomného za náhradné vozidlo sa zmenšil jeho existujúci majetkový stav (finančné prostriedky žalobcu
sa zmenšili o zaplatené nájomné). Náhradné vozidlo si však neprenajal od okamihu dopravnej nehody,
t. j. od 24.11.2010, ale až od 6.12.2010 do 21.12.2010. Predmetná poistná udalosť bola likvidovaná

ako totálna škoda, čo je iná situácia, ako v prípade, keď sa poškodené vozidlo uvádza do predošlého
stavu, kedy náklady na nájom náhradného vozidla je možné považovať za účelné do ukončenia
opravy poškodeného vozidla. Bolo potrebné preto posúdiť, či náklady na nájom náhradného vozidla
boli vynaložené účelne a nutne v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, resp. či a do akej mierybol nájom náhradného vozidla dôsledkom škodovej udalosti. Súd uzavrel, že o účelnosti nákladov
nájmu náhradného vozidla nie sú pochybnosti bezprostredne po dopravnej nehode, kedy nie sú zrejmé
náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, a či poškodené vozidlo bude alebo nebude účelné

opraviť. V situácii, keď je zrejmé, že poškodené vozidlo sa opravovať nebude z dôvodu ekonomickej
neúčelnosti, náklady na nájom náhradného vozidla je podľa súdu možné považovať za účelné len do
doby, kedy je isté, že oprava nebude vykonaná, potom už nájomné za náhradné vozidlo nie je možné
považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V momente
keď je poškodenému zrejmé, že jeho poškodené vozidlo nebude opravené, môže si zaobstarať nové,

prípadne jazdené vozidlo. Súd poukázal na výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že v
čase, kedy bol žalobcovi oznámený spôsob likvidácie poistnej udalosti ako totálnej škody, si objednali
nové motorové vozidlo. Navyše žalobca nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť
prenájmu náhradného vozidla, keď za také nepovažoval odovzdanie dokladov na daňový úrad, či
sociálnu poisťovňu, vybavovanie firemnej akcie, či postupný prevoz ekonomickej agendy, obzvlášť keď
žalobca mal k dispozícii vlastnú dodávku). Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, pretože si trovy neuplatnila a žalobcovi ich nepriznal pre jeho neúspešnosť v konaní.

7. Rozsudok vo výroku v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby vo výške 408,31 € s prísl. a výroku o

trovách konania, napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. b/, d/ a f/, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok a zaviazal žalovanú zaplatiť mu 408,31 € s úrokom z omeškania od 12.5.2011 do

zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a k náhrade trov celého konania. Argumentoval, že
v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal právo na náhradu nákladov
na náhradné vozidlo. Nie je významné, či bolo náhradné vozidlo prenajaté okamžite od okamihu
poškodenia vozidla, alebo od iného nasledujúceho dňa, a teda na kratší časový interval, pretože výlučne

on ako podnikateľský subjekt je schopný zvážiť, v ktorom momente si jeho podnikateľská činnosť
nevyhnutne vyžaduje nahradenie poškodeného vozidla. Navyše skutočnosť, že si nezapožičal náhradné
vozidlo okamžite po poškodení vozidla, ale až v čase keď si to jeho podnikateľská činnosť skutočne
vyžadovala, len zvýrazňuje účelnosť a reálnu potrebu takto vynaložených nákladov. Dal do pozornosti
výpoveď štatutárnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 27.01.2014, kedy vypovedala, že ako

štatutárny orgán vykonávala u žalobcu úlohy súvisiace s administratívnou a organizačnou agendou, na
výkon ktorých nevyhnutne potrebovala v období od 6.12.2010 osobné motorové vozidlo. Obe osobné
motorové vozidlá, ktoré ostali žalobcovi po dopravnej nehode, boli plne denne využité v teréne druhým
štatutárnym orgánom žalobcu a zamestnancom žalobcu R. Q.. Pred týmto dátumom sa žalobca snažil
zabezpečiť celú administratívnu agendu priamo z kancelárie, aby predišiel vzniku ďalších nákladov

na nájom náhradného vozidla a k nájmu motorového vozidla došlo až z nevyhnutných funkčných
dôvodov, iba na nevyhnutne potrebný čas, o čom svedčí aj postupný nájom vozidla u spoločnosti
Auto Gabriel, s.r.o. Košice, pričom náhradné vozidlo bolo typovo primerané poškodenému vozidlu.
Účelnosť a nutnosť nákladov nájmu na náhradné vozidlo bola podľa žalobcu okrem iného odôvodnená
aj obchodnou situáciou žalobcu súvisiacou s koncom kalendárneho roka, ukončovaním realizácie

stavieb v Košiciach, Prešove a vo Vranove nad Topľou a s koncom účtovného obdobia. Potrebu
využitia náhradného vozidla zvýšila aj vtedy prebiehajúca zmena ekonómky u žalobcu, v dôsledku čoho
bolo nevyhnutné premiestniť účtovnú agendu archivovanú u odchádzajúcej ekonómky, pozostávajúcu
približne z 50 spisov do priestorov žalobcu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením v rozsudku, že prevoz
ekonomickej agendy neodôvodňoval nutnosť prenájmu náhradného vozidla, pretože mal k dispozícii

vlastnú dodávku. Žalobca síce mal k dispozícii vlastnú dodávku, no nemohol sa reálne oboznámiť
s obsahom 50 spisov ekonomickej agendy počas jedného dňa, preto nebolo možné previesť všetky
spisy naraz v dodávke, ktorá naviac bola používaná pri realizovaní jednotlivých stavieb, preto sa týmto
motorovým vozidlom nemohli zabezpečovať aj nevyhnutné prevozy štatutárnej zástupkyne žalobcu
Daniely Šošovičkovej, ktorej činnosť je neoddeliteľnou súčasťou podnikateľskej činnosti žalobcu. Za

daných skutkových okolností si na zabezpečenie riadneho chodu spoločnosti podnikateľská činnosť
žalobcu reálne vyžadovala zapožičanie náhradného vozidla. Účelnosť a nevyhnutnosť nákladov s
tým vzniknutých bola žalobcom dokladovaná listinnými dôkazmi a riadne preukázaná v konaní pred
súdom. Súd v odôvodnení rozsudku nevenoval potrebný priestor zisťovaniu skutočnej nevyhnutnostizabezpečenia nájmu náhradného vozidla, obmedzil sa len na stručnú a nepreskúmateľnú konštatáciu,
žeskutočnostiakovybavovanieagendyžalobcusúvisiacejsdaňovýmipredpismiapredpismisociálneho
zabezpečenia, organizovanie firemnej akcie konajúcej sa mimo Košíc a postupný prevoz rozsiahlej

ekonomickej agendy neodôvodňujú účelnosť a nutnosť prenájmu náhradného vozidla. Žalobca pritom
počas celého konania upozorňoval, že všetky tieto činnosti nebolo možné zabezpečiť iným motorovým
vozidlom, vzhľadom na ich plnú vyťaženosť, čo žalobca dokladoval. Žalobca považuje za nesprávnu
aplikáciu premisy, v zmysle ktorej súd dospel k zisteniu, že „náklady, ktoré žalobca vynaložil na prenájom
náhradného vozidla, v období po tom, ako už mal vedomosť o tom, že oprava jeho motorového vozidla

nebude vykonaná, neboli vynaložené účelne a nutne v príčinnej súvislosti so vznikom škody". Až po
vyplatení poistného plnenia za motorové vozidlo, ktorého oprava nebola technicky možná (ekonomicky
účelná), je poškodený schopný zaobstarať si motorové vozidlo namiesto vozidla, ktoré bolo zničené pri
dopravnej nehode, lebo až vtedy má k dispozícii finančné prostriedky na kúpu nového alebo ojazdeného
motorového vozidla. Žalobcovi bolo poistné plnenie poukázané na jeho účet až dňa 14.1.2011, teda o
vyše mesiac neskôr, ako mu bol oznámený spôsob likvidácie poistnej udalosti. Až tohto dňa došlo k

ukončeniu likvidácie poistnej udalosti č. 2090052590, ktorá bola zlikvidovaná ako totálna škoda. Žalobca
si bol schopný zaobstarať nové vozidlo až po vyplatení poistného plnenia, t.j. dňa 14.1.2011. V tejto
súvislosti zdôraznil, že napriek vyplateniu poistného plnenia až dňa 14.1.2011, si neprenajal náhradné
motorové vozidlo v januári 2011 ani raz, keďže agendu, pri ktorej bolo nevyhnutné použiť motorové
vozidlo vyriešil v decembri 2010, čo len opätovne potvrdzuje skutočnosť, že si prenajímal náhradné

vozidlo iba v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas. Argumentoval, že pokiaľ by bol spoločnosťou
so značnými príjmami, bolo by možné uvažovať o tom, že si bol schopný zaobstarať nové vozidlo
skôr, ako by mu bolo vyplatené poistné plnenie, no on nie je takouto spoločnosťou. Sám žalobca
nemôže ovplyvniť ani to, kedy mu poisťovňa doručí oznámenie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti,
ani to, kedy poisťovňa ukončí likvidáciu poistnej udalosti a vyplatí mu poistné plnenie. Nemôže byť

teda na jeho ťarchu to, že mu poisťovňa nevyplatila poistné plnenie ihneď po doručení oznámenia o
spôsobe likvidácie poistnej udalosti. Zdôraznil, že definovanie okamihu, v ktorom poškodenému zaniká
nárok na náhradu škody za náhradné vozidlo nie je predmetom právnej úpravy všeobecne záväzných
právnych predpisov, nemožno akceptovať rýdzo formalistický prístup súdu zovšeobecňujúci svoje
úvahy bez akéhokoľvek preskúmania, vykonania dôkazov a hodnotenia skutkových okolností každého

individuálneho prípadu jednotlivo, keď súd v rozsudku uviedol, že v momente, keď je poškodenému
zrejmé, že jeho poškodené vozidlo nebude opravené, môže si zaobstarať nové, prípadne jazdené
vozidlo. Žalobca upozornil, že v čase oznámenia poisťovne GENERALI Slovensko poisťovňa, a.s.,
o totálnej škode, nemal dostatok voľných finančných prostriedkov na to, aby si mohol okamžite od
momentu daného oznámenia zaobstarať vozidlo, či už nové alebo jazdené. Domnieva sa, že predpoklad

súdu, že si poškodený môže zaobstarať nové vozidlo bezprostredne po faktickom oboznámení sa
so spôsobom likvidácie poistnej udalosti a ešte pred vyplatením poistného plnenia, nemôže byť v
konaní použitý bez vykonaného dokazovania a bez hodnotenia ekonomickej situácie poškodeného v
konkrétnej dobe. Je nelogické, aby mal práve spôsob likvidácie poistnej udalosti rozhodujúci vplyv na
posúdenie účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na nájom náhradného vozidla. Žalobca nedisponoval

v danom čase voľnými peňažnými prostriedkami, obstaranie nového vozidla bolo viazané výlučne na
vyplatenie poistného za totálnu škodu poškodeného vozidla. Súd neprihliadol na individuálne okolnosti
prípadu a v konaní sa nezaoberal reálnou možnosťou žalobcu obstarať si nové, resp. jazdené vozidlo.
Ak by aj rozhodnutie poisťovne, ktorým poškodený získal faktickú vedomosť o totálnej škode, malo
mať v danom prípade rozhodujúci význam, žalobca pokladá za nevyhnutné, aby súd riadne vykonal

dokazovanie a posúdil osobitosti skutkového stavu súvisiace s jeho ekonomickými podmienkami. Ak
by aj mal dostatočný peňažný kapitál na obstaranie nového vozidla, je potrebný určitý nevyhnutný čas,
pokrývajúci celkový proces výberu, nákupu a dodania vozidla. Uvedené ilustruje aj fakt, že štatutárny
orgán žalobcu v období, keď sa dozvedel, že poisťovňa GENERALI Slovensko poisťovňa, a.s., bude
poistnú udalosť likvidovať ako totálnu škodu, objednal v spoločnosti Volkswagen motorové vozidlo, ktoré

mohlo byť dodané najskôr až v januári 2011, pričom neskôr sa dátum dodania posunul až na apríl 2011.
Vzhľadom na lehotu dodania vozidla, žalobca zakúpil jazdené vozidlo vo februári 2011, po vyplatení
daného poistného plnenia za poškodené vozidlo. Preto mu nie je zrejmé, z akého dôvodu by potom v
dobe od oznámenia o totálnej škode do kúpy nového vozidla, nemal mať nárok na náhradu nákladov na
náhradné vozidlo, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

8. Súd prvej inštancie (po tom, čo mu vec bola vrátená odvolacím súdom na rozhodnutie o návrhu
žalobcu na pripustenie zmeny žaloby) uznesením 37C 319/2012-193 z 13.4.2016 pripustil zmenu žaloby
tak, že „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 520,08 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročnezo sumy 520,08 € od 12.5.2011 do zaplatenia“ a rozsudkom 37C 319/2012-197 z 28.11.2016 doplnil
svoj rozsudok 37C 319/2012-166 z 27.1.2014 tak, že žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 520,08 € od 12.5.2011 do 2.4.2012 zamietol.

9. Tento rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d/, f/ a h/ CSP s totožným skutkovým odôvodnením odvolacích dôvodov a totožným odvolacím
návrhom ako je uvedené v bode 7.

10. Žalovaná považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne, dostatočne odôvodnené a jeho právne
názory za súladné s ustálenou judikatúrou. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zopakovala
dôvodyuvedenévosvojomodporeprotiplatobnémurozkazu,opäťcitovalazrozsudkuNajvyššiehosúdu
Českej republiky sp. zn. 25Cdo 712/2011 z 31.3.2013 podľa ktorého „ nie je rozumne akceptovateľné
tvrdenie žalobcu, že poškodený musel čakať na výplatu plnenia v čiastke 14.500 Kč (náhrada totálnej
škody na vozidle), aby mohol kúpiť obdobné vozidlo, a musel tak vynaložiť na nájom náhradného vozidla

požadovanú čiastku 108.902,70 Kč. Hľadisko účelnosti vylučuje, aby v situácii, keď je objektívne zrejmé,
že vozidlo je natoľko poškodené, že opravované nebude, boli i naďalej za účelné považované náklady
na nájom náhradného vozidla, a to až do doby, kedy je poškodenému poskytnutá náhrada za zničené
vozidlo. Taký názor by viedol k absurdným dôsledkom, že by škodca (poisťovňa) bol povinný uhradiť
tak škodu spočívajúcu v znížení hodnoty vozidla (u totálnej škody ide o hodnotu vozidla) , tak i náklady

dlhodobého nájmu náhradného vozidla, ktoré by pritom mohli výrazne (mnohonásobne) prevýšiť škodu
na vozidle. Nemožno mať za neúčelné náklady nájmu náhradného vozidla v situácii bezprostredne
po nehode, ak nie je doposiaľ zrejmé, aké by boli náklady na opravu poškodeného vozidla, a či teda
vozidlo bude či nebude účelné opraviť. Akonáhle je však objektívne zrejmé, že oprava poškodeného
vozidla je nehospodárna, a preto vykonaná nebude, možno zásadne náklady nájmu náhradného vozidla

považovať za účelné len do doby, kedy je isté, že oprava vykonaná nebude. Nájomné za vozidlo po dobu
dlhšiunemožnopovažovaťzaúčelnýanutnýnákladvynaloženývpríčinnejsúvislostisovznikomškody".
Konštatovala, že žalobcovi od okamihu oznámenia o vzniku totálnej škody na jeho vozidle neprináleží
právo na náhradu nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla. Za správny v tomto prípade
nemožno prijať ani argument, že žalobcovi havarijný poisťovateľ vyplatil poistné plnenie až po mesiaci,

a preto nemôžu ísť na jeho ujmu vynaložené náklady na nájom a to z dôvodu, že škodu na vozidle
žalobcu likvidovala GENERALI poisťovňa, a.s. a nie žalovaná, a teda výška škody bola závislá aj od
správania tretieho subjektu, čo nemôže ísť na vrub škodcu, resp. jeho poisťovateľa. Nutnosť požičania
náhradného vozidla u podnikateľov je podmienená hrozbou ušlého zisku, ktorú je podnikateľ povinný
preukázať. Žalobca takéto dôvody požičania motorového vozidla v konaní pred súdom nepreukázal.

11. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému
sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)
platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania

(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.
júla 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP) ani na zmenu (§ 388
CSP) rozsudku, preto rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Žalobca napadol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby na zaplatenie 520,08 € s prísl. len v časti

zamietnutia sumy 408,31 € s prísl. Odôvodnil to tým, že žalovaná mu neuhradila sumu v tejto výške,
pričom istina 408,31 € pozostáva z nájmu náhradného vozidla bez DPH po odrátaní sumy, ktorú mu
žalovaná plnila.16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 ods. 1 CSP).

17. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba
zamietnutá v sume prevyšujúcej čiastku 408,31 € do sumy 520,08 €, preto rozsudok v tejto (odvolaním

nenapadnutej) časti nadobudol právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

18.Vprejednávanejvecijenesporné,žežalovanápoisťovňamalauzavretúpoistnúzmluvu,tzv.zákonné
poistenie s vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia, ŠPZ S., ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda dňa 24.11.2010, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. V súvislosti s
touto dopravnou nehodou si žalobca zabezpečil prenájom náhradného motorového vozidla, ktorého

zaplatenia sa domáha v tomto konaní. Keď poisťovňa GENERALI Slovensko a.s., s ktorou mal žalobca
uzavreté havarijné poistenie, riešila otázku poistnej náhrady, oznámila žalobcovi listom datovaným
8.12.2010 (streda), že oprava jeho vozidla je v dôsledku poistnej udalosti z 24.11.2010 technicky
nemožná, ekonomicky neúčelná, preto bude škodu riešiť ako totálnu škodu. V konaní nebolo zistené,
kedy toto oznámenie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti č. 2090052590 bolo doručené žalobcovi a

dostalosatakdojehodispozície.Napriektomužalovanávyplatilapoistnéplnenieztituluskutočnejškody
spočívajúcej v prenájme náhradného vozidla len za čas od 6.12.2010 do 10.12.2010, čo odôvodnila tým,
že žalobca sa mohol o spôsobe vybavenia jeho poistnej udalosti dozvedieť už 8.12.2010, s prihliadnutím
na čas potrebný na doručenie oznámenia však priznala náhradu nákladov až do 10.10.2012. Súd
prvej inštancie toto akceptoval a nezisťoval, kedy oznámenie o totálnej škode bolo žalobcovi doručené,

a to napriek tomu, že v rozhodnutí argumentoval, že len do momentu oznámenia o totálnej škode
možno hovoriť o účelnosti nákladov za prenájom náhradného vozidla. Oznámenie o samotnom ukončení
likvidácie predmetnej poistnej udalosti a vyplatení plnenia bolo žalobcovi doručované dňa 14.1.2011.
Súd prvej inštancie sa v konaní žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentom žalobcu, že by mu
mala prislúchať náhrada nákladov za prenajaté motorové vozidlo aspoň do doby oznámenia o ukončení

likvidácie poistnej udalosti a vyplatenia poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti, teda v tomto
konkrétnom prípade do 14.1.2011 (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 85/2015
z 9.6.2016). Žalobca ako poškodený pritom až do tohto času náhradné motorové vozidlo nevyužíval
(náhradné motorové vozidlo mal prenajaté naposledy 20.12. - 21.12.2010).

19. Vprípadepoistnejudalostimápoškodenýprávonanáhraduškodyvzniknutejpoškodením,zničením
odcudzením alebo stratou veci, ale vždy je nutné, aby nároky poškodeného boli preukázané, čo je
povinnosťoupriamopoškodeného.Pretožesúdspornúotázkutýkajúcusadobyprenájmuustálilvsúlade
s námietkami žalovanej tak, že žalobca má nárok na zaplatenie prenájmu náhradného motorového
vozidla len od 6.12.210 do 10.12.2010 (v tejto časti žalovaná plnila), nezaoberal sa ďalej dôsledne s

námietkami žalobcu týkajúcimi sa účelnosti nákladov vynaložených na prenájom motorového vozidla
za ďalšie obdobie uplatnené žalobcom (náklady na prenájom motorového vozidla za priznané obdobie
považovala nepochybne aj žalovaná za účelne vynaložené, keď pristúpila k plneniu). V tejto súvislosti
žalovaná poukazovala aj na to, že účelnosť vynaložených nákladov na nájom vozidla vo vzťahu k dobe
prenájmujeohraničenározhodnutímamožnosťoupoškodenéhoobstaraťsinové,resp.obdobnévozidlo

a akonáhle je poškodený schopný zaobstarať si nové vozidlo, účelnosť a nutnosť prenájmu nie je daná.
Z tohto dôvodu navrhovala zistiť, či žalobca ku dňu 8.12.2010 mal disponibilný zostatok na svojom účte.
Súd dokazovanie nevykonal (pravdepodobne z dôvodu predčasného záveru o dôvodnosti nákladov za
prenájom auta len za obdobie 6.12. -10.12.2010) a svoj postup žiadnym spôsobom neodôvodnil.

20.Odvolacísúdpoukazujenato,žepoškodenýmánároknapreplatenieúčelnevynaloženýchnákladov
v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla, pričom otázka, či jeho zapožičanie
bolo nevyhnutne potrebné a náklady na nájom náhradného vozidla boli vynaložené nutne a účelne,
závisí od posúdenia konkrétnych, individuálnych okolností prípadu. Táto skutočnosť vyplýva aj Metodiky
náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla účinnej od 1.1.2003, podľa ktorej pri posudzovaní

uplatňovaného nároku je nutné prihliadať (okrem iného) aj na individuálnosť prípadu s prihliadnutím
na potrebu zabezpečenia alebo plnenia neodkladných úloh, odvrátenie škody, ochranu zdravia. V tejto
súvislosti odvolací súd má za to, že jedným z hľadísk pre hodnotenie účelnosti vynaložených nákladov
môže byť aj porovnanie nákladov na nájom náhradného vozidla a škody spôsobenej na vozidle.21. Skutočnú škodu, spočívajúci v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú
náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom

náklady boli vynaložené nutne a účelne na zapožičiavanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej veci
poškodenej.Nepochybnesatedanahrádzajúlennákladyúčelnevynaloženésodstránenímnegatívnych
následkov vzniknutých poistnou udalosťou. V prejednávanej veci vzhľadom na zatiaľ predčasný záver
súdu prvej inštancie o dôvodnej dobe prenájmu motorového vozidla len od 6.12.2010 do 10.12.2010 (z
dôvodu uvedeného v bode 18) súd sa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal s argumentáciou žalobcu

o účelnosti nákladov vynaložených na prenájom motorového vozidla aj mimo obdobia od 6.12.2010 do
10.12.2010.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že žalobcovi prislúcha
náhrada nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla len od 6.12.2010 do 10.12.2010, z
ktorého dôvodu žalobu zamietol, musel preto odvolací súd zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie (§ 389

ods. 1 písm. c/ CSP) na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa so
všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami a relevantnou argumentáciou sporových strán a opätovne
o žalobe rozhodnúť.

23. Nové rozhodnutie súd riadne odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo zrozumiteľné,

presvedčivé a preskúmateľné, a aby sa dôsledne vysporiadalo so všetkými skutkovo a právne
relevantnými otázkami riešenými v konaní, pričom musí v ňom reagovať na tvrdenia a námietky žalobcu
prednesené v konaní a vyporiadať sa tiež so skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).