Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200380
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200380.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: MUDr. W. K., nar.

X.X.XXXX, bytom I. E. J.. XXX, zastúpeného spoločnosťou Michal Mrva advokátska kancelária, s.r.o.,
Nevädzova 5, 821 01 Bratislava 2, IČO: 50 145 860 proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31356-2/2017-BA
zo dňa 2.11.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo: 31356-2/2017-BA zo dňa 2.11.2017 z r u š u j
e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 31356-2/2017-BA
zo dňa 2.11.2017, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava č. 255-5/2017-TT zo dňa 13.1.2017 určujúce, že: „samostatne zárobkovo činnej osobe
MUDr. W. K. nezaniklo dňa 2. júla 2013 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie,
ale zaniklo dňa 2. septembra 2013“.

2.
Namietala nesprávnosť právneho názoru žalovaného, keď napadnuté rozhodnutie v časti jeho výroku
nemôže obstáť, nakoľko dôvody pre takto formulovaný výrok rozhodnutia sú neudržateľné a postup
žalovaného je v rozpore s platnou právnou úpravou. Uviedla, že celý myšlienkový postup žalovaného
obsiahnutý v odôvodnení žalobkyňou napadnutého rozhodnutia je nelogický a absurdný. V tejto
súvislosti poukázala na to, že žalovaný vychádza z predpokladu, že ak aj žalobkyňa požiadala Trnavský
samosprávny kraj o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - všeobecnej

ambulancie a tento jej dňa 27.6.2013 vyhovel, aj naďalej vykonávala podnikateľskú činnosť ako
samostatne zárobkovo činná osoba postupom podľa § 3 ods. 4 písm. c) zák.č. 578/2004 Z.z. o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v spojení
s § 10 ods. 1 a 2 a § 68 ods. 1 písm. a) tohto istého zákona. Na základe výkladu týchto ustanovení
žalovaný dospel k absurdnému záveru, že „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia
typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár
vydáva Slovenská lekárska komora“. Za tohto stavu mal žalovaný za to, že žalobkyňa (aj keď nemá
povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - všeobecnej ambulancie, nakoľko toto jej
bolo zrušené Trnavským samosprávnym krajom) je aj naďalej samostatne zárobkovo činnou osoboua podľa § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 písm. d) zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je povinne
nemocensky a dôchodkovo poistená. Považovala preto tento záver žalovaného za rozporný s platnou
právnou úpravou ako aj extrémne iracionálny. V tejto súvislosti zdôraznila, že počnúc od 2.7.2013

nemá povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - všeobecnej ambulancie, pričom napriek
tejto skutočnosti ju žalovaný považuje za osobu, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Poukázala
na to, že ak nemá ambulanciu, odhlásila sa na daňovom úrade ako platca dane z príjmu, odhlásila
sa ako samostatne zárobkovo činná osoba na Sociálnej poisťovni, pobočke Trnava, odhlásila sa
ako samostatne zárobkovo činná osoba na zdravotnej poisťovni ako aj na Štatistickom úrade SR,

nemala platne uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, z ktorých by jej plynuli príjmy, preto
považovalatvrdeniežalovaného,ženaďalejvykonávapodnikateľskúčinnosťakosamostatnezárobkovo
činná osoba za absurdné. Namietala, že žalovaný neprihliada na to, že počas celej doby kedy sa
odhlásila ako samostatne zárobkovo činná osoba na Sociálnej poisťovni, pobočke Trnava z platenia
povinných sociálnych odvodov, bola riadne zamestnaná (dokonca pracuje pre neho samotného ako
posudková lekárka), pričom jej zamestnávateľ za ňu riadne platil sociálne a zdravotné odvody. Uviedla,

že na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že zrušila registráciu na daň z príjmu až k 2.9.2013,
avšak tento administratívny úkon nemá vplyv na reálny výkon podnikateľskej činnosti žalobkyňou v
období od 2.7.2013 do 2.9.2013. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci č.k.
1S/137/2011 zo dňa 7.6.2012, v ktorom súd v obdobnej veci konštatoval, že licencia vydaná príslušnou
stavovskou organizáciou podľa ust. § 68 ods. 1 zák.č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je dokladom, ktorý je podľa názoru súdu
možné považovať za doklad preukazujúci odbornú spôsobilosť lekára, ktorý je následne jednou z
podmienok na udelenie povolenia podľa ust. § 13 zák.č. 578/2004 Z.z. . V žiadnom prípade však podľa
názoru súdu nejde o licenciu, ktorá by zakladala postavenie lekára ako samostatne zárobkovo činnej

osoby, ktorá je potom povinne nemocensky a dôchodkovo poistená. Na takéto postavenie lekára totiž
treba splniť ešte ďalšie podmienky a licencia je iba jednou z nich. Za tohto stavu postup žalovaného
považovala za formalistický a závery konštatované v jej rozhodnutí za neudržateľné.

3.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.1.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Uviedol, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby
považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby
na účely sociálneho poistenia s účinnosťou od 1.1.2011 do 31.12.2013 je výkon určenej činnosti alebo

udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti, ďalej dovŕšenie 18 rokov veku a registrácia
podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b)
a ods. 2 a 3. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú
podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím (§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z.). Vzhľadom

na prechodné ustanovenie § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z. sa
rovnakým spôsobom posudzuje status samostatne zárobkovo činnej osoby aj v období od 1.1.2014
do 30.6.2014. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa bola registrovaná v registri daňových
subjektov v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom od 1.1.2011 pod DIČ: 1030525980 v období od 12.10.1995 do 2.9.2013,

kedy bola registrácia žalobkyne na daňovom úrade zrušená. Vzhľadom na právnu úpravu účinnú od
1.1.2011, žalobkyňa spĺňala zákonné podmienky ustanovené na nadobudnutie právneho postavenia
samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 2.7.2013. Nadobudnutie právneho postavenia samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo
činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej

úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa § 6 ods. 1 a 2 zák.č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s
podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci
kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia

a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom č.
461/2003 Z.z. vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkovépoistenie(§21ods.1).Tiežpoukázalnato,ženavznikpovinnéhonemocenskéhopoistenia
a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce na základeakého právneho vzťahu fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti. Rozhodujúca je tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kalendárnom roku rozhodujúcom
na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby príjmy

podľa § 6 ods. 1 a 2 zák.č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola držiteľom
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo vydaného
Trnavským samosprávnym krajom dňa 29.11.2006, ktoré bolo zrušené dňom 1.7.2013 rozhodnutím
Trnavského samosprávneho kraja, č. j. TA/00772/2013/OZaHF-004. V čase, kedy bolo žalobkyni
zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola však aj držiteľkou licencie na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár číslo: L1A/TT/0548, vydanej Slovenskou lekárskou
komorou, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/) vykonávanej
podľa § 10 zák.č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe
ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. s povolaním lekár,
logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu
a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho

poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Ak samostatne
zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zák.č.
595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z., vzniká jej od 1. júla kalendárneho
roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna

nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a
z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou

zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. Na
základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok
2012 (16 411,81 eur) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2013, t.j. sumu 4 716 eur. V tejto súvislosti poukázal na
to, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej

osobe zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení v znení
zák.č. 543/2011 Z.z., t.j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Vychádzajúc z platnej právnej
úpravy zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby nezávisí od podania registračného listu fyzickej osoby. Registračný list fyzickej
osoby - odhláška zo sociálneho poistenia má len deklaratórne účinky, t.j. deklaruje skutočnosti, ktoré

vznikli priamo zo zákona o sociálnom poistení. Za tohto stavu preto žalobkyni nezaniklo právne
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia doručením registračného
listu fyzickej osoby - odhlášky zo sociálneho poistenia, resp. dňom uvedením na odhláške zo sociálneho
poistenia ako dátum zániku poistenia, t.j. 2. júla 2013, keďže naďalej spĺňala základné podmienky
ustanovené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinného od 1.1.2011

do 30.6.2014, na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálnehopoistenia.Skutočnosť,žežalobkyňapozrušenípovolenianaprevádzkovaniezdravotníckeho
zariadenia nadobudla právne postavenie zamestnanca taktiež nemá za následok zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby,
keďže zákon o sociálnom poistení súbeh poistení nevylučuje. V ustanovení § 138 zákona o sociálnom

poistení súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým
sociálnym poisteniam. Ďalej poukázala na ust. § 3 ods. 4 písm. a) až e) zák.č. 578/2004 Z.z., keď
zdravotnícke povolanie sa vykonáva nielen na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ako sa mylne žalobkyňa domnieva,
ale aj v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, taktiež na základe licencie

na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej
činnosti alebo na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc zo
zákona č. 578/2004 Z.z. je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), oprávnený
priamo vykonávať zdravotnícke povolanie (§ 3 ods. 4 písm. c/) a poskytnúť zdravotnú starostlivosť
(§ 4 písm. b/) v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste

ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej poukázal na
to, že v rámci konania vo veci zániku sociálneho poistenia bolo preukázané, že žalobkyňa bola v čase,
kedy jej bolo Trnavským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckehozariadenia držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/TT/0548/06), vydanej
dňa 23.1.2006 Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zák.č. 578/2004 Z.z.,
na základe ktorej bola oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zák.č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za tohto stavu preto
možno konštatovať, že žalobkyňa napriek tomu, že zrušila povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, bola naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, a teda mohla
naďalej vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o žalobkyňou
uvádzaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1S/137/2011 zo dňa 7.6.2012 tak uviedol, že

tento sa netýka skutkovo obdobnej veci ako je prejednávaná vec, pretože žalobkyňa v konaní vedenom
na Krajskom súde v Bratislave bola držiteľkou len licencie na výkon funkcie odborného zástupcu,
označovanej ako L1C (§ 68 ods. 1 písm. c) zák.č. 578/2004 Z.z.), ktorá nezakladá držiteľovi tejto licencie
status samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto Sociálna poisťovňa nesprávne postupovala, ak
žalobkyňu v tomto konaní považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu výlučne na základe tejto
licencie, t.j. licencie na výkon funkcie odborného zástupcu. Znamená to, že žalobkyňa konštatovanie

Krajského súdu v Bratislave zovšeobecnila a vztiahla ju na všetky typy licencií vydávaných Slovenskou
lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 zák.č. 578/2004 Z.z., t.j. nerozlišovala medzi jednotlivými druhmi
licencií, pričom Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 1S/137/2011 dospel k záveru, že za doklad
preukazujúci odbornú spôsobilosť žalobkyne je možné považovať licenciu na výkon činnosti odborného
zástupcu vydanú Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 dos. 1 písm. c) zák.č. 578/2004 Z.z. v

zneníneskoršíchpredpisov(žalobkyňazrejmenedopatrenímvypustilavžalobepísmenoc)zuvedeného
ustanovenia zák.č. 578/2004 Z.z., keď citovala právny názor krajského súdu a tým zmenila význam
právnej vety. Znamená to, že Krajský súd v Bratislave rozlišoval medzi jednotlivými druhmi licencií, na
rozdiel od žalobkyne.

4.
Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
na pojednávaní vopred ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, pokiaľ ide o
právneho zástupcu žalobcu tento na pojednávaní konanom dňa 19.11.2018 zotrval na argumentácii
uvedenej v žalobe. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho

spisu žalovaného správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

5.
Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 2.11.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie

žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 13.1.2017 určujúce, že
žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 2.7.2013, ale zaniklo 2.9.2013,
na základe zistenia, že hoci povolenie vydané žalobkyni na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
v neštátnom zdravotníckom zariadení bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja ku dňu
1.7.2013 zrušené, táto naďalej mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bola

držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0548/06. V prejednávanej
veci je medzi účastníkmi konania sporné určenie dňa zániku povinného nemocenského a povinného
dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, v nadväznosti na právnu
otázkuzánikupostaveniasamostatnezárobkovočinnejosobyvpovolanílekár,ktorýjedržiteľomlicencie
vydanej Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v príslušnom odbore.

6.
Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a
podanie odhlášky z poistenia ku dňu 2.7.2013 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné
zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie dňom 2.7.2013 stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo
či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej

praxe.7.
V súvislosti s nastolenou právnou otázkou existencie a trvania povinnej účasti žalobcu na povinnom
sociálnom poistení z titulu jeho postavenia SZČO, správny súd uvádza, že nemôže prisvedčiť právnemu

názoru žalovaného, že pre účasť na povinnom sociálnom poistení žalobkyne ako SZČO postačuje len
držba licencie L1A posudzovaným lekárom, pričom nie je rozhodujúce, či predmetnú licenciu L1A na
dosahovanie príjmov aj v skutočnosti využívala a či z nej dosahovala zdaniteľné príjmy podľa osobitného
právneho predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov).

8.
Uvedený formálny výklad zákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom poistení,
by nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so samotnou
podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú
viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. zo zárobkovej činnosti pre účely

SZČO podľa § 3 ods. 1 písm. b) ZSP. Je potrebné mať na zreteli, že zákon o sociálnom poistení
určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie
povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, kumulatívne viaže na dve
zákonnépodmienky,atostatusSZČOastýmspojenédosahovaniepríjmuzvýkonuzárobkovejčinnosti,
realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, príp. povolení (§ 14 ods. 1 písm. b/

ZSP a § 15 ods. 1 písm. b/ ZSP v spojení s § 5 písm. c/ a § 21 ods. 1 citovaného zákona).

9.
Pri úprave osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia zákon o sociálnom poistení v § 14

ods. 1 písm. b) za povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu stanovuje takú
SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

10.
Z úpravy osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia v ustanovení § 14 ods. 1 písm.
b) zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by kumulácia v zákone stanovených podmienok, t. j.
dosahovanie príjmov z podnikania vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu, bola viazaná

len na formálnu držbu oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu posudzovanou
fyzickou osobou, resp. že pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky príjmu z podnikania v relevantnom
období, medzičasom na základe zaniknutého oprávnenia na podnikanie alebo na vykonávanie inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, by postačovala len formálna držba
oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, hoci sa na jej základe posudzovaný príjem

v relevantnom období ani čiastočne, resp. vôbec nedosahoval. Na uvedenom nič nemení možnosť
výkladu uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že pre účely posudzovania povinnej účasti SZČO na
nemocenskom poistení sa príjmy z podnikania dosahované touto SZČO na základe viacerých oprávnení
na podnikanie podľa osobitného predpisu sčitujú, resp. nie je rozhodujúce, na základe výkonu ktorej
podnikateľskej činnosti bol príjem z podnikania dosiahnutý.

11.
Zákon o sociálnom poistení síce explicitne neupravoval a ani neupravuje posudzovanie podmienok na

vznik alebo zánik účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO pri konkurencii viacerých oprávnení
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, taktiež nerozlišuje na účely účasti na povinnom
sociálnom poistení SZČO príjem, ktorý môže byť touto osobou dosiahnutý z viacerých oprávnení, avšak
s prihliadnutím na vyššie uvedenú kumuláciu zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia SZČO, je potrebné prijať záver, že samotné postavenie, resp.

samotný status SZČO a formálna držba alebo vystavenie povolenia, príp. oprávnenia príslušným
orgánom podľa osobitného predpisu na podnikanie alebo na výkon samostatnej zárobkovej činnosti,
samo osebe účasť na povinnom sociálnom poistení tejto osobe nezakladá. Pre účely posúdenia spornej
otázky splnenia podmienok vzniku, trvania, príp. zániku povinného sociálneho poistenia SZČO jepotrebné brať do úvahy predmetné príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkon
podnikateľskej činnosti samostatne. I keď sa tieto príjmy SZČO, dosahované v relevantnom období, pre
účely určenia vymeriavacieho základu a výpočtu povinného sociálneho poistenia spočítavajú, reálne

však musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne dosahovať činnosťou realizovanou na základe
týchto oprávnení. Preto možno ustáliť, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A potrebnej na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.) u iného poskytovateľa
zdravotníckej starostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom
poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne

využíval na základe zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej
starostlivosti z takejto činnosti aj dosahoval príjem. V prípade lekárov vykonávajúcich svoje povolanie
na základe vydaných príslušných licencií L1A a L1B, účasť na povinnom nemocenskom a povinnom
dôchodkovom poistení nemôže byť posudzovaná len na základe formálnej existencie týchto licencií, hoci
prerealizáciulicencieL1Bjepotrebnépovoleniepríslušnéhosamosprávnehoorgánunaprevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia - ambulancie.

12.
Vo vzťahu k zákonnej definícii statusu SZČO možno konštatovať, že táto z dôvodu častých zmien
zákona o sociálnom poistení nie je ustálená a jednotlivé zmeny zákona zodpovedajú najmä v tom ktorom

čase aktuálnej rozhodovacej praxi správnych súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23. februára 2013, ktorý sa týkal obdobného,
aj keď nie skutkovo totožného problému s účasťou na povinnom sociálnom poistení advokátov).

13.
Práve z dôvodu nestálej právnej úpravy relevantných zákonných ustanovení správny súd
nemôže prisvedčiť čisto formálnemu výkladu kogentných právnych noriem verejného práva, hoci
zabezpečujúcich napĺňanie verejných fondov nemocenského poistenia založeného na princípe solidarity
a proporcionality vyjadrenej stanovením vymeriavacích základov, ale čo je podstatné, ide o ich napĺňanie

zo súkromných príjmov z podnikania fyzických osôb. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd pri
posúdení právnej otázky vzniku, trvania a zániku povinnej účasti SZČO na povinnom nemocenskom
poistení prijal za spravodlivé vychádzať okrem jazykového aj z teleologického výkladu zákona o
sociálnom poistení, s prihliadnutím na účel sledovaný zákonom a na vyššie uvedené vzájomné súvislosti
ustanovení § 3 ods. 1 písm. b), § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) citovaného

zákona o sociálnom poistení.

14.
V nadväznosti na použitý výklad zákona o sociálnom poistení si správny súd dovolí poukázať na

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný súd
zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu
zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa
zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu
predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný

právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie
potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä
teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte
racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej
právnej normy.“

15.
Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v náleze
sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa musí od

doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel
zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musízároveňvyvarovaťsvojvôle(arbitrárnosti)asvojuinterpretáciuprávnejnormymusízaložiťnaracionálnej
argumentácii.“

16.
Jepravdou,žezákonosociálnompoistenínerozlišujenaúčelyúčastinasociálnompoistenípríjem,ktorý
fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu
zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky účasť

na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1 a 2 písm. b) ZSP v spojení
so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa §
14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) ZSP vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne
dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2011
do 31.12.2013 zakladali status SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení
podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b) ZSP sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak

oprávnenie,nazákladektoréhosavýlučnedosahovalpríjempodľa§138ods.9,zaniklo.Vtejtosúvislosti
správny súd zároveň vyjadruje súhlas s výkladom žalovaného, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje
súbeh viacerých sociálnych poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za
následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, avšak
správny súd zároveň dodáva, že je tomu tak za predpokladu, že samostatne zárobkovo činná osoba

súčasne vykonáva zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) ZSP.

17.
V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) pri preskúmavaní napadnutého

rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach
neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov.

18.

Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok),
platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy
v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti
účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie len

pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné, zrozumiteľné
a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

19.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo
skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobkyni pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo
jej tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného
ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad zániku

sociálneho poistenia. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný
a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (takmer 4 roky) ide
o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné.

20.
Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu obsahuje vzhľadom na potrebu vysporiadania sa
s odvolacími námietkami žalobcu širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vzhľadom na nemožnosť
účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia je však aj jeho rozhodnutie potrebné považovať
za arbitrárne. Tiež je potrebné poukázať na to, že naplnením požiadavky §209 ods.3 zákona o

sociálnom poistení je aj to, aby výrok rozhodnutia obsahoval aj uvedenie právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo a nie iba označenie § 178 ods.1 písm. a) tohto zákona, ktorý upravuje iba vecnú
príslušnosť pobočky poisťovne, tak je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu. Nejdeo hmotnoprávne ustanovenie, z ktorého možno vyvodzovať zánik, či nezánik povinného poistenia, o
ktorom bolo rozhodnuté.

21.
Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto konaní
známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v
rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ v tomto

smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval
nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného
nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a
finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom
prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup zjavne
nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovaného bola žalobkyňa pre účely sociálneho poistenia

ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o vydaní povolenia
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bez pochybností je oprávnením na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Logickým
potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 1.7.2013 na základe rozhodnutia Trnavského
samosprávneho kraja č. TA/00772/2013/OZaHF-004 zo dňa 27.6.2013 boli naplnené podmienky aj pre

zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
povinnénemocenskéadôchodkovépoisteniezanikávždysamostatnezárobkovočinnejosobeuvedenej
v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa
ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci
v skutočnosti, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej

praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonávala a nemala z nej žiadne príjmy (podľa
tvrdenia žalobkyne, ktoré nebolo rozporované).

22.
Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je možný výkon

zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania) nie je dôvodné
stotožňovaťsvykonávanímčinnostipodľaosobitnéhopredpisuvzmysle§5písm.c)zákonaosociálnom
poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, ako to
podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa
ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení,

ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia,
alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito okolnosťami sa však žalovaný podľa obsahu
rozhodnutia nezaoberal.

23.

V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov za súčinnosti so žalobkyňou, po riadnom zistení
skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov opäť ustáliť dátum zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO.

24.

Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku,
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

25.
Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného

zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.e) a g) tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o
konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia,
a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

26.

Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP,
s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods.2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.