Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/132/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207849
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1218207849.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: A. F. G. D. X. L.
T. E. Á. , H. M. X.XX.XXXX, C. C., E.Ľ. Č.. XXX/XX, zastúpená JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom
v Bratislave, Klincová č. 35, proti žalovanému: Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností,
Bratislava, Koceľova č. 15, IČO: 00 419 109, o obnovu konania, s príslušenstvom, na odvolanie

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 29. októbra 2018, č.k. 9 C 61/2018-30,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 29. októbra 2018, č.k. 9
C 61/2018-30, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 29.10.2018, č.k. 9 C 61/2018-30, vo výroku I. odmietol
žalobu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn.
16 C 90/2013; vo výroku II. nepriznal žalovanému proti žalobkyni náhradu trov konania.
1.1. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2018
domáhala povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 16 C

90/2013. V danom konaní sa žalobca N. F. proti žalovanému Zväz slovenských vedeckotechnických
spoločností domáhal určenia neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.1992 v zmysle listu
zo dňa 20.2.2013, č.j. 24/2013, predmetom ktorej bol nájom 2-izbového bytu vo výmere 65,84 m2
nachádzajúci sa v administratívnej budove na ulici E. č. XX, Bratislava, súpisné č. XXX, vedenej
v LV č. XXX pre katastrálne územie H.. Rozsudkom zo dňa 14.11.2014 súd žalobu zamietol, ktorý
rozsudok potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.2.2018, sp. zn.

2 Co 47/2015. Následne na to žalovaný doručil N. F. (manžel žalobkyne) výzvu zo dňa 24.9.2018 na
vypratanie neoprávnene užívaných priestorov, o ktorej skutočnosti žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť
a dozvedela sa o tom až dňa 2.10.2018. Jej manžel opustil spoločnú domácnosť v roku
2012 a o predmetnej veci s ňou nekomunikoval. Žalobkyňa má za to, že v čase podania pôvodnej žaloby
mala s pôvodným žalobcom tvoriť nerozlučné spoločenstvo, nakoľko počas konania došlo k prechodu
nájmu na ňu podľa ustanovenia § 703 ods. 1, § 707 ods. 1 prvá alinea, v spojení s ustanovením § 708

Občianskeho zákonníka, pretože vo veci došlo k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi. Vzhľadom
na opustenie spoločnej domácnosti manželom sa mala stať jediným žalobcom, keď počas trvania nájmu
sa stala jediným nájomcom predmetného bytu. Žalobu na povolenie obnovy konania podala z dôvodu,
že jej žiadnym spôsobom nebolo oznámené, že takéto konanie bolo vedené, a preto bez svojej viny
nemohla uplatniť svoje práva v konaní pred súdom a vykonať v pôvodnom konaní
dôkazy, ktoré sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Domáha sa tiež povolenia

vstupu intervenienta do obnoveného konania, ako aj odkladu vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II. zo dňa 14.11.2014, sp.zn. 16 C 90/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súduv Bratislave zo dňa 28.2.2018, sp.zn. 2 Co 47/2015, a pre prípad, že súd obnovu konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 16 C 90/2013 povolí, žiadala nariadiť
neodkladné opatrenie.

1.2. Súd zistil, že Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 14.11.2014, č.k. 16
C 90/2013-92, zamietol žalobu N. F., ktorou sa domáhal určenia, že je neplatná výpoveď nájomnej
zmluvy zo dňa 1.7.1992 v zmysle listu zo dňa 20.2.2013, č.j. 24/2013, určenia, že trvá nájomný vzťah
medzi ním a žalovaným k 2-izbovému bytu o výmere 65,84 m2, nachádzajúci sa v administratívnej
budove na ulici E. XX, C., súpisné č. XXX, vedenej v LV č. XXX pre katastrálne územie H., založený

nájomnou zmluvou zo dňa 1.7.1992. Rozsudok zo dňa 14.11.2014, č.k. 16 C 90/2013-92, bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.2.2018, č.k. 2 Co 47/2015-120; rozsudok
súdu prvej inštancie, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2018.
Dovolacie konanie na podnet N. F. bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku v stanovenej
lehote. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 19 C 59/2018 A. F. (žalobkyňa v
predmetnej právnej veci) podala totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako navrhovala

vydať v predmetnom konaní.
1.3. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 397, § 400, § 401, § 403 ods. l, ods. 2, § 406,
§ 410, § 413 ods. l písm. b/, ods. 2 C.s.p., § 77, § 81 C.s.p., § 703 ods. l, § 707 ods. l Občianskeho
zákonníka.
1.4. Skutkovo dôvodil tým, že žalobu na obnovu konania je možné podať iba z dôvodov taxatívne

vymenovaných, že nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou
zo záruk právnej istoty. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k odstráneniu
nedostatkov skutkových zistení v právoplatných rozhodnutiach týkajúcich sa veci samej, pričom
spoločným predpokladom pre uplatnenie nových skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov je, že ich
navrhovateľ nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a že môžu pre

neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosťou v tomto zmysle slova bude ktorákoľvek
skutočnosť právne rozhodná a spôsobilá privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu, pričom
je postačujúce, ak v spojení s ostatnými známymi skutočnosťami je na to spôsobilá. Avšak musí
ísť o skutočnosti, ktoré nastali do doby vyhlásenia rozhodnutia, pretože iba na tieto okolnosti mohol
súd prihliadať. Nová tvrdená skutočnosť musí byť spojená vždy s novým dôkazom, a pre posúdenie

„novosti“ skutočností alebo dôkazov je rozhodujúce, že ich účastník nemohol ešte včas uplatniť v
pôvodnom konaní alebo v odvolaní, t.j. do okamžiku, kým mu neuplynula lehota na podanie odvolania.
Žalobkyňa dôvodila, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu
pôvodného konania, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, nakoľko o ňom nevedela,
hoci jej spolu s manželom vznikol spoločný nájom bytu v zmysle ustanovenia § 703 ods. 1 prvá

alinea Občianskeho zákonníka, teda že v čase podania žaloby mala so žalobcom tvoriť nerozlučné
spoločenstvo a vzhľadom na opustenie spoločnej domácnosti manželom sa mala stať jediným žalobcom
vo veci otázky neplatnosti výpovede nájmu bytu. Pokiaľ sa teda žalovaný domnieval, že vo veci existuje
výpovedný dôvod, bol povinný doručiť výpoveď nájmu nie N. F., ale jej, ktorá byt skutočne obývala.
Súd ďalej dôvodil, že žalobu na obnovu konania je oprávnená podať výlučne strana sporu, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané. Na to, aby intervenient mohol podať žalobu na obnovu konania,
nestačí, aby mal záujem na výsledku konania, ale musel súčasne so stranou sporu, v neprospech ktorej
bolo rozhodnuté, tvoriť v pôvodnom konaní nerozlučné spoločenstvo. Nerozlučným
spoločenstvom je procesné spoločenstvo, keď intervenient má s niektorou zo strán sporu také spoločné
právaapovinnosti,žeprávoplatnýrozsudoksavzťahujeajnaneho.Intervenientjetakvtýchtoprípadoch

dotknutý vo svojom hmotnoprávnom postavení, a z toho dôvodu je i procesne legitimovaným subjektom
na uplatnenie žaloby na obnovu konania. Nájomnú zmluvu na dobu neurčitú dňa 1.7.1992 uzatvoril
Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností ako prenajímateľ (v predmetnej veci žalovaný) a N.
F. (nájomca a manžel žalobkyne), predmetom ktorej bol služobný 2-izbový byt I. kategórie v
objekte ZSTVTS na E. ul. č. XX v Bratislave; N. F. bol v čase uzavretia nájomnej zmluvy zamestnancom

prenajímateľa. S odvolaním sa na ustanovenie § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 709
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú
nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi, súd dôvodil, že toto neplatí pre byty trvale
určené ako služobné byty. Nesúhlasil tak s tvrdením žalobkyne, že medzi ňou a jej manželom N. F.
vznikol spoločný nájom 2-izbového bytu vo výmere 65,84 m2, nachádzajúci sa v administratívnej budove

na ulici E. XX, C., súpisné č. XXX, vedenej v LV č. XXX pre katastrálne územie H.. Žalobkyňa teda
nebola dotknutá vo svojom hmotnoprávnom postavení k veci, vo vzťahu ku ktorej bola podaná žiadosť
na jej obnovu, a preto nebola procesne legitimovaným subjektom na uplatnenie žaloby na obnovu
konania z dôvodu, že medzi ňou a jej manželom nevznikol spoločný nájom, čím netvoria ani nerozlučnéspoločenstvo. Nebola teda naplnená subjektívna podmienka prípustnosti opravného prostriedku, ktorý
predstavuje subjekt legitimovaný na uplatnenie konkrétneho opravného prostriedku, ktorým žalobkyňa
nebola.

1.5. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnosťou
žalovaného. Napriek tomu mu nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne
trovy nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac tým, že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 357 písm. c/, v spojení s § 365 ods. l písm. d/,
f/, h/ C.s.p.). Je užívateľkou 2-izbového bytu vo výmere 65,84 m2, nachádzajúci sa v administratívnej
budove v Bratislave, E. č. XX, súpisné č. XXX, vedenej v LV č. XXX pre okres Bratislava II, Obec BA-
m.č. Q., katastrálne územie H.. K nemu bol v minulosti založený nájomný vzťah na základe nájomnej

zmluvy zo dňa 1.7.1992 medzi žalovaným ako prenajímateľom a N. F. (jej manželom); stalo sa tak za
trvania manželstva. Asi v roku 2012 jej manžel spoločnú domácnosť založenú v danom byte opustil, ide
o stav trvalý (doteraz). V byte zostala bývať sama, ako jediný nájomca, so synom a jeho priateľkou; za
užívanie riadne platí, nemá iný byt. Má za to, že na ňu prešiel nájom bytu a v tejto súvislosti zdôraznila
ustanovenie § 703 ods. l, § 706 ods. l, ods. 2, § 707 ods. l prvá alinea, v spojení s ustanovením § 708,

§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ak mal žalovaný za to, že existuje výpovedný dôvod, bol povinný
doručiť výpoveď nájmu jej, čo sa nestalo a výpoveď doručil jej manželovi. Súdy aj strany v pôvodnom
konaní prehliadli, že existencia spoločného nájmu bytu manželmi a následného prechodu nájmu výlučne
na ňu vyžadovala zachovanie zákonom stanoveného postupu, pričom doručenie výpovede inej osobe
ako nájomcovi nemôže založiť právne účinky skončenia nájmu. Účinky výpovede nemohli nastať pred

skončením pôvodného konania vo veci samej. Žalovaný v pôvodnom konaní neuviedol, že umožnil
bývanie členov domácnosti v predmetnom byte na základe evidenčného listu pre výpočet úhrady
za užívanie bytu, v ktorom sú ako manželka a syn členovia domácnosti N. F., uvedení. Zdôraznila
ustanovenie § 397 písm. a/, b/, § 400, § 401, § 403, § 81, § 82 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 84, § 86
ods. l, § 77 ods. l C.s.p. V čase uzavretia nájomnej zmluvy dňa 1.7.1992 so N. F. boli manželia a

tento stav ex lege vyvolal vznik spoločného nájmu bytu manželmi v zmysle ustanovenia § 703 ods.
1 prvá alinea Občianskeho zákonníka. Počas trvania nájmu manžel opustil spoločnú domácnosť, a
tak sa stala jediným nájomcom bytu. Výpoveď nájmu bytu (podľa ustanovenia § 711 ods. l písm. b/
Občianskeho zákonníka, že nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu
viazaný) žalovaný realizoval v rozpore s existujúcou právnou úpravou, keď výpoveď nájmu bytu doručil

len jej manželovi. O tom nemala žiadnu vedomosť, a teda nemohla do konania vstúpiť. V čase podania
žaloby mala so N. F. tvoriť nerozlučné spoločenstvo. Bez svojej viny tak nemohla uplatniť svoje práva a
použiť dôkazy na svoju obranu v pôvodnom konaní, ktoré by boli spôsobilé pre ňu privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Ide o evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu, ktorý je súčasťou
nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.1992, jej výpoveď. Neexistencia výpovedného dôvodu daného žalovaným,

že výpoveď bola daná osobe, ktorá v čase vyhlásenia rozsudku nebola nájomcom, má za následok
neplatnosť výpovede nájmu predmetného bytu, vadu materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pôvodné
konanie je spôsobilé stať sa podkladom pre obnovené konanie. O výsledku pôvodného konania sa
dozvedela dňa 2.10.2018, a teda žalobu o obnovu konania podala v subjektívnej a objektívnej lehote,
je osobou, ktorá ex lege môže v byte naďalej bývať. Pokiaľ by žalovaný dal jej manželovi výpoveď

nájmu bytu podľa ustanovenia § 711 ods. l písm. b/ Občianskeho zákonníka, bol by povinný poskytnúť
mu náhradný byt v zmysle ustanovenia § 879c ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda by mal nájomca
do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona právo na bytovú náhradu podľa doterajších
predpisov; to neplatilo, ak nájomca je vlastníkom bytu alebo mu vznikol nájomný vzťah k bytu u iného
prenajímateľa.Žalovanývypovedalpracovnýpomerjejmanželovilistomzodňa28.9.2009,pričomnájom

bytu vypovedal až listom zo dňa 20.2.2013, navyše z dôvodu vymedzeného ustanovením § 711 ods. l
písm. d/ Občianskeho zákonníka, že nájomca prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez
písomného súhlasu prenajímateľa. Žalovaný si bol vedomý, že nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť
jej manželovi náhradný byt, preto mu umožnil užívanie bytu naďalej. Medzi žalovaným a jej manželom
bola spornou len otázka výšky nájomného; žalovaný podal žalobu o určenie výšky nájomného v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 11 C 149/2010; konanie bolo uznesením zo dňa
11.2.2013, č.k. 11 C 149/2010-73, zastavené. Existujúca právna úprava nevyžaduje, že zmluva o nájme
bytu bola písomná. Pokiaľ žalovaný nemal možnosť zabezpečiť náhradný byt jej manželovi, jej, ich
synovi, ako oprávneným užívateľom, namiesto toho umožnil ďalšie užívanie bytu, okamihom povoleniaužívania zo strany žalovaného došlo k zmene povahy bytu a nebolo ho možné už považovať za služobný
byt. Navrhla, aby súd prvej inštancie autoremedúrou podľa ustanovenia § 376 C.s.p. zmenil svoje
uznesenie zo dňa 29.10.2018, č.k. 9 C 61/2018-30, a obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom

súde Bratislava II. pod sp.zn. 16 C 90/2013 povolil, povolil jej vstup do konania ako intervenienta a
aby v obnovenom konaní rozhodol spôsobom súčasne uvedeným. V prípade, že súd prvej inštancie
autoremedúrou napadnuté uznesenie nezmení, odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zmeniť a obnovu konania povoliť, povoliť jej vstup do konania v pozícii intervenienta.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu sa nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec a túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.

5.1. Na začiatku je potrebné zopakovať (zdôrazniť) tieto, pre vec rozhodujúce, právne skutočnosti.

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 14.11.2014, č.k. 16 C 90/2013-92, zamietol žalobu N.
F., ktorou sa domáhal určenia, že je neplatná výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.1992 v zmysle
listu zo dňa 20.2.2013, č.j. 24/2013, určenia, že trvá nájomný vzťah medzi ním a žalovaným k 2-
izbovému bytu vo výmere 65,84 m2, nachádzajúci sa v administratívnej budove na
ulici E. XX, C., súpisné č. XXX, vedenej v LV č. XXX pre katastrálne územie H., založený nájomnou

zmluvou zo dňa 1.7.1992. Rozsudok zo dňa 14.11.2014, č.k. 16 C 90/2013-92, potvrdil Krajský súd
v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.2.2018, č.k. 2 Co 47/2015-120; rozsudok súdu prvej inštancie v
spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2018. Stranami sporu boli len
Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností, Bratislava (žalovaný), a N. F. (žalobca). Dovolacie
konanie na podnet N. F. bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku v stanovenej lehote

(neúspešného žalobcu). V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 19 C 59/2018
A. F. (žalobkyňa v predmetnej právnej veci) podala totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
ako navrhovala vydať v predmetnom konaní.
5.2. Žalobkyňa ani len netvrdila, nieto preukázala, žeby sa domáhala vstupu do konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 16 C 90/2013 ako strana sporu, resp. intervenient, resp. takýto

vstup navrhol N. F. a úspešný nebol; N. F. bol žalobcom, a teda pánom sporu, bol právne zastúpený.
(Aj) okruh strán sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 16 C 90/2013 bol
právoplatne a vykonateľne uzavretý, a z tohto dôvodu ktorý nemožno, zákonodarca nedovoľuje, meniť,
posudzovať jeho správnosť/nesprávnosť, „otvárať“, v akomkoľvek inom súdnom konaní, teda aj v konaní
o obnovu konania na základe žaloby podanej osobou, ktorá nebola stranou sporu v konaní, obnovy

ktorého sa domáha.
5.3. Odvolací súd v konaní vedenom pod sp.zn. 16 C 90/2013 rozhodol už za účinnosti Civilného
sporového poriadku [(C.s.p.) zákon č. 160/2015 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)]. Konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku
(o dovolaní) podaný vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 16 C 90/2013 bolo

zastavené pre pasivitu neúspešnej strany sporu (N.a F.). N. F. nevyužil tak všetky zákonné prostriedky
dovolené Civilným sporovým poriadkom na účinné bránenie svojho práva a oprávnených záujmom, a
teda, ako je uvedené vyššie, rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a zostal základom pre
ďalšie konanie.

6. Nadväzne na uvedené, zhodne so súdom prvej inštancie, odvolací súd dôvodí, že nebola splnená
jedna z podstatných podmienok, a síce že žalobkyňa nebola nositeľkou legitimácie podať žalobu na
obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 16 C 90/2013. Takúto žalobu
súd správne odmietol postupom podľa ustanovenia § 413 ods. l písm. b/ C.s.p.; ďalšieho mimoriadneho
prostriedku (obnovy konania) sa teda nedomáha strana sporu.

7. Všetky vyššie uvedené dôvody potom odôvodňujú záver súdu, že neexistuje zákonný dôvod odložiť
vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 14.11.2014, č.k. 16 C 90/2013-92, v
znení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.2.2018, č.k. 2 Co 47/2015-120. Na tomto
mieste odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto súdnom konaní, v tomto štádiu konania, sa nerieši meritum

veci, ale to, či žalobkyňa bola oprávnená podať žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava II. pod sp.zn. 16 C 90/2013 a ak áno, či ju podala včas alebo neskoro nadväzne na
ňou vymedzené dôvody obnovy konania. Keďže nebola oprávnenou osobou podať žalobu na obnovuoznačeného súdneho konania, zostalo právne irelevantné riešiť včasnosť podania žaloby na obnovu
konania a dôvody obnovy konania.

8. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti vyplývajúce z
ustanovenia § 236 C.s.p. vyplýva z neho, čoho sa žalovaná domáhala, prečo jej podanie súd odmietol.

9. Nadväzne na všetky vyššie uvedené dôvody, citované zákonné ustanovenia odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.).

10. Žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). O výške nároku
na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení konania
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).