Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 5C/22/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622200818
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2022:4622200818.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO:
00151866 proti žalovanému: O. M., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Y. X.Y. XX, XXX XX T., občan SR, v konaní
o zaplatenie 101 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 101 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne
zo sumy 101 eur od 06.06.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobu proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 101 eur s prísl. s tým, že
dňa 09.04.2021 boli odboru právnych služieb sekcie legislatívy a právnych služieb Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, odborom účtovníctva sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
odstúpené podklady na vymáhanie pohľadávky štátu voči povinnému: O. M., L.. XX.X.XXXX, Y.O. X.
XX, XXX XX T.. Žalovanému bola dňa 06.05.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 101
eur, splatná do 05.06.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení
CÚZ Kremenec Tatranská Lomnica za obdobie od 08.04.2020 do 15.04.2020. Dňa 15.05.2020 bola
uložená doporučená zásielka s faktúrou, ktorá nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote. Keďže
žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, žalobca zaslal žalovanému výzvu na
úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
do 30 dní od vystavenia tejto výzvy. Nakoľko žalovaný opätovne neuhradil pohľadávku štátu žalobca
zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 21.10.2021, ktorou vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená doporučená listová zásielka bola
žalovaným prevzatá dňa 27.10.2021.

Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je v
súlade s ustanovením § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v
spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 5,00 % ročne, a to: - zo sumy 101eur od 06.06.2020
do zaplatenia. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náklady, ktoré vzniknú

pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú
pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto
náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona
č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a
inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá
je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych
nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom
zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by
nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými
právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, žalobca
je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom NR SR
č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V tomto prípade nemožno
opomenúť zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na
vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu
práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp.zn. XC/XX/XXXX-11 zo dňa 12.04.2022, ktorým žalobe v
celom rozsahu vyhovel, a proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že s týmto rozhodnutím
nesúhlasí, ako je známe, bol tam odvlečený protiústavne. Ústavný súd o tom rozhodol a on toho času
poberá dávky v hmotnej núdzi a nemôže takú sumu zaplatiť.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 29.04.2022
namieta neústavnosť jeho pobytu v karanténnom zariadení, o čom mal rozhodnúť Ústavný súd
Slovenskej republiky žalobcom bližšie nešpecifikovaným nálezom. Žalobca k uvedenému uvádza, že
predmetom sporu nie je otázka posudzovania ústavnosti žalobcovho pobytu v karanténnom zariadení,
ale žalobcov nárok na náhradu nákladov vzniknutých v dôsledku zabezpečenia stravy žalovanému
počas obdobia od 08.04.2020 do 15.04.2020. ÚS SR svojím Nálezom sp. zn. PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa
08.12.2021 nevyhovel návrhu ombudsmanky o protiústavnosti ustanovení zákona, na základe ktorých
boli tí, čo boli v karanténnych zariadeniach , za tieto služby povinní zaplatiť štátu za poskytnutú stravu.
Tým, že ide o úhradu skutočne vzniknutých nákladov, dospel ÚS SR k záveru o ústavnej udržateľnosti
tejto povinnosti. V uvedenom náleze bolo zohľadnené aj to, že právna úprava odstraňujú riziko povinnosti
znášať neprimerane vysoké náklady.

ÚS SR v bode 184 uvádza, cit.: „Napokon, tretí okruh napadnutých ustanovení tvoril iba § 58 ods. 2
zákona o ochrane verejného zdravia, v ktorom navrhovateľka dominantne videla neprimeraný zásah
do základného práva vlastniť majetok a sprostredkovane aj do ďalších základných práv a slobôd.
Po vykonanom teste proporcionality, so zohľadnením poznatku, že napadnuté ustanovenie ukladá
povinnosť úhrady skutočných nákladov, ako aj po zistení, že fyzická osoba plniaca povinnosti tam
uvedené by ich znášala aj v prípade, ak by napadnuté ustanovenie súčasť zákona o ochrane verejného
zdravia netvorilo, ústavný súd dospel k záveru o ústavnej udržateľnosti povinnosti z neho plynúcej.
Právny poriadok, ako aj vyhovujúca časť tohto nálezu ústavného súdu navyše efektívne eliminujú riziko
povinnosti znášať neprimerane vysoké náklady.“ Vzhľadom k uvedenému sa žalobca v plnom rozsahu
pridržiava argumentácie a právnej úpravy uvedenej v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa
07.04.2022 a navrhuje Okresnému súdu Topoľčany, aby rozhodol v zmysle alternatívneho žalobného
petitu, vzhľadom k tomu, že žalovaný podal vo veci odpor.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2022 uviedol, že žiada, aby bol platobný rozkaz
pozastavený, na dôkaz svojej insolventnosti zasiala originál, že je poberateľom dávok v hmotnej núdzi
a dlhodobo je práceneschopný s diagnózou M545.

5. Žalobca aj žalovaný boli riadne predvolaní na pojednávanie, písomne sa ospravedlnili, preto súd
prejednal vec v ich neprítomnosti , prihliadol pritom na obsah spisu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a písomnými vyjadreniami strán sporu,
ktoré im boli vzájomne doručené a zistil, že:

7. Žalovanému bola dňa 06.05.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 101 eur, splatná do
05.06.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení CÚZ Kremenec
Tatranská Lomnica za obdobie od 08.04.2020 do 15.04.2020.

8. Dňa 15.05.2020 bola uložená doporučená zásielka s faktúrou, ktorá nebola žalovaným prevzatá
v odbernej lehote . Žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020,
ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia tejto výzvy.

9. Žalobca zaslal žalovanému ďalšiu výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 21.10.2021, ktorou
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená doporučená
listová zásielka bola žalovaným prevzatá dňa 27.10.2021.

10. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností
ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu
verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

11. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie
dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. .Uvedené ustanovenie § 58 ods.2 cit. zákona
umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností
uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba
povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať
náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti
plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. PL. ÚS 4/2021).

12. Predmetom sporu nebola otázka posudzovania ústavnosti žalobcovho pobytu v karanténnom
zariadení, ale žalobcov nárok na náhradu nákladov vzniknutých v dôsledku zabezpečenia stravy
žalovanému počas obdobia od 08.04.2020 do 15.04.2020. Ústavný súd SR svojím Nálezom sp. zn.
PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021 nevyhovel návrhu ombudsmanky o protiústavnosti ustanovení
zákona, na základe ktorých boli tí, čo boli v karanténnych zariadeniach , za tieto služby povinní zaplatiť
štátu za poskytnutú stravu. Tým, že ide o úhradu skutočne vzniknutých nákladov, dospel ÚS SR k záveru
o ústavnej udržateľnosti tejto povinnosti. V uvedenom náleze bolo zohľadnené aj to, že právna úprava
odstraňujú riziko povinnosti znášať neprimerane vysoké náklady.

13. Faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná do 05.06.2020, na sumu 101 eur predstavuje plnenie v podobe
paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie
v karanténnom zariadení v období od 08.04.2020 do 15.04.2020, ktorú sumu je žalovaný povinný
žalobcovi zaplatiť, preto súd žalobcovi tento nárok uplatnený žalobou voči žalovanému priznal. Keďže
žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, t.j. do 05.06.2020, dostal sa do omeškania
s plnením peňažného dlhu, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj zákonný úrok z
omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5,00 % ročne zo sumy 101eur od 06.06.2020 do zaplatenia.

14. Pokiaľ ide o žalovaným uvádzanú insolventnosť resp. jeho práceneschopnosť, tieto skutočnosti
nemohli byť dôvodom pre nevyhovenie dôvodne podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

16. Žalovaného súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v sume 16,50 eur podľa § 2 zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a dodatkov, keď žalovaný nebol vo veci

úspešný, a to podľa Položky č.1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko žalobca je v zmysle
§4 ods.2 citovaného zákona od súdneho poplatku oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a
čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo , alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy , ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 28, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.