Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/169/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219167
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211219167.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka č. 5,
851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., Advokátska kancelária
so sídlom v Bratislave, proti povinnému: E. K., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, L., štátny občan SR, o
vymoženie pohľadávky s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II v Bratislave č. k. 56Er/1641/2011 - 45 zo dňa 24.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 56Er/1641/2011 - 45
zo dňa 24.10.2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že
súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu,

ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn.
II/2010-7977 zo dňa 30.03.2011.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“), ako aj na ust.
§ 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) a konštatoval, že zmluva o splátkovom
úvere uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom oprávneného ako dodávateľom a

povinným ako spotrebiteľom, možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 ods. 1 Obč.
zák..

Súd prvého stupňa uviedol, že podľa prílohy Smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi

ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane, je potrebné považovať za podmienku, ktorá je nekalá.

Poukázal tiež na vnútroštátne právo, a to na § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák., podľa ktorého sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od

ustanovení Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách. Mal za to, že ust. § 53 ods. 3 Obč. zák. obsahuje
exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný, a týmto spôsobom
zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. Ďalej uviedol, že v tomto výpočte je s účinnosťou
od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy
uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však

dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 4 Obč. zák., neplatná.

Mal za to, že rozhodcovský súd, ako to vyplýva z predmetného rozhodcovského rozsudku, opomenul
aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany

spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Obč. zák. a tiež Smernica 93/13/EHS.

Z uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Mal za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Poukázal na ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj na
rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 a uviedol, že súdny dvor postavil svoj záver v predmetnom
rozhodnutí na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s
ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí.

Mal za to, že z európskeho práva a súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa
ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,
ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne
právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú

správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnosti.

Zároveň poukázal na skutočnosť, že v období do 31.12.2007, kedy bola uzatvorená predmetná úverová
zmluvy, sa vzťahovali ust. §§ 52 až 54 Obč. zák., len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy
upravené v 8. časti Obč. zák., ako aj na zmluvu podľa § 55 Obč. zákonníka. Uviedol, že zmluva o úvere

bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z..

Malzato,ženiejemožnéprávaapovinnostivzniknutépred01.01.2008ztejtozmluvy,posudzovaťpodľa
ust. §§ 52 až 54 Obč. zák., a že právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade
s § 261 ods. 1 písm. b) Obch. zákonníka, spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu

účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch.

Poukázal tiež na to, že aj z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. vyplýva, že ak
by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v

rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá
za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného podľa ust. § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku vydaného pod sp. zn. II/2010-7977, na základe ktorého bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu vo výške 1.513,26 Eur, úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.287,73 Eur od21.10.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 343,13 Eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Z ust. § 41 ods. 2 Ex. por. vyplýva, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý
je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania, aj bez návrhu,
zastavená.

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu, zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) a c).

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva právo súdu príslušného na vykonanie exekúcie, ex offo
preskúmať a zastaviť exekúciu z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. b) t.j., ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) a podľa písm. c) t.j., ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom.

Z ust. § 40 ods. 1 písm. a ) a b) vyplýva, že ide o prípady, ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania,
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Podľa § 1 ods. 3 ide o prípady, ak v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
b) o osobnom stave,

c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

V danom prípade nešlo o prípad podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona, ani o prípad podľa § 40 ods. 1 písm.
a) a b) zákona, ani o prípad podľa § 1 ods. 3 písm. a) až d) zákona.

Aby si súd mohol plniť svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 45 zák. č. 244/2002 Z.z., bolo potrebné v
danom prípade celé plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom podrobiť kritériám stanovených v ust.
§ 45 ods. 1 písm. c) a to, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Pokiaľ ide o právom nedovolené plnenie, objektívnu nemožnosť plnenia a plnenie, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi, je potrebné priznané plnenie posúdiť komplexne. Pokiaľ ide o plnenie samotné,
odvolací súd je toho názoru, že toto plnenie je možné preskúmať aj vo vzťahu k ustanoveniam zákonov,
chrániacich v tomto smere spotrebiteľa.

Odvolacísúdkonštatuje,ževdanomprípadeprvostupňovýsúdsprávnekonštatoval,žeexekučnýtitulsa
vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah, a preto sa použijú normy spotrebiteľského práva, a to zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Oprávneným nebolo namietané, že povinný je nepodnikajúca
fyzická osoba, táto skutočnosť nebola sporná.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že na daný vzťah sa vzťahuje Obchodný zákonník, odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv,preto pri skúmaní, či konkrétny zmluvný vzťah uzavretý podľa obchodného práva má zároveň charakter
spotrebiteľského vzťahu, je potrebné vychádzať z úpravy Občianskeho zákonníka.

Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil rozhodnutie
súdu prvého stupňa za účelom vykonania resp. doplnenia dokazovania, či s povinným bola alebo nebola
dojednaná rozhodcovská doložka individuálne v zmysle ust. § 53 ods. 2 Obč. zák., či povinný ako
spotrebiteľ mal alebo nemal možnosť k tejto podmienke ustanovenej v úverových podmienkach sa
vyjadriť, a či sú naplnené predpoklady ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. na prípadné
zastavenie exekučného konania t.j., či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.