Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, May 15, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119209821
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8119209821.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov 1./ R. Š., O..

XX.XX.XXXX, V. V. XXX.XXX XX V., X./. X. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX,XXX XX V., X./. R. Š., O..
XX.XX.XXXX, V. V. XXX,XXX XX V., X./. X. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. V.O. XXX,XXX XX V., zastúpená
zákonnou zástupkyňou - matkou, R. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX,XXX XX V., proti žalovanej Fakultná
nemocnica s poliklinikou J.Á. Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, 080 01 Prešov, IČO: 00 610 577,
právnezastúpenejAdvokátskoukanceláriouGOGAaspol.,s.r.o.sosídlomKupeckého4,04001Košice,
o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovia nemajú právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť titulom náhrady
nemajetkovej ujmy žalobkyni v 1/ rade vo výške 15.000,- eur, žalobcovi v 2/ rade vo výške 10.000,- eur,
žalobkyni v 3/ rade vo výške 10.000,- eur a žalobkyni v 4/ rade vo výške 5.000,- eur. Žalobu odôvodnili
tým, že dňa 31.03.2017 bol už toho času zosnulý X. Š., O.. XX.XX.XXXX prijatý na hospitalizáciu na
chirurgické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove pre bolesti brucha.

Žalobkyňa v l/ rade bola manželkou dnes už zosnulého X. Š.. Žalobca v 2/ rade a žalobkyňa v 3/ rade
sú príbuznými v priamom rade (deti) zosnulého X. Š. a žalobkyňa v 4/ rade je príbuznou v priamom rade
(vnučka)zosnuléhoX.Š..VpriebehuhospitalizáciedošlouX.Š.kukomplikáciámadňa03.04.2017bola
u neho identifikovaná prítomnosť tekutiny v bruchu, a to palpáciou (pohmatom) s tým, že následne sa
pristúpilo k operácii. X. Š. mal závažné pooperačné komplikácie, ktoré súviseli aj s tým, že on ako pacient
už v minulosti podstúpil viacero operácii tráviaceho traktu pre perforácie v oblasti žalúdka a tenkého
čreva. Po uplynutí dvoch mesiacov od jeho hospitalizácie X. Š. dňa 25.05.2017 zomrel v nemocnici.

Následne sa žalobkyňa v 1/ rade obrátila so svojím podnetom vo veci prešetrenia správnosti poskytnutej
zdravotnej starostlivosti X. Š. na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ( ďalej aj ako „Úrad
"), ktorý v Oznámení o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 16.11.2018 konštatoval, že zdravotná
starostlivosť pacientovi (X. Š.) nebola u poskytovateľa poskytnutá správne. Úrad taktiež uviedol, že u
X. Š. neboli v priebehu hospitalizácie využité všetky dostupné diagnostické možnosti, ktoré by prispeli k
spresneniu nálezu z USG vyšetrenia za účelom správneho určenia diagnózy so zabezpečením včasnej
a účinnej liečby. Aj so zreteľom na to, že Úrad po prešetrení zdravotnej dokumentácie zistil pochybenia

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podali žalobcovia trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo
PZ v Prešove s tými, že dňa 01.05.2019 bolo vyšetrovateľom PZ začaté trestné stíhanie pre prečin
usmrtenia podľa ustanovenia § 149 ods. 1, ods. 2, písm. b) s poukazom na ustanovenie § 139 ods.
1 písm. e) Trestného zákon. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy ztitulu usmrtenia blízkej osoby, keďže neposkytnutie zdravotnej starostlivosti X.E. Š. správne, spôsobilo
jeho usmrtenie. Protiprávnym konaním žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov v
1/ až 4/ rade (právo na súkromný a rodinný život). Zásah do uvedených práv zavinil žalovaný, ktorý

bol priamym porušovateľom povinností, uložených mu zákonom. Vzhľadom na blízky vzťah žalobkyne
v 1/ rade a nebohého X. Š. založený manželstvom, je usmrtenie manžela, ako hlavy rodiny a živiteľa
tým najzávažnejším zásahom do súkromia, ako aj zmarením príležitostí tráviť spolu čo najviac voľného
času na dôchodku a poskytovať' si vzájomnú pomoc a podporu v starobe tak, ako to je obvyklé v
bežnom rodinnom živote. Pokiaľ ide o žalobcov v 2/ a 3/ rade a ich blízky vzťah s nebohým X. Š., je

možné za závažný zásah do práva na súkromný a rodinný život považovať' usmrtenie ich otca X. Š.H.,
s ktorým sa spájajú všetky negatívne dôsledky na vzťah, ktorý bol medzi nimi vytvorený. Náhla strata
jedného z rodičov sa prejavila aj v psychickom živote, s čím sa žalobcovia museli po značne dlhú dobu
vysporadúvať. Vo vzťahu ku žalobkyni v 4/ rade je potrebné uviesť, že smrť jej dedka znemožňuje, aby
vzťah, ktorý medzi nimi bol vytvorený, bol aj naďalej rozvíjaný, a aby jej tento dal do života množstvo
užitočných rád. Protiprávne konanie žalovaného a následná smrť X. Š. výrazným spôsobom zasiahla do

Ústavou SR garantovaného práva na súkromie, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na rodinný život a z neho
vyplývajúce sociálne, morálne, ale aj materiálne väzby. Týmto protiprávnym konaním (zásahom) bolo
znemožnené, aby si s nebohým vytvárali, udržiavali a rozvíjali vzťahy, a v ich rámci rozvíjať aj vlastnú
osobnosť.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že toho času
nebohý X. Š., O.. XX.XX.XXXX bol dňa 31.03.2017 hospitalizovaný na chirurgickom oddelení žalovanej
pre bolesti brucha. Diagnóza bola stanovená ako akútna divertikulitída hrubého čreva bez perforácie,
abscesu alebo prejavov krvácania, čomu zodpovedali všetky klinické príznaky pacienta. Vzhľadom
k jeho anamnéze - opakované operácie pre komplikácie vredovej choroby bolo vykonané RTG

vyšetrenie brucha v stoji, ktoré nepotvrdilo prítomnosť pneumoperitonea. Nasledujúci deň, 01.04.2017,
sa pacient cítil lepšie, bol afebrilný, hodnota CRP bola nízka -6,67, priehmatnosť brucha bola dobrá
- brucho bolo mäkké, palpačná citlivosť pretrvávala skôr v ľavom podbruší, bez hmatnej rezistencie
a bez známok peritoneálneho dráţdenia, bolo vykonané USG vyšetrenie, ktoré opätovne vylúčilo
prítomnosť pneumoperitoneum, suspektnú perforáciu GITu a absces. Vykonané USG vyšetrenie

podporilo diagnózu divertikulitídy. Vyššie uvedené získané klinické príznaky, najmä nízke hodnoty CRP,
priehmatnosť brucha, afebrilnosť pacienta, subjektívny pocit zlepšenia zdravotného stavu, rektálne
vyšetrenie bez patologického nálezu, výsledky realizovaných zobrazovacích vyšetrení - RTG a USG,
boli zhodnotené samostatne a vo vzájomných súvislostiach tak, ţe v ich sumáre vylučovali inú diagnózu
ako divertikulitídu. Pacient nevykazoval v inkriminovanom čase príznaky peritonitídy ani sepsy, takisto

ani RTG pneumoperitonea a klinicky sa suponovala divertikulitída, bola zahájená konzervatívna terapia
ATB v kombinácii. Stav pacienta sa ani nasledujúci deň nezhoršoval, čo ţalovanú utvrdzovalo v správnej
diagnostike a účinnej liečbe. Indikáciou na CT vyšetrenie sú práve známky peritonitídy nejasného
pôvodu, ďalej sepsa spojená s bolesťami brucha, známkami pneumoperitonea pri nejednoznačnej
diagnóze. Bez takýchto príznakov sa CT vyšetrenie nevykonáva, a to s ohľadom na vysokú dávku

radiácie. Ani štvrtý deň hospitalizácie všetky sledované relevantné klinické príznaky neindikovali u
pacienta CT vyšetrenie. Aţ na základe nálezu undulačného fenomému zisteného pri vyšetrení brucha
bolaindikovanádiagnostickálaparopunkciasevakuáciouskalenéhosekrétu,následnáoperáciaaďalšie
vynútené reoperácie. Na nepriaznivý následok pacienta mal vplyv komplikovaný nález v dutine brušnej
sozmenenýmianatomickýmipomermi,ktorébolispôsobené5operáciamiperforovanéhoulkusu-vredu.

Je preto vysoko pravdepodobné, že k pooperačným komplikáciám a vynúteným reoperáciám by bolo
došlo aj pri vykonanom CT vyšetrení pacienta, pretože pooperačné komplikácie boli dôsledkom nie
nevykonaného CT vyšetrenia, ale zmenených anatomických pomerov, fibrotických zrastov, čo následne
vynútilo rozsiahle resekcie tráviacej rúry. Aj napriek včasnej diagnostike je mortalita perforácií horného
GITu 12-21%, pričom s počtom reoperácií percento mortality stúpa. Úrad vo výsledku prešetrenia

poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi žalovanou uvádza, že pacient nebol „štandardným
pacientom“, a to práve kvôli viacerým operáciám tráviaceho traktu pre perforácie v oblasti žalúdka a
tenkého čreva. Ďalej sa v predmetnom výsledku uvádza, že nikto s istotou nemôže povedať, či by
skorší operačný výkon bol pacienta zachránil. Výsledky mnohých medicínskych štúdií dokazujú, že
úmrtnosť pacientov, u ktorých vznikli opakované problémy v tráviacom trakte, konkrétne perforácie

GITu a ktoré si vyžadovali operačný výkon, je veľmi vysoká. Nakoľko všetky komplikácie u pacienta
vznikli po správne vykonanej operácii dňa 03.04.2017, nemožno preto konštatovať, že nevykonanie
ďalšieho zobrazovacieho vyšetrenia po USG bolo príčinou úmrtia pacienta. Z uvedeného teda vyplýva,
že v danom prípade jasne absentuje kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti žalovanej avznikom škodlivého následku v podobe smrti pacienta. Ako vyplýva aj z priebehu správneho konania
vedeného pred prvostupňovým správnym orgánom - ÚDZS, pobočka Prešov, žalovanej síce bola v
zmysle ust. § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z. č. 581/2004 Z. z.“)
uložená pokuta za porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, avšak v zmysle ust.
64 ods. 2 písm. b) z. č. 581/2004 Z. z. pri dolnej hranici povoleného rozpätia pokuty pre právnickú osobu,
čo vypovedá o nepatrnej závažnosti porušenia povinnosti žalovanou. Výlučne na základe výsledku
prešetrenia prípadu Úradu či rozhodnutia Úradu o uložení sankcie nemožno odvodzovať splnenie

všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej. Pri aplikácii ust. § 193 zákona c. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) poukazuje na to, že rozhodnutie Úradu o uložení
sankcie za nesprávne poskytovanú zdravotnú starostlivosť je potrebné chápať tak, že pokiaľ je správny
delikt protiprávnym konaním, súd má pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme definitívne vyriešenú otázku
protiprávnosti, avšak ostatné predpoklady zodpovednosti žalovanej za vznik nemajetkovej ujmy, a to
následok a príčinná súvislosť, ostávajú predmetom súdneho konania.

3. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrili.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,

pripojením vyšetrovacieho spisu a znaleckým dokazovaním a zistil tento skutkový stav:

5. Z oznámenia výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 16.11.2018 vyplýva, že dňa 31.03.2017 bol
už toho času zosnulý X. Š., O.. XX.XX.XXXX prijatý na hospitalizáciu na chirurgické oddelenie
Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove pre bolesti brucha. Po vyšetrení mu bola

stanovená diagnóza divertikulitída hrubého čreva. Bol urobený röntgen brucha v stoji. Na druhý deň bolo
vykonané USG vyšetrenie brucha s nálezom väčšieho množstva voľnej tekutiny v bruchu. Rádiológ,
ktorý vyšetrenie vykonával, diagnózu divertikulitidy nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. Klinicky sa prítomnosť
tekutiny v bruchu prejavila až 03.04.2017. U nebohého neboli využité všetky dostupné diagnostické
možnosti (ďalšie zobrazovacie vyšetrenie), ktoré by prispelo k spresneniu nálezu z USG vyšetrenia za

účelom správneho určenia diagnózy so zabezpečením včasnej a účinnej liečby.

6. Svedok MUDr. P. P. pri svojom výsluchu uviedol, že dňa 31.3. prevzal službu po pánovi M.. Za
jeho služby bol prijatý pán Š., ktorý mal divertikulitídu. Nasadil infúznu liečbu od bolesti. Pacient sa
cítil lepši. Ráno na vizite sa pacient cítil lepšie. Pýtal sa ma čo to je tá divertikulitída. Povedal mu,

že to je zápal v oblasti hrubého čreva s tým, že odpovedal mu, že môžu vzniknúť aj komplikácie,
ktoré si vyžadujú aj operáciu, na čo reagoval, že v žiadnom prípade operácia. Vyšetril ho a zistil,
že nie sú známky peritoneálneho dráždenia, ale bola lokalizovaná bolesť v ľavom podbrušku. Čo
klinicky zodpovedá divertikulitíde. Keďže nemal ultrazvukové vyšetrenie, posielal ho na ultrazvuk, kolega
ktorý to vyšetroval, povedal, že sú zmeny v oblasti hrubého čreva, že nevylučuje divertikulitídu, ale

na jednoznačnú diagnostiku by to chcelo vyššiu metódu. Vyššie metódy sú CT alebo magnetická
rezonancia. Tak mu povedal, že urobme CT. Doktor, ktorý vykonával ultrazvuk povedal, že CT nebude
prínos, pretože by to musel robiť s kontrastnou látkou, pričom tú kontrastnú látku je potrebné vypiť. Je
potrebná príprava pacienta 12-24 hodín. Z jeho pohľadu by bola lepšia magnetická rezonancia, tú však v
sobotu a v nedeľu nerobia. Keď bolo podozrenie na divertikulitídu, tak nasadili dvojkombináciu antibiotík.

Tento v priebehu dňa sa nesťažoval na zhoršenie. Opakovanie ho videl. Aj na večernej vizite neudával
žiadne zhoršenie. Na druhý deň odovzdával službu doktorovi P.. Povedal mu, ako je to s tým CT-čkom,
že bude treba prípravu. To však znamená o tom, že v akom stave je pacient. Tento však nebol v zlom
stave, nakoľko nemal zvýšené zápalové parametre. Nemal teplotu. Síce bol opakovane operovaný na
perforáciu žalúdočného vredu, ale na RTG neboli známky pneumoperitoneuma to znamená prítomnosť

vzduchu. Ani v pondelok nebola jednoznačná indikácia operácie. Avšak kolegovia, ktorí fungovali, zistili,
že je skalený výpotok a bolo rozhodnuté, že bude normálna operácia. Ďalej uviedol, že nebohý mal
tráviace ťažkosti, keď mu začala vredová choroba a komplikácie, čo z toho vychádzali. Nebohý mal do
31.3.2017 vykonané zákroky a to perforovaný žalúdočný vred, zašitie vredu, ďalšia operácia, kedy mu
museli odstrániť časť žalúdka, došlo znovu k recidíve vredu, bola robená subtotálna resekcia, pričom

sa napojili kľučky tenkého čreva. Znova bola perforácia žalúdka, bolo to prešívané a zošívané. Potom
už neviem či bola ešte nejaká ďalšia operácia. Bolo mu odporúčané, aby navštívil gastroenterológa a
aby bol kontrolovaný endoskopicky, pretože aj ten vred čo tam bol, to nebol akútny, bola to chronická
záležitosť. U nebohé bol pri prijatí urobený röntgen a v jeho službe bol vykonaný ultrazvuk. Na röntgeneneboli známky pneumoperitonea, čo je známka toho, že sa dostane voľný vzduch do dutiny brušnej, ani
neboli známky ileózneho stavu, ktorý sa prejavuje hladinkami a je spôsobený tým, že črevá nepracujú.
Nemal patologický nález na röntgene a preto dal urobiť ultrazvuk a teda nevylúčil divertikulitídu, ale že

bude potrebné vyššiu vyšetrovaciu metódu. Klinický stav pacienta bol taký, že bol prijatý na chirurgickej
ambulancii o 9-tej hodine večer pod diagnózou divertikulitídy. Následne ho vyšetril službukonajúci lekár,
ktorý potvrdil túto diagnózu. Nasadil infúznu liečbu. Pacientovi podľa dokumentácie bolesti ustúpili. Keď
mu odovzdali pacienta, tak nariadil urobenie ultrazvuku, keďže ho nemal spravený. Potom nasadili
dvojkombináciu antibiotík. Kolega v ďalšej službe pridal ešte jedny antibiotiká. Počas dňa sa klinický

stav nezhoršil, nemal teploty. Zápalové teploty boli v norme. CRP-čko mal okolo 6, pričom normál je do
5. Keď máme zápalové divertukulitídy môže to byť okolo 20-30. Keď je však ťažký zápal v bruchu, tak
môže byť aj 200-300. Z tohto hľadiska boli kľudní, že nemá dôjsť ku komplikácii. Kolega pokračoval v
liečbe a v pondelok bol pacient operovaný.

7. Svedok MUDr. U. P., pri svojom výsluchu uviedol, že nastúpil do služby v nedeľu 2.4.2017. Videl

nebohého po 36 hodinách od prijatia. Zhodnotil jeho lokálny stav, alebo celkový stav na izbe s
porovnaním s laboratórnymi vyšetreniami a pomocnými vyšetreniami, ktoré boli realizované. Pri prijatí
bol urobený röntgen brucha v stoji a röntgen pľúc, ktoré nepoukazovalo na pneumoperitoneum, a či má
nejakú preperforačnú príhodu brušnú. Na druhý deň, v sobotňajšej službe bolo realizované ultrazvukové
vyšetrenie, ktoré popisovalo tekutiny parakolický vľavo a v malej panve a potvrdzovalo možnú diagnózu

divertikulitídy. Boli realizované laboratórne vyšetrenia. Pretrvávala tam leukocytóza, to je zvýšený počet
bielych krviniek, CRP-čko bolo okolo 6,6, čiže jeden so známkou zápalu. Pri vyšetrení pacienta bol
v podstate kľudný, afebrilný, bez zvýšenej teploty a bolesti brucha. Počas vyšetrenia sa nesťažoval.
Brucho bolo nad niveau hrudníka, palpačne bolestivé v pravom mezogastriu, ktorého podbruška, čo
vlastne kopírovalo anatomicky uložené colon descendens a sigmu, zostupná časť, esovitá hrubého

čreva. Vľavo bez príznakov peritálneho dráždenia, t.j. dráždenie pobrušnice. Peristaltiku počúval, bola
zachytená aj keď bola slabšia. Stolicu pacient nemal keď sa pamätá dobre, dva dni. Potom bol počas
tých 24 hodín naordinovaný čípok, po ktorom odišli vetry. Keď vyšetroval cez konečník stolicu, ampule
nemal a ani nebol bolestivý a nenašiel ani dáky tumor, prekážku v oblasti konečníka a palpačne nezistil
tiež dajaký zápalový alebo dajaký iný tumor na bruchu. Pacient mal nasadenú antibiotickú liečbu.

Dvojkombináciu. V ten deň v nedeľu pridal tretiu antibiotikum metronidazol. Čiže bol krytý antibiotikami
tri. Počas priebehu liečbu toleroval. Pri poobedňajšej vizite na bolesti sa nesťažoval, dokonca ako keď
išli sestričky podávať analgeticky zmes, lieky odmietal. To svedčí, že bolesti neboli. Tak isto nebola ani
teplota a v podstate ten lokálny nález na bruchu sa nezhoršoval. V minulosti mal nebohý operácie. Pre tú
diagnózu divertikulitídy sa prikláňal jednak: Klinický nález, ktorý popísal, tak nález na bruchu, bolestivosť

rán podbruchu vlastne, ktoré kopíruje zostupnú časť hrubého čreva a esovitú časť hrubého čreva. Z
nálezu ultrazvukového, ktorý popisuje tam tekutinu a jej výpotok a nepopisuje USG vzduch v dutine
brušnej a takisto ani následná snímka brucha nepopisuje tak isto vzduch, voľný vzduch v dutine brušnej,
ktorý by svedčil pre perforačnú príhodu. A tie klinické príznaky, lokálny nález, laboratórny leukocytóz a
CRP-čko skôr mi pripomínali alebo pripadajú ako na diagnózu divertikulitídy. Ďalej uviedol, že hodnota

CRP bola 6,6. U normálneho zdravého človeka je 5. Toto je nad. Tiež svedči pre zápal. Je to nešpecifická
laboratórna metóda, ktorá povie, že je to pri zápale pľúc, pri zápale mandlí. Je tu vplyv nejakých zápalov
v organizme. Na otázku, či s jeho praxe sa vždy vykonáva CT a vyšetrenie magnetickou rezonanciou,
tak uviedol, že Ultrazvukové vyšetrenie je s citlivosťou tuším od 92 - 96 alebo 98 % vyťaženosť a popis.
Pokiaľ je skúsený röntgenológ, vyťaženosť môže byť až do 98%. Nález CT-čka popisujú ako vyťaženosť

CT. CT vyšetrenie je tak isto do 98. USG odber 1 92-96, potom 91 až po 98. Dvojpercentné navýšenie
presnosti samocitlivosti CT. CT vyšetrenie by malo byť ako s prípravou. To značí kontrastné vyšetrenie
podať, ktoré je následne po 12 alebo až po 24 hodinách by bolo smerodatné, ktoré by poukazovalo
vhodné na popisovanie alebo diagnostikovanie nálezu v dutine brušnej. CT-čko vyšetrenia mali čas
spraviť aj kolegovia pred ním a nevie prečo nespravili. Riadil klinickým stavom, že či pacienta treba

operovať, neoperovať. Klinicky neboli dôvody na operáciu. CT vyšetrenie by posunulo len diagnostiku
na buď potvrdenie alebo nepotvrdenie choroby, ktorú liečili.

8. V konaní bol pribratý znalec Prof. MUDr. Peter Labaš, CSc., z odboru: Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia, traumatológia, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že nebohý X. Š., O.. XXXX

pred prijatím 31.03.2017 bol opakovane liečený pre vred žalúdka, ktorý opakovane perforoval a bol na
toto operovaný. Hospitalizovaný na chirurgickom oddelení bol od 31.03.2017 do 24.05.2017, kedy bol
preložený na oddelenie dlhodobo chorých. Podľa dokumentácie v minulosti nebohý podstúpil viacero
operácii tráviaceho traktu pre perforácie žalúdka a v oblasti tenkého čreva. Počas hospitalizácie od31.03.2017 bol operovaný 03.04.2017, 10.04.2017, 12.04.2017, 21.04.2017, 23.04.2017, 24.04.2017,
18.05.2017 a 24.05.2017 bol preložený na Oddelenie dlhodobo chorých, kde o jeden deň neskôr
zomrel. Podľa dokumentácie bol opakovane operovaný pre perforáciu vredu žalúdka, 2001 resekcia

penetrovanéhovreduduodenadopankreasu2003,bolaurobenásuturaaomentoplastika,inéochorenie
neudáva. Po opakovaných operáciách išlo o ťažké zrasty v dutine brušnej následkom čoho bol i atypický
priebeh poslednej operácie AEG anastomózy. Tieto zrasty absolútne zmenili a modifikovali klinický obraz
v začiatku i 1 v priebehu liečby, nevyvinula sa typická difúzna peritonitida po perforovanom vrede,
nevzniklo pneumo peritoneum a bolesť aj atypicky lokalizovaná do ľavého podbruška pre stečený obsah

málo infekčnej žalúdočnej a črevnej šťavy. Ďalej uviedol, že klinický obraz nebohého poukazoval i
vzhľadom na vek na divertikulitídu a preto spočiatku uvažovanie ošetrujúcich lekárov z chirurgického
hľadiska bolo správne. Diagnóza divertikulitídy sa môže prejavovať i prítomnosťou tekutiny v dutine
brušnej po perforácii, avšak klinický priebeh smeruje k rozvoju septického šoku. Zrasty v dutine brušnej
po predchádzajúcich operáciách mali rozhodujúci vplyv na stanovenie správnej diagnózy. Na otázku, či
v diagnostike choroby pacienta, pre ktorú bol hospitalizovaný vo FNsP Prešov, vykonanie CT vyšetrenia

obligatórnym úkonom odpovedal, že v danom prípade CT vyšetrenie nepovažuje za bezpodmienečne
nutné, pretože by neukázalo viac ako sono, ale hlavne klinické vyšetrenie, ktoré je rozhodujúce.
Vykonanie CT vyšetrenia 01.04.2017 by nezvrátilo priebeh ochorenia pacienta. Ku vykonania CT
vyšetreniaešteuviedol,ževykonanieCTvyšetrenianieježiadenživotnezachraňujúciúkon.Vovysokom
percente v daných prípadoch môže byť falošne pozitívne, zaťažuje pacientov vysokou dávkou žiarenia,

pretože ošetrujúci personál si správne uvedomil, že CT vyšetrenie celotelového charakteru je max. daná
dávka žiarenia na celý život a udáva sa v dávke 300 RTG hrudníka. Nakoniec uviedol, že diagnostika,
operačné výkony, terapia sú absolútne správne a nevidí pochybenie ani v diagnostike, ani v liečbe.
Chýba mu však pitevný nález, pretože bez pitevného nálezu nie je možné určiť príčinu smrti.

9. Dňa 17.05.2019 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2,
písm. b/ s poukazom na § 139 ods. 1. písm. e/ Trestného zákona. V konaní boli pribratí znalcovia
MUDr. Dalibor Kállay, znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a MUDr.
Martin Kováč, znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Títo vypracovali
znalecký posudok, v ktorom okrem iného uviedli, že na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie,

histologického vyšetrenia materiálu odobratého pri jednotlivých operáciách je možné predpokladať, že
oproti konzervatívnej liečby, ani skorším vykonaním prvého operačného zákroku, by pri 4-6 týždňov
prebiehajúcich chronických zápalových zmenách na tenkom čreve, s najväčšou pravdepodobnosťou
nedošlo k záchrane zdravia života menovaného. Znalci majú za to, že zdravotná starostlivosť žalovanej
bola poskytnutá správne, bez prípadného zanedbania. Dňa 12.02.2020 bolo trestné stíhanie zastavené.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), fyzická osoba má
právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj

súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

12. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

13. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

14.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

15. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami
za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovno-
právnych predpisovanie je tým dotknutá.17. Podľa § 4 ods. 3 Zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je

povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečení včasnej a
účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných
poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými
diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu

pacienta.

18. Predmetom sporu je nárok žalobcov na zaplatenie spolu sumy 40.000,- eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy. Obsah práva na ochranu osobnosti je upravený v § 11 OZ, pričom nadväzuje
na komplex ústavou a medzinárodnými zmluvami zakotveného základu právnej úpravy všeobecného
osobnostného práva. Ide o klauzulu ochrany osobnosti a v nadväznosti na nasledujúce ustanovenia

(§ 12 až § 16 OZ) je právnym základom pre rôzne typy žalôb. Právo na ochranu osobnosti prislúcha
každej fyzickej osobe. Je to rýdzo osobnostné právo a subjektom ochrany môže byť iba určitá
fyzická osoba, do chráneného práva ktorej bol urobený zásah alebo právo ktorej bolo ohrozené.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v
závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu

treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.

19. Pre vznik právnej zodpovednosti pri zásahoch do osobnostných práv, je potrebné naplnenie
predpokladov zodpovednosti. Tými sú :a) konanie contra legem (protiprávne konanie alebo

opomenutie, teda porušenie povinnosti zdravotníckeho pracovníka uloženej zákonom), b) škodlivý
následok, c) kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom,
(príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou ujmou). Príčinná súvislosť medzi
dvoma javmi je taký vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý následkom prvého. Druhý
jav v prípade existujúcej príčinnej súvislosti by nemohol nastať bez prvého.

20. Zároveň je ale potrebné uviesť, že v konaní vo veciach ochrany osobnosti dôkazné
bremeno znáša žalobca, resp. osoba, ktorej bola spôsobená nemateriálna ujma (materiálna škoda)
neoprávneným zásahom. Existenciu neoprávneného zásahu tak musí preukázať žalobca, na ktorom
potom spočíva povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, že k určitému konaniu, ktoré je zásahom

do jeho osobnostných práv skutočne prišlo a tiež súvislosť medzi týmto konkrétnym zásahom
a vzniknutou škodou. Zároveň žalobca nesie aj bremeno dôkazu ohľadom predpokladov priznania
primeraného zadosťučinenia. Potom by zodpovednosť žalovaného, ktorá je právne konštruovaná ako
objektívna (zodpovednosť daná bez ohľadu na zavinenie), vyplývala z ustanovení § 16 v nadväznosti
na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide o skúmanie existencie porušenia právnej

povinnosti aj v spojení právnou úpravou podľa ustanovení osobitného zákona č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predpokladom zodpovednosti za škodu ako aj zodpovednosti pri

zásahoch do osobnostných práv, ako 1. podmienky, je existencia neoprávneného zásahu (konanie
contra legem) objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu (škodu) a príčinnej súvislosti medzi
takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Neoprávneným zásahom je akýkoľvek zásah do osobnosti
fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom.

22. Následne musí byť s určitosťou preukázaná príčinná súvislosť medzi liečebným postupom,
ktorý nebol lege artis a škodou (ujmou) na zdravý pacienta (ako jedna zo základných podmienok
zodpovednosti za škodu), pričom dôkazné bremeno o tvrdenej príčinnej súvislosti je na strane žalobcu,
takže v prípade jeho neunesenia postihujú žalobcu nepriaznivé procesné následky, spočívajúce
vtom, že žalobe nemožno vyhovieť. Čo sa týka preukázania príčinnej súvislosti, jej existencia

je nevyhnutná a to bez zreteľa na to, či nárok na odškodnenie vzniknutej ujmy sa zakladá na
princípe zavinenia alebo na objektívnej zodpovednosti, pričom ide o vyslovene skutkovú otázku,
kedy je potrebné posúdiť všetky okolnosti prípadu, teda či medzi okolnosťami, ktoré prichádzajú
do úvahy ako príčina vzniku ujmy, je protiprávny úkon, resp. iná kvalifikovaná škodná udalosť ataká, bez existencie ktorej by škodlivý následok nenastal. V tomto prípade by takou bola konkrétna
udalosť ,nezákonné konanie, nedodržanie postupov lege artis pri liečebnom postupe, pri samotnom
lekárskom/medicínskom/operačnom výkone, resp. priamo zakázané postupy, zjavne neadekvátne,

popierajúce zaužívané lekárske postupy, zanedbanie zdravotnej starostlivosti, neposkytnutie včasnej a
účinnej liečby z dostupných možností a pod., teda poskytnutie zdravotnej starostlivosti bolo „non lege
artis“.

23. Významným je posúdenie, či škodlivý následok táto skutočnosť priamo spôsobila, tzn. či by nebol

nastal aj bez ohľadu na jej existenciu. Úsudok o zistení príčinnej súvislosti musí byť v súlade so
všeobecnými poznatkami a pravidlami elementárnej logiky. Či daná okolnosť podľa svojej povahy
sama vyvolala škodlivý následok alebo aspoň rozhodujúcou mierou k nemu napomohla, musí
byť preukázaná a za preukázanú ju môže súd hodnotiť len ak nadobudne subjektívne presvedčenie o
100% pravdepodobnosti, že škodlivý následok zapríčinila táto okolnosť.

24. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci
za preukázané, že žaloba je nedôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 31.03.2017
bol už toho času zosnulý X. Š., O.. XX.XX.XXXX prijatý na hospitalizáciu na chirurgické oddelenie
Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove pre bolesti brucha. Po vyšetrení mu bola
stanovená diagnóza divertikulitída hrubého čreva. Bol urobený röntgen brucha v stoji. Na druhý deň bolo

vykonané USG vyšetrenie brucha s nálezom väčšieho množstva voľnej tekutiny v bruchu. Rádiológ,
ktorý vyšetrenie vykonával, diagnózu divertikulitidy nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. Klinicky sa prítomnosť
tekutiny v bruchu prejavila až 03.04.2017. Z oznámenia výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 16.11.2018
vyplýva, že u nebohého neboli využité všetky dostupné diagnostické možnosti (ďalšie zobrazovacie
vyšetrenie), ktoré by prispelo k spresneniu nálezu z USG vyšetrenia, t.j. CT vyšetrenie za účelom

správneho určenia diagnózy so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Úrad konštatoval, že zdravotná
starostlivosť pacientovi nebola poskytnutá správne. Zo znaleckého posudku prof. MUDr. Petra Labaša,
CSc. vyplynulo, že klinický obraz nebohého poukazoval i vzhľadom na vek na divertikulitídu a preto
spočiatku uvažovanie ošetrujúcich lekárov z chirurgického hľadiska bolo správne. V danom prípade
CT vyšetrenie nepovažuje za bezpodmienečne nutné, pretože by neukázalo viac ako sono, ale hlavne

klinické vyšetrenie, ktoré je rozhodujúce. Vykonanie CT vyšetrenia 01.04.2017 by nezvrátilo priebeh
ochorenia pacienta. Ku vykonania CT vyšetrenia ešte uviedol, že vykonanie CT vyšetrenia nie je žiaden
životne zachraňujúci úkon. Vo vysokom percente v daných prípadoch môže byť falošne pozitívne,
zaťažuje pacientov vysokou dávkou žiarenia, pretože ošetrujúci personál si správne uvedomil, že CT
vyšetrenie celotelového charakteru je max. daná dávka žiarenia na celý život a udáva sa v dávke

300 RTG hrudníka. Znalec mal za to, že diagnostika, operačné výkony, terapia boli absolútne správne
a nevidí pochybenie ani v diagnostike, ani v liečbe. Znalci v trestnom konaní uviedli, že na základe
dostupnej zdravotnej dokumentácie, histologického vyšetrenia materiálu odobratého pri jednotlivých
operáciách je možné predpokladať, že oproti konzervatívnej liečby, ani skorším vykonaním prvého
operačného zákroku, by pri 4-6 týždňov prebiehajúcich chronických zápalových zmenách na tenkom

čreve, s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo k záchrane zdravia života menovaného. Znalci majú za
to, že zdravotná starostlivosť žalovanej bola poskytnutá správne, bez prípadného zanedbania. Závery
ani jedného znaleckého posudku neboli žalobcami spochybnené.

25. V predmetnej veci má súd za to, že v konaní neboli splnené podmienky pre priznanie nemajetkovej

ujmy, keďže absentuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovanej poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne a úmrtím pacienta. Žalobcovia porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú
starostlivosť správne videli v tom, že v priebehu hospitalizácie neboli u nebohého pacienta využité všetky
dostupné diagnostické možnosti, ktoré by prispeli k spresneniu nálezu z USG vyšetrenia za účelom
správneho určenia diagnózy so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Ako vyplýva z oznámenia

Úradu malo sa jednať o vykonanie CT vyšetrenia. V konaní bol pribratý znalec, ktorého závery neboli
žalobcami relevantným spôsobom spochybnené, a ktorý dospel k záveru, že vykonanie CT vyšetrenia
01.04.2017 by nezvrátilo priebeh ochorenia pacienta. Uvedený záver zodpovedá aj záverom znalcov v
trestnom konaní, ktorí uviedli, že ani skorším vykonaním prvého operačného zákroku, by pri 4-6 týždňov
prebiehajúcich chronických zápalových zmenách na tenkom čreve, s najväčšou pravdepodobnosťou

nedošlo k záchrane zdravia života menovaného. Súd si vedomý, že v takýchto sporoch nemôže trvať
na 100% príčinnej súvislosti, keďže poškodený nie je schopný preukázať príčinnú súvislosť medzi
pochybením lekárov a vznikom ujmy s istotou, avšak v predmetnej veci bolo znaleckými posudkami
v podstate vylúčené, aby pochybenie žalovanej bolo príčinou úmrtia X. Š.. Navyše znalec v tomtokonaní na záver konštatoval, že diagnostika, operačné výkony, terapia boli absolútne správne a nevidí
pochybenie ani v diagnostike, ani v liečbe. Rovnako znalci v trestnom konaní majú za to, že zdravotná
starostlivosť žalovanej bola poskytnutá správne, bez prípadného zanedbania.

26.Keďževdanomprípadenebolaplnenájednázkumulatívnychpodmienokprepriznanienemajetkovej
ujmy, a to príčinná súvislosť, súd žalobu zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, avšak súd
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval
skutočnosť, že je predmetnej právnej veci je žalobcami uplatnený nárok na nemajetkovú „posmrtnú“
ujmu, ktorá predstavuje nenávratná strata manžela žalobkyne 1/ rade, otca žalobcov v 2/ a 3/ rade a

dedka žalobkyne v 4/ rade. V rodine žalobcov došlo k nenapraviteľnej, neodstrániteľnej a trvalej ujme.
Stratili milovaného manžela, otca a dedka, a preto nemožno z ľudského, morálneho a etického hľadiska
akceptovať uloženie im povinnosti nahradiť v spore trovy konania žalovanej. Navyše žalobcom bolo v
konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na ich zlú finančnú situáciu a uloženie
povinnosti hradiť trovy konania žalovanej by túto zlú finančnú situáciu ešte viac prehĺbilo. Naopak

povinnosť znášať si trovy konania sám sa žalovanej, ako nemocnice, existenčne nedotkne. Žalobcovia
ako neúspešní nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).