Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417203106
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5417203106.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: CCV Invest, s.r.o., so sídlom
Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 46 738 975, zastúpeného JUDr. Karolom Spišákom, advokátom
so sídlom O. X, XXX XX X., proti žalovanému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX N. X,
zastúpenému JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX B. Z., o návrhu žalobcu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Dolný Kubín č.k. 5Csp/67/2017-36 zo dňa 17. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5Csp/67/2017-36 zo dňa 17. októbra 2017 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) zriadil záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie
jeho pohľadávky vo výške 14.259,04 Eur na nehnuteľnosti evidované na Okresnom úrade Dolný Kubín,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie L. ako parc. registra „C“
č. 612/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 254 m2, č. 612/3 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 65 m2, č. 612/4 o zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a č. 613 záhrady
o výmere 474 m2 a ako stavba súpisné č. XX, rodinný dom stojaci na parc. č. 612/3 zastavané plochy

a nádvoria o výmere 65 m2.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na okresný súd dňa 18.09.2017
sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v znení
zodpovedajúcom výroku napadnutého uznesenia, ktorý odôvodnil tým, že ako žalobca podal dňa
18.09.2017 na Okresný súd Dolný Kubín proti žalovanému Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.
X, žalobu, ktorej predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14.259,04 Eur spolu s

úrokom vo výške 5% ročne zo sumy 14.259,04 Eur od 31.03.2015 do zaplatenia. Uvedená suma
predstavuje časť kúpnej ceny nehnuteľností, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012 uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako
predávajúcim žalobca žalovanému zaplatil kúpnu cenu za kúpu nehnuteľností vo výške 18.000,00 Eur,
avšak rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/14/2014-194 zo dňa 08.02.2016 bolo určené,
že vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, je žalovaný Y. X.. Ten žalobcovi

na základe zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012 zaplatil sumu 1.650,00
Eur a nakoľko v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7C/14/2014 bola žalobcovi
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 2.090,96 Eur, žalobca na
základe jednostranného zápočtu v celkovej sume 3.740,96 Eur (1.650 Eur + 2.090,96 Eur) žalobou od
žalovaného požaduje 14.259,04 Eur (18.000 Eur - 3.740,96 Eur) spolu s úrokom z omeškania. Návrh
na zabezpečovacie opatrenie žalobca odôvodnil aj tým, že žalovaného považuje za nedisciplinovaného

dlžníka, o čom svedčí aj exekúcia, ktorá bola medzi časom voči žalovanému vedená, v dôsledku ktorejbolo na predmetných nehnuteľnostiach zriadené exekučné záložné právo v prospech oprávneného
Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942436.
3. Zo žalobcom predložených listín mal okresný súd osvedčené, že medzi žalobcom ako kupujúcim

a žalovaným ako predávajúcim bola dňa 08.11.2012 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti evidované na Okresnom úrade Dolný Kubín, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
XXXX pre obec a katastrálne územie L. ako parc. registra „C“ č. 612/1 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 254 m2, č. 612/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2, č. 612/4 o zastavané plochy a
nádvoria o výmere 19 m2 a č. 613 záhrady o výmere 474 m2 a ako stavba súpisné č. XX,

rodinný dom stojaci na parc. č. 612/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2. Kúpna cena bola
dohodnutá vo výške 18.000,00 Eur. Z dokladu o hotovostnom vklade zo dňa 12.11.2012 mal súd ďalej
nepochybne osvedčené, že žalobca v zmysle podmienok zaplatenia kúpnej sumy dohodnutej v kúpnej
zmluve dňa 12.11.2012 vyplatil žalovanému sumu 5.000,00 Eur. Žalovaný (resp. jeho matka) z tejto
sumy žalobcovi vrátila sumu 1.650,00 Eur a žalobca mal žalovanému zaplatiť trovy súdneho konania
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7C/14/2014 vo výške 2.090,96 Eur, na základe čoho žalobca voči

žalovanému osvedčil existenciu pohľadávky v sume 1.259,04 Eur. Vo vzťahu k sume
13.000,00 Eur predstavujúcej rozdiel medzi žalovanou sumou (14.259,04 Eur) a žalobcom osvedčenou
pohľadávkou (1.259,04 Eur) súd konštatoval, že existenciu tejto pohľadávky žalobca osvedčil kúpnou
zmluvouzodňa08.11.2012uzatvorenoumedziním ažalovaným,vktorejčl.IIods.2.2jeuvedené,
že „kupujúci uhradí predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 18.000,- Eur nasledovným spôsobom: a) prvá

časť kúpnej ceny vo výške 13.000,- Eur bude uhradená predávajúcemu (pozn. sudkyne: t.j. žalovanému
Y. X.) v hotovosti k jeho rukám v deň podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami. Predávajúci
podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie prvej časti kúpnej ceny vo výške 13.000,- Eur, b) druhá časť
kúpnej ceny vo výške 5.000,- Eur bude uhradená na účet predávajúceho číslo účtu XXXXXXXXXX/
XXXX vedeného v U. U., a.s. do troch dní po povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v

prospechkupujúceho.“Pokiaľsadokazovaním(vykonanýmvkonanívovecisamej)nevyvrátipravdivosť
tvrdenia uvedeného v Kúpnej zmluve o tom, že žalovaný od žalobcu prevzal časť kúpnej ceny v sume
13.000,00 Eur už pri podpise zmluvy, treba do tohto času vychádzať z toho, že pohľadávka žalobcu voči
žalovanému je osvedčená aj vo výške 13.000,00 Eur.
4. V danom štádiu veci ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému

na vrátenie časti kúpnej ceny je splatná (rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/14/2014-194
zo dňa 08.02.2016 bolo právoplatne určené, že žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností po
predbežnom posúdení kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012 ako absolútne neplatnej), na základe čoho
žalobca riadne osvedčil existenciu žalobou uplatneného nároku vo výške 14.259,04 Eur.
5. Z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie L. aktuálneho k dátumu 12.01.2017 mal

okresný súd osvedčené, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kde je ako vlastník zapísaný žalovaný, bolo
dňa 04.07.2016 zapísané exekučné záložné právo v prospech Dôvery zdravotnej poisťovne, ktoré už v
čase podania žaloby na liste vlastníctva zapísané nebolo. Tento fakt súdu osvedčil tvrdenia žalobcu o
tom, že platobná disciplína žalovaného nie je, resp. nebola bezproblémová, čo mal súd preukázané aj
zo zoznamu súdnych konaní voči nemu vedených (č.l. 30, 31 spisu), na základe čoho súd videl v konaní

existenciu obavy, že prípadná exekúcia v spore prípadne priznanej pohľadávky bude ohrozená.
6. Za účelom preskúmania možnej prekážky rozhodnutej veci (žalobca v podanom návrhu uviedol, že
vydania bezdôvodného obohatenia sa voči žalovanému domáhal v konaní Okresného súdu Dolný Kubín
sp.zn. 4C/101/2014) bol k spisovému materiálu pripojený spis v uvedenej veci. Z neho prvoinštančný
súd zistil, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v

sume 18.000,00 Eur na rovnakom skutkovom základe ako v prebiehajúcom konaní Okresného súdu
Dolný Kubín sp.zn. 5Csp/67/2017. Jeho žaloba však bola rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín
č.k. 4C/101/2014-134 zo dňa 23.06.2015 (právoplatným dňa 28.12.2015) zamietnutá z dôvodu, že
bola podaná predčasne, a to vzhľadom na to, že v konaní Okresného súdu Dolný Kubín pod sp. zn.
7C/14/2014 nebolo v čase vyhlásenia rozsudku vydané rozhodnutie o (ne)platnosti kúpnej zmluvy zo

dňa 08.11.2012, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 08.11.2012 a určení vlastníckeho práva k (v
tom čase) sporným nehnuteľnostiam. K takto zistenému stavu okresný súd poukázal na
judikované súdne rozhodnutie R 52/1966, v zmysle ktorého „rozsudok zamietajúci žalobu o plnenie
z toho dôvodu, že nenastala zročnosť požadovanej pohľadávky, nie je prekážkou veci právoplatne
rozsúdenej pre žalobu na to isté plnenie, podanú po tom, čo bola splnená podmienka, od ktorej závisela

zročnosť požadovanej pohľadávky.“
7. S prihliadnutím na osvedčené zistenia bol okresný súd toho názoru, že v súdenej veci existuje obava z
toho, že exekúcia prípadne priznanej pohľadávky titulom nároku, ktorého existenciu a splatnosť žalobcaosvedčil, bude ohrozená, na základe čoho na zabezpečenie tejto pohľadávky zriadil v prospech žalobcu
na nehnuteľnostiach žalovaného záložné právo, ktorého výkon však bude závisieť až od výsledku sporu.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne a konanie
o zabezpečovacom opatrení zastaví. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Ako zákonný dôvod uviedol, že v konaní neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm.
a/ CSP). Hoci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, najmä správne zistil, že spory z kúpnej

zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.11.2012 sa na konajúcom prvoinštančnom
súde už riešili, nezistil, že je tu daná prekážka rozhodnutej veci, pričom citoval výrokovú časť rozsudkov
Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/14/2014-194 zo dňa 08.02.2016, č.k. 4C/101/2014-134 zo dňa
23.06.2015 a rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/657/2015-249 zo dňa 19.11.2015, ktorým bol
potvrdený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4C/101/2014-134 zo dňa 23.06.2015.
10. K tejto odvolacej námietke odvolateľ uviedol teoretické východiská vo vzťahu k prekážke právoplatne

rozhodnutej veci (res iudicata). Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 1/2016 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 115/2016. Z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín vo veci sp. zn. 4C/101/2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/657/2015 a nároku žalobcu uplatneného v konaní
vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5Csp/67/2017 nepochybne vyplýva, že v obidvoch

konaniach je daná totožnosť účastníkov (strán) aj totožnosť nároku uplatneného žalobou. Otázku nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi teda už súdy raz právoplatne vyriešili.
V právnom štáte je neprípustné, aby súd rozhodoval o veci, o ktorej už raz rozhodol. Vo
vzťahu k judikátu R 52/1966 použitému okresným súdom odvolateľ konštatoval, že tento nie je na
danú vec aplikovateľný. Žalobca si totiž v aktuálnej veci neuplatňuje pohľadávku, ktorá by nemala byt'

v čase predchádzajúceho konania splatná. Bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na základe plnenia
z neplatného právneho úkonu, sa neviaže na splnenie odkladacej ani rozväzovacej podmienky. Ďalej
žalovaný uviedol, že vychádzajúc zo záväznosti výroku rozsudku a nie jeho odôvodnenia, žiadny súd
nikdy nerozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy z 08.11.2012. Neplatnosť tejto kúpnej zmluvy posudzoval
Okresný súd Dolný Kubín v konaní 7C/14/2014 len prejudiciálne. Odvolateľ reagoval aj na skutkové

tvrdenie súdu o svojej platobnej nedisciplinovanosti, keď uviedol, že nie je podnikateľom. Poukázal
pritom na priemerné príjmy osôb v niektorých regiónoch Slovenska, vrátane Oravy, kde
má žalovaný trvalý pobyt. Celkovo považoval tvrdenie svojej platobnej neschopnosti za značne príkre.
Poukázal pritom na proporcionalitu ako jeden z vodiacich princípov celého práva a na vlastný výklad
zaužívaného pojmu „platobná neschopnosť“ vo vzťahu k podnikateľským subjektom. Bol toho názoru,

že za platobne nedisciplinovaného možno jednoznačne označiť žalobcu, proti ktorému existujú dve
právoplatné rozhodnutia, v zmysle ktorých má žalovanému nahradiť trovy konania. Naviac Okresný súd
Bratislava I. udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr, Vojtechovi Markovičovi,
PhD. (EX 133/2016) na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4C/101/2014.
Zdôraznil, že napriek tomu, že exekúcia trvá už viac ako rok, súdnemu exekútorovi sa doteraz nepodarilo

od povinného (žalobcu) nič vymôcť, najmä preto, že nezistil žiadny majetok povinného.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdiť.
12. K žalobcom namietanej prekážke veci rozhodnutej uviedol, že žalobou zo dňa 14.10.2014 sa z

obavy premlčania svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na Okresnom súde Dolný Kubín
domáhal ochrany svojich práv, ktoré by mohli byť ohrozené v prípade, ak by bol
žalovaný úspešný v tom čase prebiehajúcom konaní vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp.
zn. 7C/14/2014. V predmetnej žalobe žalobca zároveň podal návrh, v ktorom požiadal príslušný súd,
aby konanie vedené na vedenom Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 4C/101/2014 prerušil až do

právoplatného skončenia konania vedeného na tom istom súde pod sp. zn. 70/14/2014. Dňa 12.02.2015
doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Dolný Kubín vyjadrenie k
žalobe, v ktorej (okrem iného) súhlasil s týmto návrhom žalobcu na prerušenie konania. Okresný súd
Dolný Kubín však rozsudkom č.k. 4C/101/2014-134 zo dňa 23.06.2015, žalobu žalobcu ako predčasne
podanú zamietol s odôvodnením, že keďže v prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný

Kubín pod sp. zn. 7C/14/2017 nebolo dovtedy právoplatne rozhodnuté o (ne)platnosti právnych úkonov,
a to kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a o určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom oboch zmlúv, nebolo doposiaľ preukázané ani bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku zreteľne vyplýva názor súdu, žeaž po rozhodnutí súdu v konaní vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/14/2014, ktorým
bude deklarovaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, sa môže žalobca domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia. Na základe takto vysloveného právneho názoru žalobca dňa

12.09.2017 podal na Okresný súd Dolný Kubín žalobu, ktorou inicioval aktuálne konanie vedené pod sp.
zn. 5Csp/67/2017. Nakoľko v konaní vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 4C/101/2014
bol žalobou uplatnený nárok žalobcu posúdený ako predčasný keďže nebolo dovtedy rozhodnuté, či k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo, v aktuálnom konaní Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. 5Csp/67/2017 sa nejedná o res iudicata (prekážku veci právoplatnej rozhodnutej), pretože

až rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/14/2014 súd deklaroval
vznik bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa žalobca mohol opätovne domáhať svojho nároku
na jeho vydanie od žalovaného. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na judikáty R
39/1988, R 52/1966 a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci pod sp. zn. 23 Odo
151/2015.Skutočnosti,ževaktuálneprejednávanejvecisanejednáoprekážkuprávoplatnerozhodnutej
veci nasvedčuje i fakt, že v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4C/101/2014 sa žalobca

domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 18.000,00 Eur a súčasnou
žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa
žalobca voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia vrátenia v sume 14.259,04 Eur.
Výška žalovanej istiny v sume 14.259,04 Eur pritom vyplýva z jednostranného zápočtu uskutočneného
žalobcom dňa 30.03.2016. Ďalej sa žalobca vyjadril aj k ďalším námietkam odvolateľa ohľadom

nemožnosti použitia judikátu R 52/1966 na súdenú vec, viazanosti súdu len výrokom predchádzajúceho
súdnehorozhodnutiaapopieraniuvlastnejplatobnejnedisciplinovanostižalovaným,akoaj jehotvrdeniu
o možnom označení žalobcu za platobne nedisciplinovaného. Posledné uvedené tvrdenie žalovaného
označil za trúfalé, rozporuplné a nedostatočne odôvodnené, nakoľko aj Okresný
súd Dolný Kubín v rozsudku sp. zn. 7C/14/2014 zo dňa 08.02.2016, na základe zisteného skutkového

stavuvodôvodnenítohtorozhodnutiakonštatovalzlúfinančnúsituáciurodičovžalovaného,ktorídlhovali
veľké sumy viacerým veriteľom, čo malo nepochybne vplyv aj na finančnú situáciu, a teda aj platobnú
nedisciplinovanosť žalovaného. Tak, ako to uviedol žalobca aj v žalobe o vydanie bezdôvodného
obohatenia s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.09.2017, voči žalovanému
prebiehala exekúcia, v dôsledku ktorej bolo na vyššie uvedených nehnuteľnostiach zriadené exekučné

záložné právo v prospech oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25,851 01
Bratislava, IČO: 35 942 436. Obavy žalobcu, že prípadná exekúcia v prípade priznanej pohľadávky
bude ohrozená, podporujú aj viaceré súdne konania žalovaného na prvoinštančnom súde. Vo vzťahu
k exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vojtechom Markovičom pod sp. zn. EX
133/216 voči žalobcovi ako povinnému poukázal na skutočnosť, že na základe jednostranného zápočtu

uskutočneného žalovaným dňa 30.03.2016 v súlade s § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka došlo k
zániku vymáhanej pohľadávky žalovaného v rámci exekučného konania. A práve z dôvodnej obavy, že
by sa mohlo voči žalovanému opäť viesť exekučné konanie aj zo strany tretích osôb, prípadne inak dôjsť
k zníženiu výšky majetku žalovaného a tým znížiť možnosti vymožiteľnosti pohľadávky, ktorú má žalobca
voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia, sa žalobca návrhom zo dňa 12.09.2017 domáhal

na súde vydania zabezpečovacieho opatrenia.

13. Žalovaný k uvedenému vyjadreniu žalobcu, (ktoré mu bolo doručené dňa 15.12.2017), nepodal
odvolaciu repliku.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).16. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra (§ 343 ods. 2 CSP).

18. V zmysle ust. § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344
CSP).

20. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že v tretej časti Civilného sporového poriadku sú
upravené tzv. osobitné procesné postupy. Už zo samotného začlenenia neodkladného opatrenia
a zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že nie je vhodné ho považovať za nástupcu inštitútu

predbežného opatrenia, ktorý upravoval Občiansky súdny poriadok. Jedná sa v danom prípade o
osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám o sebe nie je naviazaný na
osobitné konanie vo veci samej. Cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi alebo zabezpečiť, aby nedošlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti
rozhodnutia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením

záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla
byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek

existencii skoršieho záložného práva.

22.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žepredpokladminazriadeniezabezpečovacieho
opatrenia sú
a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,

b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorými môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,
c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku,
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

23. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných
predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky uvedené v § 343
ods. 1 CSP.

24. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že z ust. § 329 ods. 2 CSP s použitím § 344 CSP vyplýva, že

pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, t. j.
ku dňu 17.10.2017.
25. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a skutkového stavu, z ktorého vychádzal okresný súd
pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v
tomtoštádiukonaniadostatočnýmspôsobomosvedčilexistenciupeňažnejpohľadávkyvočižalovanému

vyplývajúcu z jeho nároku na vrátenie časti kúpnej ceny, za kupované nehnuteľnosti.
Len vo všeobecnosti odvolací súd dodáva, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je charakteristické, že
veriteľovizakladajúprávonaplnenieadlžníkovipovinnosťplniťvznikajúnielenzdvojstrannýchprávnych
úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok a teda
okrem iného i z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda

záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatila
dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v
povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, tak ako je tomu
i v prejednávanej veci. Žalobca tiež predloženým informatívnym výpisom listu vlastníctva osvedčil (asúd mal rovnako aj z úradnej činnosti za preukázanú) potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie. Splnená bola aj podmienka spôsobilého predmetu záložného práva, keď z
aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. 1540 pre obec a katastrálne územie L. vyplýva, že žalovaný je

vlastníkom nehnuteľností, na ktoré bolo okresným súdom záložné právo zriadené.

26. Odvolacie námietky žalovaného ku skúmaniu procesných podmienok a k spôsobu osvedčovania
skutočností zakladajúcich možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia krajský súd vyhodnotil
ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a výstižne uviedol, prečo

považoval návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia za dôvodný.

27. K námietke žalovaného týkajúcej sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci odvolací súd uvádza, že
len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zakladá to prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak by sa teda začalo
konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého

predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP (bez ohľadu na inštanciu, na ktorej sa
naplnenie uvedeného zákonného ustanovenia zistilo) s poukazom na § 230 CSP zastaví.

28. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v rámci teórie práva vymedzuje dvoma kritériami, ktorými
sú

a) totožnosť subjektov vystupujúcich v konaní (sporových strán) a
b) totožnosť predmetu konania.

29. O totožnosť subjektov (osôb) sa jedná vtedy, keď sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v inom
konaní, ktoré už bolo ukončené právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb

(žalobná a žalovaná strana sporu) je pritom irelevantné. Tých istých osôb sa konanie týka aj v prípade,
ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej
sukcesie osôb), ktoré sú (boli) účastníkmi/stranami skôr začatého súdneho konania.
30. Totožnosť predmetu konania v širšom zmysle predstavuje nielen identický žalobný návrh, ktorý si
žalobca v podanej žalobe uplatňuje, ale aj jeho identické skutkové odôvodnenie. Rovnaký predmet

konania je teda daný, ak rovnaký nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený (z rovnakého skutku); nie je pritom rozhodné, ako súd skutok,
ktorý bol predmetom konania, posúdil po právnej stránke.

31. V konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4C/101/2014 sa žalobca podanou žalobou zo dňa

14.10.2014 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 18.000,00 Eur (bez akéhokoľvek
príslušenstva, pozn. súdu) z dôvodu zaplatenej kúpnej ceny žalovanému, v ktorom čase však ešte
nebolo rozhodnuté o platnosti/neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ani o určení vlastníckeho práva
Y. X. k sporným nehnuteľnostiam. To bol jediný dôvod, pre ktorý okresný súd predmetnú žalobu ako
predčasne podanú zamietol.

32. V aktuálne vedenom konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Csp/67/2017 sa žalobca voči
žalovanému domáha rovnako vydania bezdôvodného obohatenia, no jeho žalobný petit bol oproti
predchádzajúcej žalobe upravený na sumu 14.259,04 Eur spolu s príslušenstvom.
33. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu (vrátane priloženého spisu
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4C/101/2014) zistil, že v konaní vedenom na Okresnom

súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5Csp/67/2017 (ktorého štádium tvorí aj rozhodovanie o
tomto zabezpečovacom opatrení) sa právnická osoba CCV Invest, s.r.o., so sídlom Miletičova
1, 821 08 Bratislava, IČO: 46 738 975 (žalobca) podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného
obohatenia voči fyzickej osobe Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. B. C. X (žalovaný), voči ktorému
sa vydania bezdôvodného obohatenia domáhal v skončenom konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp.

zn. 7C/101/2014, čím je splnená prvá podmienka pre možnosť konštatovania prekážky právoplatne
rozhodnutej veci - konanie vedené medzi identickými subjektmi (stranami sporu).

34. Čo sa týka druhej podmienky identického predmetu sporu, ktorá musí byť pre
možnosť konštatovania prekážky právoplatne rozhodnutej veci kumulatívne splnená s vyššie uvedenou

prvou podmienkou, prvoinštančný súd v danom prípade správne ustálil, že k naplneniu tejto
podmienky v prejednávanej veci (sp. zn. 5Csp/67/2017 ) nedošlo.35. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že žalobca si v žalobe zo dňa 12.09.2017, na rozdiel
od pôvodnej žaloby zo dňa 14.10.2014, neuplatnil sumu bezdôvodného obohatenia v rovnakej výške,
ale reagoval na nové skutočnosti majúce vplyv na uplatnený nárok v prípade jeho úspechu v konaní vo

veci samej. Rovnako v pôvodnej žalobe nežiadal zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých zaplatenie si v
žalobe zo dňa 12.09.2017 uplatnil. Rozhodujúcou však je zmena skutkových okolností, o ktoré žalobca
opieral svoj nárok v čase podania prvej žaloby vo veci sp. zn. 4C/101/2014 a o ktoré opiera svoj nárok
v aktuálne podanej žalobe vo veci sp. zn. 5Csp/67/2017. Práve zmena týchto skutkových okolností
mať vplyv na prípadný úspech žalobcu v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Csp/67/2017

(priznanie uplatneného nároku). Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/14/2014-194 zo dňa
08.02.2016právoplatnýmdňa30.03.2016totižsúdurčilvlastníckeprávožalovanéhoknehnuteľnostiam,
ktoré žalobca nadobudol od žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012. Práve v
súvislosti s touto „zmenou vlastníctva“ si žalobca v tejto veci (sp.zn. 5Csp/67/2017) uplatňuje voči
žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá zodpovedá (o.i.) aj časti kúpnej ceny, ktorú
žalobca zaplatil žalovanému na základe kúpnej zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 08.11.2012. V

čase podania prvej žaloby, bol ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva
žalobca, ktorého vlastnícke právo bolo však v konaní vedenom Okresný súd Dolný Kubín pod sp.zn.
7C/14/2014 spochybnené. Práve v uvedenom spore Okresný súd Dolný Kubín prejudiciálne vyriešil
otázku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným
ako predávajúcim dňa 08.11.2012. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prekážka veci právoplatne

rozsúdenej nie je daná, ak sa síce v novom konaní jedná o ten istý právny vzťah medzi stranami sporu,
ale ak sa novo uplatnený nárok opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania a ku
ktorým došlo neskôr. (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn 32 Odo 151/2015).

36. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o neexistencii

prekážky právoplatne rozhodnutej veci v aktuálne prejednávanej veci (sp.zn. 5Csp/67/2017), ktorý
správne poukázal na judikát R 52/1966, v zmysle ktorého rozsudok zamietajúci žalobu o plnenie z
dôvodu, že nenastala zročnosť uplatnenej pohľadávky, nie je prekážkou veci právoplatne rozsúdenej
pre žalobu na to isté plnenie, podanú po tom, čo bola splnená podmienka, od ktorej závisela zročnosť
požadovanej pohľadávky. Ak totiž medzi stranami sporu bola spornou otázka vlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam a tomu predchádzajúca otázka absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej
tieto nehnuteľnosti nadobudol žalobca, do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Dolný Kubín vo veci sp.zn. 7C/14/2014 sa žalobca nemohol úspešne domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia proti žalovanému podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Práve z dôvodu
takejto predčasnosti podania bola žaloba žalobcu vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.

4C/101/2014 zamietnutá. Pokiaľ sa žalobca po zmene zápisu vlastníka k predmetným nehnuteľnostiam
na liste vlastníctva v príslušnom katastri nehnuteľností, vykonaného na základe právoplatného rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/14/2014-194 zo dňa 08.02.2016 v aktuálnej veci Okresného
súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Csp/67/2017 domáha vydania bezdôvodného obohatenia, nemôže rozsudok
OkresnéhosúduDolnýKubínč.k.4C/101/2014-134zodňa23.06.2015vspojenísrozsudkomKrajského

súdu v Žiline č.k. 9Co/657/2015-249 zo dňa 19.11.2015, právoplatnými 28.12.2015, tvoriť prekážku
právoplatne rozsúdenej veci v zmysle § 230 CSP.

37. Odvolateľ síce v podanom odvolaní produkoval teoretické východiská a svoje právne názory týkajúce
sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 CSP, odvolací súd však zdôrazňuje, že do

práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS
251/03), pričom uvedenú judikatúru možno v plnom rozsahu aplikovať aj na osvedčovanie podmienok v
štádiu konania o zabezpečovacom opatrení či skúmanie procesných podmienok konania.

38. V súvislosti s námietkou odvolateľa (žalovaného) týkajúcou sa okresným súdom konštatovanej

platobnej nedisciplinovanosti žalovaného odvolací súd primárne poukazuje na ustanovenie §
329 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je pre neodkladné opatrenie (v zmysle § 344 CSP analogicky
aj pre zabezpečovacie opatrenie) rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, v
ktorom čase mal súd nielen z informatívneho výpisu listu vlastníctva, ale aj z vlastnej činnosti dostatokinformácii na rozhodnutie, či je splnená podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v zmysle §
343 ods. 1 CSP. Pokiaľ chcel žalovaný v odvolacom konaní vyvrátiť „obavu z toho, že exekúcia bude
ohrozená“, mal k dispozícii možnosť v odvolacom konaní preukázať, že takáto obava je v súdenej veci

bezpredmetná. Tvrdeniami žalovaného, ktorý „len“ poukazoval na platobnú nedisciplinovanosť žalobcu
ako protistrany v spore, opisoval všeobecnú finančnú situáciu osôb z regiónu Orava, neboli vyvrátené
závery okresného súdu o potrebe vydania žalobcom navrhnutého neodkladného opatrenia, s ktorým
záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

39. Okresný súd vykonal osvedčenie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu
a spôsobom plne zodpovedajúcim špecifikám konania o zabezpečovacom opatrení, umožnil stranám
sporu realizáciu ich procesných práv v rozsahu, v akom ich inštitút zabezpečovacieho opatrenia pripúšťa
a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil nárok žalobcu uplatnený návrhom, o ktorom následne
aj správne rozhodol. Ostatná argumentácia žalovaného vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou
prezentovaná v jeho opravnom prostriedku presahuje rámec osvedčovania súdu v konaní o vydanie

zabezpečovaciehoopatreniaatátobudepredmetomdokazovaniavzákladomkonaní.Odvolaciedôvody
žalovaného vyhodnotil preto krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v
postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). Súd
prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v potrebnom rozsahu vydal vecne
správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom aj správne odôvodnil. V dôsledku toho krajský

súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne p o t v r d i l .

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa nejedná o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). O celkovom nároku na náhradu trov
konania sp. zn. 5Csp/67/2017, vrátane nároku na náhradu trov vzniknutých v štádiu tohto odvolacieho

konania o zabezpečovacom opatrení, rozhodne súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí, ktorým
rozhodne o nároku žalobcu uplatnenom žalobou (o vydanie bezdôvodného obohatenia).

41. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).