Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320205204
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4320205204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C., C. XXX, zastúpený: Mgr. Renáta Meszáros, advokátka so sídlom Levice, Nám.
Hrdinov 7-8, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. G., F. G. XX, o zaplatenie 1.100 eur
s príslušenstvom a vydanie veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k.
16C/53/2020-94 zo dňa 29. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
(100 %).

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 28.05.2020
do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, oproti povinnosti žalobcu vydať
žalovanému motorové vozidlo zn. G. H. I., EČ: I., VIN: J., farba: šedá metalíza, rok výroby 2002, a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti sa žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok
podľa § 255 ods. 1 CSP na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie vo veci samej právne

odôvodnil ust. § 588 ods. 1, § 37 ods. 1, 2, § 40, § 40a, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458, § 100 ods.
1, 2, § 107 ods. 1 – 3, § 599, § 560 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník.

1.2. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2020 domáhal zaplatenia sumy 1.100,-
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 18.10.2018 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania s odôvodnením, že dňa 29.11.2017 uzatvoril kúpnu zmluvu o predaji

motorového vozidla G. H. I., rok výroby 2002, farba: šedá metalíza, za dohodnutú cenu 1.100,- eur, ktorú
predávajúcemu vyplatil a vozidlo riadne prevzal. Na dopravnom inšpektoráte mu bolo oznámené, že
auto nie je možné prepísať, keďže je na auto zapísaná exekúcia. Prekvapilo ho to, pretože predávajúci
ho ubezpečil, že vozidlo nemá technické ani právne vady. Keďže je vozidlo nepoužiteľné a nemožno s
ním nakladať, odstúpil od kúpnej zmluvy, čo oznámil predávajúcemu, K. L. listom zo dňa 13.11.2018.
Až vtedy zistil, že kúpnopredajnú zmluvu nepodpísal pán K. L., ktorý je na dopravnom inšpektoráte
evidovaný ako majiteľ predmetného auta, ale žalovaný, ktorý nemal žiadne oprávnenie s predmetom

kúpy nakladať. Argumentoval, že kúpna zmluva je preto neplatná, keď žalovaný ho vedome uviedol do
omylu, čím sa na jeho úkor obohatil. Uviedol, že podal aj podnet na začatie trestného stíhania, ktoré
bolo zastavené z dôvodu, že konanie žalovaného nie je v rozpore s Trestným zákonom. Listom zo dňa24.02.2020 vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy, pričom mu 03.06.2020 oznámil, že kúpnu
cenu neuhradí.

1.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení argumentoval tým, že ak je kúpna zmluva absolútne neplatná, nie je
možné od nej odstúpiť. Namietal tvrdenie žalobcu, že vozidlo nie je pre neho použiteľné, pretože má
vedomosť o tom, že vozidlo užíva a používal, pričom vozidlo kupoval na náhradné diely, preto nemá
dôvod odstúpiť od zmluvy. Poukázal, že žalobca sa domáha zaplatenia s odstupom 3,5 roka, preto
vzniesol námietku premlčania, keď nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby trestným konaním,

nakoľko jeho závery nesvedčia o dôvodnosti trestného oznámenia.

1.4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 29.11.2017 podpísali strany
sporu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa a predaj motorového vozidla zn.: G. H. I., VIN: J.,
farba: šedá metalíza za kúpnu cenu 1.100,- eur. Predávajúcim podľa zmluvy bol K. L. a kupujúcim
žalobca. Predávajúci v zmluve vyhlásil, že kupujúcemu nezamlčal žiadne skryté vady, resp. skutočnosti

o technickom stave vozidla. Žalobcovi bolo následne na dopravnom inšpektoráte oznámené, že sporné
motorové vozidlo nie je možné prepísať, nakoľko na ňom viazne exekučné záložné právo. Žalobca preto
listom zo dňa 13.11.2018 adresovaným predávajúcemu uvedenému v zmluve oznámil, že od zmluvy
odstupuje pre existenciu zamlčanej právnej vady, ktorou je vedená exekúcia na motorové vozidlo.
Listina bola predávajúcemu K. L. doručená dňa 19.11.2018 a následne sa žalobca dozvedel, že spornú

kúpnu zmluvu nepodpísal evidovaný vlastník vozidla, ale žalovaný. Žalobca prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne listom zo dňa 24.02.2020 vyzval žalovaného na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny
1.100,- eur do 13.03.2020, ale neúspešne. Listom zo dňa 19.05.2020 opätovne vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy a to najneskôr v lehote do 27.05.2020, rovnako neúspešne.

1.5. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Topoľčany Pv 124/2018 - 18, chybne datovaného dňom
18.09.2017 vyplýva, že sťažnosť žalovaného, ako poškodeného, proti uzneseniu vyšetrovateľky PZ
ORPZ, Odboru kriminálnej polície v Topoľčanoch sp. zn.: ORP-240VYS-TO-218 zo dňa 12.09.2018,
ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavila trestné konanie vedené pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1

písm. e) Trestného zákona a iné, ku ktorému malo dôjsť tým spôsobom, že páchateľ vystupujúci pod
menom „K. L.“ (predávajúci) dňa 29.11.2017 v čase cca o 17.00 hod v M. na ulici K. B., na parkovisku
pred hypermarketom TESCO STORES uzatvoril kúpnu zmluvu s poškodeným A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX (kupujúci), predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla továrenskej značky
G. H. I., šedej metalízy, EVČ: I. XXXCN v hodnote 1.100,- eur, po oboma stranami podpísaní predmetnej

zmluvy si poškodený vozidlo odskúšal, predajnú sumu uhradil priamo predávajúcemu a s vozidlom
odišiel, avšak následne poškodený zistil, že predávajúci nie je majiteľom vozidla a na vozidle je uložená
exekútorská blokácia č. 2860/2016 (nie je možné vozidlo prehlásiť v príslušných evidenciách), čo
predávajúci pri predaji zamlčal, čím poškodeného A. B. uviedol do omylu a spôsobil mu celkovú škodu
vo výške 1.100,- eur a súčasne uviedol do omylu tiež poškodeného K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.

N. J., A. J. XXX, ktorému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že bez jeho vedomia a súhlasu ako
majiteľa vozidla predal toto vozidlo poškodenému A. B., podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
zamietla ako nedôvodnú.

1.6. Žalobca mal sporné motorové vozidlo ku dňu vyhlásenia rozhodnutia okresným súdom aj naďalej vo

svojej držbe, pričom vlastník sporného motorového vozidla sa jeho vydania voči žalobcovi nedomáha.
Na návrh právnej zástupkyne žalobcu súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 18.08.2021
pripustil zmenu návrhu podmieňujúc zaplatenie sumy 1.100,- eur s príslušenstvom zo strany žalovaného
žalobcovi povinnosťou žalobcu vydať žalovanému sporné motorové vozidlo.

1.7.VsúvislostisovznesenounámietkoumiestnejnepríslušnostiOkresnéhosúduLevicenaprejednanie
a rozhodnutie predmetnej sporovej veci súd udáva, že táto nebola zo strany žalovaného uplatnená včas,
nakoľko bola uplatnená až pri druhom jeho procesnom úkone, preto na ňu súd v zmysle § 42 CSP
neprihliadol a spor prejednal a vo veci rozhodol.

1.8. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keďže mal za preukázané skutkové tvrdenia žalobcu, že
žalovaný mu odpredal vec, ktorej nebol vlastníkom, pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že
vlastníctvo k prevádzanému motorovému vozidlu pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy so žalobcom
nadobudol. V prípade predaja veci nevlastníkom je uzatvorená kúpna zmluva neplatná a to v zmyslezásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv než on sám má, v dôsledku čoho je tak
predmetnákúpnazmluvaneplatnáodpočiatkuatoprepočiatočnúprávnunemožnosťplneniapodľa§37
ods. 2 Občianskeho zákonníka. O právnu nemožnosť plnenia ide pritom vtedy, ak v okamžiku urobenia

právneho úkonu existuje právna prekážka, ktorá bráni v tom, aby sa právny úkon stal platným. Na právny
úkon, ktorého predmet plnenia je od začiatku nemožný, sa prihliada ako keby nikdy platne nevznikol.
Konajúcim subjektom v zmysle zmluvy mal byť K. L., nar. v roku 1991, vlastník sporného motorového
vozidla, ktorý však zmluvu nepodpísal, preto chýbala vôľa konajúceho subjektu ako aj jej prejav, a preto
je daný aj dôvod absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka.

1.9. Súd vzhliadol dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu aj podľa § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Keďže
je nesporné, že zmluvu podpísal žalovaný a nie osoba, ktorá mala byť v zmysle zmluvy konajúcim
subjektom, ide aj v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka o absolútne neplatný právny úkon.
Podpis, ktorým sa konajúci snaží vyvolať u adresáta omyl o tom, kto je z právneho úkonu oprávnený

alebo zaviazaný, je sfalšovaným podpisom, ktorý je relatívne neplatným právnym úkonom podľa § 49a
Občianskeho zákonníka.

1.10. Súhlasil so žalovaným, že odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, a že od
neplatnej zmluvy odstúpiť nemožno. Nič to však nemení na tom, že v zmysle § 457 Občianskeho

zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal. Ak ide teda o neplatný právny úkon, potom to, čo sa na jeho základe plnilo,
predstavujebezdôvodnéobohateniepodľa§451ods.2a§457Občianskehozákonníka.Ideovzájomnú
reštitučnú povinnosť, tzv. synalagmatický záväzok, ktorý musí byť obsiahnutý v petite žaloby. Vydania
bezdôvodného obohatenia sa môže totiž domáhať len ten, kto sám predmet bezdôvodného obohatenia

vrátil alebo je pripravený ho vrátiť, a to najneskôr súčasne s uplatnením svojho práva. Vzájomnú
reštitučnú povinnosť strán sporu pôvodný žalobný návrh nezohľadňoval, avšak po predbežnom právnom
posúdení žaloby, navrhla právna zástupkyňa žalobcu pripustiť zmenu žaloby tak, že po jej pripustení
žalobný návrh túto vzájomnosť plnení vyplývajúcu z § 457 Občianskeho zákonníka premieta.

1.11. Žalovaný namietal rozsah bezdôvodného obohatenia keď tvrdil, že žalobca nepreukázal
dôvodnosť výšky žalovanej sumy. Nepopieral, že mu žalobca nejakú sumu dal, avšak poprel sumu
1.100,- eur. Súd uviedol, že ak žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu popiera, musí tak urobiť účinne,
tzn. sám musí tvrdiť a svoje tvrdenia aj preukázať. Ako vyplýva zo zmluvy, kúpna cena bola dojednaná
vo výške 1.100,- eur, pričom z čl. III. zmluvy tiež vyplýva, že dodacia lehota predmetu kúpy je ihneď

po podpísaní kúpnej zmluvy a zaplatení dohodnutej ceny, ide o tzv. „kúpu z ruky do ruky“. Žalovaný v
konaní netvrdil ani nepreukázal, do akej výšky mu bola kúpna cena titulom kúpnej zmluvy zaplatená,
keď zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1.100,- eur popieral. Netvrdil ani, z akého dôvodu teda odovzdal
žalobcovi sporné motorové vozidlo napriek zmluvnému dojednaniu ohľadom odovzdania predmetu
kúpy až po zaplatení kúpnej ceny, v dôsledku čoho súd považuje skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom

zaplatenia kúpnej ceny vo výške uvedenej v zmluve za nesporné poukazujúc na to, že žalovaný v
zmysle uvedených skutočností skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprel a tvrdenia žalovaného v tejto
súvislosti považuje súd za účelovú obranu.

1.12. Námietku premlčania súd posúdil ako nedôvodnú s odôvodnením, že v prípade práva na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon právna úprava rozlišuje 2 - ročnú subjektívnu a 3 - ročnú
objektívnupremlčaciudobu,resp.10-ročnúobjektívnupremlčaciudobu,akideoúmyselnébezdôvodné
obohatenie. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu
námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Právna úprava premlčania
synalagmatických záväzkov titulom vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej či zrušenej zmluvy

je upravená v § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ide o osobitnú právnu úpravu pre prípady, keď
na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje (napr. právo na peňažné plnenie) a na druhej strane
nepremlčateľné právo (vlastnícke právo). Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že ak
sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Zákon tu vylučuje vznik neprípustnej nevyváženosti, ktorá vzniká práve pri kúpnej zmluve, keď vydanie
veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ohrozené uplynutím premlčacej doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného protiplnenia v podobe
vrátenia kúpnej ceny premlčaniu podlieha tak, ako je to aj v danom prípade. V zmysle uvedeného tedasúd konštatujúc, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje a na strane druhej nepremlčateľné
právo, dospel k záveru, že je potrebné aplikovať § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na vznesenú
námietku premlčania zo strany žalovaného tak neprihliadol.

1.13. Doplnil, že aj napriek aplikácii § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobcom uplatnený nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia by nebol premlčaný, keď objektívna premlčacia doba by mu začala
plynúť dňa 30.11.2017 a uplynula by dňa 30.11.2020, v rámci ktorej by žalobcovi začala plynúť aj
subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (o skutočnosti,

že sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil sa žalobca dozvedel dňa 30.11.2018) dňa 01.12.2018
a uplynula by dňa 01.12.2020, pričom premlčacia doba by tak v danom prípade uplynula uplynutím
objektívnej premlčacej doby dňa 30.11.2020, avšak žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 19.10.2020.
Navyše podľa čl. 1, § 1 písm. a) Zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, lehoty ustanovené
právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde,

uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona,
teda od 27.03.2020 do 30.04.2020 neplynuli. Tiež je v tejto súvislosti potrebné poukázať na § 112
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia lehota spočíva, ak veriteľ uplatnil v premlčacej dobe
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje.

1.14. Zhrnúc zistené skutkové okolnosti, dospejúc k záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy, konštatujúc
vzájomnú reštitučnú povinnosť, keď dôsledkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť strán sporu
vrátiť si všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie kúpnej
ceny žalobcovi vo výške 1.100,- eur, pričom žalovanému ako predávajúcemu súčasne vzniklo právo
na vydanie predmetu kúpy. Ako však vyplynulo v konaní, predávajúci nie je vlastníkom predávanej

veci, a preto v súdenej veci vznikla otázka, komu má žalobca predmet kúpy titulom splnenia reštitučnej
povinnosti vrátiť. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, vlastník sporného motorového vozidla
sa vydania veci voči žalobcovi nedomáha, avšak ani v tomto prípade nemožno vzájomnú reštitučnú
povinnosť vyplývajúcu z § 457 Občianskeho zákonníka opomenúť a tiež je potrebné uviesť, že táto
vzájomná reštitučná povinnosť nie je v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka podmieňovaná právnym

vzťahom účastníka k veci, ktorá má byť reštituovaná, napr. vlastníckym právom či právom držby. V
zmysle uvedeného preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny žalobcovi oproti povinnosti
žalobcu vrátiť žalovanému sporné osobné motorového vozidlo, pričom súd pri prijatí tohto právneho
záveru prihliadol na právny názor NS ČR obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 33 Odo 657/2004 zo dňa
09.11.2005, podľa ktorého, „Pokiaľ má účastník neplatnej kúpnej zmluvy u seba vec, ktorú získal na

základe takej neplatnej kúpnej zmluvy, je povinný ju vydať druhému účastníkovi zmluvy oproti vydaniu
kúpnejcenybezohľadunato,žetentodruhýúčastníknebol(vdobeuzavretiakúpnejzmluvy)vlastníkom
veci.“

1.15. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od

18.10.2018 do zaplatenia. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou
úpravou určená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je tak viazaný
na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca preukázateľne vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 24.02.2020, v ktorom žalovanému poskytol lehotu na dobrovoľné
plnenie a to do 13.03.2020. Následne ho opätovne vyzval na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa

19.05.2020,keďmuopätovneposkytollehotunadobrovoľnéplneniedo27.05.2020.Žalovanýdoručenie
predmetných výziev v konaní nerozporoval. Pretože žalovaný svoj peňažný záväzok riadne a včas
nesplnil, dostal sa podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania, v dôsledku
čoho má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré súd žalobcovi priznal, avšak až počnúc dňom nasledujúcim po

uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie uvedenej vo výzve zo dňa 19.05.2020, ktorá lehota uplynula dňa
27.05.2020, teda počnúc dňom 28.05.2020 a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania tak súd
žalobu zamietol.

2. Proti vyhovujúcej časti rozsudku a súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania podal

v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že
súd nesprávne právny vzťah posúdil ako vzťah z kúpnej zmluvy, keď na jednej strane potvrdil, že právny
úkon je neplatný, nakoľko konajúca osoba – predávajúci nebola vlastníkom veci a na strane druhej saani len nezaoberal tým, v akom rozsahu mal možnosť a bol oprávnený s touto vecou nakladať. Evidencia
na dopravnom inšpektoráte má evidenčný charakter. To, že bol oprávnený v rozsahu vlastníckych práv
s vozidlom nakladať v plnom rozsahu ako jeho vlastník svedčia iné konania, na ktoré súd upozornil a to

konanievedenépredOROOPZPartizánskeaOROOPZTopoľčanyobezroku2017.Pokiaľbysúdurčil
písomne uzavretú zmluvu žalobcom predloženú za neplatnú, zastal názor, že sa mal zaoberať aj ústne
uzavretou kúpnou zmluvou medzi stranami sporu. Keďže bol ako vlastník oprávnený s vozidlom ako
svojim vlastníctvom disponovať s čím sa súd nezaoberal, bol osobou oprávnenou uzavrieť kúpnu zmluvu
k vozidlom V takom prípade by bolo aj odstúpenie od uzavretej ústnej zmluvy zo strany žalobcu učinené

a v takom prípade by súd mal skúmať dôvodnosť odstúpenia od zmluvy. Bez ďalšieho len na základe
tvrdenia žalobcu vyhodnotil písomne uzavretú kúpnu zmluvu ako neplatnú, z ktorej bol povinný vydať
bezdôvodné obohatenie. Poznamenal, že meno predávajúceho bolo v písomnej kúpnej zmluve uvedené
výlučne len z dôvodu, že táto osoba bola evidovaná v evidencii motorových vozidiel aj keď reálnym
vlastníkom veci bol on, čo žalobca vedel už v čase prevzatia vozidla pri uzavretí ústnej zmluvy bol
oboznámený rovnako s tým, aby kontaktoval spomínanú osobu len za účelom vykonania zmeny zápisu

v evidencii vozidiel. Uviedol, že je na žalobcovi aby preukázal, akú sumu mu v skutočnosti odovzdal
a nielen tvrdiť, že ide o sumu 1 100 eur. Doposiaľ neosvedčil a nepreukázal výšku odovzdanej sumy.
Pokiaľ súd v konaní vyhodnotil písomne uzavretú zmluvu za neplatnú je zrejmé, že právne neexistuje a
naobsahtakejtoneplatnejzmluvyniejemožnéprihliadnuť.Potomniejezrejmé,prečojusúdposudzoval
ako doklad svedčiaci o odovzdaní sumy 1 100 eur. Pokiaľ žalobca poukazoval na odstúpenie od kúpnej

zmluvy, mal súd posúdiť, či bola platne uzavretá. Ak by bola písomne uzavretá kúpna zmluva neplatná,
počítanie plynutia premlčacej doby začína okamihom uzavretia a nie odstúpenia od takto uzavretej
neplatnej zmluvy. V prípade platnosti ústne uzavretej zmluvy nastala od momentu odstúpenia od zmluvy.
Pokiaľ súd vykonal ním navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov, pripojením spisov OO PZ Partizánske
a Topoľčany dospel by k záverom, že nejde o vydanie bezdôvodného obohatenia. V závere poukázal

na príslušnosť súdu, ktorý je v prvej inštancii na konanie príslušný všeobecný súd žalovaného ak nie je
ustanovené inak, teda nie Okresný súd Levice.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd vo veci vykonal podrobné dokazovanie, dospel k správnym

právnym názorom a skutkovým zisteniam a odvolacie dôvody žalovaného považuje za zmätočné
a právne irelevantné, účelové, len za účelom naťahovania času.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362

ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je nedôvodné, keď voči výroku II. rozsudku vôbec nesmerovalo.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.100 eur

s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.100 eura od 18.10.2018 do zaplatenia na tom
skutkovom základe, že dňa 29.11.2017 uzatvoril písomnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu žalovaný
predal osobné motorové vozidlo G. H. I., rok výroby 2002, číslo podvozku (VIN): J., farba: šedá metalíza,
stav tachometra v čase predaja bol 216 115 km s tým, že cena predmetného motorového vozidla bola
dohodnutá v sume 1.100 eur, ktorú predávajúcemu aj riadne vyplatil tak, ako to bolo dohodnuté v čl.

VI., bode 1 kúpnej zmluvy a následne auto prevzal, avšak keď chcel ísť na dopravný inšpektorát nastal
problém, pretože na dopravnom inšpektoráte mu oznámili, že auto nie je možné prepísať, keďže je na
auto zriadená exekúcia. Keďže je uvedené auto nepoužiteľné, nemožno s ním nakladať, bol nútený
od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpiť s tým, že túto skutočnosť oznámil predávajúcemu pánovi K. L.listom zo dňa 13.11.2018 a až vtedy zistil, že predmetnú kúpnopredajnú zmluvu nepodpísal pán L., na
dopravnom inšpektoráte evidovaný ako majiteľ predmetného auta, ale toto podpísal žalovaný, t. j. úplne
iná osoba, ktorá nemal žiadne oprávnenie s predmetom kúpy nakladať. Argumentoval, že predmetná

kúpna zmluva je neplatná a žalovaný ho vedome uviedol do omylu, čím sa na jeho úkor obohatil. Podal
aj trestné oznámenie, ktoré konanie bolo zastavené uznesením č. k. ČVS:ORP-240/VYS - TO-2018
zo dňa 18.10.2018 a konštatovaním, že konanie žalovaného nie je v rozpore s Trestným zákonom. Súd
prvej inštancie následne odvolaním napadnutým rozhodnutím vyhovel žalobe, rozhodol tak ako uviedol
vo výrokovej časti jeho rozhodnutia s tým, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie

v celom rozsahu.

8. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). V tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje
s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku v jeho napadnutých častiach, že

predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Prejav vôle je platným právnym úkonom iba v prípade, ak vyhovuje všetkým zákonom
stanoveným náležitostiam. V prípade, ak nie sú naplnené zákonom stanovené náležitosti, je právny úkon
vadný. Vada právneho úkonu spôsobuje spravidla ako svoj následok neplatnosť právneho úkonu (nullum
negotium) spoločne s právnymi následkami predvídanými pre neplatné právne úkony. Právny úkon

sa v takomto prípade považuje za vzniknutý a existujúci, avšak pre jeho absolútnu neplatnosť právne
následky nenastanú. Niektoré právne úkony však môžu byť postihnuté takou zásadnou vadou, že v ich
dôsledku o právny úkon ani nejde. Takýto úkon sa označuje ako zdanlivý, ničotný, resp. neexistentný
právny úkon. Občiansky zákonník takéto úkony výslovne neupravuje. Niektoré z prípadov ničotných
právnych úkonov sú zahrnuté pod prípad neplatnosti právnych úkonov alebo vzhľadom na intenzitu

a povahu vady, kvôli ktorej úkon nemôže vyvolať žiadne právne následky, sa na takýto úkon vôbec
neprihliada.

9. Odvolací súd zastáva právny názor, že vzhľadom na intenzitu a povahu vady právneho úkonu
urobeného v písomnej forme, spočívajúcu v tom, že neobsahuje podpis predávajúceho ale podpis

žalovaného (keď v záhlaví uvedenej zmluvy bol uvedený pán L. ako predávajúci) daný právny úkon
ani nie je právnym úkonom osoby v nej označenej, ktorej pravý podpis v právnom úkone absentuje,
nemôže takýto právny úkon vyvolať žiadne právne následky, nemožno naň vôbec ani prihliadať a
považovať ho za existentný. V tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie
uvedenými v napadnutom rozsudku na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude duplicitne

opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia a v ďalšom sa
vysporiada s odvolacími námietkami žalovaného.

10. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

11. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec

posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

11.2. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti, keď žalovaný mal za
to, že na konanie bol miestne príslušný všeobecný súd žalovaného a nie okresný súd Levice (súd
prvej inštancie, ktorý vo veci konal a rozhodol). V tejto súvislosti uviedol, že podľa jeho názoru je
otázna všeobecná miestna príslušnosť Okresného súdu Levice, a to s poukazom na § 13 CSP,

ktoré ustanovenie upravuje všeobecnú miestnu príslušnosť, aj ak by prípadná námietka miestnej
nepríslušnosti nebola vznesená nebola, nakoľko v zákone nie je ustanovené inak. Rovnako tak navrhol
odvolaciemu súdu posúdiť súdom prvej inštancie tvrdenú oneskorenosť ním podanej námietky miestnej
nepríslušnosti.

13. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v danom prípade je nevyhnutné ustáliť, že ide o

všeobecnú miestnu príslušnosť podľa § 13 CSP, keď nie sú splnené podmienky pre založenie osobitnej
miestnej príslušnosti (§ 19 a 20 CSP), ako aj kauzálnej príslušnosti (§ 22 a nasl CSP). Podľa § 13
CSP upravujúceho všeobecnú miestnu príslušnosť je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný
všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak s tým, že podľa § 14 CSP je všeobecným súdom
fyzickej osoby súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. V zásade platí, že pri

skúmaní príslušnosti treba rozlišovať medzi povinnosťou súdu skúmať príslušnosť bez návrhu (ex offo)
alebo na návrh, ako aj možnosť súdu skúmať svoju príslušnosť (nepríslušnosť) len na začiatku konania
alebo v priebehu celého konania. Súd ex offo skúma kauzálnu, vecnú a funkčnú príslušnosť. Výlučnú
miestnu príslušnosť (§ 20 CSP) súd skúma ex offo, avšak len na začiatku konania, pretože ak tak súd
neurobí na začiatku konania jeho nepríslušnosť sa konvaliduje s tým, že postúpenie veci príslušnému

súdu neskôr by bolo v rozpore s hospodárnosťou konania. Naopak všeobecnú miestnu príslušnosť súd
neskúma ex offo, ale len na námietku žalovaného (§ 41 CSP). Žalovaný však musí uvedenú námietku
podať najneskôr pri svojom prvom procesnom úkone (najčastejšie je ním vyjadrenie k žalobe, námietka
zaujatosti a iné). Z princípu koncentrácie konania vyplýva, že účastník konania je povinný koncentrovať
svoje úkony do určitej fázy konania. Ak účastník nenamieta miestnu príslušnosť súdov pri prvom úkone,

ktorý mu patrí, došlo automaticky k odstráneniu nedostatku tejto podmienky miestnej nepríslušnosti. Ak
účastník nevyužil procesnú možnosť namietnuť nedostatok miestnej príslušnosti najneskôr pri prvom
úkone, ktorý mu patrí, dochádza k prípadu nevyužitia tejto možnosti účastníkom konania ku konvalidácii
nedostatku miestnej príslušnosti súdu, obdobné platí aj v prípade ak tak neurobí včas (pri prvom úkone),
alebo prípade ak by bola predmetná námietka nedôvodná (§ 42 CSP).

14. Na základe uvedeného je zrejmé, že odvolacia argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie
musí skúmať svoju všeobecnú miestnu príslušnosť aj bez námietky, nie je dôvodná. Keďže ako už
odvolací súd vyššie uviedol na všeobecnú miestnu príslušnosť súd prihliada iba na námietku žalovaného
v zmysle § 41 CSP. Odvolací súd po posúdení včasnosti, resp. nevčasnosti uplatnenej námietky miestnej

nepríslušnosti žalovaným sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že táto nebola zo strany
žalovaného uplatnená včas. Je tomu tak preto, že v zmysle § 42 CSP bol žalovaný povinný vzniesť
námietku miestnej nepríslušnosti najneskôr pri prvom úkone, ktorým bolo v konkrétnom prejednávanom
prípade vyjadrenie žalovaného k žalobe (č. l. 36) s tým, že žalovaný uplatnil predmetnú námietku
miestnej nepríslušnosti až pri jeho druhom úkone, t. j. až pri jeho druhom vyjadrení k žalobe (č. l. 51). Na

základe uvedeného je zrejmé, že ak súd prvej inštancie (okresný súd Levice), i keď bol v zásade miestne
nepríslušný (keď v zmysle § 13 CSP nebol všeobecným súdom žalovaného, keď týmto bol okresný
súd Topoľčany) vo veci konal a rozhodol, tak uvedené nepredstavuje pochybenie, keďže vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný nevzniesol námietku miestnej nepríslušnosti včas, súd sám nemohol vysloviť
svoju nepríslušnosť, a preto sa tento nedostatok konvalidoval.

15. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní argumentoval tým, že bol vlastníkom sporného vozidla, aj
keď v evidencii vozidiel bol uvedený iný vlastník, na čo súd upozorňoval. Uviedol, že to, že v rozsahu
jeho vlastníckych práv bol oprávnený s predmetnou vecou (autom) nakladať osvedčujú iné konania, na
ktoré súd prvej inštancie upozornil, a to konanie vedené Okresným riaditeľstvom Obvodného oddelenia

Policajného zboru v Partizánskom pod sp. zn. ČVS: ORP-50/PE-PE-2017 a Okresným riaditeľstvom,
Obvodného oddelenia Policajného zboru v Topoľčanoch pod sp. zn. ČVS: ORP-703/TO-TO-2017.16. Odvolací súd môže podľa ustanovenia § 384 ods. 3 CSP doplniť dokazovanie za podmienok
uvedených v § 366 CSP, pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Aj počas odvolacieho konania
je povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité,

avšak len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Právotzv.novôtvodvolacomkonaníjevsystémeneúplnejapelácienastavenéreštriktívneako
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku

alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V posudzovanej
veci však nebola osvedčená žiadna z výnimiek pripúšťajúca novoty v odvolacom konaní v zmysle
ustanovenie § 366 CSP. Napokon, žalobca v odvolaní ani netvrdil a ani nepreukazoval žiadny takýto
dôvod prípustnosti použitej novoty.

17. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi nič nebránilo v tom, aby skutkové tvrdenia

uplatnené až v odvolacom konaní, že je vlastníkom predmetného vozidla, rovnako tak to, že jeho
vlastnícke oprávnenie disponovať s predmetným autom vyplynulo z iných konaní, na ktoré súd prvej
inštancie upozornil, uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisového materiálu
odvolací súd zistil, že uvedené skutkové tvrdenia, že žalovaný je vlastníkom predmetného auta v konaní
pred súdom prvej inštancie ako procesná obrana uplatnené neboli, nakoľko žalovaný pred súdom prvej

inštancie vôbec nenamietal, že je vlastníkom predmetného vozidla. Rovnako tak žalovaný vo svojom
vyjadrení zo dňa 18.10.2021 (č. l. 89) navrhoval vykonať dôkazy a teda pripojiť spisy vedené Okresným
riaditeľstvom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Partizánskom pod sp. zn. ČVS: ORP-50/PE-
PE-2017 a Okresným riaditeľstvom, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Topoľčanoch pod sp.
zn. ČVS: ORP-703/TO-TO-2017, avšak nie za účelom preukázania existencie jeho vlastníckeho práva

k predmetnému vozidlu, ako tak deklaroval v odvolaní, ale tak ako uviedol v predmetnom vyjadrení za
účelom toho, že z uvedených dôkazov resp. spisov (rozhodnutí) je možné usudzovať, že žalovaným
navrhovaný svedok pán L. je osobou, ktorá žalobcovi spôsobila škodu s tým, že žalobca má nárok
domáhať sa od tejto osoby prípadného nároku z iného titulu (náhrady škody).

18. V danom prípade je nevyhnutné konštatovať, že skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný uplatnil až
v odvolacom konaní je potrebné považovať za novoty (nepatriace pod zákonné výnimky podľa § 366
CSP), resp. za skutkové tvrdenia, ktoré ak by žalovaný uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie,
mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a zároveň ich uplatnením pred súdom prvej inštancie
by k nim žalobca mohol zaujať procesnú obranu. Predkladanie ďalších, resp. úplne nových skutkových

tvrdení ako novôt v odvolacom konaní je preto v prejednávanom prípade neprípustné a zároveň na
takéto skutkové tvrdenia odvolací súd nemôže prihliadnuť.

19. Na základe uvedeného je teda možné dospieť k záveru, že ak súd prvej inštancie v rámci
rozhodovania o nároku žalobcu vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný je osobou, ktorá nie je vlastníkom

predmetného vozidla (keď túto skutočnosť ani v prvoinštančnom konaní netvrdil, ani žiadne dôkazy na jej
preukázanie nepredkladal) a dospel k záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý vlastníkom sporného automobilu nebol a napriek tomu na uvedenej zmluve bol
jeho podpis, tak jeho záver je správny a dostatočný, keď úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdenie
platnosti, resp. neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy s poukazom na splnenie náležitostí podľa § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka s tým, že nebolo povinnosťou súdu posudzovať, kto je vlastníkom predmetného
vozidla, keď túto skutočnosť žiadna zo strán nenamietala. Odvolací súd záverom v tejto súvislosti
poznamenáva, že tvrdenie žalovaného, že meno osoby predávajúceho (kde bol uvedený pán Kunštár)
bolo v predmetnej kúpnej zmluve uvedené z dôvodu, že táto osoba bola evidovaná v evidencií vozidiel,
aj keď sám žalovaný bol vlastníkom, možno považovať v prvom rade za neprípustné novoty, ale zároveň

aj za účelové tvrdenia.

20. Žalovaný ďalej namietal, že ak súd prvej inštancie určil písomnú kúpnu zmluvu za neplatnú bol
toho názoru, že súd prvej inštancie mal skúmať aj ústne uzatvorenú kúpnu zmluvu medzi účastníkmi
konania. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že uvedené tvrdenie žalovaného ohľadom existencie

ústnej kúpnej zmluvy je taktiež nevyhnutné považovať za novotu v odvolacom konaní, keď žalovaný
v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, že medzi ním a žalobcom došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej
zmluvy. Žalovaný síce v jeho vyjadrení zo dňa 07.04.2021 (č. l. 51) poznamenal, že kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej nie je nehnuteľnosť, možno uzatvoriť aj ústne, avšak netvrdil skutočnosť, že medziním a žalovaným došlo okrem písomnej kúpnej zmluvy k uzatvoreniu kúpnej zmluvy aj ústnou formou.
Preto odvolací súd aj túto námietku žalovaného vyhodnotil za nedôvodnú.

21. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu nebolo sporným, že
v deň uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy došlo k zaplateniu kúpnej ceny a následnému odovzdaniu
vozidla. Spornou však bola samotná výška peňažnej sumy, ktorú mal žalobca žalovanému zaplatiť
za predmetné vozidlo, keď žalobca v priebehu prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania tvrdil, že
žalobca nepreukázal výšku sumy ktorú mu odovzdal, keď len tvrdil, že žalovanému odovzdal sumu

1.100 eur. Zároveň žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že ak súd prvej inštancie v konaní vyhodnotil
kúpnu zmluvu za neplatnú, tak nie je zrejmé, prečo jej ustanovenia posudzoval ako doklad svedčiaci
o odovzdaní sumy 1.100 eur.

22. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesného útoku. Popretie
(žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany. Popretie skutkových tvrdení

protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a 154 CSP). Z ustanovenia §
151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany.
Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151
ods. 2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení
platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP). Rovnako ako

skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (§ 150 CSP). Ak strana sporu
neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie
domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Domnienka, že skutkové tvrdenia, ktoré neboli
výslovne a účinne popreté (§ 151 ods. 1 a 2 CSP), platí iba v sporovom konaní.

23. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že žalovaný síce v priebehu prvoinštančného
konania poprel samotnú výšku žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
titulom neplatnej kúpnej zmluvy, zároveň však je nevyhnutné zdôrazniť, že neviedol žiadnu peňažnú
sumu, ktorá podľa jeho názoru mala byť žalobcom zaplatená ako kúpna cena za vozidlo. Na popretie
skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP

musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia
rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP). Ak strana sporu
neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie
domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Domnienka, že skutkové tvrdenia, ktoré neboli
výslovne a účinne popreté (§ 151 ods. 1 a 2 CSP), platí iba v sporovom konaní.

24.Zobsahuspisujezrejmé,žežalobcasisvojnároknazaplateniesumyvovýške1.100eurodvodzoval
od predloženého dôkazu, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 29.11.2017. Zároveň možno uviesť, že v čase,
keď strany sporu uzatvárali predmetnú kúpnu zmluvu, konali v domnení, že uvedená kúpna zmluva je
platná s tým, že až následne žalobca nadobudol vedomosť o skutočnostiach svedčiacich týkajúcich sa

neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy (že žalovaný nie je vlastníkom uvedeného vozidla). Preto v čase,
keď strany uzatvárali predmetnú zmluvu (v domnení o jej platnosti) nebol žiaden dôvod, pre ktorý by
žalobca žalovanému nezaplatil plnú kúpnu cenu za predmet kúpy ani skutočnosti svedčiace tomu, že
žalovaný by neodovzdal predmet kúpy žalobcovi. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že
žalobca splnil svoju povinnosť tvrdenia a zároveň pre podporu svojho tvrdenia predložil dôkaz (kúpna

zmluva, kde v čl. VI., bode 1 je uvedená výška kúpnej ceny). Naopak žalovaný síce namietal samotnú
výšku peňažnej sumy, ktorá mu mala byť žalobcom zaplatená za kúpu vozidla, avšak toto jeho popretie
skutkového tvrdenia žalobcu, ohľadom výšky peňažnej sumy, je nutné považovať za neúčinné, keď
zároveň neuviedol ani výšku peňažnej sumy, ktorá mu mala byť pri kúpe žalobcom zaplatená a zároveň
neuviedol ani žiadne relevantné skutkové tvrdenia podložené dôkazmi preukazujúcimi dôvod pre ktorý

by mu žalobca mal zaplatiť nižšiu kúpnu cenu než ako bola uvedená v kúpnej zmluve. V nadväznosti
na uvedené, preto odvolací súd považoval právne posúdenie súdom prvej inštancie aj v tejto časti
za správne a dostatočné a odvolaciu argumentáciu žalovaného za nedôvodnú. Je tomu tak preto, že
bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je popretie účinné
iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná (čomu tak v prejednávanom

prípade nebolo). Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet
svojho vnímania (to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania;
inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné.25. Tak, ako už odvolací súd skôr uviedol, s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom absolútnej
neplatnostikúpnejzmluvysaplnestotožnilstým,žeaktedakúpnazmluvapreabsenciuvôlekonajúceho

subjektu, resp. pre absenciu vôle a jej prejavu zo strany predávajúceho (ktorým tak ako vyplýva zo
záhlavia zmluvy bol pán L. a nie žalovaný, ktorý predmetnú zmluvu podpísal) bola od počiatku neplatná
a na základe takejto zmluvy došlo k vzájomnému plneniu, tak účastníci takého úkonu sú si v zmysle §
107 ods. 3 Občianskeho zákonníka povinní vrátiť všetko, čo podľa uvedenej zmluvy dostali. V súvislosti
s posúdením začiatku plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby odvolací súd zdôrazňuje, že táto

začína plynúť najneskôr nasledujúci deň, po tom čo k bezdôvodnému obohateniu došlo, (ako uviedol
súd prvej inštancie v bode 45.) dňa 30.11.2020, keď k uzatvoreniu spornej kúpnej zmluvy došlo dňa
29.11.2020.

26. Odvolací súd záverom k odvolacím námietkam žalovanému zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach
uvedené konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne

konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
s tým, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu priznal v plnom rozsahu
(100 %) proti žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).