Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320205204
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4320205204.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: T. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. R.

XXX, XXX XX R., zastúpeného: Mgr. Renátou Mészáros, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
v Leviciach, Nám. Hrdinov 7 - 8, 934 01 Levice, proti žalovanému: Ľ. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. K. XX,
XXX XX B., o zaplatenie 1.100,- eur s príslušenstvom a vydanie hnuteľnej veci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 28.05.2020 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému motorové vozidlo zn. CITROEN XSARA
PICASSO, EČ: U., VIN: F., farba: šedá metalíza, rok výroby 2002, a to do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2020 domáhal zaplatenia sumy 1.100,-
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 18.10.2018 do zaplatenia, ako
aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.11.2017 uzatvoril písomnú kúpnu zmluvu, na

základe ktorej mu žalovaný ako predávajúci predal osobné motorové vozidlo Citroen Xsara Piacasso,
rok výroby 2002, číslo podvozku (VIN): F., farba: šedá metalíza, pričom stav tachometra v čase predaja
bol 216 115 km. Cena predmetného motorového vozidla bola dohodnutá v sume 1.100,- eur, ktorú
predávajúcemu aj riadne vyplatil tak, ako to bolo dohodnuté v čl. VI., bode 1 kúpnej zmluvy. Predmetné
osobné motorové vozidlo v súlade s článkom VI., bodu 1 kúpnej zmluvy riadne prevzal, pričom za
predmet kúpy riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Keď však chcel ísť na dopravný inšpektorát, nastal
problém. Na dopravnom inšpektoráte mu oznámili, že auto nie je možné prepísať, keďže je na auto

zriadená exekúcia. Prekvapilo ho to, nakoľko ho predávajúci ubezpečil, že vozidlo nemá žiadne vady, a
to ani technické ani právne. Keďže je uvedené auto nepoužiteľné, nemožno s ním nakladať, bol nútený
od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpiť. Túto skutočnosť oznámil predávajúcemu pánovi L. B. listom
zo dňa 13.11.2018. Až vtedy zistil, že predmetnú kúpnopredajnú zmluvu nepodpísal pán L. B., ktorý
je na dopravnom inšpektoráte evidovaný ako majiteľ predmetného auta, avšak toto podpísal žalovaný,
t. j. úplne iný človek, ktorý nemal žiadne oprávnenie s predmetom kúpy nakladať. Argumentoval, že
predmetná kúpna zmluva je tak neplatná a žalovaný ho vedome uviedol do omylu, čím sa na jeho úkor

obohatil. Uviedol tiež, že nadobudol presvedčenie, že v danej veci je potrebné konať aj v trestnoprávnej
rovine, a preto podal podnet na začatie trestného stíhania. Toto trestné konanie je však už ukončené a
bolo konštatované, že konanie žalovaného nie je v rozpore s Trestným zákonom, a preto bolo konanie
zastavené uznesením č.k. ČVS:ORP-240/VYS - TO-2018 zo dňa 18.10.2018, pričom v rámci uvedenéhotrestného konania si riadne uplatnil svoj nárok. Dňa 05.02.2020 podal žiadosť na Krajskú prokuratúru v
Nitre o preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry Topoľčany, pričom 30.03.2020 mu bolo oznámené,
že jeho žiadosť nie je dôvodná. Listom zo dňa 24.02.2020 bol žalovaný vyzvaný na úhradu žalovanej

sumy, na čo listom zo dňa 10.03.2020 reagoval, po doručení rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Nitre,
opätovne kontaktoval žalovaného, aby mu kúpnu cenu v celom rozsahu vrátil, pričom on 03.06.2020
oznámil, že kúpnu cenu neuhradí.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca sa už v inom konaní domáhal

voči jeho osobe nárokov na zapletenie žalovanej sumy, podal na neho trestné oznámenie, pričom toto
trestné konanie bolo zastavené, keď sa nejednalo o žiadne konanie, ktoré by bolo v rozpore s Trestným
zákonom. Argumentoval, že pokiaľ je predmetná kúpna zmluva absolútne neplatnou, nie je možné
od takejto neplatnej kúpnej zmluvy ani účinne odstúpiť. Poznamenal, že žalobca sa v podanej žalobe
žiadnym spôsobom nezmieňuje o tom, v akom stave sa ním kúpené vozidlo nachádza, či toto a kedy
naposledy používal, alebo ako s týmto bude ďalej naložené. Namietal, že pokiaľ žalobca tvrdí, že vozidlo

nie je pre neho použiteľné, tak má vedomosť o tom, že toto vozidlo žalobca riadne užíva, používal
a vozidlo v čase jeho užívania žalobcom bolo plne funkčné a pojazdné. Uviedol tiež, že pôvodne ho
žalobca kupoval, ako mu osobne oznámil pri jeho prevzatí, na náhradné diely. Pokiaľ žalobca vozidlo
kupoval na náhradné diely, tak má za to, že v takomto prípade na žalobcom uvádzaný dôvod odstúpenia
od zmluvy a s ohľadom na účel takejto kúpy, naznačené nemá žiadny vplyv. Tiež poznamenal, že je

pre jeho osobu nepochopiteľné, prečo sa žalobca domáha zaplatenia niečoho až teraz, dňom podania
žaloby, čoho sa prípadne mohol domáhať po dobu vyše tri a pol roka a v prípade dôvodnosti pohľadávky
ju považuje za premlčanú. Argumentoval, že v danom prípade nie je možné ani uvažovať o tri a
pol ročnom prerušení plynutia premlčacej doby prípadným trestným konaním, nakoľko jeho závery
nesvedčia o jeho dôvodnosti, teda v prípade oznámenia žalobcu v podanom trestnom oznámení sa

nejednalootrestnýčin,danékonanievšakrovnakonavyšežiadnymspôsobomneobmedzovaložalobcu,
najmä v záujme zachovania jeho právnej istoty, domáhať sa akéhokoľvek prípadného nároku cestou
súdu od jeho osoby. Bol názoru, že žalobca mal dostatok času, aby si voči jeho osobe čokoľvek
uplatňoval, pričom poukázal na to, že žalobca sa nijak nezmieňuje o ním prijatom plnení a plynutím
času a používaním veci k strate hodnoty veci, a že nárok z prípadnej dôvodnej pohľadávky žalobcu voči

žalovanému je v tomto prípade premlčaný.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na skutočnosť, že je nesporné
uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2017, a že žalovaný predmetnú kúpnu zmluvu podpísal tak,
že v hlavičke ako predávajúci bol uvedený skutočný vlastník motorového vozidla pán L. B.Á., pričom

túto kúpnu zmluvu podpísal namiesto vlastníka žalovaný. Žalobca dňa 30.11.2018 zistil, že predmetnú
kúpnu zmluvu nepodpísal skutočný vlastník, ale žalovaný, ktorý sa za vlastníka uvedeného auta vydával.
Snažil sa vec riešiť dohodou, preto viackrát telefonicky komunikoval s vlastníkom osobného motorového
vozidla t. j. tým, ktorý bol uvedený na predmetnej kúpnej zmluve. Keďže však v vyriešeniu veci dohodou
nedošlo, hoci mu bolo prisľúbené vrátenie vyplatenej sumy, nezostalo mu nič iné, len podať v danej

veci trestné oznámenie. Argumentoval, že tak ako uviedol žalovaný, riadne si uplatnil svoj nárok na
vrátenie vyplatenej sumy, predmetné trestné konanie však bolo právoplatne ukončené dňa 18.10.2018
uznesením ČVS:ORP-240NYP-TO-2018, ktorým bolo konanie zastavené, pričom v závere bol odkázaný
na riešenie vzniknutej škody v občianskoprávnom konaní. Mal za to, že od podania trestného oznámenia
dňa 15.12.2017 do právoplatného ukončenia trestného konania t. j. do 18.10.2018 premlčacia doba

spočívala, čím došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby tým, že si uplatnil v premlčacej dobe svoje
právo u iného príslušného orgánu ako súdu, pričom v uvedenom začatom konaní riadne pokračoval,
až do jeho právoplatného skončenia. Argumentoval ďalej, že k premlčaniu jeho nároku nemohlo dôjsť
ani s prihliadnutím na obmedzenie plynutia lehoty ustanovenej zákonom (v období od 19.01.2020
do 28.02.2020) v súlade so Zákonom č. 62/2020 Z. z. a skutočnosť, že žalobca neuspel v trestnom

konaní, t. j. že žalovaný v trestnom konaní nebol odsúdený, nezakladá dôvod na zánik jeho nároku v
občianskoprávnom konaní.

4. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení poukázal na zmätočnosť, že žalobca podľa svojho vyjadrenia
od zmluvy odstúpil 13.11.2018 a až následne 30.11.2018 mal zistiť, že zmluvu nepodpísal „skutočný

vlastník“ a tiež poznamenal, že sa malo jednať o osobu len uvedenú v technickom preukaze
argumentujúc, že kúpnu zmluvu je možné uzavrieť i ústnou formou, s výnimkou kúpnej zmluvy,
predmetom ktorej je prevod nehnuteľností, výlučne v ktorom prípade sa zákonom vyžaduje písomná
forma. Považoval len na škodu žalobcu, že tento mal možnosť si svoje prípadne ním tvrdené nárokyuplatniť kedykoľvek a v ďalšom zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Poukázal ďalej na to,
že je otázna všeobecná miestna príslušnosť prejednať vec Okresným súdom Levice a to s poukazom
na § 13CSP.

5. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti
žalovaného, ktorý sa na pojednávania nedostavil. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla,
že sa pridržiava písomne doručenej žaloby ako aj ostatných vyjadrí. Mala za to, že žalovaný návrh
je preukázaný a žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 % . V súvislosti s námietkou premlčania uviedla, že má za to, že návrh nie je
premlčaný a poukázala na vyjadrenie zo dňa 10.03.2021. Uviedla, že sporné motorové vozidlo sa stále
nachádza u žalobcu, pričom vlastník vozidla sa jeho vydania od žalobcu nedomáha. Právna zástupkyňa
žalobcu po predbežnom právnom posúdení žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
18.10.2018 do zaplatenia oproti povinnosti vrátiť žalovanému osobné motorové vozidlo zn. CITROEN

Xara Picasso, EČ: U. XXXCN, VIN č. F., farba: šedá metalíza, rok výroby 2002, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.“ Súd návrhu na zmenu žaloby uznesením, ktoré vyhlásil na pojednávaní
vyhovel. Písomné vyhotovenie uznesenia o pripustení zmeny žaloby sp. zn.: 16C/53/2020 - 78 zo
dňa 18.08.2021 bolo žalovanému doručené dňa 24.08.2021. Toto uznesenie Okresného súdu Levice
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2021.

6. Ako už bolo uvedené, žalovaný sa nariadených pojednávaniach v predmetnej veci nezúčastnil a hoci
svoju neprítomnosť vždy vopred písomne ospravedlnil, dôvody, pre ktoré sa nariadených pojednávaní
nezúčastnil, neuviedol. Vo svojich podaniach, v ktorých svoju neprítomnosť na pojednávaniach
ospravedlnil, poukázal okrem iného na miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Levice, ďalej na to,

že žalobca nepreukázal dôvodnosť výšky žalovanej sumy a mal za to, že je na žalobcovi, akú sumu
žalovanému odovzdal a nie tvrdiť, že sa jedná o sumu 1.100,- eur a toto svoje tvrdenie mal preukázať.
Argumentoval, že v prípade, ak by mu žalobca odovzdal akúkoľvek sumu, čo nepopiera, popiera však
sumu 1.100,- eur, akýkoľvek jeho prípadný nárok domáhať sa jej vrátenia považuje s odstupom času
za premlčaný.

7. Vo svojom ospravedlnení pred posledným pojednávaním, ktoré súdu doručil dňa 22.10.2021 navrhol
žalobca vykonať rozsiahle dokazovanie keď žiadal, aby súd vyžiadal od žalovaného doklad preukazujúci
odovzdanie žalobcom tvrdenej sumy alebo inej sumy, ďalej vypočuť svedka L. B. v evidencii motorových
vozidiel evidovaného ako vlastníka vozidla, či dôvodnosť domáhať sa akejkoľvek sumy od jeho osoby

je oprávnená, najmä, ale nie výlučne k tomu, ako tento svedok so žalobcom komunikoval, aké úkony
smerujúce k prepisu vozidla vykonal, prečo vozidlo nebolo doposiaľ prepísané na osobu žalobcu, čo
bráni prepisu vozidla na osobu žalobcu a po splnení akých podmienok tento prepis vozidla bude možný.
Žiadal ďalej pripojiť spis Obvodného oddelenia Policajného zboru v Partizánskom ČVS: ORP-50/PE-
PE-2017 a spis Obvodného oddelenia Policajného zboru v Topoľčanoch ČVS: ORP-703/TO-TO-2017,

nakoľko z konania navrhovaného svedka B., jeho odporujúcim si navzájom vyjadreniam v rôznych
konaniach ohľadne predmetného vozidla a nakladania s ním je možné usudzovať, že práve tento je
osobou, ktorá žalobcovi spôsobila škodu, teda aj právo domáhať sa prípadného nároku z iného titulu,
a to nároku na náhradu škody je potom žalobca oprávnený domáhať sa voči tejto osobe B.. V tejto
súvislosti tiež navrhol ako svedka vypočuť aj osobu U. U., nacionále a bydlisko ktorého sú uvedené vo

vyššie uvedených spisoch. Súd návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania uznesením vyhláseným
na pojednávaní zamietol majúc za to, že vzhľadom k právnemu posúdeniu predmetnej spornej veci
je vykonanie týchto dôkazov neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to,
že skutkové zistenie o tom, z akého dôvodu a čo bránilo prepísaniu sporného osobného motorového
vozidla nič nemení na skutočnosti, že kúpna zmluva, ktorú žalobca so žalovaným podpísal, je absolútne

neplatným právnym úkonom. Rovnako tak výsluch svedkov a vykonanie dokazovania vyšetrovacími
spismi by smerovalo k preukazovaniu skutočností, ktoré nie sú sporné. Nie je totiž sporné, medzi akými
subjektmi vznikol záväzkový vzťah titulom bezdôvodného obohatenia z neplatnej kúpnej zmluvy, keďže
medzi stranami sporu nebolo sporné, že práve žalovaný odpredal žalobcovi vec, ktorej sám nebol
vlastníkom, keď žalovaný spornú kúpnu zmluvu ako predávajúci podpísal, ďalej že žalovaný odovzdal

predmet kúpy žalobcovi a bol to tiež žalovaný, ktorý prijal od žalobcu plnenie titulom kúpnej ceny a teda
boli to práve žalobca a žalovaný, na strane ktorých vzniklo titulom neplatnej kúpnej zmluvy bezdôvodné
obohatenie. Ak žalovaný ďalej tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny zo strany žalobcu v sume 1.100,- eur
popiera, toto tvrdenie musí poprieť účinne, tzn. uviesť vlastné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať. Akteda žalovaný síce nepopiera, že mu bola titulom kúpnej ceny zaplatená určitá suma, avšak tvrdí, že nie
vo výške 1.100,- eur, potom práve žalovaný je ten, ktorý musí na účinné popretie skutkového tvrdenia
žalobcu tvrdiť, koľko mu bolo zaplatené a toto aj preukázať, keďže ide o procesnú povinnosť žalovaného.

Bez ohľadu na neúčelnosť a nehospodárnosť vykonania žalovaným navrhovaných dôkazov, je v tejto
súvislosti potrebné poukázať aj na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 CSP, keď žalovaný bol
uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: 16C/53/2020 - 48 zo dňa 22.03.2021 vyzvaný, aby okrem
iného označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň bol poučený, že na neskôr predložené
a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Napriek tomu žalovaný navrhované dôkazy

označil až pred druhým nariadeným pojednávaním, na ktoré sa opätovne nedostavil, pričom tieto súd
vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania nepovažuje za uplatnené včas, pretože tieto dôkazy
mohol navrhnúť skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

8. V súvislosti so vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Levice na prejednanie
a rozhodnutie predmetnej sporovej veci súd udáva, že táto nebola zo strany žalovaného uplatnená včas,

nakoľko bola uplatnená až pri druhom jeho procesnom úkone, preto na ňu súd v zmysle § 42 CSP
neprihliadol a spor prejednal a vo veci rozhodol.

9. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä Kúpnou zmluvou zo dňa 29.11.2017,
výzvou na úhradu zo dňa 24.02.2020, výzvou na úhradu zo dňa 19.05.2020, vyjadrením žalovaného

k žalobe zo dňa 04.02.2021, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.03.2021,
vyjadrením žalovaného zo dňa 07.04.2021, vyjadrením žalobcu na výzvu súdu zo dňa 18.06.201
s prílohami (kúpna zmluva, odstúpenie od kúpnej zmluvy spolu s fotokópiou doručenky, uznesene
Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 18.09.2017, uznesenie Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa
05.05.2020), vyjadrením žalovaného zo dňa 11.08.2021, uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.:

16C/53/2020 - 78 zo dňa 18.08.2021, ospravedlnením neúčasti žalovaného na pojednávaní spolu s
vyjadrením zo dňa 18.10.20201, fotokópiou osvedčenia o evidencii, súd ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:

10. Dňa 29.11.2017 podpísali strany sporu, teda žalobca a žalovaný kúpnu zmluvu, predmetom ktorej

bola kúpa a predaj motorového vozidla zn.: CITROËN XSARA PICASSO, VIN: F., farba: šedá metalíza
za kúpnu cenu 1.100,- eur. Ako predávajúci bol v zmluve uvedený L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. B.
M. F. - T. F. XX a ako kupujúci žalovaný. V zmysle zmluvy bolo dojednané odovzdanie a prevzatie
motorového vozidla, ktoré bolo predmetom záväzkového vzťahu, ihneď po podpísaní kúpnej zmluvy a
zaplatení dohodnutej kúpnej ceny. Predávajúci v zmluve tiež vyhlásil, že kupujúcemu nezamlčal žiadne

skryté vady, resp. skutočnosti o technickom stave vozidla. Žalobcovi bolo následne na príslušnom
dopravnom inšpektoráte oznámené, že sporné motorové vozidlo nie je možné prepísať, nakoľko na ňom
viazne exekučné záložné právo. Žalobca preto listom zo dňa 13.11.2018 adresovaným predávajúcemu
uvedenému v zmluve oznámil, že od zmluvy odstupuje a to pre existenciu zamlčanej právnej vady,
ktorou je vedená exekúcia na motorové vozidlo, pričom predmetná listina bola predávajúcemu L. B.

doručená dňa 19.11.2018, na základe čoho sa žalobca následne dozvedel, že spornú kúpnu zmluvu
nepodpísal evidovaný vlastník vozidla, ale žalovaný. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
listom zo dňa 24.02.2020 vyzval žalovaného na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny vo výške 1.100,- eur,
pričomžalovanémuposkytollehotunadobrovoľnésplneniepovinnostido13.03.2020,avšakneúspešne.
Žalobca listom zo dňa 19.05.2020 opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a to v najneskôr

v lehote do 27.05.2020, avšak opäť neúspešne.

11. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Topoľčany Pv 124/2018 - 18, chybne datovaného dňom
18.09.2017 vyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch sťažnosť žalovaného ako
poškodeného proti uzneseniu vyšetrovateľky PZ ORPZ, Odboru kriminálnej polície v Topoľčanoch sp.

zn.: ORP-240VYS-TO-218 zo dňa 12.09.2018, ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
zastavila trestné konanie vedené pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a iné, ku ktorému malo dôjsť
tým spôsobom, že páchateľ vystupujúci pod menom „L. B.“ (predávajúci) dňa 29.11.2017 v čase cca
o 17.00 hod v Topoľčanoch na ulici L.. Q., na parkovisku pred hypermarketom TESCO STORES

uzatvoril kúpnu zmluvu s poškodeným T. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. XXX (kupujúci), predmetom ktorej
bol predaj osobného motorového vozidla továrenskej značky Citroen Xsara Picasso, šedej metalízy,
EVČ: U. XXXCN v hodnote 1.100,- eur, po obomi stranami podpísaní predmetnej zmluvy si poškodený
vozidlo odskúšal, predajnú sumu uhradil priamo predávajúcemu a s vozidlom odišiel, avšak následnepoškodený zistil, že predávajúci nie je majiteľom vozidla a na vozidle je uložená exekútorská blokácia
č. 2860/2016 (nie je možné vozidlo prehlásiť v príslušných evidenciách), čo predávajúci pri predaji
zamlčal, čím poškodeného T. Q. uviedol do omylu a spôsobil mu celkovú škodu vo výške 1.100,-

eur a súčasne uviedol do omylu tiež poškodeného L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. M. F., T. F. XXX,
ktorému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že bez jeho vedomia a súhlasu ako majiteľa vozidla
predal toto vozidlo poškodenému T. Q., podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla
ako nedôvodnú. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že vykonaným dokazovaním sa
nepodarilo preukázať naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, a to v tom

smere, že sa nepodarilo preukázať, že Ľ. Y. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy s poškodeným T.
Q., mal vedomosť o exekútorskej blokácii predmetného motorového vozidla, v dôsledku čoho skutok
popísaný vo výrokovej časti uznesenia nevykazuje znaky trestného činu a nie je dôvod na vydanie iného
rozhodnutia podľa Trestného poriadku. Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch uznesením
Pv 124/2018/4406 - 23 zo dňa 05.05.2020 opravila dátum tohto rozhodnutia tak, že nesprávny dátum
rozhodnutia „18.09.2017“, nahradila správnym dátumom „18.10.2018“.

12. Ako vyplynulo z ďalších skutkových tvrdení, žalobca mal sporné motorové vozidlo ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia okresným súdom aj naďalej vo svojej držbe, pričom vlastník sporného motorového vozidla
sa jeho vydania voči žalobcovi nedomáha.

13. Podľa § 41 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd skúma miestnu
príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu
patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

14. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená

včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 588 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy

prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

18. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže

právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

19. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.23. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

24. Podľa § 560 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže
sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I
ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo
zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali

u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

28. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

29. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

30. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

31. Podľa § 560 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

32. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

37. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.38. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal zaplatenia sumy 1.100,- eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 18.10.2018 do zaplatenia a to titulom vydania

bezdôvodného obohatenia, vzniknutého na základe neplatnej kúpnej zmluvy. Právna zástupkyňa
žalobcu po predbežnom právnom posúdení žaloby navrhla pripustiť zmenu žaloby podmieňujúc
zaplatenie sumy 1.100,- eur s príslušenstvom zo strany žalovaného žalobcovi oproti povinnosti
žalobcu vydať žalovanému sporné motorové vozidlo. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
18.08.2021 návrh na zmenu žaloby pripustil.

39. Súd záväzkový vzťah medzi stranami sporu posúdil v zmysle ustanovení § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka o kúpnej zmluve a v zmysle § 37, § 40 ods. 3 a § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný odpredal žalobcovi vec,
ktorej sám nebol vlastníkom, keď žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že vlastníctvo k
prevádzanému motorovému vozidlu pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy so žalobcom nadobudol.

Rovnako tak žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že spornú kúpnu zmluvu uzavrel za vlastníka
ako jeho zástupca, na základe udeleného plnomocenstva. V prípade predaja veci nevlastníkom je
uzatvorená kúpna zmluva neplatná a to v zmysle zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac
práv než on sám má, v dôsledku čoho je tak predmetná kúpna zmluva neplatná od počiatku a to pre
počiatočnú právnu nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O právnu nemožnosť

plnenia ide pritom vtedy, ak v okamžiku urobenia právneho úkonu existuje právna prekážka, ktorá bráni v
tom, aby sa právny úkon stal platným. Na právny úkon, ktorého predmet plnenia je od začiatku nemožný,
sa prihliada ako keby nikdy platne nevznikol.

40. Právny úkon musí byť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka urobený slobodne, vážne, určite a

zrozumiteľne. Požiadavkou platnosti právneho úkonu je aj danosť vôle, vôľa konajúceho subjektu musí
byť daná a ak jej niet, niet ani právneho úkonu. Konajúcim subjektom v zmysle zmluvy mal byť L. B., M..
XX.XX.XXXX, vlastník sporného motorového vozidla, ktorý však zmluvu nepodpísal, v dôsledku čoho
má súd za to, že chýba vôľa konajúceho subjektu ako aj jej prejav, v dôsledku čoho je podľa názoru
súdu daný aj dôvod absolútnej neplatnosti predmetného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

41. Súd vzhliadol dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu aj podľa § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Keďže
je nesporné, že zmluvu podpísal žalovaný a nie osoba, ktorá mala byť v zmysle zmluvy konajúcim

subjektom, ide aj v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka o absolútne neplatný právny úkon.
Podpis, ktorým sa konajúci snaží vyvolať u adresáta omyl o tom, kto je z právneho úkonu oprávnený
alebo zaviazaný, je sfalšovaným podpisom, ktorý je relatívne neplatným právnym úkonom podľa § 49a
Občianskeho zákonníka.

42. Je treba so žalovaným len súhlasiť, že odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá a
že od neplatnej zmluvy odstúpiť nemožno. Nič to však nemení na tom, že v zmysle § 457 Občianskeho
zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal. Ak ide teda o neplatný právny úkon, potom to čo, čo sa na jeho základe
plnilo, predstavuje bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Keďže

zmluvné strany sú si povinné vrátiť všetko, čo plnením na základe neplatnej zmluvy nadobudli, ide
o vzájomnú reštitučnú povinnosť a teda vzájomne podmienené plnenia, tzv. synalagmatický záväzok,
ktorý musí byť obsiahnutý v petite žaloby. Vydania bezdôvodného obohatenia sa môže totiž domáhať
len ten, kto sám predmet bezdôvodného obohatenia vrátil alebo je pripravený ho vrátiť, a to najneskôr
súčasne s uplatnením svojho práva. Vzájomnú reštitučnú povinnosť strán sporu pôvodný žalobný návrh

nezohľadňoval, avšak po predbežnom právnom posúdení žaloby, navrhla právna zástupkyňa žalobcu
pripustiť zmenu žaloby tak, že po jej pripustení žalobný návrh túto vzájomnosť plnení vyplývajúcu z §
457 Občianskeho zákonníka premieta.

43. V zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa bezdôvodným

obohatením nadobudlo. Žalovaný v priebehu konania namietal rozsah bezdôvodného obohatenia
vzniknutého na jeho strane keď tvrdil, že žalobca nepreukázal dôvodnosť výšky žalovanej sumy.
Nepopieral, že mu žalobca nejakú sumu dal, avšak poprel sumu 1.100,- eur. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že ak žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu popiera, musí tak urobiť účinne, tzn. sám musí tvrdiťa svoje tvrdenia aj preukázať. Ako vyplýva zo zmluvy, kúpna cena bola dojednaná vo výške 1.100,- eur,
pričom z čl. III. zmluvy tiež vyplýva, že dodacia lehota predmetu kúpy je ihneď po podpísaní kúpnej
zmluvy a zaplatení dohodnutej ceny, ide o tzv. „kúpu z ruky do ruky“. Žalovaný v konaní netvrdil, nieto

ešte preukázal, do akej výšky mu bola kúpna cena titulom kúpnej zmluvy zaplatená, keď zaplatenie
kúpnej ceny vo výške 1.100,- eur popieral. Netvrdil ani, z akého dôvodu teda odovzdal žalobcovi sporné
motorové vozidlo napriek zmluvnému dojednaniu ohľadom odovzdania predmetu kúpy až po zaplatení
kúpnej ceny, v dôsledku čoho súd považuje skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom zaplatenia kúpnej ceny
vo výške uvedenej v zmluve za nesporné poukazujúc na to, že žalovaný v zmysle uvedených skutočností

skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprel a tvrdenia žalovaného v tejto súvislosti považuje súd za
účelovú obranu.

44. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, v dôsledku čoho sa súd v ďalšom zaoberal
jej dôvodnosťou. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon v § 107
Občianskeho zákonníka upravuje 2 - ročnú subjektívnu a 3 - ročnú objektívnu premlčaciu dobu, resp.

10 - ročnú objektívnu premlčaciu dobu, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Ich vzájomný vzťah
je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané
právo nemožno oprávnenému priznať. Právna úprava premlčania synalagmatických záväzkov titulom
vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej či zrušenej zmluvy je upravená v § 107 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Ide o osobitnú právnu úpravu pre prípady, keď na jednej strane stojí právo,

ktoré sa premlčuje (napr. právo na peňažné plnenie) a na druhej strane nepremlčateľné právo
(vlastnícke právo). Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak
by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Zákon tu vylučuje vznik neprípustnej nevyváženosti,

ktorá vzniká práve pri kúpnej zmluve, keď vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je
podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka ohrozené uplynutím premlčacej doby, zatiaľ čo právo na
vydanie peňažného protiplnenia v podobe vrátenia kúpnej ceny premlčaniu podlieha tak, ako je to aj v
danom prípade. V zmysle uvedeného teda súd konštatujúc, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa
premlčuje a na strane druhej nepremlčateľné právo, dospel k záveru, že je potrebné aplikovať § 107 ods.

3 Občianskeho zákonníka a na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného tak neprihliadol.

45. Aj napriek aplikácii § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd pre úplnosť dodáva, že žalobcom
uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by nebol premlčaný, keď objektívna premlčacia
doba by mu začala plynúť dňa 30.11.2017 a uplynula by dňa 30.11.2020, v rámci ktorej by žalobcovi

začala plynúť aj subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
(o skutočnosti, že sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil sa žalobca dozvedel dňa 30.11.2018)
dňa 01.12.2018 a uplynula by dňa 01.12.2020, pričom premlčacia doba by tak v danom prípade uplynula
uplynutím objektívnej premlčacej doby dňa 30.11.2020, avšak žaloba bola podaná na tunajší súd dňa
19.10.2020. Navyše je potrené uviesť, že podľa čl. 1, § 1 písm. a) Zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých

mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo
bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa
účinnostitohtozákona,tedaod27.03.2020do30.apríla2020neplynuli.Tiežjevtejtosúvislostipotrebné
poukázaťna§112Občianskehozákonníka,podľaktoréhopremlčacialehotaspočíva,akveriteľuplatnilv

premlčacej dobe právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje.

46. Zhrnúc zistené skutkové okolnosti, dospejúc k záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy, konštatujúc
vzájomnú reštitučnú povinnosť, keď dôsledkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť strán sporu
vrátiť si všetko čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie kúpnej

ceny žalobcovi vo výške 1.100,- eur, pričom žalovanému ako predávajúcemu súčasne vzniklo právo
na vydanie predmetu kúpy. Ako však vyplynulo v konaní, predávajúci nie je vlastníkom predávanej
veci, a preto v súdenej veci vnikla otázka, komu má žalobca predmet kúpy titulom splnenia reštitučnej
povinnosti vrátiť. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, vlastník sporného motorového vozidla
sa vydania veci voči žalobcovi nedomáha, avšak ani v tomto prípade nemožno vzájomnú reštitučnú

povinnosť vyplývajúcu z § 457 Občianskeho zákonníka opomenúť a tiež je potrebné uviesť, že táto
vzájomná reštitučná povinnosť nie je v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka podmieňovaná právnym
vzťahom účastníka k veci, ktorá má byť reštituovaná, napr. vlastníckym právom či právom držby. V
zmysle uvedeného preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny žalobcovi oproti povinnostižalobcu vrátiť žalovanému sporné osobné motorového vozidlo, pričom súd pri prijatí tohto právneho
záveru prihliadol na právny názor NS ČR obsiahnutý v rozsudku sp. zn.: sp. zn.: 33 Odo 657/2004 zo
dňa 09.11.2005, podľa ktorého, „Pokiaľ má účastník neplatnej kúpnej zmluvy u seba vec, ktorú získal na

základe takej neplatnej kúpnej zmluvy, je povinný ju vydať druhému účastníkovi zmluvy oproti vydaniu
kúpnejcenybezohľadunato,žetentodruhýúčastníknebol(vdobeuzavretiakúpnejzmluvy)vlastníkom
veci.“

47. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne

z dlžnej sumy od 18.10.2018 do zaplatenia. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých
nie je zákonnou úpravou určená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas
plnenia je tak viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca v zmysle listinných dôkazov preukázateľne
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa
24.02.2020, v ktorom žalovanému poskytol lehotu na dobrovoľné plnenie a to do 13.03.2020. Následne

ho prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne vyzval na zaplatenie dlžnej sumy listom zo
dňa 19.05.2020, keď mu opätovne poskytol lehotu na dobrovoľné plnenie do 27.05.2020. Žalovaný
doručenie predmetných výziev v konaní nerozporoval. Pretože žalovaný svoj peňažný záväzok riadne
a včas nesplnil, dostal sa podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania, v
dôsledku čoho má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré súd žalobcovi priznal avšak až počnúc dňom nasledujúcim
po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie uvedenej vo výzve zo dňa 19.05.2020, ktorá lehota uplynula
dňa 27.05.2020, teda počnúc dňom 28.05.2020 a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania tak
súd žalobu zamietol.

48. Lehotu na plnenie strán sporu určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane v
konaní úspešnej v celom rozsahu, keď jeho neúspech spočíval len v časti uplatneného príslušenstva,
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.