Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 4, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021202050
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:1021202050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobkyne: P. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. J. Q. X/XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Roman Henčel, advokát, so
sídlom G. Švéniho 8, 917 01 Prievidza, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 3. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobkyni sa p r i z n á v a oslobodenie od súdneho poplatku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáha súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.
2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe zopakovala genézu administratívneho konania pričom
namietala poškodenie svojich práv, keď podľa jej názoru nebol jej zdravotný stav objektívne posúdený.
Trvala na tom, že bez riadneho vyšetrenia posudkovým lekárom nie je možné objektívne posúdiť jej

zdravotné problémy a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Zdôraznila, že pre zhoršujúci sa
zdravotný stav sa nemôže zamestnať a vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. S poukazom na
uvedené mala za to, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko zistenie skutkového
stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia

žalovaného bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho postenia, ústredie so
sídlom v Nitre zo dňa 12.10.2021, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č.
461/2003Z.z.,lebopredlhodobonepriaznivýzdravotnýstavmápoklesschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená naďalej na 60%.

4. Uviedol, že žalobkyňa je dlhoročne liečená pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice na podklade

multietážových degeneratívnych zmien vrátane spondylózy so zníženou kostnou denzitou v pásme
osteopénie. Klinicky je dokumentovaný cervikobrachiálny syndróm s oslabenou štipkou, syndróm
karpálneho tunela, lumbalgie a vazoneuróza horných a dolných končatín akrálne. Artrotické zmeny
bedrových kĺbov sú ľahkého stupňa s miernym obmedzením hybnosti. Kontrolné vyšetrenie u infektológapo prekonanej borelióze preliečenej antibiotickou liečbou je bez aktivity ochorenia a potreby
liečby. V minulosti bola žalobkyňa liečená pre depresívny syndróm, k posúdeniu odborné vyšetrenie
nepredložila. Na základe predložených nálezov bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej

určené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 50%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia s navýšením o 10%
za ostatné ochorenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie podľa prílohy č. 4
k zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zaradené do kapitoly XV. oddielu E., položky 3,
degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím

funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou
statiky a dynamiky chrbtice s výraznou poruchou svalového korzetu, ktorému zodpovedá miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% z percentuálneho rozpätia od 40% do 50%. Za ostatné
ochorenia bola takto určená miera poklesu pracovnej schopnosti zvýšená o maximálnych možných 10%.
Z predložených lekárskych správ nebolo zistené také zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by
odôvodňovalo zvýšenie invalidného dôchodku.

5. Žalobkyňa v následnom písomnom podaní uviedla, že naďalej považuje postup žalovaného za
nesprávnyanezákonný.Zastalanázor,žeajkeďpodľa§293euods.1zákonač.461/2003Z.z. sa počas
krízovej situácie ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje, tak v súčasnej dobe
pominuli dôvody pre takýto postup a je možné jej zdravotný stav posúdiť opakovane a tým akceptovať jej

žiadosť o osobnú účasť pri lekárskej posudkovej činnosti. Trvala na tom, že posúdenie jej zdravotného
stavu bez jej osobnej účasti a následne rozhodnutie žalovaného sú za daných okolností nespravodlivé
a pre ňu poškodzujúce.

6. Žalovaný sa viac k veci písomne nevyjadril.

7. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa je uznaná za invalidnú od roku 2009 s tým, že
aktuálne je miera poklesu jej pracovnej schopnosti určená na 60% oproti zdravej fyzickej osobe (50% +
10%). Prvotne bola žalobkyňa uznaná za invalidnú pre depresívny syndróm, následne došlo v roku 2018
k zmene jej zdravotného stavu a za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie podľa

prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zaradené do kapitoly XV. oddielu E.,
položky 3, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) s trvalým ťažkým
postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou
poruchou statiky a dynamiky chrbtice s výraznou poruchou svalového korzetu, ktorému zodpovedá
mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť 50%zpercentuálnehorozpätiaod40%do50%.

Za ostatné ochorenia bola takto určená miera poklesu pracovnej schopnosti zvýšená o maximálnych
možných 10%.

8. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 23.03.2021 žiadala zvýšenie invalidného dôchodku. Prvostupňový
správny orgán jej žiadosť zamietol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2021 s tým, že

po posúdení jej zdravotného stavu podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 22.04.2021 je naďalej invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č.
461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu pracovnej schopnosti
bola naďalej určená na 60%. Uvedené rozhodnutie žalobkyňa napadla odvolaním.

9. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že bolo vydané
v súlade so zákonom. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobkyne opätovne preskúmaný
posudkovým lekárom ústredia dňa 12.10.2021 so záverom, že naďalej sú rozhodujúcim zdravotným
postihnutím žalobkyne degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia, s
navýšením o 10% za ostatné ochorenia. Ide o zdravotné postihnutie zaradené pod kapitolu XV., odd. E
položku 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Posúdenia zdravotného stavu žalobkyne boli
realizované bez osobnej prítomnosti žalobkyne.

10. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebopoškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

11. Podľa 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods.
6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5
časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

12. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania nakoľko právne zastúpená žalobkyňa a

ani žalovaný nežiadali pojednávanie nariadiť a správny súd nevidel dôvod, pre ktorý by ho nariadil z
vlastnej iniciatívy. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, dospel správny
súd k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne a preto ju zamietol podľa § 190 SSP tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. Žalobkyňa videla nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia (ako aj rozhodnutia správneho

orgánu I. stupňa) v tom, že posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom bolo realizované
v jej neprítomnosti. Uznala, že v danom čase síce existovala krízová situácia, ktorá si vyžadovala
obmedzenie osobných kontaktov, avšak v súčasnosti by už bolo možné realizovať posúdenie jej
zdravotnéhostavuposudkovýmlekáromzajejosobnejprítomnosti.Otakétoposúdeniepritompožiadala
v podanom odvolaní.

14. K uvedenému správny súd uvádza, že posudkový lekár vykonáva posudkovú činnosť primárne
posúdením zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby. Vychádza pritom z lekárskych správ a údajov
zo zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.

15. Mimoriadna situácia, ktorá vznikla v súvislosti so šírením ochorenia Covid 19 si vyžiadala úpravu
zákona č. 461/2003 Z.z. v tom zmysle, že počas krízovej situácie posudkový lekár nemá povinnosť
vykonať posudkovú činnosť za prítomnosti posudzovanej osoby, ak o to táto posudzovaná osoba
požiada. Uvedené však automatiky neznamená, že sa vždy realizuje posudková činnosť bez prítomnosti
posudzovanej osoby. Uvedené vždy závisí na konkrétnych okolnostiach veci.

16. Ako bolo uvedené vyššie, vždy je potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu. Tunajší súd mal
v iných právnych veciach za to, že bolo potrebné realizovať posúdenie zdravotného stavu za osobnej
prítomnosti posudzovanej osoby v prípadoch, keď malo dôjsť k odňatiu invalidného dôchodku alebo
v prípadoch, keď bola určená miera poklesu pracovnej schopnosti okolo 40% oproti zdravej fyzickej

osobe, teda na hranici uznania za invalidného a podobne.

17. V prejednávanej veci je žalobkyňa uznaná za invalidnú od roku 2009, pričom prvotne bolo
najzávažnejšie ochorenie určené ako poruchy nálad (35% + 10% za ostatné ochorenia) a v roku 2018
došlo k zmene a za rozhodujúce ochorenie boli určené choroby podporného a pohybového aparátu

( 50% + 10%) .
18. Degeneratívne zmeny na chrbtici boli v prípade žalobkyne zaradené do kapitoly XV, odd. E, položky
c) prílohy č. 4 k zákonu, čo znamená, že poškodenie jej chrbtice bolo vyhodnotené ako závažné s
ťažkým postihnutím funkcie, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky, pričom žalobkyni bola stanovená
maximálna možná percentuálna miera straty pracovnej schopnosti za toto ochorenie a to je 50%. Za

ostatné ochorenia jej bolo taktiež priznané maximálne zvýšenie o 10%. Takto dosiahla celková miera
straty pracovnej schopnosti u žalobkyne 60%, čo je maximálna možná miera.

19. Keďže u žalobkyne bola doposiaľ určená maximálna možná miera poklesu pracovnej schopnosti
za degeneratívne zmeny na chrbtici a rovnako aj za ostatné ochorenia, tak jej zvýšenie by mohlo

byť dosiahnuté len zmenou určenia najzávažnejšieho ochorenia. Žalobkyňa však nepredložila odborné
nálezy preukazujúce nové závažné ochorenie, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako jej najzávažnejšie
a nepreukazovala ani zhoršenie jej ochorenia, ktoré bolo v roku 2009 vyhodnotené ako najviac
ovplyvňujúce jej pracovný potenciál. Rovnako nebola preukázaná takáto kvalifikovaná zmena iného z
ďalších už v minulosti diagnostikovaných ochorení.

20. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že za najzávažnejšie ochorenie (ako aj za už zdokumentované
ostatné ochorenia) bolo žalobkyni priznané maximálne možné percentuálne určenie miery poklesu
pracovnej schopnosti (tak ako bolo uvedené vyššie za degeneratívne zmeny na chrbtici 50% a ostatnéochorenia maximálne možných 10%). Za tejto situácie sa nejavilo posúdenie zdravotného stavu
žalobkyneposudkovýmlekáromzajejprítomnostipočaskrízovejsituácieakonutné.Bežnýmvyšetrením
realizovaným posudkovým lekárom a ani uvedením subjektívnych ťažkostí žalobkyne do zápisnice by

nemohli byť zvrátené závery ošetrujúcich lekárov žalobkyne, v ktorých nie sú zaznamenané zásadné
zmeny jej zdravotného stavu, ktoré by mohli viesť k zmene určenia jej najzávažnejšieho ochorenia.
Samotnáskutočnosť,ževčaserozhodovaniasprávnehosúduniejekrízovásituácianemánaposúdenie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného žiaden vplyv. Správny súd vychádza zo stavu, ktorý tu bol v čase
rozhodovania žalovaného, a v tom čase tu existovala krízová situácia, ktorá umožňovala, aby bolo

realizované posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bez jej osobnej prítomnosti a to aj za situácie, že
v odvolacom konaní sa svojej osobnej prítomnosti domáhala.
21. Za situácie, aká je v prejednávanej veci, tak posúdením zdravotného stavu žalobkyne posudkovým
lekárom bez jej prítomnosti, nedošlo k nezákonnému stavu, ktorý by mohol mať za následok zrušenie
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd má za to, že postup žalovaného (a predtým
správneho orgánu I. stupňa) nie je zaťažený vadou nezákonnosti. Taktiež nie je možné nič vyčítať

záveromposudkovýchlekárov,ktorébolipodkladomprerozhodnutiaústrediaakoajžalovaného. Závery
posudkových lekárov sú vyjadrené jasne a zrozumiteľne, sú logické a nie sú diskrepancie medzi ich
závermi a závermi ošetrujúcich lekárov žalobkyne.

22. Vzhľadom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP, tak ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu
nepriznal, nakoľko ich ani nežiadal a súčasne neboli splnené podmienky pre jej priznanie v zmysle ust.
§ 168 SSP.

24. Žalobkyňa podala návrh na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku. Správny súd konštatuje,
že konanie vo veci dôchodkovej dávky je oslobodené od súdneho poplatku a žalobkyňa by teda za
žiadnych okolností nebola zaviazaná na jeho zaplatenie. V danom prípade bolo okrem toho preukázané,
že žalobkyni bol rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 24.11.2021 priznaný nárok na poskytnutie

právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. Z toho dôvodu jej vzniklo oslobodenie od poplatku priamo
zo zákona poda § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v

Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015Z. z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi

napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).