Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/287/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019205659
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0019205659.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: Q.G. A.Á., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v M. Č.. XX, proti žalovanému: Silverside, a.s., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/B, IČO: 50
052 560, zastúpený Mgr. Hanou Kulíškovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Klariská 7, o určenie
neplatnosti zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Michalovce zo dňa 30.septembra 2019 sp.zn. 16Csp/142/2019

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.septembra 2019 č.k. 16Csp/142/2019-19 tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 30.9.2019
č.k. 16Csp/142/2019-19 nariadil neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení:

I. Žalovaný je p o v i n n ý z d r ž a ť s a použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.10.2017
zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci
samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

II. Žalovaný je p o v i n n ý o z n á m i ť zamestnávateľovi žalobkyne Obecný úrad Markovce 48, 072
06 Malčice, IČO: 00 325 481, aby upustil od vykonania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody

o zrážkach zo mzdy, až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o
zrážkach zo mzdy.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení
po začatí konania vo veci samej o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy.

3. Žalobkyňa odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že úverovú zmluvu zo
dňa 25.10.2017 považuje za neplatnú, keďže obsahuje neprijateľné podmienky, ako aj ustanovenia v
rozpore s § 54 ods. 1 OZ, konkrétne dohodu o zrážkach zo mzdy, zmluvné pokuty a podobne. Platnosť
dohody o zrážkach zo mzdy namieta z dôvodu, že žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie
zrážok zo mzdy napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by uložilo povinnosť plniť, a teda

žalovaný sám jednostranne určuje výšku dlhu. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatný právny
úkon aj pre rozpor s § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože určenie výšky zabezpečenej pohľadávky je
síce dané výškou celkovej čiastky na zaplatenie, avšak následne je dohoda dohodnutá aj na ostatné
príslušenstvo, vyplývajúce zo zmluvy alebo súvisiace so zmluvou. Neodkladnú potrebu úpravy pomerov
odôvodňuje tým, že žalovaný zaslal jej zamestnávateľovi žiadosť o vykonanie zrážok - list zo dňa
30.5.2018. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom považuje za rozporný s právom Európskej únie, z

ktorého dôvodu je neplatná samotná dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 39 Obč. zákonníka. Uvedená
dohoda totiž poskytuje veriteľovi priamy priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plneníz neprijateľných zmluvných podmienok. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhuje preto dočasný
zákaz výkonu zrážok zo mzdy, keďže nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne
nekonformným zásahom do svojho majetku. Na osvedčenie nároku a bezprostredne hroziacej ujmy

predložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2017, ktorej súčasťou je aj splátkový kalendár
(článok XIV.), dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.10.2017, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy
zo dňa 30.5.2018.

4. Právne súd posúdil vec podľa ust. §§ 320, 324, 325, 326, 329 a 336 CSP a konštatoval, že boli

splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda osvedčenie nároku,
ktorémusamáposkytnúťochrana,osvedčeniepotrebyneodkladnejúpravypomerov,akoajpreukázanie
vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Žalobkyňa osvedčila
naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný sa u
jej zamestnávateľa domáha realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, a teda vykonáva svoje právo
vyplývajúce z dohody, neplatnosť ktorej však bude predmetom konania vo veci samej. Až do končeného

vyriešenia otázky platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné zabezpečiť ochranu práv žalobkyne
nariadeným neodkladným opatrením.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Potvrdil, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o úvere dňa 25.10.2017, na základe
ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6.500 € s dohodnutým úrokom 19,07 % a
v ten istý deň bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver

žalovanémuvrátiťvmesačnýchsplátkachvovýške168,86€.Keďžežalobkyňaodpočiatkunepravidelne
uhrádzala dohodnuté splátky úveru, vyzval ju upomienkami zo dňa 22.5.2018, 22.6.2018, 22.8.2019 a
22.9.2019, ktorých doručenie žalobkyni preukázal pripojenými doručenkami, na úhradu dlžných splátok
a následne požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške pravidelnej
splátky úveru. Poukázal na to, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 6.500 €, s celkovou čiastkou

na zaplatenie vo výške 10.131,60 €, z ktorej doposiaľ žalobkyňa uhradila celkove 3.755 €. Zostáva
jej takto uhradiť ešte 6.397,61 €. Namietal arbitrárnosť uznesenia, pretože chýba v ňom odôvodnenie
právnehonázoruosplnenípredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmisúosvedčenie
existencie právneho vzťahu, odôvodnenie potreby neodkladnej úpravy pomerov, preukázanie, že
uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

žalobkyňa domáha, ďalej preukázanie, že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený
nenávratný stav, preukázanie, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzenia žalovaného
neprimeraným spôsobom a preukázanie, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Nedostatok odôvodnenia znemožňuje efektívnu obranu žalovaného proti napadnutému
uzneseniu. Dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k vydaniu neodkladného opatrenia, z odôvodnenia

rozhodnutia nie je možné zistiť. Iba všeobecne uviedol, že žalobkyňa osvedčila naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov, že osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a ak
žalobkyňa spochybňuje platnosť dohody, je dôvodné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovieť. Zdôraznil, že samotná skutočnosť spochybňovania dohody o zrážkach zo mzdy a úverovej
zmluvy nie sú dostatočným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia považuje za šikanózny, lebo jeho jediným cieľom je dosiahnuť stav, aby
žalobkyňa nemusela plniť svoj dlh. Samotný súd, pokiaľ vyhovel tomuto návrhu, neuviedol, kde v dohode
o zrážkach zo mzdy vidí možnosť existencie neplatného ustanovenia. Toto neodkladné opatrenie nariadil
iba z dôvodu, že žalobkyňa je spotrebiteľkou. Pokiaľ súd neanalyzoval vyššie stanovené predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, je jeho rozhodnutie nespravodlivé a nezákonne zasahuje do

majetkových práv žalovaného. Vytýkal súdu, že nad rámec svojich kompetencií, t.j. bez toho, aby
mu toto oprávnenie vyplývalo zo zákona, rozhodol o pozastavení výkonu zrážok zo mzdy, hoci tieto
boli realizované spôsobom a vo výške, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vyššie uvedeným
postupom došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu. Súd porušil aj princíp rovnosti
zbraní v neprospech žalovaného, pretože neodkladné opatrenie nariadil len preto, lebo stranou sporu je

spotrebiteľka. Iné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nezohľadňoval. Neposudzoval
postavenie žalovaného v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a prípadnú škodu, ktorá žalovanému vzniká
tým, že žalobkyňa si neplní riadne svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy. Neposkytol tak rovnaké
príležitosti na uplatnenie práv obom sporovým stranám. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy samaosebe nie je neprijateľnou podmienkou a ani vo svojom texte neobsahuje žiadnu podmienku, ktorá by
mohla byť neprijateľnou, a teda dohoda je platná. Súd sám neoznačil žiadne ustanovenie dohody, ktoré
by malo byť neplatné. Nariadil neodkladné opatrenie bez preskúmania, či dohoda je neplatným právnym

úkonom. Inštitút zrážok zo mzdy je pritom legálnym inštitútom, upraveným Občianskym zákonníkom
a je využiteľný aj bez toho, či existuje súdne rozhodnutie alebo nie. Zároveň žalobkyňa nepreukázala
žiadnu hrozbu, na ktorú sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva. Rozhodnutie
súdu preto vychádza z nesprávneho skutkového základu. Žalobkyňa úver nespláca a je dlhodobo v
omeškaní. Nariadeným neodkladným opatrením žalobkyňa sleduje oddialenie svojej povinnosti plniť.

Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa podpísala dobrovoľne a pred jej podpisom bola oboznámená
s tým, že túto dohodu môže odmietnuť uzatvoriť. Dohoda o zrážkach zo mzdy pritom nie je ani v
rozpore s únijným právom. Občiansky zákonník ani zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
vo svojich ustanoveniach nezakazujú využitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, preto je jej použitie
zákonné, dohoda nepredstavuje neprijateľnú podmienku a nie je preto namieste žalobkyni poskytovať
súdnu ochranu. V článku II. bod 1 dohody o zrážkach zo mzdy je vymedzená aj výška pohľadávky

sumou 10.131,60 €, predstavujúca istinu úveru spolu s príslušenstvom, tvoreným úrokom za úver a
ostatným príslušenstvom. Tým je určitým spôsobom vymedzená výška pohľadávky žalovaného. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy je inštitútom, na základe ktorého nedochádza k neprimeranému zásahu
do majetkovej sféry žalobkyne - zrážky zo mzdy sa vykonávajú výlučne vo výške pravidelných splátok,
vychádzajúcich zo zmluvy o úvere, resp. vo výške, ktorá je nižšia, ako sú stanovené splátky v zmluve.

Na základe tejto dohody teda žalovaný nemôže neobmedzene vymáhať dlh od žalobkyne. Zdôraznil,
že žalobkyňa do času podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažovala úverovú
zmluvu ani dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatné právne úkony, nepreukázala, že by došlo vôbec
k úhradám aspoň základnej istiny úveru, preto nemožno konštatovať, že je vystavená nepriaznivej
finančnej situácii, žalobkyňa je pasívna a odmieta platiť aj základnú istinu úveru a ani jedno z tvrdení

žalobkyne nepotvrdzuje, že je poškodená na svojich právach tým, že úverová zmluva a dohoda o
zrážkach zo mzdy sú neplatné a obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Za tejto situácie nariadenie
neodkladnéhoopatreniajenedôvodné.Zovšetkýchtýchtodôvodovniesúsplnenézákonnépredpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia a z týchto dôvodov navrhol zmeniť uznesenie tak, že súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenie zamietne.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a
nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

9.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani

na potvrdenie napadnutého uznesenia ani na jeho zrušenie, preto ho v zmysle ust. § 388 CSP zmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelom neodkladných opatrení nariadených
počas konania je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo preukázanie obavy z možného
ohrozenia budúcej exekúcie.

16. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k
predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení

nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

17. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,
ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí

nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

18. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie

škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa
o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich
skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí

navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

19.Splneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniasúdskúmapredovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti

hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

20. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať

pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový
poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ
preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).22. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie

ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že

chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

23. V právnej praxi došlo k odmietnutiu významu len abstraktnej pravdepodobnosti vyhovenia žalobe

(viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp.zn.6 M Cdo 5/2012), čo v okolnostiach
prejednávanej veci znamená, že záver o miere pravdepodobnosti úspešnosti žaloby vo veci samej
nemožno vyvodiť len zo spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho i zabezpečovacieho
právneho vzťahu strán, ale je potrebné sa zaoberať konkrétnymi žalobkyňou tvrdenými dôvodmi
neplatnosti úverovej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy.

24. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa neosvedčila nárok, ktorému sa má
poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a zároveň neosvedčila skutočnosť, že je tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude jej

hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu jej práv a oprávnených záujmov.

25. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože
dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá medzi sporovými stranami dňa 25.10.2017 (č.l. 13, 14 spisu),
nevykazuje znaky rozporu so zákonom.

26. Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená podľa § 551 Obč. zák., má všetky zákonom vyžadované
náležitosti, jasne sú v nej označené zmluvné strany - žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník,
v dohode bol vymedzený aj jej predmet tak, že sa ňou zabezpečuje pohľadávka zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. XXXXXXXXX vo výške 10.131,60 €, predstavujúcej istinu

úveru, spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo
zmluvy alebo so zmluvou súvisiacim a na základe tejto dohody má veriteľ právo na výplatu zrážok zo
mzdy dlžníčky v dohodnutej výške 168,86 € mesačne, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka. V
zmysle tejto dohody budú vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka jeho zamestnávateľom až do doby, kým
nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu.

27. Žalobkyňa sa domáha zdržania použitia dohody o zrážkach zo mzdy na základe tvrdenia, že táto
dohoda je neplatná podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., pretože neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je
jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah jej záväzku, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože
ju bola nútená uzavrieť spolu s úverovou zmluvou, pričom podpísanie tejto dohody podmieňovalo

poskytnutie úveru a je neplatná aj pre rozpor s právom Európskej únie, keďže sa ňou umožňuje
veriteľovi postihovať jej majetok, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, bez
existencie súdneho rozhodnutia, ktorým by sa uložila povinnosť plniť a obchádza sa tým súdna kontrola
neprijateľných podmienok.

28. Ako bolo vyššie uvedené, povinnosťou súdu je na základe tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a listín predložených žalobkyňou predbežne právne posúdiť, či nárok vo veci
samej, v danom prípade určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, sa javí ako dôvodný.

29. V tomto štádiu konania odvolací súd tvrdenia žalobkyne o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

nepovažuje za osvedčené.

30. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy nepochybne vyplýva, že je v nej určený aj rozsah záväzku
žalobkyne, ako bolo uvedené vyššie.31. Dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ide o
samostatnú dohodu a žalobkyňa v návrhu netvrdí žiadne neprijateľné podmienky v tejto dohode.

32. Nemožno sa stotožniť ani s jej tvrdením, že samotná skutočnosť, že k podpisu dohody o zrážkach
zo mzdy a zmluvy o úvere došlo v rovnaký deň, má nasvedčovať tomu, že podpísanie úverovej zmluvy
bolo podmieňované podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd uvádza, že v článku III.
bod 7 dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa poučená o možnosti odmietnuť túto dohodu tým,

že ju nepodpíše, čo bolo zvýraznené tmavým písmom a tým je vyvrátené jej tvrdenie o podmieňovaní
uzavretia zmluvy o úvere uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa teda mala na výber, či
uzavrie dohodu o zrážkach zo mzdy alebo sa dohodne s veriteľom na inom spôsobe zabezpečenia
pohľadávky z úverovej zmluvy.

33. Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie záväzkov a je upravená v § 551 Obč. zák. a je

akceptovaná aj ako spôsob zabezpečenia pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv (§ 5a zákona 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

34. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom Krajského súdu v Trnave vyjadreným v rozhodnutí sp.zn.
10Co/5/2018, v zmysle ktorého „značnú“ nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe ani fakt, že

veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť priamo bez súdneho rozhodnutia, kde poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, v zmysle ktorého sama skutočnosť, že presadzovanie
nárokov zo zmluvy je možné aj bez ingerencie súdu, nie je v rozpore so Smernicou č. 93/13/EHS za
predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon a že existuje účinná následná
súdna kontrola.

35. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa neosvedčila svoje tvrdenia o neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, a teda neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným
neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

36. Žalobkyňa nepreukázala ani splnenie ďalšej podmienky, ktorou je osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy na jej majetku vykonávaním zrážok zo mzdy.

37. Z predložených listinných dôkazov a tvrdení sporových strán nie je sporné, že žalobkyňa prestala
plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, že žalovaný ju opakovane vyzýval na plnenie

povinností a až následne pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy tak, že listom zo dňa 30.5.2018
požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy vo výške dohodnutej splátky úveru
168,86 €.

38. Žalobkyňa nespochybňuje tvrdenia žalovaného, že doposiaľ neuhradila ani istinu úveru (6.500

€), keď v prospech žalovaného uhradila splátky v celkovej výške 3.755 €, pričom celková čiastka na
zaplatenie predstavuje 10.131,60 €. Žalobkyni zostáva uhradiť ešte 6.397,61 €. Úver teda nespláca a
je v omeškaní.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalovaný dôvodne namieta, že v dôsledku vykonávania zrážok

zo mzdy žalobkyňa nie je vystavená nepriaznivej finančnej situácii. Zrážky zo mzdy sa v súčasnosti
vykonávajú na úhradu istiny úveru, a to vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky,
vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa teda neosvedčila svoje tvrdenie, že zrážkami zo mzdy sa
postihujú aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací
súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala ani potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi

stranami sporu, keďže výkonom zrážok zo mzdy jej nehrozí žiadna škoda (zrážky sú realizované na
zaplatenie istiny), nedochádza vykonávaním zrážok zo mzdy ani k iným neoprávneným zásahom do jej
ekonomickej situácie (zrážky sú realizované iba vo výške dohodnutých splátok v zmysle zmluvy o úvere)
a zatiaľ realizované splátky, ako aj splátky, ktoré budú realizované v blízkej budúcnosti, nedosahujú ani
výškuistinyposkytnutéhoúveru,uktorejnietpochýb,žežalobkyňamápovinnosťjužalovanémuuhradiť.

40. Dohoda preto nezakladá značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľa, ani si ňou spotrebiteľ neprimerane nezhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi, žalobkyňa
má dostatočný časový priestor domáhať svojich práv v konaní vo veci samej o neplatnosť úverovejzmluvy a neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorom konaní bude s konečnou platnosťou
odstránená spornosť nárokov medzi stranami sporu.

41. Na záver odvolací súd ešte dopĺňa, že pokiaľ žalobkyňa namieta neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy s poukazom na neplatnosť zmluvy o úvere, konkrétne na neprijateľné podmienky, týkajúce sa
dojednania zmluvnej pokuty, prípadné vyhodnotenie dojednaní o zmluvnej pokute ako neplatné nemá
za následok neplatnosť celej úverovej zmluvy a v nadväznosti na to aj neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy.

42. Ani argumentácia o neprijateľných zmluvných podmienkach v úverovej zmluve, týkajúcich sa
zmluvnej pokuty, preto nebola spôsobilá osvedčiť nárok žalobkyne, ktorého ochrany sa týmto
neodkladným opatrením domáha.

43. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani tá skutočnosť, že žalobkyňa nepovažovala úverovú zmluvu

a dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú až do času, kým jej zamestnávateľ nezačal vykonávať zrážky
zo mzdy, teda práva a povinnosti medzi stranami sporu neboli sporné do času, kým žalovaný pristúpil
k realizácii zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy.

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

45. O trovách tohto neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej
inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).