Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/131/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200394
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5020200394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne - spravodajkyne), v
právnej veci žalobcu: V. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. O. XX/XX, XXX XX G., do 22.10.2020
podnikajúci pod obchodným menom V. T., s miestom podnikania A. Škarvana 26/23, 027 44 Tvrdošín,
IČO: 30 530 857, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Q. č.
XX, XXX XX N., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo:
101083592/2020 zo dňa 24.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový
správny orgán alebo správca dane) rozhodnutím Číslo 102893516/2019 zo dňa 16.12.2019 vyrubil
daňovému subjektu V. T., IČO: 30 530 857, DIČ: 1020468320, IČ DHP SK1020468328, A. Škarvana
26/23, 027 44 Tvrdošín rozdiel dane v sume 3.770,60 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2016. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia poukázal správca dane na vykonanie

daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2016 u daňového subjektu -
žalobcu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 101862506/2019 zo dňa 14.08.2019 a protokol č.
101862507/2019 zo dňa 02.08.2019. Daňový subjekt podal vyjadrenie k protokolu, v ktorom vzniesol
pripomienky a tie boli správcom dane prerokované o čom bola spísaná zápisnica č. 102870425/2019
zo dňa 12.12.2019. Predložené pripomienky vo vyrubovacom konaní, ako aj dôkazy a zistenia správcu
dane počas daňovej kontroly uvedené v protokole č. 101862507/2019 nevyvrátili pochybnosti správcu
dane,pričomdaňovýsubjektvovyjadrenínavýzvunepredložilsprávcovidanežiadnenovédôkazy,ktoré

správca dane nemal na zreteli pri posudzovaní predmetného zdaniteľného obchodu, resp. na základe
ktorého je možné zmeniť závery uvedené v protokole.
Správca dane z predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt si odpočítal DPH z faktúr od
spoločnosti MESAX s.r.o., Sládkovičova 5, 934 01 Levice, IČO: 46 011 897, IČ DHP: SK2023186165
platné do 08.09.2017, ktorej právnym nástupcom je od 08.09.2017 spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO,
s.r.o., ktorých predmetom bolo dodanie smrekovej guľatiny, a to konkrétne z faktúr interné číslo:
- 021116003 so základom dane 3.142,45 Eur, DPH 628,49 Eur.

- 241116002 so základom dane 3.141,60 Eur, DPH 628,32 Eur,
- 241116001 so základom dane 3.139,90 Eur, DPH 627,98 Eur,
- 211116002 so základom dane 3.143,30 Eur, DPH 628,66 Eur,
- 251116001 so základom dane 3.145,00 Eur, DPH 629,00 Eur,- 211116001 so základom dane 3.140,75 Eur, DPH 628,15 Eur.
Za účelom získania informácie o daňovom subjekte MESAX s.r.o. zaslal správca dane dožiadanie
Daňovému úradu Trenčín, v rámci ktorého žiadal vypočuť ako svedka bývalého konateľa subjektu

MESAX s.r.o. R.. V. W.. O jeho vypočutí bola spísaná zápisnica č. 101119800/2019 zo dňa 12.06.2019,
v ktorej R.. W. potvrdil, že V. T. dodal smrekovú guľatinu, neposkytol o tom ale žiadne dôkazy. Na
otázku správcu dane komu a kedy, ako aj kde odovzdal účtovníctvo spoločnosti MESAX s.r.o. a či
má o tom nejaký doklad uviedol, že žiadne doklady nemá. V tejto súvislosti správca dane uviedol, že
Ing. V. W. je aktuálnym konateľom nástupníckej obchodnej spoločnosti subjektu MESAX s.r.o., a to

obchodnej spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., a teda by mal dokladmi spoločnosti MESAX s.r.o.
disponovať.
Na základe miestneho zisťovania prostredníctvom dožiadania správcu dane na Daňový úrad Trenčín
bolo zistené, že na adrese Sládkovičova 5, Levice čo je registrované sídlo subjektu MESAX s.r.o. sa
nachádzala budova, na ktorej bola umiestnená poštová schránka s označením spoločnosti, pričom
toto označenie názvu spoločnosti bolo v čase miestneho zisťovania prelepené páskou. V schránke

sa nachádzali nevyzdvihnuté oznámenia o doručovaní a uložení poštových zásielok, ktoré správca
dane vedel identifikovať cez priezory poštovej schránky. Správca dane tiež telefonicky kontaktoval
účtovníčku daňového subjektu pani Z. V., ktorá je evidovaná v registri daňového subjektu na elektronické
doručovanie. Menovaná uviedla, že daňovému subjektu MESAX s.r.o. nevedie účtovníctvo a doklady
odovzdala bývalému konateľovi R. M.. Rovnako bolo vykonané miestne zisťovanie i na adrese Čsl.

Armády 6/68, Nové Mesto čo je registrované sídlo subjektu CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., teda
právneho nástupcu spoločnosti MESAX s.r.o., konateľom ktorého právneho nástupcu je taktiež R..
V. W.. Na uvedenej adrese bolo zistené, že sa nachádza pasáž spájajúca ulicu Čsl. Armády s
Hurbanovou ulicou, v ktorej sa nachádzajú viaceré prevádzky. Spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO,
s.r.o. prevádzkovala v uvedenej pasáži kaviareň s reštauráciou, ktorá je však už dlhšiu dobu zatvorená.

Na uvedenej adrese sa nenachádza označenie spoločnosti.
Ing. V. W. v rámci svojej výpovede na ústnom pojednávaní dňa 17.05.2018 pred Daňovým úradom
Trenčín uviedol, že spoločnosť MESAX s.r.o. nemala zamestnancov a účtovníctvo spoločnosti MESAX
s.r.o. stratil pri sťahovaní. Správca dane zistil, že MESAX s.r.o. podala posledné daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty v mesiaci júl 2017, spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. podala posledné

daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 a ku dňu 30.09.2016 bola
ukončená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty.
Správca dane poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3, 6 daňového poriadku, § 19 ods. 1 zákona o DPH a
§ 24 ods. 1 daňového poriadku. Skonštatoval, že doposiaľ neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by preukazovali, že dodania tovaru boli realizované tak, ako je to uvedené v predmetných faktúrach

od dodávateľa MESAX s.r.o. Ani úhrada dokladu nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia.
Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Je preto na daňovom subjekte, aby akýmikoľvek dôkazmi
preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr vychádza z reálneho základu a že dodania
tovarovaleboslužiebnatýchtofaktúrachuvedenéboliajreálnevykonané.Vzhľadomnatietoskutočnosti
zamestnanci správcu dane považujú predmetné faktúry za sporné, a preto neuznali odpočítanie dane

z pridanej hodnoty v celkovej výške 3.770,60 Eur.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej ako odvolací správny orgán alebo správny orgán druhého stupňa alebo žalovaný), ktoré
rozhodnutím Číslo: 101083592/2020 zo dňa 24.06.2020 potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa. V odôvodnení rozhodnutia podrobne skonštatoval odvolacie námietky žalobcu a správcom dane
zistený skutkový stav, vrátane konštatovania obsahu výpovede R.. B. Z., ktorá počas rokov 2015 až
2018 poskytovala a fakturovala administratívne práce pre V. T. a fyzicky bola prítomná pri preberaní
dreva, ktoré bolo spojené s premeriavaním a vážením dodávok a kontrolou kvality. Táto na ústnom
pojednávaní dňa 04.11.2019 popísala realizáciu obchodu tak, že dodávateľ priamo zavolal V. T. - jej

otcovi, ponúkol mu určitý objem guľatiny z odberného miesta Oravská Jasenica. Po súhlase s odobratím
guľatiny bolo na odberné miesto poslané ich vozidlo Tatra v čase vopred určenom a na miesto, kde čakal
dodávateľ a odovzdal guľatinu. Guľatina sa následne previezla do firmy, kde bola premeraná a určená
kvalita dovezenej guľatiny. Táto guľatina na základe merania bola tabuľkami vyhodnotená množstvom a
kvalitou. Na základe tohto merania bolo telefonicky oznámené dodávateľovi, aká je kvalita a množstvo,

na základe ktorej dodávateľ vytvoril faktúru. Tieto faktúry boli osobne dovezené do firmy T. V.. K faktúram
boli priložené pokladničné doklady a tie boli zaplatené v hotovosti. Každá faktúra obsahuje objednávku,
faktúru,pokladničnýdoklad.Dodávateľsíceprišielvždyosobnenafirmu,alevždysapreukázalkartičkou
DIČ, ktorú si overili na stránke OR SR a na stránke finančnej správy. Firma existovala na základetejto skutočnosti s dodávateľom uzatvárali obchod. Dodávateľ prišiel na firmu s vyhotovenou faktúrou
a pokladničným dokladom. Po preverení množstva a kvality bola táto faktúra zaplatená v hotovosti.
Menovaná uviedla, že drevo bolo ciachované a pochybnosti o legálnosti nemala, pričom smreková

guľatina bola dovezená na ich aute, ktoré má vystavené stasky a zapnutú mýtnu jednotku. Overovaná
bola vždy len firma, nie osoba. Menovaná konateľov firiem, ktorí dodávali guľatinu nepozná, nepozná ani
osoby, ktoré doviezli faktúry, nemá vedomosť, kde predmetný tovar nadobudli spoločnosti uvedené na
faktúrach a aký bol pôvod dreva, či mali tieto spoločnosti dostatočné materiálne, technické a personálne
vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že obchodovanie s drevom upravuje viacero zákonných noriem a
osoba,ktoráchcesdrevomobchodovaťsamusítýmitonormamiriadiť,pričompoukázalnaúpravupodľa
§ 4, § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o
pôvode dreva v znení neskorších predpisov, ako aj na § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
Skonštatoval, že žalobca ako odvolávajúci a zároveň odberateľ dreva - smrekovej guľatiny nepredložil
dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach.

Správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy
medzizúčastnenýmistranami.Anisamotnéfaktúrysaneodvolávajúnažiadnuzmluvu.Popísanýspôsob
realizácieobchodovmedzipredmetnouspoločnosťouažalobcomjezaloženýnakomunikácii,ktorávšak
preukázaná nebola. Vzťahy medzi predmetnými stranami je možné hodnotiť iba na základe získaných
dôkazov. Z predložených objednávok vyplýva, že boli vystavené deň predtým ako bol tovar - smreková

guľatina podľa predložených faktúr dodaný do miesta určenia - do odberného miesta. Ako spôsob
úhrady je na objednávkach uvedený prevodný príkaz a až z predložených faktúr vyplýva, že odberným
miestom je Oravská Jasenica a spôsob úhrady je hotovosť. Obchody sa realizovali vždy v intervale
dvoch dní, pričom v tomto časovom období mala byť žalobcom vystavená a doručená objednávka pre
dodávateľa, dodávateľom nachystaný tovar - smreková guľatina v požadovanom rozsahu a kvalite a

ním prepravený na odberné miesto v Oravskej Jasenici, žalobcom tovar prevzatý, naložený na vlastný
dopravný prostriedok a odvezený žalobcovi, kde mal byť tovar premeraný a určená jeho kvalita a taktiež
musel žalobca informovať dodávateľa o množstve a kvalite dodaného tovaru, aby mohol dodávateľ
vystaviť faktúru v deň dodania tovaru. Krátkosť času na všetky uvedené úkony vzbudzuje pochybnosti o
ich realizácii. Tieto pochybnosti zakladá aj skutočnosť, že tovar - smreková guľatina bola dodávateľom

odovzdaná v Oravskej Jasenici a nie u odvolávajúceho, aj keď medzi Oravskou Jasenicou a sídlom
odvolávajúceho je cca 18 km. Nejasná je aj skutočnosť odkiaľ smreková guľatina pochádza. Podľa
vyjadrenia Ing. B. Z. bolo nakupované drevo ciachované, avšak daňový subjekt nepredložil dôkazy o
tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená. Tento údaj sa uvádza napríklad na doklade o
pôvode dreva. Týmto dokladom by mal žalobca disponovať.

Z informačného systému Finančnej správy SR bolo zistené, že spoločnosť MESAX, s.r.o. za zdaňovacie
obdobia január až jún 2016 podala nulové daňové priznania na DPH, od zdaňovacieho obdobia júl 2016
spoločnosť v daňových priznaniach na DPH vykazovala pri značne vysokom objeme dodaných tovarov
a služieb (až do cca 1,75 mil. Eur) veľmi nízku daňovú povinnosť na DPH (nebola vyššia ako cca 200
Eur). Posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov spoločnosť

podala naposledy za rok 2014, posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby podala
za rok 2015. Informácie o výraznom nepomere medzi vykazovaným objemom realizovaných plnení a
vykázanou výškou daňovej povinnosti naznačujú možné rizikové správanie spoločnosti MESAX s.r.o.,
čo však nebolo možné preveriť z dôvodu absencie dokladov spoločnosti. Navyše spoločnosť MESAX
s.r.o. od roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Vo svojom odvolaní žalobca uviedol, že

spoločnosť preveroval aj v registri účtovných závierok a v nadväznosti na to musel zistiť, že spoločnosť
MESAX s.r.o. za rok 2015 nevykázala žiadne tržby.
V rámci preverovania správca ďalej zistil, že spoločnosť MESAX s.r.o. bola dňa 08.09.2017 dobrovoľne
vymazaná z Obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť CINEMA NOVÉ
MESTO, s.r.o. Posledným konateľom spoločnosti MESAX s.r.o. bol R.. V. W., ktorý je aj jediným

konateľom spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. a tento v rámci svedeckej výpovede síce potvrdil
realizáciu obchodov medzi spoločnosťou MESAX s.r.o. a V. T. v roku 2016 a 2017, ale nepredložil
o uvedenom žiadne doklady a dôkazy, nakoľko ich nemá (podľa jeho vyjadrenia sa mali stratiť pri
sťahovaní). R.. V. W. uviedol, že spoločnosť MESAX s.r.o. nemala stroje a ani zamestnancov, len to
celé sprostredkovala.

V predloženom administratívnom spise sa však nenachádza žiadna faktúra za sprostredkovanie. Nebolo
možné preveriť predmetné fakturované plnenia v spoločnosti uvedenej na faktúrach t.j. v spoločnosti
MESAX s.r.o. a ani u jej právneho nástupcu, teda spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. Nie je
preukázanáaniskutočnosť,žesožalobcomkomunikovalaosoba,ktorábolaoprávnenázapredmetnéhododávateľa MESAX s.r.o. jednať. Žalobca nepreukázal ani ním opísané preverenie skutočnosti, či
spoločnosť dodávateľa je platcom DPH, čo mal realizovať na základe osvedčenia o registrácii a pridelení
daňovéhočísla-kartičkysDIČ.PodľavyjadreniasvedkyneR..B.Z.sanezisťovalo,kdepredmetnýtovar

nadobudla spoločnosť uvedená na faktúrach a aký bol pôvod dreva a či mala spoločnosť dostatočné
materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania.
Tieto skutočnosti viedli správcu dane k záveru o ďalšom spochybnení skutočnosti, že dodávateľom
tovaru - smrekovej guľatiny bola spoločnosť uvedená na faktúrach.
Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru

opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno
a toto neunesie. Žalovaný zdôraznil, že odvolávajúci sa - žalobca mal byť zvlášť opatrný v prípade
obchodovania s drevom, keď sa s konateľom dodávateľskej spoločnosti nepoznal a komunikácia
prebiehala telefonicky, keď zistil, že spoločnosť v roku 2015 nevykazovala žiadne výnosy, keď nebolo
zrejmé, odkiaľ smreková guľatina pochádza, keď dodávateľská spoločnosť zmenila odvolávajúcim
navrhnutý spôsob úhrady z bezhotovostného na hotovostný.

Žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu správcu dane bolo zistené, že u žalobcu nejde o ojedinelý
prípad s podobnými zisteniami s rovnakou komoditou - smrekovou guľatinou a poukázal na prípady
obchodovania v januári 2015 a februári 2015 so spoločnosťou PEGA Trenčín s.r.o. a v ďalších obdobiach
aj s inými subjektami.
Žalovaný skonštatoval, že podmienka podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH pre odpočet je hmotnoprávnej

povahy a na jej bezpodmienečne splnenie sa nárok na odpočet viaže. Jej nesplnenie nie je možné
odpustiť a pokiaľ platiteľ nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry uplatňuje, musí byť sám
schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to osobou uvedenou na faktúrach.
Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto
pochybnosť odstránil - vyvrátil, inak nie je možné nárok priznať. Vo vzťahu k záverom podľa žalobcom

označeného rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 žalovaný poukázal na svoje konštatovania o absencii
postupu žalobcu s primeranou odbornou starostlivosťou, pre ktorú skutočnosť považuje argumentáciu
žalobcu v tejto časti za neopodstatnenú.
Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo konanie žalobcu vyhodnotené ako podvodné konanie, nie je táto
námietka žalovaným hodnotená ako opodstatnená, pretože správca dane nespochybnil existenciu

tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal odvolávajúcemu odpočítanie dane z pridanej
hodnoty v dôsledku toho, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená
na predmetných faktúrach.

3. Podaním zo dňa 27.08.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobcu, ktorou navrhol

preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného a obe tieto následne zrušiť a vrátiť
žalovanému vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na závery, z ktorých vychádzal správca dane
a žalovaný a podľa ktorých v danej veci nebolo priznané právo na odpočet DPH za dodanie smrekovej
guľatiny od dodávateľa MESAX s.r.o. Správne orgány skonštatovali, že neboli predložené doklady, ktoré
by jednoznačne preukázali, že guľatina bola dodaná označeným dodávateľom uvedeným na faktúre.

Samotné reálne nadobudnutie tovaru správca dane nespochybnil ale tvrdí, že nebola táto guľatina
dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre. Vo vyrubovacom konaní žalobca nevyvrátil pochybnosti
správcu dane. Poukázal na skutočnosť, že subjekt MESAX s.r.o. podal posledné daňové priznanie na
dani z pridanej hodnoty za obdobie júl 2017, jeho právny nástupca CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o.
za obdobie jún 2016 a k 30.09.2016 bola ukončená jeho registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Správca dane odôvodnil nepriznanie odpočtu i s poukazom na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového
poriadku.
Žalobca v správnej žalobe poukázal na svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane, kde namietal, že ak správca dane nemienil doklady predložené daňovým subjektom
akceptovať, bol povinný predložiť dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu vyvracajú. Správca dane dôkazy

predložené daňovým subjektom nehodnotil, len ich odmietol s uvedením finálneho záveru, že je
technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a dôkazy a pripomienky vo vyrubovacom konaní nevyvrátili
pochybnosti správcu dane. Preukázaným kontrolným zistením správcu dane bolo len to, že u
dodávateľov daňového subjektu nebolo možné preveriť vznik daňovej povinnosti, a to žalobca nemal
ako ovplyvniť, nemal na to žiaden dosah. Správca dane skonštatoval, že daňová povinnosť nevznikla

a faktúry nemajú reálny podklad. Žalobca v odvolaní poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.
zn. 3Sžf 1/2011. Zdôraznil, že posudzovanie skutkového deja u každého zo zúčastnených subjektov
musí na účely daňových povinností byť samostatné. Ak nedodal uvedený tovar na faktúre subjekt
uvedený na faktúre, dodal ho iný subjekt na faktúre nekonkretizovaný, ktorý za tovar nevyhotovil faktúrya nepožadoval platby, čo je v rozpore s pravidlami formálnej a právnej logiky. Ďalej v odvolaní žalobca
podľa obsahu dôvodov vymedzených v správnej žalobe poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového
poriadku, kedy tvrdil, že správca dane neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a neujasnil

si skutkové alternatívy vykonaných dôkazov. Je možné predpokladať, že dodávateľ fakturovanú a
splatnú daň neodviedol, pričom túto alternatívu ponechal správca dane bez povšimnutia, a tým sa
táto skutočnosť javí ako nepodstatná. Nepriznať odpočet možno len ak sa zdaniteľná osoba priamo
zúčastnila na daňovom podvode alebo postupovala zneužívajúcim spôsobom alebo vedela alebo mohla
vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho

subjektu.Správcadane,abysavyholpreukazovaniuspojenémusdaňovýmúnikom,neobjasnilskutočný
mechanizmus podvodného konania a ustálil, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na
faktúre. S týmto záverom sa žalovaný stotožnil. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy,
ktorébypreukázalipôvoddrevavsúladesvyhláškouč.232/2006Z.z.Obchodysauskutočnilivpriebehu
dvoch dní, dodávalo sa do Oravskej Jasenice, na faktúrach nebol bankový účet dodávateľa, žalobca
nepredložil dôkazy o tom aká ciacha bola na dreve uvedená, čo správne orgány považovali za údaj

uvádzaný napríklad na doklade o pôvode dreva. Žalobca poukázal na to, že žalovaný len reprodukuje
zistenia u dodávateľa MESAX s.r.o. Zdôrazňuje, že žalobca je subjektom, ktorý podniká s drevom od
roku 1992 z čoho vyplýva, že mu musia byť známe predpisy upravujúce toto podnikanie a vyvodzuje
z toho záver, že sa žalobca mal intenzívnejšie zaujímať o dodávateľa aj v tom smere, či má kapacity
(personálne, materiálne, technické) na realizáciu plnenia a pod. Žalobca zdôraznil, že správca dane

neposúdil vec ako podvodné konanie.
Následne žalobca v správnej žalobe už vo vzťahu ku konkrétnym žalobným bodom vymedzeným priamo
v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, je založené na nesprávnom právnom posúdení a v administratívnom konaní došlo
kporušeniuustanoveníokonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledoknezákonné

rozhodnutie. Konkrétne uvádza nasledovné žalobné body:
- Žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR a SD EÚ v otázke daňového podvodu a zneužitia
práva, čo sú právne kategórie a nemôžu byť teda predmetom dokazovania ako právne inštitúty. To, či je
naplnená skutková podstata daňového podvodu je možné skonštatovať až po ustálení skutkového stavu
na základe právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu. Predpokladom nepriznania odpočtu

DPH z dôvodu podvodu na DPH je preukázanie existencie úniku v reťazci plnení, v ktorom sa žalobca
ocitol, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf
31/2016 a sp. zn. 2Sžf 97/2016. Neodvedenie dane ako pojmový znak podvodu bolo v predmetnej veci
naplnené tým, že subjekt MESAX s.r.o. ako dodávateľ fakturovanú a splatnú daň z dodávok žalobcu
neodviedol. Správca dane ani žalovaný túto skutočnosť, ktorá indikuje existenciu daňového úniku v

rozpore s úpravou podľa § 3 ods. 3, § 63 ods. 2 daňového poriadku nikde neuvádzajú, a tým sa
uvedené pre skutkové a právne posúdenie javí ako nepodstatné. Druhým znakom daňového podvodu
je skutočnosť, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového
podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, v ktorej časti poukázal žalobca
na rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, body 56 až 61 a C-80/11,

C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid bod 45. Zároveň zdôraznil, že judikatúra SD EÚ a NS SR
ohľadom rozloženia dôkazného bremena v situácii účasti daňového subjektu na plnení poznačenom
daňovým podvodom je ustálená. Skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím
plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom predstavuje dôkazné bremeno
správcu dane a tento sa tohto dôkazného bremena nemôže zbaviť nekompetentným tvrdením, že

neposúdil konanie ako podvodné konanie. Daňové orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus
podvodného konania a ustálili, že drevo nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach z čoho
vyplýva, že daňové orgány po právnej stránke posúdili vec nesprávne, namiesto toho aby zisťovali
subjektívnu stránku účasti žalobcu na daňovom úniku. Správca dane nesprávne posúdil rozloženie
dôkazného bremena a neprihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo. Ak nebola predložená zmluva

v písomnej forme, nie je možné tvrdiť, že nebola predložená žiadna zmluva. V tejto časti poukázal
žalobca na skutočnosť, že komunikácia medzi dodávateľom a žalobcom podľa záveru žalovaného
nebola preukázaná, no na druhej strane v rozpore s uvedeným uvádza, že žalobca doručil objednávku
pre dodávateľa a na základe tejto objednávky sa vždy v intervale dvoch dní realizovali obchody. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že konateľom MESAX s.r.o. ako aj jeho právneho nástupcu bol Ing. W., ktorý

vo veci vypovedal dňa 17.05.2018 a dňa 12.06.2019 a potvrdil, že žalobcovi dodal smrekovú guľatinu,
jeho výpoveď však správca dane neakceptoval s tým, že neposkytol o uvedenom žiadne dôkazy.
Tento skutkový záver neobstojí vo svetle požiadaviek na hodnotenie dôkazov uvedených v ustanovení
§ 3 ods. 3 daňového poriadku, pretože nezohľadňuje čo všetko vyšlo v daňovom konaní najavo vcelkovom kontexte a neprihliada dostatočne k obsahu zistených skutočností. Žalobca uviedol, že svedok
nenesie dôkazné bremeno k svojej výpovedi. Správca dane bol povinný svedeckú výpoveď Ing. W. ako
dôkaz zhodnotiť v zmysle úpravy § 3 ods. 3 daňového poriadku, teda vo vzájomnej súvislosti s inými

dôkazmi a prihliadnuť na všetko čo vyšlo najavo. Pri svedeckej výpovedi musí správca dane vyhodnotiť
vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s
inými dôkazmi, či im odporuje alebo naopak, či sa dôkazy vzájomne dopĺňajú. Celkové posúdenie s
uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných)
skutočnosti. Správca dane uvádza, že nemohol preveriť, a tým ani potvrdiť pravdivosť tvrdení svedka, no

napriek nemožnosti preveriť pravdivosť výpovede v skutočnosti túto výpoveď vyhodnotil ako nepravdivú.
- Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku uviedol, že vymedzenie
dôvodov odvolania nastavuje referenčný rámec prieskumu rozhodnutia v odvolacom konaní teda
to, ktoré skutkové a právne dôvody majú byť preskúmavané v odvolacom konaní. Nedostatočné
vysvetlenie úvahy správneho orgánu o dôvodoch rozhodnutia je neodstrániteľnou chybou konania
a spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia - nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, v ktorej časti

poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf 108/2009 a sp. zn. 5Sžf 22/2016. Žalovaný
sa s odvolacími námietkami žalobcu ohľadom rozloženia dôkazného bremena a judikatúry NS SR a
SD EÚ a inými námietkami nevysporiadal vôbec, alebo len formálne a nekvalifikovane, čím došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok nezákonnosť rozhodnutia a rozhodnutie žalovaného je aj nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Žalovaný mal uviesť na základe akej úvahy dospel k záveru, že za daných okolností mohol
tovar dodať iný dodávateľ - uvedené namietal žalobca už i v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a
žalovaný to v rozpore s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku ponechal bez povšimnutia.
- Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal, že došlé faktúry boli uhradené prevodom
z účtu alebo v hotovosti, pričom k platbe v hotovosti boli priložené doklady z registračnej pokladne.

Žalobca namietal, že sa dodávateľ vždy preukázal aj kartičkou DIČ, teda osvedčením o registrácii a
pridelení DIČ, ktoré vydáva správca dane a dokladmi z registračnej pokladne, ktoré registruje správca
dane. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 7 ods. 3, § 8 ods. 1, 2 zákona č. 289/2008 Z. z.,
z ktorej vyplýva, že evidencia registračných pokladníc je pod plnou kontrolou daňových úradov, a teda
správcovi dane nič nebránilo, aby si zistil na koho je registrovaná registračná pokladnica, z ktorej bola

faktúra uhradená. Žalobca spochybňuje takýto postup správcu dane, ktorý je v rozpore so samotným
účelomzákonač.289/2008Z.z.Pribezhotovostnýchplatbáchsprávcadanepodľa§26ods.3daňového
poriadku mohol požiadať banku o oznámenie majiteľa účtu, na ktorý bola platba poukázaná pokiaľ na
niektorých faktúrach nebol uvedený účet dodávateľa. Aj tieto námietky ponechal žalovaný v rozpore s
úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku bez povšimnutia.

- Ústavne akceptovateľným spôsobom nie je odôvodnený záver žalovaného, podľa ktorého žalobca
porušil ustanovenia vyhlášky č. 232/2006 Z. z., teda nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod
dreva. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že uvedené nie je podmienkou nároku na odpočítanie DPH, úprava
podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. takú podmienku neupravuje. Uvedený záver
žalovaného je podľa tvrdenia žalobcu svojvoľný.

- Pri závere, podľa ktorého žalobca nepreukázal, že za dodávateľa uvedeného na faktúrach
komunikovala oprávnená osoba, došlo k rozšíreniu dôkazného bremena žalobcu nad rámec jeho
možností bez rešpektovania povahy obchodných vzťahov (síce nie je produkovaná písomná zmluva,
ale je produkovaný zo strany žalobcu reťazec dôkazov - objednávka, faktúra, platby atď.) od spoločnosti
MESAX s.r.o. a zároveň žalobca zdôraznil v tejto časti bežné obchodné zvyklosti, v nadväznosti na ktoré

je logické a oprávnené sa domnievať, že za dodávateľa konala osoba, konanie ktorej je potrebné prisúdiť
dodávateľovi.
- Ing. Z. prítomná pri preberaní tovaru z dostupných zdrojov preverovala obchodných partnerov
žalobcu prostredníctvom Obchodného registra, informačného systému - záznamov finančnej správy,
prostredníctvom registra účtovných závierok. V čase obchodov boli všetci dodávatelia platiteľmi DPH a

žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé.
Žalobca nevidel dôvod preverovať aká ciacha mala byť na dreve uvedená. Smreková guľatina bola
dopravená dodávateľom na odberné miesto v Oravskej Jasenici dopravnými prostriedkami a žalobca
nevidel dôvod zisťovať, či sú majetkom dodávateľa alebo sú prenajaté.
- Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku zdôraznil povinnosť správcu

dane zistiť daň, ktorá zahŕňa i to, že daň je určená tomu na koho sa vzťahuje a v tejto časti poukázal
žalobca na závery podľa rozhodnutia NSS sp. zn. 5Afs 60/2017. Správne orgány účelovo neobjasnili
skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že nárok na odpočítanie dane nevznikol, pričom vdanom prípade išlo o najjednoduchší spôsob ako kompenzovať nevymožiteľnú daň od subjektu MESAX
s.r.o. a zaručiť daňový výnos.

4. K žalobe sa podaním zo dňa 16.02.2022 vyjadril žalovaný.
Vyjadrenie žalovaného podrobne uvádza zistenia správcu dane tak, ako sú konštatované aj v rozhodnutí
žalovaného v rámci odvolacieho konania, vrátane výpovede svedkyne Ing. B. Z. a poukazu na právnu
úpravu obchodovania s drevom podľa § 4, § 6 vyhlášky č. 232/2006 a § 22 ods. 1 zákona č.
326/2005 Z. z. a zdôraznenia už v rozhodnutí žalovaného prijatého záveru, podľa ktorého žalobca ako

odberateľ dreva - smrekovej guľatiny nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného
na predmetných faktúrach. Správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala
obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami a na takúto zmluvu sa neodvolávajú ani
faktúry, pričom v nadväznosti na túto skutočnosť a vyjadrenia Ing. Z. ohľadne realizácie predmetných
obchodov skonštatoval, že popísaný spôsob realizácie obchodov s dodávateľom MESAX s.r.o. je
založený na komunikácii, ktorá nebola preukázaná. Žalovaný zdôraznil, že vzťahy medzi predmetnými

stranami je možné hodnotiť iba na základe získaných dôkazov, pričom z predložených objednávok
vyplýva, že boli vystavené deň predtým ako bol tovar (smreková guľatina) podľa predložených faktúr
dodaný žalobcovi ako spôsob prepravy. Ako spôsob prepravy je na faktúrach uvedených osobný odber,
avšak bez miesta určenia odberného miesta. Ako spôsob úhrady je v objednávkach uvedený prevodný
príkazaažzpredloženýchfaktúrvyplýva,žeodbernýmmiestomjeOravskáJasenicaaspôsobúhradyje

hotovosť. Podľa uvedených dokladov sa obchody realizovali vždy v intervale dvoch dní a v nadväznosti
na to žalovaný poukazujúc na krátkosť času na všetky uvedené úkony vyjadril pochybnosti o realizácii.
Pochybnosti o realizácii uvedených obchodov zakladá aj skutočnosť, že tovar (smreková guľatina) bola
dodávateľom odovzdaná v Oravskej Jasenici a nie u žalobcu aj keď medzi Oravskou Jasenicou a
sídlom žalobcu je cca len 18 km. Taktiež je nejasné, prečo dodávateľ nebol prítomný pri premeriavaní

a stanovení kvality tovaru (smrekovej guľatiny) u odberateľa (žalobcu). Nejasná je aj skutočnosť odkiaľ
smreková guľatina pochádzala. Podľa vyjadrenia Ing. B. Z. bolo nakupované drevo ciachované, pričom
daňový subjekt však nepredložil dôkazy o tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená.
Uvedený údaj sa uvádza napríklad na doklade o pôvode dreva, pričom uvedeným dokladom by žalobca
mal disponovať.

Z informačného systému Finančnej správy SR bolo zistené, že spoločnosť MESAX s.r.o. za zdaňovacie
obdobia január až jún 2016 podala nulové daňové priznania na DPH a od zdaňovacieho obdobia júl
2016 v daňových priznaniach na DPH vykazovala pri značne vysokom objeme dodaných tovarov a
služieb (až do cca 1,75 mil. Eur) len veľmi nízku daňovú povinnosť na DPH (nebola vyššia ako 200
Eur). Posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov spoločnosť

podala naposledy za rok 2014, pričom posledné daňové priznania na dani z príjmov právnickej osoby
podala za rok 2015. Informácie o výraznom nepomere medzi vykazovaným objemom realizovaných
plnení a vykázanou výškou daňovej povinnosti naznačujú možné rizikové správanie spoločnosti MESAX
s.r.o., čo však nebolo možné preveriť z dôvodu absencie dokladov spoločnosti. Spoločnosť MESAX s.r.o.
naviac od roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov, vo svojom odvolaní žalobca uvádza, že

spoločnosťpreverovalajvregistriúčtovnýchzávierok,atedavtakomprípademuselzistiť,žespoločnosť
MESAX s.r.o. za rok 2015 nevykázala žiadne tržby.
Ing. V. W. v rámci svedeckej výpovede síce potvrdil realizáciu obchodov medzi spoločnosťou MESAX
s.r.o. a žalobcom v roku 2016 a 2017, ale nedostatočne konkretizoval aspekty realizovaného obchodu
a nepredložil žiadne doklady a dôkazy, nakoľko ich nemá, mali sa podľa jeho vyjadrenia stratiť pri

sťahovaní. Uviedol, že MESAX s.r.o. nemal stroje ani zamestnancov, len to celé sprostredkoval. Žiadna
faktúra za sprostredkovanie sa v administratívnom spise nenachádza. Nebolo možné v nadväznosti na
to preveriť predmetné fakturované plnenia v spoločnosti uvedenej na faktúre t.j. v spoločnosti MESAX
s.r.o. a ani u jej právneho nástupcu t.j. v spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. U subjektu CINEMA
NOVÉ MESTO, s.r.o. nebolo možné preveriť ani úhrady predmetných faktúr v hotovosti. Na tomto mieste

žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal rovnako ako v odôvodnení svojho rozhodnutia na ďalšie
skutočnosti, z ktorých vyplynulo ďalšie spochybnenie dodávok tovaru - smrekovej guľatiny žalobcovi
dodávateľom uvedeným na faktúrach.
Žalovaný uviedol, že pokiaľ daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru
opatrnosti preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto

dôkazné bremeno neunesie. Každý poctivý obchodný styk vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosť
nielen o obsahu a rozsahu vykonávanej ekonomickej činnosti, ale aj o subjektoch s ktorými tak činí.
Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a § 24 ods. 1, 2 daňového poriadku a
skonštatoval,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno,keďženepreukázal,žebolispoločnosťouMESAXs.r.o. dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach. Správca dane a ani žalovaný neboli povinní
dokazovať, ktorá iná spoločnosť dodala žalobcovi plnenia na faktúrach uvedené. V nadväznosti na
žalobcom zdôrazňované závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 žalovaný poukázal na

zodpovednosť daňového subjektu za výkon práva s primeranou starostlivosťou, čo v prípade žalobcu
v predmetnej veci dodržané nebolo.
Správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal
žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že nepreukázal, že mu tovar dodala
spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. Žalobca vytvoril v žalobe rámec podvodného konania,

ku ktorému malo dôjsť zo strany spoločnosti MESAX s.r.o., a to na tom základe, že MESAX s.r.o.
fakturovanú a splatnú daň z dodávok dreva pre žalobcu neodviedla. Je to však konštrukcia žalobcu.
K ostatným námietkam žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že porušenie vyhlášky č. 232/2006 Z. z.
žalovaný nespojil so záverom ohľadom nepriznania práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona
o DPH. Na úpravu podľa tejto vyhlášky ako aj na Zákon o lesoch č. 326/2005 Z. z. poukázal z dôvodu,
že na základe uvedených právnych predpisov mal žalobca disponovať dôkazom o pôvode dreva, ktoré

bolo na faktúrach uvedené. Takéto dôkazy správcovi dane predložené neboli. Táto skutočnosť bola
však jednou z množiny skutočnosti, ktoré viedli k záveru o nepreukázaní dodania tovaru uvedeného na
predmetných faktúrach spoločnosťou MESAX s.r.o., čo následne viedlo k nepriznaniu práva na odpočet
DPH z predmetných faktúr. Pokiaľ ide o námietku nepredloženia zmluvy v písomnej forme a súvisiacu
námietku, že z tejto skutočnosti nie je možné tvrdiť, že nebola predložená žiadna zmluva, žalovaný

poukázal na skutočnosť, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o
predložení zmluvy, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami. Ani
samotné faktúry sa na žiadnu zmluvu neodvolávajú. Námietku ohľadom objednávky žalovaný uviedol
v súvislosti s poukázaním na časovú nereálnosť uskutočnenia fakturovaných obchodov. Poukazovanie
žalobcu na bežné obchodné zvyklosti pri obchodovaní s drevom hodnotil žalovaný s ohľadom na

zistené skutočnosti, podľa ktorých sa žalobca s konateľom dodávateľskej spoločnosti nepoznal a
komunikácia prebiehala len telefonicky, ďalej keď zistil, že dodávateľ za rok 2015 nevykázal žiadne
výnosy a keď nebolo zrejmé odkiaľ smreková guľatina pochádza a tiež keď dodávateľská spoločnosť
zmenila žalobcovi navrhnutý spôsob úhrady z bezhotovostného na hotovostný, za neopodstatnené.
Na tomto mieste žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca ktorý podniká s drevom od roku 1992, za

okolnosti ktorých zistenie vyplynulo z administratívneho konania sa mal intenzívnejšie zaujímať o svojho
dodávateľa a neuspokojiť sa len s tým, že mu tovar bol dodaný.
Pokiaľ ide o námietku hodnotenia tvrdenia svedka Ing. V. W., že žalobcovi bolo fakturované plnenie
dodané, žalovaný zdôraznil, že predmetné tvrdenie svedka nebolo možné považovať za hodnoverné
vzhľadom k ostatným tvrdeniam a skutkovým zisteniam, keď nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré

sa mali stratiť pri sťahovaní a svoje tvrdenie modifikoval v tom smere, že to celé len sprostredkoval, keď
spoločnosť MESAX s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov a nedisponovala žiadnym strojným
zariadením a v dôsledku toho vznikli pochybnosti o hospodárskej činnosti spoločnosti MESAX s.r.o.
Žalobcom tvrdené realizovanie preverenia dodávateľa fakturovaného plnenia na základe predloženej
kartičky s DIČ žalobca nepreukázal.

5. Na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe reagoval replikou zo dňa 14.03.2022 žalobca.
Podľa žalobcu je potrebné primárne zodpovedať otázku, čo je hmotnoprávnou podmienkou pre
uplatnenie práva na odpočítanie dane. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ (Senatex C-518/14, Vadan
C-664/16, Vikingo C-610/19, Ferimet C-181/20) nevyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na

uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar musí byť dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach,
ale že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží
dôkazy, že tovar použil pre potreby vlastných zdaniteľných plnení. Z ustálenej judikatúry Súdneho
dvora EÚ (Siemens C-69/17, Astone C-332/15, Dobre C-159/17) podľa žalobcu tiež vyplýva, že ak
boli hmotnoprávne podmienky splnené, tak právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak

by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, hmotnoprávne
podmienky boli splnené alebo vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto
právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Žalobca bol názoru, že závery správnych
orgánov sú v rozpore s uvedenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, pričom nepriznanie práva na
odpočítane dane z dôvodu nepredloženia dôkazov, že tovar bol dodaný spoločnosťou MESAX, s.r.o.

uvedenou na faktúrach nepostačuje na odopretie práva na odpočítanie dane.
Žalobca ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé na základe čoho správca dane dospel k záveru, podľa ktorého
nárok na odpočítanie dane vzniká len pod podmienkou, že odberateľ musí osobne poznať konateľov
dodávateľa a osobne s nimi hovoriť a na základe čoho mal a mohol konkrétne identifikovať osoby, ktorédoniesli faktúru za dodávateľa MESAX s.r.o. Zdôraznil, že dodávateľom guľatiny neboli osoby, ktoré
doniesli faktúru, ale spoločnosť na faktúrach uvedená, a teda žalobca overoval túto spoločnosť. V tejto
časti tiež poukázal na článok 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR a § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej

úpravy má byť zabránené tomu, aby niekto bez legitímneho dôvodu požadoval od nositeľa mena jeho
zverejnenie alebo oznámenie. Opätovne zdôraznil, že správne orgány nespochybňujú existenciu tovaru,
ale spochybňujú osobu dodávateľa.
Ak žalovaný neakceptoval žalobcom predložené faktúry, objednávky, doklad o úhrade faktúr prevodom
z účtu ani doklad z registračnej pokladne, ktorú sám registruje, podľa žalobcu je otázne, akú výpovednú

hodnotu by mali doklady alebo vedomosť žalobcu o pôvode dreva; správca dane si mohol overiť, na
aký daňový subjekt je registrovaná registračná pokladňa, prípadne postupovať pri bezhotovostných
platbách podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku a požiadať o oznámenia majiteľa účtu, na ktorý bola
platba poukázaná.
Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Vikingo C-610/19, z ktorého vyplýva, že ak
osoba, ktorá vyhotovila faktúru nemala potrebné ľudské a materiálne zdroje, nepostačuje na vyvodenie

záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na odopretie práva na odpočítanie dane.
Pokiaľžalovanýdospelkzáveru,žežalobcaporušilustanoveniavyhláškyč.232/2006Z.z.alebozákona
č. 326/2005 Z. z. o lesoch a tvrdí, že toto porušenie má za následok nepriznanie práva na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, mal to ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodniť.
Ak správne orgány nespochybňujú existenciu tovaru, ale spochybňujú osobu dodávateľa, považoval

žalobca za otázne, akú výpovednú hodnotu žalovaný pripisuje zisteniu, že sa obchody mali realizovať
vždy v intervale dvoch dní. Nevidel tiež pochybnosť v tom, že zmluvné strany si dohodli odovzdanie
tovaru v Oravskej Jasenici. Ak správca dane a žalovaný tvrdili, že tovar nedodal dodávateľ uvedený na
faktúrach, ale ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakých termínoch dodal iný nekonkretizovaný
dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu, potom mali uviesť, na základe

akej logickej úvahy dospeli k tomuto záveru; zároveň poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 5Sžf 108/2009
z 18.05.2010 a sp. zn. 5Sžf 22/2016 z 26.04.2018.
Žalobca mal za to, že on nevytvoril rámec podvodného konania, ktorého prvým pojmovým znakom
je neodvedenie dane (túto neodviedol dodávateľ žalobcu MESAX s.r.o.), pričom druhým pojmovým
znakom daňového podvodu je, že zdaniteľná osoba, ktorej obchody boli s podvodným spojené vedela

alebo vedieť mohla, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného
predchádzajúceho subjektu.

6. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 26.04.2022.
Žalovaný považoval za neopodstatnené tvrdenie, že v prípade nároku na odpočítanie dane nezáleží

na osobe, ktorá plnenie dodala, ale len na existencii samotného plnenia, nakoľko pri uplatnení nároku
na odpočítane dane z dodaného plnenia je veľmi dôležité, či dodávateľ je alebo nie je platiteľom dane.
Daňovýsubjektzaťažujedôkaznébremenooreálnostidodaniatovarualeboslužbyplatiteľomuvedeným
na faktúre.
Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú

len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia jednoznačne
preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, teda že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa,
ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie; pokiaľ nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok,
nepostačuje na vznik nároku na odpočet len samotná existencia dokladu. Bolo v záujme žalobcu získať
potrebné informácie od svojho dodávateľa o poskytnutom plnení a preveriť si aj z verejných registrov

skutočnosti, aby v prípade kontroly daňových orgánov preukázal, že urobil všetky reálne opatrenia, aby
nevznikli pochybnosti ohľadom prijatých plnení. správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil,
že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako boli deklarované, čo sa v uvedených prípadoch nestalo.
Ďalej žalovaný zotrval na záveroch napadnutého rozhodnutia.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia
procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie
dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa
§ 137 ods. 4 SSP. Na termíne 29.06.2022 bol verejne vyhlásený rozsudok.
8. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a

postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu, vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby
s poukazom na úpravu podľa § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v nadväznosti
na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.9. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia
žalovaného - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 63 ods. 2, ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť

odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 26 ods. 3, písm. a daňového poriadku: Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť
po a) daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku: Na účely tohto zákona sa rozumie po a) správou daní postup
súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona
alebo osobitných predpisov.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení platnom a účinnom k

30.11.2016 - ďalej len zákon o DPH: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

Podľa § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní

vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti
rozhodnutia žalovaného - ďalej vyhláška č. 232/2006 Z. z.: Ciacha je značka, ktorou sa označuje
vyťažené drevo na jeho priečnom reze.Ciachu registruje obvodný lesný úrad podľa odseku 7, ktorý zaznamená odtlačok ciachy pri ručnej
ciachovačke a znaky ciachy z plastového štítka a výrobné číslo mechanickej ciachovačky v registri.

Podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 232/2006 Z. z.: Pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa
preukazuje dokladom; vzor tlačiva je uvedený v prílohe č. 5.

Podľa § 23 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení platnom a účinnom k momentu
právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len zákon č. 326/2005 Z. z.: Ťažba sa môže vykonať len

po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri
výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri
prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. Ťažba
na lesnom pozemku podľa § 39 ods. 1 písm. e) sa môže vykonať len na základe rozhodnutia podľa § 28
ods. 7 alebo na základe písomného súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; na vydanie
súhlasu sa nevzťahuje správny poriadok.

Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom
z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred
zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. O zápise ciachy alebo iného povoleného
označenia do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení orgán štátnej správy lesného
hospodárstva nevyhotovuje písomné rozhodnutie, zápis vyznačí v spise a žiadateľovi vydá potvrdenie,

v ktorom uvedie označenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, identifikačné údaje držiteľa
ciachy, dátum vydania potvrdenia a údaje, ktoré zapísal do evidencie registrovaných ciach a iných
povolených označení.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z.: Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prepravujú,

skladujú alebo spracúvajú drevo alebo sú nákupcami dreva, sú povinné na vyzvanie preukázať orgánu
štátnej správy lesného hospodárstva, členovi lesnej stráže alebo príslušníkovi Policajného zboru pôvod
prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva dokladmi [ § 66 písm. d)] a tieto doklady uchovávať
najmenej desať rokov.

10.Zpripojenéhoadministratívnehospisuvyplývaskutočnosťvypracovaniaprotokoluzdaňovejkontroly
č. 101862507/2019 zo dňa 02.08.2019 ohľadom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu ako
kontrolovaného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie január, február, apríl, máj, jún, júl, august,
september, október, november, december všetko roku 2015 a január, február, marec, apríl, máj, jún,
júl, september a november roku 2016. Závery správcu dane k zdaňovaciemu obdobiu november 2016

sú zhrnuté v predmetom protokole z daňovej kontroly na strane 105-110. Podľa záverov správcu dane
neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru boli realizované
tak, ako je uvedené v predmetných faktúrach od dodávateľa MESAX s.r.o. Identifikácia faktúr je
uvedená v tabuľke, ktorá je na strane 106, pričom ide o faktúry, predmetom dodávky podľa ktorých
bola dodávka smrekovej guľatiny. Správca dane skonštatoval, že predloženie dokladov je len jednou z

hmotnoprávnychpodmienoknauznanienárokunaodpočítanieDPHaikeďmajútietodokladynáležitosť
daňového dokladu a sú zaúčtované neznamená to, že nárok na odpočítanie DPH je oprávnený. Faktúra,
zmluva či pokladničný doklad sám o sebe preukázaním realizácie obchodnej transakcie nie je, nakoľko
akýkoľveklistinnýdôkazniejebezpreukázaniaskutkovejpodstatydôkazomotom,žeurčitéplneniebolo
aj uskutočnené. Je to len tvrdenie o takej skutočnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek

doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či toto plnenie skutočne realizované bolo alebo
nie. Ani zaúčtovanie dokladu a jeho úhrada nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Doklad
môže byť takým dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré musí daňový
subjekt preukázať, v čom ho ťaží dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku. Je teda na
daňovomsubjekte,abyakýmikoľvekdôkazmipreukázal,žezaúčtovaniespornýchdodávateľskýchfaktúr

vychádza z reálneho základu, a že teda dodania tovarov alebo služieb na týchto faktúrach uvedené boli
aj reálne vykonané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane považoval predmetné faktúry za
sporné a neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celovej sume 3 770,60 Eur.
Podľa odpovede dožiadaného Daňového úradu Trenčín zo dňa 20.03.2019 bol na ústnom pojednávaní
dňa 17.05.2018 vo veci daňového subjektu CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. vypočutý R.. V. W., ktorý

vypovedal, že subjekt MESAX s.r.o. nemal zamestnancov a účtovníctvo tohto subjektu stratil pri
sťahovaní. Podľa zápisníc o ústnom pojednávaní dňa 12.06.2019 - zápisnica dožiadaného Daňového
úradu Trenčín č. 101119800/2019 a zo dňa 12.06.2019 č. 101124999/2019 bol vypočutý svedok R..
V. W., ktorý pred dožiadaným správcom dane uviedol, že spoločnosť MESAX s.r.o. dodávala v rokoch2016 a 2017 smrekovú guľatinu, týždenne išlo v priemere asi 200 m3 dreva, ktoré preberal v Oravskej
Jasenici šofér nákladného vozidla od pána T.. Išlo o odpoveď na otázku správcu dane, či dodala v roku
2016 a 2017 spoločnosť MESAX s.r.o. V. T. tovar, a ak áno o aký tovar a v akom objeme išlo. Na otázku

správcu dane kde spoločnosť MESAX s.r.o. tovar nadobudla svedok uviedol, že v Oravskej Jasenici
od urbariátu. Na otázku správcu dane, či disponuje dôkazmi, ktoré by jednoznačne preukazovali, že
predmetný tovar spoločnosť nadobudla a že tovar bol následne fyzicky dodaný V. T. svedok uviedol,
že takýmito dôkazmi nedisponuje a že to môže potvrdiť len pán T.. Na otázku správcu dane komu,
kedy a kde odovzdal účtovníctvo spoločnosti a či má o tom nejaký doklad, ktorý mohol správcovi dane

predložiť svedok odpovedal, že nemá žiadne doklady. Na otázky správcu dane akým spôsobom bola
zabezpečená preprava k V. T., kde bola nakládka, kde vykládka, aké osoby sa ich zúčastnili a či mala
spoločnosť MESAX, s.r.o. dostatočné materiálne, technické, personálne vybavenie na zabezpečenie
predmetného plnenia svedok odpovedal, že sa toho osobne nezúčastňoval, len to sprostredkoval,
zamestnancov ani stroje nemal. Podľa uvedenej zápisnice zo dňa 12.06.2019 (Daňový úrad Trenčín
č. 101119800/2019) v časti priebeh ústneho pojednávania je zaznamenané, že R.. W. bol predvedený

príslušníkmi KRPZ v Trenčíne a rovnaký údaj je uvedený aj v druhej zápisnici dožiadaného Daňového
úradu Trenčín z 12.06.2019 č. 101124999/2019, kde bol svedok vypočutý ohľadom dodávok subjektu
PPKN, s.r.o. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú predmetné faktúry, ktoré vymedzujú v
časti názov a druh tovaru/služby tovar ako smreková guľatina A,B pri forme úhrady uvádzajú údaj
hotovosť a sú k nim pripojené písomné objednávky potvrdené žalobcom a pečiatkou subjektu MESAX

s.r.o. s nečitateľným podpisom, na ktorých objednávkach je ako forma úhrady uvedený prevodný prípad
a k faktúram sú pripojené rovnako doklady z registračnej pokladnice.

11. Konanie v tejto žalobe je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP, pri
prejednaní ktorej sa v celom rozsahu uplatnila zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v

nadväznosti na úpravu § 183 SSP. Správny súd vychádzajúc z uvedeného vyhodnocoval námietky
obsiahnuté v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby a z repliky žalobcu len tie námietky, ktoré
predstavovali doplnenie alebo rozvinutie argumentácie uvedenej už vo včas podanej správnej žalobe,
pri zohľadnení skutočnosti predloženia repliky po nastúpení účinkov uvedenej koncentrácie rozsahu a
dôvodov žaloby.

12. Pokiaľ žalobca tvrdil, poukazujúc na judikatúru NS SR a SD EÚ, ktorú označil v správnej žalobe
(rozhodnutiesp.zn.1Sžf16/2016,sp.zn.1Sžf31/2016,uzneseniesp.zn.2Sžf97/2015, rozhodnutiaSD
EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter
Dávid), že sa správca dane a žalovaný nemôžu zbaviť ich dôkazného bremena, ktoré ich zaťažovalo

v pomeroch predmetného administratívneho konania vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že žalobca
ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré
je spojené s daňovým únikom, a to prostredníctvom žalobcom označeného nekompetentného záveru
správnych orgánov o tom, že konanie neposúdili ako podvodné konanie, nie je táto námietka žalobcu
správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Rovnako správny súd ako nedôvodnú hodnotí aj súvisiacu

námietku účelového neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania žalobcu a na to sa
ďalej viažucu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci.
Priuvedenomzáveresprávnysúdprimárnezdôrazňuje,žesprávnyorgánprvéhostupňaakoajžalovaný
založili závery svojich rozhodnutí na skonštatovaní nepreukázania splnenia materiálnej podmienky
práva žalobcu na odpočet, predstavovanej skutočnosťou, že tovar fakturovaný predmetnými faktúrami,

z ktorých si žalobca odpočet DPH uplatnil, bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúre podľa
§ 49 ods. 1 zákona o DHP, a teda nebolo preukázané, že tomuto subjektu dodávateľa - MESAX s.r.o.
v súvislosti s predmetným dodaním guľatiny vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o
DPH. Uvedený základ rozhodnutí správcu dane a žalovaného je v odôvodnení ich rozhodnutí jasne,
jednoznačne a zrozumiteľne ako aj dostatočne vyjadrený a odôvodnený. Pri prijatí tohto záveru potom

nebol dôvod na to, aby správca dane pristúpil k preverovaniu skutočnosti, či žalobca ako daňový subjekt
v súvislosti s predmetnými dodávkami guľatiny vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podľa
predmetných faktúr bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom resp. s daňovým
podvodom (v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku NS SR
sp.zn.5Sžfk/2/2019zodňa 10.09.2020,podľaktoréhozákladnoupodmienkouviažucousanapriznanie

nároku na odpočítanie dane je uskutočnenie plnenia v súlade s príslušnou faktúrou, čo je potrebné
podotknúť vo vzťahu k aplikovateľnosti rozsudkov SD EÚ C-80/2011 a C-142/2011, ktoré sú zamerané
na prípady, v ktorých je aj napriek zisteniu podvodného konania možné daňovému subjektu právo na
odpočet priznať). Dôvodom pre zisťovanie vedomosti alebo možnosti vedomosti na strane daňovéhosubjektu o tom, že sa prijatím predmetného plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým
únikom, nebola skutočnosť úhrady dodávky, zaúčtovania predmetných faktúr v účtovníctve žalobcu ani
skutočnosť, či dodávateľ sám splatnú daň z dodávok pre žalobcu odviedol alebo nie, pretože pre vznik

práva žalobcu na odpočet DPH z predmetných dodávok bolo relevantné splnenie materiálnej podmienky
samotného vzniku daňovej povinnosti dodávateľa MESAX s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, ktorých
sa týkali predmetné dodávky podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a ktorá daňová povinnosť dodávateľa
vzniká dodaním tovaru. Nepriznanie práva na odpočet z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní
(rovnako aj na zneužití práva, čo však zo strany žalobcu namietané nebolo) prichádza do úvahy len

pri splnení uvedenej materiálnej podmienky práva na odpočet, vyplývajúcej priamo z úpravy zákona o
DPH, vrátane všetkých ostatných materiálnych a formálnych podmienok z tejto úpravy vyplývajúcich a
samozrejme za stavu preukázania zo strany správcu dane tej skutočnosti, že daňový subjekt vedel alebo
mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode. Ak žalobca, ktorého vo vzťahu k podmienke dodania
tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre primárne ťaží i dôkazná povinnosť v nadväznosti na úpravu
podľa § 24 ods. 1, písm. a) daňového poriadku, spoľahlivo nevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane

o jej splnení, a tým o uskutočnení zdaniteľných obchodov subjektom dodávateľa uvedeným na faktúre,
postupoval správca dane aj žalovaný správne a v súlade so zákonom, pokiaľ vec právne posúdil podľa
úpravy § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 všetko zákona o DPH. V nadväznosti na uvedené je námietka žalobcu
o neobjasnení skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia, že guľatina nebola dodaná
subjektom uvedeným na faktúre, čím sa správca dane vyhol preukázaniu spojenia s daňovým únikom

a neposudzoval vec ako daňový únik, nedôvodná.

13. Pri výsledkoch dokazovania správcu dane a ich náležitom vyhodnotení podľa § 3 ods. 3
daňového poriadku nehodnotí správny súd žalobcom namietnuté vyhnutie sa preukázaniu skutočného
mechanizmu podvodného konania ustálením záveru, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným

na faktúrach ani ako dôvod pre záver, že by správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného
bremena a neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

14. V nadväznosti na uvedené východiská správneho súdu nie je dôvodná ani argumentácia žalobcu
viažuca sa k záverom podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016 a sp.

zn. 2Sžf 97/2016 a k záverom podľa rozhodnutí ESD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a
Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid, ktoré rozhodnutia s týkajú
prejednania vecí, kde bolo východiskom splnenie podmienok odpočtu - realizácia zdaniteľného plnenia,
vrátane vzniku daňovej povinnosti dodávateľa uvedeného na faktúre, čo bola základná a relevantná
skutková odlišnosť východísk týchto rozhodnutí oproti východiskám prejednávanej veci (v rozsudku

NS SR sp. zn. 1 Sžf/31/2016 ide o bod 28. odôvodnenia, pričom samotný rozsudok ťažiskovo rieši
situáciu, kedy zistený skutkový stav nepredstavoval dostatočný podklad pre záver, že žalobca vedel
alebo mohol vedieť, že sa stal súčasťou kolotoča obchodných transakcií, ktorých hlavným cieľom
bolo neoprávnené zníženie daňového zaťaženia, v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/16/2016 ide o bod
38. odôvodnenia, pričom ťažiskovo rieši tento rozsudok situáciu, kedy správne orgány nevyjadrili

dostatočne určito, či danú vec posudzovali ako podvodné konanie alebo zneužitie práva, čo bolo
mätúce a nezrozumiteľné, taktiež z uvedeného východiska o potrebe primárneho splnenia materiálnych
podmienok odpočtu vrátane preukázania uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným
na faktúre vychádzajú žalobcom označené rozhodnutia SD ED ako aj rozsudok C-610/19 zo dňa
03.09.2020). Osobitne k rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf 97/2016 správny súd uvádza, že týmto Najvyšší

súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že postráda dostatočne argumentačne
zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.
Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že ak podľa záverov správcu dane k dodaniu predmetných služieb
skutočne došlo a bolo potrebné zodpovedať otázku reálnych dodávateľov týchto služieb, povinnosťou
krajskéhosúdubolovysporiadaťsasrozsahomdôkaznéhobremenažalobcuazáveryztohodostatočne

odôvodniť. Ak správca dane zistí, že niektorý článok dodávateľského reťazca vykazuje znaky daňového
podvodu, je povinný preukázať a dostatočne odôvodniť, aké mal v tejto súvislosti postavenie daňový
subjekt, ktorý si uplatňuje odpočet, t.j. musí preukázať, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť,
že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je zaťažené daňovým podvodom. Z tejto časti odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia NS SR a ani z inej jeho časti nie možné vyvodiť argumentáciu podporujúcu námietky

žalobcu v prvom žalobnom bode. Rovnako nie sú závery tohto rozsudku ani aplikovateľné v pomeroch
prejednávanej veci, nakoľko sú zamerané na zdôvodnenie záveru o arbitrárnosti rozhodnutia krajského
súdu, ktorý neodôvodnil dostatočne svoj záver o podvodnom konaní. Väzba na hodnotenie materiálnych
podmienok odpočtu nie v záveroch uvedeného rozsudku NS SR posudzovaná.15. Správny súd uvádza, že vo vzťahu ku splneniu uvedenej materiálnej podmienky odpočtu DPH
predstavovanej preukázaním skutočnosti, že guľatinu dodal žalobcovi subjekt MESAX s.r.o. ťaží

tak, ako je už konštatované správnym súdom vyššie, dôkazné bremeno žalobcu. Obsahom dôkaznej
povinnosti žalobcu v tomto smere je preukázanie splnenia tejto materiálnej podmienky a v prípade
existencie dôvodných pochybností správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, teda realizácie
dodávky tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, tieto pochybnosti spoľahlivo vyvrátiť a splniť si tým
náležite svoju dôkaznú povinnosť v celom rozsahu (v tejto časti správny súd poukazuje jednak pokiaľ

ide o dôkazné bremeno daňového subjektu vo vzťahu ku tvrdeniu o realizácii dodávky konkrétnym
dodávateľom na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, sp. zn. 4Sžfk/38/2017 a ďalšie
ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 a pokiaľ ide o presun dôkazného
bremena späť na žalobcu pri dôvodnom spochybnení jeho tvrdení o dodávke tovaru konkrétnym
dodávateľom uvedeným na faktúre na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 401/2009, III. ÚS 93/2016). Správca dane založil záver o pochybnostiach o realizácii dodávky

guľatiny žalobcovi dodávateľom MESAX s.r.o. na komplexe zistených skutočností, ktoré v súhrne (a
to správny súd zdôrazňuje, nakoľko žalobca na viacerých miestach svojej argumentácie uvedenej v
správnej žalobe poukazuje na izolované zistenia správcu dane a tieto vytrháva z kontextu, v ktorom
boli správcom dane uvedené zistenia vyhodnocované v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku,
napríklad nedodržanie predpisov upravujúcich obchodovanie s drevom, neidentifikovanie osoby, ktorá

dodávané drevo žalobcovi odovzdala alebo doniesla faktúru a pod.), odôvodňovali pochybnosti správcu
dane o realizácii dodávky guľatiny dodávateľom uvedeným na faktúre. Konkrétne správca dane svoje
pochybnosti o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach dôvodne a zákonne
oprel o nasledovné skutočnosti vyplývajúce z dokazovania:
- vyhodnotenie zistenej skutočnosti nepreukázania pôvodu dreva, ktorá pri obchodovaní s uvedeným

druhomtovaruvzhľadomnaprávnuúpravuvyplývajúcuz§4ods.1,vetaprvá,ods.6,§6 ods.1vyhlášky
č. 232/2006 Z. z. v spojení s § 23 ods. 4, § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z., na ktorú poukázal
žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia aj podľa názoru správneho súdu odôvodňovala skúmanie a
relevantnosť zisťovania pôvodu guľatiny,
- rozdielnosť údajov o spôsobe úhrady dodávok medzi objednávkami v písomnom vyhotovení tak, ako

boli pripojené ku faktúram a samotnými faktúrami, v ktorých objednávkach je uvedený bezhotovostný
platobný styk ako forma úhrady oproti forme úhrady podľa faktúr a zároveň skutočná realizácia úhrady
tak, ako vyplýva z predložených pokladničných dokladov.
- nemožnosť preverenia realizácie dodávok podľa tvrdení svedka Ing. V. W., konateľa dodávateľa
MESAX s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období a zároveň aktuálneho konateľa právneho nástupcu

subjektuMESAXs.r.o.-obchodnejspoločnostiCINEMANOVÉMESTO,s.r.o.,ktorýmidokladmibymalz
uvedenéhotituluakokonateľprávnehonástupcudodávateľauvedenéhonafaktúrachdisponovaťaktoré
skutočnosti boli zohľadnené i pri hodnotení svedeckej výpovede tohto svedka, ktorý pred dožiadaným
správcom dane dňa 12.06.2021 síce najskôr bez bližšej konkretizácie aspektov realizovaného obchodu
potvrdil dodávky smrekovej guľatiny subjektom MESAX s.r.o. žalobcovi v rokoch 2016 a 2017. Následne

vosvojejsvedeckejvýpovedivšaktvrdil,žedodávkysprostredkoval,žespoločnosťMESAXs.r.o.nemala
dostatočné materiálne, technické ani personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného plnenia a
doklady spoločnosti MESAX s.r.o. nemá, pričom skôr, pri výsluchu pred dožiadaným správcom dane
dňa 17.05.2021 uviedol, že účtovníctvo spoločnosti MESAX s.r.o. stratil pri sťahovaní. Uvedený obsah
svedeckej výpovede bol správcom dane i žalovaným náležite vyhodnotený spolu s ostatnými, v rámci

dokazovania zistenými skutočnosťami, podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, s vyústením do správneho a
zákonnéhozáveruprihodnotenítejtosvedeckejvýpovedeakonedostatočnehodnovernej,vnadväznosti
na čo nemôže byť táto svedecká výpoveď dostatočným základom pre záver o preukázaní dodania
predmetného tovaru dodávateľom MESAX s.r.o,
- zistenia zo systému finančnej správy, podľa ktorého spoločnosť MESAX s.r.o. za zdaňovacie obdobia

január až jún 2016 podala nulové daňové priznania na DPH a od zdaňovacieho obdobia júl 2016 v
daňových priznaniach na DPH vykazovala pri značne vysokom objeme dodaných tovarov a služieb (až
do cca 1,75 mil. Eur) len veľmi nízku daňovú povinnosť na DPH (nebola vyššia ako 200 Eur). Posledné
ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov spoločnosť podala naposledy
za rok 2014, pričom posledné daňové priznania na dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2015

a z toho bola odôvodnene vyvodzovaná charakteristika rizikovosti správania sa MESAX s.r.o. ako
podnikateľského subjektu,
- dobrovoľný výmaz subjektu MESAX s.r.o. z Obchodného registra dňom 08.09.2017.- neprodukovanie žiadneho dôkazu zo strany daňového subjektu o komunikácii medzi žalobcom a
dodávateľom tovaru.
- absencia identifikácie osoby, ktorá tovar v odbernom mieste Oravská Jasenica odovzdala ako aj

absencia identifikácie osoby, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade žalobcovi.
Uvedené a všetky ďalšie skutočnosti zistené správcom dane a vyhodnotené ním v súlade s úpravou
§ 3 ods. 3 daňového poriadku, teda pri dôslednom uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov,
vrátane zohľadnenia všetkého čo vyšlo za konania najavo a bolo pre závery rozhodnutia správcu dane
relevantné (tu vo vzťahu k argumentu relevantnosti správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku

EurópskehosúdupreľudsképrávavoveciHiroBalanic.Španielskoz09.12.1994),opodstatnenezaložili
pochybnosti správcu dane, a tým založili dôkazné bremeno žalobcu tieto dôvodné pochybnosti správcu
danespoľahlivovyvrátiť.Žalobcasitútodôkaznúpovinnosťnesplnil.Správcadaneižalovanývychádzali
zo správneho rozloženia dôkazného bremena v predmetnej veci a neučinili súčasťou jeho obsahu
nič, čo by do rámca dôkazného bremena žalobcu nespadalo alebo na čo by žalobca nemal dosah,
pretože v danom prípade išlo o preukázanie skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu daňového

subjektuajehopriamehododávateľa.Natomtomiesteodôvodneniasprávnysúdkonštatuje,žedôkazné
bremeno žalobcu pri uplatnení odpočtu DPH úzko súvisí so zachovaním náležitej odbornej starostlivosti,
ktorá je ako požiadavka kladená na subjekt žalobcu ako podnikateľský subjekt pri uskutočňovaní jeho
podnikateľskej činnosti a vo všeobecnej rovine umožňuje minimalizovať alebo vylúčiť podnikateľské
riziko, ktoré žalobca ako každý podnikateľský subjekt pri výkone podnikateľskej činnosti znáša v

zmysle úpravy § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a ktoré podnikateľské riziko sa pri nezachovaní
uvedenej náležitej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti môže prejaviť aj vo forme
neunesenia dôkazného bremena daňového subjektu pri preukazovaní jeho práva na odpočet. V tejto
časti poukazuje správny súd na dôsledné vymedzenie skutočností vyplývajúcich zo zistení správcu
dane, na ktoré poukázal žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, v nadväznosti na ktoré dôvodne a správne

konštatoval nedostatočnú dôslednosť žalobcu ako podnikateľského subjektu pri zachovaní potrebnej
odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti, zahŕňajúcej jeho dostatočnú vedomosť o
subjekte dodávateľa. Konkrétne išlo o skutočnosť vyjadrenia samotného žalobcu ako daňového subjektu
v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, kde sám žalobca uviedol, že spoločnosť dodávateľa -
MESAX s.r.o. preveroval aj v registri účtovných závierok, z čoho by nepochybne zistil, že táto obchodná

spoločnosť za rok 2015 nevykázala žiadne tržby. Táto skutočnosť v spojení so skutočnosťou absencie
preukázania pôvodu guľatiny, relevantnosť ktorej skutočnosti správny súd odôvodnil vyššie ako aj
ďalšie v dokazovaní zistené skutočnosti (napríklad zmena spôsobu úhrady z bezhotovostného podľa
objednávok na hotovostný podľa faktúr, nedostatočná vedomosť o subjekte dodávateľa z hľadiska
jeho väzieb na zdroje dreva, teda, či je vlastník alebo má iné právo k takémuto zdroju, o konkrétnych

osobách, s ktorými ohľadom dodávok a samotného dodania žalobca komunikoval a mal konať a
podobne) správne indikovali požiadavku zachovania primeranej obozretnosti a tým vylúčenia resp.
minimalizácie podnikateľského rizika na strane žalobcu. Správny súd i na tomto mieste zvýrazňuje, že
zistené skutočnosti správca dane podrobil náležitému hodnoteniu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku,
a teda jednotlivé zistenia hodnotil v súvislostiach.

Rovnako nie je dôvodná ani námietka, v rámci ktorej žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku
NS SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zdôrazňujúc plnenie dôkaznej povinnosti predložením predmetných faktúr
a ich príloh. Správny súd podotýka, že tieto dôkazy správca dane a žalovaný dôsledne vyhodnotili
spolu so zisteniami vyplývajúcimi z dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, s
vyvodením správneho záveru a s vyústením do správneho právneho posúdenia. Závery rozsudku sp.

zn. 3Sžf/1/2011 sú podľa záverov rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžfk/81/2018 (bod 54. odôvodnenia) naviac
prekonané vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR práve so zdôraznením zodpovednosti
daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.

16. Svoje závery ohľadom rozloženia dôkazného bremena a reakcie žalovaného na konkrétne odvolacie

námietkyžalovanývodôvodnenísvojhorozhodnutiadostatočneuviedolazdôvodnilvrátanevymedzenia
úvah, ktorými bol vedený pri vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu, a teda postupoval v súlade
so zákonnou požiadavkou podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku pokiaľ ide o realizáciu prieskumu
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu požadovanom odvolaním. Námietku žalobcu
o dodaní tovaru iným dodávateľom, ako aj o neodvedení dane dodávateľom vysporiadava žalovaný

v odôvodnení uvedenou argumentáciou ako celok a neponecháva ju tak ako tvrdí žalobca bez
povšimnutia, ale ju hodnotí v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku ako skutočnosť, ktorá
vyšla za konania najavo, s vyústením do prijatého dostatočne a presvedčivo odôvodneného záveru
o nepreukázaní splnenia materiálnej podmienky odpočtu - skutočnosti dodania tovaru dodávateľomuvedenýmnafaktúre.Tentozáver,ktorýjezákladomrozhodnutiasprávcudaneižalovanéhojevyjadrený
v odôvodnení ich rozhodnutí celkom jednoznačne a nepochybne. Podstatné porušenie ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie v

nadväznosti na uvedené správny súd nekonštatuje a rovnako z uvedených dôvodov nie je vo vzťahu
k odôvodneniam rozhodnutí správcu dane a žalovaného možné konštatovať ich nepreskúmateľnosť
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného nie je preto pokiaľ ide o
preskúmateľnosť jeho odôvodnenia v rozpore so závermi rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal žalobca,
a to rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžf/22/2016 a ani so závermi rozsudku sp. zn. 5 Sžf/108/2009 (pričom

tento rozsudok NS SR zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného
a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a so zdôraznením
dôkaznej povinnosti žalobcu k preukázaniu podmienok oslobodenia od dane).

17. Pokiaľ žalobca namietal, že správcovi dane nič nebránilo preveriť resp. zistiť, ktorý konkrétny
subjekt realizoval platby v hotovosti alebo platby cez účet za predmetné dodávky guľatiny správny,

súd konštatuje, že úlohou správcu dane nebolo zisťovanie subjektu, od ktorého v skutočnosti žalobca
guľatinu prevzal ani kto skutočne žalobcovi tovar dodal, nakoľko skutočnosť dodania, teda materiálneho
plnenia sporná a správcom dane spochybnená nebola, ale spochybnené bolo realizovanie zdaniteľného
obchodu, teda skutočnosť, že dodávka bola realizovaná subjektom uvedeným na faktúre a že tomuto
subjektu dodávateľa uvedenému na faktúrach, z ktorých bol odpočet DPH uplatnený vznikla daňová

povinnosť (správny súd na tomto mieste poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2
Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011). Tento záver, ktorý je uvedený i v rozhodnutí žalovaného, dostatočne
vysporiadava aj uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú, a teda ani táto námietka nebola žalovaným
pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu ponechaná bez povšimnutia tak, ako to tvrdil žalobca. Rozpor s
úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku tvrdený v tejto časti žalobcom správny súd nekonštatuje.

18. Správca dane ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutie na závere o porušení ustanovení vyhlášky
č. 232/2006 Z. z. žalobcom spočívajúcom v nepredložení dokladu o preukázaní pôvodu dreva. Zistenie
absencie predloženia dokladu preukazujúceho pôvod tovaru správca dane a žalovaný vyhodnocovali
ako jednu zo skutočností, ktoré tak ako je uvedené už vyššie založili dôvodné pochybnosti správcu

dane a žalovaného o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, a to práve s ohľadom na druh
dodávaného tovaru - smrekovú guľatinu, na obchodovanie s ktorým tovarom sa vzťahuje špeciálna
právna úprava vyplývajúca z § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. v spojení s § 23
ods. 4, § 24 ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. Uvedené odôvodňovalo, aby sa správca dane otázkou
pôvodu dreva zaoberal a vyhodnocoval túto v súvislosti so zistením skutočnosti absencie predloženia

dokladov, ktoré by pôvod dreva preukazovali, teda nie ako zákonom vymedzenou podmienkou vzniku
práva žalobcu na odpočet, ako takéto východisko navodzuje žalobca. Správca dane i žalovaný správne
a zákonne konštatovali i v nadväznosti na takto vyhodnocovanú skutočnosť absencie dokladov o
preukázaní pôvodu dreva, existenciu dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľných
obchodov, všetko i pri zohľadnení svedkyňou Ing. Z. tvrdenej skutočnosti opatrenia dreva ciachou. Tieto

závery žalovaného sú v odôvodnení žalovaného jasne vymedzené a nie sú správnym súdom hodnotené
ako svojvoľné.

19. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa záveru žalovaného žalobca nepreukázal, že za dodávateľa
uvedeného na faktúrach komunikovala so žalobcom oprávnená osoba, že došlo k rozšíreniu dôkazného

bremena žalobcu nad rámec jeho možností bez rešpektovania povahy obchodných vzťahov a je
logické a oprávnené domnievať sa, že konala za dodávateľa osoba, konanie ktorej je potrebné prisúdiť
dodávateľovi, nemôže táto námietka žalobcu ako dôvodná obstáť v pomeroch prejednávanej veci a
pri zisteniach správcu dane a ich vyhodnotení. Správny súd opakovane na tomto mieste poukazuje
na závery, ktoré uviedol vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena, ktoré pokiaľ ide o preukázanie

dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre ťažilo v konaní žalobcu. V danom prípade pri absencii
označenia konkrétnej osoby alebo osôb, s ktorými žalobca konal pri predmetnom dodaní guľatiny, a teda
pri absencii označenia skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa,
išlo o preukazovanie skutočností, ktoré do rámca dôkazného bremena žalobcu jednoznačne spadali. I tu
správny súd podotýka primárnu zodpovednosť žalobcu za jeho schopnosť preukázať existenciu práva

na odpočet pred správcom dane, ktorá je úzko spojená so zachovaním potrebnej opatrnosti a ostražitosti
pri výkone podnikateľskej činnosti za účelom zníženia alebo vylúčenia podnikateľského rizika, ktorá
zahŕňa i stav, kedy práve z dôvodu nezachovania tejto opatrnosti žalobcu pri výbere obchodného
partnera nebude žalobca schopný pred správcom dane preukázať podmienky vzniku práva na odpočet(v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
104/2012 alebo rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sžf/25/2011, 4Sžf/25/2011). Uvedené závery sa uplatnili i vo
vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej Ing. Z. prítomná pri preberaní tovaru preverovala z dostupných

zdrojov obchodných partnerov žalobcu a žalobca nevidel dôvod preverovať čie sú autá, ktorými bolo
drevo dovezené, aká ciacha mala byť na dreve uvedená. V tejto časti správny súd odkazuje na svoje
záveryvovzťahuksprávnemuadostatočnémuvymedzeniuskutočností,ktoréodôvodňovalipožiadavku
kladenúnažalobcuakopodnikateľskýsubjektprizachovanínáležitejadostatočnejopatrnostiaodbornej
starostlivosti v obchodnoprávnych vzťahoch, podľa vyššie uvedeného odôvodnenia.

20. Námietku žalobcu, podľa ktorej povinnosť správcu dane zahŕňa i to, že daň je určená tomu na
koho sa vzťahuje, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku
a závery rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 60/2017, hodnotí správny súd pri zohľadnení zákonných
záverov správcu dane a žalovaného o nepreukázaní materiálnej podmienky odpočtu predstavovanej
preukázanímskutočnostirealizáciezdaniteľnýchobchodov,tedadodávkyguľatinydodávateľomMESAX

s.r.o. žalobcovi a vzniku daňovej povinnosti tohto dodávateľa, ako nedôvodnú. Správcom dane zistený
skutkový stav predstavuje spoľahlivý základ uvedeného konštatovania a nie je možné mu vyčítať
účelovosť neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia záveru o nevzniknutí
nároku na odpočítanie dane ako jednoduchšieho spôsobu zabezpečenia kompenzácie nevymožiteľnej
dane od subjektu MESAX s.r.o. a zaručenia daňového výnosu.

21. Vychádzajúc z uvedeného vyhodnotenia žalobných bodov v celom rozsahu ako nedôvodných
rozhodol správny súd podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby.

22. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

23. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný.
O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. O náhrade
trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a contrario pri skonštatovaní absencie

preukázania podmienok výnimočnosti situácie.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote

do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.