Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513211941
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2513211941.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: Mgr. J. V., nar. XX. Y.
XXXX, trvalý pobyt: C. XX, P., proti žalovanému: L. C., nar. XX. B. XXXX, trvalý pobyt: P. XXXX/XX, L.,
o 569 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 5.
januára 2022 č. k. 15C/145/2013-570, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (I.), žalovanému priznal náhradu trov
prvoinštančného konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % (II.), žalobkyni priznal právo na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 36,78 % (III.) a štátu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (IV.). Rozhodnutie odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový poriadok
č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil späťvzatím žaloby žalobkyňou v
plnom rozsahu podaním zo dňa 6. septembra 2021, doručeným súdu prvej inštancie 9. septembra 2021
(žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe netrvá a žiada, aby bolo súdne konanie skončené). Žalovaný
na výzvu súdu nevyjadril nesúhlas so späťvzatím (súdom prvej inštancie bol poučený, že v prípade

nevyjadrenia sa k späťvzatiu žaloby, súd bude mať za to, že so späťvzatím žaloby súhlasí). Boli preto
naplnené zákonom stanovené podmienky pre zastavenie konania. O nároku na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že
nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ktorý bol úspešný v plnom rozsahu. Z procesného
hľadiska zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá odôvodnila späťvzatie žaloby nespravodlivým
a nedôstojným riešením jej žaloby. Vnútorná pohnútka žalobkyne vedúca k späťvzatiu žaloby však

nezbavovala žalobkyňu procesnej zodpovednosti za zastavenie konania (porov. uznesenie NS SR sp.
zn. 7MCdo/4/2010). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie skúmal
procesnú zodpovednosť na zastavení konania na obidvoch procesných stranách. Žalobkyňa zobrala
žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 569,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od
13. apríla 2012 do zaplatenia, z procesného hľadiska preto platí, že zastavenie konania v uvedenej
časti zavinila žalobkyňa, preto jej vznikla povinnosť nahradiť trovy konania protistrane (žalovanému).

V zamietajúcej časti vo veci samej o zaplatenie sumy 263,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne od 13. apríla 2012 do zaplatenia, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil,
bola žalobkyňa neúspešná, preto aj v tejto časti nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. O
náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2
CSP, keď žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná (súd jej odvolaniu vyhovel) v rozsahu 68,39 %
a neúspešná v časti potvrdzujúceho rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti v rozsahu 31,61

%. Pomer úspechu a neúspechu strán konania tak predstavoval vznik nároku žalobkyne na náhradu trov
konania v rozsahu 36,78 %. V súlade s článkom 4 CSP súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku štátuna náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %, vzhľadom na vyplatené svedočné
zo štátnych finančných prostriedkov vo výške 21,- eur. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, vyjadrujúc nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej
inštancieozastaveníkonaniaanáhradetrovkonania.Potvrdilaspäťvzatiežaloby,ktoréneboloprejavom
strachu ale milosrdenstva. Poukázala na nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý spolu s jeho

rozhodovacou činnosťou je dôkazom, podľa názoru žalobkyne, zaujatosti voči žalobkyni.

3. V doplnení odvolania doručenom súdu prvej inštancie 7. februára 2022 namietala žalobkyňa spôsob
vyjadrovania v úradných listinách, ktorý musí byť prístupný aj menej vzdelaným účastníkom konania,
ako aj seniorom. Navrhla preto percentá zmeniť na koruny. Žalobkyňa uviedla, že žalobu zrušila pre
zaujatosť voči nej. Žalobkyňa sa cíti byť poškodená, napriek tomu jej bola uložená povinnosť nahradiť

trovy konania. Žalobu zrušila po mnohých rokoch nečinnosti súdu. Od nikoho nič nežiada. Na svojom
procesnom úkone späťvzatie žaloby zotrvala. Zaplatila súdu všetky poplatky. Zákonná sudkyňa aj
predchádzajúci zákonný sudca konali voči nej zaujato a vytvárali konšpirácie. Zúčastňovať sa súdnych
intrígvPiešťanochžalobkyňaodmieta.Ovýkonespravodlivostisapodľanázoružalobkynenedáhovoriť.

4. Na výzvu súdu prvej inštancie žalobkyňa v doplnení odvolania doručenom súdu 11. februára 2022
žalobkyňapožiadala,abyjejbolooznámené,ktochodínasúdvjejmeneriešiťžalobu.Takoutočinnosťou
nikoho nepoverila.

5. V podaní doručenom súdu prvej inštancie 17. februára 2022 žalobkyňa zopakovala svoju poslednú

argumentáciu.

6. V podaní doručenom súdu prvej inštancie 24. februára 2022 žalobkyňa opätovne poukázala na
dlhodobé neprávosti spáchané voči žalobkyni. Zákony neporušovala, nikoho nepodvádzala. Znovu
žiadala súd o upresnenie týkajúceho sa percentuálnych výsledkov náhrady trov.

7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods.

2 a § 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§
363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany konania, pričom jeho účinky nastávajú
v okamihu, keď sa dostane do dispozičnej sféry adresáta, t. j. súdu.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa písomným podaním zo dňa 6. septembra 2021, doručeným
súdu prvej inštancie 9. septembra 2021, zobrala žalobu v plnom rozsahu späť, pričom svoju vôľu

potvrdzovala aj v doplneniach odvolania. So späťvzatím žaloby žalovaný nevyjadril nesúhlas. Boli preto
naplnené zákonom stanovené podmienky pre zastavenie konania (§ 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá
späť celkom, súd konanie zastaví).

11. Z dôvodu, že späťvzatie žaloby žalobkyne bolo doručené súdu prvej inštancie, späťvzatie žaloby už

nie je možné vziať ďalším úkonom späť (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2010,
sp. zn. 6Sžo/372/2009).

12. Prejav vôle žalobkyne v odvolaní, ktorým vyjadrila nesúhlas so zastavením konania, nebol spôsobilý
vyvolať procesné následky pokračovania v konaní (keďže späťvzatie späťvzatia žaloby nie je prípustné).

Súd prvej inštancie v súlade so zákonom (§ 145 ods. 1 CSP a nasl.) konanie o žalobe žalobkyne zastavil,
z dôvodu naplnenia zákonom stanovených podmienok pre tento procesný postup súdu. Podaním
doručeným súdu prvej inštancie 13. decembra 2021 žalobkyňa opätovne v konaní pred súdom prvej
inštancie prejavila vôľu ukončiť daný spor, netrvajúc na svojich nárokoch a ani nič nežiadajúc.13. Žalobkyňa v odvolacom konaní námietku zaujatosti s návrhom na vylúčenie sudcu nadriadeným
súdom nevzniesla. Okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti,

nie sú ani dôvodom na vylúčenie sudcu a súd na takúto námietku neprihliada (§ 53 ods. 3 CSP).

14. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

15. Potvrdenie rozhodnutia odvolacím súdom sa týkalo aj rozhodnutia o náhrade trov konania (II.). Súd
prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1
CSP, v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. V časti zamietnutia žaloby bola žalobkyňa neúspešná, v dôsledku čoho v tejto časti vznikol
nárok na náhradu trov konania protistrane (žalovanému). V späťvzatí žaloby žalobkyňa neuviedla dôvod
spočívajúci v správaní žalovaného, pre ktorý by vzala žalobu späť. Zavinenie sa tu posudzuje výlučne z

procesného hľadiska. Je potrebné ho preto interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou
je správanie sa strany sporu, ktorým je aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Dôsledkom je potom
vznik povinnosti nahradiť trovy konania protistrane, teda žalovanému.

16. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, znáša svoje trovy konania sama bez

ich náhrady (o náhrade trov konania žalobkyne nemohlo byť rozhodované, pretože jej nevznikol nárok
na náhradu trov konania, ale vznikol protistrane). Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho
správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II. US 569/2017), ktoré skutočnosti preukázané neboli.

17. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci rozhodol aj o
náhrade trov odvolacieho konania, podľa § 255 ods. 2 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa
bola v odvolacom konaní úspešná v rozsahu 68,39 % (v časti, v ktorej jej odvolaniu bolo vyhovené),
t.j. v časti v ktorej odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie a neúspešná bola v časti, v ktorej odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej
inštanciepotvrdil,teda31,61%.Nároknanáhradutrovvodvolacomkonanívznikolpretožalobkyni,ktorá
má právo na náhradu trov odvolacieho konania (sp. zn. 10Co/199/2019) voči žalovanému v rozsahu
36,78 %. Vecne správne súd prvej inštancie rozhodol aj o náhrade trov konania štátu voči neúspešnej
žalobkyni, keď v súlade s čl. IV. CSP rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania voči žalobkyni

v rozsahu 100 %.

18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, preto
mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni, v odvolacom
konaní neúspešnej. Z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani podľa
obsahu spisu v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli, bolo v súlade s čl. 17 základných princípov

Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že nárok na
náhradu trov odvolacieho konania sa žalovanému nepriznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Cdo 14/2018).

20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.