Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Cb/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814211436
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8814211436.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: E. U.,

F.. XX. XX. XXXX, H. XXXX, XXX XX R. F. Q., právne zastúpeného: JUDr. Peter Barňák, advokát,
Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, proti žalovanému: LPH Vranov n/T, s. r. o., Pod Dolami 838, 093 01
Vranov nad Topľou, IČO: 31 706 029, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Hroncová, advokát, ul. Dr.
Clementisa 1214/4, 977 01 Brezno, o zaplatenie 187.587,72,- eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto

náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou na súd dňa 29. 12. 2014 domáhal voči žalovanému
zaplateniasumy224.822,-eurspolus9,05%ročnýmúrokomzomeškaniaod11.12.2014dozaplatenia
a nahradenia trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa ust. § 563 Občianskeho
zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V zmysle vyššie

uvedených ustanovení teda platí, že ak nebola dohodnutá doba splatnosti a vrátenia pôžičky, žalovaný
bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku prvý deň po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal.
Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom písomnej výzvy zo dňa 1. 12. 2014 o vrátenie poskytnutej
finančnej pôžičky najneskôr v siedmy deň odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Predmetná výzva bola
žalovanému doručená dňa 3. 12. 2014 prostredníctvom pošty. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný
mal povinnosť vrátiť žalobcovi požičané finančné prostriedky najneskôr dňa 10. 12. 2014. Aj napriek
predmetnej písomnej výzve žalobcu si žalovaný svoj záväzok v celkovej sume 224.822,- eur, ktorý

mu vznikol z titulu nevrátenia poskytnutej peňažnej pôžičky, doposiaľ ani len čiastočne nesplnil. Podľa
ust. § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom
a obchodnou spoločnosťou. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že aj keď zmluva o pôžičke bola medzi
žalobcom ako spoločníkom a žalovaným ako spoločnosťou uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka,
vzniknutý záväzkový vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom, nakoľko ide o absolútny obchod. Žalobca
si preto uplatňuje voči žalovanému aj úroky z omeškania z neuhradenej sumy podľa § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka.

2.Kžalobežalobcadoložiltietolistinnédôkazy:Výzvuzodňa1.12.2014navrátenieposkytnutejpôžičky
vo výške 224.822,- eur, ktorá bola požičaná žalovanému v priebehu rokov 2001 až 2005 za účelompodpory podnikania. Podľa poštovej doručenky táto zásielka bola podaná na pošte dňa 2. 12. 2014.
Taktiež k žalobe bolo doložené podanie od právneho zástupcu žalovaného, ktoré adresoval na Okresný
súd Vranov nad Topľou v konaní sp. zn. 10Cb/93/2009, kde podľa obsahu tohto podania sa vyjadroval aj

k preúčtovaniu krátkodobých pôžičiek a to voči spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s. r. o.,
a to Ing. D. E. a E. U. vo výške 6,773,- miliónov SK z krátkodobých záväzkov do dlhodobých záväzkov
a bol predložený aj dôkaz - hlavná kniha LPH Vranov nad Topľou s. r. o. za zúčtovacie obdobie 12.
3., a to zo dňa 8. 6. 2005, kde v položke označenej ako účet 365 - ostatné záväzky voči spoločníkom
je evidovaný záväzok pod číslom XXXXXX E. U. s počiatočným stavom mínus 9.021.063,99,- eur a

konečným stavom mínus 14.080.747,41,- eur. Podľa Hlavnej knihy spoločnosti LPH Vranov nad Topľou
za zúčtovacie obdobie 7. 4. vo výpise z 31. 8. 2014 je ako účet 365 - ostatné záväzky voči spoločníkom
evidovaný voči žalobcovi účet č. XXXXXX E. U. vo výške mínus 14.080,747,41,- eur a s konečným
stavom mínus 7.774.926,13,- eur a taktiež bola predložená aj súvaha spoločnosti LPH Vranov nad
Topľou s. r. o. k 31. 12. 2012, kde v časti pasíva sú ako ostatné dlhodobé záväzky evidované tieto sumy:
bežné účtovné obdobie 724.657,- eur, bezprostredné predchádzajúce účtovné obdobie: 538.030,-eur.

3. V predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 22. 1. 2015 vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal
žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobca vo svojom návrhu uvádza, že v čase, keď bol ešte
spoločníkom žalovaného v období rokov 2001 až 2005, postupne za účelom podpory podnikania požičal
žalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 6.773.000,- SKK, v súčasnosti 224.822,- eur. Žalobca

uvádza, že existencia pôžičky vyplýva z hlavnej analytickej účtovnej knihy žalovaného z rokov 2004
a 2005, že dlh je evidovaný v účtovnej závierke žalovaného k 31. 12. 2012 a že existenciu záväzku
žalovaný uznal aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31. 1. 2013 v sporovej veci vedenej Okresným
súdom Vranov nad Topľou sp. zn. 10Cb/93/2009. S takýmto tvrdením nesúhlasí, pretože v písomnom
vyjadreníkusp.zn.10Cb/93/2009saposkytujevýslovnevysvetlenieknamietanýmúčtovnýmoperáciám

pre rok 2005, ktoré žalovaný uskutočnil v danom roku ako podmienku banky k čerpaniu úveru a nejedná
sa a ani sa nemôže jednať o kvalifikované uznanie dlhu vyžadované právnou úpravou a to § 558
Občianskeho zákonníka. Zároveň dlh (dlhodobý záväzok) evidovaný v účtovnej závierke k 31. 12. 2012
v priloženej časti výkazu Súvaha na riadku č. XXX k 31. 12. 2012 nie je možné bližšie identifikovať
a označovať ho za ten dlh, ktorý je predmetom žaloby. Žalovaný k 31. 12. 2005 neevidoval voči

žalobcovi záväzok v uplatnenej výške 224.822,- eur, ale vo výške 224.820,95,- eur. Uvedená suma
následnými právnymi úkonmi bola ponižovaná až zanikla. Dňa 18. 4. 2006 na základe jednostranného
započítania žalobca započítal oproti svojej pohľadávke svoj dlh voči spoločnosti vo výške 999.000,-
SKK ( 33.160,73,- eur), čím sa jeho pohľadávka voči žalovanému ponížila na sumu 191,660,22,- eur.
Dňa 23. 5. 2006 na základe dohody o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu

na obchodnú spoločnosť Uniplast MH s. r. o., sídlo: Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO:
36 490 776 vo výške 122.688,- SKK (4.072,50,- eur), ktorá následne zanikla započítaním. Na základe
uvedeného právneho úkonu sa ponížila k 23. 5. 2006 peňažná suma na výšku 187.587,72,- eur.
Dňa 6. 6. 2006 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 5. 6. 2006 postúpil časť pohľadávky vo výške
5.000.000,- SKK / 165.969,59,- eur na spoločnosť International Steel Corporation, organizačná zložka,

sídlo o. z.: Hlavná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 601 004, ktorá dňa 28. 9. 2006 žalovanému oznámila,
že dňa 28. 9. 2006 postúpila predmetnú pohľadávku spoločnosti International Steel Corporation, sídlo:
Valley Road 15106, Woodstock, USA, reg. č. 6421-936-7,. Na základe uvedeného sa pohľadávka
žalobcu znížila k 6. 6. 2006 na sumu 21.618,13,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené pohľadávka
žalobcu môže k dátumu požadovanej splatnosti uvádzanej žalobcom na deň 10. 12. 2014 predstavovať

maximálne sumu vo výške 21.618,13,- eur, ktorú si žalovaný k uvedenému dňu jednostranne započítava
s časťou svojej pohľadávky, ktorá mu vznikla z titulu náhrady škody uplatnenej voči žalobcovi v trestnom
konaní vedenom voči jeho osobe ÚBOK, odpor Stred, Banská Bystrica pod sp. zn.: PPZ-11/BOK-
S-2006, v súčasnosti vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou, sp. zn.: 12T/88/2011 titulom
časti zaplatených leasingových splátok. V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka zánik pohľadávok

nastane okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. Skutočnosť, kedy sa uskutoční
započítací prejav nemá vplyv na okamih zániku vzájomných pohľadávok započítaním, nakoľko ten
je daný priamo právnou úpravou v § 580 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného zanikla
pohľadávka žalobcu v celom rozsahu.

4. Z priloženého dôkazu k tomuto odporu a to z výpisu z Hlavnej knihy k 31. 12. 2005 vyplýva, je
účtovný zostatok evidovaný na meno E. U. vo výške 224.820,95,- eur. Zároveň boli priložené aj ostatné
dôkazy, o ktorých sa žalovaný zmieňoval v podanom odpore, a to:1/ Oznámenie žalobcu adresované
žalovanému dňa 18. 4. 2006, v ktorom mu uviedol, že k 18. 4. 2006 eviduje pohľadávku voči spoločnostiLPH Vranov n. T. s. r. o., IČO: 31 706 029, ktorá vznikla peňažnými vkladmi spoločníka definovaná ako
ostatné záväzky voči spoločníkom a je vedený na analytickom účte XXXXXX U. E. v čiastke 6.965.870,-
Sk /231.224,52,- eur. LPH Vranov n. T. s. r. o., IČO: 31 706 029 má k 18. 4. 2006 voči E. U., H. XXXX/

XX, XXX XX R. F. Q. pohľadávku 999.000,- Sk. V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka vzájomne
započítavam jednostranným právnym úkonom pohľadávku vo výške 999.000,- Sk. K dnešnému t. j. 18.
4. 2006 evidujem ešte voči spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. pohľadávku (zostatku po započítaní)
vo výške 5.966.870,08,- Sk. 2/ Oznámením zo dňa 23. 5. 2006 žalobca oznámil žalovanému, že týmto
Vám oznamujem, že som časť svojej pohľadávky z peňažných vkladov vo forme pôžičky spoločníka

spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. postúpil dňa 22. 5. 2006 na spoločnosť Uniplast MH s. r. o.
IČO: 36 490 776, so sídlom: Herľanská 547, 093 03 Vranov n. T. v sume 122.688,- Sk na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky. Zostatok mojej pohľadávky je 5.844.182,08,- Sk. 3/ ďalším započítacím
prejavom zo dňa 24. 5. 2006 spoločnosť Uniplast MH s. r. o. žalovanému oznámila, že ku dňu 22. 5.
2006 evidujeme pohľadávku voči spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. IČO: 31 706 029, ktorá vznikla
postúpením pohľadávky E. U. dňa 22. 5. 2006 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške

122.688,- Sk na našu spoločnosť. LPH Vranov n. T. s. r. o. IČO: 31 706.029 má k 22. 5. 2006 voči našej
spoločnosti Uniplast MH s. r. o., Herľanská 547, 093 03 Vranov n. T., IČO: 36 490 776 pohľadávku vo
výške 122.688,- Sk. V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka vzájomne započítavame jednostranným
právnym úkonom pohľadávku vo výške 122.688,- Sk. 4/Ďalším dôkazom zo dňa 6. 6. 2006 žalobca
preukázal, že žalovanému oznámil, že v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka vám oznamujem, že dňa

5. 6. 2006 som postúpil časť pohľadávky vo výške 5.000.000,- Sk voči Vám spoločnosti: International
Steel Corporation, organizačná zložka, Hlavná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 601 004. 5/ Spoločnosť
International Steel Corporation, organizačná zložka oznámila žalovanému, že dňa 5. 6. 2006 bola na
ich spoločnosť postúpená časť pohľadávky E. U. r. č. XXXXXX/XXXX, bytom H. XXXX, R. F. Q. vo
výške 5.000.000,- Sk, ktorú má voči Vašej spoločnosti. V zmysle § 526 Občianskeho zákonníka Vám

oznamujeme,žedňa28.9.2006smeplatnepostúpilipredmetnúpohľadávkuvsume5.000.000,-Skvoči
Vám našej materskej spoločnosti: International Steel Corporation, Valley Road 15106, Woodstock, USA,
reg. č.: 6421-936-7. 6/ Taktiež k odporu bol priložený dôkaz žalovaného adresovaný Úradu boja proti
organizovanej kriminalite PPZ zo dňa 19. 3. 2007, a to vo veci uhradenia leasingových splátok. 7/ Ďalším
dôkazom zo dňa 27. 2. 2015 žalovaný preukázal, že žalobcovi adresoval Oznámenie o jednostrannom

započítaní pohľadávok a záväzkov s tým, že ide o započítanie záväzkov medzi účastníkmi konania, a to
tak,ženastranespoločnostiLPHVranovn.T.bolapohľadávkasvariabilnýmsymbolomXXXXXXXXXvo
výške 87.395,01,- eur a bola započítaná s pohľadávkou vo výške 21.618,13,- eur a zostatok pohľadávky
tak predstavuje sumu 65.776,88,- eur a bola započítaná so záväzkom spoločnosti LPH Vranov n. T. v
sume 21.618,13,- eur.

5. V písomnom vyjadrení k odporu právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný v podanom odpore na
jednej strane spochybňuje existenciu pôžičky a finančnej výpomoci žalobcu v prospech žalovaného a
tvrdí, že tento záväzok nie je možné identifikovať z jeho účtovných podkladov k 31. 12. 2012, ale zároveň
na inom mieste podaného odporu potvrdzuje poskytnutie pôžičky žalobcu v prospech žalovaného, ktorú

evidoval vo svojom účtovníctve k 31. 12. 2005 vo výške 224.820,95,- eur. O tejto sume zároveň tvrdí, že
následnými právnymi úkonmi bola žalovaným ponižovaná, až celkom zanikla popisovanými právnymi
úkonmi. Tvrdenia žalovaného sú pravdivé iba v nepatrnej časti uvádzaných právnych úkonov. Nie je
pravdivé tvrdenie žalovaného o zániku pohľadávky žalobcu vo výške 165.969,59,- eur/5.000.000,- Sk,
a to postúpením pohľadávky na spoločnosť International Steel Corporation, organizačná zložka Košice,

Hlavná č. 6 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 6. 2006. Aj keď je pravdivé tvrdenie
žalovaného, že žalobca dňa 6. 6. 2006 oznámil žalovanému, že dňa 5. 6. 2006 postúpil časť pohľadávky
vo výške 5.000.000,- Sk na spoločnosť International Steel Corporation, organizačná zložka Košice,
Hlavná č. 6, následne žalovanému oznámil, že táto zmluva o postúpení pohľadávky sa zrušila a to na
podnet Tatra banky a. s. ako aj žalovaného. Predmetná časť pohľadávky teda nebola postúpená, o

čom má žalovaný vedomosť. Žalobca je v účtovných dokladoch žalovaného vedený ako veriteľ nielen
k 31. 12. 2012 (ako sme to uviedli v návrhu na vydanie platobného rozkazu), ale aj v účtovných
závierkach žalovaného k 31. 12. 2013 a k 31. 12. 2014. Žalovaný eviduje prijatú dlhodobú finančnú
výpomoc - pôžičku od E. U., ktorá vznikla ešte v dobe existencie dvoch spoločníkov vo výške 220.749,-
eur. Keďže účtovnými podkladmi disponuje žalovaný, navrhol, aby mu súd uložil povinnosť predložiť

kópie účtovných závierok žalovaného za roky 2013 a 2014, vrátane príloh, a to súvahy, výsledovky a
poznámok.6. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4. 10. 2018, sp. zn.
7Cb/33/2015-195 a to tak, že: Konanie o zaplatenie 37.234,28,- eur zastavil. Do zvyšku súd žalobu
zamietol. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške

náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd
vracia žalobcovi zloženú zálohu vo výške 43,20,- eur vedenú pod ZK XX/XXXX a zloženú zálohu vedenú
pod ZK XX/XXXX, s tým, že záloha bude vrátená po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Svoje rozhodnutie odôvodnil týmto vykonaným dokazovaním:

8.Právnyzástupcažalobcunapojednávaníuviedol,žežalobcapožičalžalovanémupeňažnéprostriedky
v roku 2001 až 2005 vo výške 6.773.000,- SKK. Keďže nedošlo k vráteniu pôžičky a bolo dohodnuté,
že vrátením pôžičky zo strany spoločnosti dôjde až na písomnú výzvu, v roku 2014 požiadal žalobca
písomnou výzvou spoločnosť na vrátenie pôžičky. Keďže mu nebola táto suma vrátená, v decembri 2014
bola podaná žaloba na súd. Žalovaný sa bránil, že pohľadávka zanikla započítaním, a mala zaniknúť aj

určitými právnymi úkonmi v období roku 2012. Tieto úkony vylučuje, avšak uznal, že došlo k započítaniu
pôžičky do sumy 33.160,73,- eur/999.000,- Sk, nakoľko je pravda, že žalobca urobil započítací prejav
do tejto sumy voči žalovanému a uznal aj to, že došlo k postúpeniu časti pohľadávky vo výške 4.072,49,-
eur /122.688,- Sk a z týchto dôvodov zobral žalobu späť do sumy 37.233,22,- eur a žiadal, aby v tejto
časti súd konanie zastavil a požadoval od žalovaného iba zaplatenie sumy 187.588,78,- eur. Následne

zobral aj žalobu späť čiastočne o sumu 1,05,- eur. Poprel však, že by došlo k zániku pohľadávky vo
výške 165.869,55,- eur /5.000.000,- Sk, a to z dôvodu postúpenia na spoločnosť International Steel
Corporation, organizačná zložka, Košice a to z dôvodu, že k Zmluve o postúpení pohľadávok do tejto
výšky v roku 2006 nedošlo, nakoľko bola uzavretá Zmluva o budúcej zmluve o postúpení pohľadávky
a k jej samotnému uzatvoreniu nedošlo. V súvislosti s touto pôžičkou došlo aj k oznámeniu podnetu v

súvislosti s pôžičkou od Tatra banky, ktorá poskytovala úver spoločnosti LPH Vranov a Tatra banka s
takýmto uvažovaným úkonom žalobcu nesúhlasila a preto k žiadnemu úkonu postúpenia pohľadávky
nedošlo, o čom má vedomosť aj žalovaná strana a svedčia o tom aj listinné dôkazy a to účtovníctvo
žalovaného.Potom,čobolapostúpenápohľadávkavovýške5.000.000,-SKK,keďžeodTatrabankyboli
vyrozumení, že toto postúpenie nie je v súlade so zákonom v zmysle Zmluvy o nadradenosti uzavretej

s Tatra bankou, podľa ktorej žalobca nesmel bez súhlasu Tatra banky previesť svoju pohľadávku na iný
subjekt, ani ju vybrať, v zmysle uvedenej zmluvy, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 5,-
SKK, keďže táto pohľadávka nie je jednoznačne v predmetnej zmluve o postúpení určená, považuje toto
postúpenie za absolútne neplatné. Zmluvu o nadradenosti s Tatra bankou okrem žalobcu má uzatvorenú
aj O.. D. E., kde podľa tejto zmluvy obaja túto pôžičku nemohli ani vybrať a preto podľa neho nemohla

uplynúť ani premlčacia doba. Až následne bola doručená žalovanému výzva na uhradenie predmetnej
pohľadávky.UvedenépôžičkyatojednakzostranyžalobcuakoajO..D.E.bolivlastneručenímzaúvery,
ktoré mala poskytnúť žalovanému Tatra banka. To, že tento záväzok vo vzťahu k žalobcovi evidoval v
účtovných dokladoch vyplýva aj z účtovných závierok žalovanej spoločnosti v rokoch 2012, 2013 a 2014.
Žalovaná spoločnosť podľa účtovných závierok verejne prístupných evidovala záväzok žalobcu do roku

2014 vo výške 220.749,- eur, následne v roku 2014 ponížila tento záväzok o sumu 33.160,73,- eur, čo
je započítanie sumy 990.000,- Sk a následne túto sumu ponížila o sumu postúpenia pohľadávky na
spoločnosť Uniplast MH vo výške 4.072,49,- eur/122.688,- Sk a dodnes žalovaná eviduje voči žalobcovi
záväzok vo výške 165.970,- eur. Rozdiel medzi uplatňovanými sumami 187.588,- eur a 165.970,- eur
zodpovedá škode vo výške 21.618,- eur za motorové vozidlo, ktorá mala údajne vzniknúť, avšak ani túto

výškuškodyneuznáva,leboniejeničímpreukázaná.Nesúhlasil sovznesenounámietkoupremlčania.K
premlčaniu pohľadávky nemohlo dôjsť, nakoľko lehota splatnosti predmetného záväzku nebola určená,
na čom sa dohodli aj strany sporu a vyplýva to podľa neho aj zo Zmluvy o nadriadenosti, kde bola uznaná
aj povinnosť nedisponovať s touto pôžičkou bez súhlasu Tatra banky, čo uznal konateľ žalovaného.
Navrhol vykonať znalecké dokazovanie v odbore účtovníctvo, ktoré v prípade, že žalovaný nesúhlasí so

závermi odborného vyjadrenia, preukáže, že účtovná evidencia spoločnosti má zodpovedať vernému
obrazu účtovnej jednotky a má poskytovať verejný obraz o skutočnostiach, ktoré spoločnosť účtuje.

9. Právny zástupca žalobcu súdu predložil aj Správu nezávislého audítora Košice Audit s. r. o. účtovnej
jednotky spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. za obdobie roku 2014, 2015, ako sa nachádza na čl. 85

až 101 spisu a Dohodu o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 6. 2006 uzavretú medzi
postupcom E. U. a postupníkom International Steel Corporation, organizačná zložka, v zmysle ktorej
mala sa zrušiť Zmluva o postúpení pohľadávok na základe vzájomnej dohody zo dňa 5. 6. 2006 s
účinnosťou ku dňu 24. 09.2007.10. Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že pôvodne požičal žalovanému sumu 6.773.000,- Sk z
dôvodu, že žalovaná spoločnosť tieto peniaze potrebovala. S O.. D. E. stále rovnako vkladali do

spoločnosti sumy, ako to bolo potrebné na chod spoločnosti, a to v rovnakej výške. Táto suma
sa požičiavala žalovanému dlhšie obdobie, nešlo o jednorazový vklad. Tieto vklady do spoločnosti
vykonával od roku 1994 asi do roku 2005, nakoľko v roku 2005 bol prepustený zo spoločnosti
žalovaného ako zamestnanec spolu so svojou rodinou. Vklady do spoločnosti vkladal vložením do
pokladne potvrdením na vkladový doklad, avšak on už žiaden doklad o tom nemá, pretože má zato,

že je to zaevidovaný v sídle spoločnosti žalovaného. Z dôvodu, že spoločnosť sa rozširovala a bolo
potrebné zobrať úver, spoločnosť Tatra banka žiadala nejaké ručenie majetkom a k ručeniu došlo ich
pohľadávkami vo výške 6.600.000,- Sk. Tento krok bol urobený na jeden rok, kedy bol podpísaný
kontokorentný úver a stále po roku sa mal prolongovať a stále sa mala pôžička zakladať ako ručenie.
V chode spoločnosti LPH Vranov n. T. došlo k porušeniu povinnosti konateľa, kedy nezvolal valné
zhromaždenie, porušil spoločenskú zmluvu v rámci úkonov nad milión slovenských korún, kedy podpísal

a ďalej prolongoval úver s Tatra bankou vo výške 15.000.000,- SKK na ďalšie roky. Pôžička, ktorú vložil
do spoločnosti, nebola časovo obmedzená a bola stále v spoločnosti. Počítal s tým, že keď bude zrušená
jeho účasť v spoločnosti, čo sa aj stalo v roku 2014, tak pri výpočte vyrovnávacieho podielu mu bude
vrátená aj jeho pohľadávka, čo sa nestalo. V súvislosti s poskytnutím pôžičky od Tatra banky vo výške
15 miliónov slovenských korún, táto ich dodatočne požiadala, aby uzavreli Zmluvu o nadradenosti, v

zmysle ktorej on, ako aj pán E., nemohli hýbať so svojou pohľadávkou - pôžičkou 6.773.000,- SKK, to
znamená, ani ju vyberať, pretože v opačnom prípade by museli zaplatiť Tatra banke penále vo výške 100
%. Pôžička bola požičaná na dobu neurčitú a to až do doby, kým bude pôsobiť v spoločnosti. Obdobne
to platilo aj pre pána E.. Neskôr opravil, že v spoločnosti pracoval do roku 2012. Na vrátenie predmetnej
pôžičky vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to po započítaní vzájomných

pohľadávok a to výzvou pred podaním žaloby na súd.

11. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že podľa účtovnej evidencie žalovaného
ku dňu 31. 12. 2005 je evidovaná pôžička žalobcu voči žalovanému vo výške 224.820,95,- eur, a
započítaním o sumu 999.000,-Sk sa ponížila na sumu 122.688,- eur. Pohľadávka vo výške 5.000.000,-

SKK nepatrí žalobcovi, nakoľko táto bola postúpená spoločnosti Organizačná zložka International
Steel Corporation, ktorá ju následne postúpila na svoju materskú spoločnosť. V zmysle Občianskeho
zákonníka je postúpenie pohľadávky povinný postupca oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu a
dlžníkniejeoprávnenýpožadovaťpreukázanieZmluvyopostúpenípohľadávok.Dlžníknemáakovedieť
o tom, či vôbec nejaká Zmluva o postúpení pohľadávky bola, čo je jej obsahom alebo či existuje vôbec

nejaká Zmluva o budúcej zmluve. Zmluva o postúpení pohľadávok si vyžadovala písomnú formu a
taktiež akékoľvek aj jej zrušenie si vyžadovalo nejaké písomné vyjadrenie. K započítaniu škody vo výške
21.618,13,- eur uviedla, že započítanie prebehlo správne, nakoľko žalovaný si uvedený nárok uplatnil
v trestnom konaní. Ďalej uviedla, že uplatnené právo vrátenia pôžičky je premlčané, nakoľko vklady
boli vykonané od roku 2001 až do roku 2005. Jedná sa o majetkové právo, ktoré nie je nekonečné a

žalobca si ho mal uplatniť na súde v rámci plynutia premlčacej doby tak, aby mu toto právo nezaniklo,
aby premlčacia doba bola prerušená. Nárok si uplatnil 14. 12. 2014, a preto je premlčaný. Ďalej uviedla
to, že žalovaný vedie pohľadávku v účtovníctve, ktorá je vedená pod názvom a to meno žalobcu. Je to
výlučne v kompetencii danej účtovnej jednotky, ako si daný účet pomenuje. Názov tohto účtu E. U.Ý.
ostal iba z praktických dôvodov zachovaný, čo však nemá žiaden vplyv na nejaké uznanie, že tento

záväzok žalobcovi patrí. Žalovaný nemal vedomosť o liste Tatra banky adresovaný E. U. zo dňa 15.
6. 2006 ohľadne oznámenia, že žalobca postúpil pohľadávku v prospech tretej osoby. S čiastočnými
späťvzatiami žalobcu po podaní žaloby súhlasila. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nebolo možné v
zmysle Zmluvy o nadriadenosti s pôžičkou hýbať, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca 2 krát
svoju pohľadávku započítal a naviac samotná zmluva nie je uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ale

je uzavretá medzi dlžníkom, veriteľom, a Tatra bankou. Táto zmluva nezakazuje postúpenie pohľadávky,
iba obsahuje sankcie v prípade, že nebude dodržaná táto povinnosť.

12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pre neho je to stará záležitosť na to, aby sa zapodieval
detailmi sporu. Pamätá sa, že do sídla žalovaného prišlo im oznámenie, kedy ho žalobca upovedomil, že

pohľadávka je postúpená na inú firmu. Zástupca tejto spoločnosti ho navštívil, aby sa dohodli na úhrade
tejto pohľadávky. Žiadne vyrozumenie v súvislosti s postúpením pohľadávky od Tatra banky nedostal.
Zmluva s Tatra bankou o poskytnutí úveru bola uzavretá na dobu neurčitú, ktorou sa prolongoval úver.Podľa neho je ešte aj naďalej platná. Dodatok k tejto zmluve sa uzatváral každý rok. Pri poskytnutí
predmetnej pôžičky žalovanej spoločnosti sa dohodli tak, že sa dohodnú na úhrade.

13. V písomnom vyjadrení zo dňa 5. 5. 2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že ku dňu 31.
12. 2005 žalovaný neevidoval záväzok voči žalobcovi v uplatnenej výške 224.822,- eur, ale vo výške
224.820,95,-eur,opätovnepoukázalnato,žepohľadávkabolaponíženáo5miliónovslovenskýchkorún
z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktoré bolo oznámené žalovanému dňa 06. 06. 2006. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že bolo doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky a preto žalobca v tejto

časti nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Nie je ani v možnostiach súdu, aby súd v tomto
konaní skúmal platnosť tohto postúpenia, nakoľko v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Na platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok nemení nič
ani prípis Tatra banky a. s. zo dňa 15. 06. 2006, pretože obsahom tohto listu je iba prejav banky ako
upozornenie, na možnosť banky uložiť majetkovú sankciu za predmetné postúpenie pohľadávky.

14. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 16. 6. 2017 právny zástupca žalovaného uviedol, a to k
predloženým audítorským správam, že názov účtu E. U. bol ponechaný pre lepšiu identifikáciu, a to aj
bez ohľadu na to, že došlo k postúpeniu pohľadávky na inú osobu. Uvedené vyplýva aj z Opatrenia
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX. Uvedená audítorská správa ako aj vedenie
názvu účtu nemá vplyv na uznanie, resp. premlčanie tohto záväzku, nakoľko žalovaný eviduje svoje

záväzky, aj keď sú premlčané. K dohode o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5. 6.
2006 uviedla, že tento úkon je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Dohoda o
zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006 datovaná zo dňa 24. 09. 2007 nespĺňa
zákonom požadované náležitosti. Meniť, resp. rušiť možno iba platné a nezaniknuté zmluvné vzťahy
a z nich vyplývajúce práva a povinnosti, avšak nie práva a povinnosti, ktoré z jedného zmluvného

vzťahu už zanikli. K zmene práv a povinností môže dôjsť iba ohľadne takých práv a povinností, ktorými
účastníci môžu disponovať. Nie je preto prípustné právne zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávky v
čase, keď táto už bola skonzumovaná resp. zanikla plnením a tiež ďalším postúpením zo dňa 28. 09.
2006 z pôvodného postupníka spoločnosti International Steel Corporation, organizačná zložka, sídlo
o. z.: Hlavná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 601 004 na nového postupníka spoločnosť International Steel

Corporation, sídlo: Vallex. Naviac, táto Dohoda o zrušení postúpenia pohľadávok bola predložená až po
námietkach žalovaného a nie hneď potom, ako bola aj podpísaná. Preto vzniesla podozrenie ohľadne
pozmeňovania dokladov, keďže to malo byť preukázané aj v trestnom konaní sp. zn. 12T/88/2011 a sp.
zn. 8Cb/11/2008. Naviac, právny úkon, ktorým sa má zrušiť prvotné postúpenie nie je platný, nakoľko
International Steel Corporation, organizačná zložka, stratila dňom 28. 9. 2006 právo na zrušenie Dohody

o postúpení pohľadávky. Keďže na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka podľa § 261 ods. 3 písm. a) a § 261 ods. 6 písm. a) a preto je potrebné na danú vec aplikovať
aj § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa stanovuje časť plnenia tak, že veriteľ,
ktorý je oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy, v tomto prípade ihneď po
poskytnutí finančných prostriedkov. Žalobca nedokázal ani identifikovať, kedy, akú sumu peňazí poskytol

žalovanému. Pôžičku poskytoval od obdobia 2001 až 2005, pričom pre každú samostatnú sumu začína
plynúť premlčacia doba samostatne. Keďže veriteľ mohol požadovať právo na plnenie ihneď po uzavretí
zmluvy,takrovnakoihneďpouzavretízmluvymoholsvojeprávouplatniťajnasúde.Keďžežalobcatvrdí,
žepeňažnéprostriedkyboliposkytnutévrokoch2001až2005,takpremlčaciadobauplynulanajneskôrv
roku 2009. Žalobca podal žalobu na súd 29. 12. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby. V zmysle § 359

Obchodného zákonníka platí, že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku.
Keďžejednostrannýzápočetvykonávalžalobca,resp.firmaUniplastMHs.r.o.,vočisplatnejpohľadávke
žalovaného, musela byť pohľadávka žalobcu, resp. firmy Uniplast MH s. r. o. voči žalovanému splatná,
inak by žalobca, resp. firma Uniplast MH s. r. o. takéto zápočty vôbec vykonávať nemohla. Žalobca si
teda musel byť vedomý, že jeho pohľadávka voči žalovanému na vrátenie poskytnutej peňažnej sumy,

je už splatná a preto realizoval platné započítanie splatnej pohľadávky voči splatnej pohľadávke.

15. V liste Tatra banky zo dňa 15. 6. 2006 adresovaný žalobcovi je uvedené nasledovné: Dňa 5. 12.
2003 ste ako veriteľ uzatvorili so spoločnosťou LPH Vranov n. T., s. r. o., IČO: 31 706 029 ako dlžníkom
a s Tatra bankou, a. s., IČO: 00 686 930 Zmluvu o nadradenosti záväzku (ďalej len „Zmluva“). V bode

2.3. písm. d) ste sa zaviazali nepostúpiť svoju pohľadávku voči spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. v
prospech tretej osoby. Z oznámenia, ktoré ste zaslali spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o. dňa 06. 06.
2006 vyplýva, že ste postúpili svoju pohľadávku vo výške 5.000.000,- Sk voči uvedenej spoločnosti v
prospech tretej osoby. Na základe vyššie uvedeného si Vás Tatra banka, a. s. dovoľuje upozorniť, žeste porušili ustanovenia Zmluvy a v zmysle bodu 2.4. Zmluvy je Tatra banka, a. s. oprávnená požadovať
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške pohľadávky z nadriadeného záväzku. Žiadame Vás o bezodkladné
vysvetlenie uvedeného postúpenia pohľadávky najneskôr do 30. 06. 2006. V opačnom prípade bude

Tatra banka, a. s. postupovať v zmysle ustanovení Zmluvy o nadriadenosti záväzku, v súlade s ktorými
je oprávnená požadovať vyššie uvedenú zmluvnú pokutu.

16. Naviac, táto Dohoda bola predložená o zrušení postúpenia pohľadávok až po námietkach
žalovaného a nie hneď potom, ako bola aj podpísaná. Preto vzniesla podozrenie ohľadne pozmeňovania

dokladov,keďžetomalobyťpreukázanéajvtrestnomkonanísp.zn.12T/88/2011asp.zn. 8Cb/11/2008.
Naviac, právny úkon, ktorým sa má zrušiť prvotné postúpenie nie je platný, nakoľko International Steel
Corporation, organizačná zložka, stratila dňom 28. 9. 2006 právo na zrušenie Dohody o postúpení
pohľadávky. Keďže na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka
podľa§261ods.3písm.a)a§261ods.6písm.a)apretojepotrebnénadanúvecaplikovaťaj§340ods.
2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa stanovuje časť plnenia tak, že veriteľ, ktorý je oprávnený

požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy, v tomto prípade ihneď po poskytnutí finančných
prostriedkov. Žalobca nedokázal ani identifikovať, kedy, akú sumu peňazí poskytol žalovanému. Pôžičku
poskytovalodobdobia2001až2005,pričomprekaždúsamostatnúsumuzačínaplynúťpremlčaciadoba
samostatne. Keďže veriteľ mohol požadovať právo na plnenie ihneď po uzavretí zmluvy, tak rovnako
ihneď po uzavretí zmluvy mohol svoje právo uplatniť aj na súde. Keďže žalobca tvrdí, že peňažné

prostriedky boli poskytnuté v rokoch 2001 až 2005, tak premlčacia doba uplynula najneskôr v roku
2009. Žalobca podal žalobu na súd 29. 12. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby. V zmysle § 359
Obchodného zákonníka platí, že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku.
Keďžejednostrannýzápočetvykonávalžalobca,resp.firmaUniplastMHs.r.o.,vočisplatnejpohľadávke
žalovaného, musela byť pohľadávka žalobcu, resp. firmy Uniplast MH s. r. o. voči žalovanému splatná,

inak by žalobca, resp. firma Uniplast MH s. r. o. takéto zápočty vôbec vykonávať nemohla. Žalobca si
teda musel byť vedomý, že jeho pohľadávka voči žalovanému na vrátenie poskytnutej peňažnej sumy,
je už splatná a preto realizoval platné započítanie splatnej pohľadávky voči splatnej pohľadávke.

17. Právny zástupca žalobcu k písomným vyjadreniam právneho zástupcu žalovaného uviedol, že z

účtovných závierok za roky 2012 až 2015 jednoznačne vyplýva, že je zaknihovaný záväzok na meno
pána U., ktorý bol evidovaný na sumu 6.773.000,- Sk a bol ponížený až v roku 2014. Za účelom
preukázania, že nie je to interná záležitosť, ako sa eviduje pod akým menom tá ktorá pohľadávka, si
dali vypracovať odborné vyjadrenia. Navrhol, aby bola vypočutá osoba, ktorá ako postupník vyzvala za
spoločnosť Steel Corporation žalovaného na uhradenie postúpenej pohľadávky.

18. V danej právnej veci na návrh právneho zástupcu žalobcu bolo predložené odborné vyjadrenie č.
XX/XXXX znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling Ing.
Zuzany Kudlovej, PhD., ktorá zodpovedala tieto otázky: Otázka č. 1: či spoločnosť LPH Vranov n. T.
s. r. o. ako účtovná jednotka evidovala a eviduje svoj dlhodobý záväzok voči E. U., a to nepretržite v

konkrétnych výškach. Odpoveď: Jednoznačne bolo zistené z predložených dokladov, že pán E. U. by
mohol za sledované obdobie 2012 - 2016 požadovať vyplatenie svojho záväzku vo výške 165.970,- eur.
Otázka č. 2: či účtovná evidencia má zodpovedať vernému obrazu účtovnej jednotky o jej záväzkoch
ku konkrétnym veriteľom. Odpoveď: Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a vo finančnej

situácii účtovnej jednotky. Otázka č. 3: či s účtovníctva vyplýva kontinuita záväzku spoločnosti LPH
Vranov n. T. s. r. o. vo vzťahu k pánovi E. U.. Odpoveď: Z predloženého materiálu vyplýva kontinuita
záväzku, a to v podobe, že spoločnosť LPH Vranov n. T. s. r. o. má voči pánovi U. k dnešnému dňu
záväzok v celkovej sume 165.970,- eur. Otázka č. 4: pre prípad, ak by došlo k zmene veriteľa časti
pohľadávky z pána U. na iný subjekt, či to účtovná jednotka premietla vo svojom účtovníctve, ak nie, či

takzávažnúskutočnosťmalapremietnuťdosvojhoúčtovníctvaamalapreúčtovaťnaúčetinéhosubjektu
v zmysle účtovných postupov. Podľa nášho názoru z účtovníctva LPH Vranov n. T. s. r. o. nevyplýva
záver, aby táto účtovná jednotka evidovala akékoľvek postúpenie pohľadávky pána U. alebo jej časti
na iný subjekt. Odpoveď: z predložených dokladov vyplýva, že pohľadávka pána U. nebola postúpená,
preúčtovaná na iný právny subjekt. V prípade, ak by došlo k zmene veriteľa časti pohľadávky z pána U.

na iný právny subjekt, účtovná jednotka by to musela podľa zákona o účtovníctve premietnuť do svojho
účtovníctva a preúčtovať na účet iného subjektu v zmysle účtovných predpisov.19. K uvedenému odbornému vyjadreniu právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že toto vyjadrenie
podáva odpoveď na právne otázky, na ktoré nemá znalec možnosť ani odpovedať, preto je to v rozpore
s právnym predpisom. Konkrétne k otázke č. 1 uviedla, že uvedené odborné vyjadrenie sa nezaoberá

skutočnosťou a to, že došlo aj k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Znalec vychádza iba z tvrdení
žalobcu. Znalec uvádza, že táto pôžička nebola predmetom vyporiadania pri vyplácaní vyrovnávacieho
podielu, pričom z obsahu odborného vyjadrenia nevyplýva, že by sa znalec vysporiadal a mal vedomosť
aj o informáciách k otázke vyporiadania vyrovnacieho podielu a že by mu žalobcom boli predložené. Aj
táto skutočnosť spochybňuje vierohodnosť uvedeného odborného vyjadrenia. K otázke č. 2 uviedla, že

znalec iba odkázal na právne predpisy, pričom neodpovedal, či označenie účtu s názvom E. U., považuje
za správne alebo nie. K otázke č. 3 uviedla, že mal zodpovedať otázku, ktorá je podľa nej otázkou
právnou a teda znalec nemá právo túto otázku posudzovať. K otázke č. 4 uviedla, že táto otázka je
otázkou sugestívnou. Znalec odpovedá, že pohľadávka pána U. postúpená nebola, pričom znalec nemal
potrebné doklady, ktoré si mohol vyžiadať zo spisu, pričom k tejto otázke ani nemal právo znalec sa
vyjadrovať.

20. Zo Zmluvy o nadradenosti záväzku uzavretej medzi veriteľom E. U. a dlžníkom LPH Vranov nad
Topľou s. r. o. a bankou Tatra banka a. s. zo dňa 5. 12. 2013 vyplývajú ustanovenia s týmto obsahom:
Bod 1.1. Dlžník ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy eviduje záväzok vrátiť veriteľovi peňažné prostriedky
vo výške 2.872.500,- Sk. Podľa bodu 1.2. Dlžník a banka uzatvorili dňa 11. 6. 2003 Zmluvu o

kontokorentnom úvere č. XXXX/XX, na základe ktorej banka poskytne, resp. poskytla dlžníkovi po
splnení dohodnutých podmienok úver vo výške 15.000.000,- Sk a dňa 5. 12. 2003 Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXX/XX v cudzej mene, na základe ktorej banka poskytne, resp. poskytla dlžníkovi po
splnení podmienok úver vo výške 180.037,- eur. Podľa bodu 1.4. Zmluvné strany existujúceho záväzku
uzatvárajú túto zmluvu za účelom zabezpečenia nadriadeného záväzku a vytvorenia možnosti pre

splatenie nadriadeného záväzku. Podľa bodu 2.1. tejto zmluvy veriteľ a dlžník sa týmto dohodli na
odklade splatnosti existujúceho záväzku a to až do dňa úplného splnenia nadriadeného záväzku.
Podľa bodu 2.2. Dlžník a banka sa dohodli na tom, že dlžník: a) neposkytne veriteľovi žiadne plnenie
existujúceho záväzku alebo akéhokoľvek budúceho peňažného záväzku voči veriteľovi, b) nezapočíta
žiadnu svoju peňažnú pohľadávku voči veriteľovi voči pohľadávke veriteľa na zaplatenie existujúceho

záväzku alebo jej akejkoľvek časti, a to do dňa úplného splnenia nadriadeného záväzku. Podľa bodu
2.3. Veriteľ a banka sa dohodli na tom, že veriteľ: a) neprijme žiadne plnenie existujúceho záväzku, b)
neprijme plnenie akejkoľvek inej platobnej povinnosti dlžníka alebo plnenie akejkoľvek sankcie súvisiace
s existujúcim záväzkom, c) si neuplatní pohľadávku voči dlžníkovi uvedenú v písm. a) alebo b) vyššie v
exekučnom alebo konkurznom konaní proti dlžníkovi alebo v procese výkonu rozhodnutia proti dlžníkovi,

atoaždodňaúplnéhosplnenianadriadenéhozáväzku,d)nepostúpialebonezapočítasvojupohľadávku
nazaplatenieexistujúcehozáväzkualebojejakúkoľvekčasť,atododňaúplnéhosplnenianadriadeného
záväzku. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že veriteľ pri plnení svojich záväzkov vyplývajúcich z písm. a) a
b) tohto bodu nebude v omeškaní s prijatím plnenia a dlžník nebude môcť vykonať úkony plynúce z
príslušných právnych predpisov v súvislosti s právnou úpravou omeškania veriteľa. Podľa bodu 2.4.

Banka bude oprávnená požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške pohľadávky z nadriadeného
záväzku zistenej ku dňu, keď sa banka dozvie o porušení zabezpečovaných povinností: a) od veriteľa,
ak veriteľ poruší alebo nesplní záväzok veriteľa, a b) od dlžníka, ak dlžník poruší alebo nesplní záväzok
dlžníka.

21. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1. 10. 2007 zmluvné strany
a to budúci postupca: E. U. a budúci postupník: International Steel Corporation, organizačná zložka, sa
dohodli na tomto znení: Dňa 5 .6. 2006 bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávky, ktorá bola dohodou zmluvných strán zo dňa 24. 09. 2007 zrušená. Podľa bodu I. a II.
tento zmluvy Zmluvné strany sa zaväzujú uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom

bude prevod pohľadávky E. U. ako veriteľa voči spoločnosti LPH Vranov n. T. s. r. o., Pod dolami 838,
093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 31 706 029 vzniknutej ako vklad spoločníka - zaviazaného a to v
hodnote 5.000.000,- Sk zmenšenú o sumu vyplatenú za časť pohľadávky spoločnosťou Hella Slovakia
Signal - Lighting s. r. o., IČO: 36 325 732, so sídlom Hrežďovská 1629/16, Bánovce nad Bebravou.
Budúci postupca sa zaväzuje vyplatiť celú sumu vyplatenú za časť pohľadávky spoločnosťou Hella

Slovakia Signal - Lighting s. r. o. IČO: 36 325 732, so sídlom Hrežďovská 1629/196, Bánovce nad
Bebravou budúcemu postupníkovi resp. tretej osobe, ktorú poverí. Budúci postupca sa zaväzuje, že
s predmetnou pohľadávkou bude akokoľvek disponovať len po predchádzajúcom písomnom súhlase
budúceho postupníka.22. Právny zástupca žalobcu k Zmluve o nadriadenosti uviedol, že z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že
žalobca dal do ručenia banke svoju finančnú výpomoc, ktorú poskytol spoločnosti LPH, v tom čase

približne 6,7 milióna SKK a zaviazal sa, že kým spoločnosť LPH Vranov n. T. bude dlhovať spoločnosti
Tatra banke z titulu úverov, ktoré sú popísané v tejto zmluve, teda jednak išlo o kontokorentný úver,
ktorého rámec čerpania bolo 15 miliónov SKK, ale boli poskytované aj ďalšie úvery a zaviazal sa
nevyberať tieto finančné prostriedky zo spoločnosti LPH, kým úver nebol splatený. Tieto úvery boli
poskytované zo strany Tatra banky v priebehu niekoľkých rokov a trvajú až dodnes a tým pádom aj

ručenie vo forme finančnej výpomoci zo strany žalobcu prakticky trvalo a trvá dodnes. Takáto istá zmluva
bola urobená v tom istom čase aj ďalším spoločníkom spoločnosti LPH, pánom E. a takisto on sa
zaviazal svoje peňažné prostriedky, finančnú výpomoc pre túto spoločnosť ponechať v spoločnosti a
tak je to aj dodnes, čo vyplýva z účtovníctva tejto spoločnosti. Keď sa Tatra banka dozvedela o tom,
že pán U. chce postúpiť časť svojej pohľadávky voči spoločnosti LPH na spoločnosť International Steel
Corporation, zaslala pánovi U. list zo dňa 15. 06. 2006. Takýto list a takáto informácia bola známa aj

spoločnosti LPH, lebo išlo o trojzmluvný vzťah, teda aj so spoločnosťou LPH. Pre nesúhlas banky sa
upustilo od postúpenia pohľadávky, čo vlastne vedela žalovaná strana po celý čas doby a svedčí o
tom aj účtovníctvo, že tú pohľadávku naďalej evidovali aj vo vzťahu k pánovi U.. V zmysle predmetnej
Zmluvy nebola dohodnutá ani lehota splatnosti záväzku a preto námietka premlčania je nedôvodná.
Až s doručením predsúdnej výzvy na zaplatenie pohľadávky začala plynúť premlčacia lehota. Podľa

neho žalovaný musel mať vedomosť o tom, že zmluva o postúpení bola zrušená, nakoľko Tatra banka
najčastejšie komunikovala so spoločnosťou LPH a teda mala vedomosť, že si Tatra banka neuplatnila
žiadne sankcie. K oznámeniu od spoločnosti International Steel Corporation, organizačná zložka, o
postúpení pohľadávky na materskú spoločnosť uviedol, že spochybňuje podpis pána E., ktorý mal tieto
listiny podpísať za spoločnosť International Steel Corporation a myslí si, že ide o napodobenie podpisu

pána E.Š., preto žiadal vypočuť O.. E. E..

23. Právna zástupkyňa žalovaného k predloženej zmluve o nadriadenosti uviedla, že postúpenie v
zmysle tejto zmluvy bolo dovolené, pretože pohľadávky, ktoré nie je možné postúpiť, sú uvedené v §
525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Uvedená Zmluva o nadriadenosti však dohodu s dlžníkom a veriteľom neobsahovala ustanovenie, že
by bolo postúpenie zakázané a preto toto postúpenie na spoločnosť International Steel Corporation bolo
platné. Táto dohoda bola len medzi bankou a dlžníkom a v prípade, že by to dlžník porušil, banka bola
oprávnená od veriteľa požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty.

24. Z Čestného vyhlásenia spoločnosti International Steel Corporation, organizačná zložka, zo dňa
18. 12. 2017, ktoré má byť podpísané O.. E. E., vedúcim organizačnej zložky, vyplýva toto čestné
prehlásenie: O.. E. E. vyhlásil, že: l. dňa 05. 06. 2006 bola spoločnosti ako postupníkovi zo strany
postupcu - E. U., H.K. XXXX, R. F. Q.K., postúpená pohľadávka voči dlžníkovi LPH Vranov n. T., s.
r .o. (ďalej len „Dlžník“), z titulu poskytnutej pôžičky dlžníkovi vo výške 5.000.000,- SKK /165.969,59,-

eur (ďalej len „Pohľadávka“). Vedúci organizačnej zložky spoločnosti O.. E. E. týmto prehlasuje, že na
uvedený právny úkon mu bol udelený súhlas všetkých akcionárov zahraničnej osoby a bol výslovne
splnomocnený na takýto úkon. 2. Dňa 28. 09. 2006 Spoločnosť postúpila Pohľadávku na nového
postupníka - spoločnosť International Steel Corporation, sídlo: Valley Road 15106, Woodstock, USA,
reg. č. 6421-936-7 a toto postúpenie Pohľadávky riadne oznámila Dlžníkovi listom z toho istého dňa

(t. j. zo dňa 28. 09. 2006). Vedúci organizačnej zložky spoločnosti O.. E. E.Š. týmto prehlasuje, že na
uvedený právny úkon mu bol udelený súhlas všetkých akcionárov zahraničnej osoby a bol výslovne
splnomocnený na takýto úkon. 3. Spoločnosť taktiež čestne vyhlasuje, že platne neurobila žiadne právne
úkony, ktorými by došlo alebo malo dôjsť k následnej zmene a/alebo zániku predmetných postúpení,
vrátane, avšak nielen, platne neuzatvorila dňa 24. 09. 2007 Dohodu o zrušení Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006, ktorou sa Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006 zrušuje
s účinnosťou ku dňu 24. 09. 2007. Vedúci organizačnej zložky spoločnosti O.. E. E.Š. týmto prehlasuje,
že na uvedený právny úkon - Dohodu o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006 mu
nebol udelený súhlas akcionárov zahraničnej osoby a nebol ani splnomocnený na takýto úkon. Vedúci
organizačnej zložky spoločnosti O.. E. E., týmto rovnako prehlasuje, že vzhľadom na túto skutočnosť

sa zmluvné strany dohodli, že Dohodu o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 09. 2007,
ktorou sa mala Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006 zrušiť, fyzicky zničia, t. j. roztrhajú.25.SvedokO..E.E.,podľavýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduKošiceI.,vedúciorganizačnej
zložky International Steel Corporation, organizačná zložka, IČO: 36 601 004 vypovedal na súde ako
predvolaný svedok. Na pojednávaní svedkovi opakovane boli položené otázky zo strany právneho

zástupcu žalobcu, pretože na jednoznačnú otázku, ako bola položená, jednoznačne neodpovedal.
Odpovedal odpoveďami, ktoré s položenou otázkou nesúviseli. Po opakovaných otázkach súdu k
predloženému Čestnému prehláseniu zo dňa 18. 12. 2017 uviedol, že Čestné vyhlásenie bolo urobené
u notára, ktoré aj on podpísal. Obsah tohto Čestného vyhlásenia vyhotovil on. Podpísal ho 18. 12. 2017 a
bolo odovzdané všetkým zainteresovaným, konkrétne tým myslí organizačnú zložku International Steel

Corporation. Nevedel uviesť, či podpis na tomto Čestnom prehlásení, potom, ako mu bol predložený,
je jeho, pretože on túto listinu nemá k dispozícii. Po predložení k nahliadnutiu originálu uviedol, že
nevie, či je to jeho podpis. O zmluve o zrušení postúpenia pohľadávok zo dňa 24. 09. 2007 nemá
vedomosť. Po nahliadnutí do tejto listiny uviedol, že podpis na tejto listine nie je jeho. Jeho podpis by
sa mal zhodovať s podpisom, ako je uvedené na Čestnom vyhlásení zo dňa 18. 12. 2017. Potvrdil, že
sa pamätá na skutočnosti, že žalobca mal postúpiť pohľadávku na International Steel Corporation a

následneorganizačnázložkaInternationalSteelCorporationmalatútopohľadávkupostúpiťnamaterskú
spoločnosť. Presne súdu nevedel uviesť, z akých listín vychádzal, keď vyhotovoval Čestné vyhlásenie
a k odseku 3 Čestného vyhlásenia uviedol, že čiastočne pri tomto odseku došlo k omylu. Bližšie to
špecifikovať nevedel.

26. V písomnom vyjadrení k výpovedi svedka právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že na pojednávaní
svedok potvrdil obsah Čestného vyhlásenia zo dňa 18. 12. 2017. Akúkoľvek obranu žalobcu považuje
za nedôvodnú z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ako aj aktívnej legitimácie. Žalobca nie
je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko pohľadávka mu nepatrí podľa hmotného práva.
Žaloba bola podaná na súd predčasne, čo vyplýva zo Zmluvy o nadriadenosti záväzku zo dňa 5.

12. 2013, podľa ktorej sa účastníci v článku II. dohodli o odklade splatnosti záväzku vymáhaného
touto žalobou až do úplného splnenia nadriadeného záväzku žalovaného voči Tatra banke a. s.,
ktorý do dnešného dňa trvá a preto, ak by aj žalobca hypoteticky bol veriteľom, nebol by oprávnený
domáhať sa splnenia dlhu od žalovaného, nakoľko jeho splatnosť ešte nenastala a žalovaný sa do
omeškania nedostal. Okrem námietky predčasnosti žaloby podala aj námietku premlčania nároku, ako

to uviedla už vo svojich predošlých ústnych aj písomných vyjadreniach. Čas plnenia medzi účastníkmi
dohodnutý nebol a tak dlžník je povinný plniť od prvého dňa potom, čo ho o to veriteľ požiadal. Žalobca
požiadal žalovaného o plnenie výzvou zo dňa 1. 12. 2014. Žalobca žalovanému mohol požičať peňažné
prostriedky najneskôr v roku 2004 a to z dôvodu, že dňa 30. augusta 2004 bola žalobcovi doručená
výpoveď z pracovného pomeru. Je namieste sa domnievať, že po skončení pracovného pomeru žalobca

žalovanémužiadnepeňažnéprostriedkyneposkytol.Kpremlčaniupodliehaajprávoveriteľavyplývajúce
z § 563 Občianskeho zákonníka, t. j. právo požiadať o zaplatenie dlhu, pri ktorom nebol čas plnenia
dohodnutý. Pokiaľ ide o stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby uvedeného práva veriteľa, má za
to, že táto začína plynúť prvým dňom po tom, čo tak veriteľ mohol urobiť, t. j. prvým dňom po poskytnutí
peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vychádzajúc z uvedeného, premlčacia doba tak v dotknutom prípade

k poslednej časti poskytnutých peňažných prostriedkov uplynula najneskôr v roku 2007, t. j. 7 rokov
pred podaním žaloby. Aj v prípade, ak by súd zastával názor, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným
sa spravuje Obchodným zákonníkom, aj v takom prípade by premlčacia doba už dávno uplynula,
a to najneskôr v roku 2008. Zároveň poukázala na právny názor vyjadrený v týchto rozhodnutiach:
Rozsudok Najvyššieho súdu ČSR, č. 28 / 1984, sp. zn. 3 Cz 99 / 81 („Nebyla-li doba splnění dluhu

dohodnuta ani jinak stanovena (§ 78 o. z.), začína promlčecí doba běžet dnem nasledujícim poté, kdy
vznikl dluh."). Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 665/2002 („ Dnem kdy mohlo být právo
uplatněno poprvé - s nímž je spojován počátek běhu objektivní promlčecí doby je den, kdy bylo poprvé
možno důvodně podat u soudu žalobu k uplatnění práva. Důvodně je žaloba podána obvykle tehdy,
je-li závazek splatný. Splatnost závazku je dána buď dohodou, právním předpisem nebo rozhodnutím

a představuje okamžik, od kterého je dlužník povinen závazek plnit; vztaženo na posuzovaný případ
- vrátit stabilizační přispěvek. Neni-li splatnost závazku dohodnuta, ani stanovená právním předpisem
nebo rozhodnutím, jak je tomu i v posuzovaném případě, je dlužník povinen splnit dluh prvního dne poté,
kdy byl o plnění věřitelem požádán (srov. §563 ObčZ). V souladu s ustálenou soudní praxi nese možnost
vyvolání splatnotsti závazku s sebou současně i právo věřitele vymáhat splněni závazku; pak (objektivně

posuzováno) může své právo také vykonat. První objektivní možnost výkonu práva je dána okamžikem,
kdy věřitel nejdříve mohl o splnění požádat. V těchto případech je třeba považovat za okamžik rozhodný
pro počátek běhu promlčecí doby den bezprostředně následujíci dni, ve kterém dluh vznikl, a nikoliv až
den, kdy došlo ke splatnosti dluhu (srov. rozsudek Nejvyššího soudu ČSR ze dne 30. 11. 1981, sp. zn. 3Cz 99/81, publikovaný ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 1984 č. 28).“) Komentári k §
101 Občianskeho zákonníka, Občianske právo s vysvetlivkami, IURA EDITION. r. 1996, 1997, 1. zväzok,
kolektív autorov pod vedením JUDr. Karola Planka, DrSc., (ktorý poukazuje aj na R -28/1984) a výklad k

§ 101 na str. 216 v publikácii Občiansky zákonník, Prehľadný komentár, JUDr. Imrich Fekete, CSc., JUDr.
Martina Feketeová, EPOS, Bratislava 2012 a výklad k § 101 na str. 685 a nasl. v publikácii Občiansky
zákonník I, Števček, Dulak, Bajánková Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., C. H. BECK, Praha, 2015).

27. Súd prvej inštancie rozsudok takto odôvodnil:

28. Do sumy 37.234,28,- eur pre čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie čiastočne zastavil. Do zvyšku
súd prevej inštancie žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa podanou
žalobou voči žalovanému domáhal pôvodne zaplatenia sumy vo výške 224.822,- eur s prísl. a to z
titulu poskytnutia tejto finančnej čiastky žalobcom ako spoločníka žalovanej spoločnosti do spoločnosti
ako pôžičky na ekonomický rozvoj spoločnosti. Z dôvodu, že na strane žalobcu došlo k zániku účasti

spoločníka v tejto spoločnosti, uplatnil si voči žalovanému vrátenie predmetnej pôžičky. Z dôvodu, že
žalovaný mu nevrátil túto pôžičku, podal žalobu na súd. Uplatnený nárok však žalovaný poprel v celom
rozsahu a to na základe viacerých námietok. Jednak vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
a taktiež aj vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, z dôvodu, že uvedená
pohľadávka, ktorú mal žalobca požičať spoločnosti, zanikla jednak započítacími prejavmi a ako aj na

základe postúpenia pohľadávky a súčasne aj z dôvodu započítania vzneseného zo strany žalovaného
ako uplatnenej pohľadávky na náhradu škody v zmysle leasingovej zmluvy. Podrobne sú uvedené v
odpore.

29. Žalobca na základe týchto námietok čiastočne uznal obranu žalovaného a to, že obrana žalovaného

do výšky 37.234,28,- eur je dôvodná, v tejto časti zobral žalobu späť. Toto späťvzatie bolo súdu
prednesené po otvorení pojednávania. Žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil, a preto súd konanie
v tejto časti zastavil. Toto späťvzatie žaloby sa týkalo námietky žalovaného, ktorý súdu prezentoval, že
došlo v tejto časti k zániku pohľadávky z dôvodu započítacích prejavov zo dňa 18. 4. 2006 ako aj z
dôvodu postúpenia pohľadávky zo dňa 23. 5. 2006. Predmetom konania teda ostal zvyšok nároku, ktorý

v prvom rade bol zo strany žalovaného namietaný premlčaním a taktiež aj postúpením pohľadávky a
započítacím prejavom ohľadne náhrady škody.

30. Uplatnený zvyšok nároku teda vyplýva zo skutočnosti, a to vkladu žalobcu, ako vtedajšieho
spoločníka, do spoločnosti, a to pôžičky. Uvedený nárok - pôžičku, žalobca poskytol žalovanej

spoločnosti ako spoločník spoločnosti, preto na uvedený právny vzťah je v zmysle § 261 ods. 6 písm.
a) Obchodného zákonníka potrebné aplikovať Obchodný zákonník. Skutočnosť, že zo strany žalobcu
došlo k poskytnutiu pôžičky pre žalovanú spoločnosť, nebola medzi stranami sporná, žalovaný potvrdil
tieto skutočnosti, uviedol, že tieto skutočnosti vyplývajú aj z účtovníctva žalovaného. Tieto skutočnosti
medzi účastníkmi konania neboli sporné. V konaní žalobca prezentoval, že uvedené vklady vykonával

od roku 1994 až do roku 2005. Súdu, kedy sa tak stalo, preukázať jednoznačne nevedel a súdu to
jednoznačne neuviedol ani žalovaný, iba potvrdil evidenciu týchto pôžičiek v účtovníctve žalovaného.
Ako už súd vyššie uviedol, na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka. V konaní však bolo preukázané stranami sporu, že táto pôžička bola poskytnutá žalobcom
a teda uvedený záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať ako záväzkový

vzťah a to zmluvu o pôžičke, teda strany sporu uzavreli zmluvný vzťah, ktorý výslovne nie je upravený
v Obchodnom zákonníku. V zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka preto uvedený právny vzťah
sa bude posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, s tým, že ostatné
skutočnosti sa spravujú Občianskym zákonníkom. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka pre
zmluvu o pôžičke platí, že je to konsenzuálny kontrakt, reálny, avšak na platnosť tejto zmluvy o

pôžičke nie je potrebná písomná zmluva. V konaní žalovaným bolo preukázané, že k poskytnutiu
tejto pôžičky reálne aj došlo, teda zmluva o pôžičke bola uzatvorená platne, pričom podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka nie je podstatnou záležitosťou aj lehota splatnosti tejto pôžičky. Keďže obe
strany v konaní preukázali, že lehota splatnosti pri vklade pôžičky do spoločnosti účastníkmi konania
dohodnutá nebola, nastupuje zákonná úprava splatnosti pôžičky. Pre určenie splatnosti pôžičky sa

bude aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka, keďže uvedený právny vzťah je potrebné posúdiť
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a obdobne je potrebné na uvedený vzťah aplikovať aj
ustanovenia ohľadne premlčacích lehôt. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka platí, že sa
premlčujú všetky práva zo záväzkového vzťahu, jednoznačne vzťah na základe Zmluvy o pôžičke jezáväzkovým vzťahom medzi účastníkmi konania. Podľa Obchodného zákonníka na záväzkový vzťah sa
aplikuje4ročnápremlčacialehota.Vprvomradeobranažalovanéhospočívalavtom,žeuplatnenýnárok
je premlčaný, preto súd sa zaoberal touto námietkou. Aj keď v konaní nebolo jednoznačne preukázané,

kedy žalobca vložil peniaze ako pôžičku do spoločnosti, vo svojej výpovedi prezentoval, že to bolo
od roku 1994, až do roku 2005. Uvedenú skutočnosť jednoznačne nepotvrdil síce žalovaný, avšak z
evidencie účtovníctva žalovaného vyplýva a žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu aj
potvrdil, že tieto vklady boli takto vykonané a teda súd mal zato, že tieto vklady, teda posledný vklad
bol vykonaný najneskôr v roku 2004. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka nehovorí o tom, že

plynutiu času nemajú byť priznané žiadne právne účinky. Obchodný zákonník hovorí, že premlčujú sa
všetky práva zo záväzkových vzťahov, s výnimkou práva vypovedať zmluvu na dobu neurčitú. Teda
z uvedeného vyplýva, že premlčuje sa aj právo na vrátenie požičaných peňazí. Všeobecne platí, že
premlčacia doba plynie od lehoty splatnosti. V konaní však účastníci potvrdili, že lehota splatnosti nebola
medzi účastníkmi dohodnutá a preto nastupuje zákonná úprava určenia lehoty splatnosti. Keďže, ako
už súd vyššie uviedol, uvedená zmluva o pôžičke sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka,

avšak, keďže uvedený právny vzťah je absolútnym obchodným vzťahom, na ostatné ustanovenia a
skutočnosti, ktoré nie sú upravené v zmluve o pôžičke, je potrebné aplikovať Obchodný zákonník a
teda aj na stanovenie lehoty splatnosti. V čase poskytnutia pôžičky bola lehota splatnosti peňažnej
pôžičky upravená v § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého veriteľ sa môže domáhať svojho
plnenia nasledujúci deň po poskytnutí plnenia. Keďže jednoznačne nebolo preukázané, ktorým dňom

tieto pôžičky boli žalovanému poskytnuté, ak by súd vychádzal z poslednej pôžičky, teda, ktorá mala byť
poskytnutá spoločnosti v roku 2004, teda, ak by bral do úvahy posledný deň roku 2004, t. j. 31. 12. 2004,
aj na toto právo je potrebné aplikovať premlčaciu lehotu ohľadne určenia lehoty splatnosti, keďže každé
právo zo záväzkového vzťahu podlieha premlčaniu. Teda aj na právo domáhať sa plnenia zo zmluvy
o pôžičke je potrebné aplikovať 4-ročnú premlčaciu lehotu, t. j. právo na stanovenie lehoty splatnosti

a teda najneskôr dňom 31. 12. 2008 táto pohľadávka je premlčaná, ohľadne lehoty splatnosti. Keďže
žaloba bola podaná na súd až v roku 2014, súd mal zato, že bola podaná na súd po uplynutí 4 ročnej
premlčacej lehoty, preto súd v zmysle uplynutia premlčacej lehoty žalobu zamietol a nezaoberal sa už
ďalšími námietkami zo strany žalovaného. Súd pre úplnosť dodáva, pokiaľ ide o námietku žalobcu, že
lehota splatnosti nemohla nastať v zmysle zmluvy o nadriadenosti, uzavretej medzi Tatra bankou, súd

sa stotožnil s názorom žalovaného, že táto zmluva ohľadne lehoty splatnosti nebola medzi dlžníkom
a veriteľom ale bola medzi veriteľom a Tatra bankou, t. j. medzi žalobcom a Tatra bankou. Uplynúť
lehotu splatnosti alebo moment splatnosti môže len dlžník a veriteľ, nemôže to stanoviť tretí subjekt,
teda Tatra banka, kde v tejto zmluve o nadriadenosti je uvedené, že v zmysle nadriadeného záväzku
sa veriteľ zaväzuje, že svoju pohľadávku nepostúpi, resp. nebude sa domáhať jej vrátenia. Súd pre

úplnosť dodáva, že na takto uzatvorenú zmluvu s Tatra bankou nie je možné prihliadať aj z dôvodu, že
výška sumy, ktorá je uvedená v tejto zmluve, ktorá bola poskytnutá ako ručenie na poskytnutý úver, sa
nestotožňuje s výškami pôžičky, ktoré mal žalobca vložiť do žalovanej spoločnosti. Jednoznačne teda
nebolo možné identifikovať, aká pôžička zo strany žalobcu je ako zábezpeka poskytnutého úveru Tatra
bankou pre žalovaného. Žalobca uvádzal jednotlivé sumy, ktoré sa nezhodujú so sumami uvedenými v

tejto zmluve o nadriadenosti. Naviac, je potrebné ešte dať do pozornosti aj skutočnosť, že Zmluva o Tatra
banke uvádza, že splatnosť nejakej pôžičky žalobcu, veriteľa, nenastane skôr ako sa splatí poskytnutý
úver. V konaní jednoznačne nebolo preukázané, že poskytnutý úver Tatra bankou žalovanému, bol už
splatený, teda že predmetná zmluva o úvere zanikla. Žalovaný súdu uviedol, že podľa jeho vedomostí
uvedená zmluva naďalej platí, pretože v zmysle tejto zmluvy sa každý rok tento úver prolonguje. Teda,

ak by súd mal prihliadať na tvrdenia žalobcu, že je potrebné zohľadniť aj skutočnosti uvedené v tejto
zmluve o úvere, bolo by namieste potrebné aj konštatovať, že splatnosť pôžičky žalobcu voči žalovanej
spoločnosti nenastala, keďže údajne nebol vrátený úver žalovaný Tatra banky. Tým by bolo potrebné aj
konštatovať, že nenastala ani splatnosť pôžičky, teda že by sa žalobca nemohol ani domáhať vrátenia
poskytnutej pôžičky.

31. V konaní náhradu trov konania priznal žalovanému, keďže súd mal zato, že žalovaný bol úspešný v
celom rozsahu, nakoľko čiastočné zastavenie zavinil žalobca, ktorý uznal obranu žalovaného, po podaní
žaloby, že uvedená suma, do ktorej súd konanie zastavil, zanikla, z dôvodu započítania a keďže do
zvyšku žaloby súd žalobu zamietol, súd mal zato, že žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu. Naviac, z

dôvodu, že v konaní boli zložené na znalecké dokazovanie aj zálohy zo strany žalobcu, tieto v plnom
rozsahu neboli vyčerpané, zvyšok nevyčerpaných záloh súd vrátil žalobcovi.32. Čo sa týka doplnenia dokazovania, v konaní bol navrhnutý aj dôkaz a to znalecké dokazovanie z
odboru účtovníctvo ohľadne evidovania jednotlivých položiek účtovníctva, keďže súd žalobu zamietol
pre premlčaciu lehotu, uvedené dokazovanie by bolo nadbytočné a preto ho súd nevykonal.

33. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to voči výroku, ktorým súd zamietol žalobu do
zvyšku a v časti III. výroku, ktorým súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške
100 % z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. K otázke lehoty splatnosti pôžičky namietal
nesprávne právne posúdenie a stanovisko súdu prvej inštancie, že lehota splatnosti pôžičky - finančnej

výpomoci uplynula dňom 31. 12. 2008, t. j. uplynutím 4 ročnej premlčacej lehoty a tomuto nemohla
zabrániť ani uzavretá Zmluva o nadriadenosti medzi Tatra bankou, a. s. a účastníkmi, pretože táto
zmluva ohľadne lehoty splatnosti pôžičky nebola medzi dlžníkom a veriteľom, ale bola medzi veriteľom
a Tatra bankou, a. s., t. j. medzi žalobcom a bankou. Toto tvrdenie súdu nezodpovedá skutočnosti a
takáto interpretácia nevyplýva z obsahu Zmluvy o nadriadenosti záväzku medzi žalobcom, žalovaným a
Tatra bankou, a. s.. Záver súdu prvej inštancie k otázke dohody lehoty splatnosti, ak tvrdí, že splatnosť

môže dohodnúť len dlžník s veriteľom a nemôže to stanoviť tretí subjekt, teda Tatra banka, a. s.,
pričom k takejto dohode medzi veriteľom a dlžníkom nedošlo je v rozpore so skutkovými zisteniami,
predovšetkým s obsahom Zmluvy o nadriadenosti záväzku. Z čl. II bod 2.1 zmluvy o nadriadenosti
záväzku zo dňa 5. 12. 2003 vyplýva, že veriteľ (E. U.) a dlžník (LPH Vranov n/T, s. r. o.) sa dohodli
na odklade splatnosti existujúceho záväzku, a to až do dňa úplného splnenia nadriadeného záväzku -

zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX vo výške SKK 15.000.000,-. V čl. 2.2 sa dlžník a banka
dohodli na tom, že dlžník neposkytne veriteľovi žiadne plnenie existujúceho záväzku, ani ho nezapočíta
s peňažnou pohľadávkou voči veriteľovi. V čl. 2.3 písm. d) sa veriteľ a dlžník dohodli, že veriteľ pri plnení
svojich záväzkov nebude v omeškaní s prijatím plnení a dlžník nebude môcť vykonať úkony plynúce z
príslušných právnych predpisov v súvislosti s právnou úpravou omeškania veriteľa. Z obsahu Zmluvy

o nadriadenosti záväzku vyplýva, že ide o zmluvný vzťah medzi žalobcom, žalovaným a bankou. Z
obsahu lehoty splatnosti súd prvej inštancie vyzdvihol iba tú časť zmluvy, ktorou sa žalobca ako veriteľ
zaväzuje nepostúpiť svoju pohľadávku a nedomáhať sa vrátenia pôžičky vo vzťahu k banke ( čl. II bod
2.3 zmluvy). Vo svojom hodnotení opomína a vôbec neuvádza články zmluvy, v ktorých sa veriteľ a
dlžník dohodli na odklade splatnosti existujúcich záväzkov - pôžičiek, a že vzájomne nebudú v žiadnom

omeškaní pri plnení peňažného záväzku do ukončenia zmluvy o úvere s bankou (čl. II bod 2.1, 2.2,
2.3 zmluvy). Nesprávna interpretácia zmluvy a dohody o lehote splatnosti finančnej výpomoci - pôžičky
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom v predmetnej zmluve znamená, že súd prvej
inštancie sa s ňou riadne (vôbec) nevyporiadal, ale bez ďalšieho prevzal argumentáciu žalovaného, že
zmluva o lehote splatnosti pôžičky nebola medzi dlžníkom a veriteľom, ale medzi veriteľom a bankou,

čo je v rozpore s obsahom zmluvy. Keďže sa súd prvej inštancie s obsahom zmluvy v časti dohody
medzi žalobcom a žalovaným o odklade splatnosti pôžičky nevysporiadal, znemožnil tým žalobcovi
riadne uplatniť odvolacie právo proti napadnutému rozsudku, nakoľko proti nevysloveným úvahám
súdu nie je možné relevantne argumentovať. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
zakladá tzv. inú vadu konania. Poukázal na to, že skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu

pôžičky pre žalovaného nebolo medzi stranami sporné, pretože to potvrdil žalovaný a tieto skutočnosti
vyplývajú aj z účtovníctva žalovaného. Súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania, pričom vychádzal z
aplikácie 4 ročnej premlčacej lehoty, ktorá podľa neho uplynula najneskôr dňom 31. 12. 2008. Keďže
žaloba bola podaná na súde až 29. 12. 2014, mal súd za to, že bola podaná po uplynutí 4 ročnej
premlčacej lehote. Preto ju zamietol a ďalšími námietkami sa nezaoberal. Skonštatoval, že lehota

splatnosti dohodnutá nebola, teda nastala zákonná úprava splatnosti pôžičky podľa § 340 ods. 2
Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa veriteľ môže domáhať svojho plnenia nasledujúci deň po
poskytnutí plnenia. Keďže jednoznačne nebolo preukázané, ktorým dňom boli tieto pôžičky žalovanému
poskytnuté, súd vychádzal z poslednej pôžičky, ktorá bola poskytnutá v roku 2004, pričom pri aplikácii
4 ročnej premlčacej lehoty právo na stanovenie lehoty uplynulo najneskôr dňom 31. 12. 2008. Žalobca

s takouto interpretáciou súdu prvej inštancie nesúhlasil, považuje ju za nesprávnu a uvedené časové
údaje nezodpovedajúce skutočnosti, teda nesprávne a z toho dôvody neobstojí ani právna argumentácia
k otázke premlčania. Opätovne poukázal na splatnosť finančných výpomocí - pôžičky, ktorú dohodol
žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom v Zmluve o nadriadenosti záväzku zo dňa 5. 12.
2003, v ktorej sa písomne dohodlo, že veriteľ nebude požadovať plnenie peňažného záväzku a dlžník

nebude plniť svoj záväzok veriteľovi do doby splatenia úveru Tatra banke, a. s.. Táto skutočnosť bola
potvrdená aj výpoveďami žalobcu a nepriamo aj O.. D. E. (štatutárnym zástupcom a spoločníkom
žalovaného). Aj keď tento vypovedal vyhýbavo, potvrdil minimálne tú skutočnosť, že takáto inominátna
zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá a nadviazala na zmluvu o úvere s Tatra bankou,a. s., ktorá následnými prolongáciami by mala platiť aj v súčasnosti. Túto skutočnosť potvrdzuje aj
ďalší listinný dôkaz, a to účtovné závierky žalovaného, ktoré dlhodobo evidovali a evidujú pôžičku
žalobcu E. U. ako spoločníka žalovaného pod označením „dlhodobá finančná výpomoc“. Zdôraznil, že

interpretácia súdu o nedohodnutí lehoty splatnosti pri vklade pôžičky do spoločnosti účastníkmi konania
je nesprávna, pretože takáto dohoda existovala a doposiaľ existuje v písomnej forme. Prejavovala
vôľu strán neposkytnúť žalobcovi žiadne plnenie peňažného záväzku žalovaným a vôľu neprijať žiadne
plnenie existujúceho záväzku žalobcom do doby ukončenia úverového vzťahu s Tatra bankou, a. s..
Žalobca a žalovaný si dokonca dohodli a stanovili, že žalovaný nebude v omeškaní s prijatím plnenia a

žalovaný si nebude môcť uplatňovať nároky v súvislosti s právnou úpravou omeškania veriteľa. Namietal
nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa veriteľ mohol
domáhať svojho plnenia nasledujúci deň po poskytnutí plnenia. Súd mal vec právne posúdiť podľa
ustanovenia § 342 Obchodného zákonníka, pretože úmyslom strán pri uzatváraní zmluvy o finančnej
výpomoci - pôžičke nebolo túto vykladať tak, že lehota splatnosti pôžičky nebola dohodnutá, ale tak,
že zmluvné strany si ju dohodli v prospech dlžníka do doby, kedy žalovaný splatí úver Tatra banke, a.

s.. Pred týmto časom si veriteľ nebol oprávnený požadovať plnenie, domáhať sa ho a z toho dôvodu
nemohla ani len začať plynúť lehota na plnenie tak ako ju odôvodňuje súd prvej inštancie, t. j. dňom 31.
12. 2004, pretože v tom čase boli žalobca a žalovaný dohodnutí neprijať, resp. neposkytnúť peňažné
plnenie. Ďalej poukázal na to, že z dôvodu dlhotrvajúceho porušovania spoločenskej zmluvy zo strany
druhého spoločníka O.. D. E., podal ešte v roku 2009 návrh na zrušenie jeho účasti v spoločnosti

žalovaného. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 8. 2. 2012 č. k. 10Cb/64/2009-470 zrušil
žalobcovi účasť spoločníka spoločnosti žalovaného s účinnosťou dňom 17. 4. 2012. Od tejto doby sa
viac krát pokúšal so žalovaným uzavrieť dohodu o finančnom vyrovnaní za svoj vyporiadací podiel, ako
aj vrátenia dlhodobej finančnej výpomoci. Keďže od uvedenej doby nemal informácie ani reálnu možnosť
zistiť stav úverových vzťahov žalovaného s Tatra bankou, a. s., dňa 1. 12. 2014 vyzval žalovaného

písomne na vrátenie finančnej pôžičky a dňa 29. 12. 2014 podal návrh na vydanie platobného rozkazu.
Vzhľadom na existenciu dohody o odklade splatnosti existujúceho záväzku - pôžičky nemohla nastať
splatnosť záväzku skôr ako bola žalobcovi zrušená účasť v spoločnosti žalovaného, t. j. ku dňu 17. 4.
2012. Po tejto lehote a to aj v prípade, ak by aj naďalej existoval úverový vzťah žalovaného s Tatra
bankou, a. s., nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby pokračoval v zabezpečení úverovej

zmluvy žalovaného po tom, čo prestal byť spoločníkom tejto spoločnosti. Navrhol, aby Krajský súd v
Prešove zrušil Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 4. 10. 2018 sp. zn. 7Cb/33/2015 a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

34. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom

súdu prvej inštancie a to jednak čo do skutkových zistení ako aj právneho posúdenia predmetnej
veci a nárok žalobcu uplatnení v žalobe považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Uviedol, že návrhu
žalobcunebolomožnévyhovieťzdôvodupremlčaniajehonároku.Súdprvejinštanciesprávneodôvodnil
svoje rozhodnutie o zamietnutí žalobcovho návrhu tým, že považoval uplatnený nárok za premlčaný a
teda prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Poukázal na to, že žalobca prezentoval,

že vklady finančných prostriedkov do žalovanej sumy vo výške 224.822,- eur vykonával po častiach
od roku 1994 až do roku 2005, ale v akých konkrétnych výškach finančné prostriedky spoločnosti
žalovaného poskytoval a v akých časoch preukázať nevedel. Nepreukázal ani kedy presne vykonával
jednotlivé vklady finančných prostriedkov a v akých výškach do spoločnosti. Obidvaja účastníci, teda
aj žalobca aj žalovaný viac krát výslovne v konaní potvrdili, že čas plnenia, teda lehota splatnosti

poskytnutých finančných prostriedkov nebola medzi účastníkmi dohodnutá, a preto súd správne posúdil,
že v takomto prípade nastupuje zákonná úprava určenia lehoty splatnosti. Čo sa týka odvolacej námietky
v súvislosti s nesprávnym interpretovaním Zmluvy o nadriadenosti záväzku uzavretej medzi Tatra banka,
a. s. a účastníkmi konania ohľadom dohody o lehote, resp. odkladu splatnosti záväzku žalovaného
voči žalobcovi neobstojí. Súd sa správne stotožnil s názorom žalovaného, že táto trojstranná zmluva

nemala ani nemá vplyv na úmysel žalobcu a žalovaného nedohodnúť si konkrétnu dobu splatnosti
poskytovaných finančných prostriedkov. Zámerom celej Zmluvy o nadriadenosti totiž bola iba a len
ochrana Tatra banky ako veriteľa žalovaného z nadriadeného záväzku sledujúca jediný cieľ a síce aby
žalovaný neplnil žalobcovi skôr ako splní svoj záväzok voči Tatra banke, pričom žalovaný sa Tatra banke
zaviazal, že neposkytne žalobcovi žiadne plnenie a žalobca, že neprijme žiadne plnenie od žalovaného,

až do úplného splatenia nadriadeného záväzku. Z tejto zmluvy teda vyplýva len to, že žalovaný nebude
platiť žalobcovi a žalobca nebude požadovať plnenie od žalovaného do doby splnenia nadriadeného
záväzku, a to bez ohľadu na to, v akom čase sa tak udeje a tiež bez ohľadu na to, či je medzi žalobcom
a žalovaným termín splatnosti dohodnutý alebo nie. Zmluva teda upravila v záujme zabezpečenianadriadeného záväzku režim platenia existujúceho záväzku, avšak len vo vzťahu k nadriadenému
záväzku, teda voči Tatra banke, t. j. v žiadnom prípade neurčila presný čas plnenia (splatnosť), kedy
má žalovaný vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že súd

prvej inštancie interpretoval listinné dôkazy nesprávne a v rozpore so skutočnosťou a právny poriadkom,
čo má za následok inú vadu konania. Podľa názoru žalovaného žalobcova obrana v podanom odvolaní
je vedená zjavne účelovo, sú v ňom uvádzané nové skutočnosti a argumenty, ktoré v konaní pred súdom
prvej inštancie nikdy neboli použité, ale aktuálne sa pre žalobcu javia ako výhodné alebo vhodné, hoci
podľa jeho názoru je ich reálna a zmysluplná výhodnosť pre žalobcu veľmi otázna. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie považuje za riadne odôvodnené, a to po skutkovej aj právnej stránke, a teda nemožno ho
ztohtohľadiskapovažovaťzaústavnenekonformné,niejevtomtosmereaniarbitrárneanevykazujeani
znaky formalizmu. Zotrval na svojom názore, že žalobca podal svoju žalobu až po uplynutí premlčacej
lehoty, ktorá uplynula najneskôr v roku 2008. Zotrval tiež na tom, že čas plnenia pri jednotlivých vkladoch
finančnýchprostriedkovodroku1994aždoroku2005neboldohodnutý,ustanovenýprávnympredpisom
alebo určený v rozhodnutí, a preto veriteľ bol oprávnený požadovať plnenie ihneď po uzavretí zmluvy

a dlžník bol povinný splniť dlh prvého dňa po tom, keď ho veriteľ o splnenie požiadal. Na uvedenom
nemení nič, ani tvrdenie žalobcu, že v zmluve o nadriadenosti záväzku zo dňa 5. 12. 2003 sa písomne
dohodlo, že veriteľ nebude požadovať plnenie peňažného záväzku a dlžník nebude plniť svoj záväzok
veriteľovi do doby splatenia úveru Tatra banke. Zmluva o nadriadenosti záväzku zo dňa 5. 12. 2003
obsahovala dohodu v čl. II bod 2.2 písm. a) medzi žalovaným a bankou, že tento neposkytne žiadne

plnenie existujúceho záväzku voči žalobcovi a v čl. II bod 2.3 písm. a) dohodu medzi žalobcom a bankou,
že žalobca neprijme žiadne plnenie záväzku. Úmyslom žalobcu a žalovaného ako aj Tatra banky pri
uzavretí Zmluvy o nadriadenosti záväzku zo dňa 5. 12. 2003 bolo poskytnúť Tatra banke záruku, že
si žalovaný a žalobca nebudú poskytovať alebo prijímať plnenia záväzku tam uvedeného a nebolo
úmyslom stanoviť čas plnenia záväzku, ale len jeho poradia vo vzťahu k nadriadenému záväzku. Za

nesprávny záver žalobcu považuje, ak tento tvrdí, že splatnosť záväzku nemohla nastať skôr ako bola
žalobcovi zrušená účasť v spoločnosti žalovaného. Predmetná okolnosť - zrušenie účasti v spoločnosti,
nemá žiadnu súvislosť s určením splatnosti záväzku ako ani s plynutím premlčacej doby. Nemá oporu
v žiadnom zákonnom ustanovení ani v dohode účastníkov. Nesprávny je aj záver žalobcu, že súd mal
správne vychádzať z ustanovenia § 342 Obchodného zákonníka. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno

a neuniesol ani bremeno tvrdenia - z jeho vyjadrenia v predmetnom konaní nie je jasné, kedy došlo k
vzniku jednotlivých právnych vzťahov, v akých výškach poskytoval žalovanému pôžičky, ako aj to, že
svojim tvrdeniami nevyvrátil námietky žalovaného o ich premlčaní. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy
celého konania.

35. O tomto odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 27. 6. 2019, sp. zn. 3Cob/19/2019
a to tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o zamietnutí zvyšku
žaloby a o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Svoje zrušujúce uznesenie odôvodnil tým, že podstatnou odvolacou námietkou žalobcu je, že súd prvej

inštancie nesprávne právne posúdil splatnosť pôžičky, nesprávne vyhodnotil Zmluvu o nadriadenosti
záväzku zo dňa 5. 12. 2003 a tým spojený odklad splatnosti jeho pôžičky - finančnej výpomoci a zároveň
nesprávne vyhodnotil jeho nárok ako premlčaný podľa § 342 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa
§ 342 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy alebo z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, je
rozhodujúci úmysel strán prejavený pri uzavretí zmluvy alebo povaha plnenia pre určenie, či čas plnenia

je určený v prospech oboch strán alebo len prospech jednej z nich. Ak je čas plnenia určený v prospech
dlžníka pred týmto časom, nie je veriteľ oprávnený požadovať plnenie a dlžník je oprávnený plniť svoj
záväzok. Ak čas plnenia určený v prospech veriteľa je pred týmto časom veriteľ oprávnený požadovať
plnenie, ale dlžník nie je oprávnený plniť svoj záväzok. Ak je čas plnenia určený v prospech oboch strán,
niejepredtýmtočasomveriteľoprávnenýpožadovaťplnenieadlžníkplniťsvojzáväzok. Medzistranami

sporu nebolo sporným, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu pôžičky pre žalovanú spoločnosť.
Žalobcavykonávalvkladydospoločnostižalovanéhoodroku1994aždoroku2005.Dňa5.12.2003bola
uzavretá Zmluva o nadriadenosti záväzku podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi veriteľom
E. U., dlžníkom LPH Vranov n/T. s. r. o. a bankou Tatra banka, a. s.. Z čl. I bodu 1.1 vyplýva, že dlžník -
žalovaný ku dňu uzavretia tejto zmluvy eviduje záväzok vrátiť veriteľovi - žalobcovi peňažné prostriedky

vo výške SKK 2.872.500,-. Podľa čl. II bod 2.1 tejto zmluvy, veriteľ - žalobca a dlžník - žalovaný sa
týmto dohodli na odklade splatnosti existujúceho záväzku, a to až do úplného splnenia nadriadeného
záväzku. Z tejto zmluvy vyplýva, že nadriadeným záväzkom je úver vo výške SKK 15.000.000,- na
základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX zo dňa 11. 6. 2003 poskytnutej Tatra bankou, a.s.. Z citovanej zmluvy o nadriadenosti záväzku, z čl. II bod 2.1 jednoznačne vyplýva, že veriteľ - žalobca
a dlžník - žalovaný sa dohodli na odklade splatnosti existujúceho záväzku, a to až do úplného splnenia
nadriadeného záväzku. Odvolaciemu súdu preto nie je jasné ako súd prvej inštancie mohol vyhodnotiť

obsah zmluvy o nadriadenosti záväzku len ako dohodu medzi veriteľom - žalobcom a Tatra bankou, a že
sa veriteľ - žalobca a dlžník - žalovaný nedohodli na odklade splatnosti existujúceho záväzku žalovaného
voči žalobcovi, aj keď táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z citovanej zmluvy o nadriadenosti. Toto
nesprávne vyhodnotenie zmluvy nadriadenosti a odkladu splatnosti záväzku žalovaného voči žalobcovi
malo vplyv aj na otázku skúmania premlčania nároku žalobcu voči žalovanému. Nesprávne preto posúdil

súd prvej inštancie začiatok plynutia premlčacej lehoty, ak konštatoval, že ak by vychádzal z poslednej
pôžičky, teda ktorá mala byť poskytnutá spoločnosti v roku 2004, teda ak by bral do úvahy posledný deň
roku 2004, t. j. 31. 12. 2004 pri aplikovaní 4 ročnej premlčacej lehoty, t. j. právo na stanovenie lehoty
splatnosti uplynulo najneskôr dňom 31. 12. 2008, a teda ak žaloba bola podaná až 29. 12. 2014 bola
podaná po uplynutí 4 ročnej premlčacej lehoty, a preto z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty žalobcu
žalobu žalobcu zamietol. Nesprávny je aj jeho záver, ak konštatoval, že ak by súd mal prihliadať na

tvrdenia žalobcu, že je potrebné zohľadniť aj skutočnosti uvedené v zmluve o nadriadenosti, bolo by
na mieste potrebné konštatovať, že splatnosť pôžičky žalobcu voči žalovanej spoločnosti nenastala,
keďže údajne nebol vrátený úver žalovaným Tatra banke, teda že nenastala ani splatnosť pôžičky a
žalobca by sa nemohol ani domáhať vrátenia poskytnutej pôžičky, lebo v konaní nepredložil a nenavrhol
žiadne dôkazy na preukázanie splatenia poskytnutého úveru. Ako to vyplýva z obsahu spisu, súd

nezameral svoje dokazovanie za účelom zistenia, či došlo k splateniu úveru žalovaným a tým odňal
sporovým stranám možnosť uplatniť si ich procesné práva navrhovať a predkladať dôkazy v tomto
smere. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, otázku splatnosti pôžičky žalobcu ako
aj premlčanie nároku žalobcu namietané žalovaným, keď na základe vykonaného dokazovania dospel

k nesprávnemu právnemu záveru, že zmluva o nadriadenosti neobsahuje dohodu medzi veriteľom -
žalobcom a dlžníkom - žalovaným o odklade splatnosti existujúceho záväzku žalovaného voči žalobcovi.
Od tohto nesprávneho právneho posúdenia sa odvíja aj nesprávny záver súdu prvej inštancie pri
posudzovaní nároku žalobcu v iných otázkach. Porovnaním odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia
súd prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa

nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo
k odňatiu možnosti konať pred súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť právny
nárok žalobcu vzhľadom na odvolacím súdom konštatovaný odklad splatnosti záväzku žalovaného voči

žalobcovi a v prípade zistenia, že kontokorentný úver nebol splatený, posúdiť nárok žalobcu aj z pohľadu
toho, či možno od neho spravodlivo žiadať na vyčkanie splatenia kontokorentného úveru, ak žalobca
prestal byť v roku 2012 spoločníkom spoločnosti žalovaného. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa pokynu odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie.

37. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na zvyšku podanej žaloby. Poukázal na to, že
oznámenie o postúpení pohľadávky je neplatné z dôvodu nejasnosti, neurčitosti. To, že toto postúpenie

má byť neúčinné vyplýva aj z evidencie účtovníctva žalovaného, v ktorom je naďalej táto pohľadávka
evidovanánažalobcuasubjekt,naktorýbolapostúpenápohľadávka,sadoposiaľnedomáhalzaplatenia
tejto pohľadávky voči žalovanému. Toto tvrdenie má vyplývať aj z odborného vyjadrenia Ing. Kudlovej.
Zmluva o nadradenosti v bode 2 uvádza, že ak dôjde k jej porušeniu, Tatra banka si môže uplatňovať
zmluvnú pokutu. Tatra banka si voči žalobcovi neuplatnila žiadnu sankciu, čo je potvrdením toho,

že nedošlo k porušeniu Zmluvy o nadradenosti, a teda ani k postúpeniu pohľadávky. Nepriamo to
potvrdzuje aj list Tatra banky z 15. 06. 2006, kde upozorňuje žalobcu na možnosť uloženia zmluvnej
pokuty. Následne prebehli jednania medzi žalobcom, žalovaným a Tatra bankou, kedy Tatra banka
žiadala vysvetlenie, či došlo alebo nedošlo k postúpeniu pohľadávky a keď nedošlo, žiadala nahradenie
Zmluvy o nadradenosti teda iné ručenie na kontokorentný úver žalovanou stranou. A keďže nedošlo k

ručeniu iného na predmetný kontokorentný úver to potvrdzuje, že pohľadávka žalobcu ostala naďalej
zabezpečovacím prvkom pre Tatra banku. Má za to, že nie je spravodlivé aby žalobca, ktorého účasť
v spoločnosti u žalovaného bola v roku 2012 zrušená z dôvodu, že boli porušované jeho práva, sa
nemohol po uplynutí 9 rokov od skončenia jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovanej domáhaťsa vrátenia pôžičky. Zmluva o úvere mohla obsahovať aj viacero ručení alebo zabezpečenie mohlo
byť aj nahradené ďalšími ručeniami. V záverečnom návrhu žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel v
celom rozsahu. Mal za to, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca vložil do žalovanej

spoločnosti pôžičku vo výške 220.749,- eur, čo vyplýva aj z účtovníctva žalovaného. Táto suma bola
ponížená z dôvodu započítania záväzkov v sume 37.234,28,- eur s tým, že neuznáva započítanie z
titulu náhradnej škody uplatnenej v trestnom konaní, pretože táto škoda nebola ničím preukázaná a
trestné konanie nie je právoplatne skončené. Vylúčil, že by došlo k postúpeniu pohľadávky, čo vylučuje
účtovníctvo žalovanej spoločnosti, ktorá k dnešnému dňu si eviduje pôžičku žalobcu znížená iba z

titulu započítania. Spochybnil dôveryhodnosť svedka O.. E.. Poprel platnosť oznámenia o postúpení
pohľadávok nakoľko mal za to, že toto postúpenie je neplatné pre nezrozumiteľnosť. To, že nedošlo k
postúpeniu pohľadávky má vyplývať aj z oznámenia Tatra banky, ktorá si doposiaľ neuplatnila žiadne
sankcie voči žalobcovi. Keďže žalobca prestal byť spoločníkom žalovanej spoločnosti od roku 2020,
nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby si nemohol túto pohľadávku uplatniť.

38. Žalobca súdu uviedol, že ručenie jeho pohľadávkou považuje od začiatku za protiprávne,
pretože kontokorent sa prolongoval 32 dodatkami každý rok, pričom spoločenská zmluva jasne
udávala konateľovi žalovaného, že pri právnych úkonoch nad 50.000,- DM potrebuje súhlas valného
zhromaždenia. Zmluvu na poskytnutie kontokorentného úveru uzavreli na 1 rok. Pri dodatkoch žalovaný
súhlas valného zhromaždenia si nežiadal. Ohľadne neplatnosti týchto dodatkov neurobil žiadne úkony.

Z dôvodu aj takýchto úkonov podal návrh na zrušenie účasti v spoločnosti žalovaného pre porušenie
jeho práv. Vo vzťahu k Tatra banke k Zmluve o záväzku nadradenosti ohľadne vkladu jeho pohľadávky, a
to zabezpečenie pohľadávky nevykonal žiaden úkon. Podľa neho tak mohol urobiť aj konateľ žalovanej
spoločnosti.

39. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že taktiež zotrváva na svojich vyjadreniach. Má za to,
že v zmysle Zmluvy o nadradenosti záväzku nebolo možné postúpiť pohľadávku. Bod 2.3 Zmluvy o
nadradenosti riešil iba dohodu medzi žalobcom a Tatra bankou a nie medzi žalobcom a žalovaným tak,
ako to vyžaduje § 225 ods. 2 Občianskeho zákonníka. (Nemožno postúpiť pohľadávku ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.) Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že išlo o dohodu medzi

žalobcom a Tatra bankou a žalobca sa zmluvne zaviazal nepostúpiť pohľadávku pod hrozbou sankcie,
ktorá následne bola aj vytknutá Tatra bankou. Tatra banka nijakým spôsobom nespochybnila platnosť
a účinnosť postúpenej pohľadávky zo strany žalobcu na tretí subjekt. Úver z kontokorentného úveru č.
XXXX/XX sa neustále prolonguje. V súčasnosti sa pohybuje v úverovom rámci 600.000,- eur mesačne.
Žalobca v roku 2003, keď sa podpisoval kontokorentný úver ako aj Zmluva o nadradenosti, vstupoval do

tohto zmluvného vzťahu na základe slobodne určitej vôle, vedomý si podstaty kontokorentného úveru.
Tentoinštitútzabezpečujepohľadávku,kedytretísubjektručí,aleboakýmkoľvekspôsobomzabezpečuje
pohľadávku iného subjektu, ktorá sa zúčastňuje na podnikaní, a to bez ohľadu na to, či má z nej
nejaký účinok alebo prospech vo vzťahu k poskytnutému zabezpečeniu. Požiadavka Tatra banky bol
jeden z inštitútov zabezpečenia vymožiteľnosti predmetného úveru. Preto z tohto pohľadu nie je možné

vyhodnotiť Zmluvu o nadradenosti záväzku ako právny úkon, ktorý by bol v rozpore so spravodlivosťou
a má za to, že nie je možné zrušiť uzatvorenú zmluvu len na základe skutočnosti, že zmluva sa v
priebehu jej trvania z pohľadu určitej zmluvnej strany stane zrazu nevýhodnou, resp. nespravodlivou.
Právny poriadok rieši výlučne len v § 50a) ods. 3 Občianskeho zákona situáciu, kedy zaniká záväzok
uzavrieť budúcu zmluvu pokiaľ z okolností, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali sa zmenili

do tej miery, že nemožno spravodlivo požadovať aby sa zmluva uzatvorila. Je v zásadnom rozpore s
princípom právnej istoty zmluvných strán, aby dvojstranné alebo viacstranné právne akty bolo možné
zrušiť z dôvodu, že počas ich platnosti stanú sa nevýhodné z pohľadu jedného účastníka zmluvného
záväzku. Viacnásobne to platí v obchodných vzťahoch, kde účastníci sú zväčša podnikatelia, ktorí sú
povinní niesť svoje podnikateľské riziko. Žalobca mal z dôvodu bežnej opatrnosti predvídať, že možno

raz nebude spoločníkom spoločnosti a mal si uvedomiť aj dopad uzatváranej Zmluvy o nadradenosti
záväzku. Bolo plne na jeho slobodnej vôli sa rozhodnúť, či Zmluvu o nadradenosti uzatvorí a uvedené
nemôže byť na ťarchu ani škodu žalovaného, ani v neprospech tretej strany, a to Tatra banky, ktorá
nie je účastníkom konania a ktorej prípadné vyslovenie záveru ohľadne Zmluvy o nadradenosti by sa
týkalo aj samotného jej právneho postavenia. Žalobcovi od roku 2012, kedy prestal byť spoločníkom

žalovaného, nič nebránilo obrátiť sa na Tatra banku s požiadavkou o zrušenie resp. o úpravu predmetnej
zmluvy. Preto má za to, že žalobca súhlasí s existenciou tohto zmluvného záväzku, ak teraz tvrdí
niečo iné, je to z dôvodu, že momentálne mu to v danej situácii vyhovuje. Vyslovením tohto názoru
by súd donútil žalovaného vystaviť sa hrozbe zo strany Tatra banky k uplatneniu si zmluvnej pokutyvo výške pohľadávky z nadriadeného záväzku, čo by taktiež bolo v rozpore s princípom spravodlivosti.
Takéto rozhodnutie by poškodilo žalovaného ako aj tretie strany, ktorej by sa znížila vymožiteľnosť
pohľadávky. Žalobca pred samotným zrušením jeho účasti v spoločnosti žalovaného vykonával úkony, a

to započítanie pohľadávky ako aj postúpenie pohľadávky, napriek hrozbe postihu Tatra banky. Vzhľadom
na tieto širšie okolnosti a právne úkony samotného žalobcu nie je možné považovať zmluvný vzťah za
nespravodlivý. Právny poriadok Slovenskej republiky zrušenie takéhoto zmluvného vzťahu neumožňuje.
Úkony žalobcu, a to započítanie pohľadávky, postúpenie pohľadávky vyhodnocuje vo vzťahu k Tatra
banke v rozpore s jeho zmluvnými povinnosťami, a ktoré sa zaviazal v Zmluve o nadradenosti záväzku

a z toho vyplýva jeho nepoctivosť, jeho rozpor, konanie v rozpore s dobrými mravmi obchodného
styku. Preto má za to, že súd by nemal žalobcovi priznať súdnu ochranu v zmysle, že by Zmluvu o
nadradenosti záväzku mal považovať za nespravodlivú vo vzťahu k žalobcovi, pretože jeho samotné
konanie je v rozpore s princípom spravodlivosti, s princípom rovnosti strán, s princípom zásad v bežnom
obchodnom styku a dobrými mravmi. V účtovníctve žalovaného je evidovaný kontokorentný úver, ktorý
sa pohybuje vo výške 600.000,- eur. Žalobca k dnešnému dňu nevykonal vo vzťahu k Tatra banke

žiaden úkon vo vzťahu, ktorým by nastala určitá zmena v predmetných úverových vzťahoch. Má za
to, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany žalobcu, pretože Tatra banka oznámila žalobcovi a
upozornila ho, že porušením pohľadávky dochádza k porušeniu Zmluvy o nadradenosti záväzku. Právna
zástupkyňa žalobcu žiadala z Tatra banky vypýtať oznámenie žalobcu, ktorým informoval Tatra banku o
skutočnosti,žepostúpilsvojupohľadávkuvovýške5.000.000,-Sknatretiuosobu.Vzáverečnomnávrhu

žiadal, aby súd žalobu zamietol, z dôvodu, že podľa žalovaného žalobca nie je aktívne legitimovaný
z dôvodu postúpenia pohľadávky na tretí subjekt. Aj keď doposiaľ nie je skončené trestné konanie v
súvislosti s lízingovými splátkami má za to, že si oprávnene započítali náhradu tejto škody. Táto škoda
vyplýva z odborného vyjadrenia, kde znalec stanovil hodnotu škody na motorovom vozidle, ktorá bola
spôsobená žalovanej spoločnosti. Žalobca ju nijakým spôsobom nespochybnil. Evidovanie pohľadávky

v účtovníctve žalovaného na meno žalobcu je v kompetencii účtovnej jednotky, je to na nej, akým
spôsobom si účty nazve. Neznamená to, že z toho vyplýva právo pre určitú osobu. Ani zrušením účasti
žalobcu v spoločnosti žalovaného v roku 2012 by mal byť poškodený. Žalobca od roku 2003 žiadnym
spôsobom nenamietal, nevykonal ani jeden úkon vo vzťahu k žalovanej spoločnosti ani vo vzťahu
k Tatra banke a neriešil nijakým spôsobom svoju situáciu. Žalobca slobodne vstúpil do zmluvného

vzťahu vedomý si podstaty zmluvného vzťahu a zabezpečovacieho inštitútu. Bolo by v rozpore so
spravodlivosťou keby súd bol jednostranne oprávnený rušiť existujúce účinné zmluvné vzťahy.

40. V konaní bol vyžiadaný dôkaz z Tatra banky, ktorá vo svojej správe zo dňa 01. 07. 2020 súdu
uviedla, že zmluva o nadradenosti záväzku z 05. 12. 2003 naďalej trvá. Úverový vzťah zo zmluvy o

splátkovom úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 05. 12. 2003 zanikol splnením ku dňu 31. 07. 2009. Úverový
vzťah zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX zo dňa 11. 06. 2003 naďalej trvá. K tejto zmluve
bolo uzatvorených 32 dodatkov. Posledný bol zo dňa 20. 09. 2019. Vo všeobecnosti nie je vylúčené
nahradenie zmluvy o nadradenosti záväzku iným zabezpečovacím prostriedkom, napríklad ručením.
Pre konkrétne rozhodnutie o pripustenie takéhoto nahradenia by sa vyžadovalo posúdenie konkrétneho

obchodného prípadu v konkrétnom čase, preto toto vyjadrenie nepotvrdzuje žiadny nárok klienta voči
banke na takého nahradenie. V prílohe súdu zaslala 32 dodatkov k zmluve o kontokorentnom úvere a
zároveň poučenie, že tieto informácie sú bankovým tajomstvom.

41. K uvedenému dôkazu právny zástupca žalobcu uviedol, že uvedené preukazuje, že Zmluva o

nadriadenosti záväzku je naďalej platná, a preto návrh nemôže byť premlčaný. Jeden z úverov, pre ktorý
žalobca ručil svojím vkladom do spoločnosti zanikol, avšak Zmluvou o nadradenosti má byť naďalej
krytý kontokorentný úver č. zmluvy XXXX/XX. Tatra banka podala správu, z ktorej vyplýva, že predmetný
úver je možné nahradiť aj iným ručením. Domnieva sa, že nastala splatnosť pôžičky minimálne dňom
písomnej výzvy z roku 2014. To, že kontokorent sa predlžuje ďalšími dodatkami, nemôže byť na ťarchu

žalobcu.

42. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

43. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom
a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účastina spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou,
ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a

záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

44. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a

týmto zákonom.

45. Podľa § 768k ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.
januára 2013. Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia
pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o

omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi
(§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom
2013.

46. Podľa § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v

zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď
po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal.

47. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby

ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

48. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

49. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za to, že podanou žalobou sa žalobca domáhal voči
žalovanej spoločnosti vrátenia pôvodne pôžičky vo výške 224.822,- eur, po čiastočnom späťvzatí sumy
187.587,75,- eur. Dôvodnosť tejto žaloby odôvodňoval tým, že ešte ako spoločník žalovanej spoločnosti
túto sumu vložil do spoločnosti ako pôžičku. V roku 2012 došlo k zrušeniu účasti žalobcu ako spoločníka

žalovanej spoločnosti, preto sa domáhal vrátenia tejto pôžičky spolu s úrokom z omeškania. Uvedený
nárok žalovaný poprel, a to z titulu dvoch obrán. Jedna obrana mala spočívať v tom, že žalobca nie je
aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, nakoľko žalovaný mal za to, že žalobca mu oznámil,
že došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok k postúpeniu tejto pôžičky na tretí subjekt. Ďalej
vzniesol aj druhú obranu, a to, že vrátenie tejto pôžičky žalobcovi bráni ručenie, ktoré obsahuje Zmluva

o nadradenosti záväzku.

50. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby
z dôvodu, že podľa obrany žalovaného malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Žalobca však uviedol, že k
platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo pre neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok. Naviac aj z

dôvodu upozornenia Tatra banky v zmysle Zmluvy o nadradenosti, že takéto oprávnenie žalobca nemá,
došlo k zrušeniu Zmluvy o postúpení pohľadávok, a teda, že žalobca je naďalej aktívne legitimovaný
na podanie žaloby o vrátenie tejto pôžičky. Vzhľadom na záver vyjadrený odvolacím súdom zrušujúcom
rozsudku súdu 1. stupňa mal za to, keďže v roku 2012 došlo k zrušeniu účasti žalobcu ako spoločníka
v žalovanej spoločnosti, nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby v zmysle ustanovenia Zmluvy o

nadradenosti, a to zákazu domáhať sa vrátenia pôžičky pred tým, než budú splnené záväzky v zmysle
Zmluvy o úvere, že by si nemohol žiadať vrátenie tejto pôžičky. Ďalej sporným bolo aj to, či vzhľadom
na ustanovenie Zmluvy o nadradenosti, a to zákaze žalobcu domáhať sa vrátenia tejto pôžičky pred
splnením Zmluvy o úvere, sa žalobca nemôže domáhať vrátenia tejto pôžičky, pretože v takomto prípade
by podľa zmluvy Tatra banka mohla sankcionovať žalobcu.

51. Na odstránenie spornosti súd vykonal dokazovanie. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že v
konaní je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko aj keď malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky,
následne po tom, ako Tatra banka upozornila žalobcu, že v prípade postúpenia pohľadávky môže Tatrabanka uplatniť oprávnenia, ktoré má v Zmluve o nadradenosti, a to, že si bude uplatňovať zmluvnú
pokutu, došlo k zrušeniu Zmluvy o postúpení pohľadávok. Zákon nezakazuje, aby došlo k zrušeniu
takejto zmluvy, a preto súd má za to, že na strane žalobcu je preukázaná aktívna legitimácia na

podanie žaloby. V konaní bol vypočutý aj svedok O.. E.Ľ., ktorý bol vypočutý aj k zrušeniu zmluvy
o postúpení pohľadávky. V čestnom prehlásení, bode 3 tohto prehlásenia je uvedené, že spoločnosť
Internationol Steel Corporation platne neuzatvorila dňa 24. 09. 2007 Dohodu o zrušení Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006, vedúci organizačnej zložky spoločnosti O.. E. E.Š. na právny
úkon - Dohodu o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2006 nemal udelený súhlas

akcionárov zahraničnej osoby a nebol ani splnomocnený na takýto úkon. Dohoda o zrušení Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 24. 09. 2007 sa mala zrušiť, fyzicky zničiť. Aj keď k tejto dohode o zrušení
Zmluvy o postúpení pohľadávky najprv uviedol, že na tejto zmluve nie je jeho podpis, ale vzápätí na to
dodal, že v odseku 3 čestného vyhlásenia došlo k omylu. Na základe takto vykonaného dokazovania
preto súd mal zato, že došlo k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky.

52. Ohľadne splatnosti pohľadávky súd doplnil dokazovanie ako mu uložil odvolací súd. Zisťoval, či
nastali podmienky, ako sú uvedené v Zmluve o nadradenosti, a to ohľadne splatnosti záväzku, kde je
uvedené, že splatnosť záväzku nastáva, teda, že žalobca sa môže domáhať vrátenia pôžičky vtedy, ak
budú splnené úvery, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o nadradenosti. Správou Tatra banky bolo preukázané,
že úvery, na ktoré sa vzťahuje zabezpečenie v zmysle Zmluvy o nadradenosti neboli ešte uhradené,

naďalej ostal v platnosti úver z úverovej zmluvy XXXX/XX, a teda súd mal za to, že nenastala podmienka
splatnosti pôžičky.

53. Odvolací súd však dal pokyn súdu zaoberať sa s tým, či je spravodlivé žiadať od žalobcu, aby
naďalej dodržiaval ustanovenia Zmluvy o nadradenosti, ktorá uvádza, že žalobca sa nemôže domáhať

vrátenia pôžičky, pokiaľ nebudú vyplatené úvery, na ktoré sa Zmluva o nadradenosti vzťahuje. V
prípade, že by skutočnosť, že žalobca už nie je spoločníkom žalovanej spoločnosti a že by táto
okolnosť mala byť dôvodom pre posúdenie rozporu s dobrými mravmi, súd má za to, že ak by súd
takúto skutočnosť takto vyhodnotil a uložil povinnosť žalovanému vrátiť pôžičky žalobcovi, uložil by
rozhodnutím súdu povinnosť porušiť ustanovenie zmluvy, ktoré si dohodol žalobca, žalovaný a Tatra

banka. Súd teda by vstúpil do ustanovení zmluvy svojím rozhodnutím bez toho, že by na to mohli mať
vplyv všetky 3 strany Zmluvy o nadradenosti. Súd má za to, že takýmto rozhodnutím by neprimerane
zasiahol do postavenia žalovaného, kedy rozhodnutím súdu, ku ktorému sa nijako nemohla vyjadriť
Tatra banka, ani by ho nemohla ovplyvniť, by uložila Tatra banka za porušenie ustanovenia zmluvy o
nadriadenosti, žalobcovi ako aj žalovanému pokutu. To, že úver nie je doposiaľ uhradený, je spôsobené

tým, ako to bolo preukázané, že kontokorentný úver sa prolonguje. Žalobca sa bránil tým, že žalovaná
spoločnosť mala právo podpísať Zmluvu o kontokorentnom úvere, avšak namietal, že by prolongácie
boli urobené v súlade so spoločenskou zmluvou. Obaja účastníci potvrdili, že ak išlo o právny úkon
nad hodnotu 50.000,- DM, bolo potrebné to konzultovať s valným zhromaždením, pričom žalobca
namietal, že prolongácia úveru valným zhromaždením nebola schválená. Z obsahu dodatkov k zmluve

o kontokorentnom úvere vyplýva, že prolongácia sa vykonala ešte aj za účasti žalobcu v žalovanej
spoločnosti. Žalobca ako vtedajší spoločník žalovanej spoločnosti voči takýmto dodatkom k prolongácii
kontokorentného úveru neurobil žiadne úkony, nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by takéto činnosti, ak
by mali byť v rozpore so spoločenskou zmluvou namietal nejakými úkonmi. To, že až následne podal
návrh na zrušenie účasti v spoločnosti žalovanej spoločnosti a že to malo byť tiež jedným z dôvodov

podaného návrhu na zrušenie účasti v žalovanej spoločnosti však nepreukazuje, že by reálne urobil
nejaké úkony, ktorými by sa snažil zabrániť prolongácii úverov. Z takejto nečinnosti žalobcu súd mal za
to, že nemožno to pričítať na obranu, že nie je možné spravodlivo požadovať, aby nepožadoval vrátenie
pôžičky z dôvodu, že úver, ktorý je zabezpečený Zmluvou o nadradenosti nebol uhradený. Taktiež súd
vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že by žalobca ako účastník Zmluvy o nadradenosti,

ktorá upravila podmienky splatnosti pôžičky, urobil nejaký akt smerujúci k Tatra banke, aby z dôvodu,
že bola zrušená účasť žalovanej spoločnosti, bolo toto ustanovenie zrušené alebo pozmenené. Keďže
teda súd mal za to, že neboli preukázané také okolnosti na strane žalobcu a žalovaného, že by súd
svojím rozhodnutím uložil povinnosť žalovanému aby vrátil žalobcovi pôžičku a že by týmto rozhodnutím
uložil žalovanému povinnosť porušiť ustanovenia Zmluvy o nadradenosti, ktorá v takomto prípade by

umožnila Tatra banke uložiť zmluvnú pokutu, súd mal za to, že návrh žalobcu nie je dôvodný, a preto
podanému návrhu vyhovel. Súd nemal za dôvodné, za preukázane, že nie je možné spravodlivo od
žalobcu požadovať vrátenie pôžičky pred tým, než nastali podmienky splatnosti tak, ako sú uvedené v
Zmluve o nadradenosti. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobu zamietol.54. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

56. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

57. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

58. Z dôvodu plného úspechu žalovaného súd mu priznal náhradu trov konania s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

59. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

61. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

62. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

63. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.