Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119431385
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6119431385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : V. H., narodená dňa
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, V., zastúpená Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2,
Bratislava - Ružinov proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 6.000,-
€, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 10C 24/2020-112, zo dňa
11.októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeňuje tak, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000,- € odo dňa 25.03.2017 do dňa
31.10.2019 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 6.000,- € odo dňa 25.03.2017 do dňa 31.10.2019
na tom skutkovom základe, že voči štátu si úspešne uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Súd žalobkyni v pôvodnom rozhodnutí priznal nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, avšak nepriznal jej nárok na zaplatenie ročného úroku z omeškania z uplatneného

nároku odo dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku s odôvodnením, že ide o nárok, ktorý
vzniká až jeho priznaním súdom v konaní. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2017,
č. k. 14Co/375/2013-133, ktorým bol definitívne nárok vo výške 6.000,- € žalobkyni priznaný nadobudol
právoplatnosť dňa 20.03.2017 a vykonateľnosť dňa 24.03.2017. Žalovaná priznanú nemajetkovú ujmu
vo výške 6.000,- € vyplatila až 31.10.2019 a preto žalobkyni vznikol nárok na ročný úrok z omeškania
z priznanej nemajetkovej ujmy za obdobie od 25.03.2017 do 31.10.2019. Zároveň súd prvej inštancie
rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
15C/173/2011 mal preukázané v podstate zhodne s tvrdením žalobkyne, že žalobou doručenou súdu
dňa 15.12.2011 sa voči žalovanej s označením Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky domáhala nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6.000,- € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6 000 € za obdobie od 26.08.2011 do zaplatenia, ako aj
nároku na náhradu trov konania. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 15C/173/2011-71 zo dňa
19.02.2013 rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom nemajetkovej ujmy 1.000,-€

spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26.08.2011 do zaplatenia a zároveň zaviazal žalovanú na
náhradu trov konania v prospech žalobkyni. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č.k. 14Co 375/2013-133 zo dňa 17.01.2017 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom nemajetkovej ujmy sumu 6.000,- € do troch dní odo dňaprávoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 20.3. 2017
a vykonateľnosť dňa 24.03.2017. Žalovaná Okresnému súdu Bratislava I dňa 16.05.2017 doručila
dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co 375/2013-133 zo dňa 17.01.2017

a zároveň predmetným písomným podaním žalovaná požiadala aj o odklad vykonateľnosti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co 375/2013-133, ktorým bola uložená žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 6.000,- €, ako aj trovy konania, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I č.k. 15C/173/2011- 71. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 4Cdo 207/2018
zo dňa 26.3.2019 odložil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 19.02.2013, č.k.

15C/173/2011-71 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2017 sp. zn.
14Co/375/2013 do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalovanej (znenie výroku uznesenia NSSR).
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2019. Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 4Cdo 207/2018 zo dňa 25.09.2019 dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave, zo dňa 17.01.2017 sp. zn. 14Co 375/2013 zamietol. Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2019.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 226 , § 232 ods.1, 2, § 444 ods.1
C.s.p., § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, keď v prejednávanej veci námietku žalovanej, že súdu
bráni v konaní prekážka veci rozhodnutej vo vzťahu k právoplatnému skončeniu konania vedeného
Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 15C/173/2011 vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č. k. 14Co 375/2013-133 zo dňa 17.01.2017, ktorým zmenil rozsudok prvoinštančného súdu,

priznalžalobkyni nároknanáhradunemajetkovejujmyanároknazaplatenieročnéhoúrokuzomeškania
zo žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že bolo judikované, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vzniká povinnej osobe až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba
plnenia a až uplynutím takto určenej doby plnenia sa povinná osoba dostáva do omeškania s plnením
priznaného peňažného nároku. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol

z dôvodu, že žalovaná - správne označená v žalobe Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
vnútra SR sa so zaplatením priznaného nároku sumy 6.000,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy,
ktorú bola povinná zaplatiť žalobkyni v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.
14Co 375/2013-133 zo dňa 17.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2017 a vykonateľnosť
24.03.2017, do omeškania dostať nemohla a to z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol právoplatným uznesením sp. zn. 4Cdo 207/2018 o odklade vykonateľnosti predmetného
rozsudku. Žalovaná návrh na rozhodnutie o odklade vykonateľnosti predmetného rozsudku podala spolu
s dovolaním. Žalovaná využila legitímny procesný prostriedok. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo 207/2018 zo dňa 25.9.2019, ktorým bolo zamietnuté dovolanie žalovanej bol
žalovanej doručený dňa 23.10.2019, ktorým dňom v týždni bola streda. Na účet žalobkyni bola pripísaná

suma titulom vyplatenia nemajetkovej ujmy žalovanou na účet dňa 31.10.2019 (štvrtok nasledujúceho
týždňa).
1.3. Prvoinštančný súd zároveň uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia § 226 C.s.p. právoplatnosť
rozsudkuje vlastnosťsúdnehorozhodnutia,ktoráspôsobujejehozáväznosťazásadnúnezmeniteľnosť.
Právna teória rozoznáva tzv. formálnu právoplatnosť, ktorá sa prejavuje v tom, že rozhodnutie nie

je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom (odvolaním) a tzv. materiálnu právoplatnosť,
ktorá spočíva v nemožnosti druhý krát rozhodnúť v už právoplatne rozsúdenej veci (§ 230 C.s.p. -
tzv. prekážka res iudicata). Doručené rozhodnutie nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty
15 dní na podanie odvolania. Ďalšou vlastnosťou rozhodnutia je podľa ustanovenia § 232 ods. 1
C.s.p. vykonateľnosť rozhodnutia, ktorú zákon spája iba s takými rozhodnutiami, ktoré ukladajú

povinnosť plniť. Je to teda vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú
v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 C.s.p.).
Rozsudky na plnenie nadobúdajú vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je v zmysle
§ 232 ods. 3 C.s.p. 3 dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti - vykonateľnosť rozsudku je teda
naviazaná na jeho právoplatnosť, ak zákon neustanovuje inak. Dovolanie je jeden z mimoriadnych

opravných prostriedkov, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí a to v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch. Mimoriadnosť
dovolania spočíva v tom, že sa ním dovolateľ domáha prieskumu už právoplatného, prípadne už
aj vykonateľného rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci - teda po tom, ako bola dovolateľova vec
už posúdená dvomi súdnymi inštanciami. V určitých výnimočných prípadoch však môže nastať

situácia, čo aj nastala v prejednávanej veci, kedy právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu stratilo
vlastnosť vykonateľnosti počas konania o dovolaní v dôsledku procesného postupu dovolacieho
súdu, ktorý vyhovel návrhu žalovanej, ako dovolateľky, na odloženie vykonateľnosti napádaného
rozhodnutia vydaného Krajským súdom v Bratislave, v zmysle ktorého bola žalovaná zaviazanážalobkyni zaplatiť sumu 6.000,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Dovolací súd postupoval v zmysle citovaného ustanovenia § 444 C.s.p. a
na návrh žalovanej odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov hodných osobitného

zreteľa. Účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého dovolaním
je ochrana dovolateľa pred nepriaznivými účinkami tohto rozhodnutia - napríklad vznikom škody. V
prejednávanej veci existovala hrozba nenapraviteľnej, alebo ťažko napraviteľnej ujmy. Išlo o prípad
s vysokou pravdepodobnosťou možnosti, že napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu v
dôsledku podaného dovolania žalovanou mohlo byť zrušené, pričom následky tohto rozhodnutia by

po poskytnutí priznaného plnenia žalobkyni žalovanou vyvolalo ďalší spor o vrátenie poskytnutého
peňažného plnenia medzi stranami sporu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR platí, že dovolací
súd nariadi odklad vykonateľnosti, alebo právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v prípadoch, keď
možná ujma hroziaca v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na strane toho,
kto o odklad žiada, prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu opačnej procesnej strany (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. 9. 2020, sp. zn. 4Obdo/53/2020). Uznesenie, ktorým dovolací súd návrhu

na odklad vykonateľnosti vyhovie, je záväzné voči všetkým subjektom zúčastneným na realizácii
napadnutého rozhodnutia. Návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je zo svojej
podstaty koncipovaný ako prostriedok ochrany dovolateľa pred nepriaznivými dôsledkami napadnutého
rozhodnutia.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods.1, § 262 ods.1 C.s.p. a

úspešnej žalovanej vo vzťahu k žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala nárok na náhradu trov konania
nepriznal z dôvodu, že v konaní žalovanej trovy konania v súvislosti s vedením konania nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odôvodnení
súd prvej inštancie uviedol, že Najvyšší súd SR uznesením odložil vykonateľnosť rozsudku, ktorým

bola istina priznaná, pričom účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti je chrániť dovolateľa pred
nepriaznivými účinkami dovolaním napadnutého rozsudku, ktorá skutočnosť bola dôvodom pre
zamietnutie žaloby. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nerozlišoval medzi procesnoprávnymi
a hmotnoprávnymi účinkami odkladu vykonateľnosti a nezohľadnil tiež predbežnú povahu odkladu
vykonateľnosti. Odkladom vykonateľnosti nestráca dovolaním napadnutý rozsudok svoje hmotnoprávne

účinky, dovolateľ je iba počas jeho trvania chránený pred výkonom exekúcie, nie však už pred
jej nariadením. Odklad vykonateľnosti totiž nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, ale iba na jej
odklad (§ 61 h ods. 1 h) zákona č. 233/1995 Z.z.). Pominutím účinkov odkladu pominie aj ochrana
dovolateľa pred výkonom exekúcie a na dovolateľa plnom rozsahu dopadnú dôsledky jeho omeškania,
vrátane omeškania zapríčineného jeho jalovou súdivosťou. Pokiaľ súdivý dlžník s dovolaním neuspel,

nie je dôvod, aby dôsledky jeho nerozumnej súdivosti v podobe úrokov z omeškania nedopadli na
súdivého dlžníka, ale dopadli na veriteľa v podobe straty potenciálneho úžitky z omeškanej istiny
dlhu, ktorú majú kompenzovať práve úroky z omeškania. Odklad vykonateľnosti vydaný na ochranu
dovolateľa zanikne zamietnutím dovolania a na účely hmotnoprávne sa považuje za nikdy nevydaný.
Výklad, ktorý prezentoval súd, je tak popretím zmyslu a účelu právnej úpravy úrokov z omeškania aj

odkladu vykonateľnosti a predstavuje úplnú rezignáciu na atribút spravodlivosti. Záverom uviedla, že
prvoinštančný súd bol pritom pri aplikácii svojho právneho názoru ešte aj nedôsledný. Splatnosť istiny
nastala dňa 24.03.2017, úhrada bola vykonaná dňa 31.10.2019. Odklad vykonateľnosti však trval iba v
období od 29.03.2019 do 23.10.2019. Aj keby sa teda odkladu vykonateľnosti priznali nepominuteľné
hmotnoprávne účinky, žalovaná bola stále v omeškaní v období od 25.03.2017 do 28.03.2019 a od

24.10.2019 do 31.10.2019.
3. Žalovaná nevyužila svoje právo a vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne nepodala.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
C.s.p. (t. j. v celom rozsahu) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne

je dôvodné.
5. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
5.1. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
5.2. Podľa § 444 ods. 1 C.s.p. dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.6. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ktorý nebol ani medzi stranami sporu sporný
(pozri odsek 1.1.), ale dospel na základe tohto skutkového stavu k nesprávnemu právnemu záveru ak
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalovaná sa so zaplatením priznaného

nároku sumy 6.000,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú bola povinná zaplatiť žalobkyni v zmysle
právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co 375/2013-133 zo dňa 17.01.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2017 a vykonateľnosť 24.03.2017, do omeškania dostať nemohla
a to z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol právoplatným uznesením sp. zn. 4Cdo
207/2018 o odklade vykonateľnosti predmetného rozsudku.

7. V prejednávanej veci bola s ohľadom na obranu žalovanej rozhodujúca otázka vplyvu podania
návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku na plnenie podľa § 444 C.s.p. a odklad jeho vykonateľnosti
do rozhodnutia o dovolaní na omeškanie žalovanej so súdom právoplatne uloženou povinnosťou na
peňažné plnenie v prospech žalobkyne.
8. Podľa názoru odvolacieho súdu treba vychádzať z charakteru a účelu inštitútu omeškania i
inštitútu odkladu vykonateľnosti právoplatného rozsudku. Omeškanie dlžníka (mora debitoris) je inštitút

hmotného práva, upravený predovšetkým v Občianskom zákonníku (§ 517 a nasl.) a v Obchodnom
zákonníku. Účelom omeškania je s ohľadom na jeho následky (možnosť odstúpenia od zmluvy,
povinnosť platiť úroky/poplatky z omeškania, zodpovednosť za škodu a i.) pôsobiť preventívne a
motivačne na dobrovoľné plnenie povinností v zmysle zásady pacta sunt servanda. Naproti tomu
odklad vykonateľnosti rozhodnutia súdu je procesný prostriedok. Účelom odkladu vykonateľnosti je

zabrániťvykonaniuexekúcietam,kdebymoholbyťzmarenýúčinokrozhodnutiaoopravnomprostriedku
(predchádzať vzniku bezdôvodného obohatenia pre prípad zrušenia právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu). Z uvedeného porovnania je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že na existenciu
omeškanie dlžníka (žalovanej) nemôže mať vplyv prípadný odklad vykonateľnosti. Pozitívne právo s
takýmto následkom nepočíta. Je vecou a zodpovednosťou právoplatne zaviazanej žalovanej, či sa

rozhodne podať mimoriadny opravný prostriedok bez toho, aby podľa vykonateľného rozhodnutia súdu
poskytla plnenie, na ktoré bola zaviazaná a príp. podá i návrh na odklad jeho vykonateľnosti, hoci musí
počítať s možnosťou, že v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch nedosiahne úspech.
9. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov a to z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci
zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000,- € odo dňa 25.03.2017 do
dňa 31.10.2019 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výška úroku z omeškania je ustanovená §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
K rozhodnému dňu táto úroková sadzba bola vo výške 0 %, preto sadzba úroku z omeškania predstavuje

5 % ročne.
10. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací
súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade
s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyni ktorá mala v konaní plný úspech,
priznal odvolací súd voči žalovanej nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej
inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).