Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8405200612
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8405200612.8

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: AMERICAN ART ADVISORS LLC,
so sídlom 320 85th Street #14, Miami Beach, FL 33141, Spojené štáty americké, IČO: L 12000077213,
zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouVRBA&PARTNERSs.r.o.,sosídlomBratislava,Sliezska9,IČO:
35 918 225, proti žalovanému: Poľnonákup TATRY, a.s., so sídlom Kežmarok, Slavkovská 36, IČO: 36

447 927, zastúpenému advokátkou JUDr. Danielou Sokol, so sídlom Košice, Kuzmányho 57, o návrhu
žalovaného na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.9.2016 pod č. k. 2Cb/34/2005-700, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalovaného na zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením zrušil neodkladné opatrenie nariadené
uznesenímOkresnéhosúduKežmarokč.k.2Cb/34/2005-455z3.9.2012,ktorénadobudloprávoplatnosť
24.9.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5Cob/57/2013-546 z 12.9.2013 v celom
rozsahu.

2) Vychádzal zo zistenia, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na

zaplatenie 331.939,19 eur s 15 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 20.8.2004 do zaplatenia.
V priebehu konania súd prvého stupňa uznesením zo dňa 3.9.2012 pod č. k. 2Cb/34/2005-455 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému scudziť (najmä predať, darovať alebo vložiť do
právnickej osoby), zaťažiť alebo zriadiť k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam akékoľvek právo v
prospech tretej osoby odlišnej od žalobcu, a to v k. ú. J. a k. ú. N.. Dňa 23.8.2016 doručil žalovaný
súdu návrh na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, v ktorom ako dôvod uviedol odpadnutie

dôvodov, pre ktoré bolo toto predbežné opatrenie nariadené, poukazujúc na výšku svojho základného
imania, na to, že je zabehnutou obchodnou spoločnosťou s výbornou povesťou, ktorá si riadne plní
svoje obchodné záväzky a vykazuje kladný hospodársky výsledok, o čom ako dôkaz predložil relevantnú
časť účtovnej evidencie - výkaz ziskov a strát z rokov 2012 a 2013, účtovnú závierku z rokov 2014 a
2015, ktoré tieto jeho tvrdenia preukazujú. Žalovaný zároveň poukázal na neprimeranosť dĺžky trvania
neodkladného opatrenia, keďže od jeho nariadenia uplynuli už 4 roky a na neprimeranosť zásahu do

jeho vlastníckych práv, keď hodnota zaťažených nehnuteľností nachádzajúcich sa len na LV č. XXX
v katastrálnom území J. predstavuje sumu takmer 4 milióny eur, teda 12-násobok hodnoty žalovanej
pohľadávky. Z uvedených argumentov žalovaného mal súd prvej inštancie za to, že sú dostatočným
dôvodom na konštatovanie, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia odpadli. Poukázal na to,
že ak by žalobca bol v prebiehajúcom spore úspešný v plnej výške, žalovaný sa pri výkone rozhodnutia
nebude môcť brániť tým, že nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky oprávneného, teda

žalobcu. Samotné prebiehajúce konanie o zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom samo o sebe
nemôže zakladať nárok na trvanie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd prihliadol taktiež navyjadrenie žalovaného o tom, že Správa štátnych hmotných rezerv ako jediný akcionár žalovaného
nie je štandardnou právnickou osobou, ktorá môže kedykoľvek založiť obchodnú spoločnosť vo svojej
pôsobnosti, na ktorú by teoreticky mohla blokované nehnuteľnosti previesť, ale že takýto proces

by bol zdĺhavý a vyžadoval by si množstvo schvaľovacích a administratívnych úkonov. Na základe
zistených skutočností dospel prvoinštančný súd k záveru, že je dôvodné zrušiť neodkladné opatrenie
pre odpadnutie dôvodov, ktoré viedli k jeho nariadeniu. Súd zároveň nemal za to, že by týmto zrušením
neodkladného opatrenia ohrozil budúci výkon súdneho rozhodnutia v prípade úspechu žalobcu.

3) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak,
aby návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, alternatívne, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalobca sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj jeho odôvodnením, nestotožňuje. Tvrdí, že
doposiaľ nedošlo k odpadnutiu dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia a ani k zániku nároku
žalobcu na zaplatenie pohľadávky. Upozornil na skutočnosť, že hoci od posledného rozhodnutia

súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia nedošlo
k zmene žiadnych skutočností, ten istý súd prvej inštancie tentokrát návrhu žalovaného na zrušenie
neodkladného opatrenia vyhovel. Argument žalovaného, že nerealizuje žiadne právne úkony, ktoré
by mohli vzbudiť obavu zo znižovania a zbavovania sa majetku žalovaného, je absolútne irelevantný,
pretože mu v tom bráni práve existujúce neodkladné opatrenie. Naopak, žalobca má za to, že

za relevantné možno považovať len scudzovacie úkony žalovaného pred nariadením neodkladného
opatrenia a vyjadrenia žalovaného z predchádzajúcich podaní, z ktorých vyplynulo, že sa usiloval
o zrušenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že má záujem si vziať úver na financovanie svojich
aktivít a predmetné nehnuteľnosti, na ktorých viazne neodkladné opatrenie, zaťažiť záložným právom
financujúceho subjektu nie je možné. Odvolateľ má taktiež za to, že do vlastníckeho práva žalovaného

nie je neprimerane zasahované. Žalovanému nie je nijakým spôsobom bránené obhospodarovať
nehnuteľnosti, vykonávať v nich podnikateľskú činnosť a ani napĺňať základné úlohy, ktoré sú mu
zverené, čo na druhej strane potvrdzuje žalovaný tvrdeniami o dobrých hospodárskych výsledkoch. K
času trvania neodkladného opatrenia v nadväznosti na dĺžku trvania konania vo veci samej žalobca
uviedol, že počas trvania konania nekonal spôsobom, ktorý by bol príčinou predlžovania konania

a žalobca nedisponuje prostriedkami na urýchlenie súdneho konania. K argumentu žalovaného o
jeho finančných pomeroch, výške základného imania, zisku a vlastných zdrojoch žalobca uviedol, že
žalovaným uvádzané hodnoty majetku sa môžu v čase veľmi rýchlo meniť a nedávajú žiadnu záruku
prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Okrem toho je veľmi otázne, či skutočná hodnota
majetku žalovaného zodpovedá jeho účtovnej hodnote a či majetok žalovaného nie je tvorený najmä

nehnuteľnosťami, na ktoré sa vzťahuje neodkladné opatrenie, a ktoré by žalovaný v prípade zrušenia
neodkladného opatrenia mohol scudziť alebo zaťažiť. K stále sa zlepšujúcim hospodárskym výsledkom
žalovaného,ktorýmiodôvodňujedôvodnosťzrušenianeodkladnéhoopatrenia,žalobcauviedol,žepodľa
účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2015 žalovaný dosiahol v roku 2015 zisk po zdanení len 31.383,-
eur, čo pri tržbách vo výške 7.444.864,- eur naznačuje obrovskú neefektivitu žalovaného, pričom straty

žalovaného z minulých rokov sú vo výške 1.518.445,- eur. Ani skutočnosť, že I. Š. H. W. I., jediný
akcionár žalovaného, nie je štandardnou právnickou osobou, nepreukazuje neexistenciu obavy o výkon
rozhodnutia. Nie je vylúčené, aby žalovaný scudzil nehnuteľnosti, ktoré dnes slúžia na zabezpečenie
potravinovej bezpečnosti štátu, ako prebytočný majetok. Takéto úkony žalovaný už vykonal pred
nariadením neodkladného opatrenia vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve a boli

jedným z dôvodov pre obavu žalobcu o zmarenie prípadného budúceho výkonu rozhodnutia. Na základe
uvedeného mal žalobca za to, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, nepominuli a
preto nemožno ho zrušiť.

4) Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie. Poukázal

na to, že správanie sa žalovaného, ktorým za posledné roky zásadne zlepšuje hospodárenie spoločnosti
je reálne a má svoje odzrkadlenie aj v záverečných účtovných dokladoch žalovaného. Žalovaný zároveň
disponuje aj iným hnuteľným a nehnuteľným majetkom, ktorý nebol predmetom zákazu nakladať, a ktorý
žalovaný nescudzuje. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nescudzoval len ten nehnuteľný majetok,
ktorý podliehal neodkladnému opatreniu - zákazu nakladať. Rovnako žalovaný „nečaká“ na zrušenie

neodkladného opatrenia len preto, aby mohol tento majetkom ďalej scudzovať. Ak by mal žalovaný
záujem „zbavovať“ sa majetku tak, ako to uvádza žalobca, potom by na to použil majetok nezaťažený
neodkladným opatrením a zákazom nakladať. Opätovne poukázal na hrubý nepomer medzi hodnotou
žalovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktorých sa týka zákaz nakladať. Trvanie neodkladnéhoopatrenia predstavuje zásah do jeho vlastníckeho práva, keďže hodnota nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k. ú. J., zapísaných na LV č. XXX, po zohľadnení ich technického stavu predstavuje sumu takmer
4 milióny eur, čo dosahuje 12 násobok hodnoty žalovanej pohľadávky.

5) Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že poukázal na jeho odvolanie, v ktorom sa vyjadril
ku všetkým skutočnostiam, na základe ktorých mal súd za preukázané, že dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia odpadli, a na základe ktorých súd na návrh žalovaného zrušil neodkladné
opatrenie. Tvrdenia žalobcu uvádzané v ďalšej časti vyjadrenia žalobcu sú v podstate totožné s

odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu, ktoré sú podrobne rozpísané vo vyššie uvedenom
odvolaní.

6) Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v zmysle ustanovenia § 378, § 379, § 380 ods. 1, 2, § 381,
§ 383 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7) Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8) Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

9) Dôvodom zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia je predovšetkým skutočnosť, že odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Táto formulácia postihuje predovšetkým tie prípady, kedy došlo k
zmene pomerov, ktorá má za následok, že neodkladné opatrenie nie je nutné ani účelné. Neodkladné
opatrenie možno však zrušiť i vtedy, ak sa dodatočne preukáže, že predpokladané dôvody jeho

nariadenia nie sú dané.

10) Z predloženého spisu vyplýva, že medzi účastníkmi prebieha súdny spor o zaplatenie sumy vo výške
331.939,19 eur s príslušenstvom. Právoplatným uznesením zo dňa 3.9.2012 sp. zn. 2Cb/34/2005-455
Okresný súd Kežmarok predbežne zakázal žalovanému scudziť (najmä predať, darovať alebo vložiť

do právnickej osoby), zaťažiť alebo zriadiť k nim akékoľvek právo v prospech tretej osoby odlišnej od
žalobcu, a to v súvislosti s presne konkretizovanými nehnuteľnosťami v k. ú. J. na LV č. XXX a v k. ú. N.
na LV č. XXXX, a to aj v súvislosti, že by eventuálne malo dôjsť k exekučnému konaniu proti žalovanému
v postavení povinného a výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený.

11) Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že dôvody pre
zrušenie nariadeného predbežného opatrenia právoplatným uznesením zo dňa 3.9.2012 pod č. k.
2Cb/34/2005-455 v tomto konkrétnom prípade nie sú dané, ani žalovaným preukázané. Skutočnosť, že
žalovaný deklaruje svoju súčasnú priaznivú majetkovú situáciu v ním uvedených finančných hodnotách,
nemožno uznať ako dôvod na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia v tej súvislosti, že nie

je vylúčené, že by prípadný výkon exekúcie mohol byť ohrozený v prípade, ak by došlo zo strany
žalovaného ku konaniu, ktorého dôsledkom by bolo znižovanie hodnoty jeho majetku, resp. k inému
konaniu, ktoré by podstatnou mierou mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho majetkové pomery.

12) Odvolací súd má za to, že odvolacia námietka žalovaného, že trvanie neodkladného opatrenia

predstavuje zásah do jeho vlastníckeho práva, nie je dôvodná, pretože žalovanému nie je nijakým
spôsobom bránené obhospodarovať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nariadeného neodkladného
opatrenia, vykonávať na nich bežnú starostlivosť či podnikateľskú činnosť.

13) Tieto zistenia odvolací súd pokladal v podstate za argumenty, na základe ktorých dospel k záveru,

že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie, doposiaľ nepominuli.

14) Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo
výroku jeho rozhodnutia, a to v zmysle § 388 CSP.

15) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).