Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/105/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200388
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: ZTS - VÝSKUM
A VÝVOJ, a.s., so sídlom Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 299 782, právne
zastúpený advokátskou kanceláriou Škubla
& Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO:
36 861 154, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101629864/2021 zo dňa 3. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 09.11.2021
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj
ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj
ako „správca dane“) č. 100676378/2021 zo dňa 22.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým správca dane uložil žalobcovi predbežné opatrenie podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.

z. o správe dani a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„daňový poriadok“), nakoľko existuje odôvodnená obava, že nevyrubená daň z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie - rok 2016 v sume 305.401,52 eur nebude v dobe jej splatnosti uhradená
alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami.
Predbežné opatrenie spočíva v povinnosti nenakladať s nehnuteľným majetkom spoločnosti - žalobcovi
bol zakázaný predaj, prevod, darovanie alebo iné scudzenie nehnuteľného majetku vedeného v katastri
nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu Ilava zapísaného na liste vlastníctva č.XXXX,

katastrálne územie: X., obec: L. Z. V., okres: D., parcela č. XXX/XXX o výmere 3.234 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súpisným č. XXX na parcele č. XXX/XXX, druh stavby:
priemyselná budova v popise uvedená ako výrobná hala v spoluvlastníckom podiele žalobcu 1/1.

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal súd o zrušenie napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a o
vrátenie veci žalovanému z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca namietal, že daňová kontrola

nebola zákonným spôsobom ukončená, nakoľko daňový poriadok v § 46 ods. 10 limitoval trvanie výkonu
daňovej kontroly lehotou jedného roka odo dňa jej začatia. Táto jednoročná lehota je lehotou zákonnou.
Zákon síce umožňuje vo výnimočných prípadoch lehotu predĺžiť, ale len za taxatívnych podmienok v
ňom určených. Daňový poriadok tiež umožňuje prerušiť daňovú kontroluv intenciách § 61 daňového poriadku. Podmienky pre prerušenie alebo predĺženie lehoty na výkon
daňovej kontroly splnené neboli, a tak bol správca dane povinný ukončiť daňovú kontrolu najneskôr
do 03.03.2021, a to doručením Protokolu o daňovej kontrole oprávnenej osobe, ktorá disponovala

plnomocenstvom v súlade s § 9 ods. 2 a 3 daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že
Protokol o daňovej kontrole nebol doručený oprávnenej osobe v súlade so zákonom, a preto daňovú
kontrolu nemožno považovať za riadne skončenú v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku.
Daňová kontrola bola začatá v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole zo dňa 29.1.2020, teda dňa
03.03.2020.

3. Žalobca uviedol, že udelil plnomocenstvo pre D.. A. na zastupovanie podľa § 9 daňového poriadku.
Plnomocenstvo bolo udelené dňa 05.05.2021 a správcovi dane bolo doručené a teda aj účinné odo
dňa 08.02.2021. Správca dane vo vzťahu k D.. A. vykonal doručenie dvoch písomností - rozhodnutie o
nepredĺžení lehoty na vyjadrenie sa k oboznámeniu a predloženiu ďalších listinných dokladov a dôkazov
v rámci výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2016

zo dňa 08.02.2021 a Protokol o daňovej kontrole. Obidve písomnosti boli doručené dňa 01.03.2021.
Dňa 03.03.2021 sa so správcom dane telefonicky skontaktovala D.. A., ktorá požiadala o stanovenie
termínu, v ktorom by boli vrátené doklady zapožičané k výkonu daňovej kontroly. Správca dane určil
termín na prevzatie dokladov na deň 11.03.2021, pričom upozornil D.. A., aby osoba, ktorá príde prevziať
doklady, mala splnomocnenie na prevzatie týchto dokladov. Dňa 09.03.2021, udelila D.. A. substitučné

plnomocenstvo pre F.. J. na prevzatie daňových, účtovných a iných dokladov, ktoré boli správcovi dane
zapožičanévsúvislostisvýkonomdaňovejkontroly.Substitučnáplnámocbolasprávcovidanedoručená
dňa 10.03.2021. Dňa 11.03.2021, t. j. v deň ktorý bol stanovený na prevzatie dokladov, prijala F.. J.
telefonický hovor, v ktorom jej bolo oznámené, že zamestnanci správcu dane jej doklady nevrátia,
nakoľko plnomocenstvo udelené D.. A. je v rozpore so zákonom, a tak ani D.. A. nemohla splnomocniť

F.. J., lebo nie je ani advokát, ani daňový poradca. O tejto skutočnosti F.. J. ihneď podala informáciu
D.. A.. Na základe získanej informácie od F.. J. uskutočnila D.. A. dňa 11.03.2021 telefonický hovor so
zamestnankyňou správcu dane, ktorá sa predstavila ako D.. Q. a v ktorom na otázku D.. A., z akého
dôvodu je plnomocenstvo udelené pre p. F.. J. v rozpore so zákonom, bola podaná odpoveď, že ide o
rozpor s metodickým postupom žalovaného, podľa ktorého substitučné plnomocenstvo môže udeliť len

advokát alebo daňový poradca. Na ďalšiu otázku D.. A., či je metodický postup žalovaného viac ako
zákon, bola D.. A. daná odpoveď, že uvedené ustanovenie plnomocenstva je aj v rozpore s daňovým
poriadkom. Následne sa D.. A. vyjadrila, že potom aj jej udelené plnomocenstvo od žalobcu je v rozpore
so zákonom a Protokol o daňovej kontrole preto nie je doručený zákonným spôsobom.

4. Žalobca poukázal na odpoveď ohľadne vrátenia Protokolu o daňovej kontrole, z ktorej je jasné,
že správca dane arbitrárne rozdelil plnomocenstvo na dve časti s tým, že uvádza, že plnomocenstvo
čiastočne akceptuje okrem časti, v ktorej splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi, ktorý nie je daňový
poradca ani advokát, oprávnenie udeľovať ďalej substitučnú plnú moc. Správca dane vysvetľuje, že
neakceptovanie substitučnej plnej moci z jeho strany nemá žiaden vplyv na účinnosť splnomocnenia

zo dňa 05.02.2021.
V závere odpovede správca dane uviedol, že D.. A. na základe splnomocnenia zo dňa 05.02.2021
považuje a naďalej bude považovať za splnomocneného zástupcu,
sktorýmkonalanaďalejbudekonaťvpredmetnomkonaníakosoprávnenouosobou.Žalobcanesúhlasí
s obsahom odpovede na vrátenie originálov listín, nakoľko správca dane, v rozpore s § 9 ods. 3 druhá

veta daňového poriadku, plnomocenstvo, ktoré bolo udelené D.. A. žalobcom v jednej časti akceptuje a
v druhej časti nie. Akceptáciu plnomocenstva správca dane prispôsobuje jeho momentálnej potrebe
v súvislosti s doručením Protokolu o daňovej kontrole, čo je v hrubom rozpore
s daňovým poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že § 9 ods. 3
druhá veta daňového poriadku nedáva správcovi dane možnosť rôzneho výkladu práva. Ak by tomu aj

tak bolo, tak zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri
uplatneníštandardnýchmetódvýkladuprichádzajúdoúvahyrôznevýkladysúvisiacichprávnychnoriem,
bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou
Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky
orgányverejnejmocisúpovinnévpochybnostiachvykladaťprávnenormyvprospechrealizácieÚstavou

Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd.

5. Podľa žalobcu tým, že správca dane selektívne rozdelil plnomocenstvo na pre neho výhodné a
nevýhodné časti, oslabil jeho procesné postavenie. Procesné postavenie žalobcu pritom nemôže byťv žiadnom prípade slabšie, resp. horšie, ako je postavenie správcu dane, čo je predmetom § 3 ods.
1 a 2 daňového poriadku a Ústavy Slovenskej republiky. Správca dane vedel, že plnomocenstvo Ing.
Kanošovej bolo udelené v rozpore s § 9 ods. 3 daňového poriadku už dňa 08.02.2021, preto bolo

jeho zákonnou povinnosťou postupovať podľa § 9 ods. 4 daňového poriadku a vyzvať žalobcu, ako
splnomocniteľa, na odstránenie vady plnomocenstva a určiť mu na to primeranú lehotu. Žalobca trvá na
tom, že správca dane nepostupoval v zmysle zásady zákonnosti a nedbal na zachovanie jeho práv a
právom chránených záujmov ako daňového subjektu podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku s prihliadnutím
na zásadu súčinnosti podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, z ktorej vyplýva povinnosť správcu dane

odstraňovať všetky odstrániteľné nedostatky každého procesného podania (aj v nadväznosti na § 58
ods. 2 a 4 daňového poriadku) v úzkej súčinnosti so žalobcom. Z uvedeného je nespochybniteľné,
že bolo povinnosťou správcu dane vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov plnomocenstva. Týmto
zákonným spôsobom však správca dane nepostupoval, naopak príslušný právny predpis aplikoval
arbitrárnym spôsobom, čo je v rozpore s § 3 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku. Takéto konanie
správcu dane je v rozpore aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všetky tieto podmienky,

zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a daňovom poriadku, správca dane vedome porušil. Vzhľadom
na skutočnosť, že správca dane svoje rozhodnutie o predbežnom opatrení oprel o Protokol z daňovej
kontroly, ktorý nebol riadnym a zákonným spôsobom doručený, je preukázateľne dokázané, že
prvostupňové rozhodnutie nevychádzalo zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, čím bol porušený
§ 63 ods. 2 daňového poriadku. Správca dane tiež porušil § 63 ods. 5 daňového poriadku. Žalobca tieto

námietky uviedol už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, kde poukázal aj na odvolanie proti
rozhodnutiu č. 100708941/2021 zo dňa 28.04.2021 (ďalej len „rozhodnutie o vyrubení dane“) o vyrubení
rozdielu dane, v ktorom sú namietané aj ďalšie pochybenia správcu dane, týkajúce sa najmä dispozície
s administratívnym spisom, ako aj návrh na vypočutie svedkov. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
stýmitonámietkamižiadnymspôsobomnevysporiadal,čímporušil§74ods.2daňovéhoporiadku,podľa

ktorého je povinnosťou odvolacieho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom
v odvolaní. Tým, že tak žalovaný neurobil, porušil zároveň aj § 63 ods. 5 daňového poriadku. Z
uvedeného je jednoznačne preukázané, že žalovaný sa so všetkými námietkami vznesenými v odvolaní
voči napadnutému rozhodnutiu nevysporiadal.

6. Podľa žalobcu žalovaný postupoval v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Správca dane
doručil prvostupňové rozhodnutie žalobcovi dňa 14.05.2021. Ešte predtým však bolo zo strany správcu
dane žalobcovi doručené rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane,
a to 10.05.2021 (teda 4 dni pred doručením prvostupňového rozhodnutia). Voči obom týmto
rozhodnutiam podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to vo vzťahu k prvostupňovému

rozhodnutiu dňa 09.06.2021 a vo vzťahu k rozhodnutiu
o vyrubení rozdielu dane dňa 14.06.2021. Vo vzťahu k odvolaniu voči rozhodnutiu
o vyrubení rozdielu dane žalovaný upovedomil žalobcu o predĺžení lehoty na rozhodnutie a z tohto
dôvodu do dnešného dňa žalobca nedisponuje rozhodnutím žalovaného
o odvolaní voči rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane. Podľa žalobcu žalovaný mal

v prvom rade rozhodnúť o odvolaní voči rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane a až následne o podanom
odvolaní. V danom prípade ide totiž o rozhodnutia, ktoré spolu vecne súvisia, pričom v prípade kladného
vybavenia odvolania voči rozhodnutiu
o vyrubení dane, by odvolanie stratilo zmysel. Daňový poriadok pritom s podobnými situáciami počíta a
dáva správcovi dane možnosť v obdobných situáciách daňové konanie prerušiť, čo je zároveň bežným

postupom v takýchto prípadoch. Rozhodnutie o podanom odvolaní voči rozhodnutiu o vyrubení rozdielu
dane je nutné považovať za skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Z
tohto dôvodu považujeme preto napadnuté rozhodnutie za predčasné a vydané v rozpore so zásadami,
na ktorých stojí daňový poriadok, ktorý zakotvuje povinnosť pri rozhodovaní použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určenie vyrubeniu dane. Z hľadiska hospodárnosti konania bolo

najvhodnejším prostriedkom v tejto situácií aplikovať § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Tvrdenia
žalobcu pritom potvrdil aj samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že v nadväznosti
na to, ako bude rozhodnuté o odvolaní voči rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane, bude správca dane
následne konať v rámci predbežného opatrenia.

7. Žalobca je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 50 ods. 1 daňového poriadku, v
zmysle ktorého môže správca dane uložiť predbežné opatrenie len v nevyhnutne potrebnom rozsahu,
z dôvodu jeho neprimeranosti. Je nesporné, že inštitútom predbežného opatrenia správca dane počas
daňovej kontroly, ako aj počas miestneho zisťovania obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu sjeho majetkom. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutím o predbežnom opatrení dochádza k zásahu
do subjektívnych práv adresáta tohto rozhodnutia, je nutné, aby každé rozhodnutie
o predbežnom opatrení bolo súladné s ústavnou zásadou proporcionality. Aj preto zákonné znenie tohto

inštitútu zakotvuje, že predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len v nevyhnutne potrebnom
rozsahu. Vzhľadom na to, že daňový poriadok poskytuje správcovi dane široké oprávnenia na
zasahovanie do majetkovej sféry daňového subjektu, je pri aplikácií každého procesného inštitútu
potrebné venovať pozornosť jeho primeraného použitia vo vzťahu k právam daňového subjektu v
zmysle zásady proporcionality. Uvedené vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR

(uznesenie sp. zn. 1Sžf/10/2016, uznesenie sp. zn. 2Sžf/50/2016, rozsudok sp. zn. 2Sžfk/66/2017)
Podľa Najvyššieho súdu SR je nevyhnutný najmä vhodný výmer inštitútu upraveného na uvedený účel
v daňovom poriadku a pri jeho aplikácii je nutné dbať aj na jeho primerané použitie, čo do rozsahu
zásahu do nerušeného výkonu základných práv a slobôd jednotlivca. Vo vzťahu k inštitútu predbežného
opatreniu podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 10Sžfk/50/2019 zo
dňa 13.04.2021 uviedol, že je potrebné klásť o to väčší dôraz na jeho primerané použitie vo vzťahu k

právam daňového subjektu v zmysle zásady proporcionality vyplývajúcej
z § 3 ods. 2 daňového poriadku, t. j. správca dane by mal použiť len také prostriedky, ktoré daňový
subjekt najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Imperatív použitia „len
takého prostriedku“ v sebe nezahŕňa len vhodný výber inštitútu upraveného na uvedený účel v daňovom
poriadku (napr. výkon daňovej kontroly, zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť alebo pohľadávku

a podobne), ale pri jeho aplikácii okrem cieľa zabezpečiť inkaso do štátneho rozpočtu dbať aj na jeho
primerané použitie čo do rozsahu zásahu do nerušeného výkonu základných práv
aslobôddaňovéhosubjektukcieľusprávydaní.Uvedenázásadajepremietnutáajdoúpravysamotného
predbežného opatrenia ako obmedzenie použitia tohto inštitútu
„v rozsahu nevyhnutne potrebnom.“

8. Žalobca poukázal na to, že správca dane je povinný dbať, aby pri výkone správy daní nedochádzalo
k neprimeranému zaťažovaniu daňových subjektov. Vydaním rozhodnutia o predbežnom opatrení
obmedzujúcim dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne
kzásahudozákladnýchprávpovinnejosoby(žalobcu),atonajmädozákladnéhoprávaužívaťvlastnený

majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, do práva slobodne podnikať
a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu
majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod.
Z uvedeného vyplýva, že zohľadniac dané hľadiská musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby
legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Predbežné opatrenie nesmie nikoho obmedziť nad

rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Zákonná podmienka „v rozsahu
nevyhnutne potrebnom“ implikuje požiadavku nevyhnutnosti a požiadavku rozsahu. Splnenie tejto
podmienky závisí od súbežného splnenia oboch požiadaviek. Žalobca je presvedčený, že prvostupňové
rozhodnutie (potvrdené napadnutým rozhodnutím) bolo vydané v rozpore so zásadou proporcionality,
nakoľko predbežné opatrenie nebolo uložené v nevyhnutne potrebnom rozsahu, ale naopak, bolo

uložené neprimerane vysoko.

9. Žalobca ďalej uviedol, že už v odvolaní upozornil na to, že žalovaný mal možnosť obmedziť
dispozičné právo žalobcu len vo vzťahu k časti Nehnuteľností - pozemkov, ktoré majú z zmysle údajov
vyplývajúcich z účtovníctva žalobcu hodnotu 300.000,00 eur. Naproti tomu hodnota výrobnej haly

predstavuje až 2.121.673,49 eur. Žalobca akceptuje, že správca dane pri posudzovaní primeranosti
hodnoty zabezpečenej nehnuteľnosti
k výške nesplatnej a nevyrubenej dane zohľadnil tú skutočnosť, že na zabezpečovanej nehnuteľnosti
viaznu záložné práva Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s. (ďalej len „SZRB“). Avšak aj
v tomto prípade predstavuje výška hodnoty výrobnej haly po splatení úveru a nesplatených úrokov

785.237,95 eur. V tejto situácií mal tak správca dane dve možnosti a to buď obmedziť dispozičné právo
žalobcu k pozemkom, ktorých hodnota predstavuje 300.000,00 eur, čím by došlo k zaisteniu podstatnej
časti vyrubeného rozdielu dane (rozdiel v neprospech správcu dane by bol 5.401,52 eur a teda vo vzťahu
k zaistenej časti ho je nutné považovať za zanedbateľný, nešlo by ani o 2 % z celkovej čiastky),
alebo obmedziť dispozičné právo žalobcu k výrobnej hale, ktorej hodnota predstavuje 785.237,95 eur

(rozdiel v neprospech žalobcu by bol 479.836,43 eur, čo predstavuje viac ako 2-násobne vyššiu hodnotu
oproti vyrubenému rozdielu dane). Správca dane a následne žalovaný však obmedzili dispozičné právo
žalobcu oboma spôsobmi.10. Závery žalovaného o tom, že pozemky v hodnote 300.000,00 eur neboli postačujúce na uloženie
predbežného opatrenia, a preto bolo nutné obmedziť dispozičné právo žalobcu
s výrobnou halou, považuje žalobca za nesprávne. V danom prípade totiž kvôli zanedbateľnej čiastke

(5.401,52 eur) došlo obmedzeniu subjektívnych práv žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá má
mnohonásobne vyššiu hodnotu (785.237,95 eur), a to už po odpočítaní úveru a nesplatených úrokov,
pričom je nutné k 785.237,95 eur pripočítať výšku pozemkov v hodnote 300.000,00 eur, čo spolu
predstavuje X.XXX XXX,XX eur. Pokiaľ bol aj správca dane presvedčený, že uloženie predbežného
opatrenia

k pozemkom by nebolo dostačujúce, z dôvodu, že by ich hodnota nepokrývala celú hodnotu vyrubeného
rozdielu dane, je stále nepochopiteľné, prečo predmetom predbežného opatrenia nebola kombinácia
predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. b) daňového poriadku vo vzťahu k pozemkom a
predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vo vzťahu k nepokrytému rozdielu
vyrubeného rozdielu dane. Žalobca by tak okrem obmedzenia dispozície s pozemkami musel zložiť
rozdiel peňažnej sumy vo výške 5.401,52 eur na účet správcu dane. Týmto spôsobom by sa celá výška

vyrubeného rozdielu dane pokryla a zároveň by bol žalobca dotknutý na jeho právach v podstatne nižšej
miere. Podľa § 120 ods. 2 občianskeho zákonníka naopak platí, že stavby nie sú súčasťou pozemku.
Uvedené znamená, že zákon umožňuje, aby stavba mala iného vlastníka, ako pozemok, na ktorej stojí.
Z tohto pohľadu teda nič správcovi dane nebránilo uložiť také predbežné opatrenie, ktoré by sa dotklo
dispozičných práv žalobcu k nehnuteľnostiam len v časti pozemkov a zároveň by uložilo žalobcovi

povinnosť zložiť 5.401,52 eur na účet správcu dane.

11. Žalobca ďalej poukázal aj na to, že podrobné výpočty, ktorými deklaroval proporcionalitu vo vzťahu
k založenému majetku uviedol aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom žalovaný sa s
týmito námietkami nevysporiadal

v požadovanom rozsahu, čím opätovne došlo k porušeniu § 74 ods. 2 a v jeho nadväznosti aj
na porušenie § 63 ods. 5 daňového poriadku. Z týchto dôvodov žalobca považuje prvostupňové
rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie, za nesúladné so základnými zásadami správy daní,
upravenými v § 3 daňového poriadku. Správca dane
a žalovaný svojimi rozhodnutiami hrubým spôsobom zasiahli do individuálnej

súkromno-právnej autonómie a zasiahli do jeho Ústavou garantovaných práv (najmä právo vlastniť
majetok a právo podnikať). Žalobca zdôraznil, že zákaz nakladania
s nehnuteľným majetkom vyplývajúci z napadnutého rozhodnutia sa zapisuje do katastra nehnuteľností.
Tieto údaje sú všeobecne prístupné, preto má žalobca oprávnenú obavu, že táto skutočnosť poškodí
jeho dobré meno, čo bude mať vplyv na jeho budúce obchodné aktivity.

12. Žalobca je toho názoru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadne jeho
konkrétne konanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o odôvodnenej obave
z nesplnenia si daňovej povinnosti, resp. o tom, že by mohli v budúcnosti vzniknúť ťažkosti pri
vymáhaní dane. Jednou z podmienok pre vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení je podľa 50

ods. 1 daňového poriadku aj odôvodnená obava, že nesplatená daň alebo nevyrubená daň nebude
v dobe jej splatnosti uhradená, alebo bude nevymožiteľná alebo v tejto dobe bude vymáhanie dane
spojené so značnými ťažkosťami. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/50/2019 zo dňa
13.04.2021 je potrebné pri využití predbežného opatrenia zohľadniť a dostatočne uviesť odôvodnenú
obavu,žedodatočneurčenédanenebudúzaplatenévčasariadne,prípadne,ževymáhanievzniknutého

nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo budú daňové nedoplatky nevymožiteľné.
Žalobca ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 2S/112/2017 zo dňa 23.08.2021 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Sžfk/46/2019 zo dňa XX.XX.XXXX

13. Podľa žalobcu prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie neobsahovali vo svojom
odôvodnení žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala reálna obava, na základe ktorej by
bolo možné rozhodnúť o predbežnom opatrení. Žalobca svojou doterajšou platobnou a odvodovou
disciplínou nedal správcovi dane dôvod, aby u neho vznikla „odôvodnená“ obava, že nesplatná
alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že

v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Na uvedenom nič nemenia
ani ekonomické ukazovatele, o ktoré sa správca dane v prvostupňovom rozhodnutí oprel, a ktoré
následne prebral aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Správa dane pritom vychádzal z údajov, ktoré
mu žalobca poskytol prostredníctvom účtovných závierok, pričom ekonomické ukazovatele vyberalselektívne z množstva iných, ktoré je možné použiť. Na rozhodnutie o predbežnom opatrení však
nepostačujú len indície žalovaného, resp. správcu dane, odôvodnená obava musí byť reálna a musí
byť preukázaná, resp. aspoň osvedčená. Nemožno pritom o predbežnom opatrení rozhodnúť len na

základe analýzy pomerových ukazovateľov týkajúcich sa likvidity a zadlženosti žalobcu. V tomto smere
ide o takú absenciu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, ktoré ich
robia nepreskúmateľnými. Žalobca trval na tom, že žalovaný nepostupoval podľa § 74 ods. 2 daňového
poriadku, nakoľko nepreskúmal skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré
majú podstatný vplyv na výrok žalobou napadnutého rozhodnutia. Ide o navýšenie základného imania

na výšku 11.704.468,00 eur (rozsah splatenia: 7.657.468,00 eur), ktoré bolo v obchodnom registri
zapísané dňa 14.07.2021. K navýšeniu základného imania o 6.000.000,00 eur prišlo až po podaní
odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu o predbežnom opatrení, a preto v tomto smere nebolo
možné vzniesť námietky. Navýšenie základného imania žalobcu navyše odporujú tvrdeniu žalovaného
o jeho odôvodnenej obave a potvrdzujú, že táto obava nie je v žiadnom prípade reálna a už vôbec
nie osvedčená. Na základe vyššie uvedeného je žalobca presvedčený, že podmienky pre vydanie

predbežného opatrenia stanovené v § 50 ods. 1 daňového poriadku naplnené neboli. Predbežné
opatrenie vychádza len zo zjednodušeného a neobjektívneho posúdenia ekonomickej aktivity žalobcu.
Žalovaný tak konal tiež v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď nehodnotil všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a neprihliadol na to, čo pri správe daní vyšlo najavo.

14. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú, pričom uviedol, že naďalej trvá na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí.
Podľa žalovaného predbežné opatrenie na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo procesu
určovania dane podľa pomôcok je možné vydať, ak na základe predbežných výsledkov vykonávanej
daňovej kontroly alebo určovania dane podľa pomôcok, správca dane očakáva budúcu povinnosť

plnenia peňažného charakteru. Predbežné opatrenie na zabezpečenie účelu daňovej kontroly môže
správca dane uložiť počas príslušného procesu, t. j. po jeho začatí, a v takom čase, keď už objektívne
dokáže predpokladať jeho výsledok, a z predbežných zistení vyplýva, že v následnom vyrubovacom
konaní bude daňovému subjektu v určitej výške vyrubená daň, rozdiel dane alebo rozdiel v sume, ktorý
bude potrebné uhradiť. V prípade, že ide o odôvodnenú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň

bude v dobe jej splatnosti
a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými
ťažkosťami, správca dane má možnosť uložiť predbežné opatrenie ako počas trvania procesu daňovej
kontroly alebo určovania dane podľa pomôcok, tak aj v ďalšom konaní, vyrubovacom konaní.

15. K námietke žalobcu ohľadne doručovania rozhodnutí žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nemá
vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane, ktorým bolo uložené žalobcovi predbežné opatrenie.
Žalobca opomenul skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 22.04.2021, expedované
dňa 23.04.2021, zásielka bola uložená na pošte odo dňa 26.04.2021, ktorú si následne žalobca prevzal
dňa 14.05.2021

a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo vydané dňa 28.04.2021, expedované dňa 29.04.2021,
zásielka bola uložená na pošte odo dňa 30.04.2021 a žalobca prevzal zásielku dňa 10.05.2021.
Daňový poriadok v ustanovení § 50 neuvádza správcovi dane povinnosť zabezpečiť znalecké určenie
ceny nehnuteľnosti, resp. veci dotknutej záložným právom, pričom primeranosť predbežných opatrení
explicitne vymedzuje požiadavkou na ich ukladanie iba v rozsahu nevyhnutne potrebnom. Práve

odhadovaná výška budúcej daňovej povinnosti, predbežne zistenej v rámci daňovej kontroly, by preto
mala byť determinantom určujúcim pri zakazujúcom predbežnom opatrení hodnotu veci (práva),
s ktorou sa mu zakazuje nakladať, pri prikazujúcom predbežnom opatrení výšku sumy, ktorú má daňový
subjekt zložiť na účet správcu dane. Nemožno vylúčiť, že v prípade, ak daňový subjekt nevlastní vec s
hodnotou primeranou výške ohrozenej dane, správca dane mu zakáže nakladať s vecou väčšej hodnoty

(analogicky rieši daňový poriadok
v ustanovení § 81 ods. 6 hodnotu predmetu záložného práva v porovnaní so sumou daňového
nedoplatku, na zabezpečenie ktorej sa zriaďuje). Žalovaný poukazoval, že na pozemky nebola
predložená kúpna zmluva, iba faktúra a pozemky boli účtované jednou sumou 300.000,00 eur. Žalobca
nevyčíslil hodnotu jednotlivých pozemkov a hodnota jednotlivých pozemkov nie je známa. Výpočty

žalobcu a aj jeho subjektívny názor na uloženie predbežného opatrenia, nie sú dôvodné a nepreukazujú
nezákonnosť rozhodnutia správcu dane o uložení predbežného opatrenia, ktoré je vydané v súlade s
platnými právnymi predpismi a aj náležite odôvodnené.16. Dôvodom na uloženie predbežného opatrenia podľa žalovaného bol teda aj dôvodný predpoklad
správcu dane budúceho vyrubenia dane. To znamená, že správca dane napadnutým rozhodnutím
nevyrubuje rozdiel na dani, správca dane uvádza len jej vyčíslenie, ktorého výška sa môže zmeniť

napr. v priebehu vyrubovacieho konania, odvolacieho konania. Rozhodnutím o uložení predbežného
opatrenia sa teda daň nevyrubuje, ale tento inštitút podľa ustanovení § 50 daňového poriadku poskytuje
správcovi dane prostriedok zameraný na zabezpečenie budúceho zaplatenia daňového nedoplatku
ešte v čase pred jeho vznikom. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predbežné opatrenie má povahu
zabezpečovacieho inštitútu, ktorý sa uplatňuje počas daňovej kontroly, po ukončení daňovej kontroly

a sleduje dosiahnutie, resp. zaistenie jej účelu, ktorým je určenie a vyrubenie daňovej povinnosti a
jej vysporiadanie voči štátnemu rozpočtu. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly mal
objektívny predpoklad, že vo vyrubovacom konaní môže byť žalobcovi v určitej výške, konkrétne
v sume 305.401,52 eur, vyrubený rozdiel dane, ktorý bude potrebné uhradiť, t. j. správca dane mal
dostatočné poznatky o očakávanej budúcej povinnosti plnenia peňažného charakteru žalobcu ako
daňového subjektu.

17. Žalovaný konštatoval, že v zmysle § 50 ods. 7 daňového poriadku, správca dane predbežné
opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné
opatrenie sa zruší len čiastočne. V nadväznosti na to, ako bude rozhodnuté vo veci vyrubenia
rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 žalobcovi, bude

správca dane následne konať v rámci predbežného opatrenia. V prípade predbežného opatrenia nie
je potrebné a ani dôvodné, najskôr vyrubiť daň, alebo prerušovať konanie tak, ako požaduje žalobca
v žalobe. Pred vydaním predbežného opatrenia správca dane preveroval finančnú situáciu žalobcu,
jeho majetkové pomery, ekonomickú situáciu, ekonomický vývoj, vykonal finančnú analýzu likvidity
(schopnosť splácania záväzkov) a to z podkladov, ktoré si správca dane zabezpečil vlastnou činnosťou,

pričom tieto zistenia správcu dane žalobca nenamietal. Rozhodnutie správcu dane obsahuje úvahu o
primeranosti použitého prostriedku na zabezpečenie plnenia daňových povinností žalobcu vo vzťahu k
jeho právu na užívanie svojho majetku. Správca dane dostatočne uviedol dôvody pre dôvodnú obavu,
že dodatočne vyrubený rozdiel dane nebude zaplatený včas, prípadne jeho vymáhanie bude spojené s
neprimeranými ťažkosťami alebo bude nevymožiteľný.

18. Podľa žalovaného prvostupňové rozhodnutie je dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, že zásah do práv žalobcu bol dôvodný, primeraný
a uskutočnený so zákonom stanovených podmienok. Správca dane sa dostatočne zaoberal úvahou
o existencii odôvodnenej obavy, keď podrobne uviedol všetky svoje zistenia a ich následnú súvislosť

s možnou obavou nezaplatenia budúcej dane. Rozhodnutie správcu dane obsahuje aj úvahu o
primeranosti použitého prostriedku na zabezpečenie plnenia daňových povinností daňového subjektu
vo vzťahu k jeho právu na užívanie svojho majetku. Správca dane dostatočne uviedol dôvody pre
dôvodnúobavu,žedodatočneurčenádaňnebudezaplatenávčas,prípadnejejvymáhaniebudespojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo bude nevymožiteľná. Z dokazovania správcu dane vyplynulo, že

v prípade žalobcu môže nastať situácia, že žalobca nebude schopný splatiť záväzok (rozdiel dane),
žalobca nemal takú finančnú hotovosť, ktorá by postačovala na úhradu nesplatnej alebo nevyrubenej
dane. Na majetok žalobcu sú zriadené viaceré záložné práva. Prípadné záložné právo správcu dane
v budúcnosti týmto nebude zapísané ako prvé, alebo jedno z prvých v poradí. V prípade hnuteľného
majetku alebo súčasných

abudúcichpohľadávoknapeňažnéplneniemôžedôjsťksituácii,žepohľadávkasprávcudane,vprípade
jej neuhradenia by nebola uspokojená. Správca dane preto odôvodnene majetok daňového subjektu,
ktorýmjehnuteľnýmajetokasúčasnéabudúcepohľadávkynapeňažnéplnenie,odôvodnenepovažoval
pre účely zriadenia záložného práva
a zabezpečenia budúcej vymožiteľnosti nesplatnej a nevyrubenej dane za nepostačujúce.

I keď hodnota majetku zabezpečeného správcom dane predbežným opatrením je vyššia, ako vyrubený
rozdiel dane, nakoľko majetok žalobcu s primeranou hodnotou, ktorý žalobca evidoval v obchodnom
majetku bol už zabezpečený v prospech iných veriteľov, správca dane opodstatnene vydal predbežné
opatrenie na majetok, ktorého hodnota zodpovedá predpokladanému rozdielu dane.

19. Žalovaný je toho názoru, že správca dane nepostupoval svojvoľne ani diskriminačne, prihliadol
na hodnotu nehnuteľnosti vyplývajúcu z účtovníctva, z ktorého jednoznačne vyplýva, že hodnota
nehnuteľnosti - pozemkov je 300.000,00 eur, čo je nepostačujúcea hodnota nehnuteľnosti - výrobná hala je 2.110.000,00 eur. Správca dane preto uložil predbežné
opatrenie na nehnuteľnosť - výrobná hala a k nej prislúchajúci pozemok, na ktorom výrobná hala
stojí, ktorého hodnota však nie je známa. Na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom predbežného

opatrenia, viaznu záložné práva na zabezpečenie pohľadávky v prospech Slovenskej záručnej a
rozvojovej banky a.s., úveru poskytnutého vo výške 1.800.000,00 eur a nesplatené úroky. Vzhľadom
na hodnotu nehnuteľností, výšku úveru, nesplatené úroky a poradie v prípade zriadenia záložného
práva na majetok (hmotný, nehmotný), ktorý žalobca vlastní, ako aj súčasné a budúce pohľadávky na
peňažné plnenie, je uloženie predbežného opatrenia žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. b) daňového

poriadku, spočívajúce v zákaze nakladania s nehnuteľným majetkom - v zákaze predaja, prevodu,
darovania a iného scudzenia majetku vo vlastníctve žalobcu, ktorý nehnuteľný majetok je vedený
v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru H., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie: X., obec: L., okres: D., parcelné číslo XXX/XXX, výmera 3.234 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie a stavba, súpisné číslo: XXX, na parcele číslo XXX/XXX, druh stavby: priemyselná
budova v popise uvedená ako výrobná hala, spoluvlastnícky podiel 1/1, primerané. Správca dane

vydaním rozhodnutia o predbežnom opatrení nezasahuje do súkromných práv, ľudských práv a slobôd
žalobcu ani neporušuje jeho ústavné právo podnikať, nepoškodzuje jeho meno ani nemá vplyv na jeho
podnikateľské aktivity. Na majetok žalobcu, aj na majetok, na ktorý je vydané predbežné opatrenie
sú už zriadené záložné práva, o zriadení ktorých sú informácie verejne dostupné, napr. zápisom v
katastri nehnuteľností, pričom z predloženého spisu nevyplýva, že by napríklad tieto záložné práva boli

prekážkou a bránili žalobcovi v jeho podnikateľskej činnosti. Takéto skutočnosti žalobca nepreukázal
ani v žalobe. Rozhodnutie správcu dane o predbežnom opatrení je dostatočne, jasne a zrozumiteľne
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, že zásah do práv žalobcu bol dôvodný, primeraný
a uskutočnený za zákonom stanovených podmienok. Žalobca nebol a ani nie je ukrátený na žiadnom
zo svojich procesných a zákonných práv a žalovaný nezistil porušenia právnych predpisov, ktorých

porušenie namieta žalobca. Správca dane ako aj žalovaný postupovali v súlade so základnými zásadami
daňového konania, hodnotil dôkazy, či už jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a prihliadali na
všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú vydané v súlade s
platnými právnymi predpismi, ktoré sa na posudzovanú vec vzťahujú a sú náležite odôvodnené.

20. Žalovaný tiež uviedol, že o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane
č. 100708941/2021 zo dňa 28.04.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku vyrubený
žalobcovi rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 v sume
305.401,52 eura rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 102048840/2021 zo dňa 28.10.2021, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane a vrátil správcovi dane

vec na ďalšie konanie, čo však nemá vplyv na samotné predbežné opatrenie a dôvodnosť uloženia
predbežného opatrenia. Ako je už vyššie uvedené, následný postup vo veci predbežného opatrenia je
upravený v § 50 ods. 7 daňového poriadku. Odvolacie konanie vo vzťahu k vyrubeniu rozdielu dane je
samostatným konaním, v ktorom sa žalovaný zaoberal vznesenými námietkami a po procesnej stránke
nezistil porušenia, ktoré popisuje žalobca (zákonnosť doručenia protokolu, manipulácia zo spisom a

podobne). Čo sa týka doručenia protokolu, žalovaný konštatoval, že protokol z daňovej kontroly č.
100232941/2021zodňa11.02.2021boldoručenýzákonnýmspôsobom,nazákladevtomčaseúčinného
plnomocenstva udeleného žalobcom splnomocnenému zástupcovi, D.. A., dňa 01.03.2021 v súlade s §
9 ods. 2 a § 31 ods. 3 daňového poriadku ako osobe oprávnenej konať za žalobcu ako daňový subjekt aj
vo veci doručovania písomností žalobcovi ako daňovému subjektu od správcu dane (dôvody podrobne

uvedené na strane 6 - 9 rozhodnutia č. 102048840/2021 zo dňa 28.10.2021). Zo strany žalovaného
nedošlo k porušeniu § 74 ods. 2 a § 63 ods. 5 daňového poriadku ako namieta žalobca. Žalovaný sa
vysporiadal s námietkami, ktoré boli predmetom prieskumu konaní o predbežnom opatrení v rozsahu
požadovanom
v odvolaní. Žalovaný sa zaoberal zásadnými a relevantnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

Poukazovanie žalobcu na nevysporiadanie sa s námietkami uvedenými v odvolaní, alebo nedostatočné
vysporiadanie sa s námietkami nemá oporu v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie žalovaného dáva
odpoveď na námietky vznesené v odvolaní, a to aj vo vzťahu ku konaniu vo veci vyrubenia rozdielu dane.

21. Žalovaný konštatoval, že z prvostupňového ako aj z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, o ktorých

právach a povinnostiach žalobcu sa rozhodovalo, hodnotenie dôkazov je
v súlade so zásadami daňového konania ustanovenými v § 3 daňového poriadku. Zo strany správcu
dane ani žalovaného nedošlo k porušeniu procesných zásad daňového konania. Posúdenie skutkového
stavu, vyhodnotenie dôkazov ako aj závery správcu dane a žalovaného vychádzajú z obsahu spisu avykonaného dokazovania. Žalobca nebol ukrátený na žiadnom zo svojich práv. Rozhodnutie správcu
dane, tak aj rozhodnutie žalovaného obsahujú skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie veci, sú
dostatočne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené. Obsahujú nielen zistený skutkový

stav a ustanovenia právnych predpisov, ale aj vyčerpávajúce úvahy, ktorými sa správca dane a následne
aj žalovaný pri hodnotení vykonaných dôkazov spravovali, ako aj závery, ku ktorým dospeli a ktoré sú
vzájomne podporené príslušnými právnymi predpismi. Len samotné navýšenie základného imania, na
ktoré poukazuje žalobca
v žalobe, nepostačuje pre prijatie záveru, že predbežné opatrenie je nedôvodné a obava nie je reálna a

osvedčená, ako namieta žalobca v žalobe a žalobca bude schopný vyrubenú a splatnú daň aj skutočne
v budúcnosti uhradiť. Navýšenie základného imania ako ho popisuje žalobca (navýšenie základného
imania po tom, ako bolo uložené predbežné opatrenie) a námietka v tomto smere sa naopak javí
ako účelová, vznesená len za účelom zmarenia predbežného opatrenia. Žalobca vôbec neobjasnil
a nie je zrejmé, za akým účelom vlastne bolo navýšené základné imanie a ako bude použité. Len
samotné navýšenie základného imania, na ktoré sa odvoláva žalobca, nie je dôvodom na to, aby bolo

zrušené predbežné opatrenie. Zo strany žalobcu nie je žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že
v budúcnosti, bude daň skutočne schopný uhradiť.

22. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch
uvedených v správnej žalobe a zopakoval pre neho podstatné skutočnosti. Zároveň žalobca v replike

súhlasil s tým, aby súd o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania.

23. Žalovaný sa písomne (duplikou) vyjadril k replike žalobcu, pričom naďalej zotrval na skutočnostiach
a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe.

24. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná
riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote

a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) verejne vyhláseným rozsudkom. Po
oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným
administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že správnej žalobe nie
je možné priznať úspech.

25. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101629864/2021 zo dňa 03.09.2021, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdené
rozhodnutie správcu dane č. 100676378/2021 zo dňa 22.04.2021, ktorým správca dane uložil žalobcovi
predbežné opatrenie podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku, z dôvodu existencie odôvodnenej obavy, že

nevyrubená daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie - rok 2016 v sume 305.401,52 eur
nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie
spojené so značnými ťažkosťami, spočívajúce v povinnosti nenakladať s nehnuteľným majetkom
spoločnosti - žalobcovi bol zakázaný predaj, prevod, darovanie alebo iné scudzenie nehnuteľného
majetku vedeného v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru H., zapísaného na liste vlastníctva

č. XXXX, katastrálne územie: X., obec: L., okres: D., parcela č. XXX/XXX o výmere 3.234 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súpisným č. XXX na parcele č. XXX/XXX, druh
stavby: priemyselná budova v popise uvedená ako výrobná hala v spoluvlastníckom podiele žalobcu 1/1.

26. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane

vykonal u žalobcu v dňoch 03.03.2020 - 01.03.2021 daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie - rok 2016, o výsledku ktorej bol vyhotovení Protokol č. 100232941/2021 zo
dňa 11.02.2021, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 01.03.2021. Správca
dane daňovou kontrolou vyčíslil u žalobcu rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2016 v sume 305.401,52 eur a znížil daňovú stratu o sumu 96.055,3 eur a to rozhodnutím

č. 100708941/2021 zo dňa 28.04.2021. Uvedený rozdiel dane bol vyčíslený z dodávateľských faktúr
uvedených na str. 2 prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Správca dane daňové výdavky žalobcu
neuznalakodaňovévýdavkynazákladenepreukázaniadaňovýchvýdavkovvzmysle§2písm.i)zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), ževýdavky slúžili na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu. Na základe zistení správcu
dane žalobca postupoval v rozpore s § 2 písm. i), § 21 ods. 1 v nadväznosti na
§ 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov, keď zahrnul do daňových výdavkov aj náklady, ktorých vynaloženie

nebolo preukázateľné a o tieto položky neupravil základ dane za kontrolované zdaňovacie obdobie roka
2016. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcu, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že ho
zrušil a vec vrátil
I. stupňovému orgánu na ďalšie konanie.

27. Správca dane odôvodnil prvostupňové rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia tým, že
nadobudol odôvodnenú obavu, že nesplatená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude
nevymožiteľná, resp. jej vymoženie bude spojené so značnými ťažkosťami najmä z dôvodu, že z
podaných daňových priznaní bolo zistené, že žalobca dosiahol v nasledujúcom zdaňovacom období
roku 2017 opäť stratu a v zdaňovacích obdobiach roku 2018 nízky hospodársky výsledok v sume
len 80.737,46 eur a v roku 2019 hospodársky výsledok v sume 50.508,89 eur. Správca dane na

základe vykonanej finančnej analýzy u žalobcu s cieľom, či existuje odôvodnená obava, vychádzal
z finančnej situácie, ktorú žalobcu deklaroval v poslednej podanej účtovnej závierke za rok 2019.
Východiskom pre správcu dane boli údaje vykázané v účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2019,
podanej dňa 01.07.2020, nakoľko žalobca za posledné zdaňovacie obdobie roka 2020 ku dňu vydania
prvostupňového rozhodnutia účtovnú závierku nepodal, resp. podal žiadosť o predĺženie lehoty na

podanie daňového priznania za predmetné obdobie do dňa 30.06.2021.

28. V rámci finančno-ekonomickej analýzy správca dane zistil, že žalobca vykazoval za rok 2019 celkovú
zadlženosť aktív vo výške 38,23 %, ktorá znamená mieru financovania aktív cudzími zdrojmi, čo môže
predstavovať zvýšené riziko pre súčasných a budúcich veriteľov. Správca dane vzal pri rozhodovaní

do úvahy aj skutočnosť súvisiacu s likviditou žalobcu za zdaňovacie obdobia rokov 2017, 2018 a
2019, nasledujúcich po kontrolovanom zdaňovacom období. Výsledkom analýzy likvidity, ktorá znamená
schopnosť podniku hradiť svoje splatné dlhy vyplýva, že za rok 2017 bola bežná likvidita v hodnote 2,01,
v roku 2018 bola v hodnote 2,68 a v roku 2019 v hodnote 2,67, pričom odporúčaná hodnota bežnej
likvidity je stanovená na hodnotu 1,0 až 1,5. Celková likvidita za rok 2017 bola zistená v hodnote 2,10, za

rok 2018 v hodnote 2,69 a za rok 2019 v hodnote 3,51, pričom odporúčaná hodnota celkovej likvidity je
stanovená na hodnotu 2 až 2,5. Hodnota pohotovej likvidity bola za rok 2017 u žalobcu zistená v hodnote
0,01, za rok 2018 a 2019 v hodnote 0,00, pričom odporúčaná hodnota pohotovej likvidity bola stanovená
na hodnotu 0,2 až 0,6. Na základe zistených koeficientov správca dane konštatoval, že pohotová likvidita
žalobcu v rokoch 2017 až 2019 je mimo odporúčaných hodnôt a teda nezabezpečuje schopnosť žalobcu

splácať svoje záväzky.

29. Správca dane zisťoval aktuálnu finančnú situáciu žalobcu lustráciou bankových účtov a zistil, že
žalobca má ku dňu 30.03.2021 na bankových účtoch nízke zostatky, ktoré nepostačujú na úhradu
nevyrubeného rozdielu dane zisteného správcom dane v rámci daňovej kontroly. Na účtoch vedených

v Slovenskej sporiteľni, a.s. je aktuálny zostatok vo výške 1.005,34 eur a 18.180,94 eur. Na účte
vedenom v Tatra Banke, a.s. bol aktuálny zostatok ku dňu 07.04.2021 v sume 102,22 eur. Správca dane
zisťoval aktuálny stav preplatkov a nedoplatkov na účte žalobcu a zistil, že žalobca nemá žiadny daňový
preplatok. Za zdaňovacie obdobie január 2021 žalobca deklaroval nadmerný odpočet na vrátenie dane
v sume 5.214,13 so splatnosťou k 24.04.2021, ktorý bol žalobcovi vrátený. Zároveň žalobca nemá na

svojom účte žiadne platby neoznačené podľa § 55 ods. 4 daňového poriadku, ktoré by bolo možné
použiť na úhradu sumy predbežného opatrenia.

30. Správca dane preveroval majetok žalobcu, ktorý vykázal v účtovníctve za rok 2016. Zo zostatkov na
účtoch účtovnej skupiny majetok vyplýva, že žalobca vlastní okrem finančných prostriedkov na účtoch aj

hnuteľný a nehnuteľný majetok. Žalobca nadobudol v kontrolovanom zdaňovacom období nehnuteľný
majetok na základe kúpnej zmluvy, to výrobnú halu spolu s pozemkami zapísanými na liste vlastníctva
č. XXXX v katastrálnom území X. v obci L.. Kúpna cena bola na základe predloženej kúpnej zmluvy
vo výške 2.110.000,00 eur bez DPH. Žalobca uvedenú nehnuteľnosť prefinancoval prostredníctvom
úverovej zmluvy zo dňa 14.10.2016, ktorou bol SZRB poskytnutý úver na kúpu nehnuteľného majetku

- výrobnej haly s prislúchajúcimi pozemkami vo výške 1.800.000,00 eur, pričom poskytnutý úver bol
ku dňu 30.03.2021 splatený vo výške 638.114,00 eur. Podmienkou čerpania úveru bolo uzatvorenie
zmlúv o záložnom práve k nehnuteľnosti, k hnuteľným veciam, na pohľadávky a k cenným papierom a
o pozastavení práva s nimi nakladať.31. Správca dane z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zistil, že žalobca vystupuje v
postavení záložcu (záložného dlžníka) v piatich záložných právach. Predmetom záložného práva pod

sp. zn. NCRzp č. XXXXX/XXXX, ktorým bola zabezpečená pohľadávka Ministerstva hospodárstva
SR ako veriteľa je hnuteľný majetok žalobcu. Predmetom záložného práva pod sp. zn. NCRzp č.
29977/2016, ktorým bola zabezpečená pohľadávka SZRB ako veriteľa je všetok hnuteľný majetok
žalobcu nachádzajúci sa vo výrobnej hale so súp. č. XXX na par. č. XXX/XX. Predmetom záložného
práva pod sp. zn. NCRzp č. 29974/2016, ktorým bola zabezpečená pohľadávka SZRB ako veriteľa sú

všetky súčasné a budúce pohľadávky na peňažné plnenie, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti
zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a ktoroukoľvek treťou osobou bez ohľadu na právny dôvod
vzniku pohľadávky, nominálnu hodnotu pohľadávky a dobu splatnosti pohľadávky, ako aj ku všetkým
pohľadávkam žalobcu na peňažné plnenie, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú zo záväzkového
vzťahu medzi žalobcom
a ktoroukoľvek treťou osobou bez ohľadu na právny dôvod vzniku pohľadávky, nominálnu hodnotu

pohľadávky a dobu splatnosti pohľadávky. Zo zápisu pod sp. zn. NCRzp č. 29975/2016 a NCRzp č.
29979/2019vyplýva,žežalobcaakozáložnýdlžníknazabezpečeniepohľadávkyveriteľaSRZBposkytol
ako záloh aj hnuteľný majetok vo vlastníctve iných osôb, a to spoločností Q. Z. a Výstavba vodných
elektrární s.r.o. skratka VVE s.r.o., so sídlom R.

32. Správca dane pri vydávaní predbežného opatrenia vzal do úvahy majetkové pomery žalobcu, jeho
nehnuteľný majetok, hnuteľné veci a pohľadávky ako aj ťarchy viaznuce na jeho majetku. Správca dane
zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. X. v obci L. Z. V., a to
parcely registra C s parc.
č. XXX/XXX o výmere 397 m2, parc. č. XXX/XXX o výmere 6.295 m2, parc. č. XXX/XXX o výmere 242

m2, parc. č. XXX/XXX o výmere 3.234 m2, parc. č. XXX/XXX o výmere 2.335 m2, parc. č. XXX/XXX o
výmere 161 m2, všetky evidované ako zastavané plochy a nádvoria a stavby so súp. č. XXX na parc.
č. XXX/XXX evidovaná ako výrobná hala. Z listu vlastníctva č. XXXX z časti C - ťarchy vyplýva, že na
uvedenej nehnuteľnosti viaznu záložné práva na nehnuteľnosti v prospech SRZB.

33. Ostatný majetok vo vlastníctve žalobcu, či už hnuteľný majetok, súčasné alebo budúce pohľadávky
na peňažné plnenie sú predmetom záložných práv v prospech SRZB a Ministerstva hospodárstva SR.
Z toho dôvodu správca dane považoval tento majetok na zabezpečenie budúcej vymožiteľnosti dane
za nepostačujúci a vydal predbežné opatrenie na vybrané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a to na
stavbu so súp č. XXX na parc.

č. XXX/XXX vedená ako výrobná hala a na parcelu s parc č. XXX/XXX o výmere 3.234 m2 vedená ako
zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa predmetná stavba nachádza. Pri posudzovaní primeranosti
hodnoty zabezpečenej nehnuteľnosti k výške nesplatenej dane, správca dane zohľadnil skutočnosť,
že na zabezpečovanej nehnuteľnosti viaznu záložné práva na zabezpečenie pohľadávky SZRB, a to
úveru, z ktorého po splatení čiastky v sume 638.114,00 eur predstavuje čiastku vo výške 1.353.143,03

eur a nesplatené úroky vo výške 174.549,54 eur. Na základe uvedených skutočností správca dane
zabezpečenie tejto nehnuteľnosti predbežným opatrením nepovažuje za neprimerané vzhľadom na
hodnotu nehnuteľnosti.

34. Na základe žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný ako

odvolací orgán napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí stručne uviedol obsah odvolania žalobcu ako aj zistený
skutkovýstav.Žalovanýuviedol,žepopreštudovaníavyhodnoteníprvostupňovéhorozhodnutiasprávcu
dane a súvisiaceho administratívneho spisu, mal správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly
objektívny predpoklad, že vo vyrubovacom konaní môže byť žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume

305.401,52 eur, ktorý bude potrebné uhradiť, t. j. správca dane mal dostatočné poznatky o očakávanej
budúcej povinnosti plnenia peňažného charakteru žalobcom, pričom žalovaný stručne uviedol obsah
prvostupňového rozhodnutia.

35. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z výsledkov dokazovania vykonaného správcom

dane, na základe ktorých je predpoklad dorubenia dane na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie
rok 2016 v sume 305.401,52 eur, ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia žalovaný zistil,
že rozhodnutie správcu dane obsahuje úvahu o primeranosti použitého prostriedku na zabezpečenie
plnenia daňových povinností žalobcu vo vzťahu k jeho právo na užívanie svojho majetku. Správca danedostatočne uviedol dôvody pre svoju obavu, že dodatočne vyrubený rozdiel dane nebude zaplatený
včas, prípadne jeho vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo bude nevymáhateľný.
Žalovaný zdôraznil, že nariadenie predbežného opatrenia predstavuje zásah do ústavou garantovaného

právažalobcuvlastniťmajetokapretojehonariadeniumusípredchádzaťdostatočnezistenieskutkových
okolností, ktoré odôvodňujú obavu, že nesplatná a nevymáhateľná daňová pohľadávka nebude
žalobcom zaplatená riadne a včas. Následné rozhodnutie o predbežnom opatrení potom musí byť
dostatočne jasne zrozumiteľné a odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, že zásah do práv daňového
subjektu je dôvodný, primeraný a uskutočnený so zákonom stanovených podmienok. Podľa žalovaného

uvedeným kritériám prvostupňové rozhodnutie vyhovuje. Správca dane sa dostatočne zaoberal úvahou
o existencii odôvodnenej obavy, keď podrobne uviedol všetky svoje zistenia a ich následnú súvislosť s
možnou obavou nezaplatenia budúcej dane. Súčasne rozhodnutie správcu dane obsahuje aj úvahu o
primeranosti použitého prostriedku na zabezpečenie plnenia daňových povinností žalobcu vo vzťahu k
jeho právu na užívanie svojho majetku. Správca dane dostatočne uviedol dôvody pre dôvodnú obavu, že
dodatočne určená daň nebude zaplatená včas, prípadne jej vymáhanie bude spojené s neprimeranými

ťažkosťami alebo bude nevymožiteľná.

36. Žalovaný je toho názoru, že z dokazovania správcu dane vyplýva, že v prípade žalobcu možno
prijať záver o dôvodnej obave, že dodatočne vyrubený rozdiel dane nebude zaplatený včas, prípadne
jeho vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo bude nevymožiteľný. Z dokazovania

správcu dane vyplynulo, že v prípade žalobcu môže nastať situácia, že nebude schopný splatiť záväzok
(rozdieldane),nakoľkožalobcanemátakúfinančnúhotovosť,ktorábypostačovalanaúhradunesplatnej
alebo nevyrubenej dane. Na majetok žalobcu sú zriadené viaceré záložné práva. Prípadné záložné
právo správcu dane v budúcnosti týmto nebude zapísané ako prvé alebo jedno z prvých v poradí. V
prípade hnuteľného majetku alebo súčasných a budúcich pohľadávok na peňažné plnenie môže dôjsť

k situácii, že pohľadávka správcu dane, v prípade jej neuhradenia by nebola uspokojená. Správca dane
preto odôvodnene majetok žalobcu, ktorým je hnuteľná majetok a súčasné a budúce pohľadávky na
peňažné plnenie odôvodnene považoval pre účely zriadenia záložného práva a zabezpečenia budúcej
vymožiteľnosti nesplatnej a nevyrubenej dane za nepostačujúce. I keď hodnota majetku zabezpečeného
správcom dane predbežným opatrením je vyššia ako vyrubený rozdiel dane, nakoľko majetok žalobcu

s primeranou hodnotou, ktorý žalobca evidoval v obchodnom majetku bol už zabezpečený v prospech
iných veriteľov, správca dane opodstatnene vydal predbežné opatrenie na majetok, ktorého hodnota
zodpovedá predpokladanému rozdielu dane.

37. Žalovaný záverom konštatoval, že rozhodnutie správcu dane o predbežnom opatrení je dostatočne,

jasne a zrozumiteľné odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, že zásah do práv žalobcu je dôvodný, primeraný
a uskutočnený za zákonom stanovených podmienok. Žalobca nebol ukrátený na žiadnom zo svojich
procesných a zákonných práv a žalovaný ako odvolací orgán nezistil porušenia právnych predpisov,
ktorých porušenie žalobca namietal v odvolaní. Správca dane postupoval v súlade so základnými
zásadami daňového konania, hodnotil dôkazy, či už jedovlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a

prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Rozhodnutie správcu dane je vydané v súlade s §
3 ods. 3 ako aj s ustanovením § 50 daňového poriadku a taktiež má náležitosti v zmysle § 63 daňového
poriadku. Žalovaný ako odvolací orgán nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov správcu
dane, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku prvostupňového rozhodnutia.
Žalovaný ohľadne námietok žalobcu uvedených v odvolaní konštatoval, že nie sú opodstatnené a nie

sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane.

38. Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup
súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona
alebo osobitných predpisov.

39. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

40. Podľa § 9 ods. 3 daňového poriadku ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje
sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu,ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe
plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový
subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba,

koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

41. Podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania
dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená
obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude

nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu
nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo strpel, a to najmä, aby
a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

42. Podľa § 50 ods. 3 daňového poriadku rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho
sa nehnuteľnosti správca dane doručí daňovému subjektu a príslušnému orgánu štátnej správy na
úseku katastra nehnuteľností (ďalej len „kataster nehnuteľností“). Rozhodnutie o uložení predbežného
opatrenia, ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručí daňovému subjektu a Policajnému
zboru. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností a Policajnému zboru, kedy nadobudlo zaslané

rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia právoplatnosť.

43. Podľa § 50 ods. 4 daňového poriadku právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným
opatrením sú neplatné.

44. Podľa § 50 ods. 6 daňového poriadku predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť
výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka .

45. Podľa § 50 ods. 7 daňového poriadku správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,

pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

46. Podľa § 50 ods. 8 daňového poriadku predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane
alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7 , alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81 . Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola
v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca
účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená
alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo
exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa

druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca
dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia
doručoval.

47. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrení žalovaného ako aj administratívneho

spisu senát správneho súdu dospel k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade
so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu
dane vedúci k vydaniu napadnutého
a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle,
efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí

obsah administratívneho spisu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď
svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav
správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane
a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu

dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná, resp. osvedčená existencia
odôvodnenej obavy, že zistená daň v sume 305.401,52 eur bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti
nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami a preto
správca dane aplikoval inštitút predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. b) daňového poriadkuv podobe zákazu nakladania s nehnuteľným majetkom vo vlastníctve žalobcu, je opodstatnený, plne
súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdu a judikatúrou kasačného súdu.

48. Správny súd konštatuje, že zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 50 daňového
poriadku upravuje jednak hmotnoprávne podmienky pre uloženie predbežného opatrenia, jeho
účinnosť, ako aj postup správcu dane pri jeho ukladaní. Podnet na uloženie predbežného opatrenia
môže vychádzať len od správcu dane. Predbežné opatrenie možno uložiť v ktoromkoľvek štádiu

daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, alebo v procese určovania dane podľa pomôcok,
spravidla však vtedy, keď správca dane zistí porušenie povinností daňovým subjektom a predpokladá
sa, že správca dane rozhodnutím vyrubí daň alebo rozdiel dane. Predbežné opatrenie môže
správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané
náležitosti podľa § 63 daňového poriadku . Na jeho vydanie je príslušný správca dane,

ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení
nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené
v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia, teda ak je odôvodnená obava, že
nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná,
alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Výrok rozhodnutia musí

byť formulovaný tak, aby predbežné opatrenie bolo vykonateľné. Inštitútom predbežného opatrenia
správca dane obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom, a to najmä aby
zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal s vecami alebo právami určenými v
rozhodnutí. Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Voči rozhodnutiu
o predbežnom opatrení možno podať odvolanie a po ukončení odvolacieho konania a doručení

rozhodnutia odvolacieho orgánu je rozhodnutie právoplatné. Predbežné opatrenie nesmie byť trvalej
povahy a nesmie znemožňovať obnovenie pôvodného stavu v budúcnosti.

49. Správny súd ďalej uvádza, že účinnosť predbežného opatrenia je časovo obmedzená. Predbežné
opatrenie stráca účinnosť dňom úplného zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku alebo dňom jeho

úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7 daňového poriadku alebo dňom vzniku
záložného práva podľa § 81
daňového poriadku. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia
vyrubená, predbežné opatrenie podľa § 50 ods. 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak
peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo

vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto
predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4 daňového poriadku. Zložená peňažná suma sa prevedie na
úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť
daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval. Táto skutočnosť
môže nastať aj vtedy, ak napr. daňový subjekt uplatní riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky a

na základe nich správca dane alebo odvolací orgán rozhodnutie o vyrubení dane alebo rozdielu dane
zruší alebo zmení. Následkom je zrušenie rozhodnutia o predbežnom opatrení, a to celkom alebo sčasti.
Ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane
bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu na účte správcu dane alebo jej časť, ktorá
nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená.

50. Správny súd konštatuje, že Najvyšší súd SR sa zaoberal právnou otázkou prípustnosti súdneho
prieskumu rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia v daňovom konaní, resp. v súvislosti so
správou daní vo svojich skorších rozhodnutiach a to v rozhodnutiach so sp. zn. 4Sžf/70/2012 zo dňa

23.04.2013 a sp. zn. 3Sžf/132/2013 zo dňa 03.06.2014.
V oboch prípadoch Najvyšší súd SR ustálil, že súdny prieskum realizácie uvedeného
inštitútu správy daní, slúžiaceho na zabezpečenie riadneho výberu daní, je prípustný. S
prihliadnutím na jeho bezprostredný zásah do základných práv chránených Dohovorom a

Ústavou SR, ako i na potrebu kontroly dodržania zákonnosti postupu pri jeho využívaní
daňovými orgánmi a kontroly dodržania potrebnej proporcionality medzi záujmom štátu na
výbere daní a ochranou základných práv daňových subjektov, je potrebné zotrvať na uvedenom
právnom názore. Napriek predbežnej povahe napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie o vydanípredbežného opatrenia správcu dane podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku, ako aj rozhodnutie
žalovaného podlieha súdnemu prieskumu

v zmysle § 7 písm. e) SSP, nakoľko mohli spôsobiť ujmu
na subjektívnych právach žalobcu, a to aj za situácie pokiaľ by predbežné opatrenie stratilo svoju
účinnosť do rozhodnutia súdu, keďže boli spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd, Preto
niet pochýb o tom, že v predmetnej veci je súdny prieskum dôvodný a opodstatnený. Z nálezu

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/03-29 vyplýva, že pokiaľ rozhodnutie orgánu verejnej
správy, ktorého zákonnosť má byť preskúmavaná súdom, môže zasahovať do základných práv
a slobôd, potom v záujme zachovania práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy
SR, nemôže
byť takéto rozhodnutie vylúčené zo súdneho prieskumu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či stratilo svoju
účinnosť. V žiadnom prípade tak nemožno § 7 písm. e) SSP vykladať spôsobom, že by z
prieskumu vylučoval rozhodnutia o predbežných opatreniach podľa § 50 ods. 1 daňového
poriadku, ktorými sa zasahuje do subjektívnych práv účastníka, hoci aj dočasne, a už vôbec nie (a
minori ad maius), vychádzajúc z generálnej klauzuly zakotvenej v čl. 46 ods. 2 druhej vete ústavy

, pokiaľ ide o
základné práva.

51. Podľa správneho súdu povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok súdneho prieskumu
vychádzajúc z konkrétnych skutkových a právnych okolností každého individuálneho prípadu. Aj keď

súdy v rámci súdneho prieskumu neposudzujú účelnosť
a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, sú vždy povinné posudzovať účinnosť preskúmavaného
rozhodnutia a tým jeho pôsobenie na práva a povinnosti, ako aj právom chránené záujmy fyzickej alebo
právnickej osoby, ktorá v postavení žalobcu v žalobe namieta, že tieto boli rozhodnutím a postupom
orgánu verejnej správy porušené.

52. Správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci bola žalobcovi predbežným opatrením uložená
povinnosť nenakladať s nehnuteľným majetkom - výrobnou halou a pozemkom, na ktorom sa
nachádza. Pojem práva nakladať s predmetom vlastníctva (ius dispodenti) upravený v ustanovení
§ 123 Občianskeho zákonníka v sebe zahŕňa viaceré formy nakladania s predmetom vlastníctva.

Povinnosť niečo vykonať, zdržať sa, či niečo strpieť, sa predbežným opatrením v zmysle § 50 ods.
1 Daňového poriadku ukladá daňovému subjektu len v rozsahu nevyhnutne potrebnom a primeranom
účelu predbežného opatrenia. Správca dane pritom dbá na to, aby pri výkone správy daní nedochádzalo
k neprimeranému zaťažovaniu daňových subjektov. Obsahom práva nakladať s predmetom vlastníctva,
v danom prípade s nehnuteľným majetkom je disponovanie s vecami alebo právami prostredníctvom

právnych úkonov, či už dvojstranných (kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, záložná
zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena atď.) alebo jednostranných úkonov. Oprávnenie nakladať
s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom
než užívaním a spotrebou. Vydaním rozhodnutia o predbežnom opatrení obmedzujúcim dispozičné
oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby (daňového subjektu),

a to najmä do základného práva užívať vlastnený majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, do práva slobodne podnikať
a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku
podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod., keď podľa článku 1 Dodatkového protokolu

č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická
osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť tohto práva, s výnimkou
naplnenia podmienok, ktoré ustanoví zákon a ktoré upravujú všeobecné zásady medzinárodného
práva. Citovaný článok nebráni právu členských štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné,
aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných

poplatkov alebo pokút. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zohľadniac dané hľadiská musí byť zásah do
právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Predbežné opatrenie
nesmie nikoho obmedziť nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Zákonná
podmienka „v rozsahu nevyhnutne potrebnom“ implikuje požiadavku nevyhnutnosti a požiadavkurozsahu. Splnenie tejto podmienky závisí od súbežného splnenia oboch požiadaviek. Z rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/1998 zo dňa 11.03.1999 pri posudzovaní nevyhnutnej miery
pri vyvlastňovaní v zmysle č. 20 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého obmedzenie práv je nevyhnutné, keď možno
konštatovať, že cieľ obmedzenia nemožno dosiahnuť inak Uvedené je použiteľné aj pre iné nútené
obmedzenie vlastníckeho práva, za ktoré je možné považovať aj zákaz disponovať s majetkom.

53. Správny súd uvádza, že v prípade žalobcu bolo prvostupňovým rozhodnutím správcu dane uložené

predbežné opatrenie podľa § 50 ods. 1 písm. b) daňového poriadku spočívajúce v povinnosti nenakladať
s nehnuteľným majetkom, a to konkrétne nehnuteľnosťou so súp. č. XXX na par. č. XXX/XXX v k. ú.
X. definovaná ako výrobná hala ako aj s pozemkom, na ktorom uvedená výrobná hala stojí, pričom
predmetná povinnosť nenakladať bola špecifikovaná ako zákaz predaja, prevodu, darovania alebo iného
scudzenia predmetného nehnuteľného majetku. Predbežné opatrenie bolo správcom dane prijaté za
účelom zabezpečenia nevyrubenej dane, ktorá bola zistená vo výške 305.401,52 eur, a to z dôvodu, že

existuje odôvodnená obava, že predmetná daň, nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo nebude
vymožiteľná, resp. že jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. Z ustanovenia § 50 ods.
1 daňového poriadku vyplývajú dve podmienky, kedy mohol správca dane využiť inštitút predbežného
opatrenia, ktoré má povahu zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu k nesplatnej alebo nevyrubenej dane,
a to že existuje odôvodnená obava o vymožiteľnosti predmetnej dane

a že predbežné opatrenie bude správcom dane uložené v nevyhnutnom rozsahu. Z napadnutého
ako aj prvostupňového rozhodnutia je zrejmá existencia odôvodnenej obavy správcu dane ohľadne
vymožiteľnosti dane. Správca dane pred vydaním opatrenia preveroval finančnú situáciu žalobcu, jeho
majetkové pomery, stav peňažných prostriedkov na jeho účtoch, ekonomickú situáciu a ekonomický
vývoj. Správca dane taktiež vykonal finančnú analýzu likvidity (schopnosti splácania záväzkov),

preverovalvlastníctvohnuteľnýchanehnuteľnýchvecíakoajťarchyviaznucenajehomajetku(prevažne
v podobe záložných práv), stav preplatkov, nedoplatkov a poskytnutých úverov. Správca dane vychádzal
najmä z podkladov, ktoré si zabezpečil vlastnou činnosťou, pričom tieto zistenia žalobca nenamietal. Zo
zistení správcu dane správny súd konštatuje, že bolo jednoznačne osvedčené, resp. preukázané, že
v prípade žalobcu existuje odôvodnená obava, že daň vo výške 305.401,52 eur nebude vymáhateľná,

resp. že jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, nakoľko platobná schopnosť žalobcu sa
postupom času znižovala.

54. Správny súd je toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane taktiež obsahuje aj úvahu
o primeranosti použitého prostriedku na zabezpečenie plnenia daňových povinností žalobcu vo vzťahu

k jeho právu na užívanie jeho majetku. Správca dane zistil, že ostatný majetok vo vlastníctve žalobcu,
či už hnuteľný alebo súčasné, či budúce pohľadávky na peňažné plnenie sú predmetom záložných
práv v prospech SZRB a Ministerstva hospodárstva SR a preto správne považoval tento majetok na
zabezpečenie budúcej vymožiteľnosti predmetnej dane za nepostačujúci. Správca dane prihliadol aj na
hodnotu pozemkov vo výške 300.000,00 eur, pričom predmetnú hodnotu považoval za nepostačujúcu

na zabezpečenie dane vo výške 305.401,52 eur. Z uvedeného dôvodu správca dane uložil predbežné
opatrenie na nehnuteľnosť - výrobnú halu v hodnote 2.110.000,00 eur a k nej prislúchajúci pozemok.
Taktiež je potrebné pripomenúť, že na predmetnej nehnuteľnosti viazne záložné právo na zabezpečenie
pohľadávky v prospech SZRB, a to poskytnutého úveru vo výške 1.800.000,00 eur a nesplatených
úrokov,pričomvýškasplatenejčiastkyjevsume638.114,00euratedanesplatenáčasťúverujevovýške

1.353.143,03 eur a nesplatené úroky sú vo výške 174.549,54 eur. Z uvedeného vyplýva, že hodnota
nehnuteľnosti po odpočítaní nesplateného úveru a úrokov je vo výške cca 580.000,00 eur. V tejto sume
je už započítaná aj suma vo výške 300.000,00 eur ako hodnota pozemkov, nakoľko aj na tieto pozemky
je zriadené záložné právo v prospech SZRB, čo vyplýva, z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú.: X.. Na základe
uvedeného správny súd konštatuje, že správca dane sa riadne vysporiadal aj s ďalšou podmienkou

na uloženie predbežného opatrenia a to s podmienkou primeranosti, pričom námietky žalobcu v tomto
smere správny súd považuje za nedôvodné.

55. Správny súd námietku žalobcu, že správca dane nebol oprávnený uložiť predbežné opatrenie,
nakoľko je ho možné uložiť len počas daňovej kontroly, ktorá však bola ukončená dňa 01.03.2021

doručenímprotokoluodaňovejkontrole,považujezanedôvodnú.Zustanovenia§50 ods. 1
daňového poriadku vyplýva, že predbežné opatrenie je možné vydať na zabezpečenie účelu daňovej
kontroly, miestneho zisťovania alebo určenia dane podľa pomôcok alebo ak existuje odôvodnená obava,že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená. Pri výklade uvedeného
ustanovenia je potrebné rozlišovať medzi zabezpečením účelu daňovej kontroly, miestneho zisťovania
a určením dane podľa pomôcok a existenciou odôvodnenej obavy, že nesplatná alebo nevyrubená

daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná. Existencia odôvodnenej obavy
priamo súvisí s konaním daňového subjektu, ktorým redukuje svoj majetok, čím vzniká riziko následnej
nevymožiteľnostidane,pričomtotokonaniemôženastaťnielenpočasdaňovejkontroly,alepochopiteľne
aj počas vyrubovacieho konania, keď je daňovému subjektu už známy výsledok daňovej kontroly. Na
stranedruhejúčelomdaňovejkontrolyjezistenieskutočnostírozhodujúcichpresprávneurčenejdaňovej

povinnosti, pričom napríklad v prípade, ak daňový subjekt nespolupracuje, môže mu správca dane
uložiť predbežné opatrenie, ktoré nemusí spočívať len v zákaze nakladať s nehnuteľnosťou alebo môže
spočívať v strpení určitých úkonov správcu dane. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť tvrdenie žalobcu
o neoprávnenosti uloženia predbežného opatrenia aj po skončení daňovej kontroly, pretože aj v procese
určovania dane podľa pomôcok ako aj počas vyrubovacieho konania je nevyhnutné zabezpečiť jeho
účel, ktorý môže, ale aj nemusí súvisieť s existenciou obavy, že napríklad nevyrubená daň bude

nevymožiteľná. Naviac spojka „alebo“ v zmysle výkladových pravidiel znamená alternáciu, teda „buď -
alebo,“ jedno alebo druhé.

56. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne nezákonného spôsobu ukončenia daňovej kontroly, tak
tieto námietky správny súd hodnotí ako neopodstatnené. Správny súd sa v tejto súvislosti stotožňuje

s názorom žalovaného, že protokol z daňovej kontroly zo dňa 11.02.2021 bol doručený zákonným
spôsobom, na základe v tom čase účinného plnomocenstva udeleného žalobcom splnomocnenej
zástupkyni - D.. A., dňa 01.03.2021 v súlade s § 9 ods. 2 v spojení s § 31 ods. 3 daňového poriadku
ako osobe oprávnenej konať za žalobcu ako daňový subjekt aj vo veci doručovania písomností
žalobcovi ako daňovému subjektu od správcu dane. Dodatočné zistenie správcu dane, že D.. A. nespĺňa

podmienky podľa § 9 ods. 3 daňového poriadku na udelenie plnomocenstva inej osobe, na ktoré bola
v plnomocenstve zo dňa 09.03.2021 splnomocnená nemá vplyv na zákonnosť doručenia protokolu z
daňovej kontroly. Navyše, tak ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, doručenie protokolu nemá
vplyv na zákonnosť prvostupňového, resp. napadnutého rozhodnutia aj z toho dôvodu, že predbežné
opatrenie možno uložiť aj po ukončení daňovej kontroly vzhľadom na existenciu odôvodnenej obavy o

nevymožiteľnosti dane.

57. Žalobca v žalobe namietal porušenie zásady hospodárnosti zo strany správcu dane, prvostupňové
rozhodnutie považuje za predčasné, nakoľko nebolo rozhodnuté ešte voči odvolaniu, ktoré bolo z jeho
strany podané voči rozhodnutiu o vyrubení dane, pričom je toho názoru, že vhodnejším prostriedkom

v jeho situácií bola aplikácia § 61 ods. 1 písm. d) daňového poriadku. Túto námietku správny súd
považuje za nedôvodnú, nakoľko je irelevantné, či bolo rozhodnutie o vyrubení dane právoplatné,
resp. či bolo rozhodnuté o odvolaní voči nemu. Odvolacie konanie, tvorí samostatné konanie, v ktorom
žalovaný ako odvolací orgán preskúmava zákonnosť rozhodnutia správcu dane a zároveň sa v ňom
vyporiadava s podstatnými námietkami daňového subjektu, ktoré uviedol v odvolaní. Rozhodnutie

o uložení predbežného opatrenie je rozhodnutím, ktorým správca dane zabezpečuje, aby bola ním
zistená daň v rámci daňovej kontroly aj vymožiteľná v prípade, ak by existovala obava o platobnej
neschopnosti daňového subjektu. Z konštrukcie ustanovenia § 50 ods. 1 daňového poriadku vyplýva,
že „správca dane môže počas...“ Je len a len na úvahe správcu dane, či využije inštitút predbežného
opatrenia v prípade ak sú splnené zákonné podmienky uvedené v predmetnom ustanovení a to práve za

účelom vymožiteľnosti zistenej dane. Na uloženie predbežného opatrenia nie je potrebné, aby existovalo
právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu ohľadne vyrubenia dane, nakoľko je postačujúce, aby mal
správca dane objektívny predpoklad, že vo vyrubovacom konaní môže byť daňovému subjektu vyrubený
rozdiel dane v určitej výške, ktorý bude potrebné uhradiť, čo v prípade žalobcu nepochybne nastalo.
Na základe vykonanej daňovej kontroly mal správca dane dostatočné poznatky o očakávanej budúcej

povinnosti plnenia peňažného charakteru žalobcom, a to konkrétne v sume 305.401,52 eur. Žalobca
uviedol ako vhodnejší prostriedok prerušenie konania podľa
§ 61 ods. 1 písm. d) daňového poriadku, avšak účel aplikácie inštitútu prerušenia konania je oproti
účelu predbežného opatrenia rozdielny. Správca dane preruší konanie ak sa začalo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie na základe

žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii. Avšak inštitút predbežného opatrenia je spojený najmä so
zabezpečením vymožiteľnosti zistenej dane v prípade ak existuje odôvodnená obava, že daň nebude
vymožiteľná, vzhľadom na skutočnosť o postupnom znižovaní majetku daňového subjektu.58. Ohľadne žalobcom tvrdeného navýšenia základného imania sa správny súd stotožňuje s názorom
žalovaného, že len samotné navýšenie základného imania, nepostačuje pre prijatie záveru, že
predbežné opatrenie je nedôvodné a obava nie je reálna a osvedčená, ako namieta žalobca v

žalobe a žalobca bude schopný vyrubenú a splatnú daň aj skutočne v budúcnosti uhradiť. Navýšenie
základného imania po tom, ako bolo uložené predbežné opatrenie sa v tomto smere javí ako účelové
a predmetná námietka sa javí byť vznesená len za účelom zmarenia predbežného opatrenia. Žalobca
vôbec neobjasnil a nie je zrejmé, za akým účelom vlastne bolo navýšené základné imanie, ako bude
použité, z akých prostriedkov bolo navýšené, keďže správca dane zistil na účtoch žalobcu len minimálne

množstvo finančných prostriedkov Len samotné navýšenie základného imania na ktoré
s odvoláva žalobca, nie je dôvodom na to, aby bolo zrušené predbežné opatrenie. Zo strany žalobcu nie
je žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že v budúcnosti, bude daň skutočne schopný uhradiť.
Navyše toto navýšenie základného imania nebolo ešte v plnom rozsahu splatené, ale bolo splatené len
v časti.

59. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi podmienkami vymedzenými daňovým
poriadkom. Rozhodnutie správcu dane o predbežnom opatrení ako aj rozhodnutie žalovaného je
dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, že zásah do práv žalobcu je

dôvodný, primeraný a uskutočnený zákonným spôsobom. Daňové orgány postupovali v súlade so
zásadami daňového konania, hodnotili dôkazy, či už jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach
a prihliadli na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, pričom sa náležite vysporiadali s námietkami
žalobcu. Z uvedených dôvodov je potrebné dospieť k záveru, že námietky uvedené v žalobe
neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu

dane.

60. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

61. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa
§ 190 SSP žalobu zamietol.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny
súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov

konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.

63. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd
náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania

si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v
Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP
sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnomsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o
správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.